{"guid": "ussr:c86198b8-737e-4216-89d7-343318c676f9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.104.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 104/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 104/2017 z 19. 4. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 19. apríla 2017, sp. zn. III. ÚS 104/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.104.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2017-04-19", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "nepriznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-1", "nazov": "čl. 26 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-2", "nazov": "čl. 26 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-4", "nazov": "čl. 26 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-1", "nazov": "čl. 10 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-2", "nazov": "čl. 10 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-26", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-10", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c86198b8-737e-4216-89d7-343318c676f9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.104.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.104.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.104.2017.2/text", "citacie_n": 17, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 104/2017-41\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. apríla 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Jany Baricovej a Rudolfa Tkáčika\nv konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti\n\n,\n\n,\n\nzastúpenej obchodnou spoločnosťou LEGAL PROFESSIONALS, s. r. o., Sartorisova 12,\nBratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Marek Ogurčák, pre namietané\nporušenie jej základného práva na slobodu prejavu a na slobodné rozširovanie informácií\npodľa čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na slobodu\nprejavu a na slobodné rozširovanie informácií podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských\n\npráv\n\na základných\n\nslobôd\n\nrozsudkom\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Žiline\n\nč. k. 5 Co 282/2015-473 z 15. decembra 2015 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti\n\n, na slobodu prejavu a na\n\nslobodné rozširovanie informácií podľa čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky,\nzákladné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\n\na základných slobôd a právo na slobodu prejavu a na slobodné rozširovanie informácií\npodľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nKrajského súdu v Žiline č. k. 5 Co 282/2015-473 z 15. decembra 2015\n\nporušené\n\nboli.\n2. Rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 5 Co 282/2015-473 z 15. decembra 2015\nv časti,\n\nktorou\n\nbol\n\npotvrdený\n\nprvý\n\nvýrok\n\nrozsudku\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nČadca\n\nč. k. 4 C 203/2011-397 z 26. februára 2015 týkajúci sa povinnosti odporcu zaplatiť\nnavrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume 16 000 € do troch dní od právoplatnosti\nrozsudku, z r u š u j e\n\na vec v rozsahu zrušenia\n\nvracia\n\ntomuto súdu na ďalšie\n\nkonanie.\n3. Krajský súd v Žiline\nobchodnej spoločnosti\n\nje\n\npovinný\n\nuhradiť trovy právneho zastúpenia\n\n, v sume 363,97 € (slovom tristošesťdesiattri eur\n\na deväťdesiatsedem centov) na účet obchodnej spoločnosti LEGAL PROFESSIONALS,\ns. r. o., Sartorisova 12, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Návrhu obchodnej spoločnosti\n\n, na priznanie finančného\n\nzadosťučinenia n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. III. ÚS 104/2017-21\nzo 14. februára 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), v časti, ktorou namietala\nporušenie svojho základného práva na slobodu prejavu a na slobodné rozširovanie\n\n2\n\ninformácií podľa čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) a práva na slobodu prejavu a na slobodné rozširovanie informácií podľa\nčl. 10 ods. 1 dohovoru rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)\nč. k. 5 Co 282/2015-473 z 15. decembra 2015 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\n2. Napadnutý rozsudok krajského súdu bol vydaný v konaní o ochranu osobnosti\nzačatom na základe návrhu\n\n(ďalej len „navrhovateľ“) doručeného\n\nOkresnému súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) 8. novembra 2011, ktorým sa proti\nsťažovateľke (vystupujúcej v procesnom postavení odporcu) ako vydavateľke denníka\ndomáhal uverejnenia ospravedlnenia v denníku\n\na náhrady nemajetkovej ujmy\n\nv sume 50 000 € v súvislosti s článkom „Stopy prenájmu vedú na Cyprus“ uverejneným\nv tomto denníku 13. apríla 2011 (ďalej aj „prvý článok“) a s článkom „Cyperská spleť\nfiriem“ vrátane infografiky uverejneným v tomto denníku 15. apríla 2011 (ďalej aj „druhý\nčlánok“), pretože o ňom mala uviesť nepravdivé tvrdenia, ktorými ho „spojila\ns právnickými a fyzickými osobami, ktoré boli dlhodobo kritizované médiami v súvislosti\ns prenájmom priestorov spoločnosťou\n\n, Daňovému úradu Košice“, ako aj\n\n„s politikou SDKÚ, hoci je apolitický“, čo „veľkou intenzitou zasiahlo do jeho\nbezúhonnosti ako advokáta, občana, do jeho rodinných, súkromných, pracovných vzťahov,\npoškodilo jeho dobré meno advokáta, občana, česť, skomplikovalo mu život“.\n3. Okresný súd (v poradí druhým) rozsudkom č. k. 4 C 203/2011-397 z 26. februára\n2015 rozhodol:\n«I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 16 000 € v lehote do 3 dní\nod právoplatnosti rozsudku.\nII. Návrh na zaplatenie sumy 34 000 € a na uverejnenie ospravedlnenia zamieta.\nIII. Návrh na odstránenie článku s názvom „Stopy prenájmu vedú na Cyprus“ zo dňa\n13. 4. 2011 a článku s názvom „Cyperská spleť firiem“ zo dňa 15. 4. 2011 z archívu\nčlánkov odporcu na internetovej stránke\n\nzamieta.\n\nIV. Návrh na uverejnenie ospravedlnenia:... zamieta.\n\n3\n\nV. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania v celom rozsahu\nvo výške 9 768,66 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.»\n4. Proti druhému a štvrtému výroku rozsudku okresného súdu podal odvolanie\nnavrhovateľ a proti prvému a piatemu výroku rozsudku okresného súdu podala odvolanie\nsťažovateľka. Následne krajský súd napadnutým rozsudkom 1. rozsudok okresného súdu\nv časti výroku napadnutého odvolaním ako vecne správny potvrdil, 2. rozsudok okresného\nsúdu v časti výroku nenapadnutého dovolaním ponechal nedotknutý a 3. rozsudok\nokresného súdu v časti výroku o náhrade trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie (tretí výrok). V odôvodnení napadnutého rozsudku pritom uviedol:\n«Pokiaľ ide o odvolanie odporcu proti výrokom rozsudku súdu prvého stupňa,\ntak odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie odporcu v časti týkajúcej sa právneho\nposúdenia nároku navrhovateľa v zmysle zák. č. 215/2006. Z. z. je dôvodné, pretože\nuvedený zákon nie je možné aplikovať v predmetnom konaní. Taktiež je odvolanie odporcu\ndôvodné, pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa týkajúce sa náhrady\ntrov konania. Ostatné časti odvolania odporcu odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné.\nS rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením, ako aj zdôvodnením\nrozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle § 219 ods. 2 O. s. p. na tento poukazuje.\nOdvolatelia k veci samotnej neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvostupňový súd\nnevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté\nprávne závery...\nPri skúmaní, či obsah článku bol spôsobilý narušiť a ohroziť osobnostné právo\nnavrhovateľa, sa súd prvého stupňa správne zaoberal aplikáciou ustanovení Občianskeho\nzákonníka, ktoré vyložil s prihliadnutím na znenie Ústavy SR...\nPrvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom smere tak, ako bolo\nvyššie uvedené...\nPrvostupňový súd správne vyvodil záver, keď určil, že v predmetnom konaní\nprichádza do úvahy finančná satisfakcia a určil ju vo výške 16.000,- €.\nPokiaľ ide o skutočnosť, že prvostupňový súd návrh na morálnu satisfakciu zamietol,\ntak odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 1. 2003\nč. k. 28 Cdo/241/2002-403, Nález Ústavného súdu ČR, v zmysle ktorého „pokiaľ forma\n\n4\n\nmorálnej satisfakcie (ospravedlňujúci list) už nemôže byť totožná prípadne zrovnateľná\ns formou, v akej k zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby došlo (článok v periodiku),\nprípadne míňa s ohľadom na veľký časový odstup daný spôsob satisfakcie účinkom, tak je\nspravidla treba vzniknutú nerovnováhu kompenzovať finančným zadosťučinením...“\nVzhľadom na vyššie uvedené závery odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok\nokresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním v merite veci potvrdil ako vecne\nsprávny.»\n5. S uvedenými závermi krajského súdu sťažovateľka nesúhlasí, napadnutý rozsudok\nv merite\n\nveci\n\npovažuje za\n\nzjavne neodôvodnený, nepreskúmateľný a arbitrárny,\n\na s poukazom na to, že „prinášanie nových informácií a poznatkov súvisiacich s kauzami\ncelospoločenského významu je úlohu médií v demokratickej spoločnosti“, krajskému súdu\nv sťažnosti vytýka, že „sa vôbec nezaoberal posúdením proporcionality proti sebe stojacich\npráv účastníkov, neskúmal, či zásah do slobody prejavu sťažovateľa uložením povinnosti\nospravedlniť sa žalobcovi je v demokratickej spoločnosti nevyhnutný“, čo zakladá porušenie\njej práva na slobodu prejavu a na slobodné rozširovanie informácií. Podľa názoru\nsťažovateľky všeobecné súdy v danom prípade neurobili nič iné, len to, že ju sankcionovali\nza to, že verejnosti sprostredkovala informácie poskytnuté štátnymi orgánmi z verejne\nprístupných databáz „(doklady z obchodného registra – zbierky listín, týkajúcich sa žalobcu\na jeho vzťahu k spoločnosti\n\n)“, hoci „bolo principiálne\n\npotrebné ustáliť, ktoré z informácií uverejnených v denníku\n\nsa týkali žalobcu, ktoré\n\nz týchto informácií boli nepravdivé, posúdiť, či nepravdivé uverejnené informácie boli\nobjektívne spôsobilé zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti žalobcu a až následne\npristúpiť k rozhodnutiu o forme poskytnutia ochrany a satisfakcie pre žalobcu“.\nNevysporiadaním sa s uvedenými právne relevantnými skutočnosťami, ktoré sťažovateľka\nuplatnila aj v rámci podaného odvolania, ako aj s tým, „ktoré z uverejnených údajov\npovažuje za fakty a ktoré za hodnotiace úsudky, pretože takéto rozlíšenie je z hľadiska\nhodnotenia ich pravdivosti a i z hľadiska dôkaznej povinnosti v konaní rozhodujúce“, došlo\nzo strany krajského súdu aj k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces. Vo vzťahu\nk prvému výroku rozsudku okresného súdu, ktorý krajský súd napadnutým rozsudkom\npotvrdil, sťažovateľka osobitne namieta, že z neho „nie je zrejmé, na základe čoho\n\n5\n\npovažoval priznanú sumu náhrady nemajetkovej ujmy za primeranú žalobcom utrpenej\nujme na jeho osobnostných právach, z akých kritérií výšku náhrady nemajetkovej ujmy\nvyvodil, na základe ktorých zistených skutočností je suma 16.000,- € primeraná. Navyše sa\nkrajský súd pri rozhodovaní o práve na náhradu nemajetkovej ujmy neriadil ustanoveniami\n§ 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, pričom žiadnym spôsobom neboli preukázané\nnásledky, ktoré by odôvodňovali aplikáciu práva na náhradu nemajetkovej ujmy ako práva,\nktoré má subsidiárnu funkciu vo vzťahu k právu na primerané zadosťučinenie podľa § 13\nods. 1 Občianskeho zákonníka, a to najmä v kontexte zamietnutia všetkých ostávajúcich\nžalobných nárokov navrhovateľa (ospravedlnenie, uloženie povinnosti stiahnuť článok\nz webovej stránky atď.)“.\n6. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr 96/2017 z 15. marca\n2017 vyjadrila predsedníčka krajského súdu, v ktorom uviedla, že jej „neprináleží\nposudzovať vecnú správnosť jednotlivých rozhodnutí tunajšieho súdu, vrátane posúdenia\nnáležitostí ich odôvodnenia“, za vyjadrenie krajského súdu však možno považovať\npripojené vyjadrenie sudkyne spravodajkyne zo 14. marca 2017, ktorá s poukazom\nna priebeh odvolacieho konania, postup krajského súdu „v zmysle ust. § 156 ods. 3\nv spojení s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. v znení platnom ku dňu vyhlásenia rozhodnutia“\na odôvodnenie napadnutého rozsudku zastáva názor, že k porušeniu základných práv\na slobôd sťažovateľa v danom prípade nedošlo.\n7. Na vyjadrenie predsedníčky krajského súdu reagovala sťažovateľka listom\ndoručeným ústavnému súdu 12. apríla 2017, v ktorom uviedla, že na obsahu podanej\nsťažnosti, ako aj na jej dôvodoch v celom rozsahu trvá.\n8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,\nže od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n6\n\nII.\n9. Predmetom ústavného prieskumu je námietka porušenia základných práv\nsťažovateľky zaručených čl. 26 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv zaručených čl. 6\nods. 1 a čl. 10 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu v časti, ktorou\nbol potvrdený prvý výrok rozsudku okresného súdu č. k. 4 C 203/2011-397 z 26. februára\n2015 týkajúci sa povinnosti sťažovateľky zaplatiť navrhovateľovi náhradu nemajetkovej\nujmy v sume 16 000 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku; túto podľa vyznačenej\ndoložky nadobudol 22. februára 2016.\n10. Podľa čl. 26 ods. 1 ústavy sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\n11. Podľa čl. 26 ods. 2 ústavy každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom,\npísmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať\na rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha\npovoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať\nna povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n13. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch.\n14. Podľa čl. 10 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo\nzahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky\nbez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom,\naby\n\nvyžadovali\n\nudeľovanie\n\npovolení\n\nrozhlasovým,\n\nspoločnostiam.\n\n7\n\ntelevíznym\n\nalebo\n\nfilmovým\n\n15. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb\na právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorými namietajú porušenie svojich\nzákladných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom\nustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný\nsúd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných\nsúdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi nie sú\nzlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej\nzmluve. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov\nústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní\no sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).\n16. V nadväznosti na uvedené ústavný súd opakovane judikuje, že pri uplatňovaní\ntejto právomoci nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým\nprislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a\nposudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené\n\nalebo\n\narbitrárne,\n\na\n\ntak\n\nz ústavného\n\nhľadiska\n\nneospravedlniteľné\n\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02,\nII. ÚS 231/04).\n17. Článok 46 ods. 1 ústavy je vyjadrením základného práva domáhať sa súdnej\nochrany. Tento článok ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie\nsúdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany,\n\n8\n\na tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu\nochranu. Zároveň v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy sa možno domáhať práv podľa čl. 46 ústavy\nlen v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú, pričom však v súlade s čl. 152\nods. 4 ústavy musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s ústavou, a súčasne v zmysle čl. 154c\nods. 1 ústavy majú príslušné medzinárodné zmluvy vrátane dohovoru prednosť\npred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd (I. ÚS 22/03).\n18. Do obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\npatrí aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\nVšeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,\nže z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces\n(IV. ÚS 115/03). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul,\nže súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú\n(García Ruiz c. Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý\nargument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,\nktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento\nargument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva\nna spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,\nargumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam\npre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06).\n19. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že jeho úlohou v tomto konaní\nbude posúdiť, či v spore o ochranu osobnosti krajský súd napadnutým rozsudkom ústavne\nakceptovateľným\n\na udržateľným\n\nspôsobom\n\n9\n\nrozhodol\n\no odvolaní\n\nsťažovateľky\n\nako vydavateľky denníka\n\nktorej slobodu prejavu a právo vyhľadávať a rozširovať\n\ninformácie garantuje nielen čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy, ale aj čl. 10 ods. 1 dohovoru, proti\nrozsudku súdu prvého stupňa, ktorým jej v súvislosti s uverejnením inkriminovaných\nčlánkov 13. apríla 2011 a 15. apríla 2011 uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu\nnemajetkovej ujmy z titulu zodpovednosti za neprípustný a závažný (podstatný) zásah\ndo jeho osobnostných práv garantovaných mu čl. 19 ústavy, v zmysle ktorého každý má\nprávo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena;\nkaždý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného\nživota; každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním\nalebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.\n20. Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu pritom vyplýva, že podstatou\nrozhodovania o väčšine obdobných právnych sporov je hľadanie vyváženého vzťahu medzi\nústavou garantovaným právom na ochranu ľudskej dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti\nna jednej strane a slobodou prejavu a základným právom na informácie na strane druhej.\nV tejto súvislosti ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre viackrát zdôraznil, že každý\nkonflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd (resp. ľudských práv a základných\nslobôd vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných\nslobodách) treba riešiť prostredníctvom zásady ich spravodlivej rovnováhy (IV. ÚS 362/09,\nPL. ÚS 22/06, m. m. PL. ÚS 6/04, III. ÚS 34/07). Všetky základné práva a slobody\nsa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva alebo slobody\nnedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody\n(IV. ÚS 362/09, PL. ÚS 7/96).\n21. Aj podľa judikatúry ESĽP, ktorú ústavný súd konštantne zohľadňuje vo svojej\nrozhodovacej činnosti, sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov\ndemokratickej spoločnosti a jednu zo základných podmienok jej rozvoja a sebarealizácie\njednotlivca. Uplatňuje sa nielen vo vzťahu k „informáciám“ a „myšlienkam“, ktoré\nsa prijímajú priaznivo, resp. sa pokladajú za neurážlivé a neutrálne, ale aj k tým, ktoré\nurážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva. Vyžaduje si to pluralizmus,\n\n10\n\nznášanlivosť a veľkorysosť, bez ktorých nemožno hovoriť o „demokratickej spoločnosti“\n(Handyside v. Spojené kráľovstvo, sťažnosť č. 5493/72, rozsudok zo 7. 12. 1976, § 49).\n22. Sloboda prejavu je základným pilierom demokratickej spoločnosti, v ktorej\nje každému dovolené vyjadrovať sa k verejným veciam a vynášať o nich hodnotové súdy.\nK veciam verejným pritom nepochybne patrí činnosť orgánov verejnej moci vrátane\nrozhodovacej činnosti súdov a taktiež činnosť osôb pôsobiacich vo verejnom živote. Tieto\nčinnosti môžu byť verejne posudzované, pričom pri ich kritike platí z princípu demokracie\nvyplývajúca ústavná prezumpcia, že ide o kritiku dovolenú (II. ÚS 152/08).\n23. V niektorých situáciách však musí sloboda prejavu ustúpiť. Limity vyjadrené\nčl. 26 ods. 4 ústavy explicitne uvádzajú dôvody obmedzenia slobody prejavu, pričom ide\no obmedzenia, ktoré musia zodpovedať vždy demokratickému charakteru spoločnosti\n(„opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné“). Dôvodom takéhoto obmedzenia\nmôže byť aj „ochrana práv a slobôd iných“, teda okrem iného aj záruky vyplývajúce\nzo základného práva na ochranu osobnosti v rozsahu garantovanom v čl. 19 ústavy\na konkretizovanom najmä v § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré chránia súkromné\nosoby pred neoprávneným zásahom zo strany iných súkromných osôb alebo štátu. Takýmto\nzásahom môže byť aj zverejnenie nepravdivých a poškodzujúcich údajov o určitej osobe.\nTeória a súdna prax preto rozlišuje medzi skutkovými tvrdeniami, u ktorých možno\nzisťovať\n\nich\n\npravdivosť,\n\na hodnotovými\n\nsúdmi.\n\nAvšak\n\nani\n\nexistencia\n\nzásahu\n\ndo osobnostných práv nemusí nevyhnutne viesť k záveru o neoprávnenosti takého zásahu,\nak bol dôsledkom uplatňovania iného základného práva, pričom vzhľadom na okolnosti\nposudzovanej veci tento zásah nepresiahol hranice primeranosti (III. ÚS 73/2015).\n24. Vzhľadom na záväznosť ústavy pre všetky orgány verejnej moci (všeobecné súdy\nnevynímajúc) ústavný súd konštatuje, že pri rozhodovaní sporov vo veciach ochrany\nosobnosti musí byť vždy zohľadnená ochrana slobody prejavu, a to minimálne v rozsahu\njej ústavných záruk. Uvedené ustanovenia Občianskeho zákonníka teda nemožno aplikovať\nizolovane, ale je nutné ich vykladať a aplikovať v súlade s ústavou. Nutnosť zohľadniť\nslobodu prejavu, samozrejme, neznamená rezignáciu na ochranu osobnosti. Znamená\n\n11\n\nto však, že v niektorých prípadoch musí byť uprednostnená sloboda prejavu, aj keď daný\nprejav môže mať isté nedostatky z hľadiska klasickej zákonnej ochrany osobnosti (porovnaj\nk tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 55/2008\nz 25. 2. 2009).\n25. Primeranosť zásahu do toho-ktorého základného práva alebo slobody v prípade\njeho kolízie s iným základným právom alebo slobodu skúma ústavný súd, podobne ako iné\neurópske ústavné súdy, vykonaním testu proporcionality, ktorý ako jeden z interpretačných\na aplikačných nástrojov verejného práva zahŕňa tri kritériá. Prvým je kritérium vhodnosti,\nprostredníctvom ktorého skúma, či právny prostriedok použitý jednou sporovou stranou\nna ochranu toho-ktorého základného práva alebo slobody smeruje k cieľu, ktorý\nje dostatočne dôležitý na poskytnutie súdnej ochrany a či medzi nimi existuje racionálna\nväzba. Druhým je kritérium nevyhnutnosti, ktoré má zodpovedať otázku potrebnosti\npoužitia tohto právneho prostriedku v tom zmysle, či by stanovený (rovnaký) cieľ nemohol\nbyť dosiahnutý inými (šetrnejšími) prostriedkami nedotýkajúcimi sa toho-ktorého\nzákladného práva alebo slobody druhej sporovej strany. Tretím je kritérium primeranosti,\nresp. proporcionality v užšom slova zmysle, ktoré spočíva v porovnávaní empirických,\nsystémových, kontextových a hodnotových argumentov, pričom v konaní o ochranu\nosobnosti sa štandardne vykonáva preskúmaním samotných (t. j. použitých) výrokov\nperspektívou odpovedí na otázky KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO hovoril, resp.\nuverejnil, s tým, že jednotlivé odpovede sa ohodnotia trojstupňovou stupnicou a ich súčtom\nsa zistí miera uspokojenosti práva na ochranu osobnosti jednej sporovej strany, ako\naj intenzita (nízka, stredná alebo podstatná) zásahu do práva na slobodu prejavu druhej\nsporovej strany. Po vykonaní testu proporcionality tak bude jednému z dvoch oproti sebe\nstojacich základných práv a slobôd priznaná väčšia dôležitosť, v dôsledku čoho však\nto druhé s menšou dôležitosťou nestráca svoju platnosť.\n26. So zreteľom na skutočnosť, že krajský súd pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia\n(bod 4) zvolil postup podľa v tom čase účinného § 219 ods. 2 OSP, sa ústavný súd pre účely\noverenia opodstatnenosti sťažnostných námietok (bod 5) oboznámil aj s rozsudkom\nokresného súdu (bod 3), z odôvodnenia ktorého (okrem iného) vyplýva, že „články sú\n\n12\n\nz odborného hľadiska spravodajstvom“, pričom „medializovaná kauza sa týkala tej\nskutočnosti, že za vlády Ivety Radičovej minister financií Ivan Mikloš prostredníctvom\nriaditeľa daňového riaditeľstva\n\nprenajal pre Daňový úrad v Košiciach\n\nbudovu vlastnícky patriacu\n\n, funkcionárovi SDKÚ v Nitre... Táto kauza\n\nbola jednoznačne spájaná aj s cyperskými schránkovými firmami, ktoré stáli v pozadí\nprípadu\n\n).\n\nspoločník do spoločnosti\n\nvstúpila ako 20 %\n\n, ktorej spoluvlastníkom bol aj\n\n.\n\nVzniklo dôvodné podozrenie, že verejné finančné prostriedky za prenájom Daňového úradu\nv Košiciach sú určené spoločnosti\n\n(\n\n) a garážovej\n\nschránkovej firme\n27. Okresný súd konštatoval, že vykonaním dokazovania považoval za preukázanú\nobjektívnu možnosť vzniku závažnej ujmy „v oblasti navrhovateľovej cti, dôstojnosti,\nvážnosti, rodinných, priateľských, profesijných vzťahov. Bola daná objektívna možnosť\nstraty dôvery klientov, priateľov, rodiny, objektívna možnosť označenia navrhovateľa ako\nčloveka SDKÚ, človeka v pozadí ekonomickom, politickom cyperských schránkových firiem,\nteda človeka na hrane zákona, ktorému bežný poctivý občan nemôže dôverovať a vyhýba sa\nmu. Bola zároveň preukázaná objektívna možnosť trvalého prepojenia s politikou SDKÚ,\na teda nemožnosť uchádzať sa o verejnú funkciu“, čo ho v spojení s neoprávnenosťou tohto\nzásahu, ako aj existenciou príčinnej súvislosti medzi týmto zásahom a spôsobenými\nnásledkami (ako podmienok „zodpovednosti za tento zásah“) viedlo k záveru, že „okrem\nospravedlnenia, ktoré zo strany odporcu nebolo poskytnuté riadne, je namieste poskytnúť\nnavrhovateľovi za zníženú dôstojnosť a vážnosť aj nemajetkovú ujmu“ v sume 16 000 €.\nPri určení jej výšky vychádzal okresný súd zo „súčasnej legislatívy hodnotenej určitými\nfinančnými stropmi“, ako aj z denného nákladu výtlačkov denníka\n\na s tým spojenej\n\nvýšky zisku a z rozsahu publicity, no keďže nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že „nie je\nverejne činnou osobou“, na jeho ťarchu zohľadnil skutočnosť, že „od uverejnenia článkov\nuplynula dlhšia doba dovtedy, kým navrhovateľ žiadal o uverejnenie ospravedlnenia,\npričom takáto forma zadosťučinenia bola v danom prípade najoptimálnejšia“.\n\n13\n\n28. Vychádzajúc z obsahu základného práva zaručeného navrhovateľovi čl. 19 ústavy\nokresný súd pre účely zistenia splnenia podmienky existencie zásahu „veľkej intenzity“\nobjektívne spôsobilého u neho vyvolať nemajetkovú (morálnu) ujmu vykonal test\nproporcionality (strana 20 a 21 rozsudku) a dospel k záveru, že „rovnováha ústavných práv\nnavrhovateľa a ústavného práva odporcu bola porušená v neprospech navrhovateľa. Došlo\nk zásahu do práv navrhovateľa“ s tým, že „zásah do osobnostných práv navrhovateľa bol\npodstatný (zásah sa týkal navrhovateľa ako súkromnej osoby, tvrdené informácie neboli\npredmetom verejného záujmu, išlo o spravodajský článok a išlo o informácie súkromnej\npovahy, spájanie s politickou stranou SDKÚ, naviac nepravdivé“. Na druhej strane\n„záujem na ochrane práva slobody prejavu odporcu bol nízky (nepravdivosť informácií\no obchodnom a politickom prepojení navrhovateľa s cyperskými firmami a prenájom\ndaňového úradu, získavanie podkladov v rozpore s dobrou vierou v objektivitu informácií)“.\nPorovnaním označených práv bolo podľa názoru okresného súdu potrebné „dať prednosť\nochrane práv navrhovateľa, pretože zásah bol závažný, podstatný“.\n29. Čo sa týka sťažovateľky, okresný súd jej osobitne vytkol, že nepreukázala\npravdivosť informácií o „politickej príslušnosti navrhovateľa, obchodnej alebo politickej\nprepojenosti na cyperské, resp. iné firmy, ktoré boli s kauzou spojené. Odporca nekonal\nv dobrej viere, v súlade s povinnosťou novinárov overovať konkrétne tvrdenia. Táto\npovinnosť vyžaduje vychádzať z dostatočne presného a spoľahlivého skutkového základu.\nOdporca uverejnil o navrhovateľovi závažné tvrdenia bez spoľahlivého skutkového základu.\nNevyužil všetky dostupné možnosti a zdroje na získanie o overenie informácií týkajúcich sa\ntejto kauzy.“. Okresný súd na ťarchu sťažovateľky prihliadol na motív jej konania,\nna skutočnosť, že išlo o sériu článkov, vo vzťahu ku ktorým „objektivizovanie nepravdivých\nfaktov“ nebolo odstránené ani využitím inštitútu opravy 11. mája 2011, na nevynaloženie\nprimeraného úsilia na overenie faktov, na nezabezpečenie základného dôkazu, ktorým bola\nnájomná zmluva na prenájom nebytových priestorov, na skutočnosť, že iné médiá túto\nkauzu medializovali, ale v súvislosti s ňou meno žalobcu neuviedli, ako aj na publikáciu\ntýchto článkov na internete.\n\n14\n\n30. V závere rozsudku okresný súd zopakoval, že „je potreba primeranej satisfakcie\nvo finančnom vyjadrení a nepostačuje len morálne zadosťučinenie. Zásah do osobnostných\npráv navrhovateľa má závažné, nepriaznivé, trvalé následky v oblasti profesionálnej,\npracovnej, obchodnej, súkromných vzťahov aj politickej. Bola trvalo a nenávratne\npoškodená jeho česť, dôstojnosť, vážnosť v rodinných a profesijných vzťahoch. Preto\nv tomto konkrétnom prípade nestačí len zadosťučinenie uverejnením ospravedlnenia.\nZ hľadiska intenzity trvania a rozsahu nepriaznivých následkov, je potrebné aj finančné\nodškodnenie.“. Podľa\nuverejneného\n\nnázoru okresného súdu\n\nospravedlnenia\n\nnavrhovateľ\n\n„morálne zadosťučinenie formou\nnedostal.\n\nOdporca\n\nnepravdivým,\n\nzmanipulovaným ospravedlnením ešte zhoršil dôsledky zásahu. Neposkytol odporca\ndobrovoľne finančné prostriedky, neprejavil úprimnú ľútosť... Naviac, z dôvodov\nuž uvedených sa súdu len morálna satisfakcia – ospravedlnenie, ľútosť zdali nedostatočné\nv pomere k závažnosti zásahu a následkov. Preto súd voľnou úvahou, vychádzajúc\nz uvedených kritérií, určil náhradu vo výške 16 000 €, aby zmiernil nemajetkovú ujmu“\n(strana 23 až 25 rozsudku).\n31. Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu v spojení s rozsudkom\nokresného súdu, ktoré treba považovať za jeden celok, ústavný súd konštatuje, že hoci\nodôvodnenie tohto rozhodnutia obsahuje parciálne závery, ktoré obsahujú prvky testu\nproporcionality, tieto sú z väčšej časti všeobecné a nezohľadňujú, resp. neobsahujú všetky\nokolnosti, ktoré v takomto spore majú tvoriť predmet skúmania, preto možno konštatovať,\nže nedošlo k vykonaniu tohto testu v jeho celistvosti. Predovšetkým je potrebné poukázať\nna to, že hoci krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval relevantnú judikatúru\nústavného súdu, ako aj ESĽP týkajúcu sa problematiky slobody prejavu, v rámci ktorej\npoukázal na úlohu novinárov ako „strážnych psov“ demokracie a na ich privilegované\npostavenie, následne ju nepremietol do hodnotenia skutkových okolností daného prípadu.\n32. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ústavný súd súhlasí s názorom krajského súdu,\nže návrh na ochranu osobnosti možno v danom považovať za vhodný právny prostriedok,\npretože umožňuje dosiahnuť legitímny cieľ, t. j. ochranu základného práva navrhovateľa\nna zachovanie jeho osobnej cti a dobrej povesti garantovaného čl. 19 ústavy. Z logiky veci\n\n15\n\nvyplýva, že v takýchto prípadoch vždy najprv reaguje prejavom dotknutá osoba a až potom\nnasleduje obrana slobody prejavu vydavateľom printového média (resp. vysielateľom),\nv ktorom informácie (údaje) o určitej osobe zverejnil. Na druhej strane k zásahu\ndo základného práva garantovaného vydavateľovi printového média (resp. vysielateľovi)\ngarantovaného čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy, resp. čl. 10 ods. 1 dohovoru dochádza vtedy, ak mu\nbola na zákonnom základe (§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka) právoplatným\nrozhodnutím všeobecného súdu uložená povinnosť ospravedlniť sa určitej osobe\nza zverejnené informácie, prípadne povinnosť zaplatiť jej náhradu nemajetkovej ujmy\nv peniazoch, čo sa stalo aj v danom prípade.\n33. Stanovený cieľ pri zásahu do základných práv garantovaných čl. 19 ústavy\nmožno v zásade dosiahnuť aj inými (šetrnejšími) prostriedkami, ako sú oprava uverejnených\ninformácií, uverejnenie ospravedlnenia dotknutej osobe vydavateľom printového média,\nno vylúčená nie je ani dobrovoľná finančná kompenzácia či iné formy nápravy. Ak dotknutá\nosoba nepovažuje opravu vykonanú vydavateľom printového média za dostatočnú alebo\núplnú, mala by túto skutočnosť jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom zahrnúť\ndo petitu návrhu na ochranu osobnosti podanému všeobecnému súdu, ktorý následne\npri rozhodovaní v merite veci posúdi právne účinky opravy v spojení s informáciami\nzverejnenými pred jej vykonaním. V opačnom prípade skutkovým tvrdeniam dotknutej\nosoby domáhajúcej sa ochrany svojich základných práv a slobôd nemožno pripísať\npožadovaný právny účinok.\n34. Uvedené (druhé) kritérium krajský súd v napadnutom rozsudku aplikoval\nnesprávnym spôsobom, keď vo vzťahu k prvému článku a druhému článku vôbec\nnevyhodnotil skutočnosť, že pred podaním návrhu navrhovateľa na ochranu osobnosti\n8. novembra 2011 sťažovateľka vykonala opravu inkriminovaných článkov uverejnením\ninformácie v denníku\n\n11. mája 2011 (č. l. 45 a 95 spisu okresného súdu, ďalej len\n\n„oprava“), avšak vo vzťahu k nej sa navrhovateľ v petite návrhu na ochranu osobnosti\nochrany svojho základného práva garantovaného čl. 19 ústavy nedomáhal.\n\n16\n\n35. Pokiaľ ide o prvý článok, už v jeho úvode sa nachádzalo tvrdenie sťažovateľky\no „nejasnom pozadí“ (v zmysle nejasného obchodného a politického prepojenia) firmy\n„okresného funkcionára SDKÚ\n\n, ktorá získala od Daňového riaditeľstva\n\nzákazku na prenájom priestorov daňovým úradom v Košiciach“. Z textu tohto článku ďalej\nvyplýva, že\n\nzastupuje advokát\n\n“, ktorému\n\nešte pred jeho uverejnením bola poskytnutá možnosť sa k nemu vyjadriť, avšak «Pre\nsa nechcel vyjadriť, kto ho zastupovaním cyperskej firmy poveril a kto stojí v jej\npozadí. Od celej záležitosti sa chcel\n\nnajprv dištancovať. „Neviem, či máte na mňa\n\nvôbec správne číslo, je možné, že nejakú takúto firmu zastupujeme, ale jednak určite\ncez telefón vám žiadne takéto informácie poskytovať nebudeme, to je jedna vec a druhá\nvec... Viete, ja som advokát, som viazaný povinnosťou mlčanlivosti...\n\nodmietol\n\nkomentovať aj svoje vlastné obchodné prepojenia, ktoré ho v Obchodnom registri spájajú\nnapríklad aj s ďalšou cyperskou firmou... Na opakovanú prosbu stretnúť sa osobne\nreagoval chvíľkou premýšľania a napokon slovami: „Momentálne vám k tomu neviem viac\npovedať. Dobre? Neberte to ako moju neochotu“.». V ďalšom texte tohto článku sa\nnavrhovateľ (identifikovaný menom, priezviskom a profesijným postavením) nespomínal.\n36. Oprava prvého článku sa týkala skutočnosti, že sťažovateľka v ňom neprávne\nuviedla, že „spoločnosť\n\nv čase uverejnenia zastupuje advokát\n\n. Uvedené tvrdenie je nepravdivé. Správna veta mala byť, že firmu\nvlani v novembri zastupoval advokát\n\n.“.\n\n37. Hoci uvedenú skutočnosť považoval krajský súd za preukázanú „z plnej moci\nčl. 174 a zápisnice zo dňa 23. 11. 2010 o založení spoločnosti\nkde zastúpenie pre\nobchodného podielu v prospech\n\n,\n\nešte trvalo a táto spoločnosť previedla časť svojho\n“ (č. l. 14 rozsudku okresného súdu), a aj po\n\nvykonaní testu proporcionality v užšom slova dospel k názoru, že „v tej časti, kde články\nnaznačovali obchodné a politické pozadie cyperských firiem a kauzy prenájmu daňového\núradu, nešlo o tvrdenia, ktoré sa týkali právneho zastúpenia navrhovateľa“ (č. l. 20\nrozsudku okresného súdu), uvedený názor nepremietol do posudzovania splnenia\npodmienky existencie zásahu „veľkej intenzity“ objektívne spôsobilého vyvolať\n\n17\n\nu navrhovateľa nemajetkovú (morálnu) ujmu v oblasti „profesijných vzťahov“, kde\npoškodenie jeho cti deklaroval (č. l. 17 a 18 rozsudku okresného súdu).\n38.\n\nVychádzajúc\n\nz uvedeného\n\npri\n\nrozhodovaní\n\no odvolaní\n\nsťažovateľky\n\ntak krajskému súdu ostávalo posúdiť len to, či prvý článok skutočne obsahoval nepravdivé\na poškodzujúce informácie o obchodnom alebo politickom prepojení navrhovateľa\nako súkromnej osoby na cyperské firmy spôsobilé zasiahnuť do jeho základného práva\ngarantovaného čl. 19 ústavy.\n39. V samotnom texte druhého článku sa navrhovateľ vôbec nespomínal,\niba v infografike k tomuto článku bolo uvedené meno a priezvisko fyzickej osoby\ns identickým menom a priezviskom, ako má navrhovateľ, avšak bez jej bližšej identifikácie\ntitulom, profesijným postavením, dátumom narodenia, bydliskom, fotografiou a podobne.\nĎalšie články uverejnené v denníku\n\n15. apríla 2011 týkajúce sa kauzy prenájmu\n\nnebytových priestorov Daňovým úradom v Košiciach, ktoré poukazovali na možné, avšak\nv tom čase stále nejasné obchodné a politické prepojenia viacerých firiem (doslovne\n„s nejasným pozadím“), navrhovateľ žalobou nenapadol.\n40. Pokiaľ ide o druhý článok, sťažovateľka v oprave uviedla, že čo sa týka\n„prepojenia firiem\n\nna\n\na\n\n“,\n\npri ich menách „neuviedli, že ide o právnych zástupcov týchto firiem“.\n41. Nemôže preto obstáť záver krajského súdu, že opravou druhého článku „priznali\nzáklad nároku“ (č. l. 14 rozsudku okresného súdu).\n42. Za nepresnosti vo vzťahu k obidvom článkom sa sťažovateľka v závere opravy\nospravedlnila.\n43. Až po takomto vyhodnotení okolností konkrétneho prípadu možno z hľadiska\nústavnej akceptovateľnosti rozhodnutia všeobecného súdu prejsť k vykonaniu testu\nproporcionality v užšom slova zmysle, majúc pritom na zreteli, že jeho účelom\n\n18\n\nje predovšetkým skúmanie cieľa a úmyslu prejavu vydavateľa printového média, ktorého\nzákladné právo na slobodu prejavu a na slobodné rozširovanie informácií bolo konkrétnym\nrozhodnutím všeobecného súdu obmedzené.\n44. Pri posudzovaní otázky KTO mal podľa záverov všeobecného súdu neprípustným\n(podstatným) spôsobom zasiahnuť do práv konkrétnej fyzickej osoby alebo právnickej\nosoby garantovaných čl. 19 ústavy, ústavný súd vychádza zo stabilizovanej judikatúry\nESĽP, ktorý subjekty uplatňujúce slobodu prejavu rozčleňuje do viacerých skupín\nz hľadiska dôležitosti ich prejavov pre výmenu názorov v demokratickej spoločnosti.\nZ judikatúry ESĽP jednoznačne vyplýva, že privilegované postavenie z hľadiska ochrany\nslobody prejavu patrí novinárom a masmédiám, a to zvlášť pri informovaní o veciach\nverejného záujmu (napr. rozsudok ESĽP Prager a Oberschlick v. Rakúsko z 26. 4. 1995,\nsťažnosť č. 1594/90 alebo rozsudok ESĽP Bladet Tromsø a Stensaas proti Nórsku\nz 20. 5. 1999, sťažnosť č. 21980/93). Novinári majú (spoločenskú) povinnosť poskytovať\ninformácie a myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí verejného záujmu a verejnosť\nmá právo takéto informácie dostať. Novinárom je dokonca umožnené používať určitú mieru\npreháňania a provokácie. Ústavný súd akceptuje uvedený prístup ESĽP, a to nielen\nz dôvodu jeho autority, ale hlavne z dôvodu presvedčivosti jeho argumentácie (porovnaj\nIV. ÚS 107/2010).\n45. Ústavný súd konštatuje, že otázka, či je sťažovateľka „nositeľkou“ slobody\nprejavu, a preto sa na ňu vzťahuje zvýšená ochrana (privilegované postavenie) poskytovaná\nnovinárom, resp. masmédiám, ktorú bolo potrebné pri rozhodovaní predmetnej veci\nzo strany všeobecných súdov primeraným spôsobom zohľadniť, v posudzovanej veci nebola\nsporná, čo znamená, že obmedzenie (zásah do) jej základného práva podľa čl. 26 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 10 ods. 1 dohovoru možno hodnotiť ako podstatné.\n46. V súvislosti s posudzovaním otázky „O KOM“ boli inkriminované články,\nústavný súd poukazuje na skutočnosť, že dôsledkom snahy o podporu výmeny názorov\no verejne zaujímavých témach je aj kategorizácia osôb, ktorých sa informácie uverejnené\nv tlači týkajú a do ktorých osobnostnej sféry negatívne zasahujú, resp. môžu zasahovať.\n\n19\n\nHranice akceptovateľnosti šírenia informácií týkajúcich sa osobnostnej sféry sú najširšie\nu verejne činných osôb (resp. osôb tzv. verejného záujmu) a najužšie u „bežných“ občanov.\nDo kategórie verejne činných osôb patria osoby, ktoré sa nejakým spôsobom podieľajú\nna výkone verejnej moci; sú to v prvom rade politici, ale aj sudcovia, prokurátori, advokáti,\npredstavitelia ozbrojených zložiek, štátni zamestnanci, resp. iní verejní činitelia, ktorých\nkonanie by „malo byť trvale predmetom skúmania a debát a malo byť otvorené kritike“\n(rozhodnutie ESĽP vo veci Thorgier Thorgeirson proti Islandu z 25. 6. 1992, sťažnosť\nč. 13778/93, § 61), pričom „štátni zamestnanci pri plnení svojich úradných povinností musia\ntak ako politici zniesť širšie limity akceptovateľnej kritiky“ (rozhodnutie ESĽP vo veci\nJanowski proti Poľsku z 21. 1. 1999, sťažnosť č. 25716/94, § 28).\n47. Vzhľadom na závery vyplývajúce z bodov 37 a 39 tohto nálezu ústavný súd\nkonštatuje, že ak krajskému súdu ostávalo posúdiť len to, či prvý článok a infografika\nk druhému článku skutočne obsahovali nepravdivé a poškodzujúce informácie o obchodnom\nalebo politickom prepojení navrhovateľa ako súkromnej osoby na cyperské firmy spôsobilé\nzasiahnuť do jeho základného práva garantovaného čl. 19 ústavy, v takom prípade požíval\nzvýšenú ochranu jeho základných práv garantovaných čl. 19 ústavy, pričom prípadný zásah\ndo nich by bolo možné hodnotiť ako podstatný. Uvedené konštatovanie však nemožno\nvnímať izolovane, ale len v spojení s odpoveďou na otázky, či by k takémuto zásahu\ndo práv navrhovateľa mohlo dôjsť aj v prípade, ak by cyperskú firmu právne nezastupoval\n(uvedenú skutočnosť považoval krajský súd za preukázanú) a či uplatnenie oprávnenia\nnavrhovateľa podať návrh na ochranu osobnosti nebolo účelové v snahe vyhnúť\nsa nepríjemným informáciám o jeho osobe.\n48. Pri posudzovaní otázky „ČO“ bolo predmetom inkriminovaných článkov,\nústavný súd po oboznámení sa s ich obsahom (z vyžiadaného spisu okresného súdu) zistil,\nže prostredníctvom nich sa sťažovateľka snažila poukázať na dôležitú otázku verejného\nzáujmu týkajúcu sa pre štát nevýhodného prenájmu nebytových priestorov Daňovým\núradom v Košiciach, ku ktorému malo dôjsť na základe zmluvy uzavretej medzi daňovým\nriaditeľstvom a obchodnou spoločnosťou, ktorej jeden zo spoločníkov bol prepojený na\npolitickú stranu SDKÚ a druhý mal sídlo na Cypre, čím malo vzniknúť „dôvodné\n\n20\n\npodozrenie, že verejné finančné prostriedky za prenájom Daňového úradu v Košiciach sú\nurčené spoločnosti\n\n(\n\n) a garážovej schránkovej firme\n\n“ (bod 25 nálezu).\n49. Ústavný súd konštatuje, že otázkam týkajúcim sa verejného záujmu\nje poskytovaná zvýšená ochrana vyhľadávania a rozširovania súvisiacich informácií\na myšlienok, preto aj vo svojej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že poslaním\na nezastupiteľnou úlohou tlače je nepochybne šírenie informácií a myšlienok o otázkach\nverejného záujmu s tým, že zároveň je nespochybniteľným právom verejnosti takéto\ninformácie prijímať [dostať; (m. m. I. ÚS 352/2011)]. Tieto otázky „môžu a majú byť\nverejne posudzované“ (IV. ÚS 302/2010, m. m. tiež nález Ústavného súdu Českej republiky\nsp. zn. I. ÚS 453/03).\n50. V rámci prípustnej (oprávnenej) kritiky nie sú prekročené jej vecné limity\na zároveň je dodržaná požiadavka ich primeranosti. Vecná je taká kritika, ktorá vychádza\nz pravdivých východiskových podkladov a ktorá z nich zároveň logicky vyvodzuje\nzodpovedajúce hodnotiace úsudky. Ak nie sú však tieto podklady pravdivé a ak je\nhodnotiaci úsudok difamujúci, potom nemožno kritiku považovať za primeranú.\n51. Výpovedná hodnota inak pravdivého tvrdenia môže byť s ohľadom na kontext\nčlánku, v ktorom je uvedené, značne skreslená, resp. deformovaná (skreslenie môže byť\nspôsobené formou jeho podania alebo zasadením tvrdenia do takých súvislostí či okolností,\nktoré objektívne vyvolá dojem skresľujúci pravdu), a to až do takej miery, že zhodnotením\ninak pravdivého tvrdenia dospeje čitateľ k nepravde, ktorá môže zasiahnuť do práv iných\n(I. ÚS 408/2010).\n52. Vychádzajúc z bodov 35, 36, 37, 39 a 40 tohto nálezu ústavný súd dospel\nk záveru, že prvý článok ani druhý článok, resp. infografika k druhému článku neboli v čase\nich uverejnenia objektívne spôsobilé svojím obsahom vyvolať negatívny zásah\ndo osobnostnej sféry navrhovateľa (ako súkromnej osoby), pretože vo vzťahu k nemu\nneobsahovali žiadne informácie (tvrdenia) týkajúce sa jeho aktivít mimo výkonu jeho\n\n21\n\npovolania, ktoré by boli spôsobilé ho uraziť, ponížiť či znevážiť. Uverejnené informácie\nboli príspevkom do celospoločenskej diskusie o dôležitej otázke verejného záujmu, t. j.\no privilegovanej téme požívajúcej vysokú mieru ochrany slobody prejavu.\n53. Dôležitým kritériom pri posudzovaní zásahu do slobody prejavu je aj miesto,\nkde zazneli, resp. kde boli uverejnené sporné výroky (t. j. otázka „KDE“ boli inkriminované\nčlánky uverejnené). Vo všeobecnosti platí, že čím hromadnejšie sa informácia distribuuje,\ntým vyššia je ochrana osobnostných práv. V posudzovanom prípade boli inkriminované\nčlánky uverejnené v denníku\n\n, ako aj na internetovej stránke. Toto kritérium však\n\ntreba vnímať v spojení s kritériom ich autora, t. j. novinára, ktorého privilegované\npostavenie do určitej miery neutralizuje kritérium miesta ich zaznenia (m. m.\nIV. ÚS 139/2010, IV. ÚS 302/2010, I. ÚS 390/2011, I. ÚS 416/2011).\n54. V súvislosti s posudzovaním kritéria „KEDY“ boli inkriminované články\nsťažovateľkou uverejnené, ústavný súd konštatuje, že informácia je pominuteľným\nmajetkom a oneskorenie jej zverejnenia je spravidla spojené so stratou jej hodnoty\na významu (PL. ÚS 5/03, IV. ÚS 448/2012), pričom verejnosť má právo na aktuálne\ninformácie a zvlášť vtedy, ak sa týkajú otázok dôležitého verejného záujmu. Posúdenie\notázky, či ide o vec verejného záujmu, môže totiž v niektorých prípadoch závisieť\naj na plynutí času. Túto povahu môže určitá vec plynutím času získať alebo stratiť\n(m. m. IV. ÚS 492/2012).\n55. Malo by byť v záujme demokratického štátu, aby prostredníctvom zákonodarnej\nmoci legislatívne vymedzil požiadavky na subjekty, s ktorými on, resp. konkrétne subjekty\nverejného práva vstupujú do právnych vzťahov, resp. v rámci ktorých tretia osoba prijíma\nakékoľvek plnenie vrátane predaja majetku štátu. V čase uverejnenia inkriminovaných\nčlánkov v Slovenskej republike neexistoval register, pomocou ktorého by bolo možné\nodkryť vlastnícku štruktúru obchodných spoločností vstupujúcich do takýchto právnych\nvzťahov so štátom, resp. odkryť konečných užívateľov výhod z takýchto právnych vzťahov.\n\n22\n\n56. V tejto súvislosti netreba opomínať, že skutočnosť, že určité fyzické osoby\n(politikov a advokátov ako osoby znalé práva v súvislosti s výkonom ich povolania\nnevynímajúc) dobrovoľne vstupujú do právnych vzťahov s obchodnými spoločnosťami\nsídliacimi v cudzích štátoch, v ktorých zistiť ich skutočných vlastníkov je veľmi ťažké,\nba až nemožné, nielen priemerný čitateľ, ale celá široká verejnosť vníma a priori veľmi\nnegatívne.\n57. Negatívne následky takéhoto stavu nemožno pripísať na ťarchu vydavateľa\nprintového média, ak v súvislosti s informovaním o dôležitej otázke verejného záujmu\nv konkrétnej kauze na možnosť takýchto prepojení poukáže.\n58. Vzhľadom na to, že uvedené skutočnosti krajský súd v napadnutom rozhodnutí\nnezohľadnil, možno prisvedčiť tvrdeniu sťažovateľky, že ju bezdôvodne sankcionoval za to,\nže verejnosti sprostredkovala informácie poskytnuté štátnymi orgánmi z verejne prístupných\ndatabáz „(doklady z obchodného registra – zbierky listín, týkajúcich sa žalobcu a jeho\nvzťahu k spoločnosti\n\n)“.\n\n59. V súvislosti s posudzovaním kritéria „AKO“ boli informácie v inkriminovaných\nčlánkoch zverejnené, ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že vo svojej rozhodovacej\nčinnosti štandardne vychádza z judikatúry ESĽP, ktorá nepopiera právo novinára dopustiť\nsa aj určitého zjednodušenia či dokonca nepresnosti, avšak za súčasného rešpektovania\nzásady, že uverejnenie informácií v relevantnom čase zodpovedalo reálne existujúcim\nskutočnostiam (porovnaj napr. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.\nI. ÚS 156/99).\n60. Pri posudzovaní limitov slobody prejavu treba rozlišovať medzi faktmi\na hodnotiacimi úsudkami. Existenciu faktov možno preukázať, zatiaľ čo otázka pravdivosti\nhodnotiacich úsudkov dôkazy, naopak, nepripúšťa (napr. Lingens proti Rakúsku, bod 46;\ntiež rozsudok ESĽP z 12. 6. 2001 vo veci sťažnosti Feldek proti Slovensku č. 29032/95, bod\n75), hoci aj tie musia vychádzať z dostatočného faktického základu (rozsudok ESĽP\nz 24. 2. 1997 De Haas a Gijsels proti Belgicku č. 19983/92, bod 47, tiež rozsudok ESĽP\n\n23\n\nz 27. 2. 2001 vo veci Jerusalem c. Rakúsko). Ochrana výrokov majúcich charakter\nhodnotiacich úsudkov je tak z hľadiska slobody prejavu vo všeobecnosti intenzívnejšia\nako v prípade uverejnenia faktov (skutkových tvrdení), ktoré sa môžu ukázať neskôr\nako nepravdivé (II. ÚS 152/08, II. ÚS 326/09, IV. ÚS 302/2010, IV. ÚS 492/2012).\n61. Klasifikácia prejavu ako faktu alebo hodnotiaceho úsudku je vecou posúdenia\npríslušných orgánov, predovšetkým všeobecných súdov (Prager and Oberschlick,\nuž citovaný rozsudok, bod 36). Všeobecne aplikovateľné kritérium na klasifikáciu výrokov\nna fakty a hodnotiace úsudky neexistuje, avšak vo veci Andreescu proti Rumunsku\n(rozsudok ESĽP z 8. 6. 2010, body 94 ‒ 96) ESĽP konštatoval, že svoju úlohu zohrávajú\naj okolnosti, že pôvodca výroku neprezentuje určité skutočnosti ako istoty, ale vyjadruje len\npochybnosti či podozrenie, a že jeho snahou je v dobrej viere informovať verejnosť o veci\nvšeobecného záujmu (m. m. IV. ÚS 472/2012). Ústavný súd vo veci sp. zn. PL. ÚS 12/09\nuviedol, že skutkové tvrdenia sú také vyjadrenia, ktoré možno podrobiť testu pravdivosti\n(obdobne Ústavný súd Českej republiky vo veci sp. zn. I. ÚS 453/03 alebo Spolkový\nústavný súd Nemecka vo veci BVerfG 90, 241 a 247). Hodnotiace úsudky sú potom všetky\nostatné tvrdenia. Ak nie je možné skutkové tvrdenia oddeliť od hodnotiacich úsudkov,\nje potrebné na nich nazerať ako na hodnotiace úsudky, keďže tie poskytujú širšiu mieru\nochrany slobody prejavu (BVerfG 85, 1 15 ff. BVerfG 90, 1 a 15).\n62. Ústavný súd už vo veci sp. zn. II. ÚS 340/09 k otázke vzťahu medzi titulkom\na obsahom článku okrem iného uviedol, že účelom titulku článku uverejneného\nv printových médiách je upútať a zaujať čitateľa tak, aby si článok prečítal a až na tomto\nzáklade si osvojil tlačou ponúkané informácie a urobil si o nich vlastný úsudok. Preto treba\naj v konaní o ochrane osobnosti vo všeobecnosti akceptovať a tolerovať, že sa v titulku\nobjavujú expresívnejšie, provokujúce či zveličujúce vyjadrovacie prostriedky. Ústavný súd\nzároveň v označenej veci zdôraznil, že všeobecný súd rozhodujúci v konaní o ochrane\nosobnosti musí zohľadniť organickú väzbu medzi titulkom určitého článku a jeho vecným\nobsahom. Pri „izolovanom“ posudzovaní by totiž väčšinu titulkov uverejňovaných v tlači\nbolo potrebné kvalifikovať ako skutkové tvrdenia, hoci skutočným zámerom ich autorov\n\n24\n\nje len prostredníctvom titulkov upútať pozornosť čitateľov na článok, ktorý poskytuje\ninformácie vo forme hodnotiacich úsudkov.\n63. V posudzovanom prípade inkriminované články v celkovom kontexte\npoukazovali na nejasné obchodné a politické prepojenia viacerých firiem v kauze prenájmu\nnebytových priestorov Daňovým úradom v Košiciach. Primárnym cieľom týchto článkov\nvšak nebola kritika navrhovateľa v súvislosti s výkonom jeho povolania ani kritika\nnavrhovateľa ako súkromnej osoby, ale skôr snaha poukázať na systémové zlyhanie štátu\npri vstupovaní do právnych vzťahov s obchodnými spoločnosťami, ktoré sú personálne\nalebo majetkovo prepojené s obchodnými spoločnosťami sídliacimi v cudzích štátoch, kde\npre nemožnosť zistenia ich skutočných vlastníkov nemožno zistiť ani to, u koho\nv skutočnosti skončia finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu.\n64. Všeobecné súdy rozhodujúce v sporoch o ochranu osobnosti musia zohľadniť\norganickú väzbu medzi titulkom (nadpisom) konkrétneho článku a jeho vecným obsahom.\nBez dostatočného zohľadnenia tejto väzby spravidla nemožno hodnoverne dospieť k záveru,\nže v ňom obsiahnuté tvrdenie je pravdivé alebo, naopak, nepravdivé.\n65. Ústavný súd zastáva názor, že nepresnostiam, akých sa sťažovateľka dopustila\nv inkriminovaných článkoch a za ktoré sa v oprave ospravedlnila (body 36, 40 a 42 tohto\nnálezu), nemožno venovať takú váhu, akú im v napadnutom rozsudku pripísal krajský súd,\nkeď konštatoval, že ňou „priznali základ nároku“ (č. l. 14 rozsudku okresného súdu).\n66. Sumarizujúc svoje predbežné závery ústavný súd konštatuje, že krajský súd\nv napadnutom rozsudku uprednostnil ochranu súkromia navrhovateľa pred slobodou prejavu\nsťažovateľky, ktoré obmedzil, keď potvrdil rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým jej\nuložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume 16 000 €,\npričom však\n- nezohľadnil, resp. nedostatočne zohľadnil privilegované postavenie sťažovateľky\npri ochrane slobody jej prejavu ako vydavateľky denníka\n\nv ktorom boli\n\ninkriminované články publikované, a jej procesnej obrane nevenoval náležitú pozornosť,\n\n25\n\n- neprimerane obhajoval ochranu práva súkromia navrhovateľa, keď bez existencie\nrelevantného dôkazu prisvedčil jeho argumentu, že inkriminované články sa dotýkali jeho\nsúkromnej sféry, t. j. legitimizoval záver o neprípustnom (podstatnom) zásahu do jeho\nzákladného práva garantovaného čl. 19 ústavy,\n- nezohľadnil, že inkriminované články sa dotýkali sféry, ktorú v čase ich\nuverejnenia bolo možné oprávnene považovať za predmet verejného záujmu,\n- rigorózny záver krajského súdu o tom, že v inkriminovaných článkoch boli\npublikované informácie v podobe faktov, ktoré boli nepravdivé, nie je presvedčivý,\na to jednak z hľadiska nedostatočného zohľadnenia väzby medzi titulkom a obsahom\ninkriminovaných\n\nčlnkov,\n\nako\n\naj z dôvodu\n\nneprimeraného\n\nformalizmu\n\npri\n\nich\n\nvyhodnocovaní.\n67. V konaniach o ochranu osobnosti má fyzická osoba v súlade s § 13 ods. 2\nObčianskeho zákonníka právo aj na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to najmä\nv prípadoch, ak došlo k zníženiu jej dôstojnosti či vážnosti v spoločnosti. Pri určení\njej sumy prihliada všeobecný súd hlavne na závažnosť vzniknutej ujmy, ako aj na okolnosti,\nza akých došlo k porušeniu jej práv. Zváženie možností odškodnenia, resp. odstránenia\nnásledkov zásahu do práva na ochranu osobnosti je vecou voľnej úvahy súdu. Zákon pritom\nsúdu ustanovuje len jedno z kritérií, ktoré má pri tomto zvažovaní vziať do úvahy,\na to či zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti, resp. vážnosti osoby v značnej miere.\nZ uvedeného vyplýva povinnosť súdu v každom prípade brať do úvahy pri rozhodovaní\no priznaní nemajetkovej ujmy intenzitu zásahu, avšak rozhodne ho nezbavuje povinnosti\nprihliadať aj na ďalšie okolnosti prípadu. Neprimerané sankcie zo strany súdov by totiž\nv takýchto prípadoch mohli spôsobiť odradenie šíriteľov informácií – predovšetkým\nnovinárov (tlače) od plnenia, resp. vykonávania ich základnej funkcie „strážneho psa“\nv demokratickej spoločnosti (m. m. I. ÚS 408/2010).\n68. V uvedenom prípade je odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu\ntýkajúce sa priznania nemajetkovej ujmy navrhovateľovi prima facie arbitrárne a zjavne\nneodôvodnené (in abstracto), neprimerane prísne, nevyvážené, nezohľadňujúce argumenty\nsťažovateľa ani okolnosti predmetnej veci (in concreto). Podľa názoru ústavného súdu\n\n26\n\nnamietanie porušenia (aj) základného práva na súdnu ochranu je v demokratickej\nspoločnosti natoľko závažné, že pri jeho interpretácii neprichádza do úvahy zužujúci výklad\na ani také formálne interpretačné postupy, následkom ktorých by mohlo byť jeho\nneodôvodnené (svojvoľné) obmedzenie či dokonca popretie. Ak krajský súd nerešpektoval\nkritériá aplikovateľnosti § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, jeho postup a rozhodnutie\nvo veci sťažovateľky možno považovať za nezákonný exces.\n69. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že všeobecný súd by nemal\nbyť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný, t. j. jeho rozhodnutie\nmusí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať\ntiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené\nv rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre\nširšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade\naj spravodlivé a presvedčivé. V prípade, keď sú právne závery v extrémnom nesúlade\ns vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii súdneho\nrozhodnutia nevyplývajú, treba také rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1\nústavy (I. ÚS 243/07).\n70. Podobne ESĽP v minulosti judikoval, že z práva na spravodlivé súdne konanie\nvyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi\nna vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska\nc. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, bod 30). Právo na spravodlivý súdny\nproces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom\nkonaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku\nsúdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (rozsudok vo veci Ruiz Torijo\nc. Španielsko z 9. 12. 1994, Annuaire, č. 303-B).\n71. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na slobodu prejavu a na slobodné\nrozširovanie informácií podľa čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy, základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n\n27\n\na práva na slobodu prejavu a na slobodné rozširovanie informácií podľa čl. 10 ods. 1\ndohovoru, preto napadnutý rozsudok v časti, ktorou bol potvrdený prvý výrok rozsudku\nokresného súdu týkajúci sa povinnosti sťažovateľky zaplatiť navrhovateľovi náhradu\nnemajetkovej ujmy v sume 16 000 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku, podľa čl. 127\nods. 2 ústavy a jemu zodpovedajúcemu § 56 ods. 2 a § 56 ods. 3 písm. b) zákona\no ústavnom súde zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\n72. S ohľadom na uvedené bude potrebné, aby krajský súd opätovne s prihliadnutím\nna uvedené závery ústavného súdu preskúmal a zvážil z pohľadu jej nevyhnutnosti\na primeranosti satisfakciu priznanú navrhovateľovi z titulu zásahu do jeho základného práva\ngarantovaného čl. 19 ústavy, a pokiaľ by dospel k pozitívnemu záveru o nej,\naby prehodnotil s prihliadnutím na všetky okolnosti tohto prípadu jej rozsah. V takomto\nprípade musí však krajský (všeobecný) súd v odôvodnení rozhodnutia presvedčivým\na ústavne konformným spôsobom vyvrátiť všetky ústavným súdom nastolené pochybnosti\na výhrady uvedené v tomto rozhodnutí.\nIII.\n73. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n74. Právny zástupca sťažovateľky v sťažnosti vyčíslil trovy konania celkovou sumou\n363,97 €.\n75. Ústavný súd v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16\nods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004\nZ. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení\nneskorších predpisov priznal sťažovateľke náhradu trov konania v celkovej sume 363,97 €\nz dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie\n\n28\n\nveci a písomné vyhotovenie sťažnosti – vykonané v roku 2016) v sume po 143 € a dva\nrežijné paušály v sume po 8,58 €, plus 20 % DPH, ktoré zaviazal uhradiť krajský súd.\n76. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ\ndomáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje,\na z akých dôvodov sa ho domáha.\n77. Sťažovateľka v sťažnosti požiadala o priznanie finančného zadosťučinenia\nv sume 16 000 € rovnajúcej sa sume, ktorú na základe právoplatného rozsudku krajského\nsúdu napadnutého sťažnosťou reálne vyplatila navrhovateľovi na jeho bankový účet.\n78. Vychádzajúc z princípu subsidiarity zakotveného v čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný\nsúd vzhľadom na zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu v uvedenej časti\npovažoval zrušenie napadnutého rozhodnutia za dostatočné a požadovanie priznania\nfinančného zadosťučinenia za bezpredmetné, preto návrhu sťažovateľky v tejto časti\nnevyhovel.\n79.Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. apríla 2017\n\n29", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "ochrana osobnosti", "občianske súdne konanie", "žaloba", "ochrana osobnosti", "občianske súdne konanie", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5Co/282/2015", "guid": "48e165ac-8248-498b-a953-9830a7ff1529:577650f6-c43d-4c7a-8bac-2a04bdd950f1", "vztah": "zrusene"}, {"sz": "4C/203/2011", "guid": "4dfbfef9-9555-4f4d-bfd3-4f76a7a9146b:02422c5a-0893-4e02-b4ee-e60734d55f7b", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ba0a2144-c37c-472d-9536-16bf49e89293", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.73.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 73/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 73/2015 z 24. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-24", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.73.2015.1"}, {"guid": "ussr:4495ad29-bfcf-4598-9c40-a2892684081d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 492/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 492/2012 z 18. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-18", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4495ad29-bfcf-4598-9c40-a2892684081d"}, {"guid": "ussr:336f1a73-490a-4cc8-965d-d8deea7c5695", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 472/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 472/2012 z 10. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-10", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:336f1a73-490a-4cc8-965d-d8deea7c5695"}, {"guid": "ussr:aabea106-c95c-4f13-b970-f77dd3297f96", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 448/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 448/2012 z 14. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-14", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aabea106-c95c-4f13-b970-f77dd3297f96"}, {"guid": "ussr:2abfcd9d-32ae-43db-b2e4-41897744dfbc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 340/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 340/09 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 79, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2abfcd9d-32ae-43db-b2e4-41897744dfbc"}, {"guid": "ussr:0ded18cb-e138-4da4-9fbe-91a7f57d306e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 416/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 416/2011 z 3. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-03", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ded18cb-e138-4da4-9fbe-91a7f57d306e"}, {"guid": "ussr:d9b583c4-e780-4404-b572-f86116f9fed8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 390/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 390/2011 z 19. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-19", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d9b583c4-e780-4404-b572-f86116f9fed8"}, {"guid": "ussr:7c79c0c0-3c3f-48ad-9aee-1e8e793c97cd", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/2011 z 28. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-28", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7c79c0c0-3c3f-48ad-9aee-1e8e793c97cd"}, {"guid": "ussr:561ecdf9-cffc-40fb-b2b4-e9c92f9e603a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 302/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 302/2010 z 7. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-07", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:561ecdf9-cffc-40fb-b2b4-e9c92f9e603a"}, {"guid": "ussr:bd16a2ee-8775-44ee-980e-174da34cd511", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 408/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 408/2010 z 16. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-16", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd16a2ee-8775-44ee-980e-174da34cd511"}, {"guid": "ussr:d2d64e91-ef03-49e2-9c6a-7f06796d8648", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 107/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 107/2010 z 28. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-28", "citacie_n": 140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d2d64e91-ef03-49e2-9c6a-7f06796d8648"}, {"guid": "ussr:bf124397-e77b-4364-bf9e-034c29d9635f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 139/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 139/2010 z 25. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-25", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf124397-e77b-4364-bf9e-034c29d9635f"}, {"guid": "ussr:a8116a06-df0d-40fc-891d-6022b5240a94", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 326/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 326/09 z 4. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-04", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a8116a06-df0d-40fc-891d-6022b5240a94"}, {"guid": "ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 152/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/08 z 15. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-15", "citacie_n": 291, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:3460d7c8-b2de-4025-b4d3-61f2cb55788e", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/09 z 16. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-16", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3460d7c8-b2de-4025-b4d3-61f2cb55788e"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 34/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/07 z 26. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-26", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a"}, {"guid": "ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/04 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1047, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 231/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/04 z 9. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-09", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:3f0b3d4c-c3c1-406e-9a3e-01efa3bfcda7", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/03 z 26. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-26", "citacie_n": 182, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3f0b3d4c-c3c1-406e-9a3e-01efa3bfcda7"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/03 z 5. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-05", "citacie_n": 350, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:15fd6554-f819-451e-acd5-cd56d1d59987", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.200.2024.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 200/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 200/2024 z 26. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.200.2024.2"}, {"guid": "ussr:213b56f6-d9af-4048-86e3-0231808a9be4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.253.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 253/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 253/2024 z 6. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.253.2024.1"}, {"guid": "ussr:f3deb008-20ee-44be-bc07-46bf03c97706", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.167.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 167/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 167/2023 z 16. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-16", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.167.2023.1"}, {"guid": "ussr:1289fc18-d65e-4577-bc34-a8fb94f08896", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.257.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 257/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 257/2021 z 25. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.257.2021.1"}, {"guid": "0fc4f9d7-c24f-41b4-b7d1-078aca3bc7e7:21f8abe7-b23c-4901-90e8-74cdf4bd9ae1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1220206385.1", "spisova_znacka": "14Co/42/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/42/2025 z 23. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1220206385.1"}, {"guid": "daed839d-f7ab-41e0-9e71-af9778c34d9e:ee9134de-0deb-41bd-a408-37f5f485c953", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6724202482.2", "spisova_znacka": "14Co/122/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/122/2025 z 5. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-05-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6724202482.2"}, {"guid": "3ee2a212-8dc0-4418-83cf-374ac70811de:1e8e0ecd-9bb4-40ab-b727-857ff7fcb77c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1518204908.3", "spisova_znacka": "3Co/80/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/80/2024 z 30. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-01-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1518204908.3"}, {"guid": "22ec7f5c-03a4-475b-af70-ad4b6fdbce3b:7f78c2cd-8194-4df7-9a28-624494e87fd8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1312206806.2", "spisova_znacka": "14Co/46/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/46/2020 z 24. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1312206806.2"}, {"guid": "c853fd0b-6b0b-40ec-9268-6332b9f019b3:4e172f42-15a7-4677-bb93-b11ce97b63f6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1213234631.3", "spisova_znacka": "9Co/65/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/65/2020 z 24. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-02-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1213234631.3"}, {"guid": "5842127a-3970-43e4-b7ee-bfe0968c4c7c:3fb27416-f9e7-471e-ac81-1cbbbd1e1652", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7517219699.1", "spisova_znacka": "1Co/150/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/150/2019 z 9. 12. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-12-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7517219699.1"}, {"guid": "81f5b059-2be4-4323-b5fb-d597f33ec316:60a4e26c-7a0d-4fcf-8efe-6901ac691104", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1313202197.2", "spisova_znacka": "4Co/112/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/112/2019 z 26. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1313202197.2"}, {"guid": "cbd8764e-9ef5-429b-af92-c291085561ac:2c6979ab-8911-4e01-bf90-cbd728559048", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7109208078.1", "spisova_znacka": "11Co/363/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/363/2018 z 17. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-03-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7109208078.1"}, {"guid": "cbd8764e-9ef5-429b-af92-c291085561ac:4baf19ec-31b3-4492-b153-3672e0158481", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7109208078.1", "spisova_znacka": "11Co/363/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/363/2018 z 17. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-03-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7109208078.1"}, {"guid": "cbd8764e-9ef5-429b-af92-c291085561ac:e89940a0-5236-4d1d-8f3a-669745a196e5", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7109208078.1", "spisova_znacka": "11Co/363/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/363/2018 z 17. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-03-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7109208078.1"}, {"guid": "e6e64d65-9e99-4dc9-bc58-e5d670cae5eb:1467c770-446c-47d8-9bf0-1db3e7df4ca9", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5317205491.2", "spisova_znacka": "5Co/220/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/220/2018 z 28. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5317205491.2"}, {"guid": "fd931673-e258-4fd8-aa05-3661f034c031:63808312-a126-443a-b19a-6d6423c32a64", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2024:1220206385.12", "spisova_znacka": "B2-26C/41/2020", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B2-26C/41/2020 z 6. 11. 2024", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2024-11-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2024:1220206385.12"}, {"guid": "4f3d5b23-6adc-4e2c-b15a-255419341ec4:2bf8b35b-be67-487c-8796-4a899b339db6", "ecli": "ECLI:SK:OSTN:2024:3124202243.3", "spisova_znacka": "69C/15/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 69C/15/2024 z 18. 9. 2024", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2024-09-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTN:2024:3124202243.3"}]}