{"guid": "ussr:b737df99-0dfc-47c2-84fb-b0ae0081a5e5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.835.2016.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 835/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 835/2016 z 15. 6. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 15. júna 2017, sp. zn. II. ÚS 835/2016, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.835.2016.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-06-15", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b737df99-0dfc-47c2-84fb-b0ae0081a5e5", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.835.2016.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.835.2016.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.835.2016.2/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 835/2016-31\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júna 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť\n, a\n\n,\n\n,\n,\n\nzastúpených advokátom Mgr. Michalom Urbanom, Advokátska kancelária, Šafárikova 12,\nTrenčín, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky a porušenia čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj\npráva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cdo 392/2015\na jeho uznesením z 30. júna 2016 a takto\nrozhodol:\n1. Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom v konaní vedenom pod sp. zn.\n1 Cdo 392/2015 a uznesením z 30. júna 2016 p o r u š i l základné práva\na\n\npodľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky\n\nv spojení s porušením čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj ich právo na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\n\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 392/2015\nz 30. júna 2016 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.\n3.\n\na\n\np r i z n á v a úhradu trov konania\n\nv sume 459,33 € (slovom štyristopäťdesiatdeväť eur a tridsaťtri centov), ktorú j e Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky p o v i n n ý vyplatiť na účet ich advokáta Mgr. Michala Urbana,\nAdvokátska kancelária, Šafárikova 12, Trenčín, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.\nII. ÚS 835/2016-10 z 10. novembra 2016 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť\na\n\n(ďalej len „sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia\n\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a porušenia čl. 12 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n1 Cdo 392/2015 a jeho uznesením z 30. júna 2016.\n2. Podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prerokoval\nústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovatelia v podaní bez označenia\ndátumu doručenom ústavnému súdu 1. marca 2017 a najvyšší súd vo vyjadrení z 31. januára\n2017 vyslovili súhlas, aby sa upustilo od ústneho pojednávania. Ústavný súd vychádzal\npritom z listinných dôkazov a vyjadrení nachádzajúcich sa v jeho spise.\n3. Zo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“) č. k. 5 Co 415/2013-198 zo 17. februára 2015 bol rozsudok okresného súdu\nv zamietajúcej časti potvrdený.\n\n2\n\nUznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 392/2015 z 30. júna 2016 bolo odmietnuté\ndovolanie podané sťažovateľmi proti rozsudku krajského súdu č. k. 5 Co 415/2013-198\nzo 17. februára 2015. Podľa názoru najvyššieho súdu nebola preukázaná sťažovateľmi\ntvrdená procesná vada konania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku.\nPodľa názoru sťažovateľov je nesprávny právny názor najvyššieho súdu, podľa\nktorého za vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku\nnemožno považovať to, že krajský súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv\nsťažovateľov. Sťažovatelia sú totiž tej mienky, že súčasťou práva na spravodlivý súdny\nproces je aj právo účastníka konania na riadne odôvodnenie rozsudku.\nSťažovatelia sú tiež toho názoru, že postupom všetkých konajúcich všeobecných\nsúdov im bola odňatá možnosť konať pred súdom, teda sa im znemožnila realizácia ich\nprocesných práv. Okresný súd a krajský súd porušili toto ich právo podľa presvedčenia\nsťažovateľov nedostatočným odôvodnením svojich rozsudkov, pričom v danom prípade\ndošlo k naplneniu právneho názoru občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu\npublikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky č. R 2/2016, lebo odôvodnenie rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu sa\nnevysporiadalo s námietkami sťažovateľov uplatnenými v konaní. Znamená to podľa\nsťažovateľov, že tieto odôvodnenia neobsahujú zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných\npre rozhodnutie súdu, čo v tomto prípade zakladá prípustnosť dovolania.\nSťažovatelia poukazujú na porušenie práva konať pred súdom aj zo strany\nnajvyššieho súdu, ktorý listom z 29. júna 2016 (správne má byť zrejme 27. júna 2016,\npozn.) zaslal právnemu zástupcovi sťažovateľov vyjadrenie žalovanej k dovolaniu\nsťažovateľov. Tento list najvyššieho súdu bol právnemu zástupcovi sťažovateľov doručený\n1. júla 2016. Vzhľadom na skutočnosť, že najvyšší súd rozhodol o dovolaní sťažovateľov\nuznesením z 30. júna 2016, neumožnil im zaujať stanovisko k vyjadreniu žalovanej.\nK rozhodnutiu najvyššieho súdu došlo teda ešte počas poštovej prepravy, čo celkom\nvylúčilo možnosť vyjadriť sa k podaniu žalovanej.\n3.1 Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd o ich sťažnosti v prijatej časti nálezom\ntakto rozhodol:\n\n3\n\n„1. Základné práva sťažovateľov upravené v čl. 12 ods. 1 – rovnosť v právach\na rovnosť pred zákonom, čl. 46 ods. 1, ods. 2 – právo na súdnu ochranu, čl. 47 ods. 3 –\nrovnosť účastníkov konania Ústavy Slovenskej republiky, v článku 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd – právo na spravodlivé súdne konanie\npostupom, konaním a Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1 Cdo 392/2015 zo dňa 30.6.2016(...) porušené boli.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 392/2015 zo dňa\n30.6.2016 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľom priznáva náhradu trov konania, právneho zastúpenia.“\n4. Z vyjadrenia predsedníčky najvyššieho súdu č. KP 3/2017-4 z 31. januára 2017\ndoručeného ústavnému súdu 7. februára 2017 vyplýva, že v celom rozsahu poukazuje na\nargumentáciu dovolacieho uznesenia, a to vo vzťahu k namietaným nedostatkom\nv odôvodnení uznesenia, resp. k namietanej nepreskúmateľnosti tohto uznesenia.\nPokiaľ sťažovatelia poukazujú na porušenie práva konať pred súdom zo strany\nnajvyššieho súdu, ktorý listom z 27. júna 2016 zaslal právnemu zástupcovi sťažovateľov\nvyjadrenie žalovanej k dovolaniu sťažovateľov, pričom tento list najvyššieho súdu bol\nprávnemu zástupcovi doručený 1. júla 2016, čím sa mu znemožnilo zaujať stanovisko\nk vyjadreniu žalovanej (keďže najvyšší súd rozhodol uznesením ešte 30. júna 2016), treba\nuviesť toto:\nAko to vyplýva z obsahu spisu, najvyšší súd o podanom dovolaní rozhodol\nuznesením 30. júna 2016. Je pravdou, že najvyšší súd v snahe odstrániť nedostatok\ndoručenia vyjadrenia žalovanej (čo bolo v zásade povinnosťou okresného súdu) toto\nvypravil a odoslal poštou právnemu zástupcovi sťažovateľov 28. júna 2016, teda ešte pred\nprijatím uznesenia. Je tiež pravdou, že právny zástupca sťažovateľov podľa poštovej\ndoručenky toto prevzal 1. júla 2016. V tejto súvislosti je však potrebné dať do pozornosti, že\nžalovaná sa k podanému dovolaniu vyjadrila stručne len tak, že dovolanie považuje za\nneprípustné a navrhuje ho zamietnuť. Znamená to teda, že žalovaná vo svojom vyjadrení\nneuvádzala žiadnu právnu či skutkovú argumentáciu, ktorá by mohla mať, či mala vplyv na\nvýsledok konania a ustálený právny prístup v obdobných veciach. V tomto duchu hodnotí\nobdobné prípady aj štrasburská judikatúra, podľa ktorej nedoručenie písomných vyjadrení\n\n4\n\nalebo dokumentov druhej strane a neumožnenie vyjadriť sa k nim nepredstavuje porušenie\npráva na spravodlivý proces, keď udelenie takýchto práv a príležitostí by nemalo žiadny\nvplyv na výsledok konania. Daný prípad preto predstavuje výnimku zo zásady doručovania\ndokumentov druhej strane, keďže ide o vyjadrenie veľmi stručné, ktoré neobsahuje žiadne\nopakované či nové právne alebo skutkové argumenty a obsahuje len stručný návrh, podľa\nktorého dovolanie považuje za neprípustné a navrhuje ho zamietnuť.\n5. Z repliky právneho zástupcu sťažovateľov bez označenia dátumu doručenej\nústavnému súdu 1. marca 2017, ktorou reaguje na vyjadrenie predsedníčky najvyššieho\nsúdu, vyplýva, že trvá na názore o nedostatočnom odôvodnení rozsudku krajského súdu.\nNesúhlasí s tvrdením, podľa ktorého nedoručenie vyjadrenia a nemožnosť vyjadriť sa\nk stanovisku žalovanej nepredstavovalo porušenie práva na spravodlivý proces, lebo\nneumožnenie vyjadriť sa nemalo žiadny vplyv na výsledok konania. Sťažovatelia sú toho\nnázoru, že vzhľadom na rozsah vyjadrenia žalovanej by ich stanovisko mohlo mať vplyv na\nrozhodnutie. Vo vyjadrení nejde len o stručný návrh neobsahujúci žiadne právne alebo\nskutkové argumenty. Naopak, ide o vyjadrenie, ktoré zaujalo stanovisko ku všetkým\nargumentom uvedeným v dovolaní.\n6. Ústavný súd doručil sťažnosť, uznesenie č. k. II. ÚS 835/2016-10 z 10. novembra\n2016, vyjadrenie predsedníčky najvyššieho súdu a repliku sťažovateľov žalovanej, aby sa aj\nona mohla vo veci samej vyjadriť, keďže konečným rozhodnutím ústavného súdu by mohla\nbyť dotknutá na svojich právach.\nZ prípisu žalovanej z 8. marca 2017 doručeného ústavnému súdu 13. marca 2017\nvyplýva, že nevyužíva možnosť vyjadriť sa k podanej sťažnosti.\nII.\n7. Z prípisu najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 392/2015 z 27. júna 2016 adresovaného\nprávnemu zástupcovi sťažovateľov odovzdaného na poštovú prepravu 29. júna 2016\na doručeného právnemu zástupcovi sťažovateľov 1. júla 2016 vyplýva, že prílohou prípisu\nje vyjadrenie žalovanej k dovolaniu sťažovateľov.\n\n5\n\n8. Z vyjadrenia žalovanej k dovolaniu sťažovateľov z 3. júla 2015 doručeného\nokresnému súdu 8. júla 2015 vyplýva, že žalovaná žiada, aby bolo dovolanie sťažovateľov\nzamietnuté pre nedostatok dôvodov dovolania. Podanie má dve a pol strany.\nPokiaľ sťažovatelia tvrdia, že im postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred\nsúdom (keďže rozhodnutie nebolo riadne odôvodnené a presvedčivé), treba uviesť, že\nrozsudok krajského súdu je dostatočne, jasne a presvedčivo odôvodnený a spĺňa kritériá\nvyplývajúce z ustanovenia § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (v tom čase\nplatného a účinného, pozn.). Vzhľadom na ustanovenie § 219 ods. 1 a 2 Občianskeho\nsúdneho poriadku krajský súd, stotožniac sa s odôvodnením rozsudku okresného súdu, bol\noprávnený obmedziť sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku okresného\nsúdu, prípadne mohol tento doplniť úvahami zdôrazňujúcimi správnosť rozsudku okresného\nsúdu.\nPodľa názoru žalovanej krajský súd jasne a zrozumiteľne uviedol, že zmluvná\npodmienka, ktorej sa sťažovatelia dovolávali, je nejasná, čo však nemalo žiaden vplyv na\nrozhodnutie, keďže podmienky boli jasne, zrozumiteľne a určito definované v samotnej\npoistnej zmluve.\n9. Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 392/2015 z 30. júna 2016 vyplýva, že\nním bolo odmietnuté dovolanie sťažovateľov proti rozsudku krajského súdu sp. zn.\n5 Co 415/2013 zo 17. februára 2015. Podľa názoru najvyššieho súdu vzhľadom na\nstanovisko občianskoprávneho kolégia z 3. decembra 2015 nepreskúmateľnosť rozhodnutia\nzakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku.\nLen výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie\ndôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá\nprípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku.\nVzhľadom na toto stanovisko tvrdenie sťažovateľov o prípustnosti dovolania podľa § 237\nods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku pre nepreskúmateťnosť (t. j. nedostatok\nodôvodnenia) neobstojí. Namietanú vadu treba totiž považovať za inú vadu konania podľa\n§ 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Len v mimoriadnych a ojedinelých\nprípadoch môže nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladať vadu v zmysle § 237 ods. 1\npísm. f) Občianskeho súdneho poriadku, a to napríklad vtedy, ak rozhodnutie napadnuté\n\n6\n\nopravným prostriedkom ako celok neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, prípadne vtedy,\nak odôvodnenie má také zásadné nedostatky, ktoré sa svojou povahou, intenzitou,\nvýznamom a právnymi následkami blížia k „justičnému omylu“. Podľa judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva totiž princíp právnej istoty môže ustúpiť iba výnimočne,\na to na účely zaistenia opravy základných vád alebo justičných omylov a napravenia vád\nnajzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém, ale nie z dôvodu právnej čistoty.\nPo preskúmaní spisu najvyšší súd nezistil, že by v prerokovávanej veci išlo o takýto\nextrémny prípad vybočenia z medzí ustanovenia § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho\nporiadku.\nIII.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže\nzároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv\na slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nalebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,\nobnovil stav pred porušením.\n11. Podľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.\nZákladné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\n\n7\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa ods. 2 rovní.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\n12. Sťažovatelia namietajú, že hoci listom najvyššieho súdu z 27. júna 2016 bolo ich\nprávnemu zástupcovi doručené vyjadrenie žalovanej k dovolaniu a hoci vyjadrenie právny\nzástupca prevzal 1. júla 2016, v skutočnosti nemali možnosť zaujať k tomuto vyjadreniu\nstanovisko, pretože najvyšší súd rozhodol o dovolaní ešte 30. júna 2016, teda pred\ndoručením vyjadrenia právnemu zástupcovi sťažovateľov.\n13. Najvyšší súd po skutkovej stránke potvrdzuje, že k doručeniu vyjadrenia\nžalovanej došlo za takých okolností, ako to tvrdia sťažovatelia. Z hľadiska právneho\nposúdenia je však najvyšší súd toho názoru, že vzhľadom na celkom stručný obsah\nvyjadrenia žalovanej by stanovisko sťažovateľov nemalo žiaden vplyv na výsledok konania.\n14. Z pohľadu ústavného súdu treba predovšetkým zo skutkového hľadiska\nkonštatovať, že medzi stranami konania je nesporné jednak to, že žalovaná podala\nvyjadrenie k dovolaniu sťažovateľov, ale aj to, že toto vyjadrenie bolo právnemu zástupcovi\nsťažovateľov doručené jeden deň potom, čo najvyšší súd o dovolaní rozhodol. Je preto\nv konečnom dôsledku nesporné, že sťažovatelia nemali reálnu možnosť na vyjadrenie\nžalovanej v dovolacom konaní reagovať.\nPodľa názoru ústavného súdu uvedený postup najvyššieho súdu (oneskorené\ndoručenie vyjadrenia žalovanej k dovolaniu právnemu zástupcovi sťažovateľov v čase, keď\nuž najvyšší súd o dovolaní rozhodol) sa javí z ústavnoprávneho hľadiska ako\nneakceptovateľný.\n\n8\n\nRovnosť zbraní je inherentným prvkom spravodlivého procesu. Právo na spravodlivý\nproces zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru zahrňuje právo, aby každá strana občianskeho\nsúdneho konania mala primeranú možnosť brániť svoju záležitosť pred súdom za\npodmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú v pomere k druhej strane (Ankerl c.\nŠvajčiarsko z 23. 10. 1996).\nJedným z prvkov spravodlivého procesu v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru je jeho\nkontradiktórny charakter. Každá strana musí v zásade mať možnosť nielen predložiť dôkazy\na argumenty, ktoré považuje za nutné na to, aby jej požiadavky uspeli, ale aj zoznámiť sa\ns každým dokladom a pripomienkou predloženou súdu na účely ovplyvnenia jeho\nrozhodnutia a vyjadriť sa k nim (Mantovanelli c. Francúzsko).\nSúdne rozhodnutie je výsledkom rozhodnutia sporu medzi stranami, z ktorých každá\nmusí mať možnosť vyjadriť sa a popierať požiadavky, dôkazy a argumenty druhej strany.\nKontradiktórny spor znamená možnosť strany popierať (contra dicere) požiadavky\na argumenty druhej strany a právo na to, aby sa vypočuli jej argumenty a návrhy.\nPožiadavka, aby účastníci súdneho konania mali príležitosť oboznámiť sa\nso všetkými predloženými dôkazmi a podanými vyjadreniami a reagovať na ne, sa vzťahuje\nna konanie o opravných prostriedkoch rovnako, ako aj na konanie pred prvostupňovým\nsúdom, a to bez ohľadu na to, že v podaní neboli uplatnené žiadne nové argumenty\n(Hudáková a ďalší proti Slovenskej republike).\nPrávo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov\ntreba považovať za súčasť práva na spravodlivé súdne konanie. Pritom nie je podstatné, či\npodľa názoru všeobecného súdu ide o podanie skutkovo a právne významné alebo\nbezvýznamné, pretože túto skutočnosť posudzuje výlučne druhý účastník konania. Ten\nrozhodne o tom, aké stanovisko zaujme (I. ÚS 230/03, IV. ÚS 186/09, II. ÚS 18/2013,\nII. ÚS 148/2014, II. ÚS 32/2016, Trančíková c. Slovenská republika).\n15. Na základe uvedeného možno konštatovať, že oneskoreným doručením\nvyjadrenia žalovanej právnemu zástupcovi sťažovateľov v dovolacom konaní došlo\nk porušeniu práva sťažovateľov ako strán v občianskom súdnom konaní na rovnosť zbraní\n9\n\n(rovnosť strán konania), ako aj princípu kontradiktórnosti konania, a tým aj základného\npráva na súdnu ochranu a na rovnosť v právach, resp. práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 12 ods. 1 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1\nvýroku nálezu).\nNa uvedených záveroch nič nemení argumentácia najvyššieho súdu zdôrazňujúca\nobsahovú stručnosť vyjadrenia žalovanej a z toho vyplývajúci názor, podľa ktorého\nsťažovatelia by zaujatím stanoviska k vyjadreniu žalovanej už nič nemohli zmeniť na\nprijatých záveroch najvyššieho súdu.\nNedoručenie písomného vyjadrenia alebo dokumentu druhej strane a neumožnenie\nvyjadriť sa k nim by výnimočne nepredstavovalo porušenie práva na spravodlivý proces,\nkeď udelenie takýchto práv a príležitostí by nemalo žiadny vplyv na výsledok konania.\nMohlo by ísť napríklad o situáciu, v ktorej by najvyšší súd dovolanie odmietol ako\noneskorene podané, pričom v sťažnosti podanej ústavnému súdu neúspešným dovolateľom\nby tento namietal, že mu nebolo doručené vyjadrenie druhej strany k jeho dovolaniu a toto\nvyjadrenie by sa zaoberalo meritom dovolania, nie teda otázkou včasnosti podania\ndovolania. V takejto situácii by bolo zrejmé, že udelenie možnosti zaujať stanovisko\nk vyjadreniu by nemalo žiadny vplyv na výsledok konania.\n16. Podľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo\nsloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo\nopatrenie zruší.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti\nvyhovie, môže vec vrátiť na ďalšie konanie.\nNa základe citovaných ustanovení ústavný súd zrušil uznesenie najvyššieho súdu\nsp. zn. 1 Cdo 392/2015 z 30. júna 2016 a vec vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku\nnálezu).\nV ďalšom konaní bude najvyšší súd viazaný právnym názorom ústavného súdu,\npričom potom, čo sťažovatelia dostanú reálnu možnosť zaujať stanovisko k dovolaciemu\nvyjadreniu žalovanej, bude úlohou najvyššieho súdu vysporiadať sa s dovolacími\n\n10\n\nnámietkami sťažovateľov týkajúcimi sa kvality odôvodnenia, resp. preskúmateľnosti\nrozsudkov okresného súdu a krajského súdu vo svetle otázky, či je z tohto pohľadu daná\nprípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku.\n17. Sťažovateľom vznikli trovy konania v dôsledku zastúpenia advokátom, pričom\nvýšku týchto trov nešpecifikovali. Ide o dva úkony právnych služieb v roku 2016 (prevzatie\na príprava zastúpenia, sťažnosť) po 143 € a o jeden úkon právnych služieb v roku 2017\nvo výške 147,33 €. Patrí im tiež režijný paušál dvakrát po 8,58 € a jedenkrát 8,84 €. Spolu\nteda prináleží sťažovateľom náhrada trov konania v sume 459,33 € (bod 3 výroku nálezu).\n18. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti\ntohto rozhodnutia.\n19. Vzhľadom na čl. 133 časť vety pred bodkočiarkou ústavy, podľa ktorého proti\nrozhodnutiu\n\nústavného\n\nsúdu\n\nnemožno\n\npodať\n\nopravný\n\nprostriedok,\n\ntreba\n\npod\n\nprávoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho\ndoručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. júna 2017\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-prípustnosť", "doručenie, doručovanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "1Cdo/392/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8a87bdc9-fd35-422c-acc3-127048ce5e3e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.32.2016.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 32/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/2016 z 15. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-15", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.32.2016.2"}, {"guid": "ussr:ef4cc64c-4b04-4dae-a1d4-5033df780d3e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 148/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/2014 z 9. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-09", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ef4cc64c-4b04-4dae-a1d4-5033df780d3e"}, {"guid": "ussr:c14dcf60-7b04-48b8-8e86-8dad80fe8b93", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 18/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 18/2013 z 22. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-22", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c14dcf60-7b04-48b8-8e86-8dad80fe8b93"}, {"guid": "ussr:9f3626ae-21ca-4fb2-a5ea-bc7731b45f4a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 186/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 186/09 z 13. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-13", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9f3626ae-21ca-4fb2-a5ea-bc7731b45f4a"}, {"guid": "ussr:a43968f9-56b7-4fda-b2e1-56c07fa6fe87", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 230/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 230/03 z 31. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-31", "citacie_n": 165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a43968f9-56b7-4fda-b2e1-56c07fa6fe87"}, {"guid": "b1ccbead-3fdb-4cbf-a79a-5bb31d76363a:fd714a60-1797-4a2d-97cd-561cdb90e869", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5412204242.2", "spisova_znacka": "5Co/415/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/415/2013 z 14. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-10-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5412204242.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3e1e9049-3f93-4600-aea2-6a44d3f12471", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.94.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 94/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 94/2018 z 19. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.94.2018.2"}, {"guid": "ba0d4607-52e7-4a61-a0e7-cdc8ddd97138:d250d619-27ce-4760-93e6-ae863deb72da", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1610207589.1", "spisova_znacka": "8Cdo/157/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/157/2020 z 29. 3. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-03-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1610207589.1"}, {"guid": "24478bdc-d2b6-409f-9093-0626a7df04c5:2b1436a1-ed8e-4edb-a259-601b3c6a4305", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:5821201421.2", "spisova_znacka": "42Cob/97/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 42Cob/97/2023 z 14. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-01-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:5821201421.2"}, {"guid": "1aef2cd4-1fc7-4d33-b549-2252ba2f256c:b69b4d8a-50a3-466b-ba06-48f40d3307d6", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4214223363.2", "spisova_znacka": "5Co/289/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/289/2018 z 2. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-07-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4214223363.2"}, {"guid": "1aef2cd4-1fc7-4d33-b549-2252ba2f256c:efbf4768-6a8d-48d2-baad-f7b268eabc2b", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4214223363.2", "spisova_znacka": "5Co/289/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/289/2018 z 2. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-07-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4214223363.2"}]}