{"guid": "ussr:feaf37a5-2fbb-46b6-903c-f82a6728b604", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.871.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 871/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 871/2016 z 23. 3. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 23. marca 2017, sp. zn. II. ÚS 871/2016, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.871.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-03-23", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/feaf37a5-2fbb-46b6-903c-f82a6728b604", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.871.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.871.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.871.2016.1/text", "citacie_n": 9, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 871/2016-51\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. marca 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátkou JUDr. Henrietou Danišovou,\nAdvokátska kancelária, Muchovo námestie 3284/1, Bratislava, vo veci namietaného\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 30/99 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.\n27 C 30/99 p o r u š e n é b o l i .\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 6 600 €\n\n(slovom šesťtisícšesťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\n3.\n\n.\n\np r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia\n\nv sume 543,13 € (slovom päťstoštyridsaťtri eur a trinásť centov), ktorú j e Okresný súd\nBratislava III p o v i n n ý\n\nvyplatiť na účet advokátky JUDr. Henriety Danišovej,\n\nAdvokátska kancelária, Muchovo námestie 3284/1, Bratislava, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nII. ÚS 871/2016-26 zo 16. novembra 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n.\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného\nsúdu Bratislava III (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n27 C 30/99 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že:\n«Sťažovateľka podala dňa 10. septembra 1999 na Okresný súd Bratislava III. žalobu\no ochranu osobnosti proti žalovanej\n\n(...)\n\nKu dňu podania tejto sťažnosti, t.j. ku dňu 20. novembra 2015, po 16 rokoch a po\nvyše 2 mesiacoch vec nie je právoplatne rozhodnutá.\nV konaní sa sťažovateľka domáha ochrany osobnosti z dôvodu, že žalovaná\nju dňa 28. mája 1999 na schôdzi úseku olympijských aktivít, ktorá sa konala\nv priestoroch zasadačky Slovenského olympijského výboru, po vytknutí nedostatočného\n\n2\n\nplnenia pracovných úloh slovne napadla s hrubými a vulgárnymi invektívami, ktoré\npokračovalo fyzickým napadnutím jej osoby priamo žalovanou. Sťažovateľka utrpela\nzranenie, ktoré spočívalo v pohmoždení tváre a hlavy, ramena vľavo a ktoré aktivovalo\nneurastenický syndróm. Zranenie sa prejavovalo bolesťami hlavy, závratmi, bolesťami\npravej paže. Tieto bolesti spojené so závratmi jej znemožnili voľný pohyb, nevedela sa\npodpísať, nemohla robiť voľné bezbolestné pohyby, čo jej znemožnilo výkon pracovnej\nčinnosti, sústredenie sa na prácu, bežný denný život. Lekár zistil topicky neurologický nález,\nfunkčnú neurologickú poruchu chrbtice spôsobenú traumou, s práceneschopnosťou od\n31.05.1999, spojenú s hospitalizáciou vo Fakultnej nemocnici v Bratislave, do 09.07.1999.\nSťažovateľka si uplatnila právo na ochranu osobnosti v 2 rovinách:\nPrvá rovina je založená na tom, že sťažovateľka bola a stále je verejnosti známa\nosoba a to nielen ako bývalá športovkyňa, ale aj ako vysoká funkcionárka olympijského\nhnutia na Slovensku. Sťažovateľka je bývalá úspešná atlétka, olympionička, má množstvo\nosobných kontaktov na bývalých svetoznámych športovcov celého sveta, ktorí pôsobia\nvo výrazných sférach spoločenského života iných krajín. Skutočnosť, že sťažovateľka bola\nfyzicky napadnutá, veľmi poškodila jej dlhodobo budovaný imidž tak na Slovensku, ako aj\nv zahraničí. Toto poškodenie je prakticky nenapraviteľné, celá záležitosť je verejne známa\na sťažovateľka ju vníma ako veľké poníženie jej osoby.\nDruhá rovina uplatnenia práva na ochranu osobnosti spočíva v tom, že bola fyzicky\nnapadnutá na pracovisku podriadenou pracovníčkou. Nie je možné za žiadnych okolností\npripustiť, aby si na ktoromkoľvek pracovisku kdekoľvek na svete dovolil podriadený fyzicky\nnapadnúť svojho nadriadeného.\nFyzickým napadnutím zo strany žalovanej prišlo k poníženiu a pošpineniu dobrého\nmena sťažovateľky, ktoré si získala dlhoročnou športovou činnosťou, správaním\na športovými výsledkami, k zníženiu jej vážnosti cti a dôstojnosti v spoločnosti.\nCelý konflikt na pôde Slovenského olympijského výboru bol silne medializovaný,\na stal sa „symbolom“ niečoho zlého, ponižujúceho v každom spojení, v akom o tomto\nkonflikte bolo písané.»\nV ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka opísala chronológiu úkonov vykonaných\nvšeobecnými súdmi a účastníkmi konania v danej veci, poukázala na to, že opakovane\nvyužila prostriedky nápravy, ktoré mala k dispozícii, a dodala, že «Výsledok celého\n\n3\n\ndoterajšieho súdneho konania je ten, že o žalobe o ochranu osobnosti po 16 rokoch odo dňa\npodania žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté.\nSťažovateľka touto sťažnosťou napáda predovšetkým neefektívnosť konania pred\nsúdom I. stupňa(...), v dôsledku ktorej prišlo k zbytočným prieťahom v konaní.\nPredmetom konania je ochrana osobnosti - ochrana ľudskej dôstojnosti,\nnedotknuteľnosti fyzickej integrity človeka. Ľudská dôstojnosť predstavuje najvyššiu\nhodnotu predstavujúcu základ celého všeobecného aj ústavného právneho poriadku, nielen\nslovenského, ale aj medzinárodného. Ochrana ľudskej dôstojnosti je finálnym účelom\nprávneho poriadku. Ľudská dôstojnosť je objektívnou ústavnou kategóriou a vo vzťahu\nk ostatným základným právam ako hodnota nadradená, v porovnaní s ostatnými ústavnými\nhodnotami či spoločenskými normami je hodnotou horizontálne neporovnateľnou.\nVšeobecné súdy by tak mali brať do úvahy hodnotu tohto základného práva a ústavnej\nhodnoty a rozhodovať s ohľadom na jej význam. A v prípade zásahu do ľudskej dôstojnosti\njej poskytnúť čo najširšiu a najadekvátnejšiu ochranu, čo zahŕňa aj ochranu včasnú\na efektívnu. Aby bol naplnený účel ochrany ľudskej dôstojnosti.\nV prípade sťažovateľky však všeobecné súdy(...) po 16 rokoch ochranu sťažovateľke\nneposkytli. (...) všeobecné súdy pracujú spôsobom, ktorý je vzhľadom k závažnosti\nposudzovaného prípadu neadekvátny. Sťažovateľka poukazuje na nález Ústavného súdu\nČeskej republiky I. ÚS 557/09 z 18.08.2009, ktorý uviedol. „Ako ľudská dôstojnosť, tak\nspôsobilosť k právam v širokom zmysle slova (hmotnoprávnom i procesnom, vyjadrené\njazykom práva civilného) charakterizuje právne jednotlivca, ku ktorému je verejná moc\npovinná pristupovať s rešpektom. Bez uznania tohto postulátu by ostatné, ústavným\nporiadkom Českej republiky garantované základné práva, boli by len prázdnymi frázami\n(„floskulemi“). G. Dürig (G.-D., -Der Grundrechtssatz von der Menschenvürde, Archiv des\nöffentlichen Rechts 81 (1956), s. 127) sformuloval preslávenou teóriu objektu, ktorú\nprevzala judikatúra nemeckého Spolkového ústavného súdu, viažuci sa k otázkam ľudskej\ndôstojnosti. Podľa tejto teórie dochádza k porušeniu ľudskej dôstojnosti v prípade, keď je\nkonkrétny jednotlivec postavený štátnou mocou do role objektu, keď sa stáva púhym\nprostriedkom a je zmenšený do podoby druhej zameniteľnej veličiny. Možno vyvodiť, že\nčlovek tak býva nielen objektom spoločenských pomerov, ale stáva sa aj objektom práva, ak\n\n4\n\nje nútený podrobovať sa mu úplne pri jeho interpretácii a aplikácii, t.j. bez zohľadnenia\njeho individuálnych záujmov, resp. základných práv.“\nSťažovateľka sa nachádza presne v tejto situácii, keď sa stala terčom boja súdu\nprvého stupňa a jemu priamo nadriadeného súdu.».\nSťažovateľka je presvedčená, „že postupom Okresného súdu Bratislava III(...) je\nporušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov či v primeranej\nlehote podľa čl. 48 ods. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd“.\nSťažovateľka sa domáha aj priznania primeraného zadosťučinenia: „(...) berúc do\núvahy doterajšiu dĺžku a účel konania, podstatu, účel a zmysel dožadovania sa ochrany\npráva, predmet a konkrétne okolnosti prípadu, že v konaní o ochranu osobnosti po 16\nrokoch od podania žaloby doteraz nebolo právoplatne ukončené, sťažovateľka má za to, že\nsamotné deklarovanie porušenia základných práv podľa Ústavy Slovenskej republiky\ni Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nemožno považovať za\ndostatočné. Sťažovateľka má za to, že ochrana ich porušeného základného práva vyžaduje\nposkytnutie vyššieho stupňa ochrany, preto požaduje aj priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia podľa § 56 ods. 4 zákona č. 38/1993 Z. z. (...)“\nVzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sa sťažovateľka, čo sa týka prijatej časti\nsťažnosti, domáha toho, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„1. Základné právo\n\n.\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Bratislava III. v konaní vedenom pod sp. zn.\n27C 30/1999(...) porušené bolo.\n2. Okresnému súdu Bratislava III.(...) sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n27C 30/1999 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\n.\n\npriznáva finančné zadosťučinenie 6 600 € (slovom\n\nšesťtisícšesťsto eur). (...)\n\n5\n\n6.\n\npriznáva náhradu trov konania 355,728 € (slovom\n\ntristopäťdesiatpäť eur a sedemstodvadsaťosem centov). (...)“\n3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci\nkonania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. Spr. 3802/2016\nz 19. decembra 2016 (ku ktorému bolo pripojené aj vyjadrenie zákonného sudcu) a právna\nzástupkyňa\n\nsťažovateľky\n\nstanoviskom\n\nk uvedenému\n\nvyjadreniu\n\nokresného\n\nsúdu\n\nz 18. januára 2017.\n3.1 Predseda okresného súdu v danej veci uviedol tieto relevantné skutočnosti:\n«(...) V prílohe Vám zasielam vyjadrenie zákonného sudcu zo dňa 08.12.2016\nk ústavnej sťažnosti, pričom konštatujem, že sa s vyjadrením zákonného sudcu k dôvodom\ndĺžky predmetného konania sa nestotožňujem. Zo spisového materiálu sp. zn.\n27C/30/1999 /nejedná sa o skutkovo a právne náročnú vec/ ani z vyjadrenia zákonného\nsudcu ku prieťahom v konaní som nezistil žiadne objektívne relevantné skutočnosti, ktoré by\nsudcovi bránili vo veci konať plynulo a bez prieťahov, resp. žiadne dôvody, pre ktoré by\nnebol povinný rešpektovať opakovane vyslovený právny názor odvolacieho súdu. Mám za\nto, že konaním zákonného sudcu došlo ku zbytočným prieťahom v konaní a to z dôvodov,\nktoré vo svojich uzneseniach, ktorými rozsudky súdu prvého stupňa doposiaľ celkovo štyri\nkrát zrušil, opakovane konštatoval odvolací súd, najmä nepreskúmateľnosť rozhodnutia,\njeho zmätočnosť a absencia zákonom stanovených náležitostí rozsudku. Po rozhodnutí\nÚstavného súdu SR a vrátení spisu budem zvažovať vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti\nvoči zákonnému sudcovi z dôvodu jeho zavineného konania, ktoré malo za následok\nprieťahy v konaní. Záverom uvádzam, že objektívnu existenciu vysokej zaťaženosti sudcov\nOkresného súdu Bratislava III z dôvodu vysokého nápadu do súdneho oddelenia „C“\nv danom konkrétnom prípade nemožno vyhodnotiť ako dôvod vzniku prieťahov\nv predmetnom konaní. Považujem za neprijateľné, aby sa v tak relatívne skutkovo a právne\nnie zložitej veci, ako je predmetná, účastníci nedomohli meritórneho rozhodnutia ani po\ntakmer 17 rokoch. Súhlasím s tým, aby ústavný súd vo veci rozhodol bez nariadenia ústneho\npojednávania o prijatej sťažnosti. (...)»\n3.2 Zákonný sudca uviedol tieto skutočnosti:\n\n6\n\n«(...) vzhľadom na rozsiahlosť spisu, posledné č. l. 899, by bolo asi vhodnejšie uviesť,\nže vec napadla na Okresný súd Bratislava III dňa 10.9.1999, vec bola rozhodnutá\nrozsudkami č. k. 27C/30/99-375 zo dňa 27.5.2005, č. k. 27C/30/99-519 zo dňa 13.5.2011,\nč. k. 27C/30/99-632 zo dňa 22.2.2013, č. k. 27C/30/99-715 zo dňa 17.9.2014 a č. k.\n27C/30/99-849 zo dňa 18.3.2016, rozhodnuté vždy v prospech žalobkyne, štyrikrát boli\nrozsudky zrušené, v súčasnosti sa spis veci nachádza na Krajskom súde v Bratislave, ktorý\nrozhoduje o odvolaní smerujúcemu proti poslednému rozsudku, v ktorom som uviedol novú\nskutočnosť, ktorá vyplynula z dokazovania, a to, že žalovaná sa „fakticky k fyzickej\ninzultácii žalobkyne priznala“, čo vyplynulo zo vzájomnej mailovej komunikácie zástupcov\núčastníkov, pričom k tomuto „priznaniu“ viedla snaha zástupcu žalovanej na zmierne\nriešenie sporu, v samotnom rozsudku som to podrobne zdôvodnil, takže sa môžem\noprávnene domnievať, že keby sa bola žalovaná „priznala“ hneď, bolo by možné predísť\ntakému rozsiahlemu dokazovaniu, „vďaka“ ktorému spor trvá viac ako 17 rokov, spis veci\nbol Krajskému súdu predložený mojou úpravou zo dňa 7.10.2016, /č. l. 897/, na Okresný\nsúd Bratislava III som začal pôsobiť ako podpredseda súdu od 1.1.1998, mojou agendou\nboli\n\nvšetky\n\nnerozhodnuté\n\ni nevybavené\n\nveci\n\nochrany\n\nosobnosti\n\na\n\nvyporiadaní\n\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov Okresného súdu Bratislava III, ktorý prevzal\nveci bývalého Okresného súdu Bratislava-vidiek zrušeného dňa 31.12.1997, prevzal som i\nvšetky\n\nnovonapadnuté\n\nveci\n\nochrany\n\nosobnosti\n\na\n\nvyporiadaní\n\nbezpodielových\n\nspoluvlastníctva manželov a bolo to naozaj veľké množstvo vecí, pričom stav Okresného\nsúdu Bratislava III po prevzatí zrušeného Okresného súdu Bratislava-vidiek, ktorý bol v\nkatastrofálnom stave, bol tomu zodpovedajúci, v súčasnosti Okresný súd Bratislava III\n„bojuje“ s poddimenzovaným stavom sudcov i administratívy i s tým, že mu patrí\njurisdikcia okresu Senec, ktorý za len posledné roky trojnásobne zvýšil populačný stav a\nneustále sa zvyšuje, čo sa prejavuje a bude prejavovať vo všetkých agendách súdu. (...)»\n3.3 Právna zástupkyňa sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedu\nokresného súdu zaujala toto stanovisko:\n«(...) Okresný súd Bratislava III. i zákonný sudca Okresného súdu Bratislava III.\nvo veci 27C 30/199 prieťahy v konaní a porušenie práva sťažovateľky na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov uznávajú.\n\n7\n\nZákonný sudca sa vyviňuje veľkým nápadom vecí.\nSamotný Okresný súd Bratislava III. v zastúpení predsedom súdu s jeho dôvodmi\nnesúhlasí a konštatuje, že: „s vyjadrením zákonného sudcu k dôvodom dĺžky predmetného\nkonania sa nestotožňujem. Zo spisového materiálu sp. zn. 27C 30/1999 (nejedná sa\no skutkovo a právne náročnú vec) ani z vyjadrenia zákonného sudcu ku prieťahom v konaní\nsom nezistil žiadne objektívne relevantné skutočnosti, ktoré by sudcovi bránili vo veci konať\nplynulo a bez prieťahov, resp. žiadne dôvody, pre ktoré by nebol povinný rešpektovať\nopakovane vyslovený právny názor odvolacieho súdu. Mám za to, že konaním zákonného\nsudcu došlo ku zbytočným prieťahom v konaní a to z dôvodov, ktoré vo svojich uzneseniach,\nktorým rozsudky súdu prvého stupňa doposiaľ celkovo štyrikrát zrušil, opakovane\nkonštatoval odvolací súd, najmä nepreskúmateľnosť rozhodnutia, jeho zmätočnosť\na absenciu zákonom stanovených náležitosti rozsudku. ... Zároveň uvádzam, že objektívnu\nexistenciu vysokej zaťaženosti sudcov Okresného súdu Bratislava III. z dôvodu vysokého\nnápadu do súdneho oddelenia „C“ v danom konkrétnom prípade nemožno vyhodnotiť ako\ndôvod vzniku prieťahov v predmetnom konaní. Považujem za neprijateľné, aby v tak\nrelatívne skutkovo a právne nie zložitej veci, ako je predmetná, účastníci nedomohli\nmeritórneho rozhodnutia ani po takmer 17 rokoch.“\nV tejto súvislosti sťažovateľka poukazuje aj na Upovedomenie o vybavení sťažnosti\nz Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Spr 1246/2015 a ktoré je obsiahnuté v samotnej\nústavnej sťažnosti, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil zjavné prekročenie\nústavných medzi primeranosti konania, neakceptovateľnosť celkovej dĺžky konania.\nOkresný súd Bratislava III. aj Najvyšší súd Slovenskej republiky zhodne potvrdili, že\nneexistuje žiadna taká okolnosť, ktorá by odôvodnila dĺžku konania, teraz už 17 rokov\na 8 mesiacov.\nPotvrdili, že neprimeraný prieťah v konaní spôsobuje nielen nečinnosť súdov, ale aj\nneefektívnosť konania súdu, keď súd je povinný rozhodnúť tak, aby rozhodnutie súdu bolo\npo hmotnoprávnej i procesnoprávnej stránke preskúmateľné a presvedčivé a obsahovalo\nzákonom vyžadované náležitosti.\nSťažovateľka znovu uvádza, že v jej prípade súdne konanie trvá od mája 1999\na ku dňu písania tohto stanoviska, t. j. po 17 rokoch a 8 mesiacoch vec sťažovateľky nie je\n\n8\n\nprávoplatne rozhodnutá, stále jej nie je poskytnutá súdna ochrana a jej právna neistota\nnebola odstránená.\nAko vyplýva z vyjadrenia samotného Okresného súdu Bratislava III., tento porušil\nzákonnú povinnosť danú mu najmä procesnoprávnymi predpismi, keď jeho rozhodnutia boli\nzaťažené vadami vytýkanými súdom odvolacím a dôvodom na opakované zrušenia\nrozhodnutí Okresného súdu Bratislava III. Výsledok je ten, že konanie na Okresnom súde\nBratislava III. je poznačené neprimeranou dĺžkou konania a neefektívnosťou.\nV danej veci je potrebné hodnotiť konanie na Okresnom súde Bratislava III. ako\ncelok a v úzkom spojení s predmetom konania.\nPredmetom konania na Okresnom súde Bratislava III. je ochrana osobnosti a až\nrozhodnutia súdov konštatujú, či k zásahu do osobnosti fyzickej osoby prišlo alebo nie.\nOchranu osobnosti tak zabezpečujú až rozhodnutia, ktoré zabezpečujú včasnú a efektívnu\nochranu. Až priznaná satisfakcia v súdnom rozhodnutí prinesie psychické zadosťučinenie,\nmorálne odškodnenie traumy dotknutej osobe, preto právoplatné rozhodnutie súdu v tejto\noblasti je nenahraditeľné. Právo na ochranu osobnosti je právo sudcovské.\nPrerokovanie zásahu do osobnosti sťažovateľky však k dnešnému dňu trvá 17 rokov\na 8 mesiacov.\nZmysel požadovanej ochrany práva sťažovateľky je spochybnený.\nA tak, ako sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, je reálne daná hrozba, že ak jej\nbude nárokovaná satisfakcia súdom priznaná, v čo stále verí a je presvedčená o svojom\npráve, značný časový odstup od tvrdeného zásahu do osobnostných práv nebude už reálne\nviesť k dosiahnutiu primeranej satisfakcie v zmysle § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\nO zásahu sa dozvedia adresáti, ktorí v rozhodnom čase o tvrdenom zásahu nevedeli, tí, ktorí\nnaň počas dlhých rokov aj zabudli, prípadne sa za dlhých 17 rokov a 8 mesiacov ani toho\nnedožili.\nPreto len konštatovanie porušenia práva sťažovateľky na spravodlivý proces súdu\nnemôže byť dostatočné.\nSťažovateľka má za to, že doterajšia dĺžku a účel konania, podstata, účel a zmysel\ndožadovania sa ochrany práva, predmet a konkrétne okolnosti prípadu, uznanie prieťahov\nv konaní samotným Okresným súdom Bratislava III. a skutočnosť, že konanie o ochranu\nosobnosti po 17 rokoch a 8 mesiacoch od podania žaloby doteraz nebolo právoplatne\n\n9\n\nukončené, teda jej právna neistota je skutočne dlhodobá a stále pretrváva, sú\nskutočnosťami, ktoré zadávajú dôvodnosť pre priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia.\nSťažovateľka v ústavnej sťažnosti uplatnila celkové finančné zadosťučinenie vo výške\n6 600 €. S poukazom na to, že Okresný súd Bratislava III. v plnom rozsahu uznal prieťahy\nv konaní, v spojení so všetkými okolnosťami jej prípadu v spojení so zásadou spravodlivosti,\nsťažovateľka žiada, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí žiadané\nfinančné zadosťučinenie jej priznal v celej výške a zaviazal Okresný súd Bratislava III.\nzaplatiť sumu 6 600,- € do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.\nZároveň sťažovateľka uplatnila aj náhradu trov právneho zastúpenia, ktorého výšku\nupravuje na sumu 543,732 €, keď sťažovateľka si uplatňuje náhradu trov právneho\nzastúpenia aj za spísanie predkladaného stanoviska. (...)\nNa záver v mene sťažovateľky uvádzam, že sťažovateľka netrvá na ústnom\npojednávaní a súhlasí, aby Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol bez ústneho\npojednávania.»\n4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na\nprejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nII.\n5. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania\na z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh\na stav konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 27 C 30/99:\nDňa 10. septembra 1999 podala sťažovateľka na okresnom súde žalobný návrh na\nzačatie konania o ochranu osobnosti proti\n\n(ďalej len „žalovaná“). Vec bola\n\nzaevidovaná pod sp. zn. 27 C 30/99 a bola pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudcovi\nJUDr. Mariánovi Kurinecovi.\n\n10\n\nDňa 24. septembra 1999 súd vyzval sťažovateľku, aby uhradila súdny poplatok za\npodaný návrh. Sťažovateľka uvedenej výzve vyhovela 29. septembra 1999.\nDňa 12. októbra 1999 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 17. november 1999.\nDňa 15. novembra 1999 bolo na žiadosť právnej zástupkyne sťažovateľky nariadené\npojednávanie preročené na 21. január 2000.\nDňa 21. januára 2000 bolo pre ospravedlnenú neúčasť žalovanej pojednávanie\nodročené na 15. marec 2000.\nDňa 2. februára 2000 sťažovateľka podala okresnému súdu návrh na zabezpečenie\ndôkazu ‒ výsluch svedkyne, ktorá má odcestovať na dlhodobý pobyt do Austrálie. Okresný\nsúd vyhovel tomuto návrhu a uznesením č. k. 27 C 30/99-26 nariadil výsluch svedkyne na\n25. február 2000. Pri výsluchu však svedkyňa oznámila súdu, že „nedostala víza,\ndo Austrálie nevycestuje“.\nDňa 15. marca 2000, 7. apríla 2000, 28. apríla 2000, 14. júna 2000, 6. septembra\n2000 a 11. októbra 2000 sa uskutočnili vo veci pojednávania, na ktorých súd vykonal\ndokazovania, pričom ostatné pojednávanie bolo odročené na neurčito.\nDňa 16. októbra 2000 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 15. november 2000.\nDňa 15. novembra 2000, 19. januára 2001, 9. februára 2001, 4. apríla 2001, 18. mája\n2001, 29. júna 2001, 19. októbra 2001, 25. januára 2002, 22. marca 2002, 31. mája 2002,\n20. septembra 2002 a 22. novembra 2002 sa uskutočnili vo veci pojednávania, na ktorých\nsúd vykonal dokazovania, pričom ostatné pojednávanie bolo odročené na neurčito na účely\nvykonania ďalšieho dokazovania ‒ najmä výsluchom svedkyne, ktorá sa nachádza v USA.\nDňa 6. marca 2003 sťažovateľka podala okresnému súdu návrh na zabezpečenie\ndôkazu ‒ výsluch svedkyne, ktorá „je momentálne v USA od 04. októbra 2002 a mala by sa\nvrátiť po polroku, t.j. cca 04. apríla 2003“.\nDňa 4. septembra 2003 sťažovateľka vyzvala súd na pokračovanie v konaní.\nDňa 9. februára 2004 sťažovateľka urgovala súd, aby sa pokračovalo v konaní.\nDňa 4. marca 2004 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 23. apríl 2004.\nDňa 23. apríla 2004 bolo pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu\nospravedlnenej neúčasti účastníkov konania, ako aj preto, že sťažovateľka vzniesla\nnámietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi.\nDňa 27. apríla 2004 sa zákonný sudca vyjadril k námietke zaujatosti.\n\n11\n\nDňa 4. mája 2004 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“), aby rozhodol o uvedenej námietke zaujatosti.\nDňa 14. mája 2004 krajský súd uznesením č. k. 2 NcC 16/04-312 nevylúčil\nJUDr. M. Kurineca z prerokúvania a rozhodovania danej veci.\nDňa 25. júna 2004 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 10. januára 2005 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 16. marec 2005.\nDňa 16. marca 2005, 30. marca 2005 a 13. apríla 2005 sa uskutočnili vo veci\npojednávania, na ktorých súd vykonal dokazovania, pričom ostatné pojednávanie bolo\nodročené na 11. máj 2005.\nDňa 9. mája 2005 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľky označené\nako „zmena žaloby“ a „zhrnutie vykonaných dôkazov“.\nDňa 11. mája 2005 a 20. mája 2005 sa uskutočnili vo veci pojednávania, na ktorých\nsúd vykonal dokazovania, pričom ostatné pojednávanie bolo odročené na 27. máj 2005\nna účely vyhlásenia rozsudku.\nDňa 27. mája 2005 bol vo veci vyhlásený rozsudok č. k. 27 C 30/99-375, ktorým súd\nv podstate návrhu sťažovateľky vyhovel.\nDňa 17. júna 2005 zákonný sudca požiadal predsedu okresného súdu o predĺženie\nlehoty na vyhotovenie rozhodnutia, žiadosti bolo vyhovené do 12. septembra 2005.\nDňa 4. septembra 2006 sudca vyhotovil rozsudok č. k. 27 C 30/99-375.\nDňa 27. septembra 2006 žalovaná podala odvolanie proti uvedenému rozsudku.\nDňa 3. novembra 2006 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní\nžalovanej.\nDňa 4. decembra 2006 žalovaná požiadala o oslobodenie od súdneho poplatku za\npodané odvolanie.\nDňa 13. februára 2007 bol spis vrátený okresnému súdu bez rozhodnutia o odvolaní,\naby rozhodol o žiadosti žalovanej o oslobodenie od súdneho poplatku za podané odvolanie.\nDňa 19. novembra 2007 okresný súd zaslal právnemu zástupcovi žalovanej formulár\npotvrdenia o jej osobných, majetkových a zárobkových pomeroch a vyzval ju na vyplnenie\ntohto formulára a jeho vrátenie do 10 dní od doručenia.\nDňa 14. decembra 2007 žalovaná požiadala súd o predĺženie uvedenej lehoty.\n\n12\n\nDňa 2. júna 2008 okresný súd urgoval právneho zástupcu žalovanej o predloženie\npredmetného potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch.\nDňa 9. júla 2008 právny zástupca žalovanej predložil súdu vyplnené potvrdenie\no osobných, majetkových a zárobkových pomeroch žalovanej.\nDňa 17. júla 2008 okresný súd uznesením č. k. 27 C 30/99-469 priznal žalovanej\noslobodenie od súdnych poplatkov. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21. júla 2008.\nDňa 3. februára 2009 bol spis opakovane predložený krajskému súdu, aby rozhodol\no odvolaní žalovanej proti rozsudku okresného súdu č. k. 27 C 30/99-375.\nDňa 24. marca 2010 krajský súd uznesením č. k. 2 Co 22/09-474 napadnutý rozsudok\nsúdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, najmä pre jeho\n„nepreskúmateľnosť“ a pretože „prvostupňový rozsudok vo svojom odôvodnení zákonom\nurčené náležitosti neobsahuje“.\nDňa 28. mája 2010 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 18. januára 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 18. marec 2011.\nDňa 18. marca 2011 bolo pojednávanie odročené pre ospravedlnenú neúčasť\núčastníkov konania na 1. apríl 2011.\nDňa 1. apríla 2011 a 6. mája 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, pričom\nostatné pojednávanie bolo odročené na 13. máj 2011.\nDňa 13. mája 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený\nrozsudok č. k. 27 C 30/99-519, ktorým súd v podstate pozmenenému návrhu sťažovateľky\nvyhovel.\nDňa 7. júna 2011 zákonný sudca požiadal predsedu okresného súdu o predĺženie\nlehoty na vyhotovenie rozhodnutia, žiadosti bolo vyhovené do 12. júla 2011.\nDňa 25. augusta 2011 žalovaná podala odvolanie proti rozsudku č. k. 27 C 30/99519.\nDňa 26. septembra 2011 sa sťažovateľka vyjadrila k odvolaniu žalovanej.\nDňa 26. októbra 2011 bol spis zapožičaný krajskému súdu na jeho žiadosť\na pripojený k spisu zn. 9 Co 35/2011.\nDňa 11. novembra 2011 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol\no odvolaní žalovanej proti rozsudku okresného súdu č. k. 27 C 30/99-519.\n\n13\n\nDňa 23. augusta 2012 krajský súd uznesením č. k. 2 Co 447/2011-612 napadnutý\nrozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil okresnému súdu „na ďalšie konanie,\nv ktorom bude povinnosťou prvostupňového súdu doplniť dokazovanie(...), právne\nrelevantným a logickým spôsobom vyhodnotiť všetky dôkazy a najmä vypracovať\nrozhodnutie vo veci zákonom predpísaným spôsobom, t. j. tak, aby bolo rozhodnutie súdu\nprvého stupňa preskúmateľné“.\nDňa 10. októbra 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 23. januára 2013 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 23. január 2013.\nDňa 23. januára 2013 bolo pojednávanie odročené na 6. február 2013, pretože sa na\npojednávanie nedostavila sťažovateľka.\nDňa 6. februára 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na\n22. február 2013.\nDňa 22. februára 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený\nrozsudok č. k. 27 C 30/99-632, ktorým súd v podstate návrhu sťažovateľky vyhovel.\nDňa 6. mája 2013 bol uvedený rozsudok písomne vyhotovený.\nDňa 23. mája 2013 žalovaná podala odvolanie proti uvedenému rozsudku.\nDňa 29. januára 2014 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní\nžalovanej proti rozsudku okresného súdu č. k. 27 C 30/99-632.\nDňa 28. februára 2014 krajský súd uznesením č. k. 2 Co 57/2014-696 napadnutý\nrozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil okresnému súdu najmä z dôvodu, že „Súd\nprvého stupňa, ktorý v poradí vo svojom treťom rozhodnutí nedodržal zákonný postup(...),\nzaťažil konanie vadou, ktorá odvolaciemu súdu bráni podrobiť napadnutý rozsudok\nodvolaciemu prieskumu a zároveň účastníkom konania odňal možnosť pred súdom konať,\nnakoľko nedostatky odôvodnenia, spolu s takzvanými opomenutými dôkazmi (o ktorých súd\nnerozhodol vôbec), zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.“.\nDňa 18. apríla 2014 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 12. júna 2014 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 17. september 2014.\nDňa 17. septembra 2014 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom bol\nvyhlásený rozsudok č. k. 27 C 30/99-715, ktorým súd návrhu sťažovateľky vyhovel.\nDňa 1. decembra 2014 bol uvedený rozsudok písomne vyhotovený.\nDňa 25. marca 2014 bolo okresnému súdu doručené odvolanie žalovanej.\n\n14\n\nDňa 21. mája 2014 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby sa vyjadrila k odvolaniu.\nDňa 3. júla 2014 bolo súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky k odvolaniu žalovanej.\nDňa 28. augusta 2015 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní\nžalovanej proti rozsudku okresného súdu č. k. 27 C 30/99-715. V rovnaký deň krajský súd\nuznesením č. k. 10 Co 352/2015-802 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec\nvrátil okresnému súdu najmä z dôvodu, že: „Súd prvého stupňa, ktorý v poradí vo svojom\nštvrtom rozhodnutí opätovne nedodržal zákonný postup(...), zaťažil konanie vadou, ktorá\nodvolaciemu súdu bráni podrobiť napadnutý rozsudok odvolaciemu prieskumu a zároveň\núčastníkom konania odňal možnosť pred súdom konať, nakoľko nedostatky odôvodnenia,\nspolu s takzvanými opomenutými dôkazmi (o ktorých súd nerozhodol vôbec), zakladajú\nvadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia“.\nDňa 7. septembra 2015 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 1. októbra 2015 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 17. február 2016.\nDňa 17. februára 2016 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na\n4. marec 2016.\nDňa 4. marca 2016 bolo pojednávanie odročené na 18. marec 2016 na účely pokusu\nna uzavretie mimosúdnej dohody.\nDňa 18. marca 2016 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený\nrozsudok č. k. 27 C 30/99-849, ktorým súd návrhu sťažovateľky vyhovel.\nDňa 25. apríla 2016 bol uvedený rozsudok písomne vyhotovený. V rovnaký deň boli\núčastníci konania predvolaní na 18. máj 2016 na účely vyhlásenia dopĺňacieho rozsudku.\nDňa 18. mája 2016 bol súdom vyhlásený dopĺňací rozsudok č. k. 27 C 30/99-875,\nktorým súd zaviazal žalovanú zaplatiť sťažovateľke preddavok vo výške 1 000 €\n„na náklady na uverejnenie rozsudku“.\nDňa 14. júna 2016 žalovaná podala odvolanie proti rozsudku č. k. 27 C 30/99-849\na proti dopĺňaciemu rozsudku č. k. 27 C 30/99-875.\nDňa 16. septembra 2016 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky\nk podaným odvolaniam.\nDňa 21. októbra 2016 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol\no odvolaniach žalovanej, pričom vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 10 Co 292/2016.\n\n15\n\nIII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak\nporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\n7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či vo veci o ochranu\nosobnosti postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 30/99 dochádza\nk porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov(...)\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)\nÚstavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto\nv obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\n\n16\n\n9. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že\núčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej\nneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.\nII. ÚS 26/95).\nJudikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo\nalebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované\nv čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého\njednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie\núčastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet\nsporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.\nI. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj\nv danom prípade.\n10.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\npredovšetkým\n\nkonštatuje,\n\nže\n\npredmetom\n\nnapadnutého\n\nobčianskoprávneho konania je ochrana osobnosti, t. j. vec, ktorej povaha si vyžaduje\nosobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, aby sa čo\nnajskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou\no rozhodnutie (mutatis mutandis I. ÚS 19/00, I. ÚS 142/03, II. ÚS 71/2016).\n11. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že neprimeraná\ndĺžka posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci.\nNapokon aj podľa vyjadrenia predsedu okresného súdu možno danú vec považovať za\nštandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.\n12.\n\nPri\n\nhodnotení\n\npodľa\n\nďalšieho\n\nkritéria,\n\nteda\n\nsprávania\n\nsťažovateľky\n\nv preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť zohľadnená\nna jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní\nk zbytočným prieťahom, teda neprimeraná dĺžka napadnutého konania nebola vyvolaná\nsprávaním sťažovateľky.\n13. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci\na predovšetkým poukazuje na to, že napadnuté konanie sa začalo 10. septembra 1999 a bez\n\n17\n\nprávoplatného rozhodnutia trvá už 16,5 rokov, táto skutočnosť je v kontexte o ochrane\nosobnosti už sama osebe neprimeraná. Okresný súd pritom v takej citlivej veci, akou je\nochrana osobnosti, bol bez akýchkoľvek dôvodov nečinný takmer 5 rokov, konkrétne od\n22. novembra 2002 do 4. marca 2004 (jeden rok a tri mesiace), od 25. júna 2004 do\n10. januára 2005 (šesť mesiacov), od 13. februára 2007 do 19. novembra 2007 (deväť\nmesiacov), od 12. septembra 2005 do 4. septembra 2006 (jeden rok), od 21. júla 2008 do\n3. februára 2009 (sedem mesiacov) a od 23. mája 2013 do 29. januára 2014 (osem\nmesiacov). Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím odôvodnená, pričom ani úkony,\nktoré boli vykonané mimo uvedených období nečinnosti, opakovane neboli efektívne.\nÚstavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen\nnečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže\nzapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).\nNemožno tolerovať, aby písomné vyhotovenie rozsudku trvalo viac ako 1 rok a 3\nmesiace (rozsudok vyhlásený v danej veci 27. mája 2005), nemôže sa stať, že o žiadosti\no oslobodení od súdnych poplatkov rozhoduje súd 1 rok a päť mesiacov (od 13. februára\n2007 do 17. júla 2008) a taktiež nemožno pripustiť, aby „Súd prvého stupňa(...) v poradí\nvo svojom štvrtom rozhodnutí opätovne nedodržal zákonný postup(...), zaťažil konanie\nvadou“ nepreskúmateľnosti rozhodnutí, ako to bolo v danej veci (uznesenia krajského súdu\nč. k. 2 Co 22/09-474, č. k. 2 Co 447/2011-612, č. k. 2 Co 57/2014-696 a č. k.\n10 Co 352/2015-802). V dôsledku uvedenej neefektívnej činnosti došlo k predĺženiu\nnapadnutého konania o ďalších minimálne 5 rokov.\nUvedená nečinnosť alebo neefektívna činnosť okresného súdu nie je ničím\nospravedlniteľná, pretože počas minimálne 10 rokov súd nevykonával vo veci úkony, ktoré\nmali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka\nv predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva\nzaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02), pričom svojimi\ndôsledkami v okolnostiach danej veci už môžu nadobudnúť charakter odopretia\nspravodlivosti (denegatio iustitiae). K týmto zbytočným prieťahom pritom nedošlo\nv dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu.\n\n18\n\nNa „množstvo vecí“ a na skutočnosť, že «v súčasnosti Okresný súd Bratislava III\n„bojuje“ s poddimenzovaným stavom sudcov i administratívy», na ktoré v danej veci\npoukázal zákonný sudca, nebolo možné prihliadať. Ústavný súd už v podobných\nsúvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom cit. predchádzajúcu\njudikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné\nmnožstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne\nospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas\nadekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov\nspravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci ‒ a teda\nvykonanie spravodlivosti ‒ bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na\nvyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či\nkonajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti\npripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného\nv čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity\npríslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane\nzdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené\nčinnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto\npri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované\nako objektívne vo vyjadrení okresného súdu (I. ÚS 6/06).\nVzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva\nsťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného\nv čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia v bode 1.\n14. Vzhľadom na to, že v danej veci bol 18. marca 2016 vyhlásený rozsudok č. k.\n27 C 30/99-849 (a neskôr 18. mája 2016 aj dopĺňací rozsudok č. k. 27 C 30/99-875),\nústavný súd nevyhovel návrhu sťažovateľky podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom\nsúde a o tomto návrhu rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 4.\n\n19\n\n15. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.\nSťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške\n6 600 € „(...) berúc do úvahy doterajšiu dĺžku a účel konania, podstatu, účel a zmysel\ndožadovania sa ochrany práva, predmet a konkrétne okolnosti prípadu, že v konaní\no ochranu osobnosti po 16 rokoch od podania žaloby doteraz nebolo právoplatne\nukončené“.\nVzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre\nsťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné\nzadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad\nspravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky,\nako aj vzhľadom na povahu veci považuje za primerané minimálne v sťažovateľkou\npožadovanej výške 6 600 €.\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia v bode 2.\n16. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri\núkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia zo 16. novembra 2015, podanie\nsťažnosti z 20. novembra 2015 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu\nz 18. januára 2017). Za dva úkony vykonané v roku 2015 patrí odmena v sume dvakrát po\n139,83 € a režijný paušál dvakrát po 8,39 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2017 patrí\nodmena v sume 147,33 € a režijný paušál 8,84 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky\n\n20\n\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy\nprávneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 452,61 €, ku ktorej bolo treba\npripočítať 20 % DPH, teda sumu 90,52 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky\npredstavujú celkove sumu 543,13 €.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky\nrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.\n17. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. marca 2017\n\n21", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "ochrana osobnosti"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d136284a-952d-47f2-9888-b22c5c1dd188", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.2016.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/2016 z 19. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-19", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.2016.2"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:d7c91a1f-df3e-4792-a057-a0cd3c12805f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/06 z 19. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-19", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7c91a1f-df3e-4792-a057-a0cd3c12805f"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0"}, {"guid": "ussr:69d30322-1736-447f-8e95-050b10631f1d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 142/03 z 26. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-26", "citacie_n": 347, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:69d30322-1736-447f-8e95-050b10631f1d"}, {"guid": "ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/03 z 5. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-05", "citacie_n": 244, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}, {"guid": "99f61cdf-cf37-44bd-8fa3-9f8fe4eaf6c7:1ffd8215-3de0-4aa6-81be-c0d9eb9e6fc9", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5115231183.1", "spisova_znacka": "10Co/292/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/292/2016 z 22. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-02-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5115231183.1"}, {"guid": "d41d007c-5cad-4bac-a08f-d4a029cceb1b:e471342f-b8e5-4b79-9486-fc1cfbbe3cfa", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2214220508.1", "spisova_znacka": "10Co/352/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/352/2015 z 13. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-02-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2214220508.1"}, {"guid": "c90aafd5-baa8-40f6-98f0-b1558bb5eb0c:7eb1cf56-dbcc-4683-8607-55df2fd999e7", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6613210405.1", "spisova_znacka": "2Co/57/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Co/57/2014 z 2. 6. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-06-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6613210405.1"}, {"guid": "e07768c8-109c-4998-a8bc-2248dcde0254:b5d96830-d4a9-47d1-84e8-ca3eed76f8a5", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2012:7710216329.1", "spisova_znacka": "9Co/35/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/35/2011 z 30. 7. 2012", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2012-07-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7710216329.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7b45ee5d-3bd5-401a-a12e-547a4f747a3a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.428.2026.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 428/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 428/2026 z 2. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.428.2026.2"}, {"guid": "ussr:b13813ed-ed95-4217-b2d3-108b8d2e3153", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.652.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 652/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 652/2025 z 16. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.652.2025.1"}, {"guid": "ussr:22593792-471d-455c-ab98-38cd30c0c28b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.85.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 85/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 85/2025 z 13. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.85.2025.1"}, {"guid": "ussr:f7f0fa8d-3437-4238-b642-9fb51cee6442", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.445.2024.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 445/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 445/2024 z 2. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.445.2024.2"}, {"guid": "ussr:4c8ddc51-d4cb-44c4-90ad-f36a17839074", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.563.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 563/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 563/2021 z 9. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.563.2021.1"}, {"guid": "ussr:888289ab-855c-474d-a0fc-c9e51868e671", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.503.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 503/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 503/2021 z 5. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-05", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.503.2021.1"}, {"guid": "ussr:28c9e2b7-78ec-4737-98b3-d5416d15c62b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.27.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2021 z 19. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.27.2021.1"}, {"guid": "ussr:d898ba4b-11d9-4076-a504-93a006a0f868", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.132.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 132/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/2020 z 20. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.132.2020.2"}, {"guid": "ussr:5f1e7ac6-c4ea-4796-b835-07039584712a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.340.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/2020 z 15. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.340.2020.1"}]}