{"guid": "ussr:045f45ef-fa55-4b5a-b7d2-3928c19c8780", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.110.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 110/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 110/2017 z 16. 5. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 16. mája 2017, sp. zn. III. ÚS 110/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.110.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2017-05-16", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/045f45ef-fa55-4b5a-b7d2-3928c19c8780", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.110.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.110.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.110.2017.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 110/2017-26\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. mája 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika\nv konaní o sťažnosti\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nspoločnosťou Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o., Daniela Dlabača 35, Žilina,\nv mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Ľubomír Hagara, ktorou namieta porušenie\nsvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod\nsp. zn. 8 C 42/2015, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní\nvedenom pod sp. zn. 8 C 42/2015 p o r u š e n é b o l o .\n2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 42/2015 p r i k a z u j e\nkonať bez zbytočných prieťahov.\n\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom\n\npäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Žilina\n\np o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov\n\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy konania\n\nv sume 363,79 € (slovom tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatdeväť centov) na účet\nspoločnosti Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o., Daniela Dlabača 35, Žilina,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. III. ÚS 110/2017-11 zo 14. februára 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\npostupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n8 C 42/2015 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v napadnutom konaní vedenom pred okresným\nsúdom, v ktorom má postavenie žalobcu, sa 9. mája 2016 konalo pojednávanie, na ktorom\nsúd rozhodol vo veci samej a vyhlásil rozsudok. Napriek tomu, že od už uvedeného\npojednávania ubehlo takmer 8 mesiacov, ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo\nsťažovateľovi ani jeho splnomocnenému právnemu zástupcovi doručené písomné\nvyhotovenie rozsudku. Sťažovateľ 3. októbra 2016 podal sťažnosť na postup súdu v zmysle\nustanovenie § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov, prostredníctvom ktorej sa domáhal zistenia, či\n\n2\n\nv danej veci boli zo strany zákonného sudcu spôsobené prieťahy, ako aj prijatia opatrení na\nodstránenie zistených nedostatkov. Z vyjadrenia okresného súdu z 18. novembra 2016\nvyplýva, že tým, že písomná forma rozhodnutia nebola vyhotovená v zákonom ustanovenej\nlehote 30 dní (pričom zo strany zákonného sudcu ani nedošlo k požiadaniu o predĺženie\nlehoty na vyhotovenie písomného rozhodnutia), došlo k zásahu do práv sťažovateľa ako\núčastníka konania.\nSťažovateľ zastáva názor, že jeho sťažnosť je dôvodná, pričom poukazuje na to, že\nnapriek tomu, že došlo k vyhláseniu rozhodnutia, takéto rozhodnutie práve v dôsledku\nabsencie jeho písomného vyhotovenia nie je schopné nadobudnúť právoplatnosť. Uvedené\nprieťahy, jednoznačne spôsobené len konaním zákonného sudcu, vytvárajú podľa\nsťažovateľa dostatočný priestor pre konanie žalovaného v napadnutom konaní, keď ten ako\nosoba povinná plniť v zmysle vyhláseného rozhodnutia môže podniknúť také kroky, ktoré\nby objektívne znemožnili vymáhateľnosť práva sťažovateľa na zaplatenie žalovanej sumy.\nSťažovateľ v sťažnosti taktiež uviedol, že súčasný stav konania nemožno za žiadnych\nokolností pripisovať ani správaniu účastníkov súdneho konania a ani právnej alebo faktickej\nzložitosti veci, ktorou by zákonný sudca mohol odôvodňovať porušenie svojej zákonnej\npovinnosti, resp. svoju nečinnosť pri vyhotovovaní písomnej formy rozhodnutia.\nSťažovateľ si zároveň uplatnil voči porušovateľovi jeho práva nárok na priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia vo výške 5 000 €, čo odôvodnil tým, že uvedená\nsuma primerane zohľadňuje dĺžku neodôvodnených prieťahov v konaní, a to aj vzhľadom\nna predmet konania, ktorým je zaplatenie sumy 7 800 € spolu s príslušenstvom, ako aj\nvzhľadom na stav právnej neistoty, v ktorom sa v dôsledku nečinnosti okresného súdu\nnachádza.\n3. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol nálezom\ntakto:\n„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní\nvedenom pod sp. zn. 8C/42/2015 bolo porušené.\nOkresnému súdu Žilina sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/42/2015\nkonal bez zbytočných prieťahov.\n\n3\n\nSťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000, EUR ..., ktoré je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto rozhodnutia.\nOkresný súd Žilina je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov právneho\nzastúpenia vo výške 454,21 EUR na účet právneho zástupcu sťažovateľa..., a to do jedného\nmesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“\n4. Okresný súd na základe výzvy ústavného súdu zaujal k sťažnosti stanovisko\nvo vyjadrení sp. zn. 1 SprS/166/2017 doručenom ústavnému súdu 19. apríla 2017, v ktorom\nuviedol, že predmetom napadnutého konania je žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie\npeňažnej pohľadávky z titulu zmluvy o pôžičke, a konanie preto nemožno považovať\nza skutkovo a právne náročné. Rovnako okresný súd nezistil v predmetnej právnej veci iné\nprekážky postupu súdu predpokladané zákonom.\nZ obsahu spisového materiálu neboli okresným súdom zistené prieťahy spôsobené\nsťažovateľom a zároveň z neho vyplýva, že meritórne okresný súd rozhodol na pojednávaní\n9. mája 2016, keď bol vyhlásený rozsudok. Písomné vyhotovenie rozsudku v predmetnej\nprávnej veci bolo odoslané stranám sporu 23. januára 2017. Napriek tomu, že zo zákonnej\núpravy vyplýva sudcovi povinnosť odoslať rozsudok v lehote 30 dní, zo strany zákonného\nsudcu nedošlo k podaniu žiadosti o predĺženie lehoty na vyhotovenie písomného\nrozhodnutia, a teda v tejto časti okresný súd považuje sťažnosť sťažovateľa za dôvodnú.\nV prípade, že ústavný súd zistí v postupe okresného súdu neodôvodnené prieťahy\nv napadnutom konaní, okresný súd navrhol, aby bolo sťažovateľovi priznané primerané\nfinančné zadosťučinenie so zreteľom na uplatňovanú výšku nárokov a možnej ujmy.\n5. Sťažovateľ sa k vyjadreniu okresného súdu nevyjadril.\n6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že\nod neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n4\n\nII.\n7. Z obsahu súdneho spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 8 C 42/2015 ústavný\nsúd zistil takýto priebeh napadnutého konania od 9. mája 2016 (keď bolo uskutočnené\npojednávanie na okresnom súde vo veci samej, na ktorom bol vyhlásený rozsudok) až\ndosiaľ:\n- 9. máj 2016 – uskutočnené pojednávanie na okresnom súde vo veci samej,\nna ktorom bol vyhlásený rozsudok č. k. 8 C 42/2015-46, na základe ktorého bol žalovaný\npovinný zaplatiť žalobcovi (sťažovateľovi) 7 800 € s prísl. a nahradiť mu trovy konania,\n- 23. január 2017 – predmetný rozsudok bol odoslaný právnemu zástupcovi žalobcu\na žalovanému,\n- 24. január 2017 – predmetný rozsudok bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu,\n- 14. február 2017 – predmetný rozsudok bol doručený žalovanému,\n- 28. február 2017 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie žalovaného proti\npredmetnému rozsudku elektronicky, ktoré mu bolo následne 1. marca 2017 doručené aj\nv listinnej podobe,\n- 16. marec 2017 – súdnej kancelárii bol daný pokyn na doručenie odvolania\nžalovaného žalobcovi na vyjadrenie.\nIII.\n8. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov.\n\n5\n\n10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\núčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\n11. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania,\nresp. strana sporu podľa Civilného sporového poriadku účinného od 1. júla 2016 (ďalej aj\n„CSP“), obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n12. Táto povinnosť súdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 Občianskeho súdneho\nporiadku účinného do 30. júna 2016 (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby\nv súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola\nrýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo,\npostupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná\na rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia,\naby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia\nvýznamná povinnosť pre sudcu vyplývala z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa\npojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. V súčasnosti od 1. júla 2016 táto\npovinnosť vychádza zo zásad Civilného sporového poriadku, a to v zmysle čl. 17 CSP,\npodľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná\na rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného\na neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, resp. § 157 ods. 1 CSP, podľa\nktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla\nna jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania. Na druhej strane Civilný\nsporový poriadok kladie oveľa väčšie nároky a požiadavky aj na strany sporu a ich\n\n6\n\nnesplnenie sankcionuje stratou sporu (napr. čl. 8, § 132, § 150, § 151, § 153 a § 154,\na ďalšie).\n13. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou\ndoterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri\nzákladné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,\nsprávanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa\npovažuje aj povaha prerokúvanej veci.\n14. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že táto\nnebola príčinou odďaľovania písomného vyhotovenia rozsudku vyhláseného 9. mája 2016.\nZ prehľadu úkonov v napadnutom konaní vyplýva, že ani zákonný sudca konajúci vo veci\nnežiadal predsedu okresného súdu o predĺženie lehoty na písomné vyhotovenie a odoslanie\nrozsudku z dôvodu skutkovej či právnej zložitosti rozsudku, a taktiež samotný okresný súd\nvo svojom stanovisku k ústavnej sťažnosti uviedol, že napadnuté konanie nemožno\npovažovať za skutkovo a právne náročné.\n15. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných\nprieťahov, bolo správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci. Pri posudzovaní tohto kritéria\nvšak ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť zohľadnená na ťarchu\nsťažovateľa. Okresný súd vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti taktiež uviedol, že\nprieťahy spôsobené sťažovateľom v napadnutom konaní nezistil.\n16. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu sťažovateľom označeného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup\nokresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd zistil, že v napadnutom konaní okresný\nsúd vyhlásil rozsudok 9. mája 2016, ktorý bol však písomne vyhotovený a žalobcovi\na žalovanému odoslaný až 23. januára 2017, t. j. po viac ako 7 mesiacoch od uplynutia\nzákonnej lehoty na jeho vyhotovenie a odoslanie (30 dní od jeho vyhlásenia), pričom bolo\nsúčasne zistené, že zákonný sudca konajúci vo veci vôbec nežiadal predsedu okresného\n\n7\n\nsúdu o predĺženie lehoty na písomné vyhotovenie a odoslanie rozsudku. Napadnuté konanie\ndosiaľ nie je právoplatne skončené z dôvodu podaného odvolania proti predmetnému\nrozsudku zo strany žalovaného.\n17. Ústavný súd pripomína, že samotným prerokovaním veci na súde sa právna\nneistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza\nzásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,\nktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu\n(m. m. IV. ÚS 221/04, III. ÚS 22/2016). Ústavný súd zhodne so sťažovateľom konštatuje,\nže takéto odďaľovanie písomného vyhotovenia a odoslania rozsudku môže viesť k ťažšiemu\nfaktickému vymoženiu sťažovateľovej pohľadávky od žalovaného. Nečinnosť okresného\nsúdu v napadnutom konaní spočívajúcu v písomnom vyhotovení rozsudku a jeho odoslaní\nžalobcovi a žalovanému až po viac ako 8 mesiacoch od jeho vyhlásenia preto nemožno\nv žiadnom prípade tolerovať či ospravedlniť.\n18. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva\nsťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod\n1 výroku nálezu).\nIV.\n19. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,\nvo veci konal.\n20. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom\nokresného súdu bolo porušené a napadnuté konanie napriek doručeniu písomného\nvyhotovenia rozsudku žalobcovi a žalovanému 23. januára 2017 z dôvodu podania\nodvolania proti predmetnému rozsudku nie je dosiaľ právoplatne skončené, prikázal\n\n8\n\nokresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov (keďže spis ešte nebol\npredložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní) a odstránil tak stav\nprávnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa právoplatného rozhodnutia\nsúdu vo svojej veci (bod 2 výroku nálezu).\n21. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho označené práva boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\n22. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal aj priznania finančného zadosťučinenia\nv sume 5 000 € odôvodňujúc, že uvedená suma primerane zohľadňuje dĺžku\nneodôvodnených prieťahov v konaní, a to aj vzhľadom na predmet konania, ktorým je\nzaplatenie sumy 7 800 € spolu s príslušenstvom, ako aj vzhľadom na stav právnej neistoty,\nv ktorom sa sťažovateľ v dôsledku nečinnosti okresného súdu nachádza.\n23. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Pri určení finančného zadosťučinenia\nústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské\npráva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n24. S prihliadnutím na všetky okolnosti veci ústavný súd považoval priznanie\nsumy 500 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom\nsúde (bod 3 výroku nálezu).\n25. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n\n9\n\n26. Ústavný súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením napokon rozhodol\no úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym\nzastupovaním v konaní o jeho sťažnosti. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní\ntrov konania z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky\nza I. polrok 2015, ktorá bola 858 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku\n2016. Úhradu trov konania priznal ústavný súd za dva uplatnené úkony právnej služby\n(prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11\nods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nSťažovateľovi priznal ústavný súd odmenu za každý úkon právnej služby po 143 € a režijný\npaušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za každý úkon právnej služby v sume 8,58 €, čo spolu\npredstavuje sumu 303,16 €. Právny zástupca sťažovateľa preukázal, že je platiteľom dane\nz pridanej hodnoty, predložením osvedčenia o registrácii pre daň, preto ústavný súd zvýšil\npriznanú úhradu o daň z pridanej hodnoty podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, a teda priznal úhradu\ntrov sťažovateľovi v celkovej sume 363,79 € (bod 4 výroku nálezu).\n27. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP)\nv lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n28. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. mája 2017\n\n10", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "občianske súdne konanie-občiansko-právne konanie", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "občianske súdne konanie-občiansko-právne konanie", "rozhodnutie-vyhotovenie rozhodnutia", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/42/2015", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:df31fcf9-5359-43f4-b265-863971aad297", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.22.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 22/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 22/2016 z 12. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.22.2016.2"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}], "citovane_v": []}