{"guid": "ussr:fa3dcd8b-b90b-4ded-9b39-6454f6ab97b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.898.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 898/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 898/2016 z 14. 12. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 14. decembra 2016, sp. zn. II. ÚS 898/2016, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.898.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivan Fiačan", "sudca_id": 1071, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivan-fiacan-1071", "datum_vydania": "2016-12-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fa3dcd8b-b90b-4ded-9b39-6454f6ab97b7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.898.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.898.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.898.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 898/2016-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. decembra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Viery\nPetríkovej, Veterná 991/8, Vranov nad Topľou, zastúpenej Advokátskou kanceláriou\nKOVAL & spol., s. r. o., Komenského 3, Banská Bystrica, v mene ktorej koná advokát\nJUDr. Juraj Koval, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Banskej Bystrici č. k. 12 NcC 9/2015-585 zo 7. júla 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť JUDr. Viery Petríkovej o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n22. septembra 2015 doručená sťažnosť JUDr. Viery Petríkovej (ďalej len „sťažovateľka“),\nktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý proces podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n\n„dohovor“) uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“) č. k.\n12 NcC 9/2015-585 zo 7. júla 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) o nevylúčení sudkyne.\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je v procesnom postavení\nžalovanej v 1. rade v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica (ďalej len\n„okresný súd“) pod sp. zn. 9 C 117/2011, v ktorom sa žalobca JUDr. Juraj Babjak (ďalej len\n„žalobca“) domáha ochrany osobnosti voči sťažovateľke ako žalovanej v 1. rade, voči\nMinisterstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“)\nako žalovanému v 2. rade a voči Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „národná\nrada“) ako žalovanému v 3. rade. V predmetnej veci bol 18. mája 2012 vydaný čiastočný\nrozsudok č. k. 9 C 117/2011-306, ktorým okresný súd rozhodol, že časť prednesu\nsťažovateľky z 15. októbra 2009, ktorý odznel na pôde národnej rady, bol neoprávneným\nzásahom do práva na ochranu osobnosti žalobcu. Proti predmetnému čiastočnému rozsudku\npodala odvolanie sťažovateľka a ministerstvo spravodlivosti. Krajský súd vydal\n3. septembra 2014 rozsudok č. k. 17 Co 223/2012-513, ktorým napadnuté rozhodnutie\nprvostupňového súdu potvrdil a zároveň opravil jeho odôvodnenie. Sťažovateľka podala\nv predmetnej veci dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej\nlen „najvyšší súd“) 26. februára 2015 tak, že uznesením č. k. 7 Cdo 637/2014-556 zrušil\nrozhodnutie prvostupňového a odvolacieho súdu a vec vrátil na ďalšie konanie okresnému\nsúdu. Podľa sťažovateľky „ústredným kasačným dôvodom bola pochybnosť o nestrannosti\nsudkyne JUDr. Jarmily Jánošovej konajúcej o veci na prvostupňovom súde“. Po vrátení\nveci okresnému súdu 23. marca 2015 „sa JUDr. Jarmila Jánošová opätovne písomne\nvyjadrila k dôvodom jej vylúčenia z prejednania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn.\n9C/117/2011. Na základe uvedených skutočností“ krajský súd napadnutým uznesením\nnevylúčil sudkyňu JUDr. Jarmilu Jánošovú z prerokúvania a rozhodovania veci vedenej pod\nsp. zn. 9 C 117/2011. V súčasnosti je predmetné konanie prerušené na základe uznesenia\nokresného súdu č. k. 9 C 117/2011-606 z 30. júla 2015, a to do skončenia konania\nústavného súdu o ústavnej sťažnosti žalobcu „z dôvodu porušenia jeho základného práva\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7Cdo/637/2014 zo dňa 26.02.2015“.\n(Uvedená sťažnosť je na ústavnom súde vedená pod sp. zn. II. ÚS 880/2016, pozn.)\n\n2\n\n3. Podľa sťažovateľky krajský súd napadnutým uznesením porušil jej „zaručené\nzákladné právo na nestranné konanie a rozhodnutie súdu“, pričom v odôvodnení svojej\nsťažnosti poukazuje tiež na to, že formálne náležitosti jej sťažnosti sú splnené. V ďalšej\nčasti sťažnosti sťažovateľka aj napriek tomu, že podľa jej názoru „judikatúra ESĽP je\nstabilnou a neodmysliteľnou súčasťou rozhodnutí ústavného súdu, a teda mu je všeobecne\nznámou“, podstatu subjektívnej aj objektívnej nestrannosti široko popisuje a potom\nkonkretizuje, ako malo dôjsť k porušeniu označených práv napadnutým uznesením.\n4. Sťažovateľka namieta, že sudkyňa okresného súdu JUDr. Jarmila Jánošová «bez\ntoho, aby ju sťažovateľka alebo iný účastník konania vôbec namietali, opakovane v konaní\nvyjadrovala/vyjadruje svoju zaujatosť, avšak senát Krajského súdu Banská Bystrica jej\ndôvody na vylúčenie z konania o veci neakceptoval. Na druhej strane dôvody tej istej\npovahy akceptoval u sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, JUDr. Jany Víznerovej, JUDr. Pavla\nTomáša, ktorému bola pôvodne vec pridelená, JUDr. Vrťovej i JUDr. Ivety Šnapkovej.\nZ prvého uznesenia o posudzovaní skutočnej zaujatosti sudcov Okresného súdu v Banskej\nBystrici č. k. 17NcC/19/2010-53 zo dňa 3.06.2010 vyplýva, že menovaní uviedli, „že sú\nv priateľskom vzťahu so žalobcom a tento vzťah by im bránil nezaujato konať a rozhodovať.\nSudcov, ktorí tvrdili bližší priateľský vzťah k účastníkovi, nadriadený súd z prejednávania\na rozhodovania veci vylúčil, nakoľko takto tvrdený vzťah sudcu by mohol aj u ostatných\núčastníkov objektívne vzbudzovať pochybnosti o objektívnom rozhodovaní. Ostatných\nsudcov, ktorí uviedli len to, že žalobcu ako sudcu Krajského súdu Banská Bystrica osobne\npoznajú, prípadne poznajú aj jeho manželku, alebo že ide o sudcu, ktorý rozhoduje\nv odvolacom konaní o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam sudcu Okresného súdu\nv Banskej Bystrici, Krajský súd Banská Bystrica z prejednávania a rozhodovania tejto veci\nnevylúčil, pretože profesionálny, kolegiálny vzťah k žalobcovi (vedľajšiemu účastníkovi),\nako sudcovi nadriadeného súdu, nemôže tvoriť objektívny základ nimi tvrdenej subjektívnej\nzaujatosti...“».\n5. Pokračujúc v argumentácii, sťažovateľka poukazuje na to, že „po pridelení veci\nsudkyni JUDr. Jarmile Jánošovej sa táto opätovne snažila upozorniť nadriadený súd na\nsvoju zaujatosť (jej list datovaný dňa 16.06.2010). Poukázala na to, že má dlhoročný\npriateľský vzťah so žalobcom a jeho manželkou, spoločne s nimi sa zúčastňuje rehabilitácií,\n3\n\na rozhodne svoj vzťah k nim nepovažuje za bežný kolegiálny vzťah. Krajský súd Banská\nBystrica bez akéhokoľvek rozhodovania zákonnej sudkyni listom zo dňa 23.06.2010\noznámil, že nejde o dôvody mu neznáme, a keďže súd nemôže o opakovane uvádzaných\ndôvodoch konať, vec vrátil zákonnej sudkyni bez akéhokoľvek rozhodnutia. Týmto postupom\nbola sudkyňa JUDr. Jarmila Jánošová nútená o žalobe, napriek blízkemu vzťahu k jednému\nz účastníkov konania, konať. Práve absencia akéhokoľvek rozhodnutia odvolacieho súdu\no námietke zaujatosti vznesenou samotnou sudkyňou zapríčinila, že o nadštandardnom\nvzťahu medzi konajúcou sudkyňou a žalobcom sa sťažovateľka dozvedela oneskorene, a to\naž po nahliadnutí do spisového materiálu.“.\n6.\n\nSťažovateľka\n\nzvýrazňuje,\n\nže\n\n«elementárnym\n\ndovolacím\n\ndôvodom\n\nvoči právoplatnému čiastočnému rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k.\n9C/117/2011-306 zo dňa 18.05.2012, tak bola námietka sťažovateľky voči zaujatosti\nsudkyne JUDr. Jarmile Jánošovej. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o zrušení\nrozsudku Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 17Co/223/2012-513 zo dňa 03.09.2014\na čiastočného rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 9C/117/2011-306 zo dňa\n18.05.2012 a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia\nzdôraznil, že preskúmanie nezaujatosti konajúcej sudkyne Krajským súdom Banská Bystrica\nako nadriadeným súdom nebolo v súlade so zákonom, čím došlo k porušeniu základného\npráva sťažovateľky na to, aby právna vec bola prerokovaná a rozhodnutá nestranným\nsudcom. Napriek jasným právnym úvahám Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ohľadne\nkontroverzného posudzovania vyjadrení sudcov Okresného súdu v Banskej Bystrici o ich\nvzťahu k žalobcovi, Krajský súd Banská Bystrica, inak mimo zákonný časový limit,\nzadovážil výlučne vyjadrenie sudkyne JUDr. Jarmily Jánošovej a znovu rozhodol o jej\nnevylúčení. Je zarážajúce, že nestrannosť sudkyne Krajský súd Banská Bystrica potvrdil\nnapriek zopakovaniu jej všetkých dovtedajších pochýb o spôsobilosti vec nestranne\nrozhodnúť. Vo svojom liste datovanom dňa 02.07.2015 totiž JUDr. Jarmila Jánošová\nuvádza, že „môj vzťah k navrhovateľovi ako aj jeho manželke sa od doby môjho vyjadrenia\nzo dňa 16.06.2010 nezmenil. Nestretávame sa už na rehabilitáciách sudcov, ale napr. som\nsa s navrhovateľom a jeho manželkou stretla cca. pred rokom na oslave 50-tin nášho\nspoločného kolegu, t. j. na súkromnej akcii. Z uvedených dôvodov žiadam Krajský súd\n\n4\n\nv Banskej Bystrici, aby opätovne zvážil otázku môjho vylúčenia vo veci samej, keďže môj\nvzťah k žalobcovi nie je len bežným kolegiálnym vzťahom a aj novo uvedená skutočnosť\nmôže objektívne vzbudiť pochybnosti o mojej nezaujatosti“.\nNa základe celkom troch obdobných vyjadrení sudkyne JUDr. Jarmily Jánošovej\nžiadajúcej o svoje vylúčenie pre priateľský pomer k žalobcovi tak oprávnene u sťažovateľky\nvznikla výrazná nedôvera v spravodlivé, nestranné súdne konanie, a to nielen pred\nsamotnou JUDr. Jarmilou Jánošovou, sudkyňou Okresného súdu v Banskej Bystrici, ale aj\npred JUDr. Zitou Nagypálovou, sudkyňou Krajského súdu Banská Bystrica, ktorá\nneochvejne popiera prítomnosť subjektívnej zaujatosti sudkyne súdu prvého stupňa.».\n7. V širšom kontexte sťažovateľka pripomína, že «príliš osobný vzťah sudcu\nk účastníkovi konania je jedným z hlavných dôvodov, pre ktorý by mal byť sudca\nz rozhodovania o veci diskvalifikovaný. Štatút sudcu je vybudovaný na predpoklade jeho\nnestrannosti a ako taký tvorí pilier demokratickej spoločnosti. Vo viacerých súdnych\nrozhodnutiach slovenských i českých súdov je tento aspekt vnímaný extenzívnejšie.\nK vylúčeniu sudcu z výkonu sudcovskej funkcii v konkrétnej veci dochádza na základe\nnávrhu sudcu na jeho vylúčenie, hoci sa subjektívne necíti byť zaujatým a ani niet\npochybnosti o jeho profesionálnych kvalitách rozhodovať nestranne. Dostáva tu však\nprednosť tzv. zdanie nestrannosti sudcu, čiže sa akcentuje objektívny pohľad. Napríklad\nmožno poukázať na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS\n306/2012-6 (vylúčenie sudcu ústavného súdu z konania pre priateľský pomer k účastníkovi\nkonania), či Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č.k. Nao/51/2010, Nao/9/2014,\nNao/215/2015, Nao/134/2015. Uvedené by malo platiť o to viac, ak jedným z účastníkov\nkonania je práve sudca. Je prirodzené, že pre vylúčenie sudcu z rozhodovania takého sporu\nnepostačuje len samotný rýdzo kolegiálny vzťah medzi sudcami (napr. IV. ÚS 124/2010,\nIV. ÚS 345/09). Treba tu brať do úvahy, že počet sudcov v Slovenskej republike nie je tak\nvysoký, aby nedochádzalo medzi nimi k bežným, pracovným, študijným, či iným kontaktom.\nNie je vylúčené však, že ich vzájomný profesijný pomer prerastie do takej intenzity/kvality,\nže nedokážu zachovať prirodzenú schopnosť nezaujatého konania a rozhodovania\na potrebný odstup od sudcu ako účastníka konania. Vyhodnocovanie charakteru vzťahov\nmedzi sudcami a určovanie „zlomového bodu“, od ktorého možno vnímať ich vzťah ako\n\n5\n\nprekračujúci bežný priateľský alebo kolegiálny, určite nie je jednoduchou záležitosťou.\nPotvrdzujú to nielen rôznorodé rozhodnutia slovenských (IV. ÚS 345/09, III. ÚS 105/2011)\na českých súdov (Najvyššieho súdu Českej republiky č.k. 2Cdon/1558/96, 7Tz/178/2001,\nNajvyššieho správneho súdu Českej republiky č.k. Nao 135/2015), či Ústavného súdu\nČeskej republiky č.k. IV. ÚS 67/2004), ale v tomto civilnom spore aj pomer hlasov, ktorým\nbolo napádané rozhodnutie prijaté (2:1).».\n8. Sťažovateľka uzatvára, že konečný právny záver krajského súdu o námietke\nzaujatosti vznesenej sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou považuje z ústavnoprávneho\nhľadiska a z hľadiska dohovoru „za neospravedlniteľný a neudržateľný. Jeho rozhodnutie\nnemožno vnímať inak ako svojvôľu. Máme za to, že touto ústavnou sťažnosťou napadnuté\nrozhodnutie je v rozpore s citovanými predpismi, pretože napriek zreteľne vyjadrenej\nzaujatosti sudkyne JUDr. Jarmily Jánošovej, Krajský súd Banská Bystrica opäť rozhodol\no jej nevylúčení, čím hrozí pokračovanie nie nestranného súdneho konania.“.\n9. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej\nsťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné práva JUDr. Viery Petríkovej(...) a to právo na súdnu ochranu\nzaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivý súdny proces\nzaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, uznesením\nKrajského súdu Banská Bystrica č.k. 12NcC/9/2015-585 zo dňa 07.07.2015 porušené boli.\n2. Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 12NcC/9/2015-585 zo dňa\n07.07.2015 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd Banská Bystrica je povinný uhradiť JUDr. Viere Petríkovej(...) trovy\nkonania v sume 355,73 € na účet spoločnosti KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o.\n(...), do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n6\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\n11. Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12 NcC 9/2015-585\nzo 7. júla 2015, pričom napadnuté uznesenie považuje za arbitrárne, svojvoľné. Obsah\nsťažnosti však nasvedčuje tomu, že sťažovateľka – aj keď nie explicitne ‒ namieta\nporušenie práva na nestranného sudcu, ktoré je súčasťou čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1\n\n7\n\ndohovoru. Ústavný súd však preskúma uvedené rozhodnutie krajského súdu z obidvoch\nhľadísk, pretože sťažovateľkou formálne a obsahovo sa napadnuté práva v predmetnej veci\nv podstate prelínajú.\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch(...)\nÚstavný súd si pri výklade práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy osvojil\njudikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru,\npokiaľ ide o právo na spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n13. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu\n(čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť\nkaždému prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu viazaného\nprocesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva\nna súdnu ochranu, vo veci konať a rozhodnúť (II. ÚS 88/01).\nČlánok 46 ods. 1 ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie\nsúdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany,\na tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu\nochranu zakotvených v čl. 46 až čl. 50 ústavy (porov. I. ÚS 117/05). Podľa konštantnej\njudikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj\npráva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť každému prístup k súdu, čomu\nzodpovedá povinnosť všeobecného súdu viazaného procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi\npredpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu, vo veci konať\na rozhodnúť (porov. II. ÚS 88/01). Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým\na právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané\n8\n\na umožnené\n\nprocesné\n\núkony\n\núčastníka\n\nprimeraným,\n\nzrozumiteľným\n\na\n\nústavne\n\nakceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov.\nv tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07), najmä\ns ustanovením § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), v ktorom sú\nupravené náležitosti odôvodnenia rozsudku. Inak povedané, povinnosť súdu v rámci\nriadneho procesného postupu (t. j. v zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť správne\na v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej\nprípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, obe\nvyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú jedny zo základných znakov ústavne aprobovaného\npostupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou súdu.\nSúčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych garancií\nprocesnej povahy je, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a z ktorého musí byť bez ohľadu na to, či sa\nodvolací (prípadne dovolací) súd stotožní a inkorporuje odôvodnenie rozhodnutí inštančne\nnižších súdov, zrejmé, že sa zaoberal a vyjadril k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na\nním prejednávanú vec a neuspokojil sa bez ďalšieho so závermi inštančne nižších súdov\n(pozri napr. Helle v. Fínsko, č. 20772/92, rozsudok ESĽP z 19. 12. 1997, bod 60; Rajkovič\nv. Chorvátsko, č. 50943/99, rozhodnutie z 3. 5. 2001, bod 2). Rozhodnutie všeobecného\nsúdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú\nbyť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.\n14. Úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti bolo posúdiť, či\nodôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu signalizuje potenciálnu arbitrárnosť\nv interpretácii a aplikácii príslušných právnych noriem na vec sťažovateľky a s tým spojené\nmožné porušenie označených ústavných práv sťažovateľky, alebo naopak, či vzhľadom na\nodôvodnenie a právne závery krajského súdu v ňom uvedené je sťažnosť zjavne\nneopodstatnená a ani po jej prijatí na ďalšie konanie by nebolo možné konštatovať\nporušenie označených ústavných práv napadnutým postupom a uznesením krajského súdu.\n\n9\n\n15. Vychádzajúc z uvedených princípov a právnych názorov, ústavný súd na účely\nposúdenia opodstatnenosti sťažnosti preskúmal namietaný postup a uznesenie krajského\nsúdu.\n16. Posudzujúc procesný postup krajského súdu v konaní „o vylúčení sudkyne\nOkresného súdu Banská Bystrica JUDr. Jarmily Jánošovej z prejednávania a rozhodovania\nveci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 9 C 117/2011“, ústavný súd\nkonštatuje, že krajský súd v uvedenej veci konal zákonom predpísaným procesným\npostupom podľa v tom čase platného a účinného OSP. Postup krajského súdu plne\nkorešpondoval so zákonnými požiadavkami kladenými na postup krajského súdu\na požiadavkami kladenými ústavou a na procesný postup všeobecného súdu. Z hľadiska\npostupu teda nemožno napadnutému rozsudku krajského súdu pre účely posudzovania\ndodržania dikcie čl. 46 ústavy a nasl. a čl. 6 ods. 1 dohovoru nič vytknúť.\n17. Pokiaľ ide o posúdenie skutkových a právnych záverov, a teda v danom prípade\ninterpretácie a aplikácie príslušných ustanovení OSP, z hľadiska zákazu svojvôle pri\nodôvodnení rozhodnutia nemožno napadnutému uzneseniu tiež nič vytknúť. Krajský súd pri\nodôvodnení napadnutého uznesenia najprv široko uvádza vývoj judikatúry týkajúcej sa\nrozhodovania o vylúčenie sudcov, najmä judikatúry týkajúcich sa kolegiálnych vzťahov\nsudcov, pričom sa dostáva k aktuálnemu judikátu najvyššieho súdu R 31/2014, na ktoré\ncitáciou argumentačne poukazuje «Skutočnosť, že sudca sa zo svojich subjektívnych hľadísk\n„cíti zaujatý“, nezakladá bez ďalšieho dôvod pre jeho vylúčenie z prejednávania\na rozhodovania veci, ak povaha okolností, z ktorých vyvodzuje možnosť vzniku pochybností\no svojej nezaujatosti, nemôže z objektívneho hľadiska viesť k legitímnym pochybnostiam\no nestrannosti súdneho rozhodovania.» Krajský súd napokon riadne a nevyhýbavo vyjadril\nsvoju pozíciu k veci takto: „Krajský súd i po doplnení vyjadrenia sudkyne JUDr. Jarmily\nJánošovej v podaní z 02.07.2015 zotrváva na názore vyjadrenom v rozsudku Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/223/2012-513 z 3. septembra 2014, že sudkyňu JUDr.\nJarmilu Jánošovú napriek jej vyhláseniu o svojom vzťahu k navrhovateľovi, ako účastníkovi\nkonania, nie je možné považovať za zaujatú a vylúčenú z prejednávania a rozhodovania\nveci podľa § 14 ods. 1 O. s. p. Ňou tvrdený priateľský vzťah k navrhovateľovi sa\nneprejavuje navonok spôsobom uvedeným v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 1\n10\n\nNc/30/2014, 7Nc/7/2012, keď sa len v minulosti do roku 2010 spoločne aj s inými kolegami\nzo súdu zúčastňovali s navrhovateľom rehabilitácii sudcov a od roku 2010 do rozhodnutia\nkrajského súdu týmto rozhodnutím sa stretla s navrhovateľom a jeho manželkou len\njedenkrát niekedy v lete 2014 na oslave 50-tin spoločného kolegu. Ani účasť na oslave 50tin spoločného kolegu nemôže spochybniť schopnosť sudkyne JUDr. Jarmily Jánošovej\nprejednať a rozhodnúť vec nestranne a nezaujato, pretože nejde o vzájomné pozvanie medzi\nnavrhovateľom alebo jeho rodinným príslušníkom a sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou\nna vlastnú súkromnú akciu. Tejto akcie sa zúčastnili navrhovateľ a sudkyňa JUDr. Jarmila\nJánošová na pozvanie iného kolegu a ich stretnutie na tejto akcii možno považovať za\nnáhodné, účastníkom konania a sudcom prejednávajúcim vec neovplyvnené. Preto takéto\nnáhodné stretnutie nepovažuje krajský súd za prejav vzťahu sudkyne a navrhovateľa, ktorý\nby mohol objektívne spôsobiť pochybnosti o jej nezaujatosti. Krajský súd nezistil žiadnu\nskutočnosť, ktorá by objektívne zakladala pochybnosť o nezaujatosti JUDr. Jarmily\nJánošovej, preto ju z prejednávania a rozhodovania tejto veci nevylúčil.“\n18. Nestrannosť sudcov je ústavne a aj zákonom veľmi silne chránenou hodnotou,\npretože je pre jej ochranu vyhradené jednak osobitné námietkové konanie (§ 14 OSP, § 49\na nasl. CSP), a taktiež je namietateľná v odvolacom aj v dovolacom konaní. A napokon,\nnestrannosť je chránená aj v konaní o ústavnej sťažnosti. Ústavný súd, vychádzajúc\nz princípu subsidiarity, v zásade odmieta preskúmavať námietkové „Nc“ konania s tým, že\núčastník konania môže vyjadriť svoje pochybnosti o nestrannosti ešte v civilnom konaní\n(II. ÚS 211/2016, II. ÚS 212/2016, II. ÚS 802/2016, II. ÚS 794/2016). V predmetnej veci je\nvšak nutné z dôvodu právnej istoty a špecifík veci po zrušovacom dovolacom rozhodnutí\nustáliť už v tomto konaní o ústavnej sťažnosti nestrannosť sudcu.\n19. Ústavný súd už vo viacerých rozhodnutiach zdôraznil, že požiadavka nestrannosti\nči nezaujatosti sudcu sa dotýka samej podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť\nznamená absenciu zaujatosti či predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem\nna výsledku konania (porov. Barak, A. Judge in a Democracy. Princeton University Press,\n2008, s. 101 a nasl.), resp. nevzniká navonok legitímny dojem, že by takýto záujem mohol\nmať. Rozhodovanie sudcom, ktorý nie je nestranný, nie je len popretím rovnosti účastníkov\n\n11\n\nkonania, ale ide svojím spôsobom aj o rozhodovanie vo vlastnej veci (nemo iudex in causa\nsua), a vôbec o popretie zmyslu súdnictva a práva.\n20. Rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov. Ide o ich\nzákladnú povinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému. Dobová literatúra\nuvádza: „Základní vlastností, kterou žádáme od každého soudu, tedy i od soudce konajíciho\ncivilní soudní řízení, jest jeho nestrannost. V nejprimitivnejším pojetí jest nestrannost\nnedostatek soudcova osobního zájmu na řízení a jeho výsledku. Soudce nesmí očekávati od\ntoho, že je koná a jak v něm rozhoduje, žádného zisku ani ideální ani hmotné povahy pro\nsvoji osobu ani pro ty, kdož jsou mu osobně (pokrevně a pod.) zvlášť blízcí“ (Štajgr, F.\nZásady civilního soudního řízení. Všehrd, 1946, s. 9 a nasl.).\n21. Nestrannosť je vo vnímaní Európskeho súdu pre ľudské práva absencia zaujatosti\nči predsudku vo veci, pričom nestrannosť môže byť overovaná už spomenutým\nsubjektívnym a objektívnym testom. Východiskom je subjektívny test, v ktorom sa zisťuje\nosobné presvedčenie, postoj sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanej veci. Osobná\nnestrannosť sudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto „opakom“ môže byť\nsudcom prejavené nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo ak si napríklad sudca z osobných\ndôvodov vyhradí prerokovanie veci pre seba. Požiadavka nestrannosti nemôže byť\ndostatočne naplnená len subjektívnym testom, ktorý je náročný z hľadiska preukazovania.\nNa subjektívny test teda plynule nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma, či sudca\nvykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá perspektíva\nnestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti. „Justice must not only be\ndone, it must also be seen to be done.“ Podľa ESĽP musí byť ustálené, či existujú zistiteľné\nskutočnosti, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti o nestrannosti sudcov, a v tomto zmysle\nmôže mať aj zdanie určitú dôležitosť, pretože „v stávke“ je dôvera, ktorú musia súdy\nv spoločnosti vzbudzovať, nehovoriac o dôvere samotných účastníkov konania. Pozícia\nnamietajúceho má v objektívnom teste dôležitý význam, avšak rozhodujúce je, či je jeho\nobava aj objektívne akceptovateľná.\n22. Ústavný súd vychádza z názoru, že kolegiálne vzťahy medzi aktérmi právneho\nživota (právnikmi) vrátane sudcov ústavného súdu bez ďalšieho nemôžu byť dôvodom na\n\n12\n\nspochybnenie nestrannosti sudcov ústavného súdu a na ich vylúčenie z prerokúvania veci\nz tohto dôvodu (mutatis mutandis IV. ÚS 124/2010, tiež už spomenuté R 31/2014).\n23. Ústavný súd upozorňuje na veľmi silnú skutkovú podmienenosť námietkových\nkonaní a tak dôležitosť konkrétnych okolností (II. ÚS 16/2011, bod 22). Podstata sporu\no nestrannosť sudkyne JUDr. Jarmily Jánošovej spočíva v tom, že krajský súd, ktorý ju\nnevylúčil, akcentuje, že vzťah sudkyne k žalobcovi, a ešte skôr vzťah k jeho manželke\nmierne presahuje zónu kolegiálnych vzťahov smerom ku vzťahom osobnejším. Naopak,\nsťažovateľka akcentuje, že sama sudkyňa vyjadrila pochybnosť o svojej nestrannosti a že jej\nvzťah k žalobcovi je súkromnejší.\n24. Uvedená situácia je špecifickým prienikom subjektívnej a objektívnej\nnestrannosti. Sudkyňa sama oznamuje námietku predpojatosti, cíti rešpekt, opatrnosť,\nzodpovednosť, a preto svoju väzbu na žalobcu netají, ale fakty a tón jej vyjadrenia (bod 6\ntohto uznesenia) nesignalizujú zreteľnú zaujatosť. Sama sudkyňa v ostatnom vyjadrení\nspomína prvok objektívnej nestrannosti. Ústavný súd k tomu dodáva, že veci chýba\ntakpovediac rozdielový fakt, ktorý by znamenal istejšiu pochybnosť o nestrannosti sudkyne.\nVzťahu sudkyne a žalobcu chýba fakt obdobný vzťahu iudex inhabilis, či fakt dotýkajúci sa\nidentity sudkyne (porov. II. ÚS 16/2011). Vyjadrenia sudkyne sú v istom zmysle strohé, a to\nnielen textom, ale aj jeho obsahom, čo naznačuje, že vzťah k žalobcovi nie je autenticky\nblízky.\n25. Možno pripomenúť, že ustaľovanie nestranného sudcu v predmetnej veci začalo\nna\n\npodnet\n\npôvodného\n\nzákonného\n\nsudcu\n\na vzhľadom\n\nna\n\nznámosť\n\nžalobcu\n\nv banskobystrickom justičnom prostredí predseda okresného súdu preventívne preskúmal\nvšetkých tamojších civilných sudcov. Už krajský súd piatich sudcov vylúčil a dvadsiatich\ntroch nevylúčil, čo napriek stručnejšiemu odôvodneniu naznačuje, že pozícia sudkyne\nJUDr. Jarmily Jánošovej nebola posudzovaná izolovane, ale v kontexte celej lokálnej\njustície, pričom rozdielom bolo bližšie priateľstvo so žalobcom. Neskôr dala pre dôslednosť\npodnet samotná menovaná sudkyňa. Ako sa uvádza v meritórnom odvolacom rozhodnutí\n(rozsudok krajského súdu č. k. 17 Co 223/2012-513 z 3. septembra 2014, s. 12),\nsťažovateľka „napriek výslovnej výzve“ nevyužila možnosť dať voči sudkyni JUDr. Jarmile\n\n13\n\nJánošovej námietku zaujatosti, a preto možno súhlasiť aj so súvisiacim názorom krajského\nsúdu, podľa ktorého „je možné usúdiť, že do rozhodnutia vo veci samej“ sa aj v očiach\nsťažovateľky „javila ako nestranná“.\n26. Zo všetkých uvedených skutočností vyplýva, že súdna moc sa v danej veci riadne\nusilovala o nestranné rozhodovanie, a tak jej nemožno ani z tohto hľadiska vytknúť\nporušenie označených práv sťažovateľky. Vlastnosť nestrannosti sudkyne JUDr. Jarmily\nJánošovej v konaní pred okresným súdom sp. zn. 9 C 117/2011 treba považovať za\nfixovanú, iba ak by vyšli najavo nejaké nové výnimočné fakty.\n27. Ústavný súd teda uzatvára, už pri predbežnom prerokovaní veci a bez nutnosti\nďalšieho procesného postupu je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu nie je\narbitrárne, je riadne odôvodnené, a teda ústavne akceptovateľné z hľadiska práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, a zároveň sudkyňu JUDr. Jarmilu Jánošovú možno považovať za nestrannú,\na preto je napadnuté uznesenie ústavne konformné aj z hľadiska práva na nestranný súd.\n28. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. decembra 2016\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zaujatosť / predpojatosť", "obnova konania-obnova konania pred ústavným súdom", "sudca-námietka zaujatosti", "ochrana osobnosti", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "sudca-vyhlásenie o predpojatosti", "sudca-nestrannosť", "zaujatosť / predpojatosť", "súd-nestrannosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fbc46bc4-ea68-43eb-b8a1-10a98b579f43", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.880.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 880/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 880/2016 z 13. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-13", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.880.2016.1"}, {"guid": "ussr:5cfe1b18-aed0-4f09-89ac-53d5ebc9a7ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.794.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 794/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 794/2016 z 27. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-27", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.794.2016.1"}, {"guid": "ussr:fd5be153-4aec-468a-9908-4d63a5e6ebca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.802.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 802/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 802/2016 z 27. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-27", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.802.2016.1"}, {"guid": "ussr:bb919dd2-04f3-49a7-940a-bbe3f65735bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.211.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 211/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2016 z 2. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-02", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.211.2016.1"}, {"guid": "ussr:6dffc6b9-9df0-41ed-8f24-7540a09db5e9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.212.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 212/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 212/2016 z 2. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-02", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.212.2016.1"}, {"guid": "ussr:9449983c-1b37-4ed7-bd00-121eca28992e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 16/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 16/2011 z 11. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-11", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9449983c-1b37-4ed7-bd00-121eca28992e"}, {"guid": "ussr:c704bd07-db5a-494c-9b02-1b2a94df893c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 306/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 306/2012 z 26. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c704bd07-db5a-494c-9b02-1b2a94df893c"}, {"guid": "ussr:94881aa7-4181-48c3-89e0-1ea79757b48a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 105/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 105/2011 z 14. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-14", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:94881aa7-4181-48c3-89e0-1ea79757b48a"}, {"guid": "ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 345/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 345/09 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 1426, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:5664b741-68c4-4732-b084-e8261a051542", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 124/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 124/2010 z 26. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-26", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5664b741-68c4-4732-b084-e8261a051542"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "40b1f8cc-17bb-4644-9c23-803937fcc8a2:bd547036-e90b-4a32-bf45-229fad9f06dc", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3509204778.2", "spisova_znacka": "17Co/223/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/223/2012 z 18. 6. 2013", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2013-06-18", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3509204778.2"}], "citovane_v": []}