{"guid": "ussr:462bc067-944d-4bbd-bd81-da3d3b51a210", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.846.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 846/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 846/2016 z 10. 11. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. novembra 2016, sp. zn. II. ÚS 846/2016, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.846.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2016-11-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/462bc067-944d-4bbd-bd81-da3d3b51a210", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.846.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.846.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.846.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 846/2016-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. novembra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\na\n,\n\nzastúpených\n\nadvokátom\n\nJUDr. Pavlom\n\nČičmancom,\n\nBraneckého 161/12, Trenčín, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 32128/2014-61/D/7 a jeho\nprípisom z 15. januára 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. marca 2015\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“),\n\nzastúpenej advokátom JUDr. Pavlom Čičmancom, Braneckého 161/12, Trenčín,\na na základe „písomného súhlasu“ (písomný súhlas je priložený k sťažnosti) aj jej syna\n\n(ďalej aj „sťažovateľ“, spolu len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len\n„ministerstvo spravodlivosti“) vo veci vedenej pod sp. zn. 32128/2014-61/D/7 a jeho\nprípisom z 15. januára 2015 (ďalej aj „napadnutý prípis“).\nZ obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že syn sťažovateľky\n\nbol\n\nrozsudkom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 4 T 96/2012\nz 11. decembra 2012 (ďalej len „odsudzujúci rozsudok“) právoplatne uznaný za vinného\n(pravdepodobne) zo spáchania trestného činu podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona\n(sťažovatelia nepriložili k sťažnosti odsudzujúci rozsudok, pozn.), za čo bol odsúdený\nna úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov.\nVo vzťahu k vine za žalovaný skutok sťažovateľ na hlavnom pojednávaní urobil\nvyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (t. j. že je vinný zo spáchania\nžalovaného skutku, pozn.), ktoré okresný súd akceptoval, a preto dokazovanie týkajúce sa\nviny nevykonával. Vzhľadom na uvedené s poukazom na § 257 ods. 5 Trestného poriadku\nnebolo proti výroku o vine prípustné odvolanie. Sťažovateľ odvolaním nenapadol ani výrok\no treste a povinnosti nahradiť poškodenému škodu, pričom práva na podanie odvolania sa\nvzdal rovnako ako prokurátor.\nSťažovateľka ako príbuzná obvineného v priamom pokolení (s písomným súhlasom\nsvojho syna, pozn.) podala ministerstvu spravodlivosti podnet na podanie dovolania\nministrom spravodlivosti Slovenskej republiky proti právoplatnému odsudzujúcemu\nrozsudku z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c) a g) Trestného poriadku.\nSvoj podnet odôvodnila tým, že jej synovi (sťažovateľovi) nikdy neboli doručené\nuznesenia vydané v prípravnom konaní o pribratí znalca, že svedkovia v prípravnom konaní\nboli vypočutí bez jeho prítomnosti a tiež jeho obhajcu, keďže v tom čase zvoleného ani\nustanoveného obhajcu nemal (trestné stíhanie syna sťažovateľky prebiehalo v tom čase\nna slobode, pozn.), a teda svedkovia neboli vypočutí kontradiktórnym spôsobom.\nSťažovateľka svoj podnet odôvodnila tiež tým, že jej syn bol v prípravnom konaní vypočutý\n\n2\n\npred vznesením obvinenia v postavení svedka, čo bolo podľa jej názoru nezákonné, keďže\nbol osobou podozrivou zo spáchania trestného činu, a preto malo dôjsť k zásadnému\nporušeniu jeho práva na obhajobu. Ďalšími námietkami sťažovateľka poukazuje na ňou\ntvrdený nezákonný postup policajnej hliadky, ktorá jej syna (sťažovateľa) zadržala\n27. marca 2012 a on hliadke dobrovoľne vydal drogu, ktorú mal pri sebe, pričom takýto\ndôkaz podľa jej tvrdenia nemožno v trestnom konaní použiť proti obvinenému, keďže sa tak\nstalo bez predchádzajúceho poučenia o tom, že má právo nepodieľať sa na usvedčení\nvlastnej osoby. Z uvedených dôvodov je odsudzujúci rozsudok podľa sťažovateľky\nzaložený na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Ministerstvo\nspravodlivosti napadnutým prípisom sp. zn. 32128/2014-61/D/7 z 15. januára 2015 podnet\nsťažovateľky odložilo.\nSťažovateľka (so súhlasom sťažovateľa) v sťažnosti argumentuje v zásade identicky\nako v podnete adresovanom ministerstvu spravodlivosti, ktorým sa domáhala podania\ndovolania, pričom v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn.\nIII. ÚS 220/2011 zo 6. marca 2012.\nNa základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný\nsúd nálezom takto rozhodol:\n«1) Základné právo sťažovateľky\n\na k nej pripojeného syna\n\nupravené v čl. 46 ods. 1 ústavy SR na súdnu a inú právnu ochranu postupom\nMinisterstva spravodlivosti SR vedeného pod sp. zn. 32128/2014-61/D/7 zo dňa\n15. 01. 2015, týkajúceho sa vybavenia podnetu k podaniu dovolania zo dňa 16. 09. 2014\nbolo porušené.\n2) Odpoveď MSSR „uzrozumenie a výsledku prieskumu“ o vybavení podnetu\nk podaniu dovolania sp. zn. 32128/2014-61/D/7 zo dňa 15. 01. 2015 o odložení sa\nzrušuje a vec\n\nsa vracia na nové konanie.\n\n3) V zmysle čl. 46 ods. 3 a čl. 127 ods. 2, ods. 3 Ústavy sa priznáva sťažovateľke\nprávo na náhradu trov právneho zastúpenia s tým, že Ministerstvo spravodlivosti SR je\npovinné uhradiť v zákonom stanovenej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti\nrozhodnutia na bankový účet právneho zástupcu sťažovateľky JUDr. Pavla Čičmanca...:\na) trovy právneho zastúpenia v konaní pred ÚSSR vo výške 279,70 EUR...\n3\n\nb) primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000,- EUR pre sťažovateľku\n.»\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\n4\n\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nÚlohou ústavného súdu vo veci sťažovateľov bolo posúdiť, či ministerstvo\nspravodlivosti odložením podnetu sťažovateľky na podanie dovolania mohlo neprípustným\nspôsobom zasiahnuť do základného práva sťažovateľov označeného v petite sťažnosti,\nt. j. základného práva na inú ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy.\nÚstavný súd opakovane vo svojej judikatúre uvádza, že nie je orgánom ochrany\nzákonnosti, ale ochrany ústavnosti. Porušenie zákonnosti je súčasne porušením ústavnosti\nv prípade, ak má za následok a je v priamej príčinnej súvislosti s porušením konkrétneho\nústavného článku (II. ÚS 23/96).\nNa účely posúdenia opodstatnenosti sťažnosti ústavný súd preskúmal napadnutý\nprípis, v ktorom sa okrem iného uvádza:\n«V zmysle § 2 ods. 9 Tr. por.: „Každý, proti komu sa vedie trestné konanie,\nmá právo na obhajobu.“\nV zmysle § 34 ods. 1 Tr. por.: „Obvinený má právo od začiatku konania proti svojej\nosobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich,\nmá však právo odoprieť vypovedať.“\nV zmysle § 34 ods. 4 Tr. por.: „Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné\nvždy obvineného o jeho právach poučiť vrátane významu priznania a poskytnúť mu plnú\nmožnosť na ich uplatnenie.“\n\n5\n\nAko vyplýva zo spisového materiálu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 2 T 105/2012,\nbol po zadržaní pri výsluchu dňa 27. 3. 2012 o 15:45 hod. poučený o svojich\nprávach, pričom bol poučený aj o práve odoprieť výpoveď a o práve na obhajcu. Tieto\npráva nevyužil a k spáchaniu trestnej činnosti sa priznal, rovnako tak po poučení urobil\npri výsluchu v pozícii obvineného dňa 12. 6. 2012. Samotná obžaloba sa opiera ako\no dôkazy o výpoveď obvineného, výpovede svedkov\n\n,\n\na znalecký\n\nposudok KEÚ PZ.\nV druhom prípade zo spisového materiálu Okresného súdu Trenčín, sp. zn.\n4 T 121/2012, vyplýva, že\n\nbol najprv vypočutý ako svedok dňa 15. 6. 2012, pričom\n\nako svedok bol poučený o možnosti odoprieť výpoveď z dôvodu podľa § 131 ods. 2 Tr. por.,\nktorú však nevyužil. Následne bolo voči nemu vznesené obvinenie a bol vyslúchnutý\nv pozícií obvineného dňa 19. 7. 2012, pričom opätovne po poučení neodmietol vypovedať,\nani nevyužil právo na právnu pomoc obhajcu. Aj v tomto prípade sa obžaloba opiera\no dôkazy: výpoveď obvineného, výpoveď svedka\n\na znalecký posudok KEÚ PZ.\n\nNa hlavnom pojednávaní dňa 11. 12. 2012 bol obvinený zastúpený obhajcom, ktorý\npo preštudovaní spisového materiálu mal právo v mene obvineného uplatniť všetky\nnámietky a poskytnúť mu náležitú právnu pomoc.\nMinistrovi spravodlivosti v konaní o podnete podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.\nneprislúcha hodnotiť zákonnosť vykonaných dôkazov v trestnom konaní.\nZároveň mu ani z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. neprislúcha hodnotiť\nčinnosť príslušníkov PZ, ktorá sa uskutočnila ešte pred začatím trestného stíhania,\nak nedošlo k porušeniu ustanovení o trestnom konaní. Chceme Vás upozorniť, že v oboch\nuvedených prípadoch sa jedná o prípady, keď bola vec dôležitá pre trestné konanie\nvydaná dobrovoľne na výzvu príslušníka PZ, ktorí postupovali podľa ustanovení zákona\nč. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no Policajnom zbore“). Trestný poriadok explicitne neustanovuje povinnosť pred vyzvaním\nna vydanie veci podľa § 89 Tr. por. poučiť osobu o možnosti túto vec nevydať, ak by ňou\nosoba spôsobila trestné stíhanie sebe samému.\nPodľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore Policajný\nzbor plní tieto úlohy: odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov.\n\n6\n\nPodľa § 8 ods. 2 zákona o Policajnom zbore policajt je pri vykonávaní služobnej\nčinnosti spojenej so zásahom do práv alebo slobôd osoby povinný túto osobu hneď, ako je\nto možné, poučiť o jej právach, ktoré sú ustanovené v tomto zákone alebo v inom všeobecne\nzáväznom právnom predpise.\nPodľa § 9 ods. 1 zákona o Policajnom zbore policajt v službe je povinný v medziach\ntohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je\ndôvodné podozrenie z ich páchania.\nPodľa § 34 zákona o Policajnom zbore každý je povinný uposlúchnuť výzvu, pokyn,\npríkaz a požiadavku policajta alebo strpieť výkon jeho oprávnení podľa ustanovení § 17 až\n33 a oprávnení podľa osobitných predpisov.\nPoukazujeme tiež na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn.\n109/2012, zo dňa 8. 1. 2013, ktoré sa týka podobného skutku:\n„Krajskému súdu nie je zrejmé, z akých dôvodov súd prvého stupňa považuje výzvu\nna „vyloženie vecí“ za priame obchádzanie ustanovení o osobnej prehliadke v zmysle § 102\nTr. por. Ak na výzvu policajta, ktorý postupuje podľa ustanovení zákona o Policajnom\nzbore, osoba dobrovoľne vydá vec, k vydaniu ktorej bola vyzvaná, a následne ju aj\nidentifikuje, nie je žiaden zákonný dôvod vykonať osobnú prehliadku, účelom ktorej by bolo\nnájdenie veci, na vydanie ktorej bola osoba už vyzvaná.“\n„Jednoduché vydanie alebo strpenie odňatia veci alebo iných objektívnych dôkazov\nnie je v rozpore s právom osoby (dokonca ešte neobvinenej z trestnej činnosti) neprispievať\nk vlastnému obvineniu. V okolnostiach individuálneho prípadu treba vždy skúmať\npri hodnotení porušenia, resp. dodržania práva mlčať aj verejný záujem a nevyhnutnosť\nzákroku orgánu verejnej moci v demokratickej spoločnosti. V prejednávanej veci bola a je\nv hre drogová trestná činnosť a verejný záujem vyžaduje, aby sa pri posudzovaní úkonov\npolicajtov pred začatím trestného konania nepresadzoval prehnaný formalizmus.“\nZáverom poukazujeme na skutočnosť, že ak by sa vychádzalo z koncepcie, že ak\nosoba vydá dobrovoľne vec, ktorou pácha trestnú činnosť, ide automaticky o nezákonný\ndôkaz, činnosť príslušníkov PZ by bola priamo zmarená, pretože páchatelia trestných činov\nby mohli beztrestne dobrovoľne a iniciatívne vydávať veci, ktoré ich usvedčujú z trestnej\nčinnosti, aby sa tak vyhli trestnej zodpovednosti.»\n\n7\n\nÚstavný súd, akceptujúc odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom prípise, považuje\nvzhľadom na konkrétne okolnosti posudzovanej veci v prvom rade za potrebné poukázať\nna svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej mimoriadne opravné prostriedky, ktoré\nsťažovateľ nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné právne prostriedky\nnápravy, ktoré sú mu priamo dostupné (napr. II. ÚS 357/06, IV. ÚS 323/07, IV. ÚS 277/08,\nIII. ÚS 214/2010). Podnet na podanie dovolania podľa § 369 ods. 1 Trestného poriadku nie\nje riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom a z hľadiska trestného procesného\npráva ho možno považovať iba za informáciu ministrovi spravodlivosti ako oprávnenému\nna jeho podanie, ktorá bez ďalšieho nezakladá zákonom ustanovené právne dôsledky.\nUstanovenie § 369 ods. 1 Trestného poriadku neukladá povinnosť (nevzniká právny nárok)\nvyhovieť podnetu. Je na úvahe ministra spravodlivosti posúdiť a rozhodnúť, či podá alebo\nnepodá dovolanie (táto úvaha je vylúčená iba v prípade, ak zistí, že zákonné podmienky\nna podanie dovolania sú splnené). Oprávnenie na podanie podnetu na podanie dovolania\nnemôže mať preto charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana\n(napr. m. m. I. ÚS 585/2012, II. ÚS 268/2012, IV. ÚS 471/2011, III. ÚS 435/2010,\nIII. ÚS 214/2010).\nZ uvedeného dôvodu minister spravodlivosti, resp. ministerstvo spravodlivosti\nnemohlo odložením podnetu sťažovateľky, t. j. jeho neakceptovaním, spôsobiť namietané\nporušenie základného práva sťažovateľov na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nSťažovateľka (v danej veci ako podnecovateľka) mala len právo na to, aby sa ministerstvo\nspravodlivosti jej podnetom zaoberalo, náležite sa s ním vysporiadalo a o spôsobe jeho\nvybavenia ju vyrozumelo, k čomu v tejto veci (ako to vyplýva z citovanej časti napadnutého\nprípisu) nepochybne došlo spôsobom, ktorý nemožno označiť za arbitrárny alebo ústavne\nneakceptovateľný.\nVo vzťahu k tej časti argumentácie, ktorou sťažovateľka poukazuje na nález\nsp. zn. III. ÚS 220/2011 zo 6. marca 2012, ktorým ústavný súd v obdobnej veci vyslovil\nporušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1\nústavy postupom a upovedomením ministerstva spravodlivosti týkajúcim sa vybavenia\npodnetu na podanie dovolania, ústavný súd uvádza, že závery obsiahnuté v označenom\nrozhodnutí ústavného súdu nie sú aplikovateľné na vec sťažovateľov, a to jednak vzhľadom\n8\n\nna absenciu zhody namietaných skutočností a jednak vzhľadom na zmenu právnej úpravy;\nzákonom č. 262/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný\nporiadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, totiž\ndošlo s účinnosťou od 1. septembra 2011 k zmene § 334 ods. 4 Trestného poriadku (boli\nz neho vypustené slová „a ods. 2“), ktorého pôvodné znenie malo značný vplyv\nna rozhodnutie ústavného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. III. ÚS 220/2011, avšak na vec\nsťažovateľky (sťažovateľov) ho už aplikovať nemožno (ústavný súd sa k vysporiadaniu\ns rozhodnutím vydaným vo veci sp. zn. III. ÚS 220/2011 už viackrát vyjadril; pozri napr.\nuznesenie sp. zn. III. ÚS 326/2015 z 30. júna 2015, pozn.).\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť\nsťažovateľov odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nPo odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími\nnávrhmi na ochranu ústavnosti obsiahnutými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. novembra 2016\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "dovolanie", "opravný prostriedok-mimoriadny", "minister, ministerstvo"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fec2b6b8-02d0-4e33-a21e-5c0934a37990", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.326.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 326/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 326/2015 z 30. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.326.2015.1"}, {"guid": "ussr:0f990092-fe26-447a-b98c-aea69bde3b31", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 585/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 585/2012 z 28. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-28", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f990092-fe26-447a-b98c-aea69bde3b31"}, {"guid": "ussr:624f7075-5457-4244-8342-84fe41ba9b90", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 268/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 268/2012 z 11. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-11", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:624f7075-5457-4244-8342-84fe41ba9b90"}, {"guid": "ussr:7ceed4f1-932c-4f69-be20-9156ec7f9af7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 220/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 220/2011 z 6. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-06", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ceed4f1-932c-4f69-be20-9156ec7f9af7"}, {"guid": "ussr:c55b0353-2cc5-4e2f-bdac-03314d9ebd68", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 471/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 471/2011 z 3. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-03", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c55b0353-2cc5-4e2f-bdac-03314d9ebd68"}, {"guid": "ussr:021aeaa5-15b8-41c4-b957-e00f8ba3e37c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 435/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 435/2010 z 7. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-07", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:021aeaa5-15b8-41c4-b957-e00f8ba3e37c"}, {"guid": "ussr:bf7b07ac-6c82-497c-90ca-692cc77b9275", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 214/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 214/2010 z 25. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-25", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf7b07ac-6c82-497c-90ca-692cc77b9275"}, {"guid": "ussr:a4aad612-b3bc-4d1c-b4ae-524dcd25cf3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 277/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 277/08 z 11. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-11", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a4aad612-b3bc-4d1c-b4ae-524dcd25cf3c"}, {"guid": "ussr:18b7442f-0c19-4e50-8be8-846ba7b64543", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 323/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 323/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18b7442f-0c19-4e50-8be8-846ba7b64543"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 357/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/06 z 31. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-31", "citacie_n": 370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:eecb8c7e-409e-49f3-adc8-8d68e373e813", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.23.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 23/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 23/96 z 22. 4. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-04-22", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.23.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6b1e9e16-2f27-441f-8649-19355e006ad9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.646.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 646/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 646/2023 z 12. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.646.2023.1"}]}