{"guid": "ussr:bc53d7e4-0e91-4f3f-968c-35ea16f00f7a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.887.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 887/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 887/2016 z 14. 12. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 14. decembra 2016, sp. zn. II. ÚS 887/2016, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.887.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2016-12-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-1", "nazov": "čl. 26 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-2", "nazov": "čl. 26 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-1", "nazov": "čl. 10 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-26", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-10", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bc53d7e4-0e91-4f3f-968c-35ea16f00f7a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.887.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.887.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.887.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 887/2016-8\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. decembra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 26\nods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6\nods. 1 a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 2 TdoV 11/2015,\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2016\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2, čl. 46\nods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6\nods. 1 a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n\n„dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 2 TdoV 11/2015 (ďalej len „napadnuté konanie“).\nSťažovateľ, ktorý sa ako redaktor\n\n(vydavateľ periodickej tlače registrovaný na\n\nMinisterstve kultúry Slovenskej republiky) zúčastnil verejného pojednávania najvyššieho\nsúdu v napadnutom konaní, v sťažnosti predovšetkým uvádza:\n„V Piatok 6. mája 2016 sa konalo prvé verejné zasadnutie vo veci dovolania\ngenerálneho prokurátora\nv kauze\n\na ministra spravodlivosti\n\nč. 2 TdoV/11/2015, pričom na verejné zasadanie sa primerane vzťahuje:\n\n§ 298 ods. 1 Trestného poriadku: Na verejnosť, konanie, začiatok a odročenie verejného\nzasadnutia sa použijú primerane ustanovenia o hlavnom pojednávaní. Verejné zasadnutie\nbolo v zložení sudcov:\n\n- predseda\n\n- člen\n- člen\n- náhradník, suploval\n- člen\nNa verejné zasadnutie som prišiel ako verejnosť a zároveň zástupca portálu\n. Venujeme sa súdnictvu, verejnej správe, politike a aktuálnym kauzám\no zákonnosti Inšpekcie PZ, ktoré spadajú pod ministerstvo vnútra Róberta Kaliňáka.\nDo senátu, ktorý dostal kauzu pridelenú dňa 16. 9. 2015, bolo vybraných 5 sudcov,\nmedzi nimi bol aj\n\n. Keď na chodbu súdu prišla vyhlásiť zasadnutie\n\nasistentka, vošiel som do miestnosti, kde sa konalo verejné zasadnutie ako prvý - avšak\nvidel som tam iné zloženie senátu, ako bolo stanovené - chýbal sudca\nktorého suploval sudca\n\n,\n\n. Preto ešte v čase, kým vchádzala verejnosť a usádzala sa - ja\n\nsom sa išiel slušne sudcov opýtať, prečo tu dnes nie je prítomný sudca\n\n. Akonáhle\n\nsom položil otázku, tak mimoriadne drsným, agresívnym, nevhodným a zrejme aj\nnezákonným spôsobom na mňa zaútočil sudca\n\n, ktorý bez poučenia, resp.\n\nupozornenia skríkol zvolal na členov ZVJS, aby ma vyviedli von!“\nPoukazujúc na § 254 ods. 1 Trestného poriadku, sťažovateľ zdôrazňuje, že pokyn\nsudcu\n\nako člena senátu (nie predsedu senátu) najvyššieho súdu, aby\n\n2\n\npríslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „ZVJS“) vykonali jeho opatrenie\nvyviesť sťažovateľa z pojednávacej miestnosti, nemá žiadnu oporu v zákone.\nSťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza, že „predsedom senátu je\n\na teda\n\non jediný môže viesť verejné zasadnutie a zabezpečovať poriadok v súdnej miestnosti...\nPríslušníci Zboru väzenskej a justičnej... stráže... preto oprávnene váhali so splnením\nnezákonnej požiadavky sudcu\n\n... Pritom aj ja som ďalej argumentoval tým, že\n\nverejné zasadnutie ešte nezačalo a jediný kto môže vydať príkaz na zabezpečenie poriadku\nv súdnej miestnosti je len predseda senátu, v tomto konaní teda len\nZ uvedeného nespochybniteľne vyplýva, že sudca\n\n...\n\nzačal konať, keď vec ešte nebola\n\nvyhlásená, čím znova porušil zákon: § 255 ods. 1 Trestného poriadku: Hlavné pojednávanie\nzačína predseda senátu oznámením veci, ktorá bude prejednávaná. Potom zistí, či sa\nustanovili osoby, ktoré boli na hlavné pojednávanie predvolané alebo o ňom upovedomené,\na overí ich totožnosť. U osôb, u ktorých treba zachovať lehotu na prípravu, zistí, či táto\nlehota bola zachovaná.“ (ďalej len „prvé opatrenie“).\nV ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ uvádza, že z pojednávacej miestnosti síce nebol\npríslušníkmi ZVJS vyvedený, no aj napriek tomu „predseda senátu pán\n\nma\n\nupozornil, že od tohto momentu nemôžem už povedať ani slovo a teda mi ani neumožnil\nvzniesť požiadavku o hlasovanie senátu, ak som sa cítil byť jeho opatrením dotknutý – teda\nmi uprel právo, ktoré mi zákon umožňuje dáva: § 253 ods. 10 Trestného poriadku: Kto sa\ncíti byť opatrením predsedu senátu pri vedení hlavného pojednávania ukrátený, môže\nžiadať, aby rozhodol senát, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť nie je prípustná. Takú\nžiadosť aj rozhodnutie o nej treba zaznamenať v zápisnici.“ (ďalej len „druhé opatrenie“).\nPodľa sťažovateľa najvyšší súd „prvým opatrením obmedzil právo sťažovateľa v jeho\núčasti na verejnom zasadnutí. Tento príkaz vydal člen senátu, a teda vecne nepríslušný\norgán. Uvedený nezákonný a neústavný stav toleroval i predseda senátu, súc vedomý, že\nčlen senátu nie je oprávnený vydávať príkazy na vyvedenie z pojednávacej miestnosti.\nSkutočnosť, že sťažovateľ nebol nakoniec z inkriminovaného verejného zasadnutia\nvyvedeným,\n\nnemá\n\npre\n\nporušenie\n\noznačených\n\n3\n\npráv,\n\nrelevantný\n\nvplyv,\n\nkeďže\n\nz ústavnoprávneho hľadiska nemožno tolerovať taký stav, že bude naďalej existovať príkaz,\nktorý obmedzuje sťažovateľa v prístupe na verejnom zasadnutí (tento príkaz nebol doposiaľ\nzrušený, hoci bol vydaný nepríslušným členom senátu). K obmedzeniu práva na prijímanie\na šírenie informácií došlo neústavným spôsobom v rozpore s Trestným poriadkom. Takýto\npostup je nakoniec nesúladný i s právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, keďže postup nebol odôvodnený členom senátu\na ani predsedom senátu a nakoniec obmedzoval verejnosť v prístupe na verejnom\nzasadnutí.“.\nDruhým opatrením, ktorým predseda senátu sťažovateľa upozornil, že „od tohto\nmomentu nemôžem už povedať ani slovo“, došlo podľa sťažovateľa taktiež k porušeniu jeho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vzhľadom na to, že mu ním malo byť znemožnené\nvykonávať procesné práva zaručené Trestným poriadkom, a to najmä „právo žiadať senát\no zmenu opatrenia vykonaného predsedom senátu“.\nK porušeniu práva na šírenie a prijímanie informácií podľa čl. 10 ods. 1 dohovoru\na čl. 26 ods. 1 ústavy došlo podľa sťažovateľa tým, že ako predstaviteľ tlače sa zúčastnil\n„podujatí, na ktorých boli účastní ostatní predstavitelia tlače. Sťažovateľ mal v úmysle\nzískať informácie za účelom ich využitia pri svojej novinárskej činnosti a pre referovanie\no veciach verejných... Vzhľadom na jeho kritiku súdnej moci však boli obmedzené jeho\npráva.“.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\npodľa čl. 46 ods. 1, čl. 48\n\nods. 2 Ústavy SR, čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, čl. 26 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\npostupom\n\nNajvyššieho\n\nč. k.: 2 TdoV/11/2015 zo dňa 06. 05. 2016, ktorým došlo:\n\n4\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky,\n\n(i)\n\nk\n\nvydaniu príkazu\n\nnasmerovanom voči sťažovateľovi\n\nčlenom senátu\n\nv uvedenej trestnej veci, aby opustil pojednávaciu miestnosť,\n(ii) k vydaniu príkazu nasmerovanom voči sťažovateľovi predsedom senátu\nv uvedenej trestnej veci, ktorým sťažovateľovi uložil vykonať\n(správne nevykonať) akýkoľvek slovný prednes a konaním, ktoré mu predchádzalo,\nporušené bolo.\n2. Zrušuje sa v celom rozsahu opatrenia v trestnej veci 2 TdoV/11/2015, ktorým\ndošlo:\n(i)\n\nk\n\nvydaniu príkazu\n\nnasmerovanom voči sťažovateľovi\n\nčlenom senátu\n\nv uvedenej trestnej veci, aby opustil pojednávaciu miestnosť,\n(ii) k vydaniu príkazu nasmerovanom voči sťažovateľom predsedom senátu\nv uvedenej trestnej veci, ktorým sťažovateľovi uložil vykonať\n(správne nevykonať) akýkoľvek slovný prednes a konaním, ktoré mu predchádzalo,\nporušené bolo.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n\n5\n\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\nPri predbežnom prerokovaní sťažnosti sa ústavný súd sústredil na posúdenie, či ju\nnemožno považovať za zjavne neopodstatnenú. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že\nv zmysle už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde patrí k úlohám ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní aj posúdenie, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,\nIII. ÚS 198/07, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05). K iným dôvodom, ktoré môžu\nzakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny\nrozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti\nalebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte\ns konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).\n\n6\n\nSťažovateľ namieta postup najvyššieho súdu v napadnutom konaní, ktorý vyústil\ndo vydania opatrenia členom senátu\n\nna vyvedenie sťažovateľa\n\nz pojednávacej siene (prvé opatrenie) a do vydania opatrenia predsedom senátu\n, ktorým mala byť sťažovateľovi uložená povinnosť nevykonať\nakýkoľvek slovný prednes (druhé opatrenie) v priebehu verejného zasadnutia. Zo sťažnosti\nmožno vyvodiť, že kľúčová argumentácia sťažovateľa sa koncentruje do tvrdenia, že\npostupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní došlo k obmedzeniu jeho práva „v jeho\núčasti na verejnom zasadnutí“, čím malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv podľa\nčl. 26 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 10\nods. 1 dohovoru.\nII.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu\nv napadnutom konaní\nV súlade s čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každá má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nV súlade s čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený\nverejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu\nv záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej\nspoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života\núčastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,\n\n7\n\nvzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom\nspoločnosti.\nZásada verejnosti konania ako jedna z procesnoprávnych požiadaviek práva na\nspravodlivý súdny proces v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len\n„ESĽP“) plní dve základné úlohy, a to, že poskytuje individuálnu ochranu účastníkom\nsúdneho konania a možnosť spoločenskej kontroly výkonu súdnictva. Obsahom\nindividuálnej ochrany účastníkov súdneho konania je zabránenie nekontrolovateľnému\n„kabinetnému“ výkonu súdnictva, ktoré by mohlo viesť k súdnym rozhodnutiam za\n„zatvorenými dverami“. Verejný charakter chráni účastníkov súdneho konania pred\nvýkonom justície v tajnosti, bez verejnej kontroly a je jedným z prostriedkov, pomocou\nktorých má byť dosiahnutá dôvera v súdnictvo (rozsudok ESĽP vo veci Diennet proti\nFrancúzsku z 26. 9. 1995, sťažnosť č. 18160/91). Z príslušných ustanovení ústavy\na dohovoru je zrejmé, že verejnosť konania nemá charakter absolútneho princípu, t. j. môže\nbyť obmedzená. Výnimky zo zásady verejnosti súdneho konania sa však vzťahujú iba na\nsúdne pojednávanie, resp. na jeho priebeh, nie však na vyhlásenie rozsudku, ktorý musí byť\nvyhlásený vždy verejne (m. m. II. ÚS 79/2012, II. ÚS 260/09).\nTransparentnosť výkonu spravodlivosti zabezpečená verejnosťou súdneho konania\nprispieva k dosiahnutiu cieľa sledovaného čl. 6 ods. 1 dohovoru, teda k spravodlivému\nprocesu (obdobne aj čl. 46 ods. 1 ústavy). Samotný dohovor v čl. 6 ods. 1 však zakotvuje\nvýnimky z princípu verejnosti súdneho konania, ktoré sú pri ich aplikácii ovládané\ndodržaním požiadavky legality, legitimity a proporcionality (I. ÚS 292/2015).\nPodľa názoru sťažovateľa prvým opatrením člena senátu najvyššieho súdu došlo\nk obmedzeniu jeho účasti na verejnom zasadnutí. Sťažovateľ ďalej namieta, že „pokyn, aby\nopatrenie“ na vyvedenie sťažovateľa z pojednávacej miestnosti bolo vykonané\nprostredníctvom príslušníkov ZVJS, môže vydať v súlade s § 251 ods. 4 Trestného poriadku\nlen predseda senátu, preto postup sudcu\n\nako člena senátu nemá oporu\n\nv zákone. Postup sudcu\n\nje podľa sťažovateľa rovnako v rozpore\n\n8\n\naj s § 255 ods. 1 Trestného poriadku, keďže tento postup uplatnil ešte pred začatím\nverejného zasadnutia.\nV súlade s § 298 Trestného poriadku na verejnosť, konanie, začiatok a odročenie\nverejného zasadnutia sa použijú primerane ustanovenia o hlavnom pojednávaní.\nPodľa § 254 ods. 1 Trestného poriadku osoby, ktoré rušia poriadok, môže predseda\nsenátu z pojednávacej siene vykázať. Toho, kto neuposlúchne výzvu predsedu senátu na\nopustenie pojednávacej siene, možno opatrením predsedu senátu vyviesť; opatrenie vykoná\nZbor väzenskej a justičnej stráže.\nV súlade s § 250 ods. 1 Trestného poriadku súd môže odoprieť prístup na hlavné\npojednávanie maloletým, a tým, u ktorých je obava, že by rušili dôstojný priebeh hlavného\npojednávania. Môže tiež urobiť nevyhnutné opatrenia proti prepĺňaniu pojednávacej siene.\nPodľa § 251 ods. 4 Trestného poriadku predseda senátu môže nariadiť, aby opatrenia,\nktoré vydal na zabezpečenie nerušeného priebehu hlavného pojednávania, boli vykonané\nprostredníctvom Zboru väzenskej a justičnej stráže.\nV súlade s § 253 ods. 10 Trestného poriadku kto sa cíti byť opatrením predsedu\nsenátu pri vedení hlavného pojednávania ukrátený, môže žiadať, aby rozhodol senát, proti\nktorého rozhodnutiu sťažnosť nie je prípustná. Takú žiadosť aj rozhodnutie o nej treba\nzaznamenať v zápisnici.\nV súlade s § 255 ods. 1 Trestného poriadku hlavné pojednávanie začína predseda\nsenátu oznámením veci, ktorá bude prejednávaná. Potom zistí, či sa ustanovili osoby, ktoré\nboli na hlavné pojednávanie predvolané alebo o ňom upovedomené, a overí ich totožnosť.\nU osôb, u ktorých treba zachovať lehotu na prípravu, zistí, či táto lehota bola zachovaná.\nV súlade s § 10 ods. 19 Trestného poriadku opatrenia sú neformálne ústne alebo\npísomné rozhodnutia technicko-organizačnej alebo operatívnej povahy.\n\n9\n\nPodľa § 162 ods. 1 Trestného poriadku súd rozhoduje rozsudkom, trestným\nrozkazom alebo príkazom, kde to zákon výslovne ustanovuje; v ostatných prípadoch\nrozhoduje, ak zákon neustanovuje niečo iné alebo ak rozhodnutie nemá technickoorganizačnú alebo operatívnu povahu, uznesením.\nZo samotnej sťažnosti zjavne vyplýva, že k vykonaniu prvého opatrenia sudcu\nna vyvedenie sťažovateľa z pojednávacej siene príslušníkmi ZVJS\nv končenom dôsledku nedošlo, takže k reálnemu obmedzeniu práva sťažovateľa byť\nprítomný na verejnom zasadnutí, ktoré sa uskutočnilo 6. mája 2016, prvým z namietaných\nopatrení ani nemohlo dôjsť.\nRešpektujúc svoju konštantnú judikatúru, ústavný súd poznamenáva, že vzhľadom na\nzmysel a účel sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ako špecifického právneho prostriedku\nochrany pred porušením základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd\nvyplývajúcich z kvalifikovanej zmluvy je neodmysliteľnou súčasťou rozhodovania o takejto\nsťažnosti aj posúdenie, či sťažovateľovi bola napadnutým rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci spôsobená (reálna) ujma, resp. či mu ešte takáto ujma\nv čase rozhodovania ústavného súdu (reálne) hrozí. V situácii keď ústavný súd zistí, že\nsťažovateľovi napadnutým rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej\nmoci nebola spôsobená žiadna ujma, resp. mu už žiadna ujma v čase rozhodovania nehrozí,\nneexistuje relevantný dôvod na vyslovenie porušenia ústavou garantovaných práv,\nv opačnom prípade by totiž rozhodovanie o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nnadobudlo akademický charakter (m. m. II. ÚS 431/2016).\nVzhľadom na to, že k reálnemu obmedzeniu účasti sťažovateľa na verejnom\nzasadnutí 6. mája 2016 na základe prvého opatrenia nedošlo, je bez právneho dôvodu, aby\nústavný súd zaujímal meritórny postoj k námietke sťažovateľa, že opatrenie na jeho\nvyvedenie z pojednávacej siene, ktoré malo byť vykonané príslušníkmi ZVJS, bolo vydané\nv rozpore s § 255 ods. 1 a s § 251 ods. 4 Trestného poriadku, čím malo dôjsť k porušeniu\njeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru. V konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci ústavný súd nepripisuje\n\n10\n\nprávnu relevanciu ani tvrdeniu sťažovateľa, že „príkaz nebol doposiaľ zrušený“. Ústavný\nsúd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že podľa jeho zistení sa vo veci vedenej\nnajvyšším súdom pod sp. zn. 2 TdoV 11/2015 podľa zistení ústavného súdu konalo verejné\nzasadnutie aj 6. júna 2016, t. j. ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, pričom\nsťažovateľ vo svojej sťažnosti neuvádza žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by\npreukazovali, že obmedzenie v jeho účasti na verejnom zasadnutí na základe prvého\nopatrenia naďalej trvá.\nTvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého druhým opatrením vydaným predsedom senátu\nnajvyššieho súdu, ktorým mu malo byť znemožnené vykonať v priebehu verejného\nzasadnutia „akýkoľvek slovný prednes“, došlo k porušeniu jeho práv garantovaných čl. 46\nods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže v jeho dôsledku si nemohol uplatňovať\nprocesné práva zaručené mu Trestným poriadkom, a to najmä „právo žiadať senát o zmenu\nopatrenia vykonaného predsedom senátu“ v súlade s § 253 ods. 10 Trestného poriadku,\npovažuje ústavný súd za účelové.\nJe nepochybné, že tak prvé, ako aj druhé opatrenie bolo vo vzťahu k sťažovateľovi\nprijaté na účely zaistenia poriadku v súdnej sieni a zabezpečenia nerušeného priebehu\nverejného zasadnutia. Druhé opatrenie preto nemožno podľa názoru ústavného súdu\ninterpretovať tak, ako ho mylne interpretuje sťažovateľ, ktorý ho stotožňuje so zákazom\nžiadať senát najvyššieho súdu , aby preskúmal opatrenie prijaté predsedom senátu pri vedení\nverejného zasadnutia. Pokiaľ sa sťažovateľ cítil byť druhým opatrením predsedu senátu\ndotknutý na svojich právach, mohol sa podľa názoru ústavného súdu nepochybne domáhať\njeho preskúmania senátom. V sťažnosti však sťažovateľ neuvádza žiadne relevantné\nskutočnosti (okrem „príkazu predsedu senátu nevykonať slovný prednes“), ktoré by\npreukazovali, že sa preskúmania druhého opatrenia senátom skutočne dožadoval, pričom\nneargumentuje ani tým, že síce žiadal o preskúmanie opatrenia predsedu senátu, ale\nzaznamenanie tejto žiadosti mu bolo odmietnuté.\nSkutočnosť, že sa sťažovateľ nedomáhal preskúmania druhého (ale i prvého)\nopatrenia predsedu senátu senátom najvyššieho súdu podľa § 253 ods. 10 Trestného\n\n11\n\nporiadku priamo na verejnom zasadnutí, zakladá dôvod na odmietnutie tejto časti sťažnosti\nako neprípustnej podľa § 25 ods. 2 (v spojení s § 53 ods. 1) zákona o ústavnom súde.\nZároveň ústavný súd zastáva názor (vzhľadom na obsah a charakter výhrad sťažovateľa\nproti prvému a druhému opatreniu), že medzi napadnutým postupom najvyššieho súdu\na obsahom základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, ktorých vyslovenia porušenia sa sťažovateľ domáha, neexistuje taká\npríčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie\nreálne mohol reálne dospieť k záveru o ich porušení.\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu neprípustnosti, ako aj\nz dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nII.2 K namietanému porušeniu práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 10\ndohovoru postupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní\nSťažovateľ namieta aj porušenie slobody prejavu a práva na informácie\ngarantovaného prostredníctvom čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 10 ods. 1 dohovoru.\nPodľa čl. 26 ods. 1 ústavy sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené\nPodľa čl. 26 ods. 2 ústavy každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom,\ntlačou, obrazom alebo iným spôsobom ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať\nidey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu\nkonaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu.\nPodmienky ustanoví zákon.\nPodľa čl. 10 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa\nslobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky\nbez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom,\n\n12\n\naby\n\nvyžadovali\n\nudeľovanie\n\npovolení\n\nrozhlasovým,\n\ntelevíznym\n\nalebo\n\nfilmovým\n\nspoločnostiam.\nK porušeniu práva na informácie a slobody prejavu podľa čl. 10 ods. 1 dohovoru\na čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy malo podľa sťažovateľa dôjsť tým, že sa ako predstaviteľ tlače\nzúčastnil „podujatí, na ktorých boli účastní ostatní predstavitelia tlače. Sťažovateľ mal\nv úmysle získať informácie za účelom ich využitia pri svojej novinárskej činnosti a pre\nreferovanie o veciach verejných... Vzhľadom na jeho kritiku súdnej moci však boli\nobmedzené jeho práva.“.\nSťažovateľ nad rámec už citovaného bližšie vo svojej sťažnosti nekonkretizuje, akým\nspôsobom malo dôjsť k neprípustnému zásahu do jeho práva na informácie a slobody\nprejavu podľa čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 10 ods. 1 dohovoru napadnutým postupom\nnajvyššieho súdu. Sťažovateľ teda v sťažnosti len vo všeobecnosti uvádza, že jeho\n„úmyslom bolo získať informácie za účelom ich využitia pri novinárskej činnosti“. Túto\nargumentáciu sťažovateľa ústavný súd považuje za zjavne nedostatočnú na to, aby len na jej\nzáklade mohol dospieť k záveru o porušení jeho základného práva podľa čl. 26 ods. 1 a 2\nústavy a práva podľa čl. 10 ods. 1 dohovoru. K tomuto záveru vedie ústavný súd\nnespochybniteľná skutočnosť, že úmysel sťažovateľa získať informácie bol reálne naplnený\ntým, že sa verejného zasadnutia senátu najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 6. mája 2016\nreálne zúčastnil.\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že\nnapadnutým postupom najvyššieho súdu nemohlo dôjsť ani k porušeniu základného práva\nsťažovateľa podľa čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 10 ods. 1 dohovoru, a preto aj\ntúto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nNad rámec tohto záveru ústavný súd poznamenáva, že podstatná časť argumentácie\nsťažovateľa sa dotýka podľa jeho názoru nezákonnej zmeny v zložení vo veci konajúceho\nsenátu najvyššieho súdu. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že sťažovateľ ako\n\n13\n\nzástupca verejnosti a zástupca médií si svojou prítomnosťou na verejnom zasadnutí\nzabezpečil prístup k informáciám o trestnej veci, ktorú senát najvyššieho súdu\nv napadnutom konaní prerokúval, vrátane relevantných informácii o zmene personálneho\nobsadenia senátu najvyššieho súdu, o ktorých sa dozvedel, pričom tieto mohol následne\nslobodne šíriť. Sťažovateľ neuvádza žiadne skutočnosti, ktorými by odôvodňoval opak.\nÚčasťou na verejnom zasadnutí bola sťažovateľovi ako zástupcovi verejnosti daná možnosť\nspoločenskej kontroly výkonu súdnictva, ktorú však nemožno zamieňať s individuálnou\nochranou práv, ktorá patrí výlučne stranám (účastníkom) konania. Vo všeobecnosti je totiž\nkaždá zmena v zložení senátu konajúceho v príslušnej veci spojená s ústavnou zásadou\nneodňateľnosti zákonného sudcu a základným právom na zákonného sudcu podľa čl. 48\nods. 1 ústavy. Výlučným disponentom základného práva na zákonného sudcu je teda strana\n(účastník) konania, ktorej výlučne patrí právo porušenie tohto základného práva namietať.\nPo odmietnutí sťažnosti ako celku už nebol právny dôvod zaoberať sa ostatnými\nnávrhmi sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. decembra 2016\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "sudca-zákonný", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci – verejne a vylúčenie verejnosti", "pojednávanie-verejné", "trestné konanie", "informácie-prijímanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:afee579e-dafb-48c2-bac2-bdb3d9995c89", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.431.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 431/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 431/2016 z 19. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-19", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.431.2016.1"}, {"guid": "ussr:53b05bbe-0b33-4142-911f-11cf2424e740", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 292/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 292/2015 z 1. 7. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-07-01", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:53b05bbe-0b33-4142-911f-11cf2424e740"}, {"guid": "ussr:2109d2d9-18c8-4530-b39e-e7773afe0996", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 79/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 79/2012 z 12. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2109d2d9-18c8-4530-b39e-e7773afe0996"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:a5742ab0-6d4b-45df-b83b-636572d6e047", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 260/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 260/09 z 1. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-01", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a5742ab0-6d4b-45df-b83b-636572d6e047"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:9caf5e1d-9682-49e8-bd6c-afcd80cd86df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.318.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 318/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 318/2023 z 8. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-08", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.318.2023.1"}]}