{"guid": "ussr:fbf5d797-1ee8-452b-bf6d-095dc053bb18", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.869.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 869/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 869/2016 z 12. 4. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 12. apríla 2017, sp. zn. II. ÚS 869/2016, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.869.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-04-12", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené nebolo", "právo porušené nebolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fbf5d797-1ee8-452b-bf6d-095dc053bb18", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.869.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.869.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.869.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 869/2016-36\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. apríla 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa\nzastúpených\n\n(sudca\n\nspravodajca)\n,\n\n, a\n\nadvokátkou\n\nJUDr.\n\nPodbrezovská 34,\n\nBratislava,\n\nvo\n\nprerokoval\n\nprijatú\n\nsťažnosť\n\n,\n\n,\nElenou\nveci\n\n,\n\nĽalíkovou,\n\nnamietaného\n\nAdvokátska\n\nporušenia\n\nkancelária,\n\nzákladného\n\npráva\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Ružomberok\nv konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 140/2013 (pôvodne pod sp. zn. 8 T 56/2011) a takto\n\nrozhodol:\n\nZákladné právo\n\na\n\nna prerokovanie veci\n\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na\nprejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Ružomberok v konaní\nvedenom pod sp. zn. 1 T 140/2013 p o r u š e n é n e b o l i .\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nII. ÚS 869/2016-10 zo 16. novembra 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\na\n\n(ďalej aj\n\n„sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného\nsúdu Ružomberok (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n1 T 140/2013 (pôvodne pod sp. zn. 8 T 56/2011).\n2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo najmä, že:\n«I.\n1. Okresný prokurátor v Ružomberku podal dňa 6.10.2010 obžalobu na sťažovateľov,\nže títo po predchádzajúcej vzájomnej dohode najneskôr od 22.6. do 20.7.2009 spoločným\nkonaním uviedli do omylu spoločnosť MONDI SCP, a.s. Ružomberok, ohľadne dodanej\ndrevnej hmoty pri 15 fúrach, čím jej mali spôsobiť škodu vo výške 15.988,61 EUR, ktorú si\nuplatnila v adhéznom konaní.\n2. Okresný súd v Ružomberku rozsudkom z 15.2.2012, sp. zn. 8T 56/2011,\nsťažovateľov uznal za vinných zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2\nTZ formou spolupáchateľstva, za čo im uložil peňažný trest v sume 1500 EUR pre každého;\nKrajský súd v Žiline rozsudkom z 3.7.2012, sp. zn. 1To 43/2012 odvolanie sťažovateľov\nv podstate zamietol.\n3. Najvyšší súd SR rozsudkom z 18.9.2013, sp. zn. 3Tdo 7/2013, na dovolanie\nsťažovateľov zrušil obidva rozsudky nižších súdov a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie\n\n2\n\nkonanie, so záväzným pokynom venovať sa dôkladnejšie právam na obhajobu u obidvoch\nsťažovateľov.\n4. Okresný súd rozsudkom z 11.4.2014, sp. zn. 1T 140/2013, sťažovateľov oslobodil\nspod obžaloby, pretože podľa neho stíhaný skutok nebol trestným činom /prečinom/;\nKrajský súd v Žiline uznesením z 21.10.2014, sp. zn. 1To 66/2014, zrušil oslobodzujúci\nrozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodovanie s odôvodnením,\nže nezisťoval dôkladne škodu na strane poškodenej spoločnosti.\n5. Okresný súd v poradí tretím rozsudkom z 20.4.2015, sp. zn. 1T 140/2013, opätovne\nuznal sťažovateľov za vinných zo spáchania prečinu podvodu, so spôsobenou škodou\nvo výške 294,60 EUR, za čo im vymeral peňažný trest vo výške 500 EUR, s alternáciou\n2 mesiace NEPO.\n6. Krajský súd v Žiline na odvolanie sťažovateľov i okresného prokurátora\nuznesením z 25.8.2015, sp. zn. 1To 86/2015, zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu zase\nvrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n7. Z uvedeného vyplýva záver, že banálna „trestná vec“ - podľa našich tvrdení od\nprvého procesného úkonu v roku 2009 zmanipulovaná obchodnoprávna vec - nie je\nskončená ani po vyše 6 rokoch, preto sťažovatelia majú za to, že je daná právomoc\nústavného súdu o zásah do tejto neprimeranosti dĺžky trestného konania in globe. (...)\nIII.\n1. Je nepochybné, že trestné konanie vedené voči sťažovateľom od júla 2009, je\nvedené neprimeranú dobu v tak jednoduchej veci, akou je trestná vec tzv. podvodu,\nspočívajúceho v konkrétnej dodávke drevnej hmoty sťažovateľmi vlastnenej firmy\nodberateľovi v zmysle obchodnoprávneho vzťahu, fungujúceho na samofakturácii\nodberateľom. Hoci išlo o typický civilný právny vzťah /pomer/, neoprávnene sa ho zmocnili\norgány činné v trestnom konaní a všeobecné súdy, preto ho nevedia skončiť v primeranej\ndobe, aj napriek ingerencii najvyššieho súdu, ktorý dal nižším súdom jasnú líniu, ktorú\npochopil až na druhý pokus odvolací súd v ostatnom rozhodnutí, ktorým zrušil odsudzujúci\nrozsudok okresného súdu a veríme, že aj jeho ďalšie rozhodnutie bude tomu nasvedčovať.\n2. Počas obdobia vyše 6 rokov sa sťažovatelia musia podriaďovať excesívnym\núkonom OČTK a súdov, počnúc ich zadržaním a v putách predvedených cez mesto\n\n3\n\ndo B. Bystrice a končiac predvolávaním na súdne procesy, a to všetko na úkor ich\ndovtedajšieho spokojného rodinného, spoločenského, podnikateľského života.\n3. Preto vychádzajúc z algoritmu počítania finančného zadosťučinenia, uvedeného\nv bode II/5, sťažovateľom by patrilo základné odškodnenie v minimálnej výške 1000 EUR za\nrok konania, čo za 6 rokov predstavuje 6000 EUR, ktorú sumu treba zvýšiť u každého\no 2000 EUR za excesívne vedené trestné konanie, potom konečná suma 8000 EUR pre\nkaždého je tou sumou primeranou, ktorú žiadame.»\n3. Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd\no ich sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo\n\na\n\nna prerokovanie veci bez\n\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, postupom OS Ružomberok v konaní vedenom pod sp. zn. 1T 140/2013, porušené\nbolo.\n2. Okresnému súdu Ružomberok v konaní vedenom pod sp. zn. 1T 140/2013 prikazuje\nkonať bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\na\n\npriznáva finančné zadosťučinenie\n\nv sume po 8000 EUR /osemtisíc eur/ pre každého, ktoré je Okresný súd Ružomberok\npovinný vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4.\n\na\n\npriznáva náhradu trov konania v sume\n\n543,64 EUR, ktoré je povinný Okresný súd v Ružomberku zaplatiť na účet JUDr. Eleny\nĽalíkovej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. (...)“\n4. Dňa 17. mája 2016 právna zástupkyňa doplnila uvedenú sťažnosť sťažovateľov\ntakto:\n„Dňa 8.9.2015 sme ústavnému súdu doručili sťažnosť na prieťahy v trestnom konaní\npred Okresným súdom v Ružomberku, vedenom pod sp. zn. 1T 140/2013 /pôvodne pod\nsp. zn. 8T 56/2011/.\nV čase podania sťažnosti okresný súd vo veci nerozhodol.\nRozhodol až rozsudkom z 11.1.2016, č. k. 1T 140/2013-2264, oslobodením\nsťažovateľov spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. por., proti ktorému podala sťažnosť\n\n4\n\ntzv. poškodená, ktorá inak iniciovala trestné konanie. Krajský súd v Žiline uznesením\nz 24.3.2016, sp. zn. 1To 24/2016 odvolanie spoločnosti SLOVWOOD Ružomberok, a.s.\nzamietol; toto uznesenie nám bolo doručené 13.4.2016, kedy bolo skončené celé trestné\nkonanie voči sťažovateľom, začaté v lete 2009, čiže takmer 7 rokov vedené neoprávnene.\nV dôsledku uvedeného bod druhý nášho petitu stratil opodstatnenosť /aktuálnosť/,\npreto ho týmto podaním berieme späť podľa § 31a ZÚS v spojení s § 96 ods. 1 OSP.\nNa ostatných bodoch našej sťažnosti trváme a žiadame jej vyhovieť.“\n5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci\nkonania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr 4003/2016\nz 8. decembra 2016 a sťažovatelia stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu\nz 26. decembra 2016.\n6. Predsedníčka okresného súdu popísala chronológiu úkonov vykonaných súdom\nv danej veci a dodala tieto skutočnosti:\n„V predmetnej trestnej veci išlo o skutkovo a právne náročnú vec, nakoľko skutkový\nzáklad uvedenej veci tvorilo viacero čiastkových útokov /15), ktorých podstata spočívala\nv dodávkach drevnej hmoty medzi spoločnosťami MONDI SCP a.s., Tatranská cesta č. 3,\nRužomberok, SLOVWOOD Ružomberok, Tatranská cesta č. 3, Ružomberok a ESCO\nKrupina, s.r.o., Svätotrojičné námestie č. 1, Krupina. Bolo potrebné skúmať záväzkové\nvzťahy medzi uvedenými spoločnosťami v zmysle Obchodného zákonníka (Rámcová zmluva\nuzatvorená medzi spoločnosťami, jednotlivé Dodatky k rámcovej zmluve, spôsob\nobjednávania dodávok dreviny, spôsob fakturácie medzi spoločnosťami, spôsob uplatnenia\nreklamácie za dodávky drevín a pod.). Súd pri posudzovaní trestnoprávnej zodpovednosti\njednotlivých obžalovaných musel s poukazom na vyššie uvedené aplikovať nielen normy\ntrestného práva, ale aj civilného práva (obchodného práva), posudzovať jednotlivo aj\nv súhrne, naplnenie všetkých zákonných znakov trestného činu podvodu u obžalovaných, či\nuž v spolupáchateľstve resp. formou znakov trestného činu podvodu u obžalovaných, či už\nv spolupáchateľstve, resp. formou účastníctva, vyhodnocovať to a aplikovať v spojitosti\ns normami obchodného práva. O skutkovej zložitosti veci svedčí aj tá skutočnosť, že\nobžaloba bola podaná na 8 obžalovaných, bolo potrebné vypočuť viacero svedkov,\n\n5\n\noboznámiť sa s rozsiahlymi listinnými dôkazmi, ktoré boli nielen súčasťou vyšetrovacieho\nspisu, ale boli súdu predkladané v priebehu celého súdneho konania (rozsah vyšetrovacieho\nspisu 1091 strán, súdny spis po č. l. 2308).\n(...) Pokiaľ ide o správanie sa sťažovateľov, ako účastníkov konania, súd konštatuje,\nže obžalovaní ako aj ich obhajca sa zúčastnili dňa 09.03.2011 verejného zasadnutia\no predbežnom prejednaní obžaloby, na ktorom súd určil termíny hlavných pojednávaní, ako\naj rozsah dokazovania na deň 09.05.2011 a 11.05.2011, pričom týchto hlavných\npojednávaní sa obžalovaní spolu s obhajcom nezúčastnili z dôvodu práceneschopnosti\nobžalovaného\n\na\n\n, napriek tomu súd dňa 09.05.2011\n\npojednával v ich neprítomnosti a zároveň vylúčil trestnú vec siedmych obžalovaných na\nsamostatné konanie a vec ôsmeho obžalovaného\n\nvrátil\n\nprokurátorovi na konanie o dohode o vine a treste. Z dôvodu neúčasti obžalovaných a ich\nobhajcu bolo hlavné pojednávanie určené na deň 11.05.2011 zrušené. Ďalší termín\nhlavného pojednávania bol určený na deň 01.08.2011, na ktorý sa obžalovaný\nnedostavil z dôvodu jeho práceneschopnosti, svoju neúčasť súdu ospravedlnil, pričom\nostaní obžalovaní sa na hlavné pojednávanie nedostavili a to bez akéhokoľvek\nospravedlnenia. Obhajca obžalovaných požiadal o odročenie hlavného pojednávania\nz dôvodu práceneschopnosti obžalovaného\n\na určenie termínu na mesiac\n\nseptember 2011, pričom svoju neúčasť, ani neúčasť ostatných obžalovaných neospravedlnil,\nv písomnom podaní len konštatoval, že obžalovaných o žiadosti o odročenie pojednávania\nvyrozumie. Hlavné pojednávanie bolo odročené na 26.09.2011, ktorého sa nezúčastnili\nobžalovaní\n\nani\n\nich\n\nobhajca,\n\nktorý\n\nsa\n\npísomne\n\nospravedlnil\n\nz\n\ndôvodu\n\njeho\n\npráceneschopnosti, pričom uviedol, že predpokladaný čas trvania práceneschopnosti je\npodľa ošetrujúceho lekára cca 3 týždne, súčasne oznámil, že obžalovaní trvajú na jeho\nosobnej účasti. Z uvedeného dôvodu súd pojednávanie odročil na deň 19.10.2011.\nSúd má za to, že v žiadnom prípade nedošlo k prieťahom na strane konajúceho\nzákonného sudcu. Na margo tohto tvrdenia uvádzame, že hlavné pojednávania boli\nvytyčované plynulo, v čo najkratších možných termínoch. Hlavné pojednávania boli\nodročované najmä z dôvodu predkladaných práceneschopností obžalovaných a ich obhajcu,\npokiaľ obhajkyňa obžalovaných požiadala o odročenie hlavného pojednávania z dôvodu\nkolízie s iným pojednávaním na inom súde, súd toto neakceptoval. Taktiež pokiaľ obhajca\n\n6\n\nobžalovaných požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu jeho účasti ako svedka na inom\npojednávaní, súd síce toto akceptoval, avšak termín hlavného pojednávania určil na skorší\ntermín ako bol pôvodne vytýčený.\nPokiaľ súd určil dňa 26.05.2011 hlavné pojednávanie na deň 01.08.2011 učinil tak\nz dôvodu, že v pôvodnej veci vedenej pod sp. zn. 8T/146/2010 súd schválil rozsudkom návrh\nna dohodu o vine a treste u jedného obžalovaného\n\ndňa 13.06.2011\n\na konanie u ostatných obžalovaných vylúčil na samostatné konanie vedené pod sp. zn.\n8T/56/2011, s poukazom na rozsiahlosť spisového materiálu súd upustil od vyhotovenie\nfotokópie spisového materiálu, pričom do termínu hlavného pojednávania zákonný sudca\nnadiktoval rozsudok a následne bola spracovaná porozsudková agenda v pôvodnom\nprávoplatne skončenom spise, ktorý bol následne pripojený k novovytvorenému spisu sp. zn.\n8T/56/2011 a okrem toho zákonný sudca, asistentka senátu čerpali riadne naplánovanú\ndovolenku v období od 06.07.2011 do 22.07.2011.\nPo vrátení veci z Krajského súdu v Žiline dňa 03.11.2014 pod sp. zn. 1To/66/2014\nsúd dňa 07.11.2014 doručil uznesenie o zrušení rozsudku OS Ružomberok sp. zn.\n1T/140/2013 zo dňa 11.04.2014 všetkým procesným stranám a opätovne preštudoval celý\nspisový materiál z dôvodu, že uznesením Krajského súdu v Žiline sa senát KS v Žiline\nnestotožnil s právnym názorom vyjadreným v rozsudku NS SR sp. zn. 3Tdo/7/2013 zo dňa\n18.09.2013 a prikázal Okresnému súdu Ružomberok, aby trestnú vec opätovne prerokoval\na rozhodol v zmysle intencií rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, preto súd určil termín\nhlavného pojednávaní po dôkladnom preštudovaní spisu dňa 11.12.2014 na deň\n19.01.2015.\nAj napriek práceneschopnosti zákonnej sudkyne(...) dochádzalo v prejednávanej veci\nk plynulému vykonávaniu procesných úkonov smerujúcich k rozhodnutiu vo veci samej\na podľa názoru predsedníčky Okresného súdu Ružomberok nedošlo k zbytočným prieťahom.\nVykonávanie všetkých procesných úkonov bolo efektívne, rešpektovalo zásadu procesnej\nekonomiky a vytváralo podmienky na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľov ako\nobvinených v trestnom konaní. Z jednotlivých rozhodnutí vydaných zákonnou sudkyňou\nnevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných\nustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,\npodstaty a zmyslu.\n\n7\n\n(...) Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba dožadujúca sa súdneho rozhodnutia.\nSamotným prerokovaním veci na príslušnom orgáne sa právna neistota neodstráni, tá sa\nodstráni až právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Dovolím si poznamenať, že rýchlosť\nkonania by nikdy nemala byť uprednostňovaná pred spravodlivým rozhodnutím\n(spravodlivosť chápaná ako objektívne a zákonné súdne rozhodnutie). V prejednávanej veci\ndošlo k rozhodnutiu po podaní obžaloby (obžaloba bola podaná dňa 08.10.2010) dňa\n15.02.2012, následne o podanom odvolaní rozhodol nadriadený súd 03.07.2012. Predmetná\nvec teda bola právoplatne skončená do dvoch rokov od podania obžaloby. V danej veci však\nbolo podané dovolanie, o ktorom rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa\n18.09.2013, pričom vec bola vrátená prvostupňovému súdu dňa 07.11.2013. Okresný súd\nRužomberok opätovne rozhodol dňa 11.04.2014, po zrušení tohto rozsudku Krajským súdom\nv Žiline dňa 21.10.2014, opätovne rozhodol prvostupňový súd dňa 20.04.2015, po zrušení\nrozsudku nadriadeným súdom dňa 25.08.2015 rozhodol Okresný súd Ružomberok dňa\n11.01.2016. Pokiaľ Okresný súd Ružomberok vo veci rozhodoval opätovne, v dôsledku\nzrušenia rozsudku Krajským súdom v Žiline, postupoval v zmysle intencií nadriadeného\nsúdu, doplnil dokazovanie, efektívne vykonával ďalšie procesné úkony smerujúce\nk rozhodnutiu veci. V každom rozhodnutí prvostupňový súd dostatočne zistil skutkový stav,\naplikoval relevantné právne normy a rozhodol tak, že skutkové a právne závery neboli\nsvojvoľné, skutkové a právne závery okresného súdu vždy boli riadne odôvodnené,\nrešpektujúc právne závery súdu vyššieho stupňa vyslovené v predchádzajúcom zrušujúcom\nrozhodnutí. Navyše ani samotní sťažovatelia nekonkretizujú, ktoré konkrétne procesné\núkony realizované zákonnou sudkyňou v prejednávanej veci boli nesprávne, neefektívne,\nzapríčiňujúce porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“\n7. Sťažovatelia v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedníčky okresného súdu zaujali\ntoto stanovisko:\n„1. skutková a právna zložitosť sporu - z hľadiska platného práva veľmi jednoduchý\nprípad, ktorý pri dodržaní zásady ultima ratio, nikdy nemal byť prijatý do súdneho štádia\ntrestného konania, ale pri primerane zdatnom právnikovi - prokurátorovi, mal skončiť\nzastavením trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. b/ TP ešte v prípravnom konaní.\n\n8\n\nJe správne, že ústavný súd má k dispozícii trestný spis, lebo sa v ňom nachádza naša\nsťažnosť voči uzneseniu o vznesení obvinenia, kde sme presne poukázali na vyššie uvedenú\nskutočnosť, ktorá sa po siahodlhom trestnom konaní aj potvrdila, žiaľ opäť množstvo\nmateriálnych, pracovných a i. prostriedkov išlo mimo rámca toho, na čo sú spoločnosťou\nurčené.\n2. počet procesných úkonov vykonaných v spore - ústavný súd judikuje, že nie počet,\nale ich kvalita je rozhodujúca. Opakujeme, že pri dôkladnej znalosti danej problematiky\nkonajúcou sudkyňou, stačil jeden procesný úkon /ak sa už pre nekompetentnosť prokuratúry\nvec dostala až pred súd/ podľa § 244 ods. 1 písm. c/ TP, aby ešte v rámci predbežného\nprejednania obžaloby trestné stíhanie podľa § 215 ods. 1 písm. b/ TP zastavila.\n3. Z uvedeného vyplýva, že sťažovatelia sa ani objektívne nemohli podieľať na\nnezákonne rozvinutom trestnosúdnom konaní iba pre nedôslednú činnosť prokuratúry\na súdov.“\n8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nII.\n9. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania\na z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav\nkonania vedeného na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 1 T 140/2013 (pôvodne pod\nsp. zn. 8 T 56/2011, resp. 8 T 146/2010):\nDňa 8. októbra 2010 bola Okresnou prokuratúrou Ružomberok (ďalej aj „okresná\nprokuratúra“) podaná obžaloba č. k. Pv/636/09-100 na obžalovaných\n,\na\n\n,\n\n,\n\n.\n\n9\n\n,\n,\n\nDňa 11. októbra 2010 boli účastníkom zaslané výzvy v zmysle § 240 ods. 3, 4 a 5\nTrestného poriadku.\nDňa 22. októbra 2010 obhajca obžalovaných JUDr. Ľubomír Hlbočan zaslal súdu\nnávrhy dôkazov.\nDňa 23. decembra 2010 bola zaslaná obžaloba a výzva obhajcovi JUDr. Ladislavovi\nJančimu spolu s vyjadreniami obhajcu JUDr. Ľubomíra Hlbočana na vykonanie dôkazov,\ntaktiež predmetné vyjadrenie bolo zaslané aj okresnej prokuratúre.\nDňa 13. januára 2011 obhajca JUDr. Ladislav Janči zaslal súdu návrhy na vykonanie\ndôkazov na hlavnom pojednávaní spolu s návrhom na prerušenie konania.\nDňa 20. januára 2011 súd nariadil termín predbežného prerokovania obžaloby na\n9. marec 2011, zároveň požiadal poškodenú o zaslanie faktúr spolu s prílohami v zmysle\nnávrhov obhajcu, vyžiadal správy o povesti na obžalovaných a správy o priestupkoch\nobžalovaných.\nDňa 22. januára 2011 súd požiadal o odpisy z registra trestov na všetkých\nobžalovaných.\nDňa 7. februára 2011 splnomocnený zástupca predložil súdu požadované faktúry\ns prílohami.\nDna 3. marca 2011 bol súdu doručený návrh na rozhodnutie pri predbežnom\nprerokovaní obžaloby podľa § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku z dôvodu porušenia\npráva na obhajobu u všetkých obžalovaných.\nDňa 9. marca 2011 súd uskutočnil predbežné prerokovanie obžaloby, pričom určil\ntermíny hlavných pojednávaní na 9. máj 2011 a 11. máj 2011.\nDňa 5. mája 2011 bola súdu doručená faxová žiadosť obhajcu o odročenie termínov\nhlavných pojednávaní 9. mája 2011 a 11. mája 2011 z dôvodu práceneschopnosti\nobžalovaných\n\na\n\ns tým, že predpokladaná dĺžka trvania\n\npráceneschopnosti je cca 3 až 4 týždne u obžalovaného\n\na u obžalovaného\n\n21 až 26 dní.\nDňa 9. mája 2011 súd vylúčil na samostatné konanie trestnú vec obžalovaného\n,\n\n,\na\n\n,\n\n,\n\n,\n\n, pretože ani jeden z obžalovaných sa na verejné\n\nzasadnutie o predbežnom prerokovaní obhajoby nedostavil (okrem\n\n10\n\na\n\nbez akéhokoľvek ospravedlnenia) ‒ vec bola vedená ďalej pod sp. zn.\n\n8 T 56/2011. Zároveň súd zrušil termín hlavného pojednávania nariadený na 11. máj 2011\nz dôvodu pracovnej neschopnosti obžalovaných.\nDňa 11. mája 2011 bol súdu doručený návrh na schválenie dohody o vine a treste\nuzavretej medzi okresným prokurátorom a obžalovaným\n\n.\n\nDňa 13. júna 2011 na verejnom zasadnutí súd schválil rozsudkom sp. zn.\n8 T 146/2010 predmetnú dohodu o vine a treste.\nV trestnej veci vedenej pod sp. zn. 8 T 56/2011 (po vylúčení na samostatné konanie)\nboli vykonané tieto procesné úkony:\nDňa 26. mája 2011 súd určil termín hlavného pojednávania na 1. august 2011,\nzároveň na všetkých zvyšných obžalovaných vyžiadal odpisy a správy od príslušných\norgánov.\nDňa 29. júla 2011 požiadal obhajca obžalovaných JUDr. Ľubomír Hlbočan\no odročenie pojednávania na september 2011 z dôvodu práceneschopnosti obžalovaného\n.\nDňa 1. augusta 2011 bolo hlavné pojednávanie odročené z už uvedeného dôvodu na\n26. september 2011 s tým, že na toto hlavné pojednávanie sa nedostavil ani jeden\nz obžalovaných (okrem\n\nbez akéhokoľvek ospravedlnenia).\n\nDňa 23. septembra 2011 požiadal obhajca o odročenie pojednávania z dôvodu jeho\nnáhlych zdravotných komplikácií, pričom obžalovaní trvali na jeho osobnej účasti na\nhlavnom pojednávaní.\nDňa 26. septembra 2011 bolo pojednávanie odročené na 19. október 2011, pretože sa\nnedostavil ani jeden z obžalovaných.\nDňa 11. októbra 2011 bol súdu doručený návrh obhajcu JUDr. Hlbočana na\nvykonanie ďalších dôkazov na hlavnom pojednávaní.\nDňa 13. októbra 2011 bol predmetný návrh doručený na vyjadrenie okresnému\nprokurátorovi.\nDňa 19. októbra 2011 súd vykonal hlavné pojednávanie za účasti všetkých\nobžalovaných. Hlavné pojednávanie bolo odročené na 5. december 2011 na účely vypočutia\nsvedkov.\n\n11\n\nDňa 21. októbra 2011 požiadal obhajca o zrušenie termínu hlavného pojednávania\nz dôvodu kolízie termínov pojednávaní. Súd z uvedeného dôvodu zrušil termín hlavného\npojednávania z 5. decembra 2011 a určil na 30. november 2011.\nDňa 30. novembra 2011 súd vykonal hlavné pojednávanie. Následne pojednávanie\nodročil na 25. január 2012 na účely vypočutia ďalších svedkov.\nDňa 30. novembra 2011 súd požiadal spoločnosť MONDI SCP a. s., o predloženie\nlistinných dôkazov v zmysle návrhov strán.\nDňa 25. januára 2012 súd vykonal hlavné pojednávanie. Následne pojednávanie\nodročil na 15. február 2012.\nDňa 25. januára 2012 boli opätovne žiadané správy o povesti, odpisy z registra\ntrestov, z okresného úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy, obvodného oddelenia PZ\no priestupkoch na všetkých obžalovaných.\nDňa 15. februára 2012 súd vykonal hlavné pojednávanie a vyhlásil rozsudok sp. zn.\n8 T 56/2011, v ktorom obžalovaných\n\na\n\nuznal vinnými\n\nz pokračovacieho podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v časti\nv štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a uložil obom obžalovaným peňažný\ntrest vo výmere 1 500 €. Ostatných obžalovaných spod obžaloby oslobodil. Proti tomuto\nrozsudku zahlásil odvolanie obhajca čo do výroku o vine a treste u\nobžalovaných sa vzdal práva podania opravného prostriedku,\n\n, u ostatných\npodal odvolanie\n\nčo do výroku o vine a treste.\nDňa 29. marca 2012 bolo písomné vyhotovenie rozsudku doručené obhajcovi\na sťažovateľovi\n\n, dňa 30. marca 2012 bolo doručené sťažovateľovi\n\nDňa 3. mája 2012 súd vyzval obžalovaného\n\n.\n\nako aj jeho obhajcu na\n\npísomné odôvodnenie odvolania proti rozsudku súdu.\nDňa 17. mája 2012 obhajca obžalovaných\n\na\n\nsúdu doručil\n\ndôvody odvolania proti rozsudku okresného súdu, odvolanie bolo obratom odoslané\nokresnému prokurátorovi na vyjadrenie.\nDňa 29. mája 2012 bolo súdu doručené vyjadrenie k odvolaniu splnomocnenca\npoškodeného.\nDňa 1. júna 2012 bolo doručené vyjadrenie okresného prokurátora.\n\n12\n\nDňa 6. júna 2012 bol spisový materiál doručený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len\n„krajský súd“) na rozhodnutie o podanom odvolaní.\nDňa 3. júla 2012 krajský súd zrušil rozsudkom sp. zn. l To 43/2012 rozsudok\nokresného súdu v časti vo výroku o treste u obžalovaných\n\na\n\na uložil\n\nnový trest.\nDňa 13. júla 2012 bol rozsudok krajského súdu doručený okresnému súdu, následne\n16. júla 2012 bol zaslaný stranám konania.\nDňa 25. októbra 2012 bolo súdu doručené dovolanie proti rozsudku krajského súdu\nv spojení s rozsudkom okresného súdu podané prostredníctvom obhajkyne obžalovaných\nJUDr. Eleny Ľalíkovej (ďalej len „obhajkyňa“).\nDňa 26. októbra 2012 bolo podané dovolanie zaslané na vyjadrenie okresnému\nprokurátorovi.\nDňa 8. novembra 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie okresného\nprokurátora, ktoré bolo obratom odoslané na vedomie obhajkyni.\nDňa 19. decembra 2012 obhajkyňa súdu telefonicky oznámila, že k vyjadreniu\nokresného prokurátora sa nebude vyjadrovať.\nDňa 18. januára 2013 bol spisový materiál spolu s predkladacou správou predložený\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie\no podanom dovolaní, doručený bol 7. februára 2013.\nDňa 18. septembra 2013 najvyšší súd zrušil rozsudkom sp. zn. 3 Tdo 7/2013\nrozsudok krajského súdu pre porušenie zákona v neprospech obvinených\na\n\na súčasne zrušil aj rozsudok okresného súdu z 15. februára 2012\n\na prikázal okresnému súdu, aby vec znovu prerokoval a rozhodol.\nPredmetná vec bola zaregistrovaná pod sp. zn. 1 T 140/2013.\nDňa 7. novembra 2013 bol rozsudok najvyššieho súdu doručený okresnému súdu.\nDňa 8. novembra 2013 bol rozsudok najvyššieho súdu zaslaný obžalovaným,\nobhajkyni, okresnému prokurátorovi, poškodenému, ako aj splnomocnencovi poškodeného.\nDňa 25. novembra 2013 vydal okresný súd opatrenie sp. zn. 1 T 140/2013, ktorým\nprikázal vrátiť obvineným\n\na\n\nzaplatené peňažné tresty vo výške\n\n1 500 €.\n\n13\n\nDňa 6. decembra 2013 súd určil termín hlavného pojednávania na 5. február 2014,\nsúčasne boli opätovne žiadané všetky správy a lustrácie na oboch obžalovaných.\nDňa 5. februára 2014 sa konalo hlavné pojednávanie, ktoré bolo následne odročené\nna 10. marec 2014.\nDňa 10. marca 2014 sa konalo hlavné pojednávanie, ktoré bolo následne odročené na\n9. apríl 2014 na účely vypočutia ďalších svedkov.\nDňa 11. marca 2014 súd vyžiadal lustrácie v registri priestupkov a odpisy z registra\ntrestov na oboch obžalovaných.\nDňa 9. apríla 2014 sa konalo hlavné pojednávanie, ktoré bolo následne odročené na\n11. apríl 2014 na účely vyhlásenia rozsudku.\nDňa 11. apríla 2014 sa konalo hlavné pojednávanie, na ktorom súd podľa § 285\npísm. b) Trestného poriadku v intenciách rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Tdo 7/2013\nz 18. septembra 2013 obžalovaných\n\na\n\noslobodil spod obžaloby,\n\npretože skutok nie je trestným činom. Okresný prokurátor podal odvolanie v neprospech\nobžalovaných, obžalovaní sa vzdali práva podania odvolania, splnomocnenec poškodeného\nsa nevyjadril.\nDňa 20. júna 2014 okresný prokurátor doručil súdu odôvodnenie odvolania, ktoré\nbolo 23. júna 2014 zaslané na vyjadrenie obžalovaným, obhajcom a splnomocnencovi\npoškodeného.\nDňa 21. júla 2014 bolo súdu doručené vyjadrenie obhajkyne k podanému odvolaniu\nokresného prokurátora, dňa 1. augusta 2014 sa obhajca JUDr. Ľubomír Hlbočan pripojil\nk tomuto vyjadreniu.\nDňa 5. augusta 2014 bolo súdu doručené vyjadrenie splnomocnenca poškodeného\nk podanému odvolaniu.\nDňa 3. septembra 2014 bol spisový materiál spolu s odvolaním okresného\nprokurátora doručený krajskému súdu.\nDňa 21. októbra 2014 krajský súd uznesením sp. zn. 1 To 66/2014 podľa § 321 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku zrušil rozsudok okresného súdu sp. zn. 1 T 140/2013\nz 11. apríla 2014 a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil okresnému súdu, aby ju\nv potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\n\n14\n\nDňa 3. novembra 2014 bolo rozhodnutie krajského súdu doručené okresnému súdu\na 7. novembra 2014 bolo zaslané účastníkom.\nDňa 11. decembra 2014 súd určil termín hlavného pojednávania na 19. január 2015,\nvyžiadal odpisy, lustrácie a príslušné správy.\nDňa 12. januára 2015 obhajca obžalovaných predložil súdu návrh na vykonanie\ndôkazov vo veci, ktorý bol 13. januára 2015 zaslaný na vyjadrenie stranám.\nDňa 13. januára 2015 obhajkyňa obžalovaných požiadala súd, aby hlavné\npojednávanie 19. januára 2015 odročil na neurčito, a to až do rozhodnutia ústavného súdu,\npretože bola vo veci podaná ústavná sťažnosť (III. ÚS 249/2016).\nDňa 19. januára 2015 bolo pojednávanie odročené na 11. február 2015, pretože sa na\nneho nedostavili obhajcovia ani obžalovaní a zákonná sudkyňa bola práceneschopná.\nDňa 20. januára 2015 bolo súdu doručené podanie splnomocnencom poškodeným\nJUDr. Lehotským spolu s prílohami.\nDňa 2. februára 2015 obhajkyňa obžalovaných požiadala o preloženie termínu\npojednávania z dôvodu, že predmetný deň má nariadený termín pojednávania na Okresnom\nsúde Bratislava II, kde zastupuje odporcov už 4 roky.\nDňa 5. februára 2015 bolo obhajkyni a obžalovaným oznámené, že súd žiadosť\no odročenie hlavného pojednávania neakceptuje.\nDňa 11. februára 2015 sa konalo hlavné pojednávanie, ktoré bolo následne odročené\nna účely opätovného vypočutia znalca.\nDňa 18. marca 2015 sa konalo hlavné pojednávanie, ktoré bolo následne odročené na\n20. apríl 2015, pričom súd uložil okresnej prokuratúre povinnosť, aby do termínu hlavného\npojednávania predložila nový znalecký posudok z odboru lesníctva, resp. aby doplnila\nznalecký posudok, ktorý bol vypracovaný\n\n, rešpektujúc vyjadrený právny\n\nnázor v uznesení krajského súdu sp. zn. 1 To 66/2014 z 21. októbra 2014.\nDňa 10. apríla 2015 okresná prokuratúra oznámila súdu, že nový znalecký posudok\nnie je možné vypracovať.\nDňa 20. apríla 2015 súd na hlavnom pojednávaní vyhlásil rozsudok, ktorým\nobžalovaných\n\na\n\nuznal vinnými zo spáchania prečinu\n\npodvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20\nTrestného zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, z jedného\n\n15\n\nčiastkového skutku a obom obžalovaným uložil peňažný trest vo výmere 500 €. Zároveň\npodľa § 285 písm. b) Trestného poriadku boli obžalovaní\n\na\n\noslobodení spod obžaloby z ďalších čiastkových skutkov (14), pretože skutok nie je\ntrestným činom.\nDňa 29. apríla 2015 obžalovaní prostredníctvom obhajkyne podali proti\npredmetnému rozsudku odvolanie čo do uznania viny a trestu, ktoré bolo obratom zaslané\nna vyjadrenie stranám konania.\nDňa 30. apríla 2015 okresný prokurátor podal odvolanie v neprospech obžalovaných\nvoči oslobodzujúcemu výroku o vine a voči výroku o treste.\nDňa 4. mája 2015 bolo predmetné odvolanie zaslané účastníkom konania.\nDňa 15. mája 2015 bolo súdu doručené vyjadrenie k odvolaniu okresného\nprokurátora.\nDňa 5. júna 2015 bolo súdu doručené odvolanie proti rozsudku podané obhajkyňou.\nDňa 10. júna 2015 bolo uznesením rozhodnuté o výške odmeny a hotových\nvýdavkov znalca.\nDňa 15. júna 2015 bol spisový materiál spolu s odvolaniami doručený krajskému\nsúdu na rozhodnutie.\nDňa 17. júna 2015 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie obhajkyne k odvolaniu\nprokurátora.\nDňa 3. augusta 2015 predseda senátu krajského súdu vyzval splnomocnenca\npoškodeného na predloženie dôkazov osvedčujúcich dôvodnosť procesného postavenia\npoškodenej strany ‒ spol. MONDI SCP a. s., Tatranská cesta 3, Ružomberok.\nDňa 14. augusta 2015 splnomocnenec poškodeného krajskému súdu doručil\nvyjadrenie, ktoré bolo 17. augusta 2015 zaslané stranám konania na vyjadrenie.\nDňa 20. augusta 2015 bolo krajskému súdu doručené písomné vyjadrenie obhajcu,\nktoré bolo doplnené podaním doručeným 24. augusta 2015.\nDňa 25. augusta 2015 bol uznesením krajského súdu sp. zn. 1 To 86/2015 podľa\n§ 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušený rozsudok okresného súdu sp. zn.\n1 T 140/2013 z 20. apríla 2015 a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku bola vec vrátená\nokresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\n\n16\n\nDňa 12. októbra 2015 bolo predmetné uznesenie doručené okresnému súdu\na 13. októbra 2015 bolo zaslané stranám konania.\nDňa 6. decembra 2015 súd určil termín hlavného pojednávania na 11. január 2016,\nsúčasne boli žiadané všetky správy na oboch obžalovaných, lustrácie v registri priestupkov,\nodpisy z registra trestov.\nDňa 17. decembra 2015 splnomocnenec poškodeného SLOVWOOD Ružomberok\na. s., Tatranská cesta 3, Ružomberok, súdu doručil podanie o pripustenie poškodeného do\ntrestného konania, ktoré bolo zaslané 18. decembra 2015 na vyjadrenie obžalovaným\na obhajcom obžalovaných.\nDňa 31. decembra 2015 bolo doručené vyjadrenie obhajkyne k podaniu\nsplnomocnenca poškodeného.\nDňa 8. januára 2016 splnomocnenec poškodeného doručil súdu vyjadrenie k náhrade\nškody, ako aj návrh na vrátenie trestnej veci do prípravného konania.\nDňa 11. januára 2016 obhajca obžalovaných JUDr. Ľubomír Hlbočan doručil\nstanovisko k podaniu splnomocnenca poškodeného.\nDňa 11. januára 2016 sa konalo hlavné pojednávanie, na ktorom súd po vykonaní\ndokazovania vyhlásil rozsudok, ktorým podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku\nobžalovaných\n\na\n\noslobodil spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že\n\nsa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní. Obžalovaný\n\n, okresný\n\nprokurátor, ako aj splnomocnenec poškodeného si ponechali zákonnú lehotu na podanie\nopravného prostriedku.\nDňa 22. januára 2016 bolo doručené odvolanie splnomocnenca poškodeného proti\nrozsudku, ktoré bolo zaslané na vyjadrenie 25. januára 2016 stranám konania.\nDňa 27. januára 2016 bolo obhajcom obžalovaných JUDr. Ľubomírom Hlbočanom\nzaslané vyjadrenie k podanému odvolaniu splnomocnenca poškodeného, ktoré bolo\nnasledujúci deň zaslané na vyjadrenie ostatným stranám.\nDňa 22. marca 2016 bol spisový materiál predložený krajskému súdu na rozhodnutie\no podanom opravnom prostriedku.\nDňa 24. marca 2016 krajský súd rozhodol uznesením sp. zn. 1 To 24/2016 tak, že\nodvolanie spoločnosti SLOVWOOD Ružomberok, a. s., Tatranská cesta 3, Ružomberok,\nzamietol, pretože nebolo podané oprávnenou osobou.\n\n17\n\nIII.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak\nporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\n11. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom\nOkresného súdu Ružomberok v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 140/2013 (pôvodne pod\nsp. zn. 8 T 56/2011) došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ich práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n12. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)\nÚstavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.\nII. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\n18\n\n13. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že\núčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej\nneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.\nII. ÚS 26/95).\n14. Pri posudzovaní primeranosti dĺžky konania je potrebné na jednej strane zvážiť\nzáujem sťažovateľa na rýchlom ukončení veci, na strane druhej záujem na riadnom výkone\nspravodlivosti (Debbasch proti Francúzsku, rozsudok z 3. 12. 2002 č. 49392/99, bod 43).\nZ toho okrem iného vyplýva, že neexistuje žiadna abstraktne stanovená doba konania, ktorú\nby bolo možné považovať za primeranú.\n15. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti\nkaždého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,\nsprávanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP\nústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho\nvýznam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých\nkritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.\n16. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania bolo\nrozhodovanie o vine a treste. Z judikatúry ústavného súdu pritom vyplýva, že primeraná\nlehota na konanie sa v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citlivého zásahu do sféry\nosobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného konania spravidla spojený, musí\nvo všeobecnosti posudzovať prísnejšie (III. ÚS 183/05).\n17. V súvislosti s prvým kritériom „zložitosť veci“ ústavný súd konštatuje, že\nnapadnuté konanie vykazuje zvýšenú mieru zložitosti. Faktická zložitosť veci je daná\npredovšetkým množstvom spoluobžalovaných, ktorých bolo v danom prípade 8, množstvom\nvypočutých svedkov, potrebou vypracovania znaleckého posudku a opakovaného výsluchu\nznalca, rozsahom súdneho spisu, ale aj povahou obvinenia, keďže išlo o trestný čin\npodvodu.\n19\n\n18. Ústavný súd sa ďalej zaoberal kritériom správania účastníkov konania, pričom\nzistil, že v danom prípade sa prvé hlavné pojednávanie vo veci s ohľadom na opakované\nžiadosti obhajcu o odročenie, resp. na nedostavenie sa obžalovaných, konalo až 19. októbra\n2011, teda viac než rok po podaní obžaloby. Týmto spôsobom boli zmarené 4 pojednávania\n(nariadené na 9. máj 2011, 11. máj 2011, 1. august 2011 a 26. september 2011). Ústavný\nsúd vychádza z názoru, že účastník konania má síce právo svoju neprítomnosť ospravedlniť\n(pričom zároveň v trestnom konaní nie je možné od obžalovaného požadovať, aby\nspolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní), avšak pri rozhodovaní o sťažnosti\ntakéhoto účastníka na prieťahy v konaní nemožno na túto okolnosť ‒ pokiaľ mala\npreukázateľný dopad na celkovú dĺžku trvania doterajšieho konania ‒ neprihliadnuť.\nV danom prípade sa prístup sťažovateľov podpísal na oddialení prvého hlavného\npojednávania, čo má s ohľadom na oslabovanie dôkaznej situácie v dôsledku plynutia času\nvplyv na priebeh celého konania.\n19. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu. V úvode konštatuje,\nže celé konanie (od podania obžaloby do nadobudnutia právnej moci oslobodzujúceho\nrozsudku) trvalo cca 5 a pol roka s tým, že vec bola riešená na 3 stupňoch súdnej sústavy.\nNa tomto mieste je nutné podotknúť, že sťažovatelia ústavnou sťažnosťou napadli iba\npostup okresného súdu, preto ústavný súd pri skúmaní dĺžky konania prihliadal iba\nna obdobia, kedy sa spisový materiál nachádzal v dispozícii tohto súdu.\n19.1 Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že bezprostredne po podaní obžaloby (dňa\n8. októbra 2010) konal uvedený súd plynulo, riadne zhromažďoval podklady potrebné pre\nrozhodnutie veci, pričom termín predbežného prerokovania obžaloby nariadil na 9. marec\n2011. Na tomto konaní určil termíny hlavných pojednávaní. Ako už bolo uvedené, prvé\nhlavné pojednávanie sa s ohľadom na neúčasť obžalovaných konalo 19. októbra 2011.\nĎalšie pojednávania sa uskutočnili 30. novembra 2011, 25. januára 2012 a 15. februára\n2012, keď bol vyhlásený prvý rozsudok súdu. Dňa 3. júla 2012 zrušil krajský súd uvedený\nrozsudok vo výroku o treste a uložil nový trest, vo zvyšku zostal rozsudok nezmenený. Dňa\n25. októbra 2012 bolo na okresnom súde podané dovolanie voči rozsudku krajského súdu\nv spojení s rozsudkom okresného súdu. Po zabezpečení vyjadrení všetkých účastníkov bol\n\n20\n\nspis 18. januára 2013 predložený najvyššiemu súdu. Dovolací súd rozhodol 18. septembra\n2013 tak, že napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil na nové rozhodnutie okresnému súdu.\nOd dodania spisu najvyššiemu súdu (7. februára 2013) až do doručenia jeho rozsudku na\nokresný súd (7. novembra 2013) ubehlo 9 mesiacov. Ústavný súd konštatuje, že v tejto prvej\nfáze konania, t. j. od podania obžaloby do doručenia kasačného rozsudku najvyššieho súdu\n(3 roky a 1 mesiac), konal okresný súd plynulo a bez prieťahov, pričom za predĺženie\nkonania\n\nv tejto\n\nfáze\n\nsú\n\nzodpovední\n\npredovšetkým\n\nsťažovatelia,\n\nresp.\n\nostatní\n\nspoluobžalovaní, keďže z dôvodu ich neúčasti sa mohlo prvé hlavné pojednávanie konať až\nrok po podaní obžaloby. Okresnému súdu nemožno pričítať ani dobu, keď sa spis nachádzal\nna odvolacom a dovolacom súde, t. j. spolu cca 10 mesiacov.\n19.2 Po doručení rozsudku najvyššieho súdu (7. novembra 2013) nariadil okresný\nsúd hlavné pojednávanie, a to na 5. február 2014, 10. marec 2014, 9. apríl 2014 a 11. apríl\n2014, keď bol vyhlásený rozsudok, ktorým okresný súd oslobodil obžalovaných spod\nobžaloby. Aj v období bezprostredne po zrušení jeho prvého rozsudku konal teda okresný\nsúd plynulo a bez prieťahov, jednotlivé pojednávania nariaďoval v primeraných časových\nodstupoch a do 5 mesiacov od doručenia rozsudku najvyššieho súdu vydal nový rozsudok.\nS ohľadom na podané odvolanie prokurátora sa spis od 3. septembra 2014 do 3. novembra\n2014, t. j. 2 mesiace, nachádzal v dispozícii krajského súdu.\n19.3 Po tom, čo krajský súd uznesením z 21. októbra 2014 zrušil v poradí druhé\nrozhodnutie okresného súdu a vrátil mu spisovú dokumentáciu, okresný súd nariadil termín\npojednávania na 19. január 2015. Toto pojednávanie bolo z dôvodu neúčasti obhajcov\na obžalovaných odročené na 11. február 2015, pričom 2. februára 2015 obhajkyňa\nsťažovateľov požiadala o jeho odročenie z dôvodu kolízie termínov pojednávaní. Súd tejto\nžiadosti nevyhovel a vo veci konal. Následne sa v termínoch 18. marca 2015 a 20. apríla\n2015 konali ďalšie hlavné pojednávania, pričom na poslednom z nich bol vyhlásený\nv poradí tretí rozsudok okresného súdu, ktorým obžalovaných uznal vinnými zo spáchania\nprečinu podvodu a oslobodil spod obžaloby zo 14 čiastkových skutkov. Okresný súd teda\nvydal nový rozsudok do cca 5 mesiacov od zrušenia jeho v poradí druhého rozhodnutia,\npričom vykonal 3 pojednávania, z ktorých jedno bolo odročené z dôvodov na strane\n\n21\n\nsťažovateľov, ďalšej takejto žiadosti obhajkyne súd nevyhovel. Aj v tejto fáze konania\npostupoval okresný súd plynulo a bez zbytočných prieťahov.\n19.4 Sťažovatelia sa proti tomuto rozsudku odvolali, pričom krajský súd rozsudkom\nz 25. augusta 2015 rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na nové rozhodnutie.\nSpisový materiál sa od 15. júna 2015 do 12. októbra 2015, teda cca 4 mesiace, nachádzal na\nkrajskom súde. Po zrušení v poradí tretieho rozsudku určil okresný súd termín hlavného\npojednávania na 11. január 2016, na ktorom sťažovateľov oslobodil spod obžaloby, pretože\nnebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý boli obžalovaní stíhaní. Uvedené rozhodnutie\nnadobudlo právoplatnosť po tom, čo 24. marca 2016 krajský súd odmietol odvolanie\nspoločnosti SLOVWOOD Ružomberok a. s., ako návrh podaný neoprávnenou osobou.\n19.5 Ústavný súd konštatuje, že v postupe okresného súdu nezaznamenal žiadne\nvýznamné obdobia nečinnosti. Okresný súd postupoval vo veci plynulo, medzi jednotlivými\nvykonanými úkonmi sú primerané časové odstupy a v jeho postupe nie je možné badať ani\nnadbytočné alebo neodôvodnené úkony. Ústavný súd však už vo svojej predchádzajúcej\njudikatúre poukázal na to, že nielen nečinnosť, ale aj neefektívna, resp. nesústredená\nčinnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu\nnesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa\nsťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr. IV. ÚS 22/02,\nIV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09, I. ÚS 7/2011). Za neefektívnu v tomto zmysle ústavný súd\npovažoval napríklad činnosť súdu, ktorá vyústila do opakovaného rušenia jeho rozhodnutia\nsúdom vyššej inštancie (napr. nález III. ÚS 820/2016).\n19.6 V tejto súvislosti preto ústavný súd skúmal, či je možné postup okresného súdu\npovažovať za neefektívny, a to predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že jeho rozhodnutia\nboli nadriadenými súdmi opakovane zrušené (1x najvyšším súdom a 2x krajským súdom).\nPredsedníčka okresného súdu k tomu vo svojom vyjadrení uviedla: „Pokiaľ Okresný súd\nRužomberok vo veci rozhodoval opätovne, v dôsledku zrušenia rozsudku Krajským súdom\nv Žiline, postupoval v zmysle intencií nadriadeného súdu, doplnil dokazovanie, efektívne\nvykonával ďalšie procesné úkony smerujúce k rozhodnutiu veci. V každom rozhodnutí\n\n22\n\nprvostupňový súd dostatočne zistil skutkový stav, aplikoval relevantné právne normy\na rozhodol tak, že skutkové a právne závery neboli svojvoľné, skutkové a právne závery\nokresného súdu vždy boli riadne odôvodnené, rešpektujúc právne závery súdu vyššieho\nstupňa vyslovené v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí.“\n19.7 Ústavný súd zistil, že v prvom prípade bol rozsudok okresného súdu č. k.\n8 T 56/2011-1614 z 15. februára 2012 zrušený rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn.\n3 Tdo 7/2013 z 18. septembra 2013 a vec bola okresnému súdu vrátená na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd zaviazal okresný súd, aby v novom konaní venoval náležitú pozornosť\nobjasneniu skutočností podstatných pre správne právne posúdenie konania obvinených,\npredovšetkým otázke vzniku škody, ktorá je jedným zo zákonných znakov trestného činu\npodvodu a ktorú okresný súd stanovil len na základe domnienky. Podľa najvyššieho súdu\nzostalo „otvorenou otázkou, ktorou sa oba súdy nezaoberali, či pri týchto dodávkach za\ntejto dôkaznej situácie vôbec vznikla škoda“.\n19.8 V druhom prípade bol rozsudok okresného súdu č. k. 1 T 140/2013-1864\nz 11. apríla\n\n2014,\n\nktorým\n\nboli\n\nsťažovatelia\n\nv plnom\n\nrozsahu\n\noslobodení\n\nspod\n\nobžaloby, zrušený na podklade odvolania prokurátora uznesením krajského súdu č. k.\n1 To 66/2014-1900 z 21. októbra 2014. Krajský súd okresnému súdu uložil povinnosť\n„opätovne vypočuť znalca\n\n, ktorý presne a menovite ku každému prípadu\n\nuvedie, kde si je a na koľko percent istý druhom dreviny a v akom rozsahu (časť kamiónu,\ncelý kamión) a či tento – ním určený druh dreviny – zodpovedá druhu dreviny\ndeklarovanému a poškodenou stranou aj zaplatenému. Ak aj po tomto výsluchu ostanú čo\ni len najmenšie pochybnosti o záveroch znalca, bude potrebné do konania pribrať iného\nznalca (§ 146 Tr. por.) a pochybnosti odstrániť.“. Krajský súd ďalej uviedol, že\n„[v] prípadoch dovozov dreva v bodoch 1/ až 15/ bola škoda ustálená tak, akoby celý\nkamión mal obsahovať iný druh dreva, ako už v skutočnosti odsúdeným\ndeklarovaný a prebratý. Hoci priebeh skutkového deja takémuto záveru nasvedčuje, a to\ns mimoriadne veľkou pravdepodobnosťou, takáto pravdepodobnosť, ako je zrejmé\nz rozsudku dovolacieho súdu, nestačí na presné preukázanie spôsobenej škody. Z doposiaľ\nvykonaného dokazovania, keďže znalec z nie celkom kvalitných fotografických záberov\nnebol schopný presne určiť ani druh dreva a už vôbec nie, či iný ako deklarovaný druh\n23\n\ndreva bol na celom kamióne, sa zdá byť viac ako problematické určiť presnú výšku škody,\na to minimálne v prípadoch dovozov dreva pod bodmi 1/ až 14/. Prokurátor bude musieť na\nďalšom hlavnom pojednávaní preukázať škodu v takej výške, aby to odôvodňovalo jeho\nobžalobu pre žalovaný trestný čin, inak súdu neostane nič iné, len vo vzťahu k bodom 1/ až\n14/ rozhodnúť ako v teraz napadnutom rozsudku.“. Pokiaľ šlo o prípad dovozu dreva v bode\n15 obžaloby, považoval krajský súd odvolanie prokurátora za dôvodné, avšak požadoval\nobjektivizáciu výšky škody, pričom konštatoval, že „za škodu v tomto prípade by bolo\nmožné považovať rozdiel medzi cenou privezeného topoľa a cenou dreviny (DB), ktorú by\npoškodená strana dodávateľovi zaplatila“.\n19.9 Napokon aj rozsudok okresného súdu č. k. 1 T 140/2013-2113 z 20. apríla 2015,\nktorým okresný súd uznal sťažovateľov vinnými zo spáchania skutku uvedeného v bode 15\nobžaloby, zatiaľ čo v ostatných bodoch (1 ‒ 14) ich spod obžaloby oslobodil, bol uznesením\nkrajského súdu č. k. 1 To 86/2015-2206 z 25. augusta 2015 zrušený a vec bola okresnému\nsúdu vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že primárnym\nnedostatkom skúmaného výroku je „neexistencia dôkazov, že sa skutok stal tak, ako je\npopísaný v skutkovej vete výroku napadnutého rozsudku“. Ďalej konštatoval, že „[p]o\nzrušení odvolaniami napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa bude povinnosťou súdu\nprvého stupňa vyhodnotiť všetky procesne účinné dôkazy jednotlivo a v ich súvislostiach. Je\nnevyhnutné vyvodiť závery aj zo zmlúv, ktoré boli uzavreté medzi spoločnosťou\nSLOVWOOD Ružomberok, a. s. a ESCO Krupina, s. r. o., pretože ich obsah má význam\nnielen z hľadiska obchodnoprávneho, ale má význam aj pre trestné konanie, pretože práve\nv rámci obchodnoprávneho vzťahu medzi právnickými osobami malo podľa obžaloby dôjsť\nk takému protiprávnemu konaniu fyzických osôb, ktoré malo naplniť znaky skutkovej\npodstaty trestného činu podvodu. Vyvrátenie alebo potvrdenie podozrenia z trestnej činnosti\nfyzických osôb si vyžaduje dokonalú analýzu všetkých pre vec relevantných zmlúv\nuzavretých stranami obchodnoprávneho vzťahu.“.\n19.20 Z uvedeného vyplýva, že dôvodom pre rušenie rozhodnutí okresného súdu\nneboli evidentné, čisto procesné nedostatky, ktoré by samy osebe svedčili o nesústredenom\npostupe okresného súdu (porov. rozhodnutie ESĽP vo veci Spas Todorov proti Bulharsku\nz 5. 11. 2009, č. 38299/05, bod 44). Po oboznámení sa s rozhodnutiami okresného súdu je\n24\n\ntiež možné konštatovať, že tento pri ďalšom prerokovaní veci postupoval v súlade\ns pokynmi nadriadeného súdu v jednotlivých zrušujúcich rozhodnutiach. Zároveň ústavný\nsúd nemohol prehliadnuť, že zatiaľ čo okresný súd vo všetkých zrušujúcich rozsudkoch\ndostal pokyn doplniť dokazovanie vo vzťahu k otázke vzniku škody (čo aj učinil),\nv poslednom uznesení z 25. augusta 2015, ktorým bol zrušený rozsudok okresného súdu\nz 20. apríla 2015, krajský súd okresnému súdu vytkol pochybenia takého charakteru, ktoré\ndo tej doby nijako nespochybňoval, aj keď tak urobiť mohol. Uvedený postup, ktorý by\nmohol byť hodnotený ako neefektívny, pretože prispel k predĺženiu konania, by mohol byť\npripísaný na vrub krajskému súdu, nie však okresnému súdu. Ústavný súd je však v súlade\ns § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný petitom sťažnosti (návrhom na rozhodnutie)\na môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,\na vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv (m. m.\nII. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05), a preto nemohol posudzovať eventuálne prieťahy či pochybenia\nna strane krajského súdu, keďže proti nemu sťažnosť nesmerovala (to isté platí aj vo vzťahu\nk najvyššiemu súdu). Ústavný súd uzatvára, že rozhodnutia okresného súdu neboli rušené\nz čisto formálnych dôvodov, okresný súd postupoval pri novom prerokovaní veci vždy\npromptne, pričom doplnil dokazovanie v naznačenom smere, preto jeho postup nie je možné\npovažovať za nesústredený či neefektívny.\n19.21 Uvedené závery boli podkladom na rozhodnutie ústavného súdu, že základné\nprávo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nporušené nebolo, tak ako to je uvedené vo výroku nálezu.\n20. Sťažovatelia okrem vyslovenia porušenia označených práv sa domáhali aj\npriznania primeraného finančného zadosťučinenia a trov právneho zastúpenia.\nV zmysle ustanovenia § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde ak sa základné\nprávo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie\nalebo opatrenie zruší. V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde\nmôže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj\nprimerané finančné zadosťučinenie. Z uvedeného vyplýva, že tieto výroky sú viazané na\n\n25\n\nvyhovenie vo veci samej. Keďže v uvedenom prípade ústavný súd vyslovil, že základné\nprávo, ktorého porušenie sťažovatelia namietali, porušené neboli, uvedenými návrhmi sa pri\nsvojom rozhodovaní už podrobnejšie nezaoberal.\n21. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému z účastníkov, aby úplne alebo sčasti\nuhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Keďže sťažovatelia v konaní neuspeli,\nnepripadalo do úvahy, aby ústavný súd im priznal náhradu trov konania.\n22. Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené\nvo výroku tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. apríla 2017\n\n26", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "trestné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "1T/140/2013", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:849edb45-d6f9-4e35-b765-21c6276e9f0f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.820.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 820/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 820/2016 z 14. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.820.2016.2"}, {"guid": "ussr:cbaa147d-ca02-4f1d-9372-de0343627857", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.249.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 249/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 249/2016 z 3. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.249.2016.1"}, {"guid": "ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/2011 z 9. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-09", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:772c2ba1-7476-455e-a369-a00b0ccff4ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 183/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 183/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:772c2ba1-7476-455e-a369-a00b0ccff4ea"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}, {"guid": "bcdb31ab-7c0e-4ffc-9fb9-d839e7ad4b5b:048002b2-278b-4ae1-96f7-73ef87d0a687", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8411010420.2", "spisova_znacka": "1To/24/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1To/24/2016 z 14. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-02-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8411010420.2"}, {"guid": "71c5405c-6274-45d6-bdc2-fd9dad014c07:892b1254-2205-49f1-8850-c40c9111d64f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8311010595.2", "spisova_znacka": "1To/43/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1To/43/2012 z 25. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-09-25", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8311010595.2"}], "citovane_v": []}