{"guid": "ussr:e1a537e1-9bd9-4c5f-b0bb-2f0328f3f968", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.83.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 83/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 83/2017 z 25. 7. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 25. júla 2017, sp. zn. II. ÚS 83/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.83.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2017-07-25", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e1a537e1-9bd9-4c5f-b0bb-2f0328f3f968", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.83.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.83.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.83.2017.2/text", "citacie_n": 10, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 83/2017-62\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júla 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a zo sudcu Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť\n, zastúpeného\nadvokátkou JUDr. Mariannou Lechmanovou, Štúrova 20, Košice, ktorou namieta porušenie\nsvojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 152/2008, za účasti\nOkresného súdu Bratislava I, a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 152/2008\nporušené boli.\n2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 152/2008\np r i k a z u j e , aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.\n\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom\n\ntisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý\n\nuhradiť trovy konania\n\nv sume 680,76 € (slovom šesťstoosemdesiat eur a sedemdesiatšesť centov) na účet jeho\nprávnej zástupkyne JUDr. Marianny Lechmanovej, Štúrova 20, Košice, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n23. decembra 2015 doručená sťažnosť (doplnená 18. apríla 2016 a 22. júna 2016), ktorou\n(ďalej len „sťažovateľ“), namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I\n(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 152/2008 (ďalej aj „napadnuté\nkonanie“).\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom doručeným okresnému súdu\n5. septembra 2008 domáhal proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky, „ochrany osobnosti pre porušenie zásady rovnakého\nzaobchádzania, pričom sa domáhal aj finančnej náhrady“.\nV sťažnosti sťažovateľ uvádza:\n„Tento súd 7 rokov nespravil v predmete veci jediné súdne pojednávanie iba\noslobodil od súdnych poplatkov a ustanovil advokáta.\n\n2\n\nV roku 2015 spravil pojednávanie, na ktorom iba rozhodol, že konanie zastavuje –\nbez prejednania veci, a to z dôvodu, že som údajne nepodal žiadosť podľa zák. č. 514/2003\nZ. z. bez toho aby si toto vôbec overil.\nVoči čomu sa podalo odvolanie.\nRovnako už ten istý súd rozhodol aj vo veci k. č. 24 C/86/2008 – kde už odvolací súd\n(KS – BA) rozhodol, že zrušuje rozhodnutie súdu I. st. a vec mu vracia na ďalšie konanie,\nlebo nepodanie žiadosti podľa z. č. 514/2003 Z. z. nie je dôvodom na zastavenie konania,\npričom ja som takúto žiadosť podal, čo si však súd vôbec nezisťoval.\nIde o rozhodnutie KS – BA z 31. 8. 2015 zn. 8 Co/410/2015. Preto sa rovnaké\nrozhodnutie očakáva aj vo veci konania 24 C/152/2008.\nKonanie teda trvá už 8 rokov! a zatiaľ súd vo veci nespravil ani jediné pojednávanie\nv predmete veci!\nJe teda nesporné, že k prieťahom došlo...\nV mojom prípade je to už 8 rokov a koniec konania je v ďalekom nedohľadne.\nA aj predseda súdu (OS – BA I) priznal, že k prieťahom došlo – ide o odpovede predsedu\nOS – BA I zo dňa\n- 21. 7. 2015 Spr. 2101/2015\n- 13. 11. 2015 Spr. 2214/2015\n... Nejde o nijako právne zložitú vec.\n... Ja som vo veci nekonal nič, čím by k prieťahom došlo.\n... Súd nepostupoval správne: Trvalo mu roky, kým rozhodol o základných veciach\nako je oslobodenie od súdnych poplatkov. Určité obdobie vôbec nekonal a v iné obdobia\nkonal neefektívne.\nKeď už videl, že aké závažné prieťahy súd tak bez rozmyslu zastavil konanie\nz dôvodov ktoré už odvolací súd v inej takej istej veci odmietol ako nezmyselné a právne\nneobhájiteľné (KS – BA 8 C/410/2015 z 31. 8. 2015), atď..\nDomáham sa aj nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- € za stres, traumu, duševné\nutrpenie, krivdu, neistotu a pod. ktoré prežívam a pociťujem ako priami dôsledok porušenia\nmojich práv.\nVýška je dôvodná aj vzhľadom na závažnosť porušenia práva – dĺžku prieťahov,\nsprávanie sa súdu, následky... atď...\n\n3\n\nNavrhujem, aby súd vydal tento NÁLEZ\n... Právo\n\nzaručované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6\n\nods. 1 Dohovoru na konanie bez zbytočných prieťahov v konaní vedenom na OS – BA I\nč. 24 C/152/2008 porušené bolo.\n... priznáva sťažovateľovi sumu vo výške 10.000,- € z titulu náhrady nemajetkovej\nujmy, ktorú mu je OS – BA I povinný zaplatiť v do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.“\nSťažovateľ v sťažnosti uvádza, že o ustanovenie advokáta na zastupovanie v konaní\npred ústavným súdom požiadal Centrum právnej pomoci (ďalej len „centrum“).\nAko prílohu podania doručeného ústavnému súdu 18. apríla 2016 sťažovateľ\npredložil splnomocnenie na zastupovanie právnou zástupkyňou ustanovenou rozhodnutím\ncentra. V uvedenom podaní prostredníctvom kvalifikovanej právnej zástupkyne doplnil\nsťažovateľ svoju argumentáciu a uvádza:\n„V danom prípade nejde o takú zložitosť (právnu ani skutkovú), ktorá by\nodôvodňovala skutočnosť, že za osem rokov od podania žaloby súd vo veci právoplatne\nnerozhodol. Podľa názoru sťažovateľa Okresný súd Bratislava I v období od podania\nžaloby do roku 2015 konal neefektívne a vo vymedzených obdobiach vôbec nekonal a tak\nspôsobil to, že sťažovateľ bol počas dlhého obdobia a ku dňu podania Ústavnej sťažnosti\nbol v stave právnej neistoty.\n... Okresný súd je zodpovedný za celkovú neprimeranú dĺžku namietaného konania\nv trvaní osem rokov od podania žalobného návrhu, počas ktorej nekoná efektívne\na bez zbytočných prieťahov takým spôsobom aby poskytol sťažovateľovi v namietanom\nkonaní relevantnú ochranu jeho práv a oprávnených nárokov v zmysle návrhu vo veci\nsamej, ako aj namietaných práv v zmysle ním podanej sťažnosti ústavnému súdu.\nSprávanie účastníka konania t. j. sťažovateľa v žiadnom prípade neprispelo\nk prieťahom v súdnom konaní. Sťažovateľ v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I\nvyžaduje, aby jeho práva neboli zo strany súdu porušované. Sťažovateľ mal a má právny\nzáujem na rýchlom prejednaní veci a rozhodnutí vo veci v súdnom konaní vedenom\nna Okresnom súde Bratislava I. Sťažovateľ namietal porušenie svojich práv a požadoval\n\n4\n\nkonanie súdu bez prieťahov. Následne z dôvodu nekonania podal ústavnú sťažnosť.\nSťažovateľ má za to, že dostatočne dlhý čas čakal na nápravu a rýchle konanie Okresného\nsúdu v Bratislave I, ku ktorému však nedošlo. ...\nSťažovateľ opakovane udáva, že v každom jednom prípade okamžite, bez meškania\nreagoval na výzvu Okresného súdu Bratislava I, neodkladne mu odpovedal na každý prípis\na list. Zo strany sťažovateľa bolo konané tak, aby žiadne prieťahy v súdnom spore\nnevznikali. Bol to napokon práve sťažovateľ, ktorý sa sám sťažoval na prieťahy v súdnom\nkonaní a to písomne. Prieťahy v konaní napokon konštatoval u konajúceho sudcu\naj predseda Okresného súdu Bratislava I.\nPokiaľ by súd namietal, že sťažovateľ podal nekvalifikovaný návrh na začatie\nkonania v dôsledku, čoho došlo k predĺženiu súdneho sporu, k tomuto sťažovateľ udáva,\nže musel návrh podať, z dôvodu, aby mu neuplynula premlčacia lehota na podanie návrhu...\nV prípade König vs. Nemecko k prieťahom došlo napriek tomu, že sťažovateľ menil\nadvokátov, podával opravné prostriedky, navrhoval nové dôkazy... Lebo konal nielen to,\nnačo mal právo ale aj povinnosť a toto nemôže byť použité proti sťažovateľovi. Rovnako\nteda v danom prípade nemôže byť v právnej veci sťažovateľa, akceptovateľné tvrdenie\nOkresného súdu Bratislava I, že k predĺženiu konania prispel aj sťažovateľ. ...\nSťažovateľovi v priamej súvislosti s odopieraním poskytnutia spravodlivosti\na včasného prejednania jeho veci v namietanom konaní vzniká teda nemajetková ujma\nspočívajúca najmä v pocitoch úplnej neistoty a bezmocnosti zo stavu v namietanom konaní,\nktoré trvá neprimeranú dobu 8 rokov pričom sa v namietanom konaní nejedná o skutkovo\na ani právne zložitú vec, keď príslušný súd v namietanom konaní o jeho nároku\nod roku 2008 právoplatne nerozhodol a podľa jeho názoru pokračuje v neefektívnej činnosti\na nečinnosti, čím mu nepriamo bráni reálnemu uplatneniu a vymoženiu ním uplatnených\npráv.“\nNa základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný\nsúd nálezom takto rozhodol:\n„... Základné právo (sťažovateľa, pozn.)... podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní\nvedenom pod. sp. zn. č. k. 24 C/152/2008 porušené bolo.\n\n5\n\n... Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.\nč. k. 24 C/152/2008 konal bez zbytočných prieťahov.\n... (Sťažovateľovi, pozn.) sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške\n10.000,00 Eur..., ktoré sú Okresný súd Bratislava I povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia...\n... Okresný súd Bratislava I je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške\n680,76 Eur... na bankový účet právnej zástupkyne... do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto rozhodnutia.“\nV podaní doručenom ústavnému súdu 22. júna 2016 sťažovateľ doplnil svoju\nsťažnosť tak, že podrobne uviedol priebeh napadnutého konania.\nPo predbežnom prerokovaní ústavný súd prijal na ďalšie konanie sťažnosť\nsťažovateľa uznesením sp. zn. II. ÚS 83/2017 z 2. februára 2017.\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu\nsťažovateľa a sudcu okresného súdu povereného plnením úloh predsedu okresného súdu,\naby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Ústavný súd\nzároveň vyzval sudcu okresného súdu povereného plnením úloh predsedu okresného súdu,\naby sa vyjadril k sťažnosti. Právna zástupkyňa sťažovateľa a predsedníčka okresného súdu\nústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.\nVzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a predsedníčky okresného\nsúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade\ns § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,\nkeďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nPredsedníčka okresného súdu sa k sťažnosti vyjadrila v prípise sp. zn. Spr.\n3253/2017 zo 17. mája 2017, v ktorom uviedla, že v prerokovávanom prípade „ide o právne\n\n6\n\nzložitejšiu vec, vzhľadom na to, že predmetom konania je ochrana osobnosti“. Poukázala na\nto, že okresný súd musel skúmať, či nie je daná prekážka začatého konania (litispendencie),\nuviedla, že právny zástupca sťažovateľa žiadal, aby súd nekonal, a tiež poukázala\nna výsluch sťažovateľa dožiadaným Okresným súdom Trnava. Ďalej uviedla:\n„Som toho názoru, že k predĺženiu konania prispel najmä samotný sťažovateľ, keď\nviaceré pojednávania museli byť odročené z dôvodov na jeho strane, ako aj z dôvodu, že\nsúd musel opätovne rozhodovať o jeho procesných návrhoch (viac násobná zmena žaloby,\nzmena okruhu subjektov konania, oslobodenie od súdnych poplatkov, ustanovenie právneho\nzástupcu, neúplná žaloba).\n... žiadam, aby súd zvážil dôvodnosť a primeranosť finančného zadosťučinenia\na nepriznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v celej uplatnenej výške s poukazom\nna hodnotu predmetu konania, správanie žalobcu a skutočnosť, že toho času už tunajší súd\nvo veci meritórne rozhodol.\nZároveň Vám oznamujem, že vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom dňa 02. 05. 2017.“\nPredsedníčka okresného súdu k svojmu prípisu pripojila aj vyjadrenie zákonného\nsudcu k sťažnosti sťažovateľa z 29. marca 2017. Zákonný sudca vo vyjadrení podrobne\nopísal priebeh napadnutého konania. V tejto súvislosti uviedol:\n«Dňa 05. 09. 2008 bola doručená súdu žaloba\n\nvoči žalovanému,\n\noznačenému ako Štát - Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti\nSlovenskej republiky, o ochranu osobnosti pre porušenie zásady rovnakého zaobchádzania\na iné a o zaplatenie 100 000,- Sk mesačne a iné. Vec bola pridelená do súdneho oddelenia\n24 C, zákonnej sudkyni JUDr. Zuzane Mališovej.\nDňa 08. 12. 2008 vyšší súdny úradník vydal pokyn na predloženie spisov Okresného\nsúdu Bratislava I sp. zn. 24 C/86/2007, sp. zn. 12 C/55/2007, sp. zn. 25 C/123/2007,\nsp. zn. 16 C/122/2007, sp. zn. 18 C/71/2007, sp. zn. 14 C/150/2007, sp. zn. 21 C/162/2007,\nsp. zn. 7 C/69/2008 z dôvodu preskúmania prekážky skôr začatého súdneho konania\n(tzv. litispendencie).\nOkresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 07. 06. 2010 priznal žalobcovi\noslobodenie od súdnych poplatkov.\n\n7\n\nOkresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 27. 10. 2010 ustanovil žalobcovi\nprávneho zástupcu\n\n.\n\nSúd na základe výzvy zo dňa 05. 01. 2011 /č. l. 12/ vyzval žalobcu, aby odstránil vadu\nformulácie petitu žalobného návrhu, spočívajúcej v neurčitom petite, nakoľko súdu nebolo\nzrejmé, od ktorého mesiaca žalobca žiadal priznať náhradu nemajetkovej ujmy 100 000,Sk.\nDňa 26. 01. 2011 právny zástupca žalobcu doručil súdu podanie, ktorým jednak\nodstránil vadu formulácie petitu a jednak rozšíril okruh žalovaných, označených: Slovenská\nrepublika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR ako žalovaný 1./ a Ústav na výkon\ntrestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov (ďalej ako „ÚVTOS Leopoldov“)\nako žalovaný 2./ s tým, že žalovaný 1./ a 2./ sú povinní zaplatiť žalobcovi náhradu\nnemajetkovej ujmy v sume 242 315,47 Eur /č. l. 13-15/.\nSúd uznesením zo dňa 18. 04. 2011 pripustil vstup ÚVTOS Leopoldov ako\nžalovaného 2./, súčasne ho vyzval, aby sa vyjadril k žalobe.\nSúd výzvou zo dňa 12. 05. 2011 /č. l. 18/ vyzval žalovaného 1./, aby sa vyjadril\nk žalobe.\nDňa 20. 05. 2011 bolo súdu doručené podanie žalovaného 2./ /č. l. 20/, v ktorom sa\njednak odvolal voči uzneseniu zo dňa 18. 04. 2011 a jednak uviedol, že je žiaduce, aby bol\ndo konania pripustený aj Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby\nIlava (ďalej ako „ÚVTOS Ilava“) ako žalovaný 3./.\nDňa 15. 06. 2011 /č. l. 21-22/ bolo súdu dourčené vyjadrenie žalovaného 2./ k\nžalobe.\nDňa 29. 06. 2011 /č. l. 23/ vydal vyšší súdny úradník pokyn, aby bolo\nvyjadrenie žalovaného 2./ /č. l. 20/ doručené na vedomie právnemu zástupcovi žalobcu\na žalovanému 1./.\nDňa 13. 07. 2011 /č. l. 24-31/ bolo doručené súdu písomné vyjadrenie\nžalovaného 1./.\nSúd uznesením zo dňa 09. 01. 2012 /č. l. 32/ pripustil zmenu petitu žalobného návrhu.\nSúd na základe výzvy zo dňa 13. 04. 2012 /č. l. 33/ vyzval žalovaného, aby upresnil\npodanie zo dňa 18. 05. 2011 /č. l. 20/.\n\n8\n\nDňa 07. 05. 2012 bolo súdu doručené podanie žalovaného 2./ /č. l. 34/, v rámci\nktorého uviedol, aby súd nepovažoval podanie zo dňa 18. 05. 2011 /č. l. 20/ ako odvolanie\nvoči uzneseniu zo dňa 18. 04. 2011.\nDňa 12. 03. 2012 bolo súdu dourčené podanie žalobcu /č. l. 34a/, v ktorom uviedol,\nže žalovanými sú 1./ štát - SR v zastúpení MS SR, 2./ MS SR, 3./ Generálne riaditeľstvo\nZVJS, 4./ ÚVTOS Leopoldov, 5./ ÚVTOS Ilava.\nDňa 29. 05. 2012 /č. l. 36-40/ bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu\nžalobcu, ktorým žiadal pripustiť ÚVTOS a ÚVV Ilava ako žalovaného 3./, MS SR ako\nžalovaného 4./, GR ZVaJS ako žalovaného 5./.\nSúd uznesením zo dňa 10. 07. 2012 /č. l. 42/ pripustil vstup vyššie uvedených\nsubjektov do konania.\nSúd uznesením zo dňa 26. 10. 2012 pripustil zmenu petitu žalobného návrhu /č. l. 43/.\nDňa 08. 04. 2013 zákonná sudkyňa vydala pokyn na predvolanie procesných strán\nna pojednávanie dňa 13. 06. 2013 o 09.00 hod.\nDňa 02. 05. 2013 /č. l. 46-48/ bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného 5./.\nDňa 03. 05. 2013 /č. l. 51/ bola súdu doručená žiadosť právneho zástupcu žalobcu\no odročenie pojednávania na iný termín a to z dôvodu kolízie termínov pojednávaní\nna strane právneho zástupcu žalobcu a z dôvodu, že žalobca nesúhlasil, aby pojednávanie\nprebehlo v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, resp. nesúhlasil so substitučným\nzastupovaním právneho zástupcu žalobcu.\nDňa 06. 05. 2013 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného 3./ /č. l. 60-61/.\nDňa 21. 05. 2013 zákonná sudkyňa vydala pokyn, aby termín pojednávania\n13. 06. 2013 bol zrušený a aby boli procesné strany predvolané na termín 07. 10. 2013\n/č. l. 62/.\nDňa 12. 06. 2013 /č. l. 63-64/ bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného 4./.\nDňa 18. 09. 2013 /č. l. 66/ bola súdu doručená žiadosť právneho zástupcu žalobcu,\naby pojednávanie dňa 07. 10. 2013 bolo odročené na iný vhodný termín z dôvodu kolízie\ntermínov na strane právneho zástupcu žalobcu.\nDňa 19. 09. 2013 zákonná sudkyňa vydala pokyn, aby termín pojednávania\n07. 10. 2013 bol zrušený a aby boli procesné strany predvolané na termín 25. 11. 2013\n/č. l. 68/.\n\n9\n\nDňa 21. 11. 2013 /č. l. 70/ boli procesné strany upovedomené, že pojednávanie\nurčené na deň 21. 11. 2013 o 09.30 hod. sa z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne\nneuskutoční.\nDňa 22. 01. 2014 /č. l. 80/ zákonná sudkyňa vydala pokyn, aby boli procesné strany\npredvolané na termín 13. 03. 2014.\nDňa 13. 03. 2014 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie za účasti právneho zástupcu\nžalobcu, žalovaného 1./, žalovaného 4./, žalovaného 5./. Na pojednávaní vypovedali právny\nzástupca žalobcu, žalovaný 1./, 4./ a 5./ s tým, že súd pojednávanie z dôvodu potreby\nvýsluchu žalobcu prostredníctvom dožiadaného súdu odročil na neurčito /č. l. 86-90/.\nNa základe Dodatku č. 5 k Rozvrhu práce na rok 2014 bola vec dňa 21. 05. 2014\npridelená zákonnému sudcovi JUDr. René Miltákovi /č. l. 91-93/.\nDňa 28. 07. 2014 /č. l. 94-96/ súd vydal dožiadanie, adresované Okresnému súdu\nTrnava a to pokiaľ ide o výsluch žalobcu, ktorý sa nachádzal vo výkone trestu odňatia\nslobody.\nDňa 18. 09. 2014 Okresný súd Trnava nariadil termín výsluchu žalobcu\nna 30. 09. 2014 v ÚVTOS Leopoldov, o čom boli všetky procesné strany písomne\nupovedomené.\nZo zápisnice o výsluchu žalobcu zo dňa 30. 09. 2014 /č. l. 104/ vyplýva, že toho\nistého dňa bola Okresnému súdu Trnava doručená žiadosť právneho zástupcu žalobcu\no odročenie výsluchu žalobcu, z dôvodu kolízie s iným pojednávaním na strane právneho\nzástupcu žalobcu.\nOkresný súd Trnava dňa 01. 10. 2014 /č. l. 110/ upovedomil Okresný súd Bratislava\nI o tom, že výsluch nariadený na 30. 09. 2014 sa neuskutoční, nakoľko žalobca odmietol\nvypovedať bez prítomnosti svojho obhajcu s tým, že vo veci bude určený nový termín\nvýsluchu.\nDňa 05. 11. 2014 Okresný súd Trnava nariadil termín výsluchu na 20. 11. 2014\no 08.30 hod. v ÚVTOS Leopoldov, o čom boli všetky procesné strany písomne\nupovedomené.\nDňa 25. 11. 2014 Okresný súd Trnava uviedol, že výsluch žalobcu sa uskutoční dňa\n11. 12. 2014 /č. l. 123/.\n\n10\n\nZo zápisnice vypracovanej Okresným súdom Trnava, sp. zn. 27 Cd/5/2014 dňa\n11. 12. 2014 /č. l. 128-133/ vyplýva, že došlo k výsluchu žalobcu.\nDňa 18. 12. 2014 bol Okresnému súdu Bratislava I vrátený súdny spis spolu\ns vybavením dožiadania, pokiaľ ide o výsluch žalobcu.\nDňa 29. 12. 2014 bolo Okresnému súdu Bratislava I postúpené zo strany Generálnej\nprokuratúry SR podanie žalobcu zo dňa 10. 12. 2014, v ktorom namietal procesný postup\nzákonného sudcu.\nDňa 29. 01. 2015 zákonný sudca vypracoval úradný záznam, v rámci ktorého\nvyhodnotil podanie žalobcu zo dňa 10. 12. 2014 ako námietku zaujatosti, na ktorú súd ďalej\nneprihliadal, o čom bol upovedomený právny zástupca žalobcu.\nSúd na základe uznesenia zo dňa 29. 01. 2015 konanie zastavil a vec postúpil\nSlovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti SR na ďalšie vybavenie /č. l. 152/.\nDňa 10. 03. 2015 došlo súdu odvolanie žalovaného 1./ /č. l. 157-159/, a odvolanie\nžalobcu/č. l. 160-161, č. l. 163-164/voči uzneseniu zo dňa 29. 01.2015.\nDňa 27. 04. 2015 /č. l. 175/ bola vypracovaná predkladacia správa pre Krajský súd\nBratislave s tým, že vec bola predložená Krajskému súdu v Bratislave dňa 10. 06. 2015\n/č. l. 180/.\nKrajský súd v Bratislave na základe uznesenia č. k. 9 Co/218/2015-184, zo dňa\n31. 03. 2016 zrušil uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 29. 01. 2015 a vec vrátil súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie.\nDňa 21. 12. 2015 bola súdu doručená žiadosť právneho zástupcu žalobcu\no nekonanie súdu v čase od 28. 12. 2015 do 06. 03. 2016 z dôvodu hospitalizácie právneho\nzástupcu žalobcu v nemocnici, celkovo v trvaní 10 týždňov. Z tohto dôvodu požiadal súd,\naby v tomto období nenariaďoval pojednávania, aby nedoručoval právnemu zástupcovi\nžalobcu listiny, voči ktorým bude potrebné reagovať/č. l. 191/.\nZákonný sudca dňa 08. 06. 2016 /č. l. 209/ vydal pokyn, aby boli procesné strany\npredvolané na termín 22. 11. 2016. Súčasne oznámil procesným stranám, že s prihliadnutím\nna právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 211/2011 zo dňa\n26. 07. 2012 a vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol vypočutý prostredníctvom\ndožiadaného súdu, nebude žalobcu na tento termín pojednávania predvolávať.\n\n11\n\nDňa 12. 07. 2016 bolo doručené podanie žalobcu, v rámci ktorého žiadal, aby súd\nzabezpečil jeho osobnú účasť na všetkých pojednávaniach.\nDňa 03. 08. 2016 /č. l. 218-220/ bolo súdu postúpené zo strany Generálnej\nprokuratúry SR podanie žalobcu zo dňa 20. 07. 2016, ktoré je síce označené ako trestné\noznámenie, avšak z jeho obsahu je zrejmé, že žalobca poukazuje na procesné pochybenia\nsudcu, o ktorých by mal rozhodnúť príslušný súd.\nDňa 18. 11. 2016 /č. l. 221/ bolo doručené podanie právneho zástupcu žalobcu,\nktorým žiadal na základe žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania nariadeného na termín\ndňa 22. 11. 2016, nakoľko žalobca nesúhlasil, aby sa pojednávanie uskutočnilo v jeho\nneprítomnosti. V rámci tejto žiadosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn.\nII. ÚS 14/2001 a sp. zn. II. ÚS 132/02, ktorý má vyššiu právnu silu ako uznesenie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 211/2011. Z tohto dôvodu právny zástupca žalobcu\npožiadal, aby bol žalobca predvolaný a vypočutý na pojednávaní a aby sa žiadne súdne\npojednávanie nekonalo bez jeho osobnej prítomnosti.\nDňa 21. 11. 2016 /č. l. 236-239/ bola súdu doručená opätovná žiadosť právneho\nzástupcu žalobcu o odročenie pojednávania nariadeného na 22. 11. 2016, z dôvodu účasti\nprávneho zástupcu žalobcu na pohrebe blízkeho človeka v\n\ndňa\n\n22. 11. 2016 o 13.00 hod.\nDňa 22. 11. 2016 /č. l. 244-245/ sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo\nz dôvodu žiadosti právneho zástupcu žalobcu odročené na termín 02. 05. 2017, na ktorí boli\nprocesné strany následne riadne predvolané.»\nZákonný sudca následne uviedol, že v prerokovávanom prípade ide o „účelovú\na neopodstatnenú ústavnú sťažnosť, v ktorej sťažovateľ neuviedol všetky úkony, ktoré tvoria\nobsah súdneho spisu, a to najmä tie, ktoré sú v neprospech sťažovateľa“.\nPodľa\n\nzákonného\n\nsudcu\n\nsťažovateľ\n\nnapr.\n\nneuviedol,\n\nže\n\nokresný\n\nsúd\n\nod 5. augusta 2008, t. j. od doručenia návrhu do 7. júna 2010, t. j. do rozhodnutia\no oslobodení sťažovateľa od súdnych poplatkov, skúmal, či v ďalšom postupe\nv napadnutom konaní nebránila prekážka začatého konania (litispendencia). V tejto\nsúvislosti ďalej uviedol:\n\n12\n\n„Vychádzajúc zo skutočnosti, že sťažovateľ napadol viacerými žalobami konanie\nSlovenskej republiky (24 C/86/2007, 12 C/55/2007, 25 C/123/2007, 16 C/122/2007,\n18 C/71/2007, 14 C/150/2007, 21 C/162/2007, 7 C/69/2008) a s poukazom na ust. § 83\nObč. súd. por. bolo potrebné, aby súd predtým, ako začne vo veci samej konať preskúmal,\nči z dôvodu podania viacerých žalôb zo strany\n\nvoči Slovenskej republike,\n\nnespôsobili iné súdne konania vznik prekážky skôr začatého súdneho konania v tej istej\nveci. Z tohto dôvodu bolo potrebné, aby súd v konaní sp. zn. 24 C/152/2008 preskúmal\nobsah žalobných návrhov vo veciach, vedených na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.\n24 C/86/2007, sp. zn. 12 C/55/2007, sp. zn. 25 C/123/2007, sp. zn. 16 C/122/2007, sp. zn.\n18 C/71/2007, sp. zn. 14 C/150/2007. sp. zn. 21 C/162/2007, a sp. zn. 7 C/69/2008. Súd si\npreto nechal pripojiť vyššie uvedené súdne spisy a podrobne ich preskúmal. Vzhľadom\nna skutočnosť, že žalobné návrhy boli po obsahovej stránke nielen rozsiahle, ale boli písané\nvlastnoručne žalobcom, preskúmanie všetkých žalobných návrhov bolo náročné nielen\nz hľadiska času, ale častokrát sa jednalo o neúplné žalobné návrhy z hľadiska označenia\núčastníkov konania a z hľadiska uvedenia toho, čoho sa žalobca vo veci samej vlastne\ndomáha.\nAž po odstránení týchto vád a po preskúmaní doplnených žalobných návrhov v iných\nkonaniach, mohol súd v konaní sp. zn. 24 C/152/2008 bezpečne rozhodnúť o tom, či bude\nďalej v konaní pokračovať, alebo či konanie z dôvodu ust. § 83 O. s. p. zastaví a to dňa\n06. 06. 2010.\nObdobie od 08. 12. 2008 (kedy došlo k pripojeniu ostaných súdnych spisov)\ndo 06. 06. 2010 nemožno charakterizovať ako nečinnosť súdu, nakoľko súd si musel\nv konaní sp. zn. 24 C/152/2008 nielen naštudovať vyššie uvedené súdne spisy, ale musel\ntaktiež vyčkať za odstránením vád žalobných návrhov v iných veciach zo strany sťažovateľa.\nZa túto skutočnosť však nesie zodpovednosť sťažovateľ, ktorý je povinný dbať, aby žalobný\nnávrh obsahoval všetky náležitosti v zmysle ust. § 43 ods. 2, § 79 ods. 1 Obč. súd. por...\nSťažovateľ v ústavnej sťažnosti účelovo opomenul uviesť, že v súvislosti s konaniami\nvedenými pod sp. zn. 24 C/86/2007, 12 C/55/2007, 25 C/123/2007, 16 C/122/2007,\n18 C/71/2007, 14 C/150/2007, 21 C/162/2007, 7 C/69/2008, bol zo strany Okresného súdu\nBratislava I vyzvaný, aby odstránil vady žalobných návrhov, čo malo vplyv na plynulosť\n\n13\n\nsúdneho konania sp. zn. 24 C/152/2008 z hľadiska preskúmania prekážky litispendencie\nv období od 08. 12. 2008 do 06. 06. 2010.“\nZákonný sudca ďalej uviedol, že na plynulosť napadnutého konania malo vplyv\n„predovšetkým správanie účastníkov konania“. Poukázal pritom na to, že právny zástupca\nsťažovateľa v žiadosti z 18. decembra 2015 žiadal, aby okresný súd nekonal, a to po dobu\n10 týždňov. Poukázal tiež na to, že sťažovateľ menil petit svojho návrhu – okruh účastníkov\na pod., a tiež na to, že nariadené pojednávania, prípadne výsluch sťažovateľa dožiadaným\nsúdom sa neuskutočnili z dôvodov na strane sťažovateľa, resp. jeho právneho zástupcu.\nV tejto súvislosti uviedol:\n„Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že po odstránení vád žalobného návrhu\n(t. j. v období od 05. 01. 2011 do 17. 04. 2011), súd následne vyzval účastníkov konania,\naby sa vyjadrili k žalobnému návrhu (t. j. v období od 18. 04. 2011 do 26. 10. 2012) s tým,\nže súd v tomto období rozhodol aj pripustení vstupu ďalších účastníkov na strane\nžalovaného (č. l. 36-40) a o zmene petitu žalobného návrhu (č. 1. 32, č. 1. 42).\nNásledne zákonný sudca nariadil vo veci termíny pojednávaní a to dňa 08. 04. 2013\n(č. l. 45), dňa 21. 05. 2013 (č. l. 62), dňa 19. 09. 2013 (č. l. 68), dňa 22. 01. 2014 (č. l. 80),\ndňa 08. 06. 2016 (č. l. 209) a dňa 22. 11. 2016 (č. l. 244-245). Je potrebné mať na zreteli aj\nto, že v tomto období dožiadaný súd - Okresný súd Trnava nariadil termíny výsluchu\nžalobcu a to dňa 18. 09. 2014 (č. l. 99), a dňa 05. 11. 2014 (č. l. 116). To, či k zmareniu\nnariadených termínov pojednávaní, či termínov výsluchu žalobcu v ústave na výkon trestu\nodňatia slobody došlo z dôvodov na strane súdu alebo účastníkov konania, či ich právnych\nzástupcov bude vecou posúdenia ústavným súdom. Okresný súd Bratislava I však nesúhlasí\ns tvrdením sťažovateľa, že bol po dobu viac ako 7 rokov nečinný... Súd však nemôže\novplyvniť také skutočnosti, ako je napr. posúdenie prekážky skôr začatého súdneho konania,\nneúplný žalobný návrh, návrhy na zmenu petitu žalobného návrhu, návrh na vstup ďalších\núčastníkov konania na strane žalovaného, či odročenie pojednávania z dôvodu kolízie\ntermínov pojednávaní na strane právneho zástupcu žalobcu...\nPokiaľ ide o vec sp. zn. 24 C/152/2008 vo veci bol nariadený termín na deň\n22. 11. 2016, na ktorom zákonný sudca plánoval ukončiť dokazovanie a rozhodnúť vo veci\n\n14\n\nsamej. Vzhľadom na žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania\n(smrť blízkej osoby), došlo k odročeniu pojednávania na deň 02. 05. 2017.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že vo veci plynulo koná.\nÚstavná sťažnosť je neopodstatnená...“\nZákonný sudca poukázal na to, že sťažovateľ v sťažnosti nepresne a neúplne\nvymedzil termíny, v ktorých okresný súd nariadil pojednávanie, pričom odkázal na prehľad\nnapadnutého konania.\nZákonný sudca ďalej argumentoval, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti\nústavnému súdu nevyužil všetky dostupné právne prostriedky, pretože nepodal sťažnosť\npodľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi okresného\nsúdu. Podaním sťažnosti podľa zákona o súdoch mohlo podľa zákonného sudcu „dôjsť k\nefektívnejšej a účinnejšej kontrole plynulosti konania zo strany riadenia a správy súdu...\nnemožno izolovať výkon súdnictva v konkrétnom súdom konaní zákonným sudcom a výkon\nriadenia a správy súdnictva predsedom súdu“. Za týchto okolností zákonný sudca uviedol,\nže vyslovenie porušenia označených práv bude dostatočnou satisfakciou pre sťažovateľa.\nNepovažoval za potrebné priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie\naj vzhľadom na to, že by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, keďže sťažovateľ –\nzastúpený právnym zástupcom aj v napadnutom konaní – bol pri podávaní sťažnosti\nústavnému súdu – bez podania sťažnosti podľa zákona o súdoch – nedobromyseľný.\nSťažovateľ priamo v podaní z 10. júna 2017 podal stanovisko k vyjadreniu\npredsedníčky okresného súdu a zákonného sudcu. Sťažovateľ tvrdí, že v prerokúvanom\nprípade nejde o právne zložitú vec. Podľa sťažovateľa je „absurdné“, aby okresný súd\ndva roky skúmal, či sú splnené podmienky konania, „vec, ktorá sa dá vybaviť za 20 min.\nriešili 2 roky“. Sťažovateľ sa domnieva, že bolo jednoduché vylúčiť litispendenciu, keďže\n„každá vec má svoje číslo a bola hneď na začiatku predložená zákonnému sudcovi.\nČo vylučuje, aby niekde mohlo dôjsť k zámene...“.\n\n15\n\nPodľa sťažovateľa okresný súd zavinil, že viaceré pojednávania bolo potrebné\nodročiť pre kolíziu pojednávaní, keďže okresný súd mal určovať termíny pojednávaní\n„v súčinnosti so stranami“ a vopred zisťovať, či konkrétny termín pojednávania nie je\nv kolízii s iným termínom.\nPodľa sťažovateľa okresný súd postupoval v napadnutom konaní neefektívne\na nesústredene. K prieťahom neprispel jeho výsluch dožiadaným súdom, keďže súdny spis\nbol predložený Okresnému súdu Trnava na štyri mesiace, pričom konanie trvá deväť rokov.\nSťažovateľ argumentuje, že jeho výsluch mal uskutočniť priamo okresný súd\nna pojednávaní.\nPodľa sťažovateľa nemožno akceptovať ani tvrdenie, že k prieťahom prispelo to,\nže súdny spis bol predložený v rokoch 2015 – 2016 Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“). Relevantné je, že súdny spis bol predložený na základe ním podaného\nodvolania, ktoré napokon viedlo k tomu, že krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie\nokresného súdu. Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd postupoval neefektívne, keď vydal\nrozhodnutie, ktoré bolo následne zrušené.\nSťažovateľ ďalej uvádza:\n„Ak súd dopustí, aby sa vec prejednávala 9 rokov, musí zákonite nastať aj taká\nudalosť, že počas tejto doby niekto môže ochorieť ale aj zomrieť. Keby konanie netrvalo tak\ndlho, tak uvedené by sa ani nestalo.\n... že k prieťahom prispel sťažovateľ – čo však tiež nie je pravda, lebo ja som\nna každú výzvu súdu reagoval bez omeškania, súdu som bol súčinný...\nA pre úplnosť – žaloba bola podaná v roku 2008 a súbežne s ňou som žiadal\naj o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie advokáta, aby tento návrh opravil\na doplnil.“\nSťažovateľ ďalej argumentuje tým, že napadnuté konanie nie je právoplatne\nskončené. Okresný súd vo veci síce rozhodol, avšak jeho rozhodnutie nenadobudlo\nprávoplatnosť, keďže podal proti nemu odvolanie.\n\n16\n\nSťažovateľ podal k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu a zákonného sudcu\nstanovisko aj prostredníctvom právnej zástupkyne v podaní z 2. júla 2017, pričom právna\nzástupkyňa uvádza v zásade totožné argumenty ako sťažovateľ vo svojom podaní\nz 10. júna 2017. Poukazuje na to, že prerokovávanú vec nemožno považovať za právne\nzložitú, zisťovanie prekážky litispendencie nemohlo trvať dva roky, „lebo každé podanie\nbolo riadne označené k veci príslušného konania“, a k odročeniu pojednávaní 13. júna 2013\na 22. novembra 2016 došlo nesústredenou a neefektívnou činnosťou okresného súdu.\nTýmto prieťahom bolo možné zabrániť, „ak by si napríklad vyšší súdny úradník\nnapr. telefonicky zistil u strán, či môže na určitý deň a hodinu byť vytýčený termín\npojednávania, aby nedošlo ku kolíziám s termínmi pojednávaní už vytýčenými v iných\nveciach“.\nRovnako uvádza, že pri deväť rokov trvajúcom konaní je prirodzené, že niekto\nochorie. Napadnuté konanie sa predĺžilo o ďalšie štyri mesiace z dôvodu, že výsluch\nsťažovateľa vykonal dožiadaný súd, pričom tomu sa dalo zabrániť, ak by ho vypočul priamo\nokresný súd. Obdobie jedného roka, keď bol súdny spis predložený krajskému súdu,\nje potrebné pripočítať na ťarchu okresného súdu, keďže odvolací súd zrušil rozhodnutie\nokresného súdu.\nK predĺženiu konania nedošlo ani v dôsledku zmeny žaloby, keďže žaloba\n„sa nemenila, iba opravila... Oprava návrhu spočívala v podstate len v pribratí odporcov\ndo konania, čo je podľa zákona len formálna záležitosť, lebo podľa zákona platného\nv danom čase nebol dôvod, aby súd opravu nepripustil a zákon ani neumožňoval, aby sa\nvoči takému rozhodnutiu odporca mohol odvolať...\nNa podklade doposiaľ uvedených skutočností je nesporné, že nič, načo súd poukazuje\nnevzniklo pričinením sťažovateľa a nespôsobilo to prieťahy na strane sťažovateľa.\nA to isté sa týka aj tvrdenia súdu, že súd vo veci meritórne rozhodol, ale zamlčal,\nže voči rozhodnutiu bolo podané odvolanie. Ale najmä zamlčal to, že ide o účelové\nrozhodnutie, ktoré súdy začali praktizovať. A to tak, že keď konanie trvá dlho a účastník sa\nobráti na Ústavný súd SR, tak všeobecné súdu narýchlo vyvolajú ukončenie veci vydaním\n\n17\n\nrozhodnutia, aj vtedy, ak je takéto rozhodnutie nezákonné alebo je evidentné, že neprejde\ncez odvolací súd. To všetko len preto, aby na Ústavnom súde mohli argumentovať, že vec\nje ukončená, a nebralo sa do úvahy, že následne každé takéto rozhodnutie bolo zrušené\na vrátené na ďalšie konanie.“.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 152/2008.\nÚstavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07).\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\núčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\n\n18\n\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nkonania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu a sudcu vyplývala z § 6 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania\npostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety\nOSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov\ntak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nSudca bol podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby\nsa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná\npovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže\nodročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,\npredseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové\npojednávanie.\nÚstavný súd hodnotil postup okresného súdu v napadnutom konaní a jeho jednotlivé\nprocesné úkony podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ak ide o úkony vykonané\ndo 30. júna 2016. Vychádzajúc z toho, že napadnuté konanie nie je v čase rozhodovania\nústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd nad rámec veci poukazuje na to,\nže 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené\ninak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\nPostup okresného súdu v napadnutom konaní od 1. júla 2016 bolo takto potrebné hodnotiť\naj podľa ustanovení Civilného sporového poriadku.\n\n19\n\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade\nso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje\ntri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje\n(1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť\nprvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.\n1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ktoré ústavný súd zohľadňuje pri rozhodovaní\no sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd\nuvádza, že v prerokúvanom prípade sťažovateľ – vychádzajúc z právnej kvalifikácie\nv neprávoplatnom rozsudku okresného súdu č. k. 24 C 152/2008-261 z 2. mája 2017 – si\nuplatnil právo na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorej základom je ním tvrdená diskriminácia\npri výkone trestu odňatia slobody na doživotie, a tiež právo na náhradu škody, ktorá mu\nmala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom zamestnancami ústavu na výkon trestu\nodňatia slobody pri jeho premiestnení do iného ústavu na výkon trestu odňatia slobody\na pri tvrdenej manipulácii so zásielkou, ktorú sťažovateľ podával na poštovú prepravu.\nZ právneho hľadiska predmetnú vec možno považovať za bežnú agendu rozhodovania\nvšeobecných súdov. Faktický prvok náročnosti v napadnutom konaní spočíva v osobe\nsťažovateľa, ktorý bol odsúdený na výkon trestu odňatia slobody na doživotie\na «je umiestnený v špecializovanom oddiele doživotných trestov v diferenciačnej podskupine\n„D1“ a v rámci vonkajšej diferenciácie sa nachádza vo výkone trestu s maximálnym\nstupňom stráženia.» (rozsudok okresného súdu z 2. mája 2017, s. 4). Uvedená skutočnosť\npredstavuje faktický prvok zložitosti v napadnutom konaní, pretože sú s ním spojené\nšpecifiká,\n\nak\n\nide\n\no\n\nreálnu\n\nnemožnosť\n\núčasti\n\nsťažovateľa\n\nna pojednávaniach\n\nz bezpečnostných dôvodov − výsluch sťažovateľa sa uskutočnil dožiadaným súdom\nv ústave na výkon trestu odňatia slobody a pod. Túto okolnosť nemožno vyhodnotiť\nna ťarchu okresného súdu. Napadnuté konanie v čase rozhodovania ústavného súdu trvá\nosem rokov a desať mesiacov.\n\n20\n\n2. V rámci druhého kritéria ústavný súd hodnotil správanie sťažovateľa ako účastníka\nnapadnutého konania. Ústavný súd dospel k záveru, že správanie sťažovateľa prispelo\nk celkovej dĺžke napadnutého konania. K celkovej dĺžke konania prispelo to,\nže v napadnutom konaní došlo k odstraňovaniu vád návrhu a taktiež k zmenám návrhu.\nSťažovateľ doručil svoj návrh okresnému súdu 5. septembra 2008, právny zástupca mu bol\nustanovený\n\nuznesením\n\nz\n\n27.\n\noktóbra\n\n2010,\n\nktoré\n\nnadobudlo\n\nprávoplatnosť\n\n4. decembra 2010. Právny zástupca doručil okresnému súdu podanie z 26. januára 2011,\nktorým odstránil vady návrhu, pričom upravoval aj neurčitý petit návrhu. Následne v podaní\ndoručenom okresnému súdu 12. marca 2012 sťažovateľ upresnil okruh odporcov. Napokon\nprávny zástupca sťažovateľa v podaní doručenom okresnému súdu 29. mája 2012 upresnil\nnávrh okrem iných aj tým, že menil jeho petit – upresňoval v ňom okruh odporcov a spôsob\nsplnenia povinnosti, o ktorej mal okresný súd rozhodnúť. Z uvedeného je zrejmé,\nže predmet konania sa ustálil takmer štyri roky po začatí konania a takmer rok a pol\npo ustanovení právneho zástupcu sťažovateľovi.\nMožno súhlasiť s námietkou zákonného sudcu, že sťažovateľ ako účastník konania\n(strana sporu) je zodpovedný za doručenie návrhu, ktorý má zákonom predpísané\nnáležitosti, a tak aj za vymedzenie predmetu konania – t. j. čoho sa domáha, na akom\nskutkovom základe a od koho sa týchto nárokov domáha. Avšak je potrebné uviesť,\nže doplnenie návrhu, zmeny návrhu, žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov, žiadosť\no ustanovenie advokáta a podobne sú legitímnou procesnou aktivitou účastníka konania\n(strany sporu). V súvislosti s touto procesnou aktivitou sťažovateľa ústavný súd poukazuje\nna svoju judikatúru, v ktorej uviedol, že v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom\nkonania nepochybne dochádza k predĺženiu konania, zodpovednosť za tento stav neznáša\noprávnená osoba, ale nemožno ju pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci\n(III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04, II. ÚS 865/2014, II. ÚS 484/2016).\nRelevantné z hľadiska celkovej dĺžky konania je aj to, že právny zástupca\nsťažovateľa požiadal o odročenie termínu pojednávania nariadeného na 13. jún 2013\na na 7. október 2013 z dôvodu kolízie pojednávaní s tým, že sťažovateľ nesúhlasil\nso substitučným zastupovaním. Rovnako tak bolo potrebné uskutočniť výsluch sťažovateľa\n\n21\n\ndožiadaným súdom v inom ako pôvodne plánovanom termíne, keďže pri výsluchu\nsťažovateľa 30. septembra 2014 nebol právny zástupca prítomný a ospravedlnil sa z dôvodu\nkolízie s iným pojednávaním. Pojednávanie nariadené na 22. november 2016 bolo odročené\nna žiadosť právneho zástupcu sťažovateľa z dôvodu, že sťažovateľ žiadal, aby bol vypočutý\npriamo okresným súdom, výsluch dožiadaným súdom nepovažoval za dostatočný a zároveň\nchcel byť prítomný na každom pojednávaní, aby mohol bezprostredne reagovať na skutkové\ntvrdenia odporcov. Právny zástupca tiež poukázal na to, že sťažovateľova pošta doručovaná\nz ústavu na výkon trestu odňatia slobody „sa dlhodobo a OPAKOVANE stráca\na nedoručuje sa“. V podaní právny zástupca zároveň poukázal na to, že sťažovateľ podal\nna zákonného sudcu trestné oznámenie a námietku zaujatosti. Pojednávanie nariadené\nna 22. november 2016 bolo odročené na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľa, ktorý sa\nzúčastnil na pohrebe blízkeho človeka, pričom sťažovateľ nesúhlasil s účasťou\nsubstitučného zástupcu.\nK uvedeným skutočnostiam ústavný súd poukazuje v prvom rade na závery ESĽP,\npodľa ktorých čl. 6 dohovoru nezaručuje právo na osobnú účasť pred civilným súdom, ale\nskôr všeobecnejšie právo účinne obhajovať svoju vec pred súdom a právo na rovnosť zbraní\nvo vzťahu k protistrane (rozsudok vo veci Mokhov proti Rusku zo 4. 3. 2010, bod 41 alebo\nrozsudok vo veci Khuzin a spol. proti Rusku z 23. 10. 2008, bod 104). Podľa ESĽP čl. 6\nods. 1 dohovoru ponecháva štátom voľnosť pri voľbe prostriedkov, akými budú účastníkom\nkonania tieto práva zaistené (porovnaj rozsudok vo veci Steel a Morris proti Spojenému\nkráľovstvu z 15. 2. 2005, bod 60).\nEurópsky súd pre ľudské práva vo svojich rozsudkoch Mokhov proti Rusku (bod 23)\na Khuzin a spol. proti Rusku (bod 69) poukazoval na to, že Ústavný súd Ruskej federácie\nv konaniach posudzujúcich ústavnú udržateľnosť ustanovení kódexu civilného procesu,\nktoré negarantovali osobnú účasť účastníkov civilného konania, ktorý vykonávali trest\nodňatia slobody, takéto sťažnosti odmietal, pričom poukazoval na to, že odsúdenému by sa\nmalo umožniť podávať podania na súd prostredníctvom právneho zástupcu alebo iným\nspôsobom, ak je to potrebné, pojednávanie by sa mohlo vykonať v mieste, kde odsúdený\nvykonáva trest odňatia slobody, alebo konajúci súd môže požiadať súd, v obvode ktorého je\n\n22\n\npríslušný ústav na výkon trestu odňatia slobody, aby získal stanovisko odsúdeného alebo\nvykonal iné procesné úkony. Európsky súd pre ľudské práva ďalej uviedol, že (Ústavný súd\nRuskej federácie, pozn.) „dôsledne zdôrazňoval, že zastupovanie je primerané riešenie\nv prípadoch, kedy účastník konania sa nemôže osobne dostaviť pred civilný súd.\nAk zvážime očividné ťažkosti spojené s prevozom odsúdených z jedného miesta na druhé,\nsúd (ESĽP, pozn.) v princípe akceptuje, že v prípadoch, kedy nárok nie je založený\nna osobných skúsenostiach navrhovateľa, zastupovanie väzňa advokátom by nebolo\nporušením princípu rovnosti zbraní.“ (rozsudok vo veci Mokhov proti Rusku, bod 44).\nVychádzajúc aj z uvedených záverov ESĽP ústavný súd poukazuje na to,\nže na ochranu práv a oprávnených záujmov sťažovateľa mu bol v napadnutom konaní\nustanovený kvalifikovaný právny zástupca. Tento procesný postup sa javí byť dostatočný\nna ochranu právneho postavenia sťažovateľa. Sťažovateľ – právoplatne odsúdený na trest\nodňatia slobody na doživotie – umiestnený v ústave na výkon trestu odňatia slobody\nv III. nápravnovýchovnej skupine s maximálnym stupňom stráženia – musí strpieť\nprimerané obmedzenia, ktoré vyplývajú z jeho situácie ako odsúdenej osoby. Bez pochýb\nmá právo na prístup k súdu a má právo domáhať sa ochrany svojho práva na súde, avšak\nzáujem bezpečnosti spoločnosti, záujem hospodárnosti konania, ochrana života a zdravia\ndruhých – predstavuje dostatočný dôvod na to, aby tieto jeho práva boli realizované\nmodifikovane. Sťažovateľ bol vypočutý dožiadaným súdom, mal možnosť podávať písomné\npodania okresnému súdu, na pojednávaniach bol zastúpený právnym zástupcom – tieto\nopatrenia sa javia byť dostatočné na ochranu práv a oprávnených záujmov sťažovateľa\na na efektívne uplatnenie jeho práva účinne obhajovať svoju vec pred súdom a práva\nna rovnosť zbraní. Z týchto dôvodov boli žiadosti sťažovateľa – adresované okresnému\nsúdu – že chce byť osobne prítomný na každom pojednávaní – zjavne neadekvátne.\nNapokon je tiež potrebné poukázať na to, že sťažovateľ, prípadne jeho právny zástupca\nvo svojich podaniach doručovaných okresnému súdu – v ktorých žiadali o odročenie\njednotlivých pojednávaní – nijako neodôvodňovali nesúhlas sťažovateľa so zastúpením\nsubstitučným právnym zástupcom. Vzhľadom na predmet konania – ktorý aj podľa\nsťažovateľa nie je právne zložitý – nemožno v zásade spravodlivo trvať – za uvedených\n\n23\n\nokolností – na zastupovaní jediným právnym zástupcom a paušálne odmietať zastúpenie\nsubstitučným zástupcom.\nSťažovateľ nijako nepreukázal, že písomné zásielky, ktoré posielal okresnému súdu,\nmizli,\n\nresp.\n\nneboli\n\ndoručované.\n\nAk\n\nvo\n\nsvojich\n\nžiadostiach\n\no\n\nosobnú\n\núčasť\n\nna pojednávaniach poukazoval na rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 14/01\na sp. zn. II. ÚS 132/02, podľa ústavného súdu závery v týchto nálezoch nemožno v\nprerokovávanej veci aplikovať.\n3. V súvislosti s posudzovaním postupu okresného súdu v napadnutom konaní\nústavný súd poukazuje na to, že v čase rozhodovania ústavného súdu napadnuté konanie\nokresného súdu trvá osem rokov a desať mesiacov. Ústavný súd pri posudzovaní postupu\nokresného súdu vychádzal z vyžiadaného spisu a z prehľadu úkonov obsiahnutého\nvo vyjadrení zákonného sudcu z 29. marca 2017, ktorý zodpovedal obsahu spisu.\nOkresný súd bol v napadnutom konaní nečinný od začiatku konania do 7. júna 2010,\nt. j. jeden rok a desať mesiacov. Obranu okresného súdu – že v tomto období zisťoval\nexistenciu prekážky začatého konania (litispendencie) – možno akceptovať len čiastočne.\nNapriek tomu, že návrh sťažovateľa v napadnutom konaní bol spísaný bez právneho\nzástupcu a mal vady – obsahuje v celku ustálené skutkové tvrdenia, z ktorých sťažovateľ\nodvodzoval uplatnené nároky. Návrh spísaný sťažovateľom a doručený okresnému súdu\n5. septembra 2008 obsahoval opis troch skutkových okolností, ktoré tvorili základ\nsťažovateľom uplatnených nárokov. Podľa sťažovateľa išlo o bezdôvodne diskriminačné\npodmienky výkonu trestu odňatia slobody na doživotie, neprimerane krátky časový úsek\nna pozeranie televízie, nemožnosť absolvovať počítačový kurz, mať vlastné akvárium alebo\nterárium a pod., ale aj strata vecí pri premiestnení sťažovateľa do iného ústavu na výkon\ntrestu odňatia slobody a napokon škoda vzniknutá pri manipulácii s obálkou a známkou\nzamestnancami ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Aj na základe týchto okolností – aj\npri absencii právnej kvalifikácie nároku a aj meniaceho sa okruhu odporcov – bolo možné\nposúdiť špecifikovanú podmienku konania a pokračovať v napadnutom konaní v podstatne\n\n24\n\nkratšom čase, ako to napokon urobil okresný súd, vychádzajúc aj z toho, že právne\nposúdenie uplatneného nároku je úlohou všeobecného súdu.\nOkrem uvedeného obdobia nemožno v postupe okresného súdu v napadnutom konaní\nidentifikovať výraznejšie obdobia nečinnosti.\nOkresný súd v napadnutom konaní tiež postupoval neefektívne – prvok\nneefektívnosti\n\nspočíva\n\nv\n\ntom,\n\nže\n\nokresný\n\nsúd\n\nrozhodol\n\nvo\n\nveci\n\nuznesením\n\nz 29. januára 2015 tak, že konanie zastavil a vec postúpil Ministerstvu spravodlivosti\nSlovenskej republiky. Predmetné uznesenie zrušil odvolací súd uznesením z 31. marca 2016\na vec vrátil okresnému súdu. Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že tento\nvytkol okresnému súdu nesprávne právne posúdenie nárokov uplatnených sťažovateľom.\nOkresný súd nesprávne posúdil nároky uplatnené sťažovateľom ako jeden nárok, tieto\nnároky nediferencoval a neposúdil ich oddelene. Takéto nesprávne rozhodnutie, ktoré\nje následne zrušené odvolacím súdom, je znakom neefektívneho konania, ktoré okrem iných\nspôsobilo predĺženie napadnutého konania – o čas trvania odvolacieho konania – a je\npotrebné ho pripočítať na ťarchu okresného súdu.\nOdhliadnuc od uvedených skutočností – t. j. špecifikovanej nečinnosti okresného\nsúdu a jeho neefektívneho postupu – je dĺžka konania takmer deväť rokov bez toho, aby vec\nbola právoplatne skončená – sama osebe neakceptovateľná.\nÚstavný súd tejto súvislosti tiež konštatuje, že vzhľadom na celkovú dĺžku\nnapadnutého konania nemožno akceptovať obranu zákonného sudcu okresného súdu,\npodľa ktorej sťažovateľ mal pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podať sťažnosť\npredsedovi okresného súdu podľa zákona o súdoch. Ústavný súd vo svojej už stabilizovanej\njudikatúre (napr. IV. ÚS 26/2012, IV. ÚS 93/2012, II. ÚS 452/2014) aj pod vplyvom\njudikatúry ESĽP na požiadavke využitia prostriedkov nápravy v zmysle § 62 a nasl. zákona\no súdoch na orgáne štátnej správy dotknutého súdu v zásade netrvá, a to predovšetkým\nv prípadoch, keď dĺžka namietaného konania v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu\nje už prima facie zjavne neprimeraná, čo je prípad aj prerokovávanej veci.\n\n25\n\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd uzavrel, že postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom – spôsobeným nečinnosťou\na neefektívnym postupom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,\nvo veci konal.\nÚstavný súd prikázal okresnému súdu, aby v zmysle čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy\nv danej veci konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu). V uvedenom štádiu\nkonania – po vydaní meritórneho rozhodnutia – jeho povinnosťou bude predovšetkým\nvykonať úkony súdu prvej inštancie v odvolacom konaní a predložiť vec odvolaciemu súdu\n(§ 373 a § 374 CSP).\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd\nrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo\nalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n\n26\n\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz\nna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).\nPri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé\nfinančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne\nokolnosti prípadu.\nÚstavný súd prihliadol na okolnosti predmetnej veci – na jednej strane na dĺžku\nnapadnutého konania, na nečinnosť okresného súdu a na jeho neefektívny postup –\na na druhej strane na to, že k celkovej dĺžke konania prispel aj sťažovateľ. Rovnako tak\nústavný súd prihliadol na predmet konania – z návrhu sťažovateľa vyplýva, že si uplatnil\nnáhradu škody vo výške 14,37 € (433 Sk) a tiež náhradu nemajetkovej ujmy\nza diskriminačné podmienky pri výkone trestu odňatia slobody – v sume 3 319,39 €\n(100 000 Sk) za každý mesiac porušenia práv vzhľadom na špecifikovaný časový úsek\nna pozeranie televízie, na nemožnosť absolvovať počítačový kurz, mať vlastné akvárium\nalebo terárium a pod.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia\nzohľadnil aj svoj názor vyslovený v inej sťažovateľovej veci sp. zn. I. ÚS 579/2014, ktorým\nodôvodnil nepriznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľovi. Ako z neho vyplýva,\nsťažovateľ opakovane podáva na súdy nekvalifikované podania, ktorými zaťažuje súdy\na iné štátne orgány v Slovenskej republike najmä so zámerom získať z uvedených káuz\nčo najviac finančných prostriedkov bez ohľadu na ich opodstatnenosť.\nNa tomto základe ústavný súd priznal sťažovateľovi sumu 1 000 €, ktorá je\npodľa názoru ústavného súdu primeraná konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci\n(bod 3 výroku tohto nálezu).\n\n27\n\nSťažovateľ tiež žiadal úhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu vznikli\nv súvislosti s jeho právnym zastupovaním právnou zástupkyňou. Sťažovateľ si uplatnil\núhradu trov konania v sume 836,93 € t. j. odmenu za tri úkony právnej služby a náhradu\nhotových výdavkov a náhradu za stratu času.\nPodľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,\nktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov konania v sume 680,76 € v súlade\ns vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“), a to odmenu za 2 úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a)\na c) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, doplnenie\nsťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy). Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej\nodmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2016 v sume 143 € (1/6 výpočtového základu\npodľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a náhrady hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon\nprávnej služby v sume 8,58 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky),\nčo spolu predstavuje sumu 303,16 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu cestovných\nvýdavkov podľa § 15a, § 15 ods. 4 vyhlášky v sume 48,70 € – vychádzajúc z ceny\npriložených cestovných lístkov vlakom z Košíc do Bratislavy a späť, náhradu za stratu času\npodľa § 15b a § 17 ods. 1 vyhlášky na ceste z Košíc do Bratislavy 1/60 výpočtového\nzákladu za 11 polhodín, t. j. 11 x 14,30 €, a na ceste z Bratislavy do Košíc 1/60\nvýpočtového základu za 12 polhodín, t. j. 12 x 14,30 €. Ústavný súd nepriznal odmenu\na režijný paušál za vyjadrenie k stanovisku okresného súdu z 2. júla 2017 z dôvodu, že toto\npodanie vypracované a predložené právnou zástupkyňou je obsahovo takmer identické\ns podaním, ktoré zjavne vypracoval sťažovateľ sám a predložil ho ústavnému súdu časovo\n\n28\n\nskôr ako jeho právna zástupkyňa. Z tohto pohľadu sa tento úkon právnej služby právnej\nzástupkyne nejaví byť vykonaným účelne.\nPriznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto\nrozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. júla 2017\n\n29", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "ochrana osobnosti", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "pojednávanie-kolízia pojednávaní", "diskriminácia-zákaz", "pojednávanie-prítomnosť účastníkov", "trest-odňatia slobody", "náhrada nemajetkovej ujmy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-právna a faktická zložitosť veci", "prieťahy v konaní-sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "24C/152/2008", "guid": "ec88fce3-2a30-4fc3-8e98-bb37466ec620:1152a854-67a7-464d-a5c4-4e5360abb64b", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7de31703-e565-496f-b631-8a210c6621d2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.484.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 484/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2016 z 15. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-15", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.484.2016.1"}, {"guid": "ussr:0b2113e2-3d49-41da-8486-f4ad05c9cc5e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.865.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 865/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 865/2014 z 30. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-30", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.865.2014.1"}, {"guid": "ussr:f76bf688-bfa9-487d-8cb1-3de36d8247c0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.579.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 579/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 579/2014 z 28. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-28", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.579.2014.1"}, {"guid": "ussr:680eafda-818a-4aed-a2ae-03ffd1de9af6", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 452/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 452/2014 z 30. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:680eafda-818a-4aed-a2ae-03ffd1de9af6"}, {"guid": "ussr:0d0c8589-26ff-4e3d-b7d5-3c4d448a47ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 93/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 93/2012 z 19. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-19", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0d0c8589-26ff-4e3d-b7d5-3c4d448a47ce"}, {"guid": "ussr:31c728b3-f037-4beb-a61f-bb718a737a8c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 26/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 26/2012 z 1. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-01", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:31c728b3-f037-4beb-a61f-bb718a737a8c"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:63fc4414-e92a-469b-9d7b-d6b8ca44239f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 218/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 218/04 z 23. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-23", "citacie_n": 280, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:63fc4414-e92a-469b-9d7b-d6b8ca44239f"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:6933fdd5-61b9-4f93-89ab-de0e616b549e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 242/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 242/03 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 293, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6933fdd5-61b9-4f93-89ab-de0e616b549e"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:9ff5e126-bd9c-4275-bb8c-ed1433a7b866", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 132/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 132/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 455, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ff5e126-bd9c-4275-bb8c-ed1433a7b866"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:20585a01-312b-4403-b365-dc5d922bdd64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 14/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 14/01 z 23. 8. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-08-23", "citacie_n": 91, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:20585a01-312b-4403-b365-dc5d922bdd64"}, {"guid": "ff6c241b-6e7a-4adf-a0c1-9972fa4564a3:419e9613-06a3-4686-a99f-276845f592fe", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5112236509.1", "spisova_znacka": "8Co/410/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/410/2015 z 28. 1. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-01-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5112236509.1"}, {"guid": "79f234c4-710a-44c7-bdfd-2a595c7cacb7:8a055d08-a56a-4f93-979c-dd59d70cf039", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2214203475.2", "spisova_znacka": "9Co/218/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/218/2015 z 25. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2015-05-25", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2214203475.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:76f6faa5-ad36-4c4e-929d-22d558868262", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.174.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 174/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 174/2026 z 24. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.174.2026.1"}, {"guid": "ussr:5c7eaaa5-debf-4838-b2e7-2f52c333afc2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.292.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 292/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 292/2022 z 26. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.292.2022.1"}, {"guid": "ussr:25f86a18-06d3-480f-9067-86e452a0d9a9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.81.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 81/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/2022 z 16. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.81.2022.1"}, {"guid": "ussr:6e2a61b7-fc89-4f06-bbeb-30a047ad469f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.688.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 688/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 688/2021 z 14. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.688.2021.1"}, {"guid": "ussr:2e73695e-1d81-4aa4-bf93-094136fc00d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.362.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/2020 z 15. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.362.2020.1"}, {"guid": "ussr:d76db357-329f-4347-a5d9-3a9d4c9b4311", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.114.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 114/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/2019 z 20. 8. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-08-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.114.2019.2"}, {"guid": "ussr:c123778b-c88e-4e36-809f-571ef04a1ede", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.171.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 171/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 171/2018 z 13. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.171.2018.1"}, {"guid": "81b08c96-a3f1-4fcb-8a07-47f7c4b986a9:1f972001-755d-47d8-8d90-c1524dd36688", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:4021200135.2", "spisova_znacka": "NR-26S/37/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-26S/37/2021 z 13. 12. 2023", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2023-12-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:4021200135.2"}, {"guid": "ac0b4230-1cb1-425d-8959-380df95dfbca:ed034147-2000-44c2-9582-9bd4354e41d1", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7119213143.1", "spisova_znacka": "2Co/184/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/184/2023 z 21. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-11-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7119213143.1"}, {"guid": "c9973a22-232f-4a72-b9c8-3b7387835240:a4bffb3f-2ab4-44ae-982e-d90e83cdc9b7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1108229139.2", "spisova_znacka": "7Co/127/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/127/2018 z 22. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-01-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1108229139.2"}]}