{"guid": "ussr:0d0df438-fca8-4722-87c9-9973200ee3eb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.890.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 890/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 890/2016 z 14. 12. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 14. decembra 2016, sp. zn. II. ÚS 890/2016, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.890.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2016-12-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "nazov": "čl. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0d0df438-fca8-4722-87c9-9973200ee3eb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.890.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.890.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.890.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 890/2016-8\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. decembra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLadislava\n\nOrosza\n\n(sudca\n\nspravodajca)\n\npredbežne\n\nprerokoval\n\nsťažnosť\n\n, zastúpenej advokátom\nJUDr. Michalom Vlkolinským, Námestie SNP 17/29, Zvolen, ktorou namieta porušenie\nsvojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nv spojení s namietaným porušením čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\nuznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13 Co 951/2015 z 30. júna 2016,\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. októbra 2016\ndoručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Vlkolinským, Námestie\n\nSNP 17/29, Zvolen, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení\ns namietaným porušením čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy uznesením Krajského súdu\nv Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 13 Co 951/2015 z 30. júna 2016 (ďalej\nlen „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou\nkonania vedeného Okresným súdom Zvolen (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.\n11 C 18/2014 v postavení žalobkyne, ktorá sa žalobou doručenou okresnému súdu\n28. novembra 2013 domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 11 304,48 € s príslušenstvom\nz titulu náhrady škody. Svoju žalobu sťažovateľka odôvodnila tým, že 5. októbra 2012\npožiadala žalovaného o úpravu prístupovej komunikácie, pričom pri vykonávaní\nprevádzkovej činnosti žalovaným došlo k poškodeniu kamenného oporného múru\nnachádzajúceho sa pri rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve sťažovateľky. Sťažovateľka\npodala 25. mája 2015 okresnému súdu návrh, na základe ktorého „žiadala, aby súd prvej\ninštancie povolil do konania na strane sťažovateľky ako žalobkyne vstup\nako vedľajšiemu účastníkovi... s odôvodnením, že menovaný je manželom\nsťažovateľky, obaja manželia spoločne užívajú predmetný rodinný dom, ktorý spoločne\npo desiatich rokoch manželstva zo spoločných prostriedkov postavili, pričom investíciu\nvynaloženú na stavbu rodinného domu získali spoločnou podnikateľskou činnosťou, ako aj\nz prostriedkov hypotekárneho úveru, ktorého poskytnutie však bolo podmienené tým, že\nvzhľadom na svoj vek 68 rokov nemôže byť spoludlžníkom tohto úveru a ako\nvýlučný vlastník rodinného domu môže byť zapísaná len sťažovateľka ako jeho manželka“.\nOkresný súd uznesením sp. zn. 11 C 18/2014 z 21. júla 2015 (ďalej len „uznesenie\nz 21. júla 2015“) návrh sťažovateľky zamietol. O odvolaní sťažovateľky proti uzneseniu\nokresného súdu z 21. júla 2015 rozhodol krajský súd napadnutým uznesením, ktorým\nrozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil.\nSťažovateľka v súvislosti s napadnutým uznesením krajského súdu argumentuje, že\n„... súhlasí s odôvodnením súdu druhej inštancie, podľa ktorého ust. § 93 ods. 1 OSP (resp.\n\n2\n\nod 01. 07. 2016 ust. § 81 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z.) upravuje tzv. prvú skupinu\nsubjektov, ktoré v konaní môžu vystupovať ako vedľajší účastníci, t. j. osoby, ktoré majú\nprávny záujem na výsledku konania. Tak súd prvej inštancie, ako aj súd druhoinštančný,\nvo svojich rozhodnutiach zdôrazňovali, že vedľajším účastníkom/intervientom v konaní má\nbyť manžel sťažovateľky ako navrhovateľky/žalobkyne, avšak podľa názoru oboch súdov\nrozhodnutie vo veci samej jeho hmotnoprávne postavenie neovplyvní. Tieto závery najmä\ndruhoinštančného súdu sú nesprávne, pretože sťažovateľka a\n\nokrem toho, že\n\nsú manželia, majú všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve.\nÚspech sťažovateľky, alebo jej prípadný neúspech hmotnoprávne postavenie\nzásadne ovplyvní a to buď tak, že bude sťažovateľke poskytnutá náhrada škody, ktorá je\npredmetom konania alebo budú musieť na škodu, ktorá im vznikla, použiť spoločné\nprostriedky.“.\nSťažovateľka ďalej namieta, že je nevyhnutné, aby bola všeobecným súdom\n„poskytnutá rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok\nkonania využitím svojich procesných práv za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne\nnevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhým účastníkom konania, najmä pokiaľ sa má\nvyjadrovať k záverom znalcov, klásť im otázky, dopĺňať svoje vyjadrenia a podania“.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1/ Základné právo sťažovateľky... na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46\nods. 1 v spojení s článkom 1 a článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením\nKrajského súdu Banská Bystrica zo dňa 30. 06. 2016, sp. zn. 13 Co/951/2015-245, porušené\nbolo.\n2/ Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 30. 06. 2016, sp. zn.\n13 Co/951/2015-951, zrušuje a vec vracia Krajskému súdu Banská Bystrica na ďalšie\nkonanie.“\n\n3\n\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\n\n4\n\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nSťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s namietaným porušením čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy\nnapadnutým uznesením krajského súdu. Právny názor krajského súdu rozhodujúceho\nvo veci návrhu na pripustenie vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne, podľa ktorého\nrozhodnutie vo veci hmotnoprávne postavenie manžela sťažovateľky ako vedľajšieho\núčastníka neovplyvní, je podľa sťažovateľky „nesprávny“. Sťažovateľka v tejto súvislosti\nďalej argumentuje, že všeobecný súd jej musí poskytnúť rozumnú a dostatočnú možnosť\nuplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania, a to všetko pri dodržaní podmienok,\nktoré ju nestavajú do nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhým účastníkom konania,\nnajmä „pokiaľ sa má vyjadrovať k záverom znalcov, klásť im otázky, dopĺňať svoje\nvyjadrenia a podania“.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nV súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický\na právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovení zákon.\nPodľa judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu zaručuje\nkaždému právo na prístup k súdu, ako aj konkrétne procesné garancie v konaní pred ním.\n\n5\n\nZákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa možno domáhať v\nmedziach a za podmienok ustanovených vykonávacími zákonmi (napr. III. ÚS 124/04).\nK porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy by došlo\npredovšetkým vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva\nna nezávislom a nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom\nnávrhu (žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby (napr. I. ÚS 35/98), ale tiež\nv prípade, ak by rozhodnutie všeobecného súdu bolo arbitrárne, a teda prejavom zjavnej\nsvojvôle pri výklade a aplikácii právnej normy, ak by výrok rozhodnutia nebol v súlade\ns priebehom konania alebo ak by rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené. Pokiaľ výklad\nnie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá dôvod doň zasahovať\n(napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 67/06).\nÚstavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na súdnu ochranu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\nUvedené východiská tvoriace obsahovú súčasť základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní v napadnutej\nveci aj krajský súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu posúdiť, či ich skutočne\nrešpektoval, a to minimálne v takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná\na udržateľná.\n\n6\n\nÚstavný súd pred preskúmaním napadnutého uznesenia krajského súdu považoval\nza potrebné poukázať na svoje ústavné postavenie pri preskúmavaní rozhodnutí\nvšeobecných súdov. Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej ustálenej judikatúre opakovane\nzdôrazňuje, že nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy\nje nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Z tohto ústavného postavenia vyplýva,\nže úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým\nprislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). V nadväznosti na to nie je ústavný súd zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu\nmôžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\nÚstavný súd považuje tiež zo žiaduce poznamenať, že ústava rozdeľuje ochranu\nzákladných práv a slobôd medzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany\nje založený na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu\npri poskytovaní ochrany základným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci\nvšeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne\nzodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd\n(čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4).\nZ uvedeného ústavného vymedzenia postavenia a kompetencií všeobecných súdov\na ústavného súdu v Slovenskej republike vyplýva, že rozhodovanie o návrhu na pristúpenie\ndo konania ako vedľajšieho účastníka patrí zásadne do právomoci všeobecných súdov.\nÚstavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch proti\n\n7\n\nrozhodnutiam všeobecných súdov, a preto v zásade nie je oprávnený posudzovať správnosť\nskutkových a právnych názorov všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní\nzákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu z hľadiska správnosti výkladu\na uplatňovania zákonov (vedľajšieho účastníctva) za podmienky rešpektovania jeho\nústavnej konformity.\nÚstavný\n\nsúd\n\nv nadväznosti\n\nna\n\ninštitút\n\nvedľajšieho\n\núčastníctva,\n\no ktoré\n\nv posudzovanej veci ide, zdôrazňuje, že predpokladom jeho prípustnosti v konaní je právny\nzáujem vedľajšieho účastníka na výsledku sporu, t. j. právny záujem na úspešnosti v spore\nu toho účastníka, ku ktorému pristúpil (sťažovateľky). Právny záujem na výsledku konania\nako podmienka možnosti vstupu do konania v pozícii vedľajšieho účastníka konania\nna strane niektorého z účastníkov konania nie je v Občianskom súdnom poriadku, ktorý bol\nv čase rozhodovania všeobecného súdu platný a účinný, bližšie definovaný, t. j.\nzákonodarca ponechal na úvahe všeobecného súdu, ako bude tento pojem v jednotlivých\nindividuálne určených prípadoch vykladať a aplikovať. Úvaha všeobecného súdu\npri interpretácii tohto pojmu nie je ale neobmedzená, musí totiž rešpektovať podstatu\na zmysel vedľajšieho účastníctva v kontexte s obsahom a rozsahom ústavou garantovaného\nzákladného práva na súdnu ochranu (čl. 46 a nasl. ústavy) v spojení s ústavnými princípmi\n(m. m. IV. ÚS 60/2010).\nVychádzajúc z obsahu a rozsahu ochrany základného práva na súdnu ochranu\nformulovaných v doterajšej judikatúre ústavného súdu a prihliadnuc aj na doterajšiu\njudikatúru všeobecných súdov, právny záujem na výsledku konania možno definovať\nv spojení s podstatou a zmyslom inštitútu vedľajšieho účastníctva, ktorým je posilnenie\npostavenia účastníka, na ktorého strane vedľajší účastník do konania vstupuje,\nza podmienky, že objektívne existuje relevantný dôvod, z ktorého možno vyvodiť, že aj\nvedľajší účastník má na výsledku sporu právny záujem. O právny záujem ide spravidla\nvtedy, ak rozhodnutím vo veci môže byť dotknuté právne postavenie vedľajšieho\núčastníka/jeho práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva. V súlade s rozhodovacou\nčinnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok sp. zn. 3 Cdo 140/2005\nz 29. septembra 2005) aj v prípade vedľajšieho účastníctva je nevyhnutný právny záujem\n\n8\n\nvedľajšieho účastníka na výsledku sporu a nepostačuje iba záujem morálny či majetkový\n(k tomu pozri aj III. ÚS 322/2016).\nVychádzajúc z obsahu sťažnosti, ústavný súd v rámci predbežného prerokovania\npodrobil napadnuté uznesenie krajského súdu prieskumu z ústavne významných hľadísk,\npričom sa sústredil predovšetkým na posúdenie, či sa krajský súd ústavne akceptovateľným\nspôsobom vysporiadal s odvolacími námietkami sťažovateľky.\nV napadnutom uznesení, ktorým bolo ako vecne správne potvrdené uznesenie\nokresného súdu z 21. júla 2015 o zamietnutí návrhu sťažovateľky na vstup vedľajšieho\núčastníka do konania na strane žalobkyne, krajský súd po citácii relevantnej právnej úpravy\nobsiahnutej v § 93 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku predovšetkým uviedol:\n„Ust. § 93 ods. 1 OSP upravuje tzv. prvú skupinu subjektov, ktoré v konaní môžu\nvystupovať ako vedľajší účastníci. Sú to osoby, ktoré majú právny záujem na výsledku\nkonania. Právny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania možno definovať tak, že\nmusí ísť o právny záujem vedľajšieho účastníka na víťazstve hlavného účastníka konania\nz toho dôvodu, že vedľajší účastník je hmotnoprávne dotknutý rozhodnutím súdu vo veci\nsamej voči účastníkovi, na ktorého procesnej strane vedľajší účastník v konaní vystupuje.\nVedľajší účastník má za úlohu pomáhať procesnej strane, na ktorej v konaní vystupuje,\nz toho dôvodu, že prípadné víťazstvo účastníka, na ktorého strane vedľajší účastník v konaní\nvystupuje, môže ovplyvniť jeho hmotnoprávne postavenie. Vedľajšie účastníctvo prvého typu\nneodôvodňujú rodinné, priateľské či iné záujmy, ale výslovne len hmotnoprávny záujem na\nvýsledku sporu, čo znamená, že vedľajší účastník musí byť dotknutý vo sfére svojho\nhmotnoprávneho postavenia. V danom prípade je vlastníčkou nehnuteľností, ktorých sa\npredmetný spor týka, navrhovateľka. Z hľadiska hmotnoprávneho bude teda výsledkom\nkonania dotknutá výlučne navrhovateľka, preto neobstojí argumentácia navrhovateľky\nuvedená v odvolaní, týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia návrhu navrhovateľky na\npripustenie vstupu manžela navrhovateľky do konania ako vedľajšieho účastníka na jej\nstrane okresným súdom. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním\nnapadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne\npotvrdil konštatujúc, že argument navrhovateľky, ktorého podstata spočíva v tvrdení, že\n\n9\n\nnavrhuje vstup svojho manžela do konania za tým účelom, že práve manžel navrhovateľky\nsa vie najhodnovernejšie (a to aj z odborného hľadiska) vyjadriť k prejednávaným\nokolnostiam sporu, nie je na preukázanie požiadavky hmotnoprávneho záujmu na výsledku\nsporu, ako zákonom vyžadovanej podmienky na pripustenie vstupu vedľajšieho účastníka\nkonania do konania podľa ust. § 93 ods. 1 OSP, dostatočný. V uvedenej súvislosti odvolací\nsúd uvádza, že právny záver okresného súdu je v súlade s účelom vedľajšieho účastníctva\npodľa ust. § 93 ods. 1 OSP, ktorým je okrem pomoci v spore niektorému z účastníkov hlavne\nprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku sporu z toho dôvodu, že rozhodnutím\nvo veci bude dotknuté právne postavenie vedľajšieho účastníka, teda jeho práva\na povinnosti, čo nie je tento prípad, pretože manžel navrhovateľky nie je, tak ako je to\nvyššie uvedené, vlastníkom predmetných nehnuteľností.“\nVychádzajúc z citovaného, ústavný súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého\nuznesenia krajského súdu je zrozumiteľné a logické, vychádzajúce zo skutkových okolností\ndaného prípadu a relevantných procesných noriem. Napadnuté rozhodnutie podľa názoru\nústavného súdu nevykazuje znaky svojvôle, je primeraným spôsobom odôvodnené, pričom\ninterpretácia príslušného ustanovenia § 93 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ktorú\nkrajský súd vo veci sťažovateľky zvolil, nepopiera zásadnejším spôsobom znenie a účel\nprávnej normy aplikovateľnej v danej veci.\nPodľa názoru ústavného súdu namietanie „nesprávnosti“ napadnutého uznesenia\nkrajského súdu ako odvolacieho súdu nemôže byť samo osebe dôvodom porušenia\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy. Krajský\nsúd neodmietol sťažovateľke poskytnutie súdnej ochrany, vecou sa zaoberal a rozhodol\no nej. Hoci odvolací súd odvolaniu sťažovateľky nevyhovel a potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie, ústavný súd zastáva názor, že týmto procesným rozhodnutím sa sťažovateľka\nnedostáva v konaní o náhrade škody do nevýhodnejšieho postavenia.\nPokiaľ sťažovateľka v konkrétnostiach namieta, že ju napadnuté uznesenie krajského\nsúdu stavia do nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhým účastníkom konania, najmä\n„pokiaľ sa má vyjadrovať k záverom znalcov, klásť im otázky, dopĺňať svoje vyjadrenia\n\n10\n\na podania“, ústavný súd zdôrazňuje, že tomuto účelu slúži inštitút právneho zastúpenia,\npričom v ustanoveniach § 18 a nasl. zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene\na doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení\nneskorších predpisov sú vymedzené povinnosti advokáta, ku ktorým okrem iných patrí\npovinnosť chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta, postupovať pritom s odbornou\nstarostlivosťou a dôsledne využívať a uplatňovať všetky právne prostriedky na ochranu jeho\nzáujmov.\nVychádzajúc z citovaného, ústavný súd zastáva názor, že krajský súd sa\nv napadnutom uznesení ústavne konformným spôsobom zaoberal kľúčovými odvolacími\nnámietkami, ktoré sťažovateľka uplatnila vo svojom odvolaní smerujúcom proti uzneseniu\nokresného súdu z 21. júla 2015, pričom právne závery, ktoré k nim zaujal, sú primeraným\nspôsobom odôvodnené a zodpovedajú obsahu a zmyslu právnych noriem, ktoré krajský súd\npri rozhodovaní o odvolaní aplikoval. Napadnuté uznesenie krajského súdu je preto podľa\nnázoru ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné a nesignalizuje\ntakú príčinnú súvislosť medzi ním a sťažovateľkou označeným základným právom na súdnu\nochranu, ktorá by zakladala reálnu možnosť vysloviť jeho porušenie po prípadnom prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie.\nPokiaľ sťažovateľka namieta, že napadnutým uznesením krajského súdu bolo\nporušené jej základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy „v spojení s čl. 1 a čl. 2 ods. 2\nústavy“, ústavný súd dáva do pozornosti svoju stabilizovanú judikatúru, v ktorej zdôrazňuje,\nže ustanovenia čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy majú charakter ústavných princípov, ktorý sú\npovinné rešpektovať všetky orgány verejnej moci pri výklade a uplatňovaní ústavy. Tieto\nustanovenia ústavy sú vždy implicitnou súčasťou rozhodovania ústavného súdu, t. j. aj jeho\nrozhodovania o porušovaní základných práv a slobôd garantovaných ústavou podľa čl. 127\nods. 1 ústavy, a preto ak ústavný súd nedospeje k záveru, že boli porušené základné práva\na slobody sťažovateľa, neexistuje ani dôvod na vyslovenie porušenia týchto ustanovení\nústavy (m. m. IV. ÚS 119/07).\n\n11\n\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť\nsťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľky\nna ochranu ústavnosti nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. decembra 2016\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "účastník konania-vedľajší účastník konania", "návrh-zamietnutie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ba1b97d2-8194-4b97-90f0-65411fb47cec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.322.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 322/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 322/2016 z 17. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.322.2016.1"}, {"guid": "ussr:7e4aa2dc-f26d-412c-a80c-3a6b7d7ddc90", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 60/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 60/2010 z 20. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-20", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7e4aa2dc-f26d-412c-a80c-3a6b7d7ddc90"}, {"guid": "ussr:5aeea194-a26d-42ef-938c-36997069d958", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 119/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 119/07 z 20. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-20", "citacie_n": 259, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5aeea194-a26d-42ef-938c-36997069d958"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:6963aaca-a5db-463f-9e2b-230717210a64", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 67/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 67/06 z 1. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-01", "citacie_n": 125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6963aaca-a5db-463f-9e2b-230717210a64"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:8fd107b8-26f4-4430-929c-73c67c8e1f2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 124/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/04 z 28. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-28", "citacie_n": 527, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8fd107b8-26f4-4430-929c-73c67c8e1f2a"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:56489fc9-d0c0-412e-94dc-bf9ac51e2d0d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.35.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 35/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/98 z 5. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-05", "citacie_n": 563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.35.1998.1"}], "citovane_v": []}