{"guid": "ussr:8a5cfbd7-0bbf-4cd2-a310-feb0f92ea251", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.857.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 857/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 857/2016 z 16. 11. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. novembra 2016, sp. zn. II. ÚS 857/2016, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.857.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2016-11-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "spája na spoločné konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8a5cfbd7-0bbf-4cd2-a310-feb0f92ea251", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.857.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.857.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.857.2016.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 857/2016-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. novembra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval\n- sťažnosť\n\n,\n\n, ktorou namieta porušenie svojho\n\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných\n\nslobôd\n\nuznesením\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp. zn. 5 Cdo 11/2015 z 22. júna 2016 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 6 Co 546/2014 z 27. októbra 2014 (vedenú pod sp. zn. Rvp 11097/2016),\n- sťažnosť\n\n,\n\n, ktorou namieta\n\nporušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 5 Cdo 829/2015, 5 Cdo 830/2015 z 29. júna 2016 a rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 5 Co 566/2014 a 5 Co 567/2014 z 31. marca 2015 (vedenú\npod sp. zn. Rvp 11376/2016) a\n- sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 15/2016 z 23. júna 2016 a rozsudkom Krajského súdu\n\nv Bratislave sp. zn. 5 Co 706/2013 z 31. marca 2015 (vedenú pod sp. zn. Rvp 11673/2016),\nzastúpených Advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s. r. o., Radlinského 2,\nBratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Daniel Futej, a takto\nrozhodol:\n1. Sťažnosť\n\nvedenú pod sp. zn. Rvp 11097/2016, sťažnosť\n\nvedenú pod sp. zn. Rvp 11376/2016 a sťažnosť\nvedenú pod sp. zn. Rvp 11673/2016 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude\nďalej vedené pod sp. zn. Rvp 11097/2016.\n2. Sťažnosti\n\n,\n\na\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n25. augusta 2016 doručená sťažnosť\n\n(ďalej\n,\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka v 1. rade“, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Cdo 11/2015 z 22. júna 2016 (ďalej len\n„napadnuté uznesenie z 22. júna 2016“) a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“) sp. zn. 6 Co 546/2014 z 27. októbra 2014 [ďalej len „napadnutý rozsudok\nz 27. októbra 2014“, (sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 11097/2016)], sťažnosť\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta\n\nporušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu\n\n2\n\nsp. zn. 5 Cdo 829/2015, 5 Cdo 830/2015 z 29. júna 2016 (ďalej len „napadnuté uznesenie\nz 29. júna 2016“) a rozsudkom krajského súdu sp. zn. 5 Co 566/2014, 5 Co 567/2014\nz 31. marca 2015 (sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 11376/2016) a sťažnosť\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka\n\nv 2. rade“; spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namieta porušenie svojho základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 15/2016\nz 23. júna 2016 (ďalej len „napadnuté uznesenie z 23. júna 2016“, spolu aj „napadnuté\nuznesenia“) a rozsudkom krajského súdu sp. zn. 5 Co 706/2013 z 31. marca 2015 [spolu\nďalej aj „napadnuté rozsudky“ (sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 11673/2016)], zastúpených\nAdvokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s. r. o., Radlinského 2, Bratislava, v mene\nktorej koná advokát JUDr. Daniel Futej.\nZo sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 11097/2016 a z priloženej fotokópie\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu z 22. júna 2016 vyplýva, že sťažovateľka v 1. rade\nsa v konaní pred Okresným súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) proti žalovanej\n[Slovenská republika, zastúpená Národnou bankou Slovenska (ďalej aj „NBS“)] domáhala\nnáhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri\nvýkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci“). Okresný súd\nrozsudkom\n\nsp.\n\nzn.\n\n16 C 204/2011\n\nzo 17.\n\nmarca\n\n2014\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„rozsudok\n\nzo 17. marca 2014“) žalobu a návrh sťažovateľky na prerušenie konania a začatie\nprejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“)\nzamietol. Proti rozsudku okresného súdu zo 17. marca 2014 podala sťažovateľka odvolanie,\no ktorom rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom z 27. októbra 2014 tak, že rozsudok\nokresného súdu zo 17. marca 2014 potvrdil ako vecne správny. Proti napadnutému rozsudku\nkrajského súdu z 27. októbra 2014 podala sťažovateľka dovolanie, o ktorom rozhodol\nnajvyšší súd napadnutým uznesením z 22. júna 2016 tak, že ho odmietol.\nZo sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 11376/2016 a z priloženej fotokópie\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu z 29. júna 2016 vyplýva, že sťažovateľ sa v konaní\n\n3\n\nvedenom pred okresným súdom pod sp. zn. 25 C 24/2012 proti žalovanej (NBS) domáhal\nnáhrady škody podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej\nmoci. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 25 C 24/2012 z 31. marca 2014 (ďalej len „rozsudok\nz 31. marca 2014“) žalobu a návrh sťažovateľa na prerušenie konania a začatie\nprejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom zamietol. Proti rozsudku okresného súdu\nz 31. marca 2014 podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým\nrozsudkom sp. zn. 5 Co 566/2014, 5 Co 567/2014 z 31. marca 2015 tak, že rozsudok\nokresného súdu z 31. marca 2014 potvrdil ako vecne správny. Proti napadnutému rozsudku\nkrajského súdu sp. zn. 5 Co 566/2014, 5 Co 567/2014 z 31. marca 2015 podal sťažovateľ\ndovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením z 29. júna 2016 tak, že\nho odmietol.\nZo sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 11673/2016 a z priloženej fotokópie\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu z 23. júna 2016 vyplýva, že sťažovateľka v 2. rade\nsa v konaní vedenom pred okresným súdom pod sp. zn. 7 C 212/2011 proti žalovanej (NBS)\ndomáhala náhrady škody podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 7 C 212/2011 z 11. apríla 2013 (ďalej len\n„rozsudok z 11. apríla 2013“) žalobu zamietol. Proti rozsudku okresného súdu\nz 11. apríla 2013 podala sťažovateľka v 2. rade odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd\nnapadnutým rozsudkom sp. zn. 5 Co 706/2013 z 31. marca 2015 tak, že rozsudok okresného\nsúdu z 11. apríla 2013 potvrdil ako vecne správny. Proti napadnutému rozsudku krajského\nsúdu sp. zn. 5 Co 706/2013 z 31. marca 2015 podala sťažovateľka v 2. rade dovolanie,\no ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením z 23. júna 2016 tak, že ho odmietol.\nKu skutkovým a právnym okolnostiam právnych vecí, ktoré boli predmetom\nrozhodovania v napadnutých konaniach pred okresným súdom a krajským súdom,\nsťažovatelia zhodne uvádzajú, že ako členovia vložili do družstva\n,\n\n(ďalej len „družstvo“), peňažné prostriedky, ktoré\n\ndružstvo zhodnocovalo v zmysle zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch\na investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o cenných papieroch“). Družstvo túto činnosť malo vykonávať\n\n4\n\nna základe verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 126 zákona o cenných papieroch,\nna základe zverejneného prospektu investície, ktorý schvaľuje Národná banka Slovenska.\nProspekt investície bol schválený rozhodnutím Úradu pre finančný trh č. UFT-002/2002/SPI\nz 21. marca 2002 o schválení prospektu investície. Družstvo využívalo na zhodnocovanie\npeňažných prostriedkov členov a na nadobudnutie majetkových hodnôt výhradne\nobchodníka s cennými papiermi\n\n,\n\n(ďalej\n\nlen „obchodník s cennými papiermi“), ktorý vykonával činnosť obchodníka s cennými\npapiermi podľa zákona o cenných papieroch na základe povolenia na poskytovanie\ninvestičných služieb vydaného NBS do 1. marca 2011, kedy mu NBS odobrala povolenie na\nposkytovanie investičných služieb. Nadobúdanie majetkových hodnôt z peňažných\nprostriedkov zhromaždených na základe verejnej ponuky družstva a ich spracovanie v rámci\nprospektu investície upravovala zmluva o správe portfólia cenných papierov podľa zákona\nč. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov a podľa zákona\nč. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, ktorú uzatvorili ako\nzmluvné strany družstvo a obchodník s cennými papiermi „a ktorá bola počas jej platnosti\nzmluvnými\n\nstranami\n\nmenená\n\na doplnená,\n\nnaposledy\n\nv znení\n\nzmien\n\na doplnení\n\nuskutočnených Zmluvou o riadení portfólia uzatvorenej dňa 2. 6. 2008“ (ďalej len\n„zmluva“).\nMiera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených sťažovateľmi do družstva\nmala byť v súlade s prospektom investície a na základe činnosti obchodníka s cennými\npapiermi podľa zmluvy 8 % p. a. Nad činnosťou družstva ako vyhlasovateľom verejnej\nponuky majetkových hodnôt a nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi vykonávala\ndohľad podľa zákona o cenných papieroch NBS, ktorej právomoci v oblasti dohľadu\nvyplývajú zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke\nSlovenska v znení neskorších predpisov. Okrem týchto právnych predpisov NBS\nvykonávala dohľad nad družstvom a obchodníkom s cennými papiermi aj podľa zákona\nč. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov.\n\n5\n\nSťažovatelia sa v konaniach pred okresným súdom a krajským súdom domáhali proti\nžalovanej (Slovenská republika, za ktorú koná NBS) náhrady škody v presne určených\nsumách, pričom tvrdili, že išlo o škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym\núradným postupom NBS pri výkone bankového dohľadu nad družstvom.\nSťažovatelia v konaniach pred okresným súdom argumentovali, že peňažné\nprostriedky každý z nich do družstva „vkladal výhradne a len z dôvodu, že sa spoľahol\nna to, že Družstvo a aj Obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad\nNárodnou Bankou Slovenska a tak, že bude zabezpečené ich riadne fungovanie a tým budú\nnielen ochránené jeho peňažné prostriedky, ale aj budú zhodnotené v garantovanej výške.\nSťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že nemal vedomosť o tom, že môže dôjsť ku škode\nna jeho majetku, pretože ako uvádzalo Družstvo, obchodník s CP počas trvania zmluvy\npredkladal vyúčtovania, ktoré mali byť v rozpore so skutočným stavom o plnení svojich\nzáväzkov zo Zmluvy, s obsahom vyúčtovaní Družstvo ubezpečoval, že zhodnocovanie\nvkladov, ktoré Družstvu zverili členovia u Obchodníka s CP prebieha v dohodnutej výške;\ntakéto ubezpečenie vyplývalo okrem iného aj z toho, že si Obchodník s CP vyúčtovával\nza činnosť podľa Zmluvy odmenu vo výške zhodnotenia portfólia Družstva obchodníkom\ns CP nad zmluvne dohodnuté 8 %-né zvýšenie hodnoty portfólia Družstva podľa Zmluvy.\nV dôsledku... konania subjektu finančného trhu – Obchodníka s CP... tak vznikla Žalobcovi\nškoda, ktorá predstavuje sumu, o ktorú sa zmenšil majetok Žalobcu, pretože túto sumu mu\nDružstvo nevrátilo a ani nevráti, a ktorú žalobca v predmetnom konaní preukázal\npredloženými dôkazmi.“.\nPodľa\n\nsťažovateľov\n\nsú\n\nrozsudky\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nz\n\n27.\n\noktóbra\n\n2014,\n\nsp. zn. 5 Co 566/2014, 5 Co 567/2014 z 31. marca 2015 a sp. zn. 5 Co 706/2013\nz 31. marca 2015 založené na skutkových a právnych záveroch, ktoré sú arbitrárne, keďže\nv nich nebol\n„... rešpektovaný ústavný príkaz minimalizovať formalistický výklad práva. NBS\nmala vedomosť o verejne známych skutočnostiach, že činnosťou Obchodníka s CP a\nDružstva vzniká bezprostredne hroziace nebezpečenstvo vzniku škody, no napriek tomu však\nnekonala tak, aby včas vykonala preventívne opatrenia na predchádzanie vzniku tejto\n\n6\n\nškody. NBS mala prístup k všetkým informáciám v dôsledku informačnej povinnosti\nDružstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a to vrátane aktuálneho\nstavu hospodárenia Družstva. NBS vo svojom vyjadrení sama uviedla a potvrdila, že\nvykonávala dohľad nad dodržiavaním povinností Družstva, kontrolovala zverejnenie\nschváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky, aktuálnosť prospektu\ninvestície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností\nvyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, splnenie povinnosti predložiť NBS pred\nzverejnením na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj\ndodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 Zákona o CP...\nKrajský súd odvodzuje limitovaný dohľad NBS od § 129 ods. 3 Zákona o CP, ktorý\nbol doplnený do Zákona o CP s účinnosťou až od 1. 6. 2010. V tejto súvislosti je nevyhnutné\nuviesť, že uvedené ustanovenie obsahuje povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky\nmajetkových hodnôt dodržiavať schválený prospekt investície. Z tohto znenia však nemožno\nvyvodiť jednoznačný záver o tom, že pred jeho doplnením NBS vykonávala dohľad iba\nv limitovanom rozsahu. Povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 Zákona o CP je a bolo\nzisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú\ndohliadaných subjektov aj ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 Zákona o CP (ktorý platí\nv tomto znení už od 1. 5. 2007), Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových\nhodnôt, ako aj Obchodník s CP patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany\nNBS. Podľa § 135 ods. 2 Zákona o CP mala NBS zisťovať (čo v prípade Družstva ani\nObchodníka s CP neurobila) všetky informácie a podklady o dodržiavaní resp.\nnedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS Družstvu a Obchodníkovi s CP. Zákonný\ndohľad zo strany NBS bol dokonca upravený tak široko, že NBS má zisťovať informácie\na podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík,\nktorým sú, resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo\nčinnosťou Obchodníka s CP, vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov\ndohliadaných subjektov. Ak NBS mala informácie o celkovej činnosti Družstva, nemohla\nvykonávať a ani nevykonávala dohľad v limitovanom rozsahu.“.\n\n7\n\nVšeobecné súdy podľa názoru sťažovateľov taktiež pri svojom rozhodovaní\nnezohľadnili „správu správcu konkurznej podstaty úpadcu - Družstva o stave konkurzu\na jeho výpoveď v konaní sp. zn. 7C 206/2011...“.\nPodmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom podľa § 9 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci\nnie je podľa názoru sťažovateľov, „aby poškodený preukázal bezúspešnosť vydania\npohľadávky v konkurznom konaní, pretože Zákon o zodpovednosti za škodu nedefinuje\nuvedenú podmienku ako jednu z jej (osobitných) predpokladov. Zákon o zodpovednosti\nza škodu o ktorý Sťažovateľ opieral svoju žalobu, neustanovuje, nevyžaduje a dokonca ani\nnepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak,\npripúšťa regresnú náhradu. Pokiaľ by sa pripustil názor, že prebiehajúce konkurzné\nkonanie vylučuje podanie občianskoprávnej, či inej žaloby o náhradu škody, potom by\nzákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky suspendoval občiansky zákonník. Zákon\no zodpovednosti za škodu, ako i trestný zákon, a to až do doby právoplatného skončenia\nkonkurzného konania. Súčasne by to znamenalo, že občianskoprávna zodpovednosť,\nzodpovednosť štátu či trestnoprávna zodpovednosť je subsidiárna voči zodpovednosti\núpadcu podľa zákona o konkurze.“.\nSťažovatelia prostredníctvom dovolaní adresovaných najvyššiemu súdu namietali\nporušenie práva na spravodlivý proces. Napadnuté rozhodnutia odvolacieho súdu podľa ich\nnázoru nevychádzajú z objektívneho a komplexného posúdenia rozhodujúcich skutočností\na sú založené na nesprávnych skutkových a právnych zisteniach. Podľa sťažovateľov je\nnamieste úvaha, že najvyšší súd „... namietaným uznesením vybočil z ústavných medzí\nrozhodovania príslušného orgánu ochrany práv. Svojím rozhodnutím Najvyšší súd de facto\nodmietol právo Sťažovateľa na súdnu ochranu... nedostatočne odôvodnil svoj záver\na Sťažovateľ považuje Uznesenie Najvyššieho súdu za nedostatočne odôvodnené.\nZ odôvodnenia Uznesenia Najvyššieho súdu vyplýva, že podané dovolanie odmietol\ns poukazom na to, že dovolanie nie je prípustné, nakoľko Sťažovateľom namietaná procesná\nvada ako aj iné vady v danom súdnom konaní nevyšli najavo. Sťažovateľ je toho názoru, že\nNajvyšší súd sa dostatočne nevysporiadal s tým, čo je možné za procesnú vadu v zmysle\n\n8\n\nplatnej právnej úpravy považovať. Z daného odôvodnenia rovnako nie je zrejme akých úvah\nsa Najvyšší súd pri odmietnutí ním podaného dovolania pridržiaval.“.\nSťažovatelia na základe uvedených skutočností navrhujú, aby ústavný súd nálezom\nrozhodol tak, že vysloví porušenie ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutými rozsudkami krajského súdu z 27. októbra 2014, sp. zn. 5 Co 566/2014,\n5 Co 567/2014 z 31. marca 2015 a sp. zn. 5 Co 706/2013 z 31. marca 2015, ako aj\nnapadnutými uzneseniami najvyššieho súdu z 22. júna 2016, z 29. júna 2016\na z 23. júna 2016, napadnuté rozhodnutia zruší a veci vráti krajskému súdu na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie. Sťažovatelia si zároveň uplatnili úhradu trov konania.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\n\n9\n\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nII.1 K spojeniu vecí\nPodľa § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak\na povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane\nustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).\nPodľa § 166 ods. 1 CSP v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné\nkonanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých\nistých strán.\nAj keď zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí,\nodvolávajúc sa na ustanovenie § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde, možno aj v konaní\no sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane citované\nustanovenie § 166 ods. 1 CSP.\nS prihliadnutím na obsah sťažností sťažovateľov vedených ústavným súdom\npod sp. zn. Rvp 11097/2016, sp. zn. Rvp 11376/2016 a sp. zn. Rvp 11673/2016 a z ich\nobsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť rozhodol ústavný súd, aplikujúc citované\nprávne normy, tak, že predmetné sťažnosti spojil do jedného spoločného konania tak, ako to\nje uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.\nSťažovatelia namietajú porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými rozsudkami krajského súdu a napadnutými\nuzneseniami najvyššieho súdu.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n10\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\nÚstavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými rozsudkami krajského súdu\nz 27. októbra 2014, sp. zn. 5 Co 566/2014, 5 Co 567/2014 z 31. marca 2015\na sp. zn. 5 Co 706/2013 z 31. marca 2015\nPodľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému\nsúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne\nproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu\na navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)\nzástupca.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom\nna začatie konania, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného\nrozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.\nÚstavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konanie\nosobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv\na slobôd sú zastúpené advokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave\na v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané\nna splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127\n\n11\n\nods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie\nsú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 4\nzákona o ústavnom súde).\nÚstavný súd konštatuje, že sťažovatelia prostredníctvom kvalifikovaného právneho\nzástupcu, ktorý koncipoval sťažnosti adresované ústavnému súdu, k nim nepriložili\nnapadnuté rozsudky krajského súdu z 27. októbra 2014, sp. zn. 5 Co 566/2014,\n5 Co 567/2014 z 31. marca 2015 a sp. zn. 5 Co 706/2013 z 31. marca 2015, proti ktorým\nsťažnosti v relevantných častiach smerujú.\nV súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že ide o taký\nnedostatok podaní, ktorý nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup\nslúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná\njudikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom\npredpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010,\nIII. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010,\nIV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). V tejto súvislosti ústavný súd už\nvo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2\nzákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.\no živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je\npovinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva\na záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony\nprávnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne\nspôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú\nna to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom\nustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj v tomto\nohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí\nprávo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).\nZ vlastnej rozhodovacej činnosti ústavný súd zistil, že nepredloženie rozhodnutí\nvšeobecných súdov, ktorými malo dôjsť k porušeniu sťažovateľmi označených práv podľa\nústavy a dohovoru v skutkovo a právne totožných veciach, v ktorých boli sťažovatelia\n\n12\n\nzastúpení Advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s. r. o., Radlinského 2, Bratislava,\nv mene ktorej koná advokát JUDr. Daniel Futej, už bolo dôvodom odmietnutia sťažností\nz dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí (pozri uznesenia ústavného súdu\nsp. zn. III. ÚS 670/2016 z 11. októbra 2016, sp. zn. III. ÚS 628/2016 z 28. septembra 2016\na sp. zn. I. ÚS 547/2016 zo 14. septembra 2016).\nÚstavný súd s poukazom na uvedené a rešpektujúc svoju doterajšiu rozhodovaciu\nčinnosť v obdobných veciach, od ktorej sa nemá dôvod odkloniť, aj v tejto veci konštatuje,\nže sťažnosti v častiach namietaného porušenia práv podľa ústavy a dohovoru napadnutými\nrozsudkami krajského súdu vykazujú také nedostatky z hľadiska absencie zákonom\npredpísaných náležitostí, ktoré bránia ich preskúmaniu z pohľadu splnenia hoci len\nprocesných podmienok konania pred ústavným súdom. Z uvedeného dôvodu ústavný súd\nsťažnosti v častiach, ktorými sťažovatelia namietali porušenie svojich práv garantovaných\nústavou a dohovorom napadnutými rozsudkami krajského súdu, odmietol už pri ich\npredbežnom prerokovaní z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí (§ 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde).\nII.3 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutými uzneseniami najvyššieho súdu z 22. júna 2016, z 29. júna 2016\na z 23. júna 2016\nArgumentácia sťažovateľov, ktorou odôvodňujú porušenie svojho základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami\nnajvyššieho súdu, ktorými boli ich dovolania odmietnuté ako neprípustné podľa v tom čase\nplatného a účinného § 243b ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“)\nv spojení s § 218 ods. 1 písm. c) OSP, sa sústreďuje predovšetkým na „nedostatočné\nodôvodnenie“ rozhodnutí najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu. Sťažovatelia\nv dovolaniach proti rozhodnutiam odvolacieho súdu namietali, že nimi došlo k odňatiu\nmožnosti konať pred súdom podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP, keďže tieto rozhodnutia sú\nzaložené\n\nna\n\nnesprávnych\n\nskutkových\n\n13\n\na právnych\n\nzisteniach,\n\nktoré\n\nvychádzajú\n\nz dokazovania, ktoré je neúplné, pričom rozhodnutia odvolacieho súdu sú nepreskúmateľné\na arbitrárne. Sťažovatelia rovnako namietali, že rozhodnutia odvolacieho súdu vychádzajú\nz nesprávneho právneho posúdenia, čím je daná existencia vady podľa § 241 ods. 2 písm. c)\nOSP.\nZ už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní\nktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež\nnapr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nVychádzajúc z obsahu sťažností, ústavný súd v rámci predbežného prerokovania\npodrobil napadnuté uznesenia najvyššieho súdu prieskumu z ústavne významných hľadísk,\npričom sa sústredil na posúdenie, či sa najvyšší súd ústavne akceptovateľným spôsobom\nvysporiadal s dovolacími námietkami sťažovateľov, ktorými odôvodňovali prípustnosť\ndovolania v súlade s § 237 ods. 1 písm. f) a § 241 ods. 2 písm. c) OSP, sledujúc pritom\nskutočnosť, či nemožno sťažnosti v tejto časti považovať za zjavne neopodstatnené.\nV súvislosti s preskúmavaním napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ústavný súd\npoukazuje v prvom rade na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje, že\notázka posúdenia, či sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí v zásade do výlučnej právomoci najvyššieho súdu, nie do právomoci\nústavného súdu. Otázka posúdenia prípustnosti dovolania je otázkou zákonnosti a jej\n\n14\n\nriešenie samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení označených práv sťažovateľa (napr.\nII. ÚS 324/2010).\nNajvyšší súd v napadnutých uzneseniach najprv preskúmal procesnú prípustnosť\ndovolaní proti napadnutým rozsudkom krajského súdu podľa § 238 ods. 1 až 3 OSP, pričom\ndospel k záveru, že dovolanie z týchto dôvodov nie je procesne prípustné. Následne\npreskúmal dovolania proti napadnutým rozsudkom krajského súdu s prihliadnutím na § 242\nods. 1 druhú vetu OSP aj z dôvodov uvedených v § 237 OSP, a to predovšetkým z dôvodu\nexistencie prípadnej vady podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP, ktorej sa sťažovatelia\ndovolávali. Najvyšší súd následne uviedol definíciu vlastnú dovolaciemu dôvodu podľa\noznačeného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a v konkrétnostiach k námietkam\nsťažovateľov o tom, že napadnuté rozsudky krajského súdu sú nepreskúmateľné a založené\nna nesprávnych skutkových a právnych zisteniach, ktoré vychádzajú z vykonaného\ndokazovania okresného súdu, ktoré je neúplné, v napadnutých uzneseniach z 22. júna 2016\na z 29. júna 2016 uviedol:\n«Pokiaľ žalobkyňa/žalobca namieta, že postup súdu v procese zisťovania skutkových\npodkladov pre rozhodnutie nebol správny, dovolací súd uvádza, že v prípade neúplnosti\nalebo nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol\nv rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu\nkonania v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (viď tiež R 42/1993, R 37/1993,\nR 125/1999, R 6/2000 a rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 2 Cdo 130/2011,\n3Cdo 248/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012). Neúplnosť alebo\nnesprávnosť skutkových zistení môže prípadne viesť k tzv. inej procesnej vade konania\nmajúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.); vadu\ntakej povahy ale možno úspešne uplatniť iba v procesné prípustnom dovolaní (o tento\nprípad ale v danej veci nejde). Sama tzv. iná vada prípustnosť dovolania nezakladá.\nSúd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný\nvykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania\na rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď\n§ 120 ods. 1 O. s. p.), a nie účastníkov konania. Postup súdu, ktorý v priebehu konania\nnevykonal všetky účastníkom navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie\n\n15\n\nskutkového stavu, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu\npodľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., lebo týmto postupom súd neodňal účastníkovi možnosť\npred súdom konať (porovnaj R 37/1993 a R 125/1999).\nAni nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 ods. 1\nO. s. p. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho\nrozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá\nprípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 O. s. p. (viď tiež napríklad uznesenia\nnajvyššieho súdu sp.zn. 1 Cdo 85/2010 a 2 Cdo 29/2011)...\nDovolateľka/Dovolateľ svoju argumentáciu o existencii vady v zmysle § 237 písm. f/\nO. s. p. založila tiež na tvrdení, že rozhodnutia súdov sú nepreskúmateľné, nedostatočné\na arbitrárne.\nK tejto námietke dovolací súd odkazuje na stanovisko, ktoré prijalo občianskoprávne\nkolégium najvyššieho súdu 3. decembra 2015 a je publikované v Zbierke stanovísk\nnajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorého právna\nveta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2\npísm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia\nneobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť\no skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho\nsúdneho poriadku.“\nS poukazom na citované stanovisko je vada nepreskúmateľnosti rozhodnutia\nnamietaná dovolateľkou považovaná za tzv. inú vadu konania v zmysle § 241 ods.2 písm. b/\nO. s. p., ktorá síce je relevantným dovolacím dôvodom avšak v súlade s konštantnou\njudikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri napr. sp. zn. 3 MCdo 16/2008\na 6 Cdo 84/2010, 5 MCdo 10/2010, 3 Cdo 166/2012, 4 Cdo 107/2011) prípustnosť\ndovolania nezakladá. Dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia\no tomto dovolacom dôvode len vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu\nprípustné (§ 238, § 239, § 237 O. s. p.), čo však nie je prípad prejednávanej veci.\nLen v mimoriadnych a ojedinelých prípadoch môže nepreskúmateľnosť rozhodnutia\nsúdu zakladať vadu v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., a to napríklad, ak rozhodnutie\nnapadnuté opravným prostriedkom ako celok neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie,\nprípadne vtedy, ak odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má také zásadné nedostatky,\n\n16\n\nktoré sa svojou povahou, intenzitou, významom a právnymi následkami blížia k Justičnému\nomylu“. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva totiž princíp právnej istoty\nmôže ustúpiť iba výnimočne, a to za účelom zaistenia opravy základných vád alebo\njustičných omylov (pozri Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003) a napravenia „vád\nnajzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém“, ale nie z dôvodu právnej čistoty (pozri\nSutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009). Po preskúmaní spisu dovolací súd nezistil,\nže by v prejednávanej veci išlo o takýto extrémny prípad vybočenia z medzí ustanovenia\n§ 157 ods.2 O. s. p., ktorý by bol dôvodom pre uplatnenie (ako výnimky) druhej vety\nstanoviska R 2/2016.\nPotvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu (v spojení s rozhodnutím súdu prvého\nstupňa) spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p.\nz hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných\nskutkových a právnych otázok.\nS poukazom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu nemalo za následok odňatie možnosti účastníkov konať pred súdom\nv zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.»\nK existencii vady spočívajúcej v nesprávnom právnom posúdení veci krajským\nsúdom najvyšší súd v napadnutých uzneseniach uviedol:\n„Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje\nprávne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu\naplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak\nsíce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak\nzo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\nNesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že\nho možno uplatniť v procesné prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), samo\nnesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012\na viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010,\n3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010.“\n\n17\n\nV napadnutom uznesení najvyššieho súdu z 23. júna 2016 sa k nepreskúmateľnosti\na arbitrárnosti rozsudku krajského súdu sp. zn. 5 Co 706/2013 z 31. marca 2015\na k nesprávnosti skutkových a právnych zistení, z ktorých označené rozhodnutie krajského\nsúdu vychádza, uvádza:\n„Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rokovaní\n3. decembra 2015 prijalo Stanovisko, podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia\nzakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku.\nVýnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov\npodstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť\ndovolania podľa § 237 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom na vyššie\nuvedené tvrdenia dovolateľky v dovolaní (nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia odvolacím\nsúdom) a obsah dôvodov rozhodnutia, dospel dovolací súd k záveru, že výnimočná situácia\npodľa druhej vety označeného stanoviska v prejednávanej veci nenastala. Odvolací súd sa\nstotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaná nesprávny úradný\npostup žalovanej pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou družstva. V tomto ohľade poukázal\naj na podrobné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa... a vyporiadal sa s odvolacími\nnámietkami. Zo spisu vyplýva, že súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol\nstanoviská procesných strán a ich argumentáciu, rozhodujúce skutočnosti, z ktorých\nvychádzal, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil jasný a presvedčivý\nprávny záver o nedôvodnosti žaloby. Teda odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa\nzrozumiteľne a podrobne objasňujúce (§ 157 ods. 2 O. s. p.) skutkový a právny základ\nrozhodnutia, a tým aj odvolacieho súdu v uvedenom rozsahu, nie je nepreskúmateľné a plne\nrešpektuje právo účastníkov na spravodlivý súdny proces (pozri III. ÚS 115/2003)...\nDovolací súd poukazuje na to, že nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov nie je\nuvedené medzi prípustnými dôvodmi dovolania, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 241\nods. 1 písm. a/ až c/ O. s. p. Pre tento záver svedčí i ustanovenie § 243a ods. 2, veta druhá\nO. s. p., ktoré upravuje, že dovolací súd nevykonáva dokazovanie. Súd rozhodujúci\no dovolaní nepreskúmava správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to už len z toho dôvodu,\nže v konaní o tomto opravnom prostriedku nie je oprávnený prehodnocovať vykonané\ndôkazy; na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu totiž nemá možnosť dôkazy\nsám vykonávať (§ 243a ods. 2 veta druhá O. s. p.). Keď najvyšší súd nemôže vykonávať\n\n18\n\ndokazovanie, tak nemôže iba na základe súdnych spisov preskúmať správnosť hodnotenia\ndôkazov súdom, lebo si nemôže pre svoje rozhodnutie zabezpečiť rovnaké podklady\na predpoklady doplnením alebo zopakovaním dokazovania, aké mal súd, ktorý dôkazy\nhodnotil.“\nVychádzajúc z citovaného, ústavný súd zastáva názor, že najvyšší súd sa\nv napadnutých\n\nuzneseniach\n\nústavne\n\nkonformným\n\nspôsobom\n\nzaoberal\n\nkľúčovými\n\ndovolacími námietkami, ktoré sťažovatelia uplatnili vo svojich dovolaniach smerujúcich\nproti napadnutým rozsudkom krajského súdu, pričom právne závery, ktoré k nim zaujal, sú\nprimeraným spôsobom odôvodnené a zodpovedajú obsahu a zmyslu právnych noriem, ktoré\nnajvyšší súd pri rozhodovaní o dovolaniach aplikoval. Napadnuté uznesenia najvyššieho\nsúdu sú preto podľa názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľné\na udržateľné a nesignalizujú takú príčinnú súvislosť medzi nimi a sťažovateľmi označenými\nprávami, ktorá by zakladala reálnu možnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí\nsťažností na ďalšie konanie.\nÚstavný súd poukazuje na to, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je\npovinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku uvádzané\nsťažovateľom, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani nemožno bez ďalšieho\npovažovať za porušenie označeného základného práva podľa ústavy a práva podľa\ndohovoru. V inom prípade by totiž súdy stratili možnosť posúdiť, či zákonné dôvody\nprípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania vôbec boli naplnené. Takýto postup\na rozhodnutie dovolacieho súdu Občiansky súdny poriadok výslovne umožňuje, preto\npoužitý spôsob v konkrétnych prípadoch nemohol znamenať odoprenie prístupu\nsťažovateľom k súdnej ochrane v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch.\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že\nmedzi napadnutými uzneseniami najvyššieho súdu a obsahom základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých vyslovenia porušenia sa\nsťažovatelia domáhajú, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by\npo prípadnom prijatí sťažností na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich\n\n19\n\nporušení. Ústavný súd preto tieto časti sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnené.\nPo odmietnutí sťažností ako celku bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími\nnávrhmi uplatnenými v sťažnostiach.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. novembra 2016\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-prípustnosť", "nesprávny úradný postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c6769059-ee69-4372-85df-bc9063bec5ed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.670.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 670/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 670/2016 z 11. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-11", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.670.2016.1"}, {"guid": "ussr:1994f247-6688-446b-a2e7-4a8865b6eb35", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.628.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 628/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 628/2016 z 28. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-28", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.628.2016.1"}, {"guid": "ussr:4865ee81-39ad-44a0-a4d1-783a7f383d01", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.547.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 547/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 547/2016 z 14. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-14", "citacie_n": 417, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.547.2016.1"}, {"guid": "ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 368/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 368/2010 z 21. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-21", "citacie_n": 592, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172"}, {"guid": "ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 1044, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 309/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 309/2010 z 1. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-01", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149"}, {"guid": "ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 234/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 234/2010 z 17. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-17", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3"}, {"guid": "ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 213/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 213/2010 z 20. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-20", "citacie_n": 685, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06"}, {"guid": "ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 1015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5"}, {"guid": "ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 162/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 162/2010 z 28. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-28", "citacie_n": 623, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213"}, {"guid": "ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 159/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2"}, {"guid": "ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 134/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 134/2010 z 25. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-25", "citacie_n": 606, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf"}, {"guid": "ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/08 z 28. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-28", "citacie_n": 668, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 867, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "87639dc2-63e2-450c-9089-04a8f1c012b4:65968e49-23b9-4a13-a409-e3b1a3faf024", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1111244868.1", "spisova_znacka": "4Cdo/15/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/15/2016 z 22. 6. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-06-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1111244868.1"}, {"guid": "1bc18db1-89dd-45f7-be2d-7155550971d2:f0aec1f1-87b5-456a-ab0a-8caeb5d80742", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1111244868.1", "spisova_znacka": "5Co/706/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/706/2013 z 30. 3. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-03-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1111244868.1"}, {"guid": "fca70f72-878e-4256-a27d-94da929ec34f:dd69425c-6464-4354-aa5c-02853930e30b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7813203618.2", "spisova_znacka": "5Co/566/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/566/2014 z 16. 3. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-03-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7813203618.2"}, {"guid": "21aa3a52-bd84-4536-8431-ddac0520720b:b04b9529-35f4-4afa-8255-a95c8f9dc140", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7912210076.1", "spisova_znacka": "5Co/567/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/567/2014 z 26. 1. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-01-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7912210076.1"}, {"guid": "9200a142-f434-463f-ad3a-5c85e93306d4:cc79c9b2-8e13-4ae1-9813-f682ee3e8b0c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1111244734.1", "spisova_znacka": "6Co/546/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/546/2014 z 26. 10. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-10-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1111244734.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d55ed3fd-97d5-4e38-aaa2-8bd55a4811b0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.600.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 600/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 600/2017 z 28. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.600.2017.1"}, {"guid": "ussr:0a00fe0c-5aa8-442f-a157-5d3253afaab6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.295.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 295/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 295/2017 z 9. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-09", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.295.2017.1"}]}