{"guid": "ussr:fbc46bc4-ea68-43eb-b8a1-10a98b579f43", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.880.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 880/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 880/2016 z 13. 12. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. decembra 2016, sp. zn. II. ÚS 880/2016, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.880.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2016-12-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-144.odsek-1", "nazov": "čl. 144 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-144.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-144"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-144", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fbc46bc4-ea68-43eb-b8a1-10a98b579f43", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.880.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.880.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.880.2016.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 880/2016-22\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. decembra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) a zo sudcov Petra\nBrňáka a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Juraja Babjaka, Poľná 21,\nBanská Bystrica, zastúpeného advokátom JUDr. Rudolfom Adamčíkom, Advokátska\nkancelária, Liptovská 2/A, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva nebyť\nodňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení\ns čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 7 Cdo 637/2014 z 26. februára 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť JUDr. Juraja Babjaka o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júna 2015\ndoručená sťažnosť JUDr. Juraja Babjaka (ďalej len „sťažovateľ“, v citáciách aj „žalobca“),\nktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva nebyť odňatý\nzákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 144 ods. 1 ústavy uznesením\n\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“, v citáciách aj\n„porušovateľ“) sp. zn. 7 Cdo 637/2014 z 26. februára 2015 (ďalej aj „napadnuté\nuznesenie“).\n2. Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 35/2016-5 z 19. januára 2016 bola\nsudkyňa Ľudmila Gajdošíková, členka II. senátu ústavného súdu, vylúčená z výkonu\nsudcovskej funkcie v predmetnom konaní, a preto ju v súlade s čl. III bodom 1 písm. c)\na d) aktuálne platného rozvrhu práce ústavného súdu nahradil sudca Peter Brňák.\n3. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 20. marca 2010 na\nOkresnom súde Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) žalobný návrh proti JUDr. Viere\nPetríkovej (ďalej len „žalovaná v 1. rade“), Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „žalovaný v 2. rade“) a Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej len\n„žalovaná v 3. rade“ alebo „národná rada“) na ochranu osobnosti, ktorým sa domáhal\nurčenia, že prednes žalovanej v 1. rade v národnej rade týkajúci sa osoby sťažovateľa, sudcu\nKrajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“), je neoprávneným zásahom do\njeho práva na ochranu osobnosti. Sťažovateľ sa uvedenou žalobou tiež domáhal uloženia\npovinnosti žalovanej v 1. rade, alternatívne žalovanému v 2. rade, predniesť na rokovaní\nnárodnej rady ospravedlnenie sťažovateľovi za neoprávnený zásah do jeho práva na ochranu\nosobnosti spočívajúci vo verejnom prednese žalovanej v 1. rade na pôde národnej rady,\n„ktorý obsahoval nepravdivé tvrdenia a difamujúce informácie o osobe“ sťažovateľa.\n4. Uvedená vec sťažovateľa bola na okresnom súde „pridelená náhodným výberom\nsudcovi JUDr. Pavlovi Tomášovi, ktorý oznámil písomne, v súlade s ustanovením § 15\nods. 1 O.s.p., dôvody, pre ktoré je vylúčený z prejednávania a rozhodovania v tejto veci pre\nvzťah k účastníkovi konania“ ‒ sťažovateľovi. Na základe vyjadrení ostatných sudcov\nokresného súdu rozhodoval krajský súd o otázke vylúčenia sudcov okresného súdu\nz prerokúvania a rozhodovania v danej veci pre ich vzťah k sťažovateľovi, sudcovi\ntrestného úseku Krajského súdu v Banskej Bystrici. „Napokon krajský súd v konaní spis. zn.\nNcC 19/2010 rozhodol o tom, ktorí sudcovia okresného súdu sú vylúčení z prejednávania\na rozhodovania a ktorí nie. Sudkyňu JUDr. Jarmilu Jánošovú zaradil krajský súd medzi\nsudcov, ktorí z rozhodovania vylúčení nie sú. Sudkyni JUDr. Jarmile Jánošovej bola potom\n\n2\n\nzákonným spôsobom, náhodným výberom, pridelená predmetná vec. Krajský súd následne\nodmietol opätovne rozhodovať o zaujatosti sudkyne JUDr. Jarmily Jánošovej, ktorá o to\npožiadala písomne 16.6.2010, nakoľko nezistil nové dôvody oproti stavu v čase\nrozhodovania o tejto otázke.“\n5. Prvostupňový súd potom prerokoval vec na dvoch pojednávaniach, a to\n15. novembra 2011 a 18. mája 2011, pričom na druhom pojednávaní čiastočným rozsudkom\nrozhodol o určení, že prednes žalovanej v 1. rade na pôde národnej rady je neoprávneným\nzásahom do práva na ochranu osobnosti sťažovateľa.\n6. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti zdôrazňuje, že na žiadnom z pojednávaní\n15. novembra 2011 a 18. mája 2011 a ani v žiadnom inom úkone vykonanom pred\nvynesením čiastočného rozsudku nepredniesol žiaden účastník konania námietku vylúčenia\nzákonnej sudkyne z prerokúvania veci v zmysle v tom čase platného a účinného ustanovenia\n§ 14 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“).\n7. Sťažovateľ ďalej pokračuje, že proti čiastočnému rozsudku podali žalovaná\nv 1. rade a žalovaný v 2. rade odvolania, „ktoré boli okrem iného odôvodnené aj námietkou,\nže vo veci konal vylúčený sudca“. Krajský súd ako odvolací súd rozsudkom sp. zn.\n17 Co 223/2012 z 3. septembra 2014 potvrdil čiastočný rozsudok prvostupňového súdu.\nK odvolaciemu dôvodu žalovanej v 1. rade a žalovaného v 2. rade spočívajúcemu v tom, že\nvo veci konal vylúčený, a teda nie zákonný sudca, odvolací súd uviedol, že „sudkyňu\nnepovažuje za vylúčenú z prejednávania a rozhodovania v danej veci, pričom poukázal na\nrozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní 17NcC/19/2010 a na skutočnosť, že\nv následnom liste sudkyne JUDr. Jarmily Jánošovej zo 16.6.2010 nie je uvedené, že vzťah\nk žalobcovi a jeho manželke popisovaný v tomto liste jej bráni v nestrannom a nezaujatom\nprejednaní a rozhodovaní v danom konaní a okrem tohto poukázal aj na judikatúru\nNajvyššieho súdu a ESĽP v obdobných veciach“.\n8. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalovaná v 1. rade dovolanie.\n„V odôvodnení dovolania poukázala opäť na skutočnosti, ktorými odôvodňovala odvolanie\nproti prvostupňovému rozsudku týkajúce sa námietky, že sudkyňa JUDr. Jarmila Jánošová\n\n3\n\nje vylúčená z rozhodovania vo veci z dôvodov, ktoré uviedla vo svojom vyjadrení\nz 20. apríla 2010 a opakovala 16.6.2010. Poukazovala konkrétne na to, že sudkyňa\nJUDr. Jarmila Jánošová popísala svoj vzťah k žalobcovi tak, že subjektívne pociťuje\nsituáciu tak, že je vylúčená z prejednania a rozhodovania v tejto veci.“\n9. Vo vzťahu k skutkovému stavu zo sťažnosti napokon vyplýva, že najvyšší súd\nrozhodol o dovolaní žalovanej v 1. rade napadnutým uznesením tak, že zrušil rozsudok\nkrajského súdu sp. zn. 17 Co 223/2012 z 3. septembra 2014, ako aj rozsudok okresného\nsúdu č. k. 9 C 117/2011-306. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje na to, že\nv odôvodnení svoje rozhodnutie «dovolací súd opiera o zistenie, že v konaní\n17NcC 19/2010 žiaden z nevylúčených sudcov (JUDr. Jarmila Jánošová a ďalší)\n„... neuviedli žiaden konkrétny dôvod na tvrdenie, že sa cítia byť zaujatí.“ Dovolací súd na\nzáklade tohto zistenia dospel k záveru, že krajský súd v Banskej Bystrici mal v konaní\no vylúčení týchto sudcov „... vec vrátiť okresnému súdu s tým, aby sudcovia, ktorí uviedli, že\nsa cítia byť zaujatí uviedli konkrétne dôvody. Až po doplnení a uvedení konkrétnych\ndôvodov mohol krajsky súd rozhodovať o prípadnej zaujatosti jednotlivých sudcov.“\nDovolací súd potom dospel k záveru, že krajský súd konal „nepochopiteľne“ keď na základe\nlistu sudkyne JUDr. Jarmily Jánošovej zo 16.6.2010, v ktorom konkretizovala dôvody pre\nktoré sa cíti byť vo veci zaujatá, vrátil vec bez rozhodnutia s tým, že dôvody uvedené v\ntomto liste sú len opakovaním dôvodov, ktoré už uviedla pred rozhodnutím krajského súdu,\nčo však podľa zistenia dovolacieho súdu nie je pravda, lebo JUDr. Jarmila Jánošová\npôvodne žiadne dôvody neuviedla. Dovolací súd na základe týchto skutočností dospel k\nzáveru, že „Postup krajského súdu pri rozhodovaní o námietke zaujatosti sudcov Okresného\nsúdu Banská Bystrica a jeho výklad v prípise z 23. júna 2010 však najvyšší súd považuje za\nrozporný so základným právom na zákonného sudcu (nezaujatého sudcu), a tak a j v\nrozpore so základným právom na spravodlivý proces.».\n10. Sťažovateľ v argumentačnej časti sťažnosti uvádza, že podľa jeho názoru\nnajvyšší súd „ako dovolací súd mal (§ 16 ods. 1 O.s.p.) posudzovať opodstatnenosť\nnámietky dovolateľky z aspektu skutočnej existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený\nz prejednávania a rozhodovania veci. Mal pri tom vychádzať z toho, že sudcovia sú vylúčení\nz prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom,\n4\n\nalebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (§ 14 ods. 1 O.s.p.).“.\nNajvyšší súd mal podľa sťažovateľa «zohľadniť tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho\nsúdu pre ľudské práva. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému\nprejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom, alebo k ich zástupcom a tiež\npredísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Sledovanému cieľu zodpovedá aj právna\núprava tej skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne\nrelevantnú. Je ňou určitý právne významný vzťah sudcu, a to buď k veci (kedy má sudca\nsvoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci), alebo\nk účastníkom konania (o taký vzťah ide vtedy, ak sudca má k účastníkovi konania určitý\nosobný vzťah, so zreteľom na ktorý možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti) alebo\nk účastníkov, či k ich zástupcom.\n(...) I keď zákon v § 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania\na rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj so stavom, ak\nmožno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti, s prihliadnutím na zásadu prijatú\njudikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej spravodlivosť nielenže musí\nbyť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („justice must not only be done, it\nmust also be seen to be done“), nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa\n§ 14 ods. 1 O.s.p. predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť\nodňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy. Vzhľadom na to, možno\nvylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len\nzo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade\nso zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Vždy je pritom potrebné posudzovať\nstarostlivo skutočnosti, ktoré viedli k tomu, že sudca pochybuje o svojej objektívnosti.\nNadriadený súd môže vylúčiť sudcu z prejednania a rozhodovania veci len vtedy, ak je\nzrejmé, že vzťah sudcu nie je len tvrdený, ale že skutočne existuje a svojou povahou\na intenzitou vykazuje znaky relevantné v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p.».\n11. Ďalej sťažovateľ poukazuje na to, že najvyšší súd v odôvodnení svoje\nrozhodnutie «opiera o zistenie, že v konaní 17NcC 19/2010 žiaden z nevylúčených sudcov\nvrátane JUDr. Jarmily Jánošovej „... neuviedli žiaden konkrétny dôvod na tvrdenie, že sa\ncítia byť zaujatí. Nie je preto zrejmé, aké dôvody krajský súd u týchto sudcov a tiež\n\n5\n\nJUDr. Jarmily Jánošovej skúmal.“». Podľa názoru sťažovateľa toto zistenie najvyššieho\nsúdu „nemá oporu v reálnej skutočnosti. Sťažovateľ, ale napríklad aj dovolateľ, ktorý to\nspomína aj v samotnom dovolaní, z listu sudkyne JUDr. Jarmily Jánošovej zisťujú, že\nkrajskému súdu oznámila, že sťažovateľa, ako účastníka konania, pozná ako sudcu\nKrajského súdu v Banskej Bystrici a preto sa cíti byť zaujatá (dôvody, ktoré oznámili\nkrajskému súdu ostatní nevylúčení sudcovia nie sú pre účely tejto sťažnosti relevantné). Je\nzrejmé, že oznámenie týchto skutočností bolo teda podkladom pre rozhodnutie krajského\nsúdu zo dňa 3.6.2010 zn. 17NcC 19/2010 o tom, že sudkyňa JUDr. Jarmila Jánošová nie je\nvylúčená z prejednania a rozhodovania v predmetnej veci.“. Najvyšší súd «na základe tohto\nzistenia dospel k záveru, že Krajský súd v Banskej Bystrici mal v konaní o vylúčení týchto\nsudcov „... vec vrátiť okresnému súdu s tým, aby sudcovia, ktorí uviedli, že sa cítia byť\nzaujatí uviedli konkrétne dôvody. Až po doplnení a uvedení konkrétnych dôvodov mohol\nkrajský súd rozhodovať o prípadnej zaujatosti jednotlivých sudcov.“ Podľa názoru\nsťažovateľa, nemal krajský súd pri rozhodovaní o oznámení sudcu, že sa cíti byť zaujatý\nv predmetnej veci, povinnosť požadovať od sudcu nejaké detailnejšie zdôvodnenie, nakoľko\nz textu oznámenia JUDr. Jarmily Jánošovej nemal žiaden dôvod na predpoklad, že okrem\ntohto, že sudkyňa pozná účastníka konania, že je tiež sudcom, sú tu ešte nejaké ďalšie\ndôvody, ktoré mala sudkyňa oznámiť.». Najvyšší súd «potom dospel k záveru, že krajský súd\nkonal „nepochopiteľne“, keď na základe listu sudkyne JUDr. Jarmily Jánošovej\nzo 16.6.2010, v ktorom konkretizovala dôvody pre ktoré sa cíti byť vo veci zajatá, vrátil vec\nbez rozhodnutia s tým, že dôvody uvedené v tomto liste sú len opakovaním dôvodov, ktoré už\nuviedla pred rozhodnutím krajského súdu, čo však podľa zistenia dovolacieho súdu nie je\npravda, lebo JUDr. Jarmila Jánošová pôvodne žiadne dôvody neuviedla. Sťažovateľ\npoukazuje na to, že sudkyňa už vo svojom prvom oznámení (20.4.2010) o zaujatosti dôvody,\npre ktoré sa cíti zaujatá uviedla.». Najvyšší súd podľa sťažovateľa «na základe týchto\nskutočností dospel k záveru, že „Postup krajského súdu pri rozhodovaní o námietke\nzaujatosti sudcov Okresného súdu Banská Bystrica a jeho výklad v prípise z 23. júna 2010\nvšak najvyšší súd považuje za rozporný so základným právom na zákonného sudcu\n(nezaujatého sudcu), a tak a j v rozpore so základným právom na spravodlivý proces.“».\nK takému záveru považuje sťažovateľ za dôležité zdôrazniť, že k nemu najvyšší súd\n\n6\n\n„dospel na základe mylného zistenia, že sudkyňa pôvodne odvolaciemu súdu neuviedla\ndôvody, pre ktoré sa cíti zaujatá, čo však nezodpovedá skutočnosti“.\n12. Sťažovateľ ďalej namieta, že najvyšší súd „pri zvažovaní dôvodov svojho\nrozhodnutia úplne opomenul skutočnosť, že Krajský súd v Banskej Bystrici opätovne\npreskúmaval skutočnosť, či je alebo nie je sudkyňa JUDr. Jarmila Jánošová v danej veci\nvylúčená v odvolacom konaní, na základe námietky žalovanej v 1. rade, teda už nie na\nzáklade oznámenia sudcu, ale na základe námietky účastníka konania, ktorý sa však\nodvolával len na dôvody formulované samou sudkyňou (16.6.2010), pričom krajský súd\npostupoval podľa ustanovenia ods. (1) § 16 O.s.p., aj keď táto námietka bola v odvolaní\npodaná účastníkom po uplynutí lehoty podľa § 15a ods. (2) O.s.p. Ako je zrejmé z obsahu\nodôvodnenia rozsudku Krajského súdu z 3.9.2014 spis. zn. 17Co/223/2012 tento\nv odvolacom konaní, podrobne preskúmaval na základe dôvodov uvedených v odvolaní\nžalovanej v 1. rade, či sudkyňa je alebo nie je vylúčená z prejednania a rozhodovania\nvo veci. Zaoberal sa pritom podrobne námietkou, že sudkyňa vo svojom liste zo 16.6.2010\nrozšírila dôvody, pre ktoré sa cítila byť zaujatá vo veci s poukazom na priateľský, nielen\nkolegiálny vzťah k žalobcovi a s poukazom aj na priateľský vzťah k jeho manželke a na\nspoluprácu s ňou v Národnej asociácii sudkýň Slovenska. Názor, že sudkyňa nie je vylúčená\nz prejednávania a rozhodovania v tejto veci a dôvody, pre ktoré k takému právnemu názoru\nodvolací súd podrobne popísal v odôvodnení svojho rozsudku (str. 10 a 11 rozsudku\nKrajského súdu z 3.9.2014 spis. zn. 17Co/223/2012), a tým súd riadne oboznámil\núčastníkov konania, plne transparentným a vyčerpávajúcim spôsobom, o riešení tejto\nprávnej otázky. Odvolací súd pritom rešpektujúc zásadu, že spravodlivosť nielenže musí byť\nposkytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná, podrobné odôvodnenie doplnil aj\nodkazom na judikatúru najvyššieho súdu Slovenskej republiky a ESĽP.“.\n13. K argumentácii o absencii dôvodov na vylúčenie sudkyne JUDr. Jarmily\nJánošovej sťažovateľ ešte poukazuje na právne vety uvedené v náleze ústavného súdu\nsp. zn. I. ÚS 332/08: „Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu\nlen subjektívne javí vonkajšiemu pozorovateľovi (účastníkovi konania), ale to, či reálne\nneexistujú objektívne okolnosti, ktoré by mohli objektívne viesť k legitímnym pochybnostiam\no tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje“ a ďalej «K vylúčeniu\n7\n\nsudcu z prerokúvania a rozhodovania veci môže dôjsť aj pri zohľadnení sťažovateľom\nakcentovanej tzv. teórie zdania uplatňovanej v judikatúre ESĽP iba v prípade, keď je\ncelkom zjavné, že jeho vzťah k danej veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký\ncharakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť\nrozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne. (...) Podľa názoru sťažovateľa,\ntakéto dôvody vo vzťahu JUDr. Jarmily Jánošovej a sťažovateľa, ako účastníka konania\n(žalobcu), preukázané neboli a ani nemohli byť, pretože ani nejestvujú, aj keď si to sudkyňa,\nmožno len v snahe vyhnúť akýmkoľvek pochybnostiam subjektívne myslela. (...) Z týchto\nhľadísk sa sťažovateľovi javia skutkové a právne závery najvyššieho súdu, ako zjavne\nneodôvodnené až arbitrárne a preto z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a ako také majú za následok porušenie ústavného práva sťažovateľa\nna spravodlivý a nestranný proces podľa Článku 46 ods. (1) Ústavy. Podľa názoru\nsťažovateľa porušiteľ pri rozhodovaní o vylúčení sudcov prekročil rámec zákona v takej\nmiere, ktorá vzbudzuje pochybnosti o spoľahlivej aplikácii ústavnej zásady zakotvenej\nv Článku 48 ods. (1) Ústavy vo všeobecnosti (nikoho nemožno odňať jeho zákonnému\nsudcovi), čo je dôsledkom porušenia ústavnej zásady zakotvenej v Článku 144 ods. 1\nÚstavy, s poukazom na nález Ústavného súdu zn. I. ÚS 13/00.».\n14. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho\nsťažnosti takto rozhodol:\n„(...) Základné právo sťažovateľa, JUDr. Juraja Babjaka, na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. (1) Ústavy Slovenskej republiky a základné právo nebyť odňatý zákonnému\nsudcovi podľa čl. 48 ods. (1) Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 144 ods. (1) Ústavy\nSlovenskej republiky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n7Cdo 637/2014 z 26. februára 2015 porušené bolo.\n(...) Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 7Cdo 637/2014\nz 26. februára 2015 sa zrušuje.\n(...) Porušiteľ je povinný zaplatiť sťažovateľovi náklady právneho zastúpenia\nsťažovateľa v sume 352,39 € vrátane dane z pridanej hodnoty, jeho právnemu zástupcovi:\nJUDr. Rudolf Adamčík(...)“\n\n8\n\nII.\n15. Pokiaľ ide o posúdenie právnych záverov, a teda v danom prípade interpretácie\na aplikácie príslušných ustanovení v tom čase platného a účinného Občianskeho súdneho\nporiadku, predovšetkým treba poukázať na relevantnú časť napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu, z ktorého vyplýva najmä, že:\n«(...) Krajský súd v Banskej Bystrici prípisom (sp. zn. 17 NcC 30/2010) z 23. júna\n2010 vrátil vec bez rozhodnutia z dôvodu, že vec bola nadriadenému súdu bezdôvodne\npredložená. Sudkyňa JUDr. Jarmila Jánošová netvrdí existenciu nových skutočností oproti\ntým, ktoré jej boli známe 20. apríla 2010, keď vyjadrila prvýkrát svoj vzťah k veci\na k účastníkom konania. Zodpovednosť na oznámenie relevantných skutočností a dôvodov,\npre ktoré by mal byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, je na sudcovi.\nNa opakované oznámenia tých istých skutočností súd neprihliadne. (...) Prístup krajského\nsúdu k výkladu a použitiu § 14 ods. 1 O. s. p. nie je v súlade s požiadavkou takej\ninterpretácie, ktorá by rešpektovala a zohľadňovala zásady spravodlivého procesu.\nNásledkom použitého výkladového prístupu na vylúčenie sudkyne JUDr. Jarmily Jánošovej\nsa nedá preskúmať existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré by mohli\nvzniknúť pochybnosti o nestrannosti sudkyne. Je nesporné, že sudkyňa JUDr. Jarmila\nJánošová v prvom vyjadrení uviedla „navrhovateľa osobne poznám, vo veci sa cítim\nzaujatá“. Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom rozhodnutí z 3. júna 2010 sp. zn.\n17 NcC 19/2010 uviedol, že nestrannosť sudcu skúma nadriadený súd z dvoch hľadísk.\nBerie do úvahy objektívne stanovisko sudcu, ktoré však nie je rozhodujúce a tiež existenciu\nobjektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vzniknúť pochybnosti o nestrannosti\nsudcu.\n\nO\n\nsubjektívnej\n\nkategórii\n\nvyjadrujúcej\n\nvnútorný\n\npsychický\n\nvzťah\n\nsudcu\n\nk prejednávanej veci vypovedá sudca. Sudca, ktorý sa cíti subjektívne zaujatý, musí náležite\nkonkrétnymi dôvodmi odôvodniť tvrdený vzťah k účastníkom, k veci alebo zástupcom, aby\nnadriadený súd mal dostatok relevantných informácií na posúdenie, či vzťah k účastníkovi,\njeho zástupcovi alebo prejednávanej veci prekročil vzťah neutrálny a nadobudol charakter\nbližšieho pozitívneho, či negatívneho vzťahu. Napriek uvedenému v rozhodnutí, či a ako\nposudzoval vyjadrenia jednotlivých sudcov, ktorých z prejednania a rozhodovania veci\nnevylúčil, nevyplýva. Ani jeden z nevylúčených sudcov a tiež JUDr. Jarmila Jánošová\n\n9\n\nneuviedli žiaden konkrétny dôvod na tvrdenie, že sa cítia vo veci zaujatí. Nie je preto\nzrejmé, aké dôvody krajský súd u týchto sudcov a tiež JUDr. Jarmily Jánošovej skúmal.\nPovinnosť krajského súdu bolo pred rozhodnutím vec vrátiť okresnému súdu s tým, aby\nsudcovia, ktorí uviedli, že sa cítia zaujatí uviedli konkrétne dôvody. Až po doplnení\na uvedení konkrétnych dôvodov mohol krajský súd rozhodovať o prípadnej zaujatosti\njednotlivých\n\nsudcov,\n\npreskúmaním\n\ntýchto\n\nkonkrétnych\n\ndôvodov.\n\nNásledne,\n\nkeď\n\nJUDr. Jarmila Jánošová konkretizovala dôvody, pre ktoré sa cíti byť vo veci zaujatá,\nkrajský súd nepochopiteľne (hoci tieto dôvody pri prvom rozhodovaní u JUDr. Jarmily\nJánošovej nemohol skúmať, lebo nemal o nich vedomosti) vrátil vec bez rozhodnutia s tým,\nže ide o opakované oznámenia tých istých skutočností a preto na ne neprihliadol. Len na\nzáklade vyššie uvedeného postupu a zistenia, najmä so zreteľom na jasné vyjadrenie sudcov,\nže sa cítia byť zaujatí, bolo možné ústavne súladným spôsobom uzavrieť, či vzťah týchto\nsudcov a tiež JUDr. Jarmily Jánošovej mohol právne relevantným spôsobom vyvolať\npochybnosti o ich nezaujatosti pre ich pomer k účastníkovi konania. Postup krajského súdu\npri rozhodovaní o námietke zaujatosti sudcov Okresného súdu Banská Bystrica a jeho\nvýklad v prípise z 23. júna 2010 však najvyšší súd považuje za rozporný so základným\nprávom na zákonného sudcu (nezaujatého sudcu), a tak aj v rozpore so základným právom\nna spravodlivý proces.\nZ uvedených záverov a úvah najvyššieho súdu, že krajský súd napadnutým\nrozhodnutím, ale aj okresný súd, tým, že preskúmanie nezaujatosti konajúcej sudkyne\nkrajským súdom ako nadriadeným súdom nebolo v súlade so zákonom, došlo k porušeniu\nzákladného práva odporkyne 1/ na to, aby právna vec bola prerokovaná a rozhodnutá\nnestranným sudcom. Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237\npísm. g/ O. s. p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy\nzrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou\nnemôže byť považované za správne.»\n16. Podľa zistenia ústavného súdu po napadnutom zrušujúcom uznesení najvyššieho\nsúdu pokračovalo konanie pred okresným súdom, pričom sudkyňa JUDr. Jarmila Jánošová\ndoplnila svoje vyjadrenie a krajský súd v námietkovom konaní uznesením č. k.\n12 NcC 9/2015-585 zo 7. júla 2015 rozhodol, že „sudkyňa Okresného súdu Banská Bystrica\n\n10\n\nJUDr. Jarmila Jánošová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na\nOkresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 9C/117/2011“.\n17. Po vrátení spisu okresnému súdu bolo vydané uznesenie č. k. 9 C 117/2011-606\nz 30. júla 2015, ktorým „súd konanie vo veci prerušuje do skončenia konania Ústavného\nsúdu SR o ústavnej sťažnosti navrhovateľa podanej na Ústavný súd Slovenskej republiky\ndňa 01. 06. 2015 z dôvodu porušenia základného práva sťažovateľa uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky 7Cdo/637/2014 zo dňa 26. 02. 2015“. Konanie pred okresným\nsúdom je teda prerušené do skončenia predmetnej veci vedenej pred ústavným súdom pod\nsp. zn. II. ÚS 880/2016.\n18. Žalovaná v 1. rade podala 22. septembra 2015 ústavnému súdu sťažnosť proti\nuzneseniu krajského súdu č. k. 12 NcC 9/2015-585 zo 7. júla 2015, v ktorej namieta\nporušenie svojich práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd. Konanie je vedené na ústavnom súde pod sp. zn.\nII. ÚS 898/2016.\n19. Pre účely preskúmateľnosti napadnutého uznesenia a konaní, ktoré jej vydaniu\npredchádzali, a v záujme celkového prehľadu veci možno ešte zhrnúť, že zaujatosť sudkyne\nJUDr. Jarmily Jánošovej bola predmetom konania na všeobecných súdoch už päťkrát.\n(i) Po prvýkrát krajský súd nevylúčil sudkyňu JUDr. Jarmilu Jánošovú, keď ešte nebola\nzákonnou sudkyňou, ale preventívne sa rozhodovalo o všetkých sudcoch okresného súdu.\n(ii) Neskôr, keď sa náhodným výberom stala zákonnou sudkyňou namiesto vylúčeného\nsudcu JUDr. Pavla Tomáška, oznámila svoju zaujatosť 16. júna 2010, o čom krajský súd\nodmietol rozhodovať, pretože nebolo nových dôvodov oproti konaniu uvedenému\nv bode (i). (iii) V odvolaní proti rozsudku, ktorým okresný súd vyhovel žalobe o ochranu\nosobnosti, žalovaná v 1. rade namietala aj zaujatosť sudkyne, avšak krajský súd rozsudok\npotvrdil. (iv) Dovolací súd napadnutým uznesením zrušil rozsudky krajského súdu aj\nokresného súdu s tým, že vyjadrenie sudkyne bolo lakonické a treba ho rozšíriť. (v) Krajský\nsúd uznesením č. k. 12 NcC 9/2015-585 zo 7. júla 2015 už tretíkrát „meritórne“ nevylúčil\nsudkyňu JUDr. Jarmilu Jánošovú z prerokúvania a rozhodovania veci vedenej na okresnom\nsúde pod sp. zn. 9 C 117/2011.\n\n11\n\nIII.\n20. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\n\n12\n\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\n21. Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj základného práva nebyť odňatý\nzákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 144 ods. 1 ústavy uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 7 Cdo 637/2014 z 26. februára 2015. Sťažovateľ je toho názoru, že\nnajvyšší súd porušil jeho označené práva, keď ako dovolací súd zrušil právoplatný rozsudok\nkrajského súdu sp. zn. 17 Co 223/2012 z 3. septembra 2014 v spojení s rozsudkom\nokresného súdu č. k. 9 C 117/2011-306 z 18. mája 2012, v ktorých sťažovateľ uspel žalobou\no ochranu osobnosti, pričom najvyšší súd sám nedospel k záveru, že zákonná sudkyňa\nv konaní pred okresným súdom je vylúčená, ale zaviazal okresný súd a krajský súd, aby po\ndoplnení vyjadrenia zákonnej sudkyne opätovne rozhodli o oznámenej námietke zaujatosti.\n22. K namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\n23. Článok 46 ods. 1 ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené\nkonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej\nochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu zakotvených v čl. 46 až čl. 50 ústavy (porov. I. ÚS 117/05). Podľa\nkonštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1\nústavy) zaručiť každému prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu\nviazaného procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi, dodržiavanie ktorých je\ngaranciou práva na súdnu ochranu, vo veci konať a rozhodnúť (porov. II. ÚS 88/01). Súd\n\n13\n\nnemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však\npovinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným,\nzrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným\nprocesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04,\nIII. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP, v ktorom sú upravené náležitosti\nodôvodnenia rozsudku (v súčasnosti podľa § 220 Civilného sporového poriadku).\n24. Ústavný súd je súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Túto\nochranu poskytuje aj základným právam účastníkov v konaní o ich veci pred súdmi\n(všeobecnými) alebo pred inými orgánmi Slovenskej republiky v prípadoch ustanovených\nzákonom. Tieto práva vyplývajú z ústavno-procesných princípov konania pred uvedenými\norgánmi (čl. 46 až čl. 50 ústavy) a patrí medzi ne aj právo každého na rozhodnutie jeho veci\ntým sudcom, ktorého určuje zákon.\n25. V uvedenej súvislosti ústavný súd poukazuje na svoje rozhodnutia, podľa ktorých\nvšeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, ktoré\nústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje, preto je možnosť\nintervencie zo strany ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak ochranu\nneposkytujú všeobecné súdy (porov. mutatis mutandis I. ÚS 9/00, II. ÚS 592/2013,\nIII. ÚS 375/2010, IV. ÚS 26/04). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti\nzistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím\njemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí\ntakúto sťažnosť odmietnuť pre neprípustnosť (porov. § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde;\nďalej porov. aj mutatis mutandis I. ÚS 22/03, II. ÚS 349/08, II. ÚS 421/2013,\nIII. ÚS 152/03, IV. ÚS 177/05). Za situácie, ak právny poriadok pripúšťa iné možnosti\nnápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa OSP\n(v súčasnosti CSP), nemožno sa domáhať ochrany svojich práv v konaní pred ústavným\nsúdom (napr. II. ÚS 211/2016).\n26. Osobitosťou prerokúvanej veci je skutočnosť, že jej predmetom je zrušujúce\nrozhodnutie, čo znamená, že konanie na všeobecných súdoch ďalej pokračuje. Sťažovateľ\nusiluje o kasáciu kasácie. Ústavný súd však stabilne vychádza z toho, že jeho hlavnou\n\n14\n\núlohou je ochrana spravodlivosti a ústavnosti konania ako celku, preto sťažnosť v tejto časti\nodmieta ako neprípustnú, keďže v ďalšom pokračovacom konaní pred všeobecnými súdmi\nsa môže sťažovateľ domáhať ochrany svojich práv podaním odvolania proti rozhodnutiam\nprvostupňového súdu, prípadne dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu. V tomto\nprípade teda existuje „iný súd“, a to krajský súd, resp. najvyšší súd, povolaný na poskytnutie\nochrany základným právam sťažovateľa. (Napokon krajský súd svojím uznesením č. k.\n12 NcC 9/2015-585 zo 7. júla 2015 krátko po podaní tejto ústavnej sťažnosti tak aj učinil.;\nporov. bod 18, 19)\n27. K namietanému porušeniu čl. 144 ods. 1 ústavy napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu\nPodľa čl. 144 ods. 1 ústavy sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri\nrozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7\nods. 2 a 5 a zákonom.\nÚstavný súd v konaní o ústavnej sťažnosti posudzuje len porušenie ústavných\nsubjektívnych základných práv. Článok 144 ods. 1 ústavy neobsahuje subjektívne právo, je\ninštitucionálnou garanciou nezávislosti súdnej moci a zároveň stanovuje jej viazanosť\nprávom, a preto nemôže dôjsť k jeho porušeniu voči jednotlivcom, a to ani v spojení s čl. 46\nods. 1 a 48 ods. 1 ústavy.\nV tejto časti bola preto sťažnosť odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.\n28. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. decembra 2016\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d2b0ec21-9d8b-4d08-b479-c9d7b7915de2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.898.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 898/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 898/2016 z 14. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-14", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.898.2016.1"}, {"guid": "ussr:bb919dd2-04f3-49a7-940a-bbe3f65735bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.211.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 211/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2016 z 2. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-02", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.211.2016.1"}, {"guid": "ussr:4b61a26d-665b-4ec9-8216-a8bd1ed9ca7f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.35.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 35/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 35/2016 z 19. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.35.2016.1"}, {"guid": "ussr:1615d8b1-2fed-4871-93d0-a47266645cca", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 592/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 592/2013 z 5. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-05", "citacie_n": 131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1615d8b1-2fed-4871-93d0-a47266645cca"}, {"guid": "ussr:fee35cd8-c1a2-4d05-9cbd-42b5823d1f38", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 421/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 421/2013 z 10. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-10", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fee35cd8-c1a2-4d05-9cbd-42b5823d1f38"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:c54c126b-6d74-411e-9d78-3e5e4a4467ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 375/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 375/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c54c126b-6d74-411e-9d78-3e5e4a4467ed"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:806422c9-9d46-480b-884c-1b17cbdefd13", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 332/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 332/08 z 16. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-16", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:806422c9-9d46-480b-884c-1b17cbdefd13"}, {"guid": "ussr:9d337682-8ef4-419f-aa00-4f211ee108e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 349/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 349/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d337682-8ef4-419f-aa00-4f211ee108e0"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 566, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:3213bbf9-c928-48a0-8702-890a0b8c6bf6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 26/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 26/04 z 5. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-05", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3213bbf9-c928-48a0-8702-890a0b8c6bf6"}, {"guid": "ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 152/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00"}, {"guid": "ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/03 z 5. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-05", "citacie_n": 350, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "40b1f8cc-17bb-4644-9c23-803937fcc8a2:bd547036-e90b-4a32-bf45-229fad9f06dc", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3509204778.2", "spisova_znacka": "17Co/223/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/223/2012 z 18. 6. 2013", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2013-06-18", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3509204778.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d2b0ec21-9d8b-4d08-b479-c9d7b7915de2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.898.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 898/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 898/2016 z 14. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-14", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.898.2016.1"}, {"guid": "ussr:ffc3875d-0b78-4585-bda8-aa87da05bdfb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.281.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 281/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 281/2022 z 21. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.281.2022.2"}, {"guid": "ussr:97482b38-cddb-4010-9855-3c75d52b3cb2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.284.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 284/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 284/2021 z 13. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.284.2021.1"}, {"guid": "ussr:62180e80-fec4-4218-94aa-331e83600396", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.424.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 424/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 424/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.424.2018.1"}, {"guid": "ussr:d6032254-aca9-49a2-be11-0b1ba119f4f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.752.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 752/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 752/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.752.2017.1"}, {"guid": "ussr:fa3dcd8b-b90b-4ded-9b39-6454f6ab97b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.898.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 898/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 898/2016 z 14. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.898.2016.1"}]}