{"guid": "ussr:2b05422f-e549-4642-8224-475fc82b7fdc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.929.2016.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 929/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 929/2016 z 29. 6. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 29. júna 2017, sp. zn. II. ÚS 929/2016, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.929.2016.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2017-06-29", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2b05422f-e549-4642-8224-475fc82b7fdc", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.929.2016.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.929.2016.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.929.2016.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 929/2016-37\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júna 2017 v senáte\nzloženom\n\nz\n\npredsedu\n\nLadislava\n\nOrosza,\n\nzo\n\nsudkyne\n\nĽudmily\n\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa o sťažnosti\n\nGajdošíkovej\n,\n\n, zastúpeného advokátom Mgr. Branislavom Samcom,\nSad SNP 8, Žilina, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom\nOkresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 9 P 320/2014, za účasti Okresného\nsúdu Žilina, takto\nrozhodol:\nSťažnosti\n\nnevyhovuje.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júna 2016\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom\n\nMgr. Branislavom Samcom, ktorou namieta porušenie svojho základného práva\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 9 P 320/2014 (ďalej len „napadnuté konanie“).\nSťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:\n„Sťažovateľ podal dňa 5. 12. 2014 na Okresný súd v Žiline návrh o rozvod\nmanželstva a úpravu práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode proti odporkyni −\n... Podaným návrhom sa navrhovateľ − sťažovateľ domáha,\naby súd manželstvo... rozviedol,\n\na\n\n, na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich\nbude zastupovať a spravovať ich majetok, zaviazal navrhovateľa prispievať na výživu\nsumou 35,- € mesačne a\n, sumou 35,- € mesačne a to vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred\nk rukám matky.“\nSťažovateľ ďalej uvádza, že „do dnešného dňa, t. j. 18 mesiacov po podaní návrhu,\nporušovateľ vo veci nielenže nerozhodol, ale dokonca ani nevytýčil termín prvého\npojednávania“.\nSťažovateľ namieta, že „Okresný súd v Žiline svojou nečinnosťou v konaní porušil\na naďalej porušuje Ústavou SR dané základné právo sťažovateľa na rýchlu a účinnú súdnu\na inú právnu ochranu vyplývajúce z cit. ust. čl. 48 ods.2 Ústavy SR ako aj ust. § 6, § 100\nods. 1 a § 175 ods. 1 O. s. p.“.\nSťažovateľ „podal dňa 13. 10. 2015 sťažnosť predsedovi Okresného súdu v Žiline\npodľa § 62 ods.1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov na postup súdu vo veci porušenia práva na prejednanie veci bez zbytočných\nprieťahov.\nPodpredseda Okresného súdu v Žiline sa k sťažnosti písomne vyjadril\ndňa 9. 11. 2015 pod zn. 1 SprS/431/2015. Uviedol, že sťažnosť je čiastočne dôvodná\na to z dôvodu celkovej dĺžky konania. Ako príčinu uviedol dlhodobú neprítomnosť\n\n2\n\nzákonného sudcu a dlhodobú neprítomnosť ďalšej sudkyne v oddelení P, ktorá nastúpila\nna rodičovskú dovolenku. Podľa vyjadrenia sudcu mal byť termín pojednávania určený\nna začiatok roku 2016.“.\nSťažovateľ si uplatnil „nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nvo výške 5.000,- € (slovom päťtisíc eur). Svoj nárok a rozsah požadovaného zadosťučinenia\nsťažovateľ v zmysle ust. § 50 ods. 3 zák. č. 38/1993 Zb. odôvodňuje tým, že s odporkyňou\nžije stále v jednej domácnosti, čo prináša mnohé konfliktné situácie, pričom prieťahy\nv konaní o rozvode bezdôvodne odsúvajú možnosť vyriešiť otázku bezpodielového\nspoluvlastníctva sťažovateľa a odporkyne k spoločnému rodinnému domu a tým\naj osobitného bývania každého z nich.“.\nSťažovateľ na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie\nkonanie a nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo\n\n, trvale bytom\n\n, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Žiline v konaní vedenom pod\nsp. zn. 9 P/320/2014 bolo porušené.\nOkresnému súdu v Žiline sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n9 P/320/2014 konal bez zbytočných prieťahov.\n, trvale bytom\n\n,\n\nsa priznáva primerané finančné zadosťučinenie ako náhrada nemajetkovej ujmy vo výške\n5.000,- € (slovom päťtisíc eur), ktoré je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOkresný súd v Žiline je povinný zaplatiť\nbytom\n\n, trvale\n\n, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 363,80 €\n\nna účet advokáta Mgr. Branislava Samca, vedený vo\n, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“\nÚstavný súd 6. októbra 2016 vyzval predsedu okresného súdu na vyjadrenie\nk sťažnosti a zapožičanie súdneho spisu vedeného okresným súdom v napadnutom konaní.\n\n3\n\nPodpredseda okresného súdu sa k sťažnosti vyjadril prípisom sp. zn. 1SprS 517/2016\nz 27. októbra 2016 (ďalej len „vyjadrenie“) a predložil na nahliadnutie súdny spis vedený\nokresným súdom v napadnutom konaní. Vo vyjadrení podpredseda okresného súdu uviedol,\nže „[n]ávrh bol podaný na súd dňa 20. 10. 2014. Návrh obsahoval návrh na rozvod\nmanželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode.\nDo dňa 25. 3. 2015 boli vykonávané štandardné úkonu pre vyrubenie súdnych poplatkov,\nvzájomné zaslanie návrhu a vyjadrení a zisťovanie pomerov rodičov k maloletým deťom,\nboli realizované výzvy na prešetrenie pomerov účastníkov a zabezpečenie dostatočných\nskutočností pre rozhodnutie vo veci samej. Dňa 14. 4. 2014 bol spis predložený\nzastupujúcemu sudcovi na vytýčenie termínu pojednávania. Do PN sudcu od 14. 4. 2015\ndo 14. 10. 2015 nebol vytýčený termín pojednávania. Pojednávanie nebolo vytýčené ani\npo vrátení veci zákonnému sudcovi po ukončení PN. Vo veci určil termín pojednávania\nsudca po doručení výzvy a sťažnosti na deň 28. 12. 2016. Vo veci nebolo rozhodnuté\na ani vec prejednaná zastupujúcim sudcom a mimo nariadeného pojednávania nebol\nvykonaný iný úkon smerujúci k prejednaniu a rozhodnutiu veci a odstránenie neistoty\núčastníkov konania.\nSudca sa k sťažnosti vyjadril tak, že v konaní došlo k prieťahom bez zavinenia\núčastníkov konania.\nNepochybne celková dĺžka konania nezodpovedá náročnosti a zložitosti veci a\núprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom po rozvode manželstva. Sám sudca\nuznal sťažnosť za opodstatnenú. V danej veci a obdobných sťažnostiach zákonný sudca\npoukazuje na uznesenie Sudcovskej rady pri Okresnom súde Žilina, ktorá pri rozhodovaní\no námietkach konštatovala ich dôvodnosť tým, že na Okresnom súde Žilina nie sú vytvorené\npodmienky pre prideľovanie a rozhodovanie vecí bez zbytočných prieťahov. Osobitne však\nmusím poukázať na skutočnosť, že sudca nie je znevýhodnený oproti iným sudcom\nvybavujúcim poručenskú agendu či ostatným sudcom Okresného súdu Žilina a sťažnosti\nvoči konaniam ostatných sudcov v danej agende sú v nespočetne nižšom rozsahu, počet\nrozhodnutí je vytvorený jednak vylúčením návrhov, o ktorých nemusí byť rozhodnuté jedným\nrozhodnutím, na samostatné konania t tým, že ak je o účastníkoch vedené konanie, ostatné\nnávrhy sa pripoja k takémuto konaniu. Pre objektívnosť však pripájam vyjadrenie sudcu.“.\n\n4\n\nV súvislosti\n\nso\n\nžiadosťou\n\nsťažovateľa\n\no priznanie\n\nprimeraného finančného\n\nzadosťučinenia okresný súd uviedol, že „ak ústavný súd vzhliadne v postupe Okresného\nsúdu Žilina neodôvodnené prieťahy v konaní, navrhujem Ústavnému súdu Slovenskej\nrepubliky, aby prípadné finančné zadosťučinenie priznal v primeranom rozsahu“, a zároveň\nústavnému súdu oznámil, že „Okresný súd Žilina súhlasí s tým, aby Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky podľa § 30 ods. 2 zák. č. 38/1993 Z. z. v platnom znení upustil od ústneho\nprejednania prijatej sťažnosti, pretože od ústneho pojednávanie nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie.“.\nÚstavný súd pri predbežnom prerokovaní zistil, že v tejto veci sú splnené\nvšetky predpoklady na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, a preto uznesením\nč. k. II. ÚS 929/2016-23 z 15. decembra 2016 rozhodol o jej prijatí na ďalšie konanie.\nÚstavný súd vyzval 22. februára 2017 predsedu okresného súdu, aby, ak to považuje\nza potrebné, doplnil svoje vyjadrenie z 27. októbra 2016 a vyjadril sa k prijatej sťažnosti.\nOkresný súd na výzvu ústavného súdu z 22. februára 2017 nereagoval a svoje\nvyjadrenie z 27. októbra 2016 nedoplnil.\nÚstavný súd 19. apríla 2017 vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby zaujal\nstanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 27. októbra 2016, ako aj k otázke nariadenia\nverejného pojednávania. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom podaní zo 3. mája 2017\n(doručenom ústavnému súdu 9. mája 2017) okrem iného uviedol:\n„Porušovateľ sám konštatuje, že dĺžka konania nezodpovedá náročnosti a zložitosti\nveci a úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom po rozvode manželstva.\nPre prípad, ak Ústavný súd SR vzhliadne v postupe Okresného súdu Žilina neodôvodnené\nprieťahy v konaní, navrhuje prípadné finančné zadosťučinenie priznať v primeranom\nrozsahu.\nVyjadrenie zákonného sudcu mi nebolo doručené.\nPo doručení sťažnosti Okresnému súdu v Žiline zákonný sudca vytýčil termín\npojednávania a rozsudkom zo dňa 28. 12. 2016 sp. zn. 9P/320/2014 manželstvo sťažovateľa\n\n5\n\nrozviedol, mal.\ndieťa\n\nzveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky (druhé\nsa počas konania stala plnoletou) a zaviazal sťažovateľa prispievať na jeho\n\nvýživu sumou 100,- € mesačne. Podľa telefonickej informácie z Okresného súdu v Žiline\nvšak na rozsudku do dnešného dňa nie je vyznačená doložka právoplatnosti. Súd teda\nkonanie neukončil ani po viac ako dvoch rokoch.\nZ uvedeného dôvodu sťažovateľ už ďalej nežiada, aby Ústavný súd SR prikázal\nOkresnému súdu v Žiline konať v konaní vedenom pod sp. zn. 9P/320/2014 bez zbytočných\nprieťahov.\nSťažovateľ žiada Ústavný súd SR pri rozhodovaní o priznaní primeraného\nfinančného zadosťučinenia, aby bral do úvahy najmä psychickú ujmu, ktorú utrpeli\nsťažovateľ a maloleté deti v dôsledku konfliktov vznikajúcim takmer každodenne s\nodporkyňou, nakoľko účastníci konania a ich deti boli nútení zotrvávať v spoločnej\ndomácnosti až do právoplatného skončenia veci.“\nPrávny zástupca sťažovateľa v súvislosti s otázkou nariadenia verejného\npojednávania uviedol, že „Ústavnému súdu SR oznamujeme, že súhlasíme stým, aby upustil\nod ústneho pojednávania o prijatom návrhu, nakoľko máme za to, že od ústneho\npojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania v danej\nveci, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\n\n6\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\núčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\nZákladnou povinnosťou súdu i sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,\nďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje\nv ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nOd 1. júla 2016 vyplýva táto povinnosť z čl. 2 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“), ako aj z čl. 17 CSP,\npodľa ktorého súd postupuje tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,\npredchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného\nzaťažovania strán sporu a iných osôb.\n\n7\n\nÚstavný súd hodnotil postup okresného súdu v napadnutom konaní a jeho jednotlivé\nprocesné úkony vykonané do 30. júna 2016 podľa ustanovení Občianskeho súdneho\nporiadku a procesné úkony okresného súdu vykonané od 1. júla 2016 hodnotil\npodľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, pretože podľa § 470 ods. 1\nCSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom\nnadobudnutia jeho účinnosti.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade\nso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03,\nIV. ÚS 272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,\no ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného\nsúdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.\n1. Predmetom napadnutého konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu\nna rozvod manželstva a na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas\npo rozvode. Podľa názoru ústavného súdu ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť\nrozhodovacej činnosti všeobecných súdov a nie je právne zložitá. Pokiaľ ide o faktickú\nzložitosť veci, podľa názoru ústavného súdu vec nie je fakticky zložitá.\n2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných\nprieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka namietaného\nsúdneho konania v procesnom postavení navrhovateľa. Ústavný súd zastáva názor,\nže správanie sťažovateľa v napadnutom konaní zásadne nemalo vplyv na doterajšiu dĺžku\nkonania.\n3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v označenom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu.\nZ predloženého súdneho spisu, zo sťažnosti, ako aj z vyjadrenia podpredsedu\nokresného súdu ústavný súd zistil, že okresnému súdu bol návrh sťažovateľa na začatie\n\n8\n\nkonania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým dieťaťom\nna čas po rozvode doručený 5. decembra 2014.\nOkresný súd 8. decembra 2014 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku\nza návrh vo výške 66 €. Sťažovateľ obratom 16. decembra 2014 požiadal o oslobodenie\nod súdnych poplatkov.\nOkresný súd uznesením zo 17. januára 2015 priznal sťažovateľovi oslobodenie\nod súdnych poplatkov (50 %). Následne sťažovateľ 23. februára 2015 uhradil súdny\npoplatok 33 €.\nOkresný súd uznesením z 25. marca 2015 ustanovil maloletým deťom kolízneho\nopatrovníka (príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny) a v rovnaký deň adresoval\nsťažovateľovi poučenie a výzvu na zdokladovanie príjmov, odporkyni výzvu na vyjadrenie\na zdokladovanie príjmov a kolíznemu opatrovníkovi výzvu na vykonanie šetrenia pomerov\nv rodine. Zároveň adresoval výzvu aj zamestnávateľovi sťažovateľa a zamestnávateľovi\nodporkyne, ako aj príslušnému daňovému úradu.\nSťažovateľ sa na výzvu okresného súdu vyjadril podaním z 2. apríla 2015.\nVyjadrenie na výzvu okresného súdu predložili aj daňový úrad a zamestnávateľ odporkyne.\nZ dôvodu dlhodobej práceneschopnosti zákonného sudcu bola vec 14. apríla 2015\nv súlade s rozvrhom práce pridelená sudkyni JUDr. Sýkorovej.\nOkresnému súdu bola 11. mája 2015 doručená správa kolízneho opatrovníka\na 12. mája 2015 správa daňového úradu.\nPo ukončení dlhodobej práceneschopnosti zákonného sudcu mu bola vec\n14. októbra 2015 vrátená na prerokovanie a rozhodnutie.\n\n9\n\nÚstavný súd 6. októbra 2016 vyzval predsedu okresného súdu na vyjadrenie\nk sťažnosti a zapožičanie súdneho spisu vedeného okresným súdom v napadnutom konaní.\nOkresný súd 24. októbra 2016 nariadil termín pojednávania na 28. december 2016.\nZo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd na pojednávaní uskutočnenom\n28. decembra 2016 rozsudkom sp. zn. 9 P 320/2014 z 28. decembra 2016 (ďalej\nlen „rozsudok“) rozhodol o celom predmete konania. Rozsudok z dôvodu, že sa účastníci\nkonania vzdali odvolania, neobsahuje odôvodnenie. Z vyznačenej doložky právoplatnosti\nvyplýva, že rozsudok nadobudol právoplatnosť 7. februára 2017. Znamená to, že napadnuté\nkonanie bolo právoplatne skončené po dvoch rokoch a dvoch mesiacoch.\nÚstavný súd pripúšťa, že sa v postupe okresného súdu vyskytlo jedno obdobie\nnečinnosti (14. októbra 2015 – 24. októbra 2016). V tejto súvislosti poukazuje na svoju\njudikatúru, podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne\nza následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd už vo svojich rozhodnutiach vyslovil, že „ojedinelá\nnečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať\nporušenie\n\nzákladného\n\npráva\n\nna\n\nprerokovanie\n\nveci\n\nbez\n\nzbytočných\n\nprieťahov“\n\n(II. ÚS 44/2015). Táto jednorazová nečinnosť okresného súdu aj vzhľadom na celkovú\ndĺžku napadnutého konania nemala za následok porušenie základného práva sťažovateľa\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto ústavný\nsúd sťažnosti sťažovateľa nevyhovel.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. júna 2017\n\n10", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "rodičovské práva, rodina", "maloletý", "prieťahy v konaní", "maloletý", "prieťahy v konaní", "rodičovské práva, rodina"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c7707c15-7c9e-4cc2-97bb-6213a5556283", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.44.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 44/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/2015 z 22. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.44.2015.1"}, {"guid": "ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 272/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 272/04 z 12. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-12", "citacie_n": 709, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 247/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 247/03 z 6. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-06", "citacie_n": 708, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4927c7ca-9b43-4b13-be3d-859ed43d974a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.680.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 680/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 680/2021 z 12. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-12", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.680.2021.2"}]}