{"guid": "ussr:615a929e-18ca-460c-a9ce-574994204f68", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.98.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 98/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/2017 z 9. 2. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. februára 2017, sp. zn. II. ÚS 98/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.98.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2017-02-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/615a929e-18ca-460c-a9ce-574994204f68", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.98.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.98.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.98.2017.1/text", "citacie_n": 194, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 98/2017-22\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. februára 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť Fondu na podporu\nvzdelávania, Panenská 29, Bratislava, zastúpeného AENEA Legal s. r. o., Jozefská 3,\nBratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Marian Garaj, vo veci namietaného porušenia\njeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného\nsúdu Ružomberok v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cpr 1/2013 a jeho rozsudkom\nzo 17. apríla 2013, postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.\n5 CoPr 4/2013 a jeho rozsudkom z 22. októbra 2013, ako aj postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cdo 89/2014 a jeho uznesením\nz 27. januára 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť Fondu na podporu vzdelávania o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. apríla 2015\ndoručená sťažnosť Fondu na podporu vzdelávania, Panenská 29, Bratislava (ďalej len\n\n„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva vyjadriť sa\nku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu\nRužomberok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cpr 1/2013 (ďalej aj\n„napadnuté konanie okresného súdu“) a jeho rozsudkom zo 17. apríla 2013 (ďalej aj\n„napadnutý rozsudok okresného súdu“), postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len\n„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 CoPr 4/2013 (ďalej aj „napadnuté konanie\nkrajského súdu“) a jeho rozsudkom z 22. októbra 2013 (ďalej aj „napadnutý rozsudok\nkrajského súdu“), ako aj postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cdo 89/2014 (ďalej aj „napadnuté konanie\nnajvyššieho súdu“) a jeho uznesením z 27. januára 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu“).\nZo sťažnosti vyplýva, že právny predchodca sťažovateľa – Študentský pôžičkový\nfond – 21. decembra 2012 podal Okresnému súdu Bratislava I návrh, ktorým si uplatnil\nnárok na zaplatenie 6 827,15 € s príslušenstvom proti\n(ďalej len „odporca“).\nOkresný súd Bratislava I z dôvodu svojej miestnej nepríslušnosti postúpil vec\nokresnému súdu. Okresný súd na prerokovanie veci nariadil pojednávanie na 17. apríl 2013,\nna ktorom aj vyhlásil rozsudok, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť sťažovateľovi sumu 134 €\nso špecifikovaným príslušenstvom do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh\nsťažovateľa vo zvyšnej časti zamietol.\nSťažovateľ aj odporca podali proti rozsudku okresného súdu odvolania, o ktorých\nrozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom č. k. 5 CoPr 4/2013-260 z 22. októbra 2013\ntak, že rozsudok okresného súdu potvrdil.\n\n2\n\nProti rozsudku krajského súdu podali sťažovateľ aj odporca dovolanie, o ktorom\nrozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením z 27. januára 2015 tak, že dovolania\nodmietol.\nZákladom sťažovateľovej argumentácie je námietka, že na pojednávaní 17. apríla\n2013 predložila právna zástupkyňa odporcu vyjadrenie k návrhu a prílohy k nemu s tým,\nže vyjadrenie bolo doručené právnemu zástupcovi sťažovateľa krátkou cestou a zároveň\nmu bolo umožnené nahliadnuť do predložených príloh. Okresný súd prerušil pojednávanie\nna 30 minút, aby sa právny zástupca oboznámil s uvedeným vyjadrením a jeho prílohami.\nPo prerušení konania pokračoval okresný súd v pojednávaní a následne aj meritórne\nrozhodol, pričom nevyhovel návrhu právneho zástupcu sťažovateľa, aby odročil\npojednávanie tak, aby mal možnosť sa lepšie oboznámiť s predloženým vyjadrením odporcu\na jeho prílohami.\nV tomto kontexte sťažovateľ v sťažnosti uvádza:\n«Prvé vyjadrenie Odporcu k žalobnému návrhu (4 str.) bolo krátkou cestou doručené\naj právnemu zástupcovi Sťažovateľa a predmetné listinné dôkazy (cca 80 str.) boli\nprávnemu zástupcovi Sťažovateľa predložené len na nahliadnutie.\nPrávny zástupca Sťažovateľa požiadal Okresný súd Ružomberok o odročenie\npojednávania z dôvodu, že sa chce oboznámiť s prvým vyjadrením Odporcu a následne sa\nk nemu vyjadriť.\nOkresný súd Ružomberok však neodročil pojednávanie a právnemu zástupcovi\nSťažovateľa „umožnil“ sa oboznámiť s písomným vyjadrením Odporcu, ako aj\ns predloženými listinnými dôkazmi počas doby 30 minút, kedy za týmto účelom Okresný súd\nRužomberok prerušil pojednávanie...\nPrávny zástupca Sťažovateľa rovnako požiadal Okresný súd Ružomberok\no doručenie rovnopisov listinných dôkazov, avšak ten mu „umožnil“ nahliadnuť\ndo listinných dôkazov jedine priamo na pojednávaní.\nSťažovateľ si dovoľuje konkrétne uviesť, ktoré listinné dôkazy boli zo strany\nOdporcu, resp. jeho právneho zástupcu predložené (zaznamenané na str. 5 zápisnice\no pojednávaní) na nahliadnutie právnemu zástupcovi Sťažovateľa:\n3\n\n- ročné zúčtovania z roku 2010, 2011,\n- vyjadrenie odporcu, ktoré podal k výzve navrhovateľa,\n- výročná správa o činnosti a hospodárení Študentského pôžičkového fondu za rok\n2010,\n- zápisnica z Valného zhromaždenia študentskej rady vysokých škôl,\n- štatút Študentského pôžičkového fondu z roku 2007,\n- stanovisko študentskej rady k návrhu odvolania jedného z členov Študentského\npôžičkového fondu,\n- stanovisko, z ktorého vyplýva, že Študentská rada vysokých škôl vyjadrila plnú\npodporu nominantovi v Študentskom pôžičkovom fonde, a\n- štatút Fondu na podporu vzdelávania.\nNásledne je na str. 5 zápisnice o pojednávaní zaznamenané: „Krátkou cestou práv.\nzást. odporcu predložené listinné dôkazy sa dávajú krátkou cestou k nahliadnutiu prít. práv.\nzást. navrhovateľa a ako čl. sa zakladajú do spisu.“...\nPrávny zástupca Sťažovateľa (ako aj samotný Sťažovateľ, nakoľko nebol prítomný na\ndanom pojednávaní), nemali dostatok času na prípravu na pojednávanie (a to preštudovať\nprvé vyjadrenie Odporcu - 4 strany a preštudovať cca 80 strán listinných dôkazov)!!!\nNa uvedenú skutočnosť právny zástupca Sťažovateľa Okresný súd Ružomberok\nupozornil priamo na pojednávaní, čo je zaznamenané aj v zápisnici zo dňa 17. 04. 2013 na\nstrane č. 3...\nSťažovateľ si dovoľuje poukázať aj na skutočnosť, že po podaní prvého vyjadrenia\nOdporcu, bola priamo na pojednávaní vznesená námietka premlčania. Vznesenie námietky\npremlčania je podľa názoru Sťažovateľa vždy úkonom takým, ktorým je potrebné sa\noboznámiť dôkladne, aby mohlo byť zo strany účastníkovi alebo zo strany súdu zaujaté\nnáležité právne stanovisko...\nSťažovateľ si dovoľuje poukázať na fakt, že Sťažovateľ má samostatný a rozsiahly\narchív (miestnosti spolu o rozlohe 184,50 m2), v ktorom sa nachádza nespočetné množstvo\ndokumentov a listín (Sťažovateľ ročne vyprodukuje desiatky tisíc strán dokumentov!!!).\nTeda po predložení vyššie uvedených listinných dôkazov zo strany Odporcu, hoci z tvorby\nsamotného Sťažovateľa, je absolútne nemysliteľné, aby o ich existencií, nie to ešte aj o ich\nobsahu, mal právny zástupca Sťažovateľa vedomosť a znalosť. Rovnako Sťažovateľ uvádza,\n4\n\nže aj v prípade, ak by bol aj štatutárny orgán Sťažovateľa priamo na pojednávaní, rovnako\nby potreboval čas na prípravu a naštudovanie si uvedených listinných podkladov a ich\nzhodnotenie v rámci celého súdneho konania.»\nNamietaným postupom okresného súdu bolo podľa sťažovateľa porušené jeho\nzákladné právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,\npričom špecifikuje, že pri predložení vyjadrenia odporcu bolo porušené jeho „právo\noboznámiť sa s argumentáciou Odporcu... právo vyjadriť sa k argumentácii Odporcu...\nprávo podať protiargument“ a pri predložení listinných dôkazov – príloh k vyjadreniu bolo\nporušené jeho „právo oboznámiť sa s obsahom a s relevantnosťou právnej argumentácie\nv danom konaní a ich vplyvom na rozhodnutie vo veci; právo vyjadriť sa k daným listinným\ndôkazom; právo podať kontradôkaz proti predloženým listinným dôkazom“.\nPodľa sťažovateľa uvedeným postupom okresný súd porušil aj jeho právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to princíp kontradiktórnosti\nkonania a princíp rovnosti zbraní. V tejto súvislosti poukazuje na relevantnú judikatúru\nnajvyššieho súdu, ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“).\nSťažovateľ ďalej argumentuje tým, že v dôsledku uvedeného postupu ani „samotný\nOkresný súd Ružomberok sa nemohol pri oboznamovaní sa s uvedeným prvým vyjadrením\nOdporcu, ako aj s predloženými listinami dostatočne oboznámiť na to, aby mohol rozhodnúť\nbez odročenia pojednávania, priamo na prvom pojednávaní“. Sťažovateľ v sťažnosti\ntiež vyjadruje obavu, „či Okresný súd Ružomberok dostatočne zistil, resp. mohol zistiť\nskutkový a právny stav vo vyššie uvedenej veci na to, aby mohol meritórne rozhodnúť už\nna prvom pojednávaní“, a zároveň namieta, že „predložené listinné dôkazy priamo\nna pojednávaní neboli vykonané predpísaným spôsobom“.\nSťažovateľ uvádza, že postup okresného súdu napadol aj v odvolaní, a poukazuje\nna časť odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu, v ktorej sa krajský súd\nvysporiadal s jeho námietkami. Právne závery krajského súdu v tomto smere považuje\nsťažovateľ za neakceptovateľné, pričom uvádza zhodnú argumentáciu s tou, v ktorej priamo\n5\n\nnapáda postup okresného súdu, t. j. že vzhľadom na povahu vyjadrenia odporcu poskytnutý\nčas na preštudovanie nebol dostatočný a vzhľadom na rozsiahlosť archívu sťažovateľa\nnemohol mať právny zástupca vedomosť o každom dokumente, ktorého pôvodcom bol\nsťažovateľ, pričom tie isté závery možno aplikovať aj na štatutárny orgán sťažovateľa.\nSťažovateľ namieta, že krajský súd v odvolacom konaní nenapravil pochybenie okresného\nsúdu, preto aj napadnutým rozsudkom krajského súdu boli porušené označené práva podľa\nústavy a dohovoru.\nSťažovateľ napokon poukazuje na to, že proti napadnutému rozsudku krajského súdu\npodal dovolanie, pričom v prvom rade namieta, že najvyšší súd sa nezaoberal vecou samou,\nkeďže dospel k záveru, že v predmetnej veci nebolo podľa § 238 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej aj „OSP“) platným a účinným v čase rozhodovania všeobecných súdov\ndovolanie prípustné. Následne poukazuje na to, že postupom okresného súdu v spojení\ns krajským súdom, ktorý pochybenie okresného súdu nenapravil, mu bola odňatá možnosť\nkonať pred súdom, čo zakladá dovolací dôvod podľa § 237 písm. f) OSP. Z tohto pohľadu\nspochybňuje právny záver najvyššieho súdu, ktorý túto námietku považoval za\nneopodstatnenú. Podľa sťažovateľa vzhľadom na právny záver najvyššieho súdu, že nebol\ndaný dovolací dôvod podľa § 237 písm. f) OSP, nedošlo k náprave pochybení súdov\nnižšieho stupňa, a takto aj najvyšší súd napadnutým uznesením porušil označené práva\npodľa ústavy a dohovoru. V tejto časti opakuje sťažovateľ svoju argumentáciu a uvádza tie\nisté námietky ako v časti, v ktorej namieta postup okresného súdu a krajského súdu.\nNa tomto základe sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„... Okresný súd Ružomberok v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. 2 Cpr/1/2013,\nKrajský súd v Žiline v konaní vedenej pod sp. zn. 5 CoPr/4/2013 a Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cdo/89/2014 porušili právo (sťažovateľa, pozn.)...\nvyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a jeho\nprávo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru...\n... Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. 2 Cdo/89/2014 zo dňa\n27. 01. 2015 sa zrušuje v celom rozsahu,\n\n6\n\nďalej sa Rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k. 5 CoPr/4/2013-260 zo dňa\n22. 10. 2013 zrušuje:\n- v časti, v ktorej Krajský súd v Žiline ako odvolací súd Rozsudok Okresného súdu\nRužomberok, č. k. 2 Cpr/1/2013-197 zo dňa 17. 04. 2013 potvrdil (I. výrok Rozsudku\nKrajského súdu v Žiline, č. k. 5 CoPr/4/2013-260 zo dňa 22. 10. 2013) a to v rozsahu\nrozhodnutia Okresného súdu Ružomberok, ktorým návrh Sťažovateľa ako navrhovateľa\nvo zvyšnej časti zamietol (II. výrok Rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č. k.\n2 Cpr/1/2013-197 zo dňa 17. 04. 2013) a v rozsahu Rozsudku Okresného súdu Ružomberok,\nč. k. 2 Cpr/1/2013-197 zo dňa 17. 04. 2013, ktorým sa Odporcovi priznala náhrada\nprávneho zastúpenia vo výške 685,65 Eur a ktoré mu bol Sťažovateľ ako navrhovateľ\npovinný zaplatiť v lehote do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku (III. výrok\nRozsudku Okresného súdu Ružomberok, č. k. 2 Cpr/1/2013-197 zo dňa 17. 04. 2013) a\n- v časti, v ktorej Krajský súd v Žiline ako odvolací súd nepriznal žiadnemu\nz účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania (II. výrok Rozsudku Krajského\nsúdu v Žiline, č. k. 5 CoPr/4/2013-260 zo dňa 22. 10. 2013), a\nďalej sa Rozsudok Okresného súdu Ružomberok, č. k. 2 Cpr/1/2013-197 zo dňa\n17. 04. 2013 zrušuje:\n- v časti, v ktorej Okresný súd Ružomberok návrh Sťažovateľa ako navrhovateľa\nvo zvyšnej časti zamietol (II. výrok Rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č. k.\n2 Cpr/1/2013-197 zo dňa 17. 04. 2013), a\n- v časti, v ktorej Okresný súd Ružomberok priznal Odporcovi náhradu trov právneho\nzastúpenia vo výške 685,65 Eur a ktoré mu bol Sťažovateľ ako navrhovateľ povinný zaplatiť\nv lehote do 3 dní od právoplatností výroku tohto rozsudku (III. výrok Rozsudku Okresného\nsúdu Ružomberok, č. k. 2 Cpr/1/2013-197 zo dňa 17. 04. 2013), a\nv rozsahu zrušenia sa vec vracia na ďalšie konanie Okresnému súdu Ružomberok ako\nsúdu prvého stupňa.\n... Okresný súd Ružomberok je povinný uhradiť Sťažovateľovi... primerané finančné\nzadosťučinenie vo výške 6.693,15 EUR v prospech účtu Sťažovateľa...\n... Okresný súd Ružomberok je povinný uhradiť k rukám právneho zástupcu... trovy\nprávneho zastúpenia vo výške 589,75 EUR... a to do jedného mesiaca odo dňa\nprávoplatnosti tohto nálezu.“\n7\n\nNávrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňuje tým, že\n„v dôsledku postupu Okresného súdu Ružomberok ako prvostupňového súdu a následne\npostupu Krajského súdu v Žiline a Najvyššieho súdu SR došlo k ujme na právach\nSťažovateľa, ktoré si v nadväznosti na neúspech v danej veci vyčíslil vo výške 6.693,15\nEUR“.\nV podaní doručenom ústavnému súdu 25. augusta 2016 sťažovateľ doplňuje svoju\nsťažnosť a poukazuje na iné konanie, v ktorom sa na obdobnom skutkovom a právnom\nzáklade domáhal nároku na zaplatenie peňažnej sumy. Sťažovateľ uvádza, že v predmetnej\nveci najvyšší súd ako dovolací súd zrušil rozsudok krajského súdu ako odvolacieho súdu\na vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom poukazuje na obsah predmetného zrušujúceho\nuznesenia najvyššieho súdu a uvádza tieto jeho právne závery:\n„odvolací súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, keď na právnu vec\naplikoval ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní nebolo použité\na je pre rozhodnutie vo veci samej rozhodujúce a nevyzval účastníkov konania, aby sa\nk jeho možnému použitiu vyjadrili;\nodvolací súd dospel k odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k odlišnému právnemu\nzáveru, avšak bez vykonania riadneho dokazovania, čo je v rozpore s platným a účinným\nprocesným právom. Odvolací súd dospel k záveru, že práce, ktoré boli obsahom sporných\ndohôd o vykonaní práce, boli prácami naviac (nad rámec funkcie člena rady Fondu), a že\ntieto práce boli žalovaným vykonané. Tento záver odvolacieho súdu však nevychádza\nzo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa a nemá podklad vo vykonanom\ndokazovaní;\nkľúčovou skutočnosťou v danej právnej veci je odpoveď na otázku, či na základe\nzmlúv označených ako dohody o vykonaní práce vznikol medzi účastníkmi pracovnoprávny\nvzťah, resp. faktický pracovný pomer...\npracovnoprávny charakter konkrétneho záväzkového vzťahu nie je determinovaný\nprávnou úpravou, ktorou bol vzťah založený ani jeho formálnym označením, ale tým,\nči tento právny vzťah napĺňa základné znaky pracovnoprávneho vzťahu. Základnými znakmi\npracovnoprávneho vzťahu je osobná závislosť a podriadenosť zamestnanca voči svojmu\nzamestnávateľovi, výkon práce v mene zamestnávateľa na základe jeho pokynov a za\n8\n\nodplatu. Aby vzťah účastníkov konania mohol byť označený za vzťah pracovnoprávny, musel\nby spĺňať znaky menované v predchádzajúcej vete (najmä výkon závislej práce), ak tomu tak\nnie je, potom je aplikácia Zákonníka práce vylúčená, a to bez ohľadu na formálne označenie\nprávneho vzťahu...\nodvolací súd uviedol, že na mieste je otázka, či účastníci uzatvárali zmluvy na\npodklade skutočnej, vážnej vôle a zámeru vyvolať ich právne účinky, t. j. vznik\npracovnoprávneho vzťahu, alebo týmto spôsobom len obchádzali zákon a absenciu jeho\nustanovení, ktoré by umožňovali odmeňovanie členov rady Fondu...\nnapriek skutočnosti, že vo Fonde boli dlhodobo uzatvárané dohody o vykonaní práce\ns členmi rady a žalovaný konal v dobrej viere a mal legitímne očakávania, platí, že\nlegitímne očakávanie jednotlivca sa môže vzťahovať len na to, čo je v súlade s právom\na zo zákona výslovne vychádza, pričom dlhodobá prax nie je dostatočnou bázou pre\naplikáciu tohto princípu...“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\n9\n\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na\nzačatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného\nsúdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu\nna začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy), v ktorej\nsťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1\nzákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom\nz hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže\nústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,\na vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (m. m.\nIV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).\nSťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, vymedzil petit sťažnosti\ntak, že označené práva mal porušiť „Okresný súd Ružomberok v konaní vo veci vedenej pod\nsp. zn. 2 Cpr/1/2013, Krajský súd v Žiline v konaní vedenej pod sp. zn. 5 CoPr/4/2013\na Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cdo/89/2014“.\nSťažovateľ zároveň žiada zrušiť napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, napadnutý\nrozsudok krajského súdu a napadnutý rozsudok okresného súdu (vo vymedzenom rozsahu)\na vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nVychádzajúc zo znenia petitu, ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ namieta\nporušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom okresného súdu v napadnutom konaní a jeho rozsudkom zo 17. apríla 2013,\npostupom krajského súdu v napadnutom konaní a jeho rozsudkom z 22. októbra 2013\na postupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní a jeho uznesením z 27. januára 2015.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n10\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom.\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní\na jeho rozsudkom zo 17. apríla 2013\nŠpecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy spočíva okrem iného aj v tom, že\nk jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva\naj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného\nsúdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým\nvšeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny\nmechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy\nprichádzajúcich orgánov verejnej moci.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní a jeho rozsudkom\nzo 17. apríla 2013 ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity ustanovený v čl. 127 ods. 1\nústavy, z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného súdu nastupuje až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07, tiež II. ÚS 602/2015). Každá fyzická\nosoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, preto musí\nrešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý\nje kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci ústavného súdu (napr. II. ÚS 148/02,\nIV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04, II. ÚS 372/08).\nÚstavný súd preto v súlade so svojou doterajšou judikatúrou konštatuje, že nemá\nprávomoc preskúmať postup okresného súdu v napadnutom konaní a jeho rozsudok\nzo 17. apríla 2013, pretože ich preskúmal na základe odvolania sťažovateľa podľa § 201\na nasl. OSP krajský súd (z hľadísk, ktoré uvádza aj v sťažnosti, pozn.).\n\n11\n\nNa tomto základe ústavný súd sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol v tejto časti pre nedostatok právomoci na jej\nprerokovanie.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom konaní\na jeho rozsudkom z 22. októbra 2013\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom konaní a jeho rozsudkom\nz 22. októbra ústavný súd uvádza, že sťažovateľ vo svojej argumentácii poukazuje na\npostup okresného súdu na pojednávaní 17. apríla 2013, ktorý mu doručil vyjadrenie odporcu\nkrátkou cestou a na účely oboznámenia sa s týmto podaním prerušil pojednávanie na 30\nminút a následne rozhodol vo veci samej, a v tejto súvislosti tvrdí, že ide o také pochybenie,\nktoré malo za následok porušenie ním označených práv, avšak krajský súd v odvolacom\nkonaní toto pochybenie neodstránil.\nZo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ namietal porušenie\nsvojich práv aj napadnutým postupom a napadnutým uznesením najvyššieho súdu\nv dovolacom konaní. Najvyšší súd sa však v dovolacom konaní nezaoberal vecnou\nsprávnosťou napadnutého rozsudku krajského súdu (dovolanie sťažovateľa proti\nnapadnutému rozsudku krajského súdu najvyšší súd uznesením sp. zn. 2 Cdo 89/2014\nz 27. januára 2015 odmietol pre neprípustnosť, pozn.). Ústavný súd preto napadnutý\nrozsudok krajského súdu preskúmal z hľadiska možného porušenia sťažovateľovho\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPri preskúmavaní napadnutého rozsudku krajského súdu ústavný súd zohľadňoval\nsvoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale\npodľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. V súvislosti\ns námietkami sťažovateľa ústavný súd považoval za potrebné poukázať na svoju ustálenú\njudikatúru, podľa ktorej vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je\n12\n\nalternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96),\nani súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy\nvšeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť skutkových\na následne na nich založených právnych záverov všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu (obdobne napr.\nIII. ÚS 78/07, IV. ÚS 27/2010). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy,\nktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov (II. ÚS 193/2010).\nDo právomoci ústavného súdu však patrí kontrola zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu môžu byť predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02,\nIII. ÚS 180/02, III. ÚS 271/05, III. ÚS 153/07). O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade\na aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,\nak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich\núčel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nO zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu\nalebo jeho rozhodnutím nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,\nktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom alebo\nslobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej\nústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02,\nI. ÚS 88/07IV. ÚS 78/03).\nÚstavný súd v súvislosti s námietkami sťažovateľa poukazuje na túto relevantnú časť\nodôvodnenia krajského súdu:\n\n13\n\n„... Preskúmaním rozsudku okresného súdu, predloženého spisového materiálu\na vyhodnotením tvrdení účastníkov v odvolacom konaní, odvolací súd dospel k záveru, že\nokresný súd v danom konaní vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, riadne zistil\nskutkový stav a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, s ktorým sa\nodvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Odvolací súd sa zároveň stotožnil aj s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní\nobmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.\n...Vzhľadom k tomu, že odporca v konaní vzniesol námietku premlčania vo vzťahu\nk celému navrhovateľom uplatnenému nároku, okresný súd sa správne zaoberal\ndôvodnosťou uvedenej námietky. Keďže navrhovateľ sa domáha zaplatenia finančných\nprostriedkov z titulu bezdôvodného obohatenia, bolo potrebné aj otázku premlčania\nriešiť podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na vydanie plnenia\nz bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie,\nže došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. V zmysle\n§ 107 ods. T Občianskeho zákonníka sa oprávnený o vzniku bezdôvodného obohatenia\ndozvie vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na vydanie\nplnenia z bezdôvodného obohatenia, teda keď nadobudol vedomosť o rozsahu\nbezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného. Keďže s odporcom predmetné dohody\nuzatváral navrhovateľ a zároveň mu vyplácal finančné prostriedky, okresný súd správne\nustálil začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na dátum vyplatenia jednotlivých\npeňažných prostriedkov, pretože najneskôr dňom ich vyplatenia sa navrhovateľ dozvedel,\nkto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže návrh na začatie konania bol podaný\n21.12.2012, okresný súd správne ustálil, že námietka premlčania bola dôvodná ohľadne\npeňažných prostriedkov, ktoré boli odporcovi vyplácané na základe dohôd uzatvorených\nod 11. 3. 2010 do 17. 12. 2010.\nNavrhovateľ namietal, že okresný súd neodôvodil svoj záver o tom, že navrhovateľ\nnepreukázal vyplatenie odmeny vyššej ako 134,-eur dňa 29.4.2011 a preto priznal\nnavrhovateľovi zaplatenie len uvedenej sumy. Navrhovateľ mal za to, že mu prislúcha aj\nnárok na zaplatenie sumy zodpovedajúcej dani z príjmu, ktorú musel v zmysle ustanovení\nZákona o dani z príjmu zrazenú odporcovi odviesť príslušnému správcovi dane. Aj v tomto\nsmere odvolací súd považuje rozhodnutie okresného súdu za správne. Keďže odporcovi bola\n14\n\nvyplatená suma iba 134,-eur po odrátaní 19% dane, odporca sa obohatil iba o túto sumu.\nAk zaplatil navrhovateľ daň štátu, nemohlo dôjsť na strane odporcu k bezdôvodnému\nobohateniu, nakoľko plnenie prijal štát.\nNavrhovateľ v odvolaní namietal aj nesprávny procesný postup okresného súdu,\nktorý neodročil pojednávanie konané dňa 17.4.2013, na ktorom bolo krátkou cestou súdu\ndoručené vyjadrenie odporcu k žalobe, pričom právny zástupca navrhovateľa sa sním mal\nmožnosť oboznámiť len počas prerušenia pojednávania na chodbe súdu. Z tohto dôvodu\nnemal dostatok času na prípravu na pojednávanie. Odvolaciu námietku odporcu v tomto\nsmere odvolací súd považoval za neopodstatnenú. Zo spisu vyplýva, že navrhovateľovi\nlehota na prípravu na pojednávanie v zmysle § 115 ods. 2 O.s.p. bola dodržaná. Keďže\nodporca doručil vyjadrenie až na pojednávaní, súd ho nemohol navrhovateľovi doručiť\nv rámci prípravy na pojednávanie. Pokiaľ súd prerušil pojednávanie na 30 minút na\npreštudovanie si vyjadrenia odporcu, uvedený postup súdu bol postačujúci. Vyjadrenie nie\nje rozsiahle a navyše všetky listinné dôkazy k nemu pripojené musia byť navrhovateľovi\nznáme, keďže ich autorom je samotný navrhovateľ. Nejedná sa o nové dôkazy, s ktorými by\nsa musel navrhovateľ osobitne oboznamovať. Navyše odročenie pojednávania je\nvýnimočným procesným úkonom, ku ktorému dochádza len z dôležitých dôvodov, ktoré však\nv tomto prípade nenastali.\nDo práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd\nstotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý\nproces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom\núspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd\nneporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia\nvykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov\n(nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. Ú S 339/08, II. US 197/07,\nII. ÚS 78/05, IV. ÚS 252/04).\nOdôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú\nnámietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci\nvýznam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie\ndôvodov rozhodnutia okresného súdu, ktoré sa preskúmavajú v odvolacom konaní.\nV dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria\n15\n\njednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne\nskutkové a právne závery súdu prvého stupňa.\nOdvolací súd preto vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam navrhovateľa\na odporcu poukazuje na to, že sú v podstate založené na opakovaných dôvodoch použitých\nv konaní pred súdom prvého stupňa. S námietkami navrhovateľa, ako aj odporcu,\nskutkovými a právnymi, sa už okresný súd v rozhodnutí riadne vysporiadal.\nOdvolací súd stotožňujúc sa v plnom rozsahu s rozhodnutím okresného súdu, ako aj\ns jeho dôvodmi, rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 2\nO. s. p.“\nZ citovaných častí odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd\nv ňom reagoval na podstatnú námietku sťažovateľa týkajúcu sa odňatia mu možnosti konať\npred súdom, ako aj kľúčový argument odporcu, ktorý uplatnil pri rozhodovaní o žalobe\nsťažovateľa. Podľa názoru ústavného súdu sa krajský súd s nimi vysporiadal ústavne\nakceptovateľným spôsobom.\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne a zrozumiteľne vyplývajú dôvody,\npre ktoré krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil. Rozhodnutie krajského súdu\nnemožno preto považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné,\npretože krajský súd sa pri výklade a aplikácii relevantných právnych predpisov vo veci\nsťažovateľa neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.\nÚstavný súd preto uzavrel, že nezistil takú príčinnú súvislosť medzi napadnutým\nrozsudkom krajského súdu a sťažovateľom namietaným porušením základného práva podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorá by zakladala reálnu možnosť\nvysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\n\n16\n\nII.3 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní\na jeho uznesením z 27. januára 2015\nSťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní a jeho\nuznesením z 27. januára 2015. Vo svojej argumentácii poukazuje na postup okresného súdu\nna pojednávaní 17. apríla 2013, ktorý mu doručil vyjadrenie odporcu krátkou cestou a na\núčely oboznámenia sa s týmto podaním prerušil pojednávanie na 30 minút a následne\nrozhodol vo veci samej. Krajský súd toto pochybenie neodstránil v odvolacom konaní.\nObdobne podľa sťažovateľa pochybil aj najvyšší súd, ktorý pochybenie konajúcich súdov\ntiež nenapravil v dovolacom konaní.\nÚstavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že na posúdenie prípustnosti dovolania,\nje zásadne príslušný najvyšší súd ako súd dovolací (napr. IV. ÚS 238/07, IV. ÚS 499/2011,\nIV. ÚS144/2013). O prípustnosti dovolania môže rozhodnúť najvyšší súd ako súd dovolací\na toto jeho rozhodnutie nemôže byť nahradené posúdením sťažovateľa a v zásade ani\nústavným súdom.\nV nadväznosti na uvedené najvyšší súd ako dovolací súd v napadnutom uznesení\nz 27. januára 2015, ktorým odmietol dovolania sťažovateľa a odporcu, poukázal na\nrozsudky okresného súdu a krajského súdu a taktiež na obsah dovolaní. Následne skúmal\nprípustnosť dovolania podľa § 238 OSP, pričom uviedol:\n„Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaniami napadnutý rozsudok, ktorým odvolací\nsúd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom vo svojom výroku prípustnosť dovolania\nnevyslovil), a nejde o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa\nvo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p., a v tejto\nveci nebolo dovolacím súdom vydané predchádzajúce rozhodnutie, je nepochybné, že\nprípustnosť dovolaní žalobcu a žalovaného z ustanovenia § 238 ods. 1 až 3 O. s. p. vyvodiť\nnemožno.“\n\n17\n\nNajvyšší súd s prihliadnutím na obsah dovolacej argumentácie skúmal,\nči sťažovateľovi postupom okresného súdu alebo krajského súdu bola odňatá možnosť\nkonať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) OSP. V tejto súvislosti uviedol tieto právne\nzávery:\n„Pokiaľ dovolateľ tvrdil existenciu vady v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. z dôvodu, že\nvyjadrenie žalovaného k žalobnému návrhu bolo jeho právnemu zástupcovi doručené\nkrátkou cestou na pojednávaní a nemohol sa s ním oboznámiť vopred, táto jeho námietka\nneobstojí. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu predsa mal možnosť\noboznámiť sa s vyjadrením žalovaného k žalobnému návrhu, mal možnosť predniesť svoju\nargumentáciu a vyjadriť sa k predmetnému vyjadreniu a k listinným dôkazom a to aj\nv odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa čo aj využil, pričom odvolací súd sa s jeho\nnámietkou v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne vyporiadal. Uviedol, že keďže\nžalovaný doručil svoje vyjadrenie až na pojednávaní, súd prvého stupňa nemohol toto\nvyjadrenie žalobcovi doručiť v rámci prípravy na pojednávanie. Pokiaľ súd prvého stupňa\nprerušil pojednávanie na 30 minút na preštudovanie si vyjadrenia žalovaného, tento postup\nsúdu prvého stupňa bol postačujúci. Vyjadrenie žalovaného nie je rozsiahle a navyše všetky\nlistinné dôkazy k nemu pripojené musia byť žalobcovi známe, keďže ich autorom je samotný\nžalobca. Nejedná sa teda o nové dôkazy, s ktorými by sa žalobca musel osobitne\noboznamovať. Odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil pochybenie, preto ho ako vecne\nsprávny potvrdil. Dovolací súd poukazuje, že v danej situácii žalobca už cestou riadneho\nopravného prostriedku dosiahol sledovaný účel, jeho tvrdenie o odňatí možnosti pred súdom\nkonať nemá tak žiadne opodstatnenie (k tomu porovnaj m. m. R 39/1993). Aj podľa\nkonštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nedostatok pri uplatňovaní\nniektorých záruk spravodlivého súdneho konania, napr. na súde prvého stupňa, môže byť\nkorigovaný konaním na druhostupňovom súde (Le Compte, Van Leuven a De Meyere\nv. Belgicko z 23. júna 1981, Adolf v Rakúsko z 26. marca 1982, Feldbrugge v Holandsko\nz 29. mája 1986; porovnaj tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nI. ÚS 1/2013 zo 16. januára 2013).“\nS prihliadnutím na ďalšie dovolacie námietky sťažovateľa a odporcu najvyšší súd\nuviedol:\n18\n\n„Nesúhlas dovolateľov s vyhodnotením dôkazov súdom nie je spôsobilým dovolacím\ndôvodom v zmysle § 241 ods. 2 O. s. p. (porovnaj R 42/1993 a tiež ďalšie rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad rozsudok z 25. septembra 2008 sp. zn.\n5 Cdo 258/2007). Neprípustnosť takého dôvodu je daná charakterom dovolacieho konania,\nv ktorom, ako už bolo uvedené vyššie, sa dôkazy zásadne nevykonávajú (§ 243a ods. 2\nO. s. p.), a tak ani neprislúcha dovolaciemu súdu, aby prehodnocoval dôkazy vykonané\nsúdmi nižších stupňov.\nPokiaľ ide o námietky dovolateľov súvisiace s nesprávnym právnym posúdením veci\n(§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci\nje prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné),\nsamo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá... (nemá základ\nvo vade konania v zmysle § 237 O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby\ntvrdenia žalobcu a žalovaného boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu\nneposudzoval), žalobcom a žalovaným vytýkané skutočnosti by mali za následok vecnú\nnesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť dovolania v zmysle\n§ 237 O. s. p.“\nNajvyšší súd v napadnutom uznesení dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné\nz dôvodov podľa § 238 OSP. K námietke sťažovateľa, že mu postupom konajúcich súdov\nbola odňatá možnosť konať, uviedol, že sťažovateľ mal možnosť oboznámiť sa\ns vyjadrením odporcu a predloženými listinnými dôkazmi – počas prerušenia pojednávania\n– pričom vzhľadom na rozsah vyjadrenia poskytnutý čas považoval za primeraný. Svoju\nargumentáciu mal možnosť uplatniť aj v odvolaní, čo sťažovateľ aj urobil. Poukázal aj\nna judikatúru ESĽP a ústavného súdu, podľa ktorej niektoré procesné pochybenia súdu\nprvého stupňa možno napraviť konaním na súde druhého stupňa. Uviedol tiež, že pôvodcom\nlistinných dôkazov bol sám sťažovateľ, preto nešlo o také dôkazy, o ktorých sťažovateľ\nnemal vedomosť. Na tomto základe dospel k záveru, že nie je daná vada konania podľa\n§ 237 písm. f) OSP, t. j. že okresný súd a krajský súd svojím postupom neodňali\nsťažovateľovi možnosť konať pred súdom.\n\n19\n\nÚstavný súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu\ndospel k záveru, že najvyšší súd odôvodnil svoje uznesenie primeraným spôsobom, jeho\nprávne hodnotenie a právne závery sú logické a sú založené na primeranej aplikácii\na výklade príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Závery najvyššieho súdu\ntakto nemožno považovať za zjavne neodôvodnené a ani za arbitrárne, preto sú ústavne\nudržateľné.\nV súvislosti s námietkou sťažovateľa ústavný súd poukazuje na to, že vo viacerých\nprípadoch dospel k záveru, že nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému\núčastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je\nv rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva\nna spravodlivý proces (m. m. I. ÚS 2/05, I. ÚS 100/04, I. ÚS 335/06, IV. ÚS 19/2012)\na možno ho kvalifikovať ako odňatie možnosti konať pred súdom (I. ÚS 156/07).\nZároveň však ústavný súd pripustil (IV. ÚS 19/2012), že v niektorej veci môže byť\nabsencia stanoviska k vyjadreniu k opravnému prostriedku (alebo aj k návrhu, pozn.)\ndruhého účastníka konania právne irelevantná. O taký prípad ide vtedy, keď súd\nrozhodujúci o opravnom prostriedku nezaložil svoje rozhodnutie na vyjadrení k opravnému\nprostriedku (teda vtedy, keď vyjadrenie k opravnému prostriedku nemalo zásadný vplyv\nna rozhodnutie o opravnom prostriedku).\nAj ESĽP vo svojej judikatúre uvádza, že „princíp rovnosti zbraní – jeden z prvkov\nširšieho konceptu spravodlivého procesu – vyžaduje, aby každej strane bola poskytnutá\nprimeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú\ndo podstatne nevýhodnejšej pozície vis – á – vis proti jej protistrane...“ (rozsudok vo veci\nNiederöst-Huber proti Švajčiarsku z 18. 2. 1997, bod 23). Európsky súd pre ľudské práva\nďalej uviedol, že „koncept spravodlivého procesu v sebe v podstate implikuje právo\nprocesných strán zoznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi a doručenými\npripomienkami a vyjadriť sa k nim...“ (Nideröst-Huber proti Švajčiarsku, bod 24).\n\n20\n\nVo svojej judikatúre však ESĽP tiež pripustil, že právo na kontradiktórne konanie nie\nje absolútne a jeho rozsah sa môže líšiť v závislosti od špecifických okolností prejednávanej\nveci (porovnaj napr. rozsudky vo veciach Čičmanec proti Slovenskej republike\nz 28. 6. 2016, Vokoun proti Českej republike z 3. 7. 2008).\nV niektorých výnimočných prípadoch dospel ESĽP v minulosti k záveru,\nže neposkytnutie písomného vyjadrenia alebo dokumentov v konaní a nemožnosť\nsťažovateľa sa k nim vyjadriť nepredstavovalo porušenie práva na spravodlivý proces.\nUrobil tak napríklad v prípade, keď priznanie tých práv a možností, ktorých bol sťažovateľ\nv skutočnosti pozbavený, by nemalo žiaden vplyv na výsledok konania, keďže zvolený\nprávny prístup nedával priestor na ďalšiu diskusiu (pozri rozsudok vo veci Čičmanec proti\nSlovenskej republike, bod 60). Podľa ESĽP ide tiež o to, či sa sťažovateľ mohol alebo\nnemohol účinne brániť práve z toho dôvodu, že mu nebolo doručené uvedené vyjadrenie, to\nznamená, či by doručenie uvedeného vyjadrenia malo dopad na výsledok sporu alebo nie\n(porovnaj rozsudok vo veci Verdú Verdú proti Španielsku z 15. 2. 2007, bod 25).\nV prerokúvanom prípade je rozhodujúce, že sťažovateľ mal možnosť oboznámiť\nsa s predloženým vyjadrením a listinnými dôkazmi v konaní pred okresným súdom.\nNásledne mal možnosť vyjadriť sa k argumentácii odporcu v podanom odvolaní.\nÚstavný súd považuje tiež za podstatné, že tak okresný súd, ako aj krajský súd\nzaložili svoje rozsudky v prevažnej miere na právnom závere, že sťažovateľ uplatnil svoj\nnárok po uplynutí premlčacej lehoty. Námietku premlčania pritom odporca uplatnil priamo\nna pojednávaní okresného súdu 17. apríla 2013 (ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania\nokresného súdu, podľa ktorej „naše písomné vyjadrenie chceme doplniť v tom zmysle, že\nodporca vznáša námietku premlčania...“). Právny zástupca sťažovateľa s námietkou\npremlčania nesúhlasil, pričom argumentoval, že sťažovateľ sa o bezdôvodnom obohatení\nodporcu dozvedel zo stanoviska svojho právneho zástupcu. Sťažovateľ svoju argumentáciu\nv tomto smere nemenil a uplatnil ju zhodne aj v odvolaní proti rozsudku okresného súdu.\nZ uvedeného je zrejmé, že ani možnosť dodatočne sa oboznámiť s vyjadrením odporcu\na s ním predloženými listinnými dôkazmi, neviedla k odlišnej argumentácii sťažovateľa\n21\n\ntýkajúcej sa premlčania, a preto nemožno akceptovať námietku sťažovateľa, že procesný\npostup okresného súdu – prerušenie pojednávania a nevyhovenie žiadosti o odročenie\npojednávania − mal reálny vplyv na možnosť sťažovateľa účinne uplatňovať svoj nárok na\nsúde. Rovnako tak je relevantné, že právny zástupca, ktorý zastupuje stranu v konaní, ktorá\ntento nárok na súde uplatňuje, má predbežný právny názor o tom, či na súde uplatnený\nnárok je premlčaný, spravidla už vopred vytvorený.\nVyjadrenie odporcu predložené na pojednávaní 17. apríla 2013 obsahuje právnu\nanalýzu relevantného skutkového stavu, ktorou odporca preukazoval, že dohoda o vykonaní\npráce bola uzavretá platne, a tiež analyzoval postavenie zamestnanca sťažovateľa a člena\nRady sťažovateľa. Predmetné vyjadrenie a priložené listinné dôkazy takto nemali žiadnu\nvecnú súvislosť so záverom o premlčaní nároku sťažovateľa.\nV tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že nie je súčasťou systému všeobecného\nsúdnictva, preto môže do výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych\npredpisov všeobecnými súdmi zasahovať len v prípadoch, keď sa ich výklad vyznačuje\nsvojvôľou a zjavnou neodôvodnenosťou do tej miery, že to má za následok porušenie\nzákladného práva alebo slobody. Keďže ale ústavný súd v prípade napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu ako dovolacieho súdu prejav svojvôle, resp. zjavnej neodôvodnenosti\nnezistil, nepovažoval v danom prípade argumentáciu sťažovateľa za spôsobilú na to, aby len\nna jej základe bolo možné toto rozhodnutie hodnotiť ako ústavne neakceptovateľné\na neudržateľné.\nSkutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom najvyššieho súdu ako dovolacieho\nsúdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny\nnázor svojím vlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným\nsúdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného\nsúdu predmetný právny výklad príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku\nnajvyšším súdom ako dovolacím súdom takéto nedostatky nevykazuje.\n22\n\nNa tomto základe ústavný súd sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. februára 2017\n\n23", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "bezdôvodné obohatenie", "pojednávanie-odročenie", "odmietnutie spravodlivosti (denegatio iustitie)", "pojednávanie-príprava", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-kontradiktórnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom", "práca, pracovný pomer", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "doručenie, doručovanie", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-princíp rovnosti zbraní v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e07aca7d-ab69-4ee6-a686-0825dc353146", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.602.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 602/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 602/2015 z 24. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-24", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.602.2015.1"}, {"guid": "ussr:378e108d-67b3-4cfb-b9d1-34b404fbaf5c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 144/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 144/2013 z 8. 3. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-03-08", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:378e108d-67b3-4cfb-b9d1-34b404fbaf5c"}, {"guid": "ussr:b18df804-b327-4885-b922-86dc64bbdbb9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 1/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 1/2013 z 16. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-16", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b18df804-b327-4885-b922-86dc64bbdbb9"}, {"guid": "ussr:b7070662-9558-4cdc-92bf-e9bea97b8256", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 19/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 19/2012 z 12. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-12", "citacie_n": 195, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7070662-9558-4cdc-92bf-e9bea97b8256"}, {"guid": "ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 499/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 499/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722"}, {"guid": "ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 385, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:9771905a-4feb-426c-bb65-633bb357b443", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 415/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 415/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 248, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9771905a-4feb-426c-bb65-633bb357b443"}, {"guid": "ussr:33bda040-90a6-495b-981e-26b6cf913620", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 355/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 355/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 327, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33bda040-90a6-495b-981e-26b6cf913620"}, {"guid": "ussr:99e81126-b9fc-4d04-ae01-5b7c0eaa4776", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 372/08 z 16. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-16", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:99e81126-b9fc-4d04-ae01-5b7c0eaa4776"}, {"guid": "ussr:28020ffe-33ba-487b-abe2-1f4c782985f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 335/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 335/06 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:28020ffe-33ba-487b-abe2-1f4c782985f1"}, {"guid": "ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 153/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 1501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:0203fcbc-aa8a-4c3a-910d-4758b8421624", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/07 z 28. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-28", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0203fcbc-aa8a-4c3a-910d-4758b8421624"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:907f1bbd-ec2d-43dd-ae7f-559c0fffdac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 2/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 2/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:907f1bbd-ec2d-43dd-ae7f-559c0fffdac1"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:cd7b7e01-63b4-485c-9aa7-2d8f04d6e49c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/04 z 25. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-25", "citacie_n": 279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd7b7e01-63b4-485c-9aa7-2d8f04d6e49c"}, {"guid": "ussr:8b4a22c0-ea1c-4703-9f81-c6babacc1a57", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 178/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 178/04 z 20. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-20", "citacie_n": 262, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b4a22c0-ea1c-4703-9f81-c6babacc1a57"}, {"guid": "ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 100/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 100/04 z 8. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-08", "citacie_n": 454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:b6f8e342-fbe4-46ae-b278-b681992733f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 78/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/04 z 24. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-24", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6f8e342-fbe4-46ae-b278-b681992733f2"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4bf5512e-e42a-489b-bb82-df40f7380200", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.629.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 629/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 629/2026 z 13. 10. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-10-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.629.2026.1"}, {"guid": "ussr:11eeb047-5944-480b-bd57-c3ea161de93a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.460.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 460/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 460/2026 z 8. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.460.2026.1"}, {"guid": "ussr:d4b1ad4b-802c-4af6-b056-b347d34a1191", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.382.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 382/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 382/2026 z 25. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.382.2026.1"}, {"guid": "ussr:08fc62e7-f712-4d3d-97e6-780d18322652", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.346.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 346/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 346/2026 z 2. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.346.2026.1"}, {"guid": "ussr:09b29b17-1db7-4d24-b958-5710f1385406", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.186.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 186/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 186/2026 z 26. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.186.2026.1"}, {"guid": "ussr:7b0eae9c-4563-4efe-a49f-9eb744be0287", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.105.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 105/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 105/2026 z 25. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.105.2026.1"}, {"guid": "ussr:e7f195be-5437-43b3-bd30-d4b2c8f7d75d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.126.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 126/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 126/2026 z 25. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.126.2026.1"}, {"guid": "ussr:9cc3aac3-8766-4ecf-9df3-614ced079b86", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.36.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 36/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 36/2026 z 27. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.36.2026.1"}, {"guid": "ussr:a2cb1fcc-6da2-4e78-be0a-4b4ffe1bb2b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.634.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 634/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 634/2025 z 6. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-06", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.634.2025.1"}, {"guid": "ussr:83990ae1-b06d-4004-9345-7bd6e0258a74", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.639.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 639/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 639/2025 z 22. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.639.2025.1"}, {"guid": "ussr:ec596fc1-50c9-478a-b287-138ef813c09f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.508.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 508/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 508/2025 z 30. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.508.2025.1"}, {"guid": "ussr:06cc3148-2dc7-4d4a-a5ac-54eda9c77608", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.510.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 510/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 510/2025 z 30. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.510.2025.1"}, {"guid": "ussr:17f3fd72-7947-4681-852b-9816b99894db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.569.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 569/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 569/2025 z 25. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.569.2025.1"}, {"guid": "ussr:2384df5b-3a54-422a-9d0e-e60d34a66ac1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.411.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 411/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 411/2025 z 26. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.411.2025.1"}, {"guid": "ussr:b12dfa82-7be7-4c5b-95db-5fe16a53ebbf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.377.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 377/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 377/2025 z 7. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.377.2025.1"}, {"guid": "ussr:6449438f-8460-45fd-83ad-29df85e177e1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.306.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 306/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 306/2025 z 10. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.306.2025.1"}, {"guid": "ussr:d0110a64-74b9-4e0f-a7cb-6bb96f221815", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.305.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 305/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 305/2025 z 10. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.305.2025.1"}, {"guid": "ussr:1be963b3-269e-43ca-bc81-91cdea58ee60", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.272.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 272/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 272/2025 z 27. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.272.2025.1"}, {"guid": "ussr:07a9e581-41be-402d-89f9-0d294fd87570", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.266.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 266/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 266/2025 z 14. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.266.2025.1"}, {"guid": "ussr:62d421bf-d431-4425-8c1f-0fb396c8fbf6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.277.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 277/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 277/2025 z 23. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.277.2025.1"}, {"guid": "ussr:ee33b83a-9e21-4f8a-939c-ab2e54d3b98d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.238.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 238/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 238/2025 z 9. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.238.2025.1"}, {"guid": "ussr:48793bfd-4286-4fac-b089-3ef933116c08", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.164.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 164/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 164/2025 z 8. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.164.2025.1"}, {"guid": "ussr:4cb44c9c-162a-4e5d-91ec-1166c97938c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.145.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 145/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 145/2025 z 13. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.145.2025.1"}, {"guid": "ussr:da8dce2e-7322-4a18-b378-a08fb602a9fb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.369.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 369/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 369/2023 z 12. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.369.2023.1"}, {"guid": "ussr:07d0ddd8-ac7f-48c7-81d6-a9b4b5ed8613", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.124.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 124/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 124/2025 z 27. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-27", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.124.2025.1"}, {"guid": "ussr:276d8187-f77a-447e-a37e-8ceab2a614f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.114.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 114/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 114/2025 z 26. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.114.2025.1"}, {"guid": "ussr:3adb4fe1-5636-4665-832f-cd71bfaa60e4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.47.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 47/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/2025 z 6. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.47.2025.1"}, {"guid": "ussr:d60f233b-2a3f-4b8f-b659-1ed316dcf89c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.62.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 62/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 62/2025 z 30. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.62.2025.1"}, {"guid": "ussr:c1f1bf40-4d7a-4388-bf42-63244e29f0a0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.15.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 15/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 15/2025 z 16. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-16", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.15.2025.1"}, {"guid": "ussr:70d94322-5613-447d-acb8-60fda9c01273", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.6.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 6/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 6/2025 z 15. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.6.2025.1"}]}