{"guid": "ussr:ff0de55d-9aba-49e3-a076-bf4db10d0dc6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.918.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 918/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 918/2016 z 15. 12. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. decembra 2016, sp. zn. II. ÚS 918/2016, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.918.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2016-12-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-49", "nazov": "čl. 49 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-49", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 49", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 49", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-49", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ff0de55d-9aba-49e3-a076-bf4db10d0dc6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.918.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.918.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.918.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 918/2016-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. decembra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného Advokátskou\nkanceláriou Andrea Havelková, s. r. o., D. Dlabača 2748/28, Žilina, v mene ktorej koná\nadvokátka JUDr. Andrea Havelková, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa\nčl. 46 ods. 1 a čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, Úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej\nslužby – stred Banská Bystrica ČVS: SKIS-166/OISS-V-2012 zo 6. septembra 2012\na rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 28 T 17/2013-224 zo 4. decembra 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. septembra\n2015 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta\n\nporušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 49 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky (ďalej len „ústava“) uznesením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,\nsekcie kontroly a inšpekčnej služby, Úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby –\nstred Banská Bystrica (ďalej len „sekcia kontroly a inšpekčnej služby MV SR“)\nČVS: SKIS-166/OISS-V-2012\n\nzo\n\n6.\n\nseptembra\n\n2012\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„uznesenie\n\ninšpekčnej služby“) a rozsudkom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) č. k.\n28 T 17/2013-224 zo 4. decembra 2014 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“), ktorý\nnadobudol právoplatnosť 28. mája 2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline\n(ďalej len „krajský súd“) č. k. 3 To 49/2015-237 z 28. mája 2015 (ďalej len „uznesenie\nkrajského súdu“).\nZo sťažnosti vyplýva, že voči sťažovateľovi bolo vedené na základe napadnutého\nuznesenia sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR trestné konanie pre prečin\nzneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.\nPredmetné trestné konanie bolo právoplatne skončené napadnutým rozsudkom okresného\nsúdu, ktorý nadobudol právoplatnosť 28. mája 2015 v spojení s uznesením krajského súdu,\nktorým bol sťažovateľ podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby.\nSťažovateľ uvádza, že ešte pred začatím trestného konania boli zadovážené dôkazy\npoužitím informačno-technických prostriedkov (ďalej len „ITP“) podľa zákona č. 166/2003\nZ. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických\nprostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred\nodpočúvaním) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 166/2003 Z. z.“) na\nzáklade súhlasu sudcu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. KSBB-V-292-l/2011-Ntt-296\nz 12. decembra 2011. Uvedené podľa sťažovateľa vyplývalo z pripojeného spisu Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici sp. zn. KS BB-V-292/2011 neskôr preevidovaného na sp. zn.\nKS BB-V-62/2012.\nSťažovateľ uvádza, že od začiatku trestného konania, ktoré proti nemu bolo vedené,\nnamietal, že takto zadovážené dôkazy sú nezákonné, a to najmä z dôvodu, že „návrh\nriaditeľa Sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR, Úrad inšpekčnej služby, odbor\ninšpekčnej služby - stred, Banská Bystrica na použitie ITP nebol dostatočne odôvodnený\n\n2\n\na takouto vadou podľa jeho názoru trpí aj vyššie uvedený súhlas sudcu porušovateľa jeho\nzákladného práva. Sťažovateľ uvádzal, že išlo o účelové odpočúvanie jeho osoby s tým,\nže sa orgány kontroly snažili nájsť akúkoľvek zámienku na jeho postih, o čom svedčí... aj to,\nže nezistili žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by potvrdzovali odôvodnenosť takéhoto\npostupu. Sťažovateľ poukazoval na stabilizovanú judikatúru Ústavného súdu SR k tejto\nproblematike (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 274/05, I. ÚS 117/07\na III. ÚS 80/08.) pričom podľa jeho názoru neboli ani v žiadosti na použitie ITP, ako ani\nv súhlase sudcu porušovateľa 1/ (okresný súd, pozn.) uvedené žiadne konkrétne dôvody,\nktoré by ich použitie odôvodňovali.“. Sťažovateľ uvádza, že sa nikdy nedopustil žiadnej\ntrestnej činnosti, no napriek jeho viacerým výhradám okresný súd aj krajský súd\nkonštatovali, že „súhlas na použitie ITP bol vydaný v súlade so zákonom o ochrane pred\nodpočúvaním, a to bez bližšieho odôvodnenia tohto záveru, ktorý bol pre rozhodnutie o vine\nsťažovateľa podstatný“.\nSťažovateľ následne po poukázaní na § 2 ods. 2, § 4 ods. 3 a 4 a § 4a zákona\nč. 166/2003 Z. z. uvádza, že žiadosť o použitie ITP predložila sekcia kontroly a inšpekčnej\nslužby MV SR. Podľa „nariadenia č. 57 Ministerstva vnútra Slovenskej republiky\nz 27. augusta 2007 o organizačnom poriadku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky\n(vestník, ročník 2007, čiastka 57) patrí sekcia do organizačnej štruktúry Ministerstva\nvnútra. Nariadením č. 117 Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 27. augusta 2010\no podriadenosti útvarov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (vestník, ročník 2010,\nčiastka 45) sa sekcia podriadila priamo ministrovi vnútra. Sekcia podľa organizačnej\nštruktúry ministerstva vnútra predstavuje jej samostatnú organizačnú zložku, výlučne\npodriadenú ministrovi vnútra, nezávislú od polície a existujúcu mimo štruktúr Policajného\nzboru. Sekcia na úseku inšpekčnej služby síce využíva informačno-technické prostriedky\na zabezpečuje ich používanie, avšak ani z jej kompetencií nevyplýva podávanie aj žiadostí\no udelenie súhlasu.“. Sťažovateľ uvádza, že podľa zákona č. 166/2003 Z. z. sú na podanie\nžiadosti o použitie ITP príslušnými Policajný zbor, Slovenská informačná služba, Vojenské\nspravodajstvo, Zbor väzenskej a justičnej stráže a Colná správa. Podľa „§ 4 ods. 1 zák.\nč. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore je súčasťou policajného zboru služba kriminálnej,\nfinančnej, poriadkovej, dopravnej, železničnej polície, ochrany objektov, hraničnej\n\n3\n\na cudzineckej polície, osobitného určenia, ochrany určených osôb, inšpekčnej služby\na kriminalistický a expertízny ústav“. V tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje aj na rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 To 1/2015 z 29. mája 2015, ktorý sa týka\npodobného prípadu a z ktorého cituje časť týkajúcu sa právomoci sekcie kontroly\na inšpekčnej služby MV SR vo vzťahu k podávaniu žiadostí o použitie ITP. V nadväznosti\nna to sťažovateľ konštatuje, že v jeho prípade bola žiadosť o použitie ITP podaná\nneoprávnenou osobou v rozpore s § 2 ods. 2 zákona č. 166/2003 Z. z., pričom neobsahovala\nani zákonom ustanovené náležitosti, pretože „informácie o predchádzajúcom neúčinnom\nalebo podstatne sťaženom odhaľovaní a dokumentovaní činnosti, pre ktorú sa podávajú\nžiadosti, sa v nej nenachádzajú“. Podľa sťažovateľa v žiadosti o použitie ITP boli uvedené\niba všeobecné tvrdenia bez konkrétnych skutočností, ničím nepreukázané a zároveň bez\nodôvodnenia bol aj súhlas sudcu Krajského súdu v Banskej Bystrici s touto žiadosťou, preto\npovažuje odôvodnenie žiadosti sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR o použitie ITP\na súhlas sudcu Krajského súdu v Banskej Bystrici za formálne a nepreskúmateľné\na v nadväznosti na to za nezákonné. V tejto súvislosti tiež sťažovateľ uvádza, že „aj\naktuálna judikatúra Ústavného súdu vyžaduje preukázanie opodstatnenosti súhlasu\nz dôvodu závažnosti zásahu do práv odpočúvaných osôb, ktoré nemajú možnosť podať proti\nsúhlasu opravný prostriedok a o jeho existencii a realizácii sa dozvedia väčšinou až\ndodatočne, keď už zásah do ich súkromia bol vykonaný“.\nSťažovateľ k veci ďalej uvádza, že v trestnom konaní sa opakovane spomínal len\njeden súhlas sudcu Krajského súdu v Banskej Bystrici na použitie ITP sp. zn. KSBB-V292-/2011-Ntt-296, ktorý bol časovo obmedzený na obdobie od 12. decembra 2011 do 11.\nmarca 2012, teda 22. apríla 2012, kedy došlo k odpočúvaniu použitím ITP, z ktorého boli\nnásledne získané informácie použité ako dôkaz v predmetnom trestnom konaní, už netrval.\nPodľa sťažovateľa ani zo súdneho spisu, ku ktorému bol pripojený spis sp. zn. KS BB-V292/2011 neskôr preevidovaný na sp. zn. KS BB-V-62/2012, s ktorého utajovanou prílohou\nsa oboznámil jeho obhajca, nevyplynulo, že by bol daný ďalší súhlas, či bola podaná nová\nžiadosť o použitie ITP, ani dôvody, pre ktoré by mala byť táto nová žiadosť podávaná a pre\nktoré by jej mal zákonný sudca vyhovieť ďalším súhlasom. Vzhľadom na uvedené\nsťažovateľ zastáva názor, že použitie ITP sekciou kontroly a inšpekčnej služby MV SR bolo\n\n4\n\nbez súhlasu zákonného sudcu. Uvedené podľa neho potvrdzuje aj žiadosť sudkyne\nokresného súdu z 19. apríla 2013 adresovaná Krajskému súdu v Banskej Bystrici\no zapožičanie príkazu sudcu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. KSBB-V-292-/2011-Ntt296 z 12. decembra 2011. Sťažovateľ konštatuje, že v trestnom konaní bol pri preštudovaní\nspisu oboznámený len s jedným súhlasom, nie však príkazom sudcu Krajského súdu\nv Banskej Bystrici č. KSBB-V-292-/2011-Ntt-296.\nSťažovateľ uvádza, že aj keď bol napokon spod obžaloby oslobodený, považuje\nsvoju sťažnosť za dôvodnú, pretože: «Ad 1/ uznesenie o vznesení obvinenia voči\nsťažovateľovi bolo vydané na základe nezákonných dôkazov, t.j. bolo porušené právo\nsťažovateľa podľa čl. 49 Ústavy SR;\nAd 2/ oba konajúce súdy konštatovali i napriek všetkým vyššie uvedeným\nargumentom, že: „Podľa názoru súdu príkaz na použitie ITP bol vydaný v súlade\nso zákonom č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačnotechnických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“ (citácia zo str. 5\nrozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 28 T/17/2013-224 zo dňa 04. 12. 2014).\n„Prvostupňový súd na ďalšom hlavnom pojednávaní doplnil dokazovanie v tomto\nsmere a po doplnení dokazovania dospel k správnemu záveru, že písomný prepis\nodpočúvaných hovorov je zhodný so zvukovou nahrávkou a k získaniu tohto dôkazu došlo\nzákonu zodpovedajúcim spôsobom.“ (citácia zo str. 2 uznesenia Krajského súdu v Žiline\nč. k. 3 To/49/2015-237 zo dňa 28. 05. 2015).»\nSťažovateľ namieta, že okrem spomínaných dvoch viet ani jeden z vo veci\nkonajúcich súdov sa viac k zákonnosti týchto dôkazov nevyjadril, pričom podľa sťažovateľa\nšlo o podstatné dôkazy, a preto jeho argumenty proti ich zákonnosti boli opodstatnené,\na preto sa s nimi mali oba tieto súdy povinnosť riadne vyrovnať. Tým, že k tomu nedošlo,\nbolo podľa sťažovateľa porušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a zároveň tým, že trestné konanie proti nemu ďalej pokračovalo, došlo aj k porušeniu\njeho základného práva podľa čl. 49 ústavy. Podľa sťažovateľa je v tejto súvislosti\nnezaujímavé, že okresný súd po celý čas žiadal príkaz sudcu (podľa Trestného poriadku),\nnie súhlas sudcu s použitím ITP, pričom tento pojem zamieňal aj vo svojom rozsudku,\n\n5\n\na preto nie je zrejmé ani to, či pri vyslovení svojho záveru o legalite takto získaného dôkazu,\nto hodnotil podľa Trestného poriadku alebo podľa zákona č. 166/2003 Z. z.\nSťažovateľ ďalej namieta, že aj oboznamovanie sa s prepismi hovorov na hlavnom\npojednávaní nebolo vykonané v súlade so zákonom č. 166/2003 Z. z., pretože nebol\nzachovaný postup podľa § 7 ods. 2 tohto zákona. Podľa sťažovateľa sa v spise nenachádza\nzáznam, a preto oboznamovanie sa s prepismi hovorov na č. l. 4 ‒ 7 na hlavnom\npojednávaní, ako aj v prípravnom konaní nebolo vykonané v súlade so zákonom. Sekcia\nkontroly a inšpekčnej služby MV SR, ako aj okresný súd použili informácie získané\npoužitím ITP ako dôkaz v rozpore zo zákonom. Namieta, že vo veci konajúce súdy tento\nsvoj záver neodôvodnili napriek tomu, že ide o kľúčovú právnu otázku súvisiacu\ns predmetom právnej ochrany. Sťažovateľ poukazuje aj na nález ústavného súdu sp. zn.\nI. ÚS 114/2012 z 13. júna 2012, z ktorého uvádza, že „v súlade s judikatúrou Európskeho\nsúdu pre ľudské práva je potrebné odlišovať medzi procesnými aspektmi odpočúvania\ntelefonických hovorov v kontexte trestného práva, pokiaľ k nemu došlo a vplyvom\nodpočúvania na osobnosť dotknutej osoby, voči ktorému je poskytnutá dotknutej osobe\nochrana jej súkromného života a korešpondencie prostredníctvom čl. 8 Dohovoru o\nochrane ľudských práva základných slobôd“.\nPodľa sťažovateľa okresný súd aj krajský súd pochybili už pri samotnom\nposudzovaní zákonnosti súhlasu sudcu Krajského súdu v Banskej Bystrici, lebo o žiadosti\no použitie ITP, ktorá bola podaná neoprávnenou osobou a v ktorej absentovali zákonom\npožadované náležitosti, nebolo možné rozhodnúť a mala byť už od počiatku vrátená ako\nnedôvodná. Sťažovateľ uvádza, že povinnosť rozhodovania len na podklade dôkazov\nvykonaných v súlade so zákonom vyplýva nielen z § 119 ods. 2 Trestného poriadku, ale je\nobsiahnutá aj v základnej zásade trestného konania „nullum crimen sine lege“ upravenej\nv čl. 49 ústavy a v čl. 39 Listiny základných práv a slobôd. Porušenie uvedených zásad má\npodľa neho za následok neúčinnosť takto získaných dôkazov a vo veci konajúce súdy, ako\nani sekcia kontroly a inšpekčnej služby MV SR pri rozhodovaní na ne nemali prihliadať.\nToto podľa sťažovateľa platí nezmenené aj bez ohľadu na to, že v danej trestnej veci bol\noslobodený spod obžaloby, pretože k jeho oslobodeniu nedošlo z dôvodu ním namietanej\n\n6\n\nnezákonnosti dôkazov − informácií získaných z nezákonného použitia ITP. Zastáva názor,\nže „v demokratickej spoločnosti je potrebné jednoznačne zabezpečiť, aby nedochádzalo\nk trestným stíhaniam osôb len a výlučne na základe nezákonných dôkazov (ako tomu bolo\nv prípade sťažovateľa) a aby porušovatelia tejto zásady boli za takéto svoje konanie riadne\npostihnutí, a to najmä z dôvodu individuálnej, ako aj generálnej prevencie pred takýmto\nhrubo nezákonným postupom neakceptujúcim žiaden zákon a ktorý postup možno nazvať\naž svojvôľou zložiek výkonnej moci, mimo zákonného rámca“.\nNa záver sťažovateľ uvádza, že tým, že okresný súd a krajský súd vo svojich\nrozhodnutiach len konštatovali legalitu zásahu spočívajúceho v použití ITP a následného\npoužitia informácií takto získaných ako zákonných dôkazov v trestnom konaní, no tento\nsvoj záver vôbec neodôvodnili, porušili jeho základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\npretože „neformulovali výslovný právny názor s odkazom na konkrétne zákonné\nustanovenia a ich aplikáciu, či výklad a teda sťažovateľ do dnešného dňa nevie, prečo\npovažovali tieto súdy použitie ITP a informácií ním získaných za legálne, hoc túto otázku\npovažoval popri otázke viny za otázku najzásadnejšiu v trestnom konaní, v ktorom bol\nobvinený a následne obžalovaný“. K porušeniu jeho základného práva podľa čl. 49 ústavy\ndošlo zo strany sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR, okresného súdu a krajského\nsúdu tým, že konali na základe nezákonných dôkazov.\nVzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd na základe sťažnosti\nvydal tento nález:\n„Základné práva\n, podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky\nrozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 28 T/17/2013-224 zo dňa 04. 12. 2014, ktorý\nnadobudol právoplatnosť dňa 28. 05. 2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline\nč. k. 3 To/49/2015-237 zo dňa 28. 05. 2015 porušené boli.\nZákladné práva\npodľa čl. 46 ods. 1 a čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky\nuznesením o vznesení obvinenia ČVS:SKIS-166/OISS-V-2012 zo dňa 06. 09. 2012 vydaným\n\n7\n\nMinisterstvom vnútra Slovenskej republiky, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby MV SR.\nÚrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby – stred, Banská Bystrica porušené boli.\n, sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 5.000.- €, z ktorého\nje Okresný súd Žilina povinný zaplatiť časť vo výške 1.000,- € do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu, Krajský súd v Žiline časť vo výške 1.000,- € do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia\nkontroly a inšpekčnej služby, Úrad inšpekčnej služby, Odbor inšpekčnej služby − stred,\nBanská Bystrica povinné zaplatiť časť vo výške 3.000,- € do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\nKrajský súd v Banskej Bystrici a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcia\nkontroly a inšpekčnej služby, Úrad inšpekčnej služby, Odbor inšpekčnej služby − stred,\nBanská Bystrica sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť sťažovateľovi trovy konania\nv sume uvedenej v písomnom vyhotovení rozhodnutia, a to na účet právneho zástupcu,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\n\n8\n\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nPredmetom predbežného prerokovania sťažnosti bolo sťažovateľom namietané\nporušenie jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 49 ústavy uznesením sekcie\nkontroly a inšpekčnej služby MV SR zo 6. septembra 2012 a rozsudkom okresného súdu.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 49 ústavy len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest,\nprípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie.\n1. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1\na čl. 49 ústavy uznesením sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR o vznesení\nobvinenia\nJednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie\nv lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná\na začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia\no inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ\nmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Pri právoplatnom rozhodnutí vydanom\nv trestnom konaní je pre začiatok plynutia lehoty dvoch mesiacov podľa citovaného\nustanovenia rozhodujúci moment náležitého oznámenia rozhodnutia sťažovateľovi, ktorým\nje buď vyhlásenie rozhodnutia v prítomnosti sťažovateľa, alebo doručenie rovnopisu\nrozhodnutia (napr. III. ÚS 186/02, III. ÚS 90/03).\n\n9\n\nÚstavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštantne uvádza, že sťažnosť\npodľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok\nochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02,\nIII. ÚS 62/02). Nedodržanie tejto lehoty je preto zákonom ustanoveným dôvodom\nna odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nSťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1\na čl. 49 ústavy uznesením sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR o vznesení obvinenia\nzo 6. septembra 2012. Sťažovateľ v sťažnosti neuvádza, kedy mu bolo predmetné uznesenie\ndoručené, no z obsahu sťažnosti, ako aj doložených príloh možno usúdiť, že o uznesení\no vznesení obvinenia sa dozvedel ešte v roku 2012. Sťažnosť sťažovateľa však bola\nústavnému súdu doručená 17. septembra 2015, pričom na poštovú prepravu bola daná\n16. septembra 2015, teda je zjavné, že bola podaná po lehote podľa § 53 ods. 3 zákona\no ústavnom súde, preto je potrebné túto časť sťažnosti považovať za oneskorene podanú.\nV\n\nprípade\n\npodania\n\nsťažnosti\n\npo\n\nuplynutí\n\nzákonom\n\nustanovenej\n\nlehoty\n\nzákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr.\nIV. ÚS 14/03).\nZ uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.\nNad rámec ústavný súd poukazuje na to, že proti uzneseniu sekcie kontroly\na inšpekčnej služby MV SR o vznesení obvinenia bol prípustný riadny opravný prostriedok\n‒ sťažnosť, pričom ústavný súd zistil, že sťažovateľ tento riadny opravný prostriedok\nvyužil, preto aj v prípade, ak by sťažovateľ podal sťažnosť proti uzneseniu sekcie kontroly\na inšpekčnej služby MV SR o vznesení obvinenia včas, ústavný súd by ju odmietol podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\n\n10\n\n2. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1\na čl. 49 ústavy rozsudkom okresného súdu\nNapadnutým rozsudkom okresného súdu bol sťažovateľ podľa § 285 písm. b)\nTrestného poriadku oslobodený spod obžaloby pre skutok uvedený v obžalobe Okresnej\nprokuratúry Žilina č. 1 Pv 472/12-17 z 28. januára 2013, právne kvalifikovaný ako prečin\nzneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.\nÚstavný súd zistil, že napadnutý rozsudok okresného súdu bol sťažovateľovi doručený\n22. januára 2015.\nProti napadnutému rozsudku okresného súdu podal odvolanie iba prokurátor, pričom\nkrajský súd jeho odvolanie podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,\naj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku\nnesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.\nPodľa § 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje inak,\nrozsudok môže odvolaním napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho\npriamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,\nže je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe.\nProti výroku o oslobodení spod obžaloby môže obžalovaný podať odvolanie (len\nvo svoj prospech) vtedy, ak bol oslobodený spod obžaloby z niektorého dôvodu uvedeného\nv § 285 Trestného poriadku, ktorý je pre neho menej priaznivý než iný dôvod uvedený\nv ustanovení § 285 Trestného poriadku.\n\n11\n\nK porušeniu sťažovateľom označených základných práv podľa ústavy malo podľa\nsťažovateľa\n\ndôjsť\n\nnezákonným\n\nodpočúvaním,\n\npretože\n\ntak\n\nžiadosť\n\nsekcie\n\nkontroly a inšpekčnej služby MV SR o použitie ITP, ako aj súhlas sudcu Krajského súdu\nv Banskej Bystrici č. KSBB-V-292-/2011-Ntt-296 z 12. decembra 2011 s použitím ITP\nneboli vydané v súlade so zákonom. Sekcia kontroly a inšpekčnej služby MV SR, ako aj\nokresný súd podľa sťažovateľa použili tieto informácie získané použitím ITP ako dôkaz\nv rozpore zo zákonom a rovnako v rozpore so zákonom podľa neho bolo aj následné\noboznamovanie sa s prepismi hovorov na hlavnom pojednávaní. Napriek tomu, že\nsťažovateľ nezákonnosť takto získaných dôkazov namietal v konaní okresného súdu,\npričom z jeho pohľadu ide o podstatné dôkazy, okresný súd podľa sťažovateľa svoj záver\no zákonnosti takto zadovážených dôkazov neodôvodnil v dostatočnom rozsahu, a dokonca\nsa k tomu riadne nevyjadril ani krajský súd v rámci konania o odvolaní prokurátora.\nZ uvedeného vyplýva, že sťažovateľ namieta zákonnosť vykonaného dokazovania,\nna základe ktorého okresný súd dospel k rozhodnutiu, že skutok nie je trestným činom\n[§ 285 písm. b) Trestného poriadku, pozn.], a preto sťažovateľa oslobodil spod obžaloby.\nÚstavný súd v zastáva názor, že ak bol sťažovateľ presvedčený o tom, že okresným\nsúdom zabezpečené dôkazy neboli vykonané zákonným spôsobom a sťažovateľ ich\npovažoval za tie, ktoré jediné preukazovali, že sa skutok vôbec stal, mohol podať proti\nnapadnutému rozsudku okresného súdu odvolanie.\nSťažovateľ však proti napadnutému rozsudku odvolanie nepodal, t. j. nevyužil\nna ochranu svojich práv účinný právny prostriedok nápravy v konaní pred všeobecnými\nsúdmi. Uvedené preto zakladá neprípustnosť tejto časti sťažnosti. Ústavný súd\npo preskúmaní sťažnosti tiež konštatuje, že sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym\nzástupcom, v sťažnosti neuvádza ani žiadne dôvody, pre ktoré by mal ústavný súd\npostupovať podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n12\n\nVzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť\nsťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona\no ústavnom súde ako neprípustnú.\nÚstavný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že sťažovateľ sa s obdobnou\nargumentáciou, akou odôvodňuje porušenie označených základných práv podľa ústavy\nnapadnutým rozsudkom, obrátil na ústavný súd, pričom žiadal vysloviť, že samotnou\nžiadosťou sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR o použitie ITP a súhlasom sudcu\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. KSBB-V-292-/2011-Ntt-296 z 12. decembra 2011\ns použitím ITP boli porušené jeho základné práva podľa čl. 16 ods. 1, čl. 22 ods. 1 a čl. 22\nods. 2 ústavy a práva podľa čl. 8 ods. 1 a čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd. Ústavný súd o tejto sťažnosti rozhodol uznesením č. k.\nIII. ÚS 671/2016-11 z 11. októbra 2016 tak, že ju odmietol ako podanú oneskorene.\nKeďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol, bolo už bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v petite jeho sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. decembra 2016\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "preskúmanie rozhodnutia iných org.", "dokazovanie-dokazovanie v konaní pred ústavným súdom", "rozhodnutie-odôvodnenie", "dokazovanie-vykonanie dôkazov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c8df0d1b-685d-4bec-ab18-40ee1a88df2f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.671.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 671/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 671/2016 z 11. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-11", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.671.2016.1"}, {"guid": "ussr:20d94d13-bd8d-4e54-a3be-df76988d7e83", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/2012 z 13. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-13", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:20d94d13-bd8d-4e54-a3be-df76988d7e83"}, {"guid": "ussr:b7c10d93-2d26-4938-bfd0-021072d41346", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/07 z 4. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-04", "citacie_n": 234, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7c10d93-2d26-4938-bfd0-021072d41346"}, {"guid": "ussr:54210a8a-8088-4cb2-989a-d9518f3966c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 80/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 80/08 z 27. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-27", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:54210a8a-8088-4cb2-989a-d9518f3966c2"}, {"guid": "ussr:a96b5f45-6689-46bb-ac1c-496d2b011033", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 274/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 274/05 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a96b5f45-6689-46bb-ac1c-496d2b011033"}, {"guid": "ussr:3054d71d-01e6-494b-bd1c-c8914f02f284", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 90/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/03 z 26. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-26", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3054d71d-01e6-494b-bd1c-c8914f02f284"}, {"guid": "ussr:321d1948-5916-40c1-98d3-fa84b3a76d62", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 186/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 186/02 z 21. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-21", "citacie_n": 85, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:321d1948-5916-40c1-98d3-fa84b3a76d62"}, {"guid": "ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/03 z 22. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-22", "citacie_n": 1463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d"}, {"guid": "ussr:3f676b80-5aaf-4531-8579-9c68b687536a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 62/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 62/02 z 16. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-16", "citacie_n": 240, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3f676b80-5aaf-4531-8579-9c68b687536a"}, {"guid": "ussr:6cf90c4a-6846-47c2-a6e6-f7eebf55c9c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 55/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 55/02 z 2. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-02", "citacie_n": 347, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6cf90c4a-6846-47c2-a6e6-f7eebf55c9c7"}, {"guid": "ussr:0986d414-ea7b-49f6-99ac-bf6cf8a2eca2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 33/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/02 z 3. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-03", "citacie_n": 506, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0986d414-ea7b-49f6-99ac-bf6cf8a2eca2"}, {"guid": "ussr:ad7e3cf7-60a9-4ba7-b336-ba2e1265c1ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 29/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 29/02 z 27. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-27", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ad7e3cf7-60a9-4ba7-b336-ba2e1265c1ad"}, {"guid": "e1b20ced-7410-4643-a0f6-7d5e0ee5b696:73b2018f-cc68-4953-9966-1e0e2344544b", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3615010025.1", "spisova_znacka": "3To/49/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To/49/2015 z 13. 10. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-10-13", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3615010025.1"}], "citovane_v": []}