{"guid": "ussr:4256d2c7-33d2-45a1-adf1-ce55434b494a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.920.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 920/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 920/2016 z 15. 12. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. decembra 2016, sp. zn. II. ÚS 920/2016, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.920.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2016-12-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4256d2c7-33d2-45a1-adf1-ce55434b494a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.920.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.920.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.920.2016.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 920/2016-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. decembra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, zastúpeného JUDr. Jaroslavom Čiernym, Holubyho 51,\n\nMartin, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom\npod sp. zn. 9 C 384/2012 a jeho rozsudkom č. k. 9 C 384/2012-172 z 2. apríla 2014\na postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Co 648/2014\na jeho rozsudkom č. k. 11 Co 648/2014-200 z 25. júna 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. septembra\n2015 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta\n\nporušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves\n(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 384/2012 a jeho rozsudkom\nč. k. 9 C 384/2012-172 z 2. apríla 2014 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) a postupom\nKrajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n11 Co 648/2014 a jeho rozsudkom č. k. 11 Co 648/2014-200 z 25. júna 2015 (ďalej\nlen „rozsudok krajského súdu“).\nPredmetom napadnutého konania je rozhodovanie o návrhu, ktorým sa sťažovateľ\ndomáhal od žalovanej zaplatenia istiny spolu vo výške 12 838,99 € s príslušenstvom\na náhrady trov konania.\nZo sťažnosti vyplýva, že okresný súd napadnutým rozsudkom priznal sťažovateľovi\nčasť žalovaného nároku a zároveň jeho žalobu čo do zaplatenia sumy 7 968,60 € s prísl.\nzamietol. Sťažovateľ proti tomuto zamietajúcemu výroku napadnutého rozsudku podal\nodvolanie. Krajský súd svojím rozsudkom rozhodol, že „Potvrdzuje rozsudok vo výroku\no zamietnutí žaloby čo do zaplatenia sumy 7.968,60 eur s úrokom z omeškania v o výške\n9 % ročne od 23. 02. 2011 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania...“.\nSťažovateľ následne cituje časť odvolania, ktorým odôvodnil odvolací dôvod podľa\n§ 205 ods. 2 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016 (ďalej len\n„OSP“): „Žalobou uplatnený nárok na poisťovňou krátenú náhradu za sťaženie\nspoločenského uplatnenia je podľa môjho názoru plne dôvodný, keďže žalovaná krátila\ntento nárok podľa ľubovôle, pretože moju vedomosť o tom, že vodič v čase nehody mal byť\npod vplyvom alkoholu, t. j. moje spoluzavinenie, konštatovala automaticky a bez dôkazu.\nJa som ako svedok vypovedal v trestnom konaní, a to po poučení o povinnostiach svedka,\na už v tejto výpovedi (č. l. 10 − výpoveď svedka z 13. 11. 2008 z pripojeného trestného\nspisu) som vypovedal, že to, že\n\nmal mať vypité, som sa dozvedel až v nemocnici.\n\nNaopak, výpoveď obvineného (vypovedajúceho z motívov a v postavení obvinenej osoby bez\nmožného postihu za krivú výpoveď), o ktorú sa zrejme žalovaná poisťovňa opierala\n\n2\n\npri určení miery môjho spoluzavinenia, trpí viacerými nepravdivými tvrdeniami. Obvinený\n(č. l. 7 vyšetrovacieho spisu, výpoveď z 04. 11. 2008) vypovedal, že mal vypiť 0,05 l tvrdého\nalkoholu okolo 2.30 hod, pričom šoféroval auto až 5.45 hod, pričom\nv znaleckom posudku z 28. 11. 2008 (č. l. 49) uvádza, že v čase dopravnej nehody by podľa\nmnožstva alkoholu, ktoré uvádza obvinený vo svojej výpovedi, mal mať v krvi nulovú\nhladinu alkoholu. Žalovaná teda uprednostnila preukázateľne nepravdivé tvrdenia\nobvineného pred skutočnosťou, lebo takto sa jej to hodilo. Z uvedených skutkových\nokolnosti je zrejmé, že žalovaná poisťovňa úplne podľa svojej ľubovôle krátila náhradu za\nsťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 20 %, nevychádzala pri tomto krátení zo\nžiadnych zistených skutkových okolnosti nehody, a naopak, v rozpore s okolnosťami\npreukázanými v trestnom konaní konštatovala, že som mal vedieť to, že vodič pred jazdou\npožil alkohol. Vedome a úmyselne v rozpore s preukázanou skutočnosťou teda poisťovňa\nneoprávnene krátila poistné plnenie, a za tejto situácie sa dovolávať námietky premlčania a\ntejto námietke súdom prvého stupňa vyhovieť dochádza podľa môjho názoru k aplikácii\npráva v rozpore s dobrými mravmi.\nAk by výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku bol len prostriedkom\numožňujúcim poškodiť iného účastníka právneho vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného\nzmyslu a účelu sledovaného právnou normou by zostalo vedľajšie a z hľadiska konajúceho\nby bolo bez významu, jednalo by sa tak síce o výkon práva, ktorý je formálne so zákonom\nv súlade, avšak išlo by o výraz zneužitia tohoto subjektívneho práva (označované rovnako\nako šikana) na úkor druhého účastníka, a teda o výkon v rozpore s dobrými mravmi,\n(uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 31. 08. 2004, sp. zn. 25 Cdo 2648/2003). V tejto\nsúvislosti je nutné opäť konštatovať, že pokiaľ žalovaná poisťovňa vedome a bezdôvodne\nkrátila poistné plnenie a následne pri uplatnení kráteného poistného plnenia namieta\npremlčanie a súd prvého stupňa tejto námietke vyhovie, ide celkom zjavne o výkon práva\npoškodzujúci druhého účastníka právneho vzťahu a dosiahnutie zmyslu a účelu sledovaného\nprávnou normou zostáva v danom prípade vedľajšie a bez významu. Súd prvého stupňa ako\nodôvodnenie toho, že uznaním námietky premlčania nedochádza k porušeniu dobrých\nmravov, uvádza, že mi nebránila žiadna objektívna prekážka uplatniť svoj nárok včas.\nV čase po nehode som pre povahu môjho zdravotného postihnutia nebol duševne\nv poriadku, trpel som suicidálnymi sklonmi, bral som antidepresíva. Vzhľadom na moje\n\n3\n\nvzdelanie a sociálne postavenie zákony nepoznám, a bdelosť v zmysle zásady vigilantibus\niura scriptae sunt nebola v čase po nehode pre mňa skutočne prvoradá. Argument súdu\nprvého stupňa o tom, že vyhovenie námietke premlčania vznesenej žalovanou\nnie je v rozpore s dobrými mravmi len preto, že mi nemala brániť prekážka uplatniť môj\nnárok skôr, nedáva odpoveď na to, či konanie poisťovne pri krátení poistného plnenia\npodľa ľubovôle bolo či nebolo v rozpore s dobrými mravmi, a práve toto má podľa môjho\nnázoru podstatný význam pri následnom posudzovaní uplatnenej námietky premlčania.\nPodstatné pre posúdenie námietky premlčania v súvislosti s dobrými mravmi nemôže byť\npredsa moje konanie či nekonanie, tu sa musí posudzovať konanie účastníka, ktorý dobré\nmravy porušil. Podľa môjho názoru teda súd prvého stupňa mal posudzovať námietku\npremlčania v súlade s dobrými mravmi v súvislosti s konaním žalovanej poisťovne, a nie v\nsúvislosti s mojím konaním, takto bola uvedená argumentácia aj súdu predostretá, súd si ju\nvšak vysvetlil opačne.\nNámietka premlčania môže byť teda v rozpore s dobrými mravmi v takom prípade,\nak by\n\ndruhému účastníkovi takýto výkon práva spôsobil neprimeranú tvrdosť,\n\na to s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, ako aj sociálne postavenie účastníkov\n(z rozsudku NS ČR sp. zn.: 25 Cdo 1839/2000, 32 odo 466/2004). Ja som pri dopravnej\nnehode utrpel zranenie majúce následky na celý môj ďalší život. Hoci znalcom indikované\nustálenie zdravotného stavu z duševného či traumatologického hľadiska malo nastať\nna základe teoretických východísk rok po nehode, psychicky nebudem nikdy v poriadku\na celý život budem odkázaný na pomoc iných. Pred nehodou som sa živil manuálnou\nprácou, čo už nikdy nebudem môcť. S priateľkou sa nám narodilo už druhé dieťa, pričom\nsvojim deťom nikdy nebudem môcť poskytnúť plnohodnotnú starostlivosť a opateru.“\nSťažovateľ uvádza, že na túto jeho argumentáciu krajský súd reagoval tak,\nže „dôvodne vznesenú námietku premlčania nemožno pokladať za konanie, ktoré\nje v rozpore s dobrými mravmi, opierajúc sa o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR\n1 Cdo/148/2004“.\nSťažovateľ k veci ďalej uvádza: „Zásada spravodlivej ochrany práv (vyplývajúca\nz § 1 OSP) vyžaduje, aby občianske súdne konanie ako celok bolo spravodlivé.\n\n4\n\nSpravodlivosť musí byť vždy prítomná v procese, ktorým sudca interpretuje a aplikuje\nprávo, ako hodnotový činiteľ spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom.\nPri zisťovaní a formulovaní odpovede súdu, čo je konkrétnym právom v prejednávanej veci,\nmusí byť tento hodnotový činiteľ rešpektovaný v maximálnej miere. Pre nachádzanie práva\nje nevyhnutné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu.\nPožiadavka spravodlivého konania ako celku a povinnosť súdu rozhodovať v súlade\ns pravidlami slušnosti (ekvity) v prejednávanej veci znamená i to, že je tu tiež povinnosť\nsúdu zaoberať sa otázkou, či vznesenie námietky premlčania neodporuje dobrým mravom.\nNevyhnutnosť riešenia konfliktu medzi právnou istotou (ktorá sa má dosiahnuť námietkou\npremlčania) a spravodlivosťou vyžadujú totiž konkrétne okolnosti danej veci. Súčasťou\ndobrých mravov je dobrá viera (bona fides) v zmysle poctivosti, vernosti danému slovu\na mravnej povinnosti splniť záväzok. Je to morálne kritérium posudzovania správania sa,\nktoré má dve stránky - poctivosť vlastnú a zároveň dôveru v poctivosť druhých i vieru\nv dôveryhodnosť ako takú. Stálosť a pravdivosť v sľuboch a dohodách bola už v rímskom\npráve chápaná ako základ spravodlivosti (uznesenie NS sp. zn. 6 Cdo 173/2011). Ani podľa\nrozhodnutia Ústavného súdu SR (sp. zn. II. ÚS 176/2011) vo všeobecnosti nie je vylúčené,\naby vznesenie námietky premlčania žalovaným mohlo byť považované za konanie, ktoré\nje v rozpore s dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore\ns dobrými mravmi. Hoci Ústavný súd zdôrazňuje, že o takýto prípad môže ísť iba\nvýnimočne, zároveň poskytuje výklad, za akých okolností by takto šlo na vec nazerať,\nkeď podľa Ústavného súdu v rozpore s dobrými mravmi môže byť taký výkon práva\núčastníkom v občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor\ndruhého účastníka konania, pričom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania môže\no takýto prípad ísť len vtedy, ak druhý účastník konania márne uplynutie premlčacej doby\nnezavinil a voči nemu by za tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane\ntvrdým postihom. Pre posúdenie tejto primeranosti je potrebné vychádzať z konkrétnych\nokolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter uplatneného práva, jeho rozsah\na dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej doby. V danom\nprípade je podľa môjho názoru nutné preferovať logiku úpravy, ktorou je poskytnutie\nzvýšeného stupňa ochrany právu na náhradu škody na zdraví (v porovnaní s inými škodami)\na teda zamedzenie tomu, aby sa uspokojeniu práva na náhradu škody na zdraví šlo účinne\n\n5\n\nubrániť námietkou uplynutia času (hoc aj pri riadení sa doslovným znením zákonnej\núpravy). Požiadavka spravodlivého vyriešenia prípadu má mať prednosť aj pred princípom\nprávnej istoty (rozhodnutia ESĽP vo veciach Stagno v. Belgicko a Zehenter v. Rakúsko).“\nSťažovateľ zastáva názor, že z okolností jeho prípadu je zrejmé, že v čase nehody\nnemal vedomosť o tom, že vodič je pod vplyvom alkoholu a v čase po nehode nebol\nz dôvodu jeho zdravotného postihnutia duševne v poriadku, preto neexistoval žiadny dôvod\nna krátenie poistného plnenia. V tejto súvislosti navrhuje, aby si ústavný súd vyžiadal\ntrestný spis okresného súdu sp. zn. 3 T 10/2009 a oboznámil sa s jeho výpoveďou\nv postavení svedka poškodeného z 13. novembra 2008 a tiež s výpoveďou obvineného\nzo 4. novembra 2008 a porovnal ich výpovede aj so znaleckým posudkom\nz 28. novembra 2008.\nPodľa sťažovateľa argument okresného súdu o tom, že vyhovenie námietke\npremlčania vznesenej žalovanou nie je v rozpore s dobrými mravmi len preto,\nže sťažovateľovi nebránila žiadna prekážka uplatniť svoj nárok skôr, nedáva odpoveď na to,\nči konanie poisťovne pri krátení poistného plnenia podľa ľubovôle bolo alebo nebolo\nv rozpore s dobrými mravmi. Podstatné pre posúdenie námietky premlčania v súvislosti\ns dobrými mravmi podľa sťažovateľa nemôže byť jeho konanie či nekonanie, v danom\nprípade je potrebné posudzovať konanie účastníka, ktorý dobré mravy porušil. Zastáva preto\nnázor, že okresný súd a krajský súd mali posudzovať námietku premlčania v súlade\ns dobrými mravmi v súvislosti s konaním žalovanej poisťovne, a nie v súvislosti s jeho\nkonaním. Podľa sťažovateľa „poisťovňa porušila povinnosť uloženú jej zákonom poskytnúť\npoistné plnenie v znaleckým ohodnotením ustálenej výške, a napriek porušeniu zákonnej\npovinnosti úspešne vzniesla námietku premlčania“.\nSťažovateľ po poukázaní na judikatúru ústavného súdu (PL. ÚS 36/95, I. ÚS 87/93,\nPL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05, II. ÚS 176/2011)\nzastáva názor, že okresný súd aj krajský súd pri rovnakej právnej otázke za obdobnej\nsituácie posudzovali jeho právnu vec odlišne, ako to už bolo v takejto situácii judikované\nvo vzťahu k otázke uplatnenia námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi (zásada\n\n6\n\npredvídateľnosti súdneho rozhodnutia v systéme kontinentálneho práva, pozn. sťažovateľa).\nPodľa sťažovateľa „ľubovôľa poisťovne pri krátení poistného plnenia v rozpore\ns preukázanými skutkovými okolnosťami v trestnom konaní vodiča a následné vznesenie\nnámietky premlčania pri uplatnení kráteného nároku na poistné plnenie na súde je výrazom\nzneužitia tohto práva na úkor mňa ako druhého účastníka konania, pričom márne uplynutie\npremlčacej doby som nezavinil..., a za tejto situácie je tak voči mne priznanie účinkov\npremlčania neprimerane tvrdým postihom“. Zastáva preto názor, že pokiaľ sa okresný súd\nani krajský súd neriadili judikatúrou zaoberajúcou sa rovnakou právnou otázkou\nza obdobnej situácie a o tejto otázke rozhodli diametrálne odlišne, došlo k porušeniu\njeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nVzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:\n„Základné práva sťažovateľa zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní\nOkresného súdu Spišská Nová Ves vedenom pod sp. zn.: 9 C/384/2012 a jeho rozsudku\nsp. zn.: 9 C/348/2012-172 (správne č. k. 9 C 384/2012-172, pozn.) zo dňa 02. 04. 2014\nporušené boli.\nZákladné práva sťažovateľa zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní Krajského\nsúdu v Košiciach vedenom pod sp. zn.: 11 Co/648/2014 a jeho rozsudku sp. zn.:\n11 Co/648/2014-200 zo dňa 25. 06. 2015 porušené boli.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Košiciach\nsp. zn.: 11 Co/648/2014-200 zo dňa 25. 06. 2015 a rozsudok Okresného súdu Spišská Nová\nVes sp. zn.: 9 C/384/2012-172 zo dňa 02. 04. 2014 a vec vracia Okresnému súdu Spišská\nNová Ves na ďalšie konanie.\nÚstavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho\nzastúpenia v sume 296,44,- EUR, ktorú sú porušovatelia v rade 1/ a 2/ povinní spoločne\na nerozdielne zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jaroslava Čierneho, advokáta\nv Martine, č. ú.:\n\n, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\n\nrozhodnutia.“\n\n7\n\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nSťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom\nkonaní a jeho rozsudkom, ako aj postupom krajského súdu v napadnutom konaní a jeho\nrozsudkom.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n8\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\nZ judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť a prípadné porušenie týchto práv je potrebné posudzovať spoločne (II. ÚS 71/97,\nIII. ÚS 470/2010, IV. ÚS 438/2010, IV. ÚS 195/07).\n1. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu a jeho\nrozsudkom\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať\no základných právach alebo slobodách alebo ľudských právach a základných slobodách\nvyplývajúcich z medzinárodných dohovorov je podmienená princípom subsidiarity, ktorý\nurčuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany týmto právam\na slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy). Právomoc\nústavného súdu preto nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov\n(IV. ÚS 236/07, II. ÚS 523/2014). Každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá\nnamieta porušenie svojho základného práva, preto musí rešpektovať postupnosť tejto\nochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne\npredsunutý pred uplatnenie právomoci ústavného súdu (napr. II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04,\nI. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04, II. ÚS 372/08).\nZmysel a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani\npodľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých\norgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Z uvedeného teda vyplýva,\nže pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označených práv alebo slobôd oprávnený konať alebo\nrozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už pri predbežnom prerokovaní\nodmietne pre nedostatok svojej právomoci.\n\n9\n\nVo vzťahu k napadnutému postupu okresného súdu a jeho rozsudku ústavný súd\nkonštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z čl. 127 ods. 1 ústavy, nemá\nprávomoc preskúmavať postup okresného súdu a jeho rozsudok. Proti napadnutému\nrozsudku okresného súdu bol totiž prípustný riadny opravný prostriedok ‒ odvolanie.\nPrávomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa vo vzťahu k okresnému súdu\nmal preto krajský súd v rámci odvolacieho konania. Sťažovateľ právo podať odvolanie proti\nnapadnutému rozsudku okresného súdu využil a krajský súd o ňom riadne rozhodol.\nVzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť\nv tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej\nprávomoci.\n2. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu a jeho\nrozsudkom\nObsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je poskytnúť\nuplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné\npodmienky súdneho konania. Zmyslom tohto základného práva je umožniť každému reálny\nprístup k súdu a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu konať vo veci. K jeho porušeniu\nby mohlo dôjsť v tom prípade, ak by bola komukoľvek odmietnutá možnosť domáhať\nsa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, teda pokiaľ by súd odmietol konať\na rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby (IV. ÚS 103/2014).\nÚstavný súd poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, v ktorej už viackrát\nzdôraznil, že vo veciach, ktoré patria do právomoci všeobecných súdov, nie je alternatívnou\nani mimoriadnou opravnou inštitúciou (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, IV. ÚS 339/2013).\nÚstavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy\nje nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Kompetencie ústavného súdu preto\nnenahrádzajú postupy a rozhodnutia všeobecných súdov a nepoužívajú sa ani na skúmanie\n\n10\n\nnamietanej vecnej nesprávnosti. Kritériom na rozhodovanie ústavného súdu musí byť najmä\nintenzita, akou malo byť zasiahnuté do ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou\nzmluvou zaručených základných práv a slobôd a v spojitosti s tým zistenie,\nže v okolnostiach daného prípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol k porušeniu,\nresp. odopretiu základných práv alebo slobôd (IV. ÚS 238/07).\nV nadväznosti na to ústavný súd v zásade nie je oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a aplikácii právnych\npredpisov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (II. ÚS 21/96, III. ÚS 78/07,\nIV. ÚS 27/2010). Skutkové alebo právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(II. ÚS 58/98, I. ÚS 13/00, II. ÚS 5/00).\nKrajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu vo výroku\no zamietnutí žaloby čo do zaplatenia sumy 7 968,60 € s úrokom z omeškania vo výške 9 %\nročne od 23. februára 2011 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania. Zároveň\núčastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Krajský súd\npo preskúmaní odvolaním napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu a konaniu, ktoré\njeho vydaniu predchádzalo, v odôvodnení svojho rozsudku uvádza: „Žalobca podané\nodvolanie odôvodňoval odvolacím dôvodom v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.\nt j., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. spočíva v tom, že rozhodnutie súdu\nprvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym\nposúdením sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkové stav. O omyl\nv aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo\nak použil správny predpis ale nesprávne ho interpretoval.\n\n11\n\nOdvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je v prejednávanej veci daný,\nnakoľko závery súdu prvého stupňa vo vzťahu k uplatňovanému nároku sú správne\na vychádzajú zo správnej aplikácie práva súdom prvého stupňa na zistený skutkový stav.\nSúd prvého stupňa zistený skutkový stav podriadil pod správne použitie právnych predpisov\na náležité ich aj interpretoval...\nOdvolací súd má za to, že správne súd prvého stupňa konštatoval, že nárok žalobcu\nna náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia bol uplatnený po uplynutí dvojročnej\nsubjektívnej premlčacej doby, nakoľko aj podľa odvolacieho súdu, zdravotný stav žalobcu\npodľa znaleckých posudkov vypracovaných súdom ustanovenými znalcami bol ustálený\npo roku od dopravnej nehody, t. j. dňa 05. 10. 2009 s tým, že dvojročná subjektívna\npremlčacia doba začala plynúť dňom 06. 10. 2009 a uplynula dňom 06. 10. 2011. Keďže\nnávrh na začatie konania bol podaný dňa 05. 10. 2012 (viď potvrdenie Okresného súdu\nSpišská Nová Ves na č. l. 22 spisu), súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že nárok\nna náhradu žalovanej časti sťaženia spoločenského uplatnenia je premlčaný a nemožno\nho žalobcovi priznať vzhľadom na dôvodne uplatnenú námietku premlčania.\nOdvolací súd vzhľadom na premlčanie nároku na náhradu žalovanej časti sťaženia\nspoločenského uplatnenia už ďalej neposudzoval ďalšiu odvolaciu námietku žalobcu\ntýkajúcu sa krátenia nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia žalovanou vo výške\n20 %, t. j. vzhľadom na jeho spoluzavinenie, nakoľko táto odvolacia námietka je vzhľadom\nna hore uvedené skutočnosti bez akéhokoľvek právneho významu vo veci.“\nK premlčaniu práva na náhradu škody a k dôvodnému vzneseniu námietky\npremlčania v súvislosti s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka krajský súd uviedol: «Podľa\n§ 106 ods. 1, 2 OZ...\nPrávo na náhradu škody na zdraví spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia\nsa premlčuje v subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote, ktorej začiatok sa viaže\nna vedomosť o vzniku škody a o zodpovednej osobe. Vedomosť o škode vyjadruje nielen\nvedomosť o úkone alebo udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj vedomosť o tom,\nže vznikla ujma určitého rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť, aby mohol byť uplatnený\nnárok na súde. O škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený\ndozvie, keď možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského\n\n12\n\nuplatnenia. Posúdenie otázky ustálenia zdravotného stavu závisí od vyjadrenia lekára.\nNa jednej strane síce nestačí sama možnosť dozvedieť sa o rozhodujúcich skutočnostiach,\nna strane druhej začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby nie je viazaný na okamih,\nkedy sa poškodený zo znaleckého posudku či lekárskej správy dozvie konkrétny výsledok\nbodového hodnotenia jeho ujmy (uznesenie NS ČR sp. zn. 1256/2006). Začiatok subjektívnej\npremlčacej doby sa vzhľadom na uvedené viaže na okamih, kedy poškodený preukázateľne\nnadobudol vedomosť o tom, že mu vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá. Začiatok\npremlčacej doby nezávisí od toho, kedy si poškodený zabezpečí dôkazy na to, aby skutkové\nokolnosti, o ktorých má vedomosť mohol aj preukázať t. j. od toho kedy si dá vypracovať\nlekársky posudok na bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Poškodený sa\no škode dozvie v čase, kedy sa po skončení jeho liečby jeho zdravotný stav natoľko ustálil,\nže bolo zistiteľné, či a v akom rozsahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia u neho došlo\na kedy je možné na základe skutkových okolností, ktoré má k dispozícii objektívne vykonať\njeho ohodnotenie (rozhodnutie NS SR č. 4 Cdo/152/2010).\nSúdna prax a rovnako aj právna teória pod premlčaním teda rozumie márne\nuplynutie doby ustanovenej zákonom na vykonanie práva. Znamená to výrazné oslabenie\nsubjektívneho práva účastníka, keďže premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže byť\nvšak súdom priznaný, ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou\npremlčania. Nárok oprávneného účastníka trvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom\nsúdu nevymáhateľným.\nÚčelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je,\naby oprávnený subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje\nprávo v ustanovenej premlčacej dobe, teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania\npráva znamená,\n\nže\n\nsúd oprávnenej osobe\n\nnemôže\n\npremlčané\n\nprávo priznať,\n\nkeďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť\nuplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie,\nkeď až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa, a tak\nsa do záväzkových právnych vzťahov účastníkov vnáša právna neistota, resp. hrozba,\nže dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe\nzo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt\n(že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú; alebo inak\n\n13\n\npovedané, že právo patrí bdelým). Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny\npostup − obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje\nprávo; na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje (vedie) veriteľa k včasnému\nvykonaniu svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových\nprávnych vzťahov, ktoré zodpovedajú účelu premlčania. Nemožnosť priznať oprávnenému\nsubjektu premlčané právo nastane až vtedy, keď sú splnené tieto skutočnosti:\na) uplynie právnym predpisom vymedzeného času (premlčacia doba),\nb) nevykonáva sa právo oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej doby,\nc) povinný subjekt v rámci súdneho konania o uplatnenom práve účinne vznesie\nnámietku premlčania.\n(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. 7. 2009, sp. zn. 1 MCdo/8/2008).\nRovnako je možné poukázať na rozhodnutia českých súdov, keďže právna úprava\ninštitútu premlčania je v oboch právnych poriadkoch v podstate totožná.\nZ rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 23. 2. 2006, sp. zn. 33 Odo/1174/2005:\n„Zmyslom úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je nútiť\noprávnený subjekt (veriteľa) pod určitou sankciou k tomu, aby vykonal svoje práva včas,\nt. j. v primeraných (premlčacích) dobách na súde, a tak, aby donekonečna, a teda neúnosne\nnemohol odďaľovať požiadavku splnenia od povinného subjektu (dlžníka). Právna úprava\npremlčania tým sleduje cieľ čeliť vzniku a existencii dlhotrvajúcich práv a povinností často\nsprevádzaných aj ich určitou neistotou, nejasnosťou a pochybnosťou. Ak možnosť\npremlčania nároku má plniť donucovaciu funkciu voči veriteľovi, potom zároveň prispieva\nk tomu, aby dlžník nebol po časovo neobmedzenú dobu vystavený zo strany veriteľa hrozbe\npodania úspešnej žaloby.“\nZ rozhodnutia Ústavného súdu ČR z 11. 5. 2000, sp. zn. III. ÚS 158/99:\n„Účelom premlčania je jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu\nsubjektívnych občianskych práv (pohľadávok), jednak čeliť tomu, aby dlžníci neboli, pokiaľ\nide o ich povinnosti, vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku\n(tzv. vynútiteľnosti) zo strany súdov. Tým inštitút premlčania v súlade s požiadavkou\nprávnej istoty bráni existencii dlhotrvajúcich občianskych subjektívnych práv a nim\nzodpovedajúcich povinností, ktoré sú, najmä pokiaľ ide o ich dokazovanie po uplynutí\ndlhšej doby, vždy späté s určitou spornosťou. Možno teda povedať, že povinnému subjektu\n\n14\n\nje poskytnutá námietkou premlčania ako účinná možnosť jeho ochrany pred uvedenými\nnegatívnymi dopadmi dlhotrvajúcich občianskych subjektívnych práv. Je potom na úvahe\ntohto povinného subjektu, či námietku premlčania uplatní, alebo nie. Súčasne treba\npripomenúť, že Občiansky zákonník zdôrazňuje aj vlastné pričinenie subjektov, pokiaľ ide\no ochranu ich práv, a požaduje, aby predovšetkým oni samé sledovali svoje subjektívne\npráva a robili také kroky, aby nedochádzalo k ch ohrozovaniu a poškodzovaniu.“\nObdobne uviedol Najvyšší súd SR v dôvodoch rozsudku z 1. 5. 2005, sp. zn.\n1 Cdo/148/2004 (ZSP 30/2005), kde okrem účelu právnej úpravy inštitútu premlčania,\nriešil aj rozpor práva uplatniť námietku premlčania s dobrými mravmi (§ 3 OZ), čo je\naj odvolacou námietkou žalobcu.\n„Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych\nvzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň zabrániť tomu,\naby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.\nInštitút premlčania tým zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim\npovinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej\nurčeným spôsobom na príslušnom orgáne svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe\noprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba\nnemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky\npremlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej\nosobe právo (nárok) priznať (§ 10 ods. 1 tretia veta OZ). Pritom zásada hospodárnosti\nkonania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú\nnámietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie\nk rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov\nna zistenie napríklad výšky zostatku pôžičky, bezdôvodného obohatenia, škody a pod.\nDôvodne vznesenú námietku premlčania voči uplatňovanej pohľadávke nemožno pokladať\nza konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.“\nVzhľadom na uvedené dôvody, ako aj citované rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR\na SR a Ústavného súdu ČR k otázke premlčania, ako aj k rozporu práva uplatniť námietku\npremlčania s dobrými mravmi, odvolací súd uvádza, že napadnutému výroku rozhodnutia\nsúdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n\n15\n\nZo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné\na preto odvolací súd napadnutý zamietavý výrok rozsudku potvrdil ako vecne správny...»\nÚstavný súd pri preskúmavaní napadnutého rozsudku krajského súdu vychádzal\nzo svojho\n\nustáleného\n\nprávneho\n\nnázoru,\n\npodľa\n\nktorého\n\nodôvodnenia\n\nrozhodnutí\n\nprvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05,\nIII. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska\npredmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku\nkomplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového,\nako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania\n(IV. ÚS 350/09).\nÚstavný súd preto preskúmal aj rozsudok okresného súdu, v ktorom okresný súd\nvo vzťahu k zamietnutiu žaloby sťažovateľa čo do zaplatenia sumy 7 968,60 € s prísl.\nv odôvodnení svojho rozsudku uviedol: „Sumy 7 968,60 eur žalobca sa domáhal\nod žalovanej titulom doplatenia plnej výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.\nSťaženie spoločenského uplatnenia u žalobcu bolo ohodnotené lekárskym posudkom\nna 2980 bodov. Výška náhrady za sťaženie spoločenského\nuplatnenia tak predstavuje sumu 39 842,60 eur. Žalobcovi bola z uvedenej sumy priznaná\nnáhrada vo výške 31 874,40 eur, ktorá predstavuje 80 % t. j. po odpočítam spoluzavinenia\nvo výške 20 %. Žalovaná uplatnila námietku premlčania aj pokiaľ sa týka tohto nároku\nžalobcu.\nPrávo na náhradu škody na zdraví spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia\nsa premlčuje v subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote, ktorej začiatok sa viaže\nna vedomosť o vzniku škody a o zodpovednej osobe. Vedomosť o škode vyjadruje nielen\nvedomosť o úkone alebo udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj vedomosť o tom,\nže vznikla ujma určitého rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť, aby mohol byť uplatnený\nnárok na súde. O škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený\ndozvie, keď možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského\nuplatnenia. Posúdenie otázky ustálenia zdravotného stavu závisí od vyjadrenia lekára.\nNa jednej strane síce nestačí sama možnosť dozvedieť sa o rozhodujúcich skutočnostiach,\n\n16\n\nna strane druhej začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby nie je viazaný na okamih,\nkedy sa poškodený zo znaleckého posudku či lekárskej správy dozvie konkrétny výsledok\nbodového hodnotenia jeho ujmy (uznesenie NS ČR sp. zn. 1256/2006). Začiatok subjektívnej\npremlčacej doby sa vzhľadom na uvedené viaže na okamih, kedy poškodený preukázateľne\nnadobudol vedomosť o tom, že mu vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá. Začiatok\npremlčacej doby nezávisí od toho, kedy si poškodený zabezpečí dôkazy na to, aby skutkové\nokolnosti, o ktorých má vedomosť mohol aj preukázať t.j. od toho kedy si dá vypracovať\nlekársky posudok na bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Poškodený\nsa o škode dozvie v čase, kedy sa po skončení jeho liečby jeho zdravotný stav natoľko\nustálil, že bolo zistiteľné, či a v akom rozsahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia u neho\ndošlo a kedy je možné na základe skutkových okolností, ktoré má k dispozícii objektívne\nvykonať jeho ohodnotenie (rozhodnutie NS SR č. 4 Cdo/152/2010).\nPoukazujúc na uvedené má súd za to, že nárok žalobcu na náhradu za sťaženie\nspoločenského uplatnenia si uplatnil po uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby.\nVedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá mal žalobca najneskôr po ukončení trestného\nkonania, v rámci ktorého bola šetrená dopravná nehoda, pri ktorej utrpel zranenia a ktoré\nbolo právoplatne ukončené dňa 31. 3. 2009. Zdravotný stav žalobcu podľa znaleckých\nposudkov vypracovaných súdom ustanovenými znalcami bol ustálený po roku od dopravnej\nnehody t. j. dňa 5. 10. 2009. 2-ročná subjektívna premlčacia doba tak začala plynúť dňom\n6. 10. 2009 a uplynula dňom 6. 10. 2011. Návrh na začatie konania bol zo strany žalobcu\nna tunajšom súde podaný dňa 5. 10. 2012 a preto nárok na náhradu žalovanej časti\nsťaženia spoločenského uplatnenia je premlčaný a nemožno ho žalobcovi priznať vzhľadom\nna uplatnenú námietku premlčania.\nŽalobca poukázal na rozpor námietky premlčania s dobrými mravmi. Právna úprava\npremlčania vychádza z potreby zvýšenia právnej istoty v právnych vzťahoch. Základným\núčelom tohto inštitútu je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby včas\npristupovali k uplatňovaniu si svojich subjektívnych práv a zároveň aj zabrániť tomu,\naby povinné osoby neboli po neobmedzenú dobu nútené plniť si svoje povinnosti, a aby\nim bola zabezpečená ochrana v prípade oslabenia ich dôkaznej povinnosti v prípadnom\nsúdnom konaní so značným časovým odstupom. Žalobca vo svojom vyjadrení argumentoval\njeho zdravotným stavom, pre ktorý nemohol uplatniť svoj nárok na súde včas, resp. toto\n\n17\n\nvzhľadom na jeho zdravotné problémy považoval za druhoradé. Z obsahu spisu, najmä\noboznámením sa so znaleckými posudkami vyhotovenými za účelom posúdenia ustálenia\nzdravotného stavu žalobcu, nevyplýva, aby žalobcovi bránila vo včasnom uplatnení si práva\nnejaká\n\nmimoriadne\n\nzávažná\n\nobjektívne\n\nexistujúca,\n\nnáhla,\n\nneprekonateľná\n\na\n\nnepredvídateľná prekážka, pre ktorú by sa javilo nepriznanie premlčaného práva pre neho\nneprimerane tvrdým postihom. Je pravdou, že žalobca utrpel pri úraze trvalé následky, jeho\nzdravotný stav vrátane psychického stavu však bol po roku od úrazu ustálený a teda nič\nnebránilo žalobcovi uplatniť si nárok včas. Vznesená námietka premlčania tak nie je v\nrozpore s dobrými mravmi a to aj s poukazom na obsah oboznámeného trestného spisu,\nnajmä výpoveď vodiča, ktorý motorové vozidlo v čase nehody riadil a okolnosti, ktoré\nnehode predchádzali zistené z uvedeného spisu.“\nZákladom argumentácie sťažovateľa je jeho nesúhlas s právnym názorom krajského\nsúdu ako súdu odvolacieho a okresného súdu ako súdu prvého stupňa s tým, ako okresný\nsúd a krajský súd právne posúdili vec vo vzťahu k uplatnenej námietke premlčania jeho\nnároku zo strany žalovanej. Podľa sťažovateľa okresný súd a krajský súd mali posudzovať\nnámietku premlčania v súlade s dobrými mravmi v súvislosti s konaním žalovanej\npoisťovne, a nie v súvislosti s jeho konaním. Zastáva názor, že námietka premlčania bola\nvznesená v rozpore s dobrými mravmi. Okresný súd a krajský súd podľa sťažovateľa pri\nrovnakej právnej otázke (uplatnenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi,\npozn.) za obdobnej situácie posudzovali právnu vec sťažovateľa odlišne, ako to už bolo\nv obdobnej situácii judikované (sťažovateľ však neuvádza žiadne rozhodnutia všeobecných\nsúdov, v ktorých by bola obdobná situácia posudzovaná odlišne, ako to bolo v tomto\nkonkrétnom prípade, pozn.). Na podporu svojich tvrdení však poukázal na judikatúru\nústavného súdu (II. ÚS 176/2011, pozn.) ako aj rozhodovaciu prax Európskeho súdu\npre ľudské práva (Stagno v. Belgicko, Zehenter v Rakúsko, pozn.).\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu v spojení s rozsudkom\nokresného súdu vyplýva, že základom týchto rozhodnutí je záver, že nárok na náhradu\nza žalovanú časť sťaženia spoločenského uplatnenia sťažovateľ uplatnil po uplynutí\npremlčacej doby, pričom na premlčanie vo veci konajúce súdy prihliadli na základe\n\n18\n\nuplatnenej námietky žalovanej. V súvislosti s posudzovaním dôvodnosti uplatnenej\nnámietky premlčania žalovanou v súvislosti s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka krajský súd\npoukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 MCdo 8/2008\na sp. zn. 1 Cdo 148/2004, ako aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.\n1256/2006 a sp. zn. 33 Odo 1174/2005 a rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky\nsp. zn. III. ÚS 158/99, ktoré vymedzujú základný účel inštitútu premlčania, a na základe\ntakto judikovaných záverov a vo veci vykonaného dokazovania dospel krajský súd v spojení\ns okresným súdom k záveru, že uplatnená námietka premlčania nie je v rozpore s dobrými\nmravmi.\nPodľa judikatúry ústavného súdu (obdobne na ňu poukazuje aj sťažovateľ vo svojej\nsťažnosti, pozn.) uplatnenie námietky premlčania je vo všeobecnosti potrebné považovať\nza výkon práva v súlade s dobrými mravmi, na druhej strane však nie je vylúčené,\naby vznesenie námietky premlčania žalovaným mohlo byť považované za konanie, ktoré\nje v rozpore s dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore\ns dobrými mravmi. O takýto prípad však môže ísť iba výnimočne. V rozpore s dobrými\nmravmi však môže byť len taký výkon práva účastníkov v občianskom súdnom konaní,\nktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhého účastníka konania, pričom\nvo vzťahu k vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak druhý\núčastník konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči nemu by za tejto\nsituácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie\ntejto primeranosti je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať\ndo úvahy charakter uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo\nuplatnené\n\npred\n\nuplynutím\n\npremlčacej\n\ndoby\n\n(m. m.\n\nII. ÚS 176/2011,\n\ntiež\n\nnapr.\n\nIV. ÚS 542/2013).\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že krajský súd sa v spojení\ns okresným súdom primeraným spôsobom zaoberal predmetnou vecou, prihliadol pritom\naj na konkrétne okolnosti prípadu, ktoré považoval pre posúdenie veci za významné\na následne dostatočným spôsobom odôvodnil svoje závery, prečo došlo k premlčaniu\nsťažovateľom uplatneného nároku na náhradu za žalovanú časť sťaženia spoločenského\n\n19\n\nuplatnenia, prihliadajúc aj na sťažovateľom namietaný zdravotný stav a ostatné okolnosti\nprípadu, a prečo nepovažoval námietku premlčania uplatnenú v rozpore s dobrými mravmi\npodľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Spôsob, akým interpretoval a aplikoval krajský\nsúd\n\nv spojení\n\ns okresným\n\nsúdom\n\npríslušné\n\nustanovenia\n\nObčianskeho\n\nzákonníka\n\nna predmetnú vec, možno podľa názoru ústavného súdu považovať za ústavne prijateľný\na akceptovateľný. Ústavný súd pri preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu\nnezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup odvolacieho súdu,\nt. j. taký postup, ktorý by nemal oporu v zákone. Pokiaľ má sťažovateľ na danú vec\niný názor, uvedené samo osebe ešte neznamená, že zo strany konajúcich súdov došlo\nk porušeniu ním označených práv. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju\njudikatúru, v ktorej už viackrát zdôraznil, že nejde o porušenie základného práva na súdnu\nochranu, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania a jeho návrhu nevyhovie,\nak je takéto rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom (napr. IV. ÚS 340/04,\nII. ÚS 519/2012, II. ÚS 140/2013). Podľa názoru ústavného súdu je v právomoci\nvšeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony a ak tento výklad nie je arbitrárny\na je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá dôvod doň zasahovať.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní odmietnuť sťažnosť sťažovateľa pre jej zjavnú neopodstatnenosť. Podľa\nkonštantnej judikatúry ústavného súdu je sťažnosť zjavne neopodstatnená vtedy,\nkeď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej\nmoci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,\na to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (I. ÚS 66/98, I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej\nneopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna\nintenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní\npríslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami\nprípadu (m. m. IV. ÚS 62/08, III. ÚS 415/2011, IV. ÚS 362/09).\n\n20\n\nÚstavný súd nezistil také skutočnosti, ktoré by signalizovali možnosť vysloviť\nporušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, prípadne práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, preto sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa\nobsiahnutými v petite jeho sťažnosti nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. decembra 2016\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "skutkový stav veci-zistenie", "premlčanie-premlčanie v občianskom práve", "dobré mravy (boni mores)"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ad078e2d-f6b1-461c-8a9e-055f848e7f43", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 523/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 523/2014 z 11. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-11", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ad078e2d-f6b1-461c-8a9e-055f848e7f43"}, {"guid": "ussr:33e886dc-730b-4977-9106-6969bd2b90c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 103/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 103/2014 z 19. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-19", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33e886dc-730b-4977-9106-6969bd2b90c0"}, {"guid": "ussr:a0bc535b-856b-45df-9940-aeeec2b45518", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 542/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 542/2013 z 23. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-23", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a0bc535b-856b-45df-9940-aeeec2b45518"}, {"guid": "ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 339/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 339/2013 z 13. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-13", "citacie_n": 139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa"}, {"guid": "ussr:381ac995-40a2-42ca-9142-8b6b71d9e567", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 140/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 140/2013 z 21. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-21", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:381ac995-40a2-42ca-9142-8b6b71d9e567"}, {"guid": "ussr:a28dffd0-b9f5-496b-9cfd-df46f85b596f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 519/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 519/2012 z 22. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-22", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a28dffd0-b9f5-496b-9cfd-df46f85b596f"}, {"guid": "ussr:cbeda58c-f7b8-4f84-b7ef-7b87c0b22e29", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 415/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 415/2011 z 27. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-27", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cbeda58c-f7b8-4f84-b7ef-7b87c0b22e29"}, {"guid": "ussr:6ea028b1-5c25-4470-aeb4-5e5339902a22", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 176/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 176/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ea028b1-5c25-4470-aeb4-5e5339902a22"}, {"guid": "ussr:70bc389e-1554-4235-96cc-fea76683d458", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 470/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 470/2010 z 7. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-07", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:70bc389e-1554-4235-96cc-fea76683d458"}, {"guid": "ussr:325c00ec-e275-417e-a9ed-d2f6a9138c87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 438/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 438/2010 z 25. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-25", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:325c00ec-e275-417e-a9ed-d2f6a9138c87"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:99e81126-b9fc-4d04-ae01-5b7c0eaa4776", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 372/08 z 16. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-16", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:99e81126-b9fc-4d04-ae01-5b7c0eaa4776"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1149, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085"}, {"guid": "ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/04 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1047, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:cd7b7e01-63b4-485c-9aa7-2d8f04d6e49c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/04 z 25. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-25", "citacie_n": 279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd7b7e01-63b4-485c-9aa7-2d8f04d6e49c"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:8b4a22c0-ea1c-4703-9f81-c6babacc1a57", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 178/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 178/04 z 20. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-20", "citacie_n": 262, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b4a22c0-ea1c-4703-9f81-c6babacc1a57"}, {"guid": "ussr:b6f8e342-fbe4-46ae-b278-b681992733f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 78/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/04 z 24. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-24", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6f8e342-fbe4-46ae-b278-b681992733f2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:84273033-5afb-402f-88d8-ba14ac461de4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.401.2019.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 401/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 401/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.401.2019.2"}, {"guid": "f64409b1-f42b-41ed-9cbf-b2bb68b92fdb:a733ea75-ec4e-4f0a-9294-f491c5643175", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1415201596.4", "spisova_znacka": "10Co/28/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/28/2025 z 18. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1415201596.4"}, {"guid": "f6b72922-abc7-4466-80fb-de83228fa157:40e17b2a-95ee-4118-be37-b4516d1c8849", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4413227377.3", "spisova_znacka": "5Co/128/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/128/2020 z 24. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-11-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4413227377.3"}, {"guid": "ab63124c-008e-4c53-8955-2f7daa223602:13fcb81d-7474-4bce-810c-448f00148118", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2024:7919205426.8", "spisova_znacka": "36C/29/2020", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 36C/29/2020 z 6. 11. 2024", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2024-11-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2024:7919205426.8"}]}