{"guid": "ussr:22d2e5c5-812f-463c-93c3-8824d9483aea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.904.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 904/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 904/2016 z 14. 12. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 14. decembra 2016, sp. zn. II. ÚS 904/2016, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.904.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2016-12-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17", "nazov": "čl. 17 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/22d2e5c5-812f-463c-93c3-8824d9483aea", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.904.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.904.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.904.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 904/2016-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. decembra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n,\n\n, t. č. Ústav na výkon väzby\n\n, zastúpeného\n\nAdvokátskou kanceláriou KRAUS & PARTNERS, s. r. o., Jasovská 23, Bratislava, v mene\nktorej koná advokát JUDr. Rudolf Turanský, vo veci namietaného porušenia základných\npráv podľa čl. 17, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky postupom\nOkresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Tp 81/2016 a jeho uznesením\nzo 16. septembra 2016 a postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.\n5 Tpo 88/2016 a jeho uznesením z 29. septembra 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\n,\n\n, odmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. novembra\n2016 doručená sťažnosť\nna výkon väzby\n\n,\n\n,\n\n, t. č. Ústav\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia\n\nzákladných práv podľa čl. 17, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní\n\nvedenom pod sp. zn. 0 Tp 81/2016 a jeho uznesením zo 16. septembra 2016 a postupom\nKrajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n5 Tpo 88/2016 a jeho uznesením z 29. septembra 2016. Sťažnosť bola odovzdaná na\npoštovú prepravu 3. novembra 2016.\nZo sťažnosti vyplýva, že uznesením okresného súdu č. k. 0 Tp 81/2016-31\nzo 16. septembra 2016 v spojení s uznesením krajského súdu č. k. 5 Tpo 88/2016-58\nz 29. septembra 2016 bola právoplatne zamietnutá žiadosť sťažovateľa o prepustenie\nz väzby. Podľa presvedčenia sťažovateľa uvedenými uzneseniami došlo k porušeniu\noznačených článkov ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).\nSťažovateľ ďalej poukazuje na to, že napriek zásade subsidiarity, ktorú ústavný súd\njudikuje, je za porušovateľa jeho práv označený nielen krajský súd, ale aj okresný súd,\nkeďže k porušeniu práv došlo primárne postupom okresného súdu a krajský súd vyslovil\nvo vzťahu k uvedenému porušeniu tzv. konvalidáciu. Z tohto dôvodu sa zásada subsidiarity\nprávomoci ústavného súdu nedá použiť, keďže ide o svojvôľu.\nZa najpodstatnejšie porušenie svojich práv považuje sťažovateľ postup okresného\nsúdu, ktorý mu pred výsluchom a pred rozhodnutím o jeho návrhu na prepustenie z väzby\nnedoručil vyjadrenie prokurátora, ktorý v ňom trval na ponechaní sťažovateľa vo väzbe.\nPritom sťažovateľa, ale ani jeho obhajcu s obsahom stanoviska prokurátora ani\nneoboznámil. Týmto postupom okresný súd neumožnil sťažovateľovi a jeho obhajcovi\nuviesť konkrétne argumenty voči stanovisku prokurátora žiadajúceho ponechať ho vo väzbe\na voči konkrétnym skutočnostiam, ktorými prokurátor argumentoval v prospech\nnevyhnutnosti väzobného stíhania sťažovateľa.\nV konaní o prepustenie z väzby teda okresný súd sťažovateľovi a jeho obhajcovi\nneumožnil oboznámiť sa s argumentmi prokurátora proti prepusteniu sťažovateľa z väzby.\nNavyše okresný súd neumožnil sťažovateľovi dokončiť svoj prednes, v ktorom\nargumentoval inter alia nezákonným postupom pri výkone domových a iných prehliadok\nuskutočnených pred vznesením obvinenia ústavne nekonformným spôsobom. Absentoval\n2\n\ntotiž zákonný odkaz a odôvodnenie neodkladnosti a neopakovateľnosti v príkaze na domovú\nprehliadku vydanom vo fáze preverovania, v ktorom sa vyžaduje riadne odôvodnenie\nneodkladnosti a neopakovateľnosti úkonu ešte pred začatím trestného stíhania. Navyše\nv týchto príkazoch absentuje odôvodnenie, na základe akých skutočností dospel okresný súd\nk záveru, že podozrivými z preverovanej trestnej činnosti sú práve osoby, u ktorých sa\nprehliadka vykonala. Napriek uvedenému však sudca okresného súdu nepovažoval za\nvhodné umožniť sťažovateľovi ukončiť jeho prednes. Sudca navyše vyhlásil, že nemá čas,\naby si preštudoval trestný spis, pretože ide len o väzobnú vec. To, že nie je preukázané, aby\nsa sťažovateľ uvedenej trestnej činnosti dopustil, ale naopak, je preukázané, že v trestnom\nkonaní zainteresovaný nebol, ho nezaujímalo. To, že ide o odvetu vyšetrovateľa voči\nsťažovateľovi, ako aj ďalší prednes sťažovateľa, sudca vôbec nedal do zápisnice, ale ani ho\nneakceptoval a nemal vedomosť o obsahu trestného spisu. Podľa názoru sťažovateľa dosiaľ\nuvedené znamenalo aj porušenie zásady rovnosti zbraní, teda jedného zo základných\npilierov trestného konania.\nV písomnom odôvodnení sťažnosti podanej sťažovateľom proti uzneseniu okresného\nsúdu sa poukazovalo na porušovanie zákonnosti pri rozhodovaní o prepustenie z väzby,\nna skutočnosť, že sudca okresného súdu nemal dostatočne preštudovaný spis, ako aj na\nskutočnosť, že spáchanie trestnej činnosti nie je preukázané. Obhajca tiež poukázal na už\nvytýkaný postup sudcu okresného súdu. Keďže následne krajský súd potvrdil dôvody\nokresného súdu, označené práva sťažovateľa tým taktiež porušil.\nNa písomne podanú námietku sťažovateľa o zaujatosti sudcu okresného súdu sa\ndoteraz zo strany okresného súdu, ale ani krajského súdu nijako nereagovalo.\nNapokon sťažovateľ argumentuje, že nedoručenie najpodstatnejšieho podania\nvo vzťahu k obmedzeniu osobnej slobody sťažovateľa je takým závažným porušením jeho\npráv, že ho treba jasne definovať ako porušenie práva na spravodlivý súdny proces, ktoré\nmusí byť dodržiavané nielen v konaní vo veci samej, ale aj v rámci preskúmavania\ndôvodnosti väzby. Tým, že sťažovateľovi nebola daná možnosť vyjadriť sa k argumentácii\nprokurátora, a to pred jeho samotným výsluchom, došlo k takému porušeniu práva, ktoré nie\nje možné odstrániť, ale ani napraviť žiadnym iným procesným úkonom. To isté sa vzťahuje\n\n3\n\nna domové a iné prehliadky vykonané ústavne nekonformným spôsobom pred vznesením\nobvinenia.\nSťažovateľ žiada vydať tento nález:\n„1. Základné právo sťažovateľa podľa čl. 17, čl. 46 ods. 1, čl. 50 ods. 3 Ústavy SR\npostupom ako aj Uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Trnava zo dňa\n16.9.2016, sp. zn. 0Tp/81/2016-31, ako aj porušovateľa v 2. rade a Uznesením Krajského\nsúdu Trnava zo dňa 29.9.2016, sp. zn. 5 Tpo/88/2016-58 ako porušovateľa v 1. rade\nporušené boli.\n2. Uznesenie sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Trnava zo dňa 16.9.2016\nsp. zn. 0Tp/81/2016 a Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 29.9.2016 sp. zn.\nTpo/88/2016 sa zrušujú.\n3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho\nzastúpenia vo výške 363,79 €, ktoré je povinný porušiteľ v 1. rade, Krajský súd v Trnave,\npovinný zaplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet\nprávneho zástupcu sťažovateľa.“\nII.\nZ podania obhajcu sťažovateľa (totožného s právnym zástupcom sťažovateľa\nv konaní vedenom ústavným súdom) zo 14. septembra 2016 adresovaného okresnému súdu\noznačeného ako „Vec: obv.\n\n– doplnenie žiadosti o prepustenie\n\nz vyšetrovacej väzby. - Vyjadrenie k stanovisku Krajskej prokuratúry Trnava k žiadosti\no prepustenie z väzby\n\n.“ inter alia vyplýva: „Dňa 13.9.2016 cestou emailu\n\nnám bolo oznámené OS Trnava, sp. zn. 0Tp 81/2016 (15T), že dňa 16.9.2016 o 9.00 hod.\nna Okresnom súde Trnava bude vykonaný výsluch obv.\n\no jeho\n\nžiadosti o prepustenie z väzby na slobodu a zároveň bolo zaslané stanovisko Krajskej\nprokuratúry Trnava sp. zn. Kv 109/15/2200 k žiadostiam o prepustenie z vyšetrovacej väzby\nobv.\n\na obv.\n\n, ku ktorému sa zároveň vyjadrujeme. Čo sa týka\n\nstanoviska Krajskej prokuratúry Trnava na strane 2. a 3. je uvedené, že nie všetci podstatní\nsvedkovia boli k veci vypočutí, tak s týmto nemôžeme súhlasiť. V predmetnej veci bolo\nvznesené obvinenie\n\n. Dňa 13.9.2016 bol vypočutý bývalý riaditeľ\n\n4\n\nDaňového úradu v\n\n. Dňa 14.9.2016 bola vykonaná konfrontácia obv.\n\na sv.\n\n. Čo sa týka výsluchu ďalších svedkov ako to uvádza\n\nKrajská prokuratúra Trnava,\n,\n\n,\n\n,\n\nk nerezovému plechu a\n\nnedotýkajú obv.\n\nsa priamo\n\n, ktorý s predmetnou vecou nemá nič spoločné. Na strane 2.\n\nv predmetnom stanovisku Krajskej prokuratúry Trnava je uvedené, že\nusvedčuje svojou výpoveďou sv.\n\n, s čím nemôžeme súhlasiť, pričom tento dňa\n\n8.1.2016 uviedol, že jeho osobne nikdy\n\nnepožiadal, aby vystavil nejaké\n\nfaktúry, prípadne iné ekonomické podklady. Že by\n\nzastrešoval činnosť obv.\n\n, že by mu dával pokyny čo má robiť pri vyplatení nadmerných odpočtov DPH,\nnebolo doposiaľ v prípravnom konaní preukázané. Taktiež počas prípravného konania\nnebolo preukázané, že by obv.\n\n, obv.\n\nvytvorili organizovanú skupinu, že by\n\na obv.\nzabezpečoval riadenie činnosti\n\norganizovanej skupiny príkazmi, že by zabezpečoval všetky potrebné podklady a doklady,\naby nelegálna činnosť bola zakrytá.“\nZ uznesenia okresného súdu č. k. 0 Tp 81/2016-31 zo 16. septembra 2016 vyplýva,\nže ním bola inter alia zamietnutá žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby, pretože\nväzobný dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku stále trvá. Podľa názoru\nokresného súdu treba mať za preukázané ovplyvňovanie svedkyne\nsťažovateľom a\n\n. Sťažovateľ na stretnutí s\n\npo vykonaní domových\n\nprehliadok vyslovil voči nej aj verbálnu hrozbu, pričom ako príklad použil\nuviedol, že skončí na dlhé roky v base. Pokiaľ ide o stretnutie\naj s\n\na jej manželom v kaviarni v Auparku\n\nprehliadok treba uviesť, že síce medzi výpoveďou\n\n, o ktorom\n\nso sťažovateľom, ako\npo vykonaní domových\n\na\n\nje nesúlad v tom,\n\nkto z nich schôdzku inicioval, avšak vysvetlenie\n\nv tom zmysle, že na tomto stretnutí\n\nišlo len o právne poradenstvo pre firmu\n\n, je nepresvedčivé, pretože firma\n\nsa dostala do problémov práve vďaka fiktívnym dokladom vystavovaným na\nzáklade pokynov\n\na následným daňovým kontrolám, ktoré boli dôsledkom uplatnenia\n\nnadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty práve vďaka týmto fiktívnym faktúram.\nZ toho je zrejmé, že na stretnutí zjavne muselo ísť o radenie sa, ako ďalej postupovať,\n\n5\n\npričom aj účasť sťažovateľa na stretnutí má zmysel len v tomto ohľade, pretože len ťažko\nmožno obhájiť, že by sťažovateľ na požiadanie svojho zaťa\nprávnu pomoc firme\n\nišiel radiť a poskytovať\n\n, s ktorou (ako sám uvádzal) nemal žiaden zmluvný vzťah.\n\nAk by malo ísť skutočne o inú právnu pomoc (nesúvisiacu s trestnou činnosťou), potom nie\nje zrejmé, prečo by\n\n, resp.\n\nkontaktovali jeden druhého práve bezprostredne\n\npo vykonaní domových prehliadok súvisiacich s trestnou činnosťou. Účasť sťažovateľa na\ntomto stretnutí len potvrdzuje výpoveď\n\n, ktorý podrobne popísal účasť sťažovateľa\n\nna páchaní trestnej činnosti. Z doteraz vykonaného vyšetrovania je zrejmé, že sťažovateľ,\na\n\nvytvorili základ organizovanej skupiny pôsobiacej dlhší čas, v rámci\n\nktorej sťažovateľ zabezpečoval riadenie činnosti organizovanej skupiny príkazmi, akým\nspôsobom konať pri páchaní trestnej činnosti, a pre prípad zistenia protiprávneho konania\nzabezpečoval všetky potrebné podklady a doklady tak, aby nelegálna činnosť bola zakrytá\n(bol navodený stav jej legálnosti), pričom na tento účel využíval svoje právnické vzdelanie.\nNa druhej strane podľa okresného súdu prípadné ďalšie výpovede\n\na\n\nv žiadnom prípade nemôžu byť dôvodom na ďalšie trvanie väzby. Nemôže ním byť ani\npotreba vypočutia svedka\n\n, ktorý opakovane odmietol vypovedať z dôvodu, že by si\n\nmohol privodiť trestné stíhanie, pričom podľa vyjadrenia obhajcov obvinených proti\nbolo medzičasom vznesené aj obvinenie. Rovnako už nie je ďalším dôvodom pre\ntrvanie väzby ani potreba vykonania konfrontácie medzi\n\na\n\nako aj\n\n, keďže tieto konfrontácie už boli vykonané. Dôvodná je potreba opätovného\nvýsluchu svedkyne\n\n, keďže táto ešte nebola vypočutá kontradiktórnym spôsobom\n\npo vznesení obvinenia. Dôvodná je aj potreba vypočuť\n. To platí aj o\nsvedka\n\na\n\nako majiteľov\n\n. Naproti tomu dožiadaný výsluch\n\nnachádzajúceho sa v Rakúsku nemôže byť zdrojom pre podozrenie z kolúzie,\n\nkeďže tento svedok je vo výkone trestu.\nZo sťažnosti z 19. septembra 2016 podanej obhajcom sťažovateľa proti uzneseniu\nokresného súdu sp. zn. 0 Tp 81/2016 zo 16. septembra 2016 vyplýva, že\nvo svojej výpovedi z 15. januára 2016 uviedla, že od sťažovateľa nikdy nedostala žiadne\npokyny, čo má vo svojej podnikateľskej činnosti robiť, pričom všetky pokyny dostávala od\n. So sťažovateľom sa o svojej podnikateľskej činnosti nikdy nebavila. Pri výsluchu\n\n6\n\n22. marca 2016\n\ntvrdila, že stretnutia v Auparku sa zúčastnil aj sťažovateľ\n\na podal jej právnický výklad celej situácie, pričom ju presviedčal o tom, že sa nič nemôže\nstať, že polícia nič nemá, že „varí z vody“ a že pokiaľ pôjde na výsluch a odmietne\nvypovedať, nič sa nestane a nič nebude dokázané. Osobne pri podnikaní neprišla\ndo kontaktu so sťažovateľom, čo sa týka vypisovania nadmerných odpočtov.\nv konfrontácii so sťažovateľom uviedol, že sťažovateľ ho nikdy nepožiadal o vystavenie\nnejakých faktúr, resp. iných ekonomických podkladov v súvislosti s nejakými obchodmi.\nAk sťažovateľ niečo potreboval, povedal to\n\n, ktorý to tlmočil\n\nosobne dojem, že sťažovateľ bol informovaný o všetkých aktivitách, ktoré\npričom v podstate on zastrešoval všetku činnosť\n\n.\n\nmal\nrobil,\n\na dával mu pokyny, čo a akým\n\nspôsobom má robiť, čo je potrebné zabezpečiť, aby sa v konečnom dôsledku mohlo\npožiadať o vyplatenie nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty. Sťažovateľ dáva\nv tejto súvislosti rečnícku otázku, či bol dojem\n\npočas prípravného konania\n\npreukázaný. V súvislosti so stanoviskom prokurátora uvádzajúceho, že nie všetci podstatní\nsvedkovia boli k veci vypočutí, sťažovateľ uvádza, že s tým nemôže súhlasiť, pričom\ndoslovne opakuje svoje argumenty uvedené vo vyjadrení jeho obhajcu zo 14. septembra\n2016, ktorým (okrem iného) reagoval na stanovisko prokurátora k jeho žiadosti\no prepustenie z väzby. Sťažovateľ nemôže súhlasiť ďalej s prokurátorom, ktorý na\nneverejnom zasadnutí uviedol, že charakter tejto trestnej činnosti, jej sofistikovanosť\na predovšetkým jej organizovaný prvok (spoločné konanie viacerých osôb na účely\nspáchania trestného činu) je práve tou skutočnosťou, ktorá výrazne zvyšuje väzobný dôvod,\nktorý bol súdmi ustálený. Nejde teda podľa prokurátora o prostý väzobný dôvod uvedený\nv § 71 písm. b) Trestného poriadku, ale o väzobný dôvod podporený charakterom\npredmetnej trestnej činnosti. Podľa sťažovateľa je podstatné to, že počas prípravného\nkonania sa nepreukázalo, že by sťažovateľ,\n\na\n\nvytvorili organizovanú\n\nskupinu, v ktorej by mali rozdelenú prácu tak, že každý z nich vie, čo má robiť a ako sa\nmajú rozdeliť finančné prostriedky. Sťažovateľ ďalej nesúhlasí s tým, že by orgány činné\nv trestnom konaní boli odkázané na vybavenie dožiadaní v Českej republike a v Rakúsku.\nPodstatné je, že sa v tomto smere nekonalo okamžite po 12. apríli 2016, kedy sa začalo\ntrestné stíhanie voči obvineným, hoci išlo o väzobné stíhanie. V priebehu prípravného\nkonania sa nepreukázalo, že by všetci obvinení mali prospech z predmetnej trestnej činnosti.\n\n7\n\nDosiaľ boli vypočutí viackrát všetci obvinení a svedkovia, boli urobené konfrontácie a iné\núkony, predmetné skutky sa stali ešte v roku 2012, sťažovateľ už v prvej žiadosti\no prepustenie z väzby z 24. augusta 2016 uviedol, že bude napomáhať orgánom činným\nv trestnom konaní, nebude pôsobiť na svedkov a obvinených a bude sa zdržiavať v mieste\nbydliska.\nZ uznesenia krajského súdu č. k. 5 Tpo 88/2016-58 z 29. septembra 2016 vyplýva, že\nním bola inter alia zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu okresného\nsúdu č. k. 0 Tp 81/2016-31 zo 16. septembra 2016. Podľa názoru krajského súdu možno sa\nstotožniť so záverom okresného súdu, že i naďalej trvá podozrenie, že sa sťažovateľ\ndopustil trestnej činnosti, pre ktorú je stíhaný. Podozrenie v tomto smere dosiaľ vykonaným\nvyšetrovaním nebolo ani oslabené, ani vyvrátené. V tomto smere nedošlo od ostatného\nrozhodovania o väzbe sťažovateľa k zmene dôkaznej situácie. Vo vzťahu ku konkrétnym\nskutočnostiam, ktoré odôvodňujú trvanie kolúznej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b)\nTrestného poriadku, okresný súd správne uviedol výpočet dôkazov, ktoré ešte majú byť\nvykonané, a vo vzťahu ku ktorým pretrváva obava z kolúzneho správania sťažovateľa.\nK argumentom sťažovateľa je potrebné uviesť, že potrebu vykonávania dôkazov\nvyhodnocujú v prvom rade orgány činné v trestnom konaní. Je vecou vyšetrovateľa\na dozorujúceho prokurátora viesť vyšetrovanie spôsobom, ktorý považujú za optimálny.\nIngerencia sudcu pre prípravné konanie do tohto procesu je na mieste len v tom rozsahu,\naby vyhodnotil prípadnú zjavnú neúčelnosť alebo neprimerané prieťahy vo vyšetrovaní,\nktoré by mali vplyv na rozhodnutie o ďalšom trvaní väzby. Zo skutočností, ktoré vyplývajú\nz vyšetrovacieho spisu, nemožno konštatovať, že by zo strany orgánov činných v trestnom\nkonaní došlo k takémuto postupu. Ak sa porovná celková dĺžka trvania väzby sťažovateľa\ns rozsahom trestnej činnosti, z ktorej je podozrivý, prípadne s výškou trestu, ktorú je možné\nuložiť, nejaví sa doterajšie trvanie väzby ako neúmerné. Je zrejmé, že v čase rozhodovania\nokresného súdu boli naplánované vyšetrovacie úkony a zároveň prebieha realizácia už skôr\nnariadeného dokazovania. Je správne odôvodňovať väzbu sťažovateľa organizovanou\nformou spáchania trestnej činnosti a postavením sťažovateľa v skupine osôb, ktorá mala\ntúto trestnú činnosť páchať.\n\n8\n\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nNa rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá pre namietané porušenie čl. 17, čl. 46\nods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy smeruje proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod\nsp. zn. 0 Tp 81/2016 a jeho uzneseniu zo 16. septembra 2016, nie je daná právomoc\nústavného súdu.\nAko to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu\nposkytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,\nkeď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Proti uzneseniu okresného\nsúdu bola prípustná sťažnosť ako riadny opravný prostriedok, a preto právomoc poskytnúť\nochranu označeným právam sťažovateľa mal krajský súd v rámci opravného konania. Tým\nje zároveň v danom rozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu. Treba tiež poznamenať, že\n\n9\n\nsťažovateľ možnosť podania sťažnosti ako riadneho opravného prostriedku proti uzneseniu\nokresného súdu aj využil.\nOdlišná je situácia vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorá pre namietané porušenie\nčl. 17, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy smeruje proti postupu krajského súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 5 Tpo 88/2016 a jeho uzneseniu z 29. septembra 2016.\nZa najvážnejšiu sťažnostnú námietku považuje sťažovateľ tvrdenie, že okresný súd\nmu nedoručil písomné vyjadrenie prokurátora k jeho žiadosti o prepustenie z väzby, čím mu\nmalo byť znemožnené zaujať stanovisko k argumentácii prokurátora, čo treba považovať za\nnesúladné s právom na rovnosť zbraní a na kontradiktórnosť konania.\nUvedenú námietku sťažovateľa považuje ústavný súd primárne za neprípustnú, ale\nv konečnom dôsledku aj za zjavne neopodstatnenú.\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,\naj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku\nnesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho\nrozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri\npredbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho\nprijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n\n10\n\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nZ pohľadu ústavného súdu sa ako primárna javí skutočnosť, že námietku tvrdeného\nnedoručenia vyjadrenia prokurátora k žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby sťažovateľ\nani v konaní vedenom okresným súdom, ale ani v sťažnosti podanej proti uzneseniu\nokresného súdu (teda ani v riadnom opravnom konaní) nenamietal.\nVo svojich dôsledkoch to znamená, že hoci sťažovateľ formálne využil možnosť\npodať riadny opravný prostriedok proti uzneseniu okresného súdu, z materiálneho hľadiska\nvzaté uvedenú námietku v ňom neuplatnil. Vedie to k záveru, že vo vzťahu k tejto námietke\nvlastne nevyužil riadny opravný prostriedok, ktorý treba považovať za účinný prostriedok\nna nápravu ním tvrdeného porušenia práv. Zakladá to neprípustnosť tejto časti sťažnosti.\nK tomu treba navyše dodať, že sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukazoval), že\nnámietku neuplatnil v riadnom opravnom prostriedku z dôvodov hodných osobitného\nzreteľa, a preto ani neprichádzalo do úvahy, aby ústavný súd prípadne postupoval podľa\n§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nAko to už bolo naznačené, námietka sa markantne javí aj ako zjavne neopodstatnená.\n\n11\n\nTvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého mu vyjadrenie prokurátora nebolo doručené,\na preto naň nemohol reagovať, je v príkrom rozpore s obsahom listinných dôkazov, ktoré\nsťažovateľ predložil ústavnému súdu v rámci príloh podanej sťažnosti. Konkrétne z podania\nobhajcu sťažovateľa (totožného s jeho terajším právnym zástupcom) zo 14. septembra 2016\nadresovaného okresnému súdu výslovne vyplýva, že sa vyjadruje k stanovisku prokurátora\nk žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby. Explicitne sa tu uvádza, že 13. septembra\n2016 bolo obhajcovi sťažovateľa elektronicky oznámené okresným súdom, že\n16. septembra 2016 sa vykoná výsluch sťažovateľa v súvislosti s jeho žiadosťou o jeho\nprepustenie z väzby, a zároveň mu bolo zaslané stanovisko prokurátora k žiadostiam\nsťažovateľa a ďalšieho obvineného o prepustenie z väzby. Z podania vyplýva aj pomerne\nobsiahla argumentácia reagujúca na vyjadrenie prokurátora. Obdobne obhajca sťažovateľa\nv písomnej sťažnosti z 19. septembra 2016 smerujúcej proti uzneseniu okresného súdu\no zamietnutí žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby znova poukazuje na stanovisko\nprokurátora a uplatňuje voči nemu konkrétne výhrady, ktoré sú v podstate totožné\ns výhradami uvedenými už predtým v podaní zo 14. septembra 2016.\nÚstavný súd považuje za potrebné konštatovať celkom konfúzny obsah uvedenej\nčasti sťažnosti, ktorá sa javí byť v priamom rozpore so skutočnosťou jednoznačne\nvyplývajúcou z predložených listinných dôkazov.\nAj niektoré ďalšie námietky uplatnené v sťažnosti považuje ústavný súd za\nneprípustné, a to v podstate z rovnakého dôvodu, ako v predchádzajúcom prípade.\nIde predovšetkým o námietku neumožnenia sťažovateľovi dokončiť prednes pred\nokresným súdom v rámci rozhodovania o jeho žiadosti o prepustenie z väzby, hoci\nargumentoval okrem iného nezákonným postupom pri výkone domových a iných prehliadok\nrealizovaných ústavne nekonformným spôsobom pred vznesením obvinenia, pričom sudca\nokresného súdu mal vyhlásiť, že nemá čas na preštudovanie trestného spisu, pretože ide len\no väzobnú vec, a skutočnosti, o ktorých chcel hovoriť sťažovateľ, ho nezaujímali.\nĎalej ide o skutočnosť, že na písomne podanú námietku zaujatosti sudcu okresného\nsúdu okresný súd, ale ani krajský súd nereagovali (tým menej o námietke rozhodli). Hoci\n\n12\n\ntoto pochybenie sudcu okresného súdu sťažovateľ a obhajca napadli písomnou sťažnosťou,\nkrajský súd na to neprihliadol a odignoroval to.\nAko to bolo už naznačené, ani tieto námietky sťažovateľ v podanom riadnom\nopravnom prostriedku neuplatnil, čo bráni možnosti uplatniť tieto námietky v konaní\nvedenom ústavným súdom. Navyše, pokiaľ ide o poukaz na namietanú zaujatosť sudcu\nokresného súdu, zo sťažnosti, ale ani z listinných dôkazov, ktoré mal ústavný súd\nk dispozícii, nijako nevyplýva, kedy bola námietka zaujatosti podaná a aký mala konkrétny\nobsah. Rovnako nebola predložená ani sťažnosť podaná proti pochybeniu sudcu okresného\nsúdu.\nZa zjavne neopodstatnenú považuje ústavný súd námietku sťažovateľa, podľa ktorej\nv doterajšom priebehu prípravného konania nebolo preukázané, že by sa dopustil trestného\nčinu, pre ktorý je stíhaný, pričom spochybňuje aj danosť obavy z kolúzie zakladajúcej\ndôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku.\nPodľa názoru ústavného súdu argumentácia okresného súdu a na ňu nadväzujúca\nargumentácia krajského súdu sa javí ako veľmi podrobná a postačujúca, a to najmä\nvzhľadom na to, že sa v nej poukazuje na konkrétne vykonané dôkazy. Práve preto nejde\no argumentáciu arbitrárnu a prijaté závery nie sú ani zjavne neodôvodnené. Treba tiež\nv danej súvislosti poznamenať, že ústavný súd nie je „skutkovým“ súdom, sám dôkazy\nnevykonáva a vychádza z popisu skutočností uvádzaných všeobecnými súdmi. Práve tento\nsa javí ako dostačujúci a presvedčivý.\nNavyše ústavný súd dodáva, že bez ohľadu na dosiaľ uvedené úvahy treba sťažnosť\nv každom prípade považovať za zjavne neopodstatnenú vo vzťahu k namietanému\nporušeniu čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy.\nRozhodovanie o väzbe (a v rámci toho aj o ponechaní vo väzbe) je ratione materiae\nsúčasťou čl. 5 dohovoru. Aspekty väzby majúce hmotnoprávnu povahu sú v prípade\nrozhodovania o vzatí do väzby súčasťou čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru a procesnoprávne\naspekty rozhodovania o väzbe sú súčasťou čl. 5 ods. 4 dohovoru (za mnohé ďalšie Knebl\n\n13\n\nproti Českej republike, Altinok proti Turecku, Gál proti Slovenskej republike, Osváthová\nproti Slovenskej republike, II. ÚS 386/2016).\nSúdne konanie v súvislosti s rozhodovaním o väzbe musí poskytovať určité garancie\nprocesnej povahy, ktoré sú vyjadrené v čl. 6 dohovoru, resp. čl. 46 a nasl. ústavy.\nSo zreteľom na to, že čl. 6 dohovoru, a teda ani čl. 46 a nasl. ústavy sa nevzťahuje na\nkonanie a rozhodovanie o väzbe, tieto garancie sú v prípade rozhodovania o väzbe súčasťou\nčl. 5 dohovoru, resp. čl. 17 ústavy (mutatis mutandis II. ÚS 108/08, II. ÚS 116/2011,\nII. ÚS 266/2013).\nZ dosiaľ uvedeného vyplýva, že na rozhodovanie o väzbe spravidla nemožno\naplikovať sťažovateľom označený čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy, ale prichádza do\núvahy právna kvalifikácia podľa čl. 17 ústavy. K namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1\na čl. 50 ods. 3 ústavy teda už na prvý pohľad nemohlo dôjsť, a preto bolo potrebné v tejto\nčasti sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.\nBerúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. decembra 2016\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestné konanie", "rovnosť, rovnoprávnosť-rovnosť účastníkov súdneho konania", "opravný prostriedok-riadny"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f6db52f6-22f4-4516-87d1-720d209a75db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.386.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 386/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 386/2016 z 12. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-12", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.386.2016.1"}, {"guid": "ussr:bf714197-755b-44ad-967b-6540e36e0897", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 266/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 266/2013 z 12. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-12", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf714197-755b-44ad-967b-6540e36e0897"}, {"guid": "ussr:f82d5a22-29fd-4a00-b310-f80b8fe1799b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 116/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 116/2011 z 6. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-06", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f82d5a22-29fd-4a00-b310-f80b8fe1799b"}, {"guid": "ussr:3b6a2b4b-25ca-4c22-a5ef-46c1db5dbc52", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 108/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 108/08 z 16. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-16", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3b6a2b4b-25ca-4c22-a5ef-46c1db5dbc52"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:66006100-1825-472b-b76e-dca63fb3c1e1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.295.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 295/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 295/2018 z 14. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.295.2018.1"}]}