{"guid": "ussr:fbe317f7-da2d-4827-88cf-8b47fa401e06", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.928.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 928/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 928/2016 z 15. 12. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. decembra 2016, sp. zn. II. ÚS 928/2016, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.928.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2016-12-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fbe317f7-da2d-4827-88cf-8b47fa401e06", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.928.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.928.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.928.2016.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 928/2016-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. decembra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Ľubicou\nVišňovskou, Štúrova 10/20, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní\nvedenom pod sp. zn. 16 Cpr 3/2015 a jeho rozsudkom z 27. novembra 2015 a postupom\nKrajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 17 CoPr 2/2016 a jeho rozsudkom\nz 22. marca 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júna 2016\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\n\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu\nTrenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Cpr 3/2015 a jeho\nrozsudkom z 27. novembra 2015 (ďalej len „rozhodnutie okresného súdu“) a postupom\nKrajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“)\n\nv konaní vedenom pod sp. zn.\n\n17 CoPr 2/2016 a jeho rozsudkom z 22. marca 2016 (ďalej len „rozhodnutie krajského\nsúdu“).\nPredmetom konania pred všeobecnými súdmi bolo rozhodovanie o určení neplatnosti\nvýpovede z pracovného pomeru danej sťažovateľovi jeho zamestnávateľom. V tejto\nsúvislosti sťažovateľ v sťažnosti prezentuje tieto okruhy námietok:\n„1) Okresný súd v Trenčíne, ako aj druhostupňový odvolací súd, Krajský súd\nv Trenčíne, jednoznačne pochybili tým, že sa vôbec, ale vôbec, nezaoberali meritom\nobčiansko-právnej veci v zmysle § 39 Občianskeho zákona, neplatnosť právneho úkonu,\nktorý je v rozpore s dobrými mravmi, ako sa dožadoval sťažovateľ vo svojom vyššie\noznačenom žalobnom návrhu, ale najmä v precizovanom odvolaní proti rozsudku\nprvostupňového súdu. V samotnom konaní, ako aj v odôvodneniach, sa vôbec\nnevysporiadali a úplne obišli meritum ako aj argumentáciou žalobného návrhu (právny\núkon v rozpore s dobrými mravmi), a tým aj zanedbali existenciu absolútnej neplatnosti\ntakého právneho úkonu, nepodliehajúc tak premlčaniu či preklúzii. Označené rozsudky\ntakto porušili sťažovateľove základné práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces,\nneobsahujú náležité odôvodnenia a sú nepreskúmateľné. ...\n2) V zmysle princípu predvídateľnosti práva, vychádzajúc z čl. 1 ods 1. Ústavy SR,\ntieto súdy vôbec nerešpektovali sťažovateľom nižšie citovaný judikát Najvyššieho súdu SR\npre obdobný prípad, v ktorom NS SR zaviazal súdy nižšieho stupňa zaoberať sa v takýchto\nprípadoch a vysporiadať sa tiež s otázkou konania v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ\nto žalobný návrh požaduje. ...\nSkúmanie splnenia podmienok v zmysle ust. Zákonníka práce pre podanie výpovede,\npo čisto formálnej stránke, v predmetnom prípade, je preto vo veci irelevantné, nakoľko,\nako je tu ďalej uvedené v platnej judikatúre NS SR, tento zákonník neumožňuje\nvysporiadanie sa s otázkou neplatnosti takého právneho úkonu v zmysle príslušného\nustanovenia Občianskeho zákonníka. Cit.: tak ako každý iný právny úkon, aj výpoveď ako\n\n2\n\njednostranný právny úkon je neplatná, ak nemá všetky náležitosti právneho úkonu, t j. keď\nje v rozpore so zákonom, obchádza zákon alebo je v rozpore s dobrými mravmi. Rozporom\nso zákonom alebo obchádzaním zákona sa rozumie nielen rozpor so Zákonníkom práce, ale\naj rozpor s ustanoveniami o právnych úkonoch v zmysle Občianskeho zákonníka. Ak tento\nzákon (Zákonník práce) v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy\nObčiansky zákonník (§ 1 ods. 2 Zákonníka práce). Z princípu subsidiarity vyplýva, že tam\nkde konkrétna právna úprava vo všeobecnej časti Zákonníka práce chýba, je potrebné\npoužiť v plnej miere Občiansky zákonník. Tak tomu je v prípade neplatnosti\npracovnoprávnych právnych úkonov, ktorých osobitosti upravuje vo všeobecnej časti\nZákonník práce (§ 17 a nasl.), avšak pre ktoré rovnako platia všeobecné princípy\no neplatnosti právnych úkonov v zmysle Občianskeho zákonníka (napr. § 37, § 39). Výkon\npráv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými\nmravmi (§ 13 ods. 3 veta prvá Zákonníka práce). Neplatnou je preto aj výpoveď\nzamestnávateľa, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Povinnosťou odvolacieho súdu bolo\nsa zaoberať a skúmať motív výpovede.\n3) Žalobca sa nemohol, s náležitým ospravedlnením, zúčastniť osobne prerokovania\nv predmetnej súdnej veci pred prvostupňovým (ani odvolacím súdom), čím nedošlo\nk uplatneniu žiadnej kontradikcie vo verejnom prerokovaní veci a tak uplatneniu princípu\nrovnosti zbraní (strán) v súdnom konaní, jedného zo základných princípov spravodlivého\nsúdneho konania (vid. nižšie uvedené citácie). ...\n4) Prvostupňový ani odvolací súd nerešpektovali v žalobnom návrhu ani citovanú\ndikciu Zákonníka práce, ktorá doslovne poukazuje na možnosť konania v rozpore s dobrými\nmravmi a porušenia práva na spravodlivý súdny proces, ak sa na pracovníka aplikujú\nustanovenie ZP, ktoré sa bežne tolerujú iným pracovníkom.“\nSťažovateľ s poukazom na judikatúru ústavného súdu (napr. III. ÚS 107/07,\nIV. ÚS 14/07, I. ÚS 265/05, I. ÚS 33/2012, III. ÚS 199/09, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03,\nIII. ÚS 209/04, II. ÚS 410/06, III. ÚS 153/07) namieta nedostatok odôvodnenia rozhodnutia\nokresného súdu a rozhodnutia krajského súdu a poukazuje na ich nepresvedčivosť\na nepreskúmateľnosť.\n\n3\n\nNa základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„V občiansko-súdnom konaní č.k. 16Pr/3/2015-50 pred Okresným súdom v Trenčíne\na konaní č. 17CoPr/2/2016 Krajského súdu v Trenčíne boli porušené práva sťažovateľa\n, na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6 ods. 1\nDohovoru a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. ÚS ruší právoplatný rozsudok Krajského súdu\nv Trenčíne č. k. 17CoPr/2/2016 zo dňa 22. marca 2016 a rozsudok Okresného súdu\nv Trenčíne č. k. 16Pr/3/2015-50 zo dňa 27. novembra 2015, a predmetnú vec vracia\nna konanie na Okresný súd v Trenčíne aby vo veci znovu konal v zmysle ust. § 39\nObčianskeho zákona ako sa dožaduje predmetný žalobný návrh sťažovateľa zo dňa\n18.marca 2015 s odvolaním sa zo dňa 8. január 2016.“\nSťažovateľ tiež žiada ústavný súd, aby rozhodol tak, že „odkladá vykonateľnosť\nnapadnutého právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17CoPr/2/2016,\nnakoľko to nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom a ani nevznikajú takýmto\nrozhodnutím žiadne ujmy.“\nII.\nÚstavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\n\n4\n\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,\nuznesenie sa nemusí odôvodniť.\nII.1 K namietanému porušeniu práv napadnutým postupom a rozhodnutím\nokresného súdu\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,\nže všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je\nprávomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc\nvšeobecných súdov (porov. II. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže\ndomôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom,\nmusí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie\n(porov. I. ÚS 20/02, III. ÚS 152/03).\n\n5\n\nSťažovateľ napáda rozhodnutie okresného súdu. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ\nvyužil svoje právo podať proti napadnutému rozhodnutiu okresného súdu odvolanie,\no ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu\nrozhodnúť o odvolaní sťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.\nVzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto\nčasti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej\nprávomoci.\nII.2 K namietanému porušeniu práv napadnutým postupom a rozhodnutím\nkrajského súdu\nO zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). V zmysle\nkonštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú\nneopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo\nslobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva\nalebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť\nmedzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne\n(obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\nÚstavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch\nv rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite\nzistený skutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\n\n6\n\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01,\nIII. ÚS 268/05).\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\nÚstavný súd si pri výklade práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy osvojil\njudikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru,\npokiaľ ide o právo na spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\nV zmysle ustanovení čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru má účastník\nsúdneho konania právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, v ktorom sa súd jasným,\nprávne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiada so všetkými skutkovými\na právnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré sú na rozhodnutie vo veci podstatné a právne\nvýznamné, a teda na také rozhodnutie, ktoré nie je zjavne neodôvodnené ani arbitrárne.\nÚstavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sústredil na posúdenie\notázky, či možno považovať namietané rozhodnutie krajského súdu za ústavne udržateľné\na akceptovateľné z hľadiska námietok, ktoré sťažovateľ proti nemu uplatňuje.\n\n7\n\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že „preskúmal vec\nv zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť\npodľa § 219 ods. 1 O. s. p., pretože je vo výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia\npojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O. s. p. podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť\naj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.\nOdvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým sa končí konanie vo veci samej\nmožno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a/\naž f/ cit. zákonného ustanovenia.\nNavrhovateľ v úvode odvolania cituje ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O. s. p.\nDôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ (súd prvého stupňa neúplné zistil\nskutkový stav veci. pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich\nskutočností) je opodstatnený v prípade, ak účastník konania navrhol dôkaz, ktorý bol\nspôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho\nnevykonal, čím vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť.\nV prejednávanej veci nie je z obsahu zrejmé a neuvádza to ani navrhovateľ\nv odvolaní o aký dôkaz, ktorého nevykonanie súdu prvého stupňa vyčíta, sa má jednať.\nZ návrhu na začatie konania ani ďalších podaní navrhovateľa totiž nemožno vyvodiť návrh\nna vykonanie určitého konkrétneho dôkazu. Ďalšou okolnosťou pre úspešné uplatnenie\ntohto dôvodu na odvolanie by však bola okolnosť, že ide o dôkaz, ktorý by bol spôsobilý\npreukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej.\nV danom prípade však súd prvého stupňa zamietol návrh na určenie neplatnosti\nvýpovede z dôvodu preklúzie takéhoto práva tak, ako bude ďalej uvedené, pre ktoré\nrozhodnutie mal dostatočne zistené skutočnosti, a preto mu nemožno vyčítať nedostatok\nv skutkových zisteniach, ktorý by bolo potrebné odstrániť.\nDôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ (rozhodnutie súdu prvého stupňa\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je podľa súdnej praxe daný v prípade\nmylnej aplikácie a výkladu právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej\nnormy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.\nV prejednávanej veci súd prvého stupňa v súvislosti so skúmaním, či návrh\nna určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru bol daný v lehote stanovenej v § 77\nZákonníka práce aplikoval správne ustanovenie správneho zákonného predpisu a vykonal\n\n8\n\naj jeho správny výklad, ktorý je súladný s dlhodobou praxou súdov Slovenskej republiky.\nSprávne ustálil, že vzťah medzi účastníkmi konania patrí do pôsobnosti Zákonníka práce.\nOtázky skončenia pracovného pomeru preto upravujú ust. § 59 až § 80 Zákonníka\npráce.\nUst. § 77 upravuje hmotnoprávnu lehotu, v rámci ktorej sa účastníci\npracovnoprávneho vzťahu môžu domáhať určenia neplatnosti každej z foriem skončenia\npracovného pomeru tam uvedenej. V prípade pokiaľ takéto svoje právo neuplatnia zaniká\nmárnym uplynutím tejto dvojmesačnej lehoty. Pokiaľ neplatnosť skončenia pracovného\npomeru podľa cit. zákonného ustanovenia nebola vyslovená právoplatným rozsudkom, treba\nvychádzať z toho. že pracovný pomer bol skončený plame (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 3Cdo/l 47/2008). Súd prvého stupňa správne ustálil, že márnym uplynutím lehoty na\npodanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru toto právo zaniká. Námietky\nnavrhovateľa spočívajúce v tom. že v danom prípade uplatňuje dôvody neplatnosti výpovede\nz hľadiska dôvodov pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle ust. § 39\nObčianskeho zákonníka nemôžu mať vplyv na dopad a právny význam úpravy uvedenej\nv ust. § 77 Zákonníka práce.\nPodanie žaloby o neplatnosť výpovede v zmysle ust. § 77 Zákonníka práce má ten\nnásledok, že súd sa v konaní začatom takouto žalobou zaoberá všetkými otázkami\nneplatnosti danej formy skončenia pracovného pomeru, a to či už z hľadiska naplnenia jeho\npredpokladov, ktoré sú stanovené Zákonníkom práce (písomná forma, doručenie\na existencia použitého výpovedného dôvodu ako aj jeho opodstatnenosť), tak aj otázkami\nplatnosti právneho úkonu (vážnosť, určitosť). Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní cituje\nrozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/42/2010, podľa ktorého sa súd v konaní o určenie\nneplatnosti mal zaoberať aj otázkou rozporu výpovede s dobrými mravmi, prípadne inými\nnáležitosťami výpovede, vyplývajúcimi z ust. § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka z hľadiska\njej náležitosti ako právneho úkonu, tak všetky tieto otázky súd skúma len v prípade, pokiaľ\nje konanie začaté v lehote upravenej v § 77 Zákonníka práce. Zo žiadneho zákonného\nustanovenia nie je možné vyvodiť, že by sa otázkou platnosti výpovede, resp. inej formy\nskončenia pracovného pomeru mohol súd zaoberať aj po uplynutí tejto lehoty i keď\ntvrdenými dôvodmi neplatnosti sú dôvody neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 37\na nasl. Občianskeho zákonníka. Naopak súd prvého stupňa správne poukazuje na ust. § 36,\n\n9\n\npodľa ktorého k zániku práva v dôsledku jeho neuplatnenia v stanovenej lehote dochádza\naj v prípade ust. § 77 Zákonníka práce.\nPokiaľ ide o dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. (súd prvého\nstupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) tak jeho\npodstata spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení\nvýsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré\nz dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesení, prípadne, že neprihliada na\nskutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne\nskutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov\ns osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za\nskutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa považuje taký výsledok\nhodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O. s. p.\nPodľa citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz\njednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo\nza konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by\nbolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti,\nktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli\nv konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými\ndôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov,\npoprípade poznatkov, ktoré vy plynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak\nz hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor\nalebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 − § 135 O. s. p. Odvolacím dôvodom\npodľa cit. zákonného ustanovenia možno teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri\nhodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu\nsúd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani\npolemizovať s jeho skutkovými závermi.\nV prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal svoj záver o aplikácii ust. § 77\nna danú vec správne a po zistení všetkých rozhodujúcich skutočností, ktoré vyplynuli\nz listinných dôkazov, a to najmä z výpovede zo dňa 14. 09. 2010 ako aj žaloby o určenie\nneplatnosti výpovede podanej na okresný súd dňa 23. 03. 2015. Tieto skutočnosti tak\nsprávne vyhodnotil v súlade so zásadami upravenými v ust. § 132 O. s. p. a preto mu\n\n10\n\nnemožno vyčítať, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým\nzisteniam.\nZ odvolania navrhovateľa je pritom zrejmé, že zotrváva na svojich tvrdeniach\nohľadne neplatnosti, resp. neexistencie dôvodov pre výpoveď pre porušenie pracovnej\ndisciplíny, avšak vzhľadom na to. že žaloba o neplatnosť výpovede bola podaná po uplynutí\nlehoty podľa § 77 Zákonníka práce v dôsledku čoho došlo ku preklúzii tohto práva, súd\nprvého stupňa sa nemohol zaoberať otázkami platnosti výpovede a preskúmavať\nči jednotlivé skutky, ktoré zamestnávateľ navrhovateľa použil vo výpovedi zo dňa\n14. 09. 2010 sa stali a či napĺňajú znak porušenia pracovnej disciplíny a či bola\nnavrhovateľovi daná výpoveď v súlade s ust. § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce.\nOdvolací súd tak nezistil opodstatnenosť žiadneho z dôvodov na odvolanie\nuplatnených navrhovateľom v jeho odvolaní, a preto rozsudok okresného súdu potvrdil.“\nPri hodnotení rozhodnutia krajského súdu ústavný súd vychádzal z ustáleného\nprávneho názoru, podľa ktorého rozhodnutie súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu\nnemožno posudzovať izolovane (m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08,\nIV. ÚS 320/2012), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania\ntvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania\nrozhodnutí všeobecných súdov (prvostupňového aj odvolacieho), ktoré boli vydané\nv priebehu príslušného súdneho konania (m. m. IV. ÚS 350/09).\nVzhľadom na obsahovú spojitosť rozhodnutia krajského súdu s rozhodnutím\nokresného súdu a v nadväznosti na už citovanú judikatúru považoval ústavný súd\nza potrebné v ďalšom poukázať aj na relevantnú časť odôvodnenia rozhodnutia okresného\nsúdu, v ktorej okresný súd uviedol:\n„Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných zákonných\nustanovení dospel súd k záveru, že návrh je v celom rozsahu nedôvodný.\nV zmysle § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru\nvýpoveďou, môže zamestnanec uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo\ndňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Ak zamestnanec návrh na vyslovenie neplatnosti\nskončenia pracovného pomeru nepodá na súd včas v ustanovenej lehote, pracovný pomer\n\n11\n\nsa skončí, aj keď by išlo o neplatný právny úkon. Platnosť výpovede po uplynutí lehoty\npodľa § 77 Zákonníka nemôže súd preskúmavať a nemôže sa ňou zaoberať ani ako\npredbežnou otázkou. V § 77 Zákonníka práca ide o hmotnoprávnu lehotu, to znamená,\nže v posledný deň tejto lehoty musí byť návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného\npomeru doručený súdu; nestačí, ak sa tento návrh podal v posledný deň lehoty na poštu.\nAk sa návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru neuplatnil na súde\nnajneskôr v posledný deň ustanovenej lehoty, nárok zaniká. Preklúzia je vo vzťahu\nk premlčaniu zvláštny inštitút pričom obe lehoty sú hmotnoprávne a ich základom\nje uplynutie času. Preklúzia znamená, že právo zaniká jeho neuplatnením v zákonom\nurčenej dobe. Podľa § 583 Občianskeho zákonníka k zániku práva preto, že nebolo\nuplatnené v určenom čase, dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Prípady\npreklúzie nemožno rozširovať nejakou analógiou. Na zánik práva súd prihliadne, aj keď to\ndlžník nenamietne. V pracovnoprávnych vzťahoch k zániku (preklúzii) nároku a práva\ndochádza iba prípadoch taxatívne vymedzených v § 36 Zákonníka práce, medzi ktorými\nje uvedené aj právo zamestnanca alebo zamestnávateľa uplatniť na súde neplatnosť\nskončenia pracovného pomeru výpoveďou v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal\npracovný pomer skončiť.\nZ vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca dňa 18. 09. 2010\ndoručil navrhovateľovi výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 14. 09. 2010 z dôvodu podľa\n§ 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Výpovedná doba bola trojmesačná a začala plynúť\nprvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede t. j. dňom\n01. 10. 2010. Posledným dňom výpovednej doby bol deň 31. 12. 2010 a týmto dňom sa mal\npracovný pomer navrhovateľa u odporcu skončiť. Dvojmesačná prekluzívna lehota na\npodanie návrhu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa § 77\nZákonníka práce začala plynúť prvým dňom nasledujúcom po dni, kedy sa mal pracovný\npomer skončiť, t. j. dňom 01. 01. 2011 a jej posledným dňom bol deň 28. 02. 2011.\nNajneskôr dňa 28. 02. 2011 mal byť návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného\npomeru výpoveďou doručený súdu. Navrhovateľ podal súdu návrh na určenie neplatnosti\nskončenia pracovného pomeru výpoveďou dňa 23. 03. 2015, t. j. viac ako štyri roky\npo uplynutí lehoty podľa § 77 Zákonníka práce, v ktorej sa mal domáhať tohto určenia.\nNavrhovateľ tak nepodal návrh na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru na\n\n12\n\nsúd včas v ustanovenej lehote, preto sa jeho pracovný pomer skončil, aj keď by išlo\no neplatný právny úkon. S ohľadom na uplynutie lehoty na podanie návrhu na určenie\nneplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou došlo v súlade s § 36 Zákonníka\npráce k zániku práva domáhať sa preskúmania platnosti tohto skončenia pracovného\npomeru a súd prihliadol na zánik tohto práva z úradnej povinnosti. Z uvedeného dôvodu\nsúd návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu.“\nTakto formulované právne závery okresného súdu nenesú žiadne prvky arbitrárnosti\nv jeho postupe, ktoré mali byť korigované v nadväzujúcom konaní krajského súdu a ktoré\nby mohli pre nedostatok primeranej reakcie zo strany krajského súdu zakladať ústavnú\nneudržateľnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.\nÚstavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že argumentácia sťažovateľa je len\nopakovaním jeho predchádzajúcej odvolacej argumentácie, v rámci ktorej polemizoval\ns právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu, a je výlučne\nvýrazom jeho odlišného skutkového a právneho hodnotenia veci, aké zastávajú všeobecné\nsúdy, do posúdenia ktorého ústavný súd s poukazom na už uvedené nie je ani oprávnený,\nani povinný vstupovať (m. m. III. ÚS 78/07, IV. ÚS 27/2010). Sťažovateľom uvádzané\ntvrdenia nijako nesignalizujú také pochybenia krajského súdu, ktoré by mali ústavnoprávny\nrozmer, teda ktoré by vytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv\nsťažovateľa po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.\nUvedené právne závery krajského súdu sa pohybujú v rámci obvyklého významu\ninterpretovaných pojmov, a predstavujú tak jednu z možných výkladových alternatív,\npričom ústavný súd v rámci svojej právomoci nie je povinný korigovať právne názory\nvšeobecných súdov za predpokladu, že na danú vec existujú viaceré odlišné právne názory.\nV tejto súvislosti je potrebné aj s poukazom na závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti\nEurópskeho súdu pre ľudské práva uviesť, že princíp právnej istoty, ktorý bol nastolený\nprávoplatným rozhodnutím všeobecného súdu, môže ustúpiť iba výnimočne, a to na účely\nzaistenia korekcie závažných justičných omylov (pozri napr. rozsudok ESĽP Ryabykh proti\nRusku z 24. 7. 2003, sťažnosť č. 52854/99) a napravenia vád zásadného významu pre súdny\n\n13\n\nsystém, a nielen z dôvodu dosiahnutia právnej čistoty rozhodnutia všeobecného súdu (pozri\nnapr. rozsudok ESĽP Sutyazhnik proti Rusku z 23. 7. 2009, sťažnosť č. 8269/02).\nÚstavný súd po preskúmaní odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu v spojení\ns odôvodnením rozhodnutia okresného súdu, vo väzbe na obsah sťažnostnej argumentácie\nsťažovateľa dospel k záveru, že označené rozhodnutia všeobecných súdov ústavne\nakceptovateľným spôsobom zodpovedali všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, a preto napadnuté rozhodnutie krajského súdu v spojení s rozhodnutím\nokresného súdu nemožno hodnotiť ako arbitrárne.\nZ uvedených dôvodov sa sťažovateľovi v okolnostiach danej veci pre zjavnú\nabsenciu ústavnoprávne relevantnej argumentácie (polemika so skutkovými a právnymi\nzávermi všeobecných súdov, ktorá stavia ústavný súd len do pozície ďalšej inštancie\nv rámci sústavy všeobecných súdov) nepodarilo preukázať namietané porušenie označených\npráv podľa ústavy a dohovoru, reálnosť ktorých by mohol ústavný súd posúdiť po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie.\nZ už uvedených dôvodov bolo preto potrebné sťažnosť odmietnuť ako zjavne\nneopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. decembra 2016\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "arbitrárnosť", "práca, pracovný pomer-skončenie", "práca, pracovný pomer-výpoveď", "rozhodnutie-nepreskúmateľnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ea9570a-a5b6-469c-bf28-2d32cfcd5fbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 33/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/2012 z 3. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-03", "citacie_n": 351, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ea9570a-a5b6-469c-bf28-2d32cfcd5fbb"}, {"guid": "ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2012 z 14. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-14", "citacie_n": 173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:a0e725d6-24cf-43a3-bf87-d6c5f265a4de", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/09 z 7. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-07", "citacie_n": 130, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a0e725d6-24cf-43a3-bf87-d6c5f265a4de"}, {"guid": "ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 107/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 107/07 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1060, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b"}, {"guid": "ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 153/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 1501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1075, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:04fd05e7-8789-4de9-9f9f-c2fac2a954ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/05 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 833, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04fd05e7-8789-4de9-9f9f-c2fac2a954ee"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 152/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00"}, {"guid": "ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "a4f93618-b00f-4cd3-a83f-01f288c585f4:ceba7e80-85c0-41b3-9568-e7b277406e58", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3115206080.1", "spisova_znacka": "17CoPr/2/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoPr/2/2016 z 21. 3. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-03-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3115206080.1"}], "citovane_v": [{"guid": "888df2c1-e08c-4ccf-a39b-b5ba3ebcb4ae:fbc7a2e9-70fb-4cba-bc4b-5e87a4d8c60b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1424201403.1", "spisova_znacka": "4CdoPr/3/2026", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4CdoPr/3/2026 z 23. 7. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-07-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1424201403.1"}, {"guid": "d50b5b92-c69c-4175-9ece-5ad6e78f9a5e:1a3c3cfa-93b7-49b5-a763-af8181d83d0f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1424201403.1", "spisova_znacka": "8CoPr/5/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8CoPr/5/2025 z 27. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1424201403.1"}]}