{"guid": "ussr:745e6f9b-6db2-4126-a96b-5d8a9e557435", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.829.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 829/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 829/2016 z 10. 11. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. novembra 2016, sp. zn. II. ÚS 829/2016, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.829.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2016-11-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "nazov": "čl. 41 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-1", "nazov": "čl. 41 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-41", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/745e6f9b-6db2-4126-a96b-5d8a9e557435", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.829.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.829.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.829.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 829/2016-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. novembra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, Spojené štáty\n\namerické, zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Gažíkom, Advokátska kancelária,\nBojnická cesta 7, Prievidza (zastupovanie ukončené 27. októbra 2016), vo veci namietaného\nporušenia jeho základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do\nsúkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,\nzákladného práva na ochranu manželstva, rodičovstva a rodiny podľa čl. 41 ods. 1 a 4\nÚstavy Slovenskej republiky a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rešpektovanie\nsúkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Komárno a jeho uznesením č. k.\n10 Em 1/2014-20 z 8. augusta 2014 a postupom Krajského súdu v Nitre a jeho uznesením\nč. k. 26 CoE 303/2014-45 z 22. októbra 2014 a takto\n\nrozhodol:\n\nSťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. januára\n2015 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“)\n\nvo veci namietaného porušenia jeho základného práva na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), základného práva na ochranu manželstva, rodičovstva\na rodiny podľa čl. 41 ods. 1 a 4 ústavy a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na\nrešpektovanie\n\nsúkromného\n\na rodinného\n\nživota\n\npodľa\n\nčl.\n\n8\n\nods.\n\n1\n\ndohovoru\n\npostupom Okresného súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) a jeho uznesením č. k.\n10 Em 1/2014-20 z 8. augusta 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného súdu“)\na postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) a jeho uznesením č. k.\n26 CoE 303/2014-45 z 22. októbra 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k.\n1 P 266/2010-735 z 21. marca 2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.\n11 CoP 229/2013-874 z 10. júna 2013 bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým súdy\nzakázali maloletým deťom sťažovateľa samostatne, ako i s treťou osobou vycestovať mimo\núzemia Slovenskej republiky, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej,\ns výnimkou zabezpečenia povinnej školskej dochádzky do Súkromnej základnej školy\nv Maďarskej republike počas pracovných dní v týždni od 7.00 h do\n18.00 h. Keďže povinná osoba si podľa sťažovateľa nesplnila svoje povinnosti v zmysle už\npopísaných právoplatných uznesení súdov, podal sťažovateľ 18. júla 2014 návrh na ich\nvýkon. Okresný súd napadnutým uznesením konanie zastavil z dôvodu, že nie je príslušný\nvo veci konať, lebo matka s deťmi sa zdržuje v Maďarsku. Proti uvedenému rozhodnutiu\npodal sťažovateľ odvolanie, krajský súd napadnutým uznesením uznesenie prvostupňového\nsúdu potvrdil.\n\n2\n\n2.1 Krajský súd v napadnutom uznesení uviedol: „Oprávnený sa podaným návrhom\ndomáhal nariadenia výkonu rozhodnutia - predbežného opatrenia Okresného súdu\nBratislava I. č.k. 1 P/266/2010-735 zo dňa 21.03.2013 vykonateľné dňa 22.03.2013, ktorým\nsúd zakázal vycestovanie samostatne ako i s treťou osobou maloletým deťom\n,\n\n,\n\na\n\n,\n\n,\n\nmimo územia Slovenskej republiky až do právoplatného skončenia konania vo veci samej,\ns výnimkou zabezpečenia povinnej školskej dochádzky.\nSúd prvého stupňa vykonal šetrenie ohľadom aktuálneho pobytu maloletých detí,\npričom zo správy doručenej súdu dňa 01.08.2014 vyplýva, že Centrum pre\nmedzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže oznámilo súdu, že podľa správy maďarského\nregistra obyvateľov majú všetky tri maloleté deti\npobyt na adrese\n\nod 09.01.2014 registrovaný\n\n, Maďarsko. Zo správy Úradu práce, sociálnych\n\nvecí a rodiny Komárno vyplýva, že matka maloletých detí a maloleté deti sú odhlásení\nz trvalého pobytu v obci\n\n. Súdu prvého stupňa sa povinnej na túto adresu v konaní\n\nvedenom pod sp. zn. 9Em/2/2013 dňa 08.07.2014 nepodarilo doručiť ani súdnu zásielku. ...\nPrávna úprava výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí má osobitné\npostavenie medzi všeobecnými ustanoveniami o výkone rozhodnutia. Výkon rozhodnutia\npodľa šiestej časti Občianskeho súdneho poriadku sa vzťahuje len na nútený výkon\nrozhodnutí, z ktorých vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného\nkonania, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné,\nznalečné a iné náklady súdneho konania a na výkon rozhodnutí o výchove maloletých detí.\nKonanie sa začína na návrh osôb oprávnených na výchovu alebo styk s dieťaťom, alebo\nz úradnej povinnosti, uznesením súdu o začatí konania. Účastníkom konania je maloleté\ndieťa (spravidla zastúpené kolíznym opatrovníkom), ten, kto podľa rozhodnutia alebo\nschválenej dohody má právo na výchovu alebo styk, a ten, kto mu v tom bráni (§ 94, 272).\nPríslušným súdom je všeobecný súd dieťaťa (§ 273 ods. 3). Predpokladom nariadenia\nvýkonu rozhodnutia je aktívna účasť súdu zameraná na dobrovoľné plnenie povinností\nvyplývajúcich z rozhodnutia alebo schválenej dohody. Preto súd skôr, ako nariadi výkon,\nvyzve toho, kto sa odmieta podrobiť súdnemu rozhodnutiu alebo dohode, aby sa súdnemu\nrozhodnutiu podrobil, alebo súdom schválenú dohodu plnil. Vo výzve poučí povinného na\nnásledky neplnenia povinností, spravidla požiada iné subjekty o pôsobenie na povinného,\n\n3\n\naby tieto povinnosti dobrovoľne plnil. Ak takáto výzva zostane bezvýsledná, súd uloží tomu,\nkto dobrovoľne neplní, pokutu, ktorá nesmie presiahnuť sumu 200,- eur. Pokutu možno\nukladať opakovane. Osobitným spôsobom výkonu rozhodnutia je odňatie dieťaťa a jeho\nodovzdanie tomu, komu bolo zverené, alebo tomu, kto má právo na styk s dieťaťom.\nAby súd mohol vo veci konať, musia byť splnené podmienky konania, na splnenie\nktorých súd prihliada kedykoľvek za konania. Jednou z podmienok konania je aj existencia\nsúdnej právomoci. Nedostatok súdnej právomoci je neodstrániteľným nedostatkom konania,\nktorý keď súd zistí, nemôže vo veci konať a konanie musí zastaviť. V prípade veci s cudzím\nprvkom, ktorá môže byť daná s ohľadom na účastníkov konania alebo vzhľadom na predmet\nsporu, či iné okolnosti, súd postupuje podľa mnohostranných, či bilaterálnych zmlúv,\nktorými je štát viazaný. V prípade, že takýchto zmlúv niet, súd posudzuje právomoc podľa\nkolíznych noriem vnútroštátneho práva.\nV danom prípade sa jedná o konanie o výkon rozhodnutia týkajúceho sa maloletých\ndetí, pričom sa povinná spolu s maloletými zdržiava na území Maďarskej republiky.\nZ obsahu súdneho spisu mal odvolací súd za preukázané, že exekučným titulom je v tomto\nprípade uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1 P/266/2010-735 zo dňa 21.03.2013\no predbežnom opatrení, ktorým súd zakázal maloletým deťom\n,\n\n,\n\na\n\n,\n\n:\n\n,\nsamostatne ako\n\ni s treťou osobou vycestovať mimo územia Slovenskej republiky až do právoplatného\nskončenia konania vo veci samej, s výnimkou zabezpečenia povinnej školskej dochádzky do\nSúkromnej základnej školy\n\nv Maďarskej republike počas pracovných dní\n\nv týždni od 07:00 hod do 18:00 hod. Rozhodnutie je právoplatné dňa 20.06.2013\na vykonateľné dňa 22.03.2013.\nZo správy doručenej súdu prvého stupňa dňa 01.08.2014 vyplýva, že Centrum pre\nmedzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže oznámilo súdu, že podľa správy maďarského\nregistra obyvateľov majú všetky tri maloleté deti\npobyt na adrese\n\nod 09.01.2014 registrovaný\n\n, Maďarsko. Zo správy Úradu práce, sociálnych\n\nvecí a rodiny Komárno ďalej vyplýva, že matka maloletých detí a maloleté deti sú odhlásení\nz trvalého pobytu v obci\n\n. Súdu prvého stupňa sa povinnej na túto adresu v konaní\n\nvedenom pod sp. zn. 9Em/2/2013 dňa 08.07.2014 nepodarilo doručiť ani súdnu zásielku.\nZ obsahu ďalšieho súdneho spisu Okresného súdu Komárno vedeného pod sp. zn.\n\n4\n\n9Em/2/2013 ďalej odvolací súd zistil zo správy Okresného riaditeľstva PZ v Komárne, OO\nPZ zo dňa 12.02.2014, že vykonaným šetrením na adrese\n\n, otvoril hliadke otec\n\npovinnej, ktorý uviedol, že menovaná sa tu nezdržiava, nakoľko pracuje v MR v\naj býva, pričom pracuje aj v\n\n, kde\n\n. Z odpovede na lustráciu v Registri\n\nobyvateľov z 14.03.2014 vyplýva, že povinná aj maloleté deti majú adresu trvalého pobytu\nod 18.12.2013 Maďarsko,\n\nTaktiež z rozhodnutí Základnej školy s vyučovacím\n\njazykom maďarským,\n\nvyplýva, že maloleté deti, žiaci tejto školy,\n\nmajú od 12.09.2011 povolené plnenie povinnej školskej dochádza mimo územia SR. Aj\nz fotokópie zápisnice o pojednávaní zo dňa 04.03.2014, najmä vyjadrenia otca povinnej\nvyplýva, že povinná ukončila pobyt na území Slovenskej republiky a býva v Maďarsku,\npodľa vedomostí otca v\n\n.\n\nOdvolací súd uvádza, že je potrebné odlíšiť v prvom rade právomoc na návratové\nkonanie podľa Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných\núnosov detí, ktoré končí nariadením návratu dieťaťa do štátu ich obvyklého pobytu alebo\nnenavrátením dieťaťa a v druhom rade právomoc na nariadený výkon slovenského\nrozhodnutia. V tomto prípade sa jedná o nariadený výkon predbežného opatrenia vydaného\nsúdom Slovenskej republiky, pričom všeobecný súd dieťaťa sa nenachádza už v Slovenskej\nrepublike, ale v Maďarsku. Slovenská republika, ako aj Maďarsko sú členskými štátmi\nEurópskej únie, a preto je potrebné aplikovať v danom prípade nariadenie rady (ES)\nč. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov\nv manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností. Právomoc súdov\nčlenských štátov v otázkach rodičovských práv a povinností je upravená v čl. 8 až čl. 14\nnariadenia s tým, že súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv\na povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia\nkonania s výhradou ustanovení Článkov 9, 10 a 12.\nV tomto prípade sa teda jedná o konanie o výkon rozhodnutia s cudzím prvkom, kde\notázka štátneho občianstva, trvalého, resp. obvyklého pobytu dieťaťa nie je rozhodujúca,\nale podstatným je miesto výkonu rozhodnutia, t.j. miesto, kde majú byť prijaté donucovacie\nopatrenia, ktorými sa výkon realizuje. Právomoc súdov vo veci výkonu rozhodnutia sa riadi\nmiestom výkonu rozhodnutia z dôvodu, že donucovacie opatrenia sú obmedzené\na vynútiteľné len na území štátu výkonu. Slovenský súd totiž nemôže nariadiť výkon\n\n5\n\nrozhodnutia voči maloletým, ktorý sa fyzicky nachádzajú v Maďarsku. Odvolací súd má na\nzáklade vyššie uvedeného preukázané, že povinná sa s maloletými deťmi zdržiava na území\nMaďarska, kde navštevujú školu, kde bývajú a majú nahlásený trvalý pobyt.\nNa základe vyššie uvedených skutočností, nakoľko maloletí spolu s povinnou sa\nnachádzajú na území iného štátu - v Maďarsku, súd Slovenskej republiky nie je oprávnený\nnariadiť výkon rozhodnutia, ktorý by sa realizoval na území cudzieho štátu. Z uvedeného\ndôvodu bolo potrebné výkon rozhodnutia zastaviť.\nV prípade, že povinná nerešpektuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie\ntunajšieho súdu, oprávnený sa môže obrátiť s návrhom na výkon rozhodnutia na príslušný\nsúd v Maďarsku potom, ako bude rozhodnutie tunajšieho súdu v zmysle čl. 28 ods. 1\nnariadenia v tomto štáte vyhlásené za vykonateľné.“\n3. Podľa sťažovateľa sa súdy zamerali len na skončenie veci, nie na to, aby\nzabezpečili jeho ústavné a základné ľudské práva a slobody. Ako je podľa sťažovateľa\nzo spisu zrejmé, súdy sa neoboznamovali riadne so všetkými podstatnými listinami\na okolnosťami. Rozhodnutia sú podľa neho len formálne, bez uvedenia skutočných\ndôvodov. Sťažovateľ uviedol, že súdne konanie o návrat maloletých detí do krajiny ich\nobvyklého pobytu začalo ešte v čase, keď deti bývali na Slovensku u svojich starých\nrodičov v\n\n. Z uvedenej skutočnosti sa podľa neho odvíjala právomoc a príslušnosť\n\nsúdov Slovenskej republiky, ktorá sa podľa slovenského právneho poriadku nemení\npresťahovaním, ak existuje v čase začatia konania. Sťažovateľ sa domnieva, že nebol dôvod\nvykonávacie konanie týkajúce sa súdom nariadeného zákazu vycestovať mimo územia\nSlovenskej republiky zastavovať pre nedostatok právomoci slovenských súdov. V rámci\ntohto vykonávacieho konania nebolo podľa jeho mienky jednoznačne preukázané, kde sa\ndeti v skutočnosti nachádzajú, pretože nikto ich na súdom udávanej a zistenej novej adrese\nnevidel. Na druhej strane krajský súd podľa názoru sťažovateľa správne poukázal na\nnariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov\nv manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, podľa ktorého sa\nnemení právomoc, ak deti boli presťahované protiprávne (čl. 10 nariadenia Rady), avšak\nzabudol ho aplikovať. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že matke detí neudelil súhlas, aby\ns deťmi odišla do Maďarskej republiky. Podľa neho obvyklý pobyt nie je trvalý pobyt\n\n6\n\na nebolo preukázané, že by sa pobyt povinnej a detí v regióne\nakokoľvek zmenil. Deti sú podľa slov sťažovateľa prihlásené v škole v\nrobí. Sťažovateľ dopĺňa, že deti do školy chodili bez jeho súhlasu v\nrodičov v\n\n, kde matka\na bývali u starých\n\n. Sťažovateľ tiež poukazuje na to, že nie je možné absolvovať celé konania\n\nodznova, ak sa matka s deťmi vráti (ak vôbec odišla) bývať na Slovensko. Podľa\nsťažovateľa zmena pobytu iniciovaná zo strany matky niekoľkokrát do roka tam i späť\nzabezpečí popretie jeho práv a porušením jemu priznaných práv matka nadobudla práva na\nnové konanie v inom členskom štáte. Sťažovateľ je toho názoru, že takýmto postupom\nzavŕšeným napadnutými uzneseniami súdov boli popreté jeho ústavné práva.\n4. Sťažovateľ navrhol vydať tento nález:\n„Základné právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa článku 46 odsek 1, právo\nna ochranu súkromného a rodinného života podľa článku 19 odsek 2, právo na ochranu\nmanželstva, rodičovstva a rodiny podľa článku 41 odsek 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky,\nprávo na spravodlivý proces podľa článku 6 odsek 1 a právo na rešpektovanie súkromného\na rodinného života podľa článku 8 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd konaním a rozhodnutím Okresného súdu Komárno sp. zn.\n10Em/1/2014-20 zo dňa 08.08.2014 a rozhodnutím Krajského súdu v Nitre pod sp. zn.\n26CoE/303/2014-45 zo dňa 22.10.2014, bolo porušené.\nZrušuje sa uznesenie Krajského súdu v Nitre pod sp. zn. 26CoE/303/2014-45 zo dňa\n22.10.2014 a vec sa mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.\nKrajský súd v Nitre a Okresný súd Komárno sú povinné uhradiť sťažovateľovi\nspoločne a nerozdielne nemajetkovú ujmu vo výške 100.000 €.\nKrajský súd v Nitre a Okresný súd Komárno sú povinní uhradiť sťažovateľovi\nspoločne a nerozdielne trovy konania a právneho zastúpenia na účet advokáta JUDr. Igora\nGažíka vo výške podľa rozhodnutia súdu v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n7\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\nIII.\nK namietanému\n\nporušeniu\n\noznačených\n\npráv\n\nsťažovateľa\n\nnapadnutým\n\nuznesením okresného súdu\n7. Sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia jeho ústavných práv aj napadnutým\nuznesením okresného súdu.\n8\n\n7.1 Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základných\npráv a slobôd poskytuje v zmysle ústavy primárne všeobecné súdnictvo („ak o ochrane\ntýchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a ústavný súd až subsidiárne.\n7.2 Z princípu subsidiarity vyplýva, že ústavný súd poskytuje ochranu základným\nprávam a slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné\nsúdy. Ústavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o sťažnosti riadi zásadou, že\nvšeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je\nochrana základných práv a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom ústavou\na zákonom o ústavnom súde upraveného konania o sťažnosti subsidiárna a nastupuje až\nvtedy, ak o tejto ochrane nerozhodujú všeobecné súdy (porov. mutatis mutandis\nII. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí,\nže sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu\ndostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť\nodmietnuť (porov. I. ÚS 20/02, III. ÚS 152/03).\n7.3 Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ využil svoje právo podať proti napadnutému\nuzneseniu okresného súdu odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť\nkrajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa v danom prípade\nnepripúšťa možnosť ústavného súdu rozhodovať o napadnutom uznesení okresného súdu,\nkeďže odvolanie predstavuje účinný opravný prostriedok ochrany práv sťažovateľa\nvo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresného súdu. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný\nsúd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok svojej\nprávomoci.\nK namietanému\n\nporušeniu\n\noznačených\n\npráv\n\nsťažovateľa\n\nnapadnutým\n\nuznesením krajského súdu\n8. Ústavnému súdu sa opäť dostalo príležitosti vyjadriť sa k štandardom\npožadovaným\n\nvo\n\nveciach\n\nmedzinárodného\n\npráva\n\nsúkromného,\n\nmedzinárodného\n\na európskeho práva ľudských práv a v neposlednom rade ochrany práv dieťaťa,\n9\n\nzastrešených konkrétnymi okolnosťami prerokovávanej veci a ústavným poriadkom\nSlovenskej republiky.\n8.1 V širšom meradle možno poukázať, že ústavný súd bol v ostatných mesiacoch\nvyzvaný na preskúmanie rozhodnutí všeobecných súdov vo veciach týkajúcich sa\nmedzinárodných únosov detí (porov. II. ÚS 361/2014, IV. ÚS 100/2014, II. ÚS 294/2015),\nkonkrétne\n\nrozhodnutí\n\nvydaných\n\nv tzv.\n\nnávratovom\n\nkonaní\n\nv zmysle\n\nDohovoru\n\no občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej len „Haagsky\ndohovor“), ale aj nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej\nprávomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach\nrodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len\n„nariadenie Brusel IIa“). Tým možno demonštrovať, že téma medzinárodných únosov detí\nje nanajvýš aktuálna aj v prostredí súkromných vzťahov v rámci slovenskej spoločnosti\na ústavnému súdu nie je cudzia.\n8.2 Jemným odbočením od hlavnej línie sťažnosti možno na úvod ozrejmiť, že\ndôvodom, prečo sa štáty medzinárodného spoločenstva, resp. členské štáty Európskej únie\nodhodlali na prijatie Haagskeho dohovoru a nariadenia Brusel IIa, bola vidina ochrany detí\nna medzinárodnej úrovni pred škodlivými účinkami ich neoprávneného premiestnenia alebo\nzadržania a vôľa stanoviť postup na zabezpečenie ich urýchleného návratu do štátu ich\nobvyklého pobytu (porov. preambulu Haagskeho dohovoru, preambulu nariadenia Brusel\nIIa, ako aj čl. 1 Haagskeho dohovoru). Najlepší záujem dieťaťa v návratovom konaní podľa\nHaagskeho dohovoru a nariadenia Brusel IIa je vždy prvoradý. K naplneniu tejto axiómy\nHaagsky dohovor a nariadenie Brusel IIa pracujú s vyvrátiteľnou domnienkou, že návrat\ndieťaťa do krajiny obvyklého pobytu je pri neoprávnenom premiestnení dieťaťa alebo jeho\nneoprávneného zadržania v krajine únosu (alebo tretej krajine) v najlepšom záujme dieťaťa\n(keďže miestom obvyklého pobytu dieťaťa je miesto, kde má dieťa rodinné, sociálne,\nosobnostné a kultúrne zázemie a väzby), s výnimkou tých prípadov, na ktoré pamätajú\nčl. 12, čl. 13 a čl. 20 Haagskeho dohovoru.\n9. Vec sťažovateľa nie je ústavnému súdu neznáma. Pôdorys pre sťažovateľovo\nviacnásobné obrátenie sa s jeho vecou na ústavný súd možno nachádzať práve v konaní\n\n10\n\no návrat maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu pred všeobecnými súdmi\nSlovenskej republiky. Vo veci sťažovateľa ústavný súd opätovne rozhodol uzneseniami\nsp. zn. III. ÚS 537/2013, sp. zn. II. ÚS 569/2013, sp. zn. III. ÚS 516/2015, ako aj nálezom\nsp. zn. II. ÚS 584/2011.\n9.1 Momentálne prerokúvaná vec sťažovateľa sa však netýka priamo otázky návratu\nmaloletých detí do krajiny obvyklého pobytu a s tým spojeného rozhodovania všeobecných\nsúdov, ale rozhodovania všeobecných súdov o výkone predbežných opatrení, ktorými súdy\nzakázali maloletým deťom sťažovateľa samostatne, ako i s treťou osobou vycestovať mimo\núzemia Slovenskej republiky, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej\n(t. j. do skončenia konania o návrat maloletých do krajiny obvyklého pobytu). Túto\npodstatnú premennú je potrebné akcentovať pri hľadaní odpovede na otázku, či sa sťažnosť\nsťažovateľa javí v časti namietaného porušenia ním označených práv napadnutým\nuznesením krajského súdu pri predbežnom prerokovaní ako opodstatnená a je potenciálne\nmožné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv\nsťažovateľa.\n10. Najprv ústavný súd uvádza, že krajský súd správne poukázal, že „je potrebné\nodlíšiť v prvom rade právomoc na návratové konanie podľa Haagskeho dohovoru, ktoré\nkončí nariadením návratu dieťaťa do štátu ich obvyklého pobytu alebo nenavrátením\ndieťaťa a v druhom rade právomoc na nariadený výkon slovenského rozhodnutia“. V tomto\nprípade ide o nariadený výkon predbežného opatrenia vydaného súdom Slovenskej\nrepubliky v súlade s čl. 20 nariadenia Brusel IIa. Podľa čl. 20 ods. 1 nariadenia Brusel IIa\nv naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu\nprijať predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení, s ohľadom na osoby alebo majetok\nv tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto\nnariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu. Všeobecné\nsúdy v čase nachádzania sa povinnej a maloletých detí v Slovenskej republike mali\nprávomoc rozhodovať vo veci návratu maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu\na taktiež rozhodovať o predbežnom opatrení v zmysle čl. 20 nariadenia Brusel IIa. Podľa\nčl. 47 ods. 1 nariadenia Brusel IIa sa výkon takéhoto predbežného opatrenia riadi právnym\nporiadkom členského štátu výkonu.\n11\n\n10.1 Ďalej krajský súd následne správne konštatoval, že „v tomto prípade sa... jedná\no konanie o výkon rozhodnutia s cudzím prvkom, kde otázka štátneho občianstva... resp.\nobvyklého pobytu dieťaťa nie je rozhodujúca, ale podstatným je miesto výkonu rozhodnutia,\nt. j. miesto, kde majú byť prijaté donucovacie opatrenia, ktorými sa výkon realizuje.\nPrávomoc súdov vo veci výkonu rozhodnutia sa riadi miestom výkonu rozhodnutia\nz dôvodu, že donucovacie opatrenia sú obmedzené a vynútiteľné len na území štátu výkonu.\nSlovenský súd totiž nemôže nariadiť výkon rozhodnutia voči maloletým, ktorý sa fyzicky\nnachádzajú v Maďarsku. Odvolací súd má na základe vyššie uvedeného preukázané, že\npovinná sa s maloletými deťmi zdržiava na území Maďarska, kde navštevujú školu, kde\nbývajú a majú nahlásený trvalý pobyt.“. Inak povedané, pri návrhu na nariadenie výkonu\nrozhodnutia (predbežného opatrenia vydaného slovenským súdom) vydaného v zmysle\nčl. 20 nariadenia Brusel IIa podaného na súde Slovenskej republiky je potrebné v zmysle\nčl. 40 nariadenia Brusel IIa aplikovať vnútroštátne právne predpisy Slovenskej republiky\nreglementujúce právomoc (resp. príslušnosť) súdov a spôsob výkonu rozhodnutí\nslovenských súdov. Podľa v čase rozhodovania okresného súdu a krajského súdu platného\na účinného Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) bol príslušný na výkon\nsúdneho rozhodnutia vo veciach výchovy maloletých všeobecný súd dieťaťa (§ 237 ods. 5\nOSP). Všeobecným súdom dieťaťa sa rozumel súd, v obvode ktorého mal občan bydlisko,\na ak nemal bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržoval (§ 85 ods. 1 OSP). Pokiaľ mali súdy\nza preukázané, že maloleté deti spolu s povinnou mali v čase ich rozhodovania bydlisko\n(resp. sa zdržovali) v Maďarsku, resp. ak súdy dospeli k záveru, že nie sú všeobecným\nsúdom maloletých detí, boli povinné postupovať podľa § 105 ods. 2 a 3 OSP (porov.\nR 21/1981, s. 154: „Aj v konaní o výkone rozhodnutia, ak súd zistí, že nie je miestne\npríslušný, postupuje podľa ustanovenia § 105 ods. 2 a 3 OSP.“), a keďže v Slovenskej\nrepublike nebolo súdu, ktorému by bolo možné vec v zmysle § 105 ods. 2 OSP postúpiť,\nsprávne v zmysle § 104 OSP konanie o návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia\n(predbežného opatrenia) zastavili.\n10.2 Neobstojí ani námietka sťažovateľa, že súdy mali právomoc rozhodovať\no návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (predbežného opatrenia) podľa čl. 10 nariadenia\nBrusel IIa. Tento článok totiž upravuje zachovanie právomoci súdov krajiny obvyklého\n12\n\npobytu v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa, t. j. v prípade\nskutkového stavu sťažovateľa sa tento článok vzťahoval na právomoc súdov Spojených\nštátov amerických, keďže Spojené štáty americké boli v čase neoprávneného premiestnenia\nalebo zadržiavania maloletých detí na území Slovenskej republiky krajinou ich obvyklého\npobytu. Článok 10 nariadenia Bruselu IIa tak nebol v právnej veci sťažovateľa (otázka\npríslušnosti súdov Slovenskej republiky pre nariadenie výkonu predbežného opatrenia\nvydaného slovenským súdom v konaní o návrat maloletých do krajiny obvyklého pobytu)\naplikovateľný.\n10.3 Záver krajského súdu o tom, že „v prípade, že povinná nerešpektuje\nprávoplatné a vykonateľné rozhodnutie tunajšieho súdu, oprávnený sa môže obrátiť\ns návrhom na výkon rozhodnutia na príslušný súd v Maďarsku potom, ako bude rozhodnutie\ntunajšieho súdu v zmysle čl. 28 ods. 1 nariadenia v tomto štáte vyhlásené za vykonateľné“,\nsa neprieči právnym normám nariadenia Brusel IIa alebo právnym predpisom Slovenskej\nrepubliky vzťahujúcim sa v tom čase na vec sťažovateľa. Naopak, krajský súd výstižne\npoučil sťažovateľa o ďalšom postupe, využitím ktorého je sťažovateľ oprávnený hájiť svoje\npráva vyplývajúce z právoplatných predbežných opatrení vydaných v jeho veci.\n11. Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že napadnuté uznesenie krajského\nsúdu nemožno považovať za také, ktoré by sa priečilo ústavným požiadavkám na\nspravodlivé rozhodovanie alebo odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Postup krajského súdu\nv konaní a závery krajského súdu v napadnutom uznesení zároveň rešpektujú hmotné\na procesné ústavné práva sťažovateľa a ani po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie by nebolo\nani potenciálne možné konštatovať porušenie označených hmotných (čl. 19 ods. 2 a čl. 41\nods. 1 a 4 ústavy a čl. 8 ods. 1 dohovoru) a procesných (čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru) ústavných práv sťažovateľa postupom v konaní a napadnutým uznesením\nkrajského súdu.\n11.1 Ústavný súd preto odmietol sťažnosť v časti namietaného porušenia označených\nústavných práv sťažovateľa postupom v konaní a napadnutým uznesením krajského súdu\nz dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\n\n13\n\n12. Na záver ústavný súd na poli obiter dicta uvádza, že neušiel jeho pozornosti\nrozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) č. 383/13 z 21. 7. 2015\nv sťažovateľovej veci, ktorým ESĽP konštatoval porušenie čl. 8 dohovoru nedostatkom\nprocesnej ochrany sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom vo veci sp. zn.\nII. ÚS 584/2011. Ústavný súd deklaruje, že v prerokúvanej veci sťažovateľa sa oboznámil\nso závermi ESĽP vyplývajúcimi z citovaného rozsudku, avšak tieto nebolo možné\ntransponovať do prerokovávanej veci, keďže rozsudok ESĽP a jeho závery v ňom uvedené\nsa týkali otázky možnosti intervencie sťažovateľa do konania pred ústavným súdom\nv pozícii vedľajšieho účastníka, možnosti oboznámiť sa ako vedľajší účastník po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie so spisom a vyjadriť sa k podanej sťažnosti (vec sp. zn.\nII. ÚS 584/2011 sa týkala sťažnosti matky maloletých detí sťažovateľa, ktorá napadla\nsťažnosťou rozhodnutia všeobecných súdov o nariadení návratu maloletých detí do krajiny\nich obvyklého pobytu).\n13. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. novembra 2016\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "medzinárodné právo-súkromné", "príslušnosť", "výkon rozhodnutia", "rodičovské práva, rodina"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0572925a-206d-4bcd-a1c6-fc2678224790", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.516.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 516/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 516/2015 z 20. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.516.2015.1"}, {"guid": "ussr:ecf1248e-0a10-4e54-9442-556147c2606e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.361.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 361/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 361/2014 z 27. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-27", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.361.2014.1"}, {"guid": "ussr:8421171f-00ce-40df-b1e6-76ec0c68a5d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 100/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 100/2014 z 23. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-23", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8421171f-00ce-40df-b1e6-76ec0c68a5d1"}, {"guid": "ussr:da37836d-126a-45c6-84a7-37da9a8015bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 537/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 537/2013 z 5. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-05", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da37836d-126a-45c6-84a7-37da9a8015bd"}, {"guid": "ussr:0340980d-8202-4406-8f8d-b72d42b23cd3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 569/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 569/2013 z 30. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0340980d-8202-4406-8f8d-b72d42b23cd3"}, {"guid": "ussr:94993a3d-ca80-4571-9d2b-2be116e2bf9b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 584/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 584/2011 z 16. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-16", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:94993a3d-ca80-4571-9d2b-2be116e2bf9b"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 152/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00"}, {"guid": "ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "4ed2bc8e-3bef-479d-afe3-d58a1cc7821c:4b16f24e-bc90-4049-8a79-055349dd9bed", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4214213860.1", "spisova_znacka": "26CoE/303/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 26CoE/303/2014 z 21. 10. 2014", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2014-10-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4214213860.1"}, {"guid": "2d6dce14-d667-42d2-bf94-75d2a9285821:1f7a7c23-0d1e-4695-8d55-ba3f65665d8a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1110246139.4", "spisova_znacka": "11CoP/229/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/229/2013 z 9. 6. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-06-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1110246139.4"}, {"guid": "3bf87b65-c7b7-4bbc-8285-ea5813ca0c7a:e48f43e2-057c-4c06-9011-11b206998fb9", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Em/1/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Komárno sp. zn. 10Em/1/2014 z 8. 8. 2014", "sud": "Okresný súd Komárno", "datum_vydania": "2014-08-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3bf87b65-c7b7-4bbc-8285-ea5813ca0c7a:e48f43e2-057c-4c06-9011-11b206998fb9"}, {"guid": "56728495-e75a-4090-a116-4cf3407927f9:142c970e-18da-4cb4-9181-34e37767088b", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Em/2/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Komárno sp. zn. 9Em/2/2013 z 28. 4. 2014", "sud": "Okresný súd Komárno", "datum_vydania": "2014-04-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/56728495-e75a-4090-a116-4cf3407927f9:142c970e-18da-4cb4-9181-34e37767088b"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1a70a4cc-10fc-4e09-974f-ba38959c9164", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.100.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 100/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 100/2018 z 8. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-08", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.100.2018.1"}]}