{"guid": "ussr:723b62a4-22cf-4c6d-b49d-4a4b5f3cab22", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.91.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 91/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 91/2017 z 9. 2. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. februára 2017, sp. zn. II. ÚS 91/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.91.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-02-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-3", "nazov": "čl. 37 ods. 3 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-3", "nazov": "čl. 2 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-37", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/723b62a4-22cf-4c6d-b49d-4a4b5f3cab22", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.91.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.91.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.91.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 91/2017-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. februára 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť podniku Lesy\nSlovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, Banská Bystrica, zastúpeného\nadvokátkou JUDr. Evou Mihókovou, Advokátska kancelária, 1. mája 22, Zlaté Moravce,\nvo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,\nzákladného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky v spojení s čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nv spojení s čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1 Sžr 175/2013 z 13. januára 2015 a takto\n\nrozhodol:\n\nSťažnosť Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. apríla 2015\ndoručená sťažnosť podniku Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8,\nBanská Bystrica (ďalej len „sťažovateľ), vo veci namietaného porušenia jeho základného\npráva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 36 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na rovnosť\núčastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy v spojení s čl. 37 ods. 3 listiny a práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s čl. 2 ods. 3 ústavy rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Sžr 175/2013\nz 13. januára 2015 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza\n(ďalej len „cirkev“), si u sťažovateľa uplatnila reštitučný nárok na vydanie a navrátenie\nvlastníctva k v sťažnosti označeným nehnuteľnostiam v katastrálnom území\n\n.\n\nSťažovateľ dohodu o vydaní nehnuteľnosti odmietol uzavrieť a predmetné nehnuteľnosti ani\ninak nevydal. Cirkev si preto uplatnila svoje právo súdnou cestou. Okresný súd Komárno\n(ďalej aj „okresný súd“) rozsudkom sp. zn. 8 C 66/2007 zo 4. februára 2009 sťažovateľa\nzaviazal vydať a navrátiť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v prospech\ncirkvi.\nSpráva katastra Komárno (v súčasnosti Okresný úrad Komárno) následne\nrozhodnutím sp. zn. V 1546/12 z 29. mája 2012 vklad vlastníckeho práva do katastra\nnehnuteľností v prospech cirkvi na podklade dohody o vydaní nehnuteľností povolila. Toto\nrozhodnutie napadol sťažovateľ žalobou. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“)\nrozsudkom sp. zn. 26 S 39/2012 z 2. mája 2013 rozhodnutie Okresného úradu Komárno\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Proti uvedenému rozsudku sa odvolal žalovaný\n(Okresný úrad Komárno). Najvyšší súd napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok krajského\nsúdu tak, že žalobu sťažovateľa zamietol.\n\n2\n\nSťažovateľ pred ústavným súdom namieta, že ním nepodpísaná dohoda o vydaní\nnehnuteľnosti predstavuje absolútne neplatný právny úkon, a teda nemohla byť právnym\ntitulom povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech cirkvi.\nSťažovateľ ďalej tvrdí, že v konaní pred okresným súdom vo veci vedenej pod sp. zn.\n8 C 66/2007, v ktorom sa cirkev domáhala vydania a navrátenia vlastníctva k predmetným\nnehnuteľnostiam, nebolo možné petit žaloby rozdeliť na časti. Žaloba bola cirkvou podaná\nako vlastnícka žaloba, a nie ako žaloba na vyhlásenie vôle uzavrieť dohodu o vydaní\nnehnuteľností. Navyše, ak by mala byť rozsudkom okresného súdu nahradená vôľa\nsťažovateľa, vo výroku rozsudku by muselo byť nezameniteľným spôsobom vyjadrené,\nakého právneho úkonu sa vyhlásenie vôle týka. Rozsudok okresného súdu sp. zn.\n8 C 66/2007 zo 4. februára 2009 však vo výroku na takéto nahradenie vôle vôbec\nneodkazoval, ale sťažovateľovi ukladal povinnosť vydať a navrátiť oprávnenej vlastníctvo\nk nehnuteľnostiam, ktoré sám nevlastnil. Najvyšší súd sa v napadnutom rozsudku\ns uvedenými úvahami dostatočným spôsobom nevysporiadal, v dôsledku čoho je jeho\nrozsudok nepresvedčivý, zjavne neodôvodnený a arbitrárny.\nSťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol, že napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu boli porušené jeho v záhlaví uznesenia označené práva, napadnutý\nrozsudok zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n\n3\n\nPodľa čl. 2 ods. 3 ústavy každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho\nnemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\nPodľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\nPodľa čl. 37 ods. 3 listiny všetci účastníci sú si v konaní rovní.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nSťažovateľ vo svojej sťažnosti namieta, že najvyšší súd napadnutý rozsudok\nneodôvodnil, pretože sa dostatočným spôsobom nezaoberal všetkými jeho námietkami.\n\n4\n\nPredovšetkým uviedol, že dohoda o vydaní nehnuteľnosti je absolútne neplatná, že nemohla\npredstavovať právny titul na povolenie vkladu vlastníckeho práva v prospech cirkvi a že\nrozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 8 C 66/2007 zo 4. februára 2009 nemohla byť\nnahradená jeho vôľa podpísať dohodu o vydaní nehnuteľnosti.\nV relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyšší súd uviedol:\n«... správa katastra postupovala správne, keď na základe návrhu cirkvi, z ktorého\nbolo jednoznačne zrejmé, čoho sa cirkev domáhala - a síce povolenia vkladu k tam\nšpecifikovaným nehnuteľnostiam z titulu dohody o vydaní veci zo dňa 8.3.2011 podľa\nreštitučného zákona v spojení s právoplatným rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k.\n8C 66/07-439 zo dňa 4.2.2009 a rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 8Co/145/2009-574\nnávrh a jeho prílohy v zmysle § 31 katastrálneho zákona preskúmala a dospela k záveru, že\ndohoda o vydaní veci obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti, pričom\nabsentujúci prejav vôle a podpis žalobcu bol s poukazom na § 161 ods. 3 O. s. p. nahradený\nvýrokom právoplatného rozsudku Okresného súdu Komárno, ktorý bol k návrhu pripojený.\nK vyššie uvedenému odvolací súd poukazuje aj na skoršiu judikatúru Najvyššieho\nsúdu SR (rozsudok sp. zn. 3SžoKS/16/2006), v zmysle ktorej rozsudok súdu vydaný\nv občianskoprávnom konaní ukladajúci odporcovi povinnosť vyhlásiť vôľu spôsobom\nuvedeným vo výroku (t. j. povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu identifikovanú vo výroku),\nje rozsudkom ukladajúcim vyhlásenie vôle podľa § 161 ods. 3 O. s. p. Najvyšší súd\nv odôvodnení tohto rozsudku konštatoval, že „... podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad\na uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych\npredpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Požiadavka na ústavne konformný výklad\nzákonov priamo ovplyvňuje zisťovanie obsahu jednotlivých zákonných ustanovení z dikcie\na ich aplikáciu na daný skutkový stav a zabezpečuje, že výklad normatívnych ustanovení\nzákona nevedie k absurdným záverom, alebo záverom v rozpore s ústavnými princípmi.\nPodľa § 161 ods. 2 O.s.p. ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je\nrozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť.\nPodľa § 161 ods. 3 O. s. p. právoplatné rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle\nnahradzujú toto vyhlásenie.\n\n5\n\nOdvolací súd poukazuje na dikciu ustanovenia § 161 ods. 3 O. s. p., kde je rozsudok\nidentifikovaný slovným spojením „ukladajúci vyhlásenie vôle“ a nie „nahradzujúci\nvyhlásenie vôle.“ Výrok rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 1 Co 241/2003, ukladá\nHornonitrianskym baniam Prievidza, a. s, povinnosť vyhlásiť vôľu spôsobom uvedeným,\nvo výroku, t. j. uzavretím kúpnej zmluvy identifikovanej vo výroku. Keďže povinný\n-Hornonitrianske bane Prievidza, a. s. do právoplatnosti rozsudku tak neurobil,\nprávoplatnosťou rozsudku došlo v zmysle § 161 ods. 3 O. s. p. k nahradeniu vôle s\nobsahom, ktorý je uvedený vo výroku rozsudku...“\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa vo svetle vyššie uvedeného nemohol stotožniť\ns názorom súdu prvého stupňa v tom, že správa katastra nepostupovala správne a v súlade\nso zákonom, keď povolila vklad vlastníckeho práva titulom dohody, v ktorej absentoval\npodpis žalobcu.\nK argumentácii súdu prvého stupňa, že správa katastra mala vykonať len záznam\nna základe rozsudku Okresného súdu Komárno podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona,\nktorý je podľa jeho názoru rozhodnutím štátneho orgánu, odvolací súd poukazuje na názor\nvyslovený v proteste prokurátora Pd 108/10-5 zo dňa 14.2.2011 v právnej veci totožných\núčastníkov konania, pri rovnakom skutkovom základe (odlišnosť spočívala len v iných\npozemkoch nachádzajúcich sa k.ú.\n\n), s ktorým sa stotožňuje, že: „...rozsudok\n\nOkresného súdu v Komárne sp. zn. 8C159/06-552 zo dňa 4.2.2009 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/75/2009-807 zo dňa 17.3.2010 - nie sú listinami, ktoré\nsú predmetom zápisu do katastra nehnuteľností záznamom, nakoľko tieto rozhodnutia\nneurčujú vlastnícke právo žiadneho subjektu k dotknutým nehnuteľnostiam, ale štátnemu\npodniku Lesy SR Banská Bystrica ukladajú povinnosť vydať dotknuté pozemky...“.\nV tomto prípade bol krajským súdom navrhovaný postup aplikovaný, no následne bol\njeho výsledok - záznam sp. zn. Z 1632/10, Z 1681/10 zapísaný pod položkou výkazu zmien\n186/10 dňa 16.6.2010 - zrušený ako nezákonný.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na záver poukazuje na účel okruhu reštitučných\npredpisov a tým je vo všeobecnosti odstránenie alebo aspoň zmiernenie následkov\nniektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči postihnutým osobám v období\nneslobody zo strany štátu. Poškodenou bola v predmetnej právnej veci cirkev, ktorá\npostupovala v súlade s ustanoveniami reštitučného zákona a vyzvala žalobcu ako povinnú\n\n6\n\nosobu (§ 4 a § 5 ods. 1 a 2 reštitučného zákona) k vydaniu odňatých nehnuteľností, ktorý jej\nvýzvu ignoroval, následne sa obrátila na Okresný súd Komárno i Krajský súd v Nitre (§ 5\nods. 3 reštitučného zákona), ktorý jej právoplatným rozsudkom dali za pravdu a uložili\nžalobcovi povinnosť, ktorú tento opätovne nerešpektoval. Nakoľko vykonanie záznamu do\nkatastra nehnuteľností titulom civilných rozsudkov v súvislosti s inými pozemkami, ktorých\nnavrátenia sa cirkev domáhala, bolo na základe protestu prokurátora zrušené ako\nnezákonné s tým, že tieto rozsudky uložili povinnosť vydať nehnuteľnosti, no neurčovali\nvlastnícke právo k nim, neostávalo cirkvi ani v predmetnej veci žiadne iné riešenie, ako sa\ndomáhať svojich práv, len to, ktoré zvolila, ktoré následne aplikovala správa katastra\na ktoré je aj podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na vyššie uvedené súladné\nso zákonom aj s judikatúrou.»\nZáver najvyššieho súdu je teda možné zhrnúť tak, že rozsudok súdu\nv občianskoprávnom konaní, ktorým bola žalobcovi (v právnom postavení povinnej osoby\nv reštitučnom konaní) uložená povinnosť vydať nehnuteľnosti a navrátiť vlastníctvo k nim\nosobe oprávnenej v reštitučnom konaní, je v zmysle § 161 ods. 3 Občianskeho súdneho\nporiadku rozsudkom ukladajúcim povinnosť vyhlásiť vôľu spôsobom identifikovaným\nvo výroku rozsudku. Ak žalobca uvedenú povinnosť nerešpektuje a dohodu o vydaní\nnehnuteľných vecí s oprávneným neuzavrie napriek tomu, že táto dohoda obsahuje všetky\nzákonom predpísané náležitosti a žalovaný ani iným spôsobom nesplní jemu uloženú\npovinnosť, nastane ex lege zákonná fikcia, v zmysle ktorej právoplatný rozsudok súdu\nv občianskoprávnom konaní ukladajúci žalobcovi povinnosť prejaviť svoju vôľu (teda\nvydať nehnuteľnosti) nahradí vôľu povinnej osoby (žalobcu).\nÚstavný súd konštatuje, že uvedený záver najvyššieho súdu je v súlade s jeho\nskoršou judikatúrou, ktorá sa týka danej problematiky (pozri rozsudok sp. zn.\n3 SžoKS 16/2006 zo 7. septembra 2006 a rozsudok sp. zn. 1 Sžr 147/2013 z 23. septembra\n2014). K obdobným záverom v súvislosti s výkladom a aplikáciou § 161 ods. 3 zákona\nč. 99/1963 Sb. Občanský soudní řád dospel aj Najvyšší súd Českej republiky (pozri\nnapríklad uznesenie sp. zn. 22 Cdo 812/2000 z 9. januára 2002 a uznesenie sp. zn.\n30 Cdo 2541/2006 z 10. apríla 2007). Napokon uvedený záver aproboval už aj ústavný súd\nvo svojom uznesení sp. zn. III. ÚS 377/2015 z 18. augusta 2015. Opačný záver by totiž, tak\n7\n\nako na to správne poukázal najvyšší súd, mohol viesť k čiastočnému negovaniu účelu\nreštitučného zákonodarstva, ktorým je vo všeobecnosti odstránenie alebo aspoň zmiernenie\nnásledkov niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v období neslobody zo strany\nštátu.\nNa základe citovaného ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd sa v napadnutom\nrozsudku zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal s relevantnými\nnámietkami sťažovateľa vo vzťahu k nepodpísaniu dohody o vydaní nehnuteľnosti\ni vo vzťahu k povoleniu vkladu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam,\ns ktorými sa nestotožnil, a preto rozsudok krajského súdu sp. zn. 26 S 39/2012 z 2. mája\n2013 zmenil tak, že žalobu sťažovateľa zamietol. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu\nnemožno podľa názoru ústavného súdu považovať za zjavne neodôvodnený a ani\nza arbitrárny, t. j. taký, ktorý by bol založený na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu\nv zákone, resp. popierajú podstatu, zmysel a účel v napadnutom konaní aplikovaných\nustanovení právnych predpisov. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol\nsťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nK\n\nnámietke\n\nnevysporiadania\n\nsa\n\nso\n\nvšetkými\n\nskutočnosťami\n\nuvádzanými\n\nsťažovateľom v jeho žalobe ústavný súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou\nuvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,\nže z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne\nkonanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05).\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti neprichádzalo už do úvahy rozhodovať o ďalších\nnávrhoch sťažovateľa uplatnených v petite sťažnosti (zrušenie napadnutého rozsudku\nnajvyššieho súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie).\n\n8\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. februára 2017\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "reštitúcia-reštitučný nárok", "nehnuteľnosť", "kataster nehnuteľností-vklad"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f72482df-7282-483d-9670-358c531a80fe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.377.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 377/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 377/2015 z 18. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-18", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.377.2015.1"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}], "citovane_v": []}