{"guid": "ussr:fc43b3d2-343c-41f5-939a-2efae88375c9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.824.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 824/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 824/2016 z 4. 4. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 4. apríla 2017, sp. zn. II. ÚS 824/2016, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.824.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2017-04-04", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fc43b3d2-343c-41f5-939a-2efae88375c9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.824.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.824.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.824.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 824/2016-57\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. apríla 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť\n, zastúpenej Advokátskou kanceláriou IURISTICO s. r. o.,\nCimborkova 13, Košice, v mene ktorej koná advokát JUDr. Matej Kukura, PhD., vo veci\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 950/1999, za účasti\nOkresného súdu Košice I, a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.\n10 C 950/1999 p o r u š e n é b o l i .\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 7 000 €\n\n(slovom sedemtisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\n3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 363,78 € (slovom tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatosem centov)\nna účet jej právneho zástupcu JUDr. Mateja Kukuru, PhD., Advokátska kancelária\nIURISTICO s. r. o., Cimborkova 13, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. apríla 2016\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala\n\nporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 950/1999 (ďalej len „napadnuté konanie okresného\nsúdu“) a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 6 Co 55/2012.\nZo sťažnosti vyplýva, že bývalý manžel sťažovateľky\n\n(ďalej aj\n\n„navrhovateľ“) podal 13. septembra 1999 na okresnom súde návrh na vyporiadanie\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov. Konanie je vedené okresným súdom pod sp. zn.\n10 C 950/99. Súdny poplatok navrhovateľ uhradil 27. septembra 1999. Sťažovateľka\nuvádza, že navrhovateľ sa domáhal vyporiadania majetku nadobudnutého počas trvania\nich manželstva, ktoré bolo rozvedené rozsudkom okresného súdu č. k. 11 C 7/99-32\nz 27. mája 1999.\n\n2\n\nSťažovateľka ďalej uvádza: „2. Dňa 20. 10. 1999 zaslala sťažovateľka konajúcemu\nsúdu vyjadrenie k predmetnej žalobe.\n3. Dňa 17. 1. 2001 okresný súd vydal pokyn na doručenie vyjadrenia sťažovateľky\nnavrhovateľovi.\n4. Okresný súd nariadil prvé pojednávanie vo veci na 5. 4. 2002, ktoré bolo\nbez vykonania dokazovania v dôsledku ospravedlnenej neúčasti navrhovateľa a školenia\nzákonného sudcu odročené na 24. 5. 2002.\n5. Pojednávanie vytýčené na 24. 5. 2002 bolo v dôsledku ospravedlnenia sa právnej\nzástupkyne navrhovateľa z dôvodu kolízie pojednávaní a napriek účasti sťažovateľky\ni jej právneho zástupcu opäť bez pojednávania vo veci odročené uznesením súdu\nna 19. 9. 2002.\n6. Okresný súd dňa 10. 9. 2002 vydal pokyn na zmenu dátumu pojednávania\nna 17. 10. 2002.\n7. Dňa 17. 10. 2002 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, na ktorom boli vykonané\nvýsluchy účastníkov konania a iné dôkazy. Pojednávanie bolo následne odročené\nna 16. 1. 2003.\n8. Pojednávanie vo veci vytýčené na 16. 1. 2003 bolo odročené na 13. 3. 2003\nna základe žiadosti sťažovateľky zo dňa 20. 1. 2003 z dôvodu jej pracovnej\nzaneprázdnenosti.\n9. Pojednávanie vo veci vytýčené na 13. 3. 2003 bolo na základe žiadosti právnej\nzástupkyne navrhovateľa z dôvodu kolízie pojednávaní a z dôvodu školenia zákonnej\nsudkyne odročené na 22. 5. 2003.\n10. Dňa 22. 5. 2003 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie vo veci, na ktorom súd\nvykonal dokazovanie a následne pojednávanie uznesením odročil na neurčito.\n11. Uznesením zo dňa 6. 8. 2003 nariadil súd ďalšie pojednávanie vo veci\nna 15. 10. 2003.\n12. Dňa 15. 10. 2003 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, ktoré bolo odročené\nna 4. 12. 2003.\n13. Dňa 4. 12. 2003 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, na ktorom účastníci\nkonania požiadali o poskytnutie lehoty na mimosúdne dohodu, a pojednávanie bolo\n\n3\n\nz uvedeného dôvodu odročené na neurčito, s tým, že účastníci konania majú oznámiť súdu\nv lehote do 1. marca 2004, či došlo k mimosúdnej dohode.\n14. Okresnému súdu bolo 11. 2. 2004 doručené podanie navrhovateľa, v ktorom\noznámil súdu, že k uzavretiu mimosúdnej dohody medzi účastníkmi nedošlo.\n15. Okresný súd vytýčil uznesením zo dňa 10. apríla 2006 ďalší termín pojednávania\nvo veci na 7. 6. 2006.\n16. Na pojednávaní vo veci dňa 7. 6. 2006 súd vykonal ďalšie dokazovanie vo veci\na pojednávanie odročil na 20. 9. 2006.\n17. Dňa 20. 9. 2006 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, ktoré bolo po vykonanom\ndokazovaní odročené na 22. 11. 2006.\n18. Dňa 21. 9. 2006 doručila sťažovateľka súdu písomnosti ohľadne predmetu\nkonania. Následne 25. 9. 2006 okresný súd vydal pokyn na doručenie výzvy právnemu\nzástupcovi sťažovateľky na doručenie požadovaných písomností a dňa 6. 10. 2006 pokyn\nna doručenie urgencie uvedenej výzvy.\n19. Dňa 3. novembra 2006 rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom\nIII. ÚS 214/06-28 o porušení základného práva navrhovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom Okresným súdom\nKošice I pod. sp. zn. 10 C 950/99 a priznal navrhovateľovi i primerané finančné\nzadosťučinenie.\n20. Dňa 22. 11. 2006 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci a ďalšie pojednávanie\nbolo nariadené na 2. 2. 2007.\n21. Na pojednávaní vo veci uskutočnenom dňa 2. 2. 2007 okresný súd vykonal\ndokazovanie a následne pojednávanie odročil na neurčito.\n22. Dňa 26. 2. 2007 bol okresnému súdu doručený návrh právnej zástupkyne\nnavrhovateľa na vykonanie znaleckého dokazovania ohľadne stanovenia hodnoty\nnehnuteľnosti, ktorá bola predmetom vyporiadania bezpodielového vlastníctva účastníkov\nkonania. Dňa 27. 2. 2007 nariadil okresný súd termín hlavného pojednávania vo veci na\n11. 4. 2007.\n23. Dňa 11. 4. 2007 sa konalo pojednávanie vo veci, ktoré však bolo vzápätí\nodročené z dôvodu neprítomnosti svedka na 16. 5. 2007.\n\n4\n\n24. Upovedomením zo dňa 11. 5. 2007 bolo účastníkom konania oznámené opätovné\nodročenie pojednávania na 15. 6. 2007 z dôvodu žiadosti právnej zástupkyne navrhovateľa,\nspolu s výzvou okresného súdu adresovanou účastníkom konania na predloženie písomných\npodkladov.\n25. Dňa 15. 6. 2007 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, na ktorom súd vykonal\ndokazovanie a pojednávanie bolo odročené za účelom ďalšieho dokazovania na 12. 9. 2007.\n26. Na žiadosť právnej zástupkyne navrhovateľa bolo pojednávanie vo veci zo dňa\n12. 9. 2007 odročené na 23. 11. 2007.\n27. Dňa 23. 11. 2007 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie vo veci, na ktorom bolo\nvykonané dokazovanie a pojednávanie bolo následne odročené na neurčito za účelom\nznaleckého dokazovania.\n28. Dňa 13. 3. 2008 okresný súd vydal uznesenie o ustanovení znalca, ktorým\nstanovil znalcovi povinnosť vypracovať znalecký posudok do 30 dní odo dňa doručenia\nsúdneho spisu ohľadne určenia trhovej hodnoty rodinného domu a členského podielu\ndružstevného bytu ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.\n29. Dňa 17. 3. 2008 súd telefonicky kontaktoval znalca za účelom zistenia adresy\nna doručenie uznesenia a spisu. Súdny spis bol znalcovi zaslaný 5. 5. 2008. Znalec vykonal\nmiestnu ohliadku nehnuteľnosti, ktorá mala byť predmetom znaleckého posudku dňa\n21. 5. 2008.\n30. Dňa 1. 8. 2008 uznesením č. k. 10 C/950/1999-343 rozhodol okresný súd\no znalečnom.\n31. Dňa 8. 8. 2008 bol právnemu zástupcovi sťažovateľky doručený znalecký\nposudok.\n32. Dňa 27. 8. 2008 bol spis postúpený na Krajský súd v Košiciach za účelom\nrozhodnutia o odvolaní znalca voči výške znalečného.\n33. Krajskému súdu bol spis doručený 5. 9. 2008.\n34. Dňa 15. 10. 2009 rozhodol krajský súd uznesením č. k. 4 Co/285/2008-360\no odvolaní ohľadne výšky znalečného.\n35. Spis bol doručený späť okresnému súdu 20. 11. 2009.\n36. Okresný súd následne dňa 27. 11. 2009 nariadil termín pojednávania vo veci\nna 10. 2. 2010.\n\n5\n\n37. Súd výzvou zo dňa 3. 12. 2009 vyzval súdneho znalca, aby oznámil súdu, k akému\nokamihu sú stanovené ceny nehnuteľností (či k dátumu vypracovania znaleckého posudku,\nalebo k roku 1999) a predvolaním zo dňa 3. 12. 2009 oznámil sťažovateľke nariadenie\npojednávania na 10. 2. 2010.\n38. Nálezom III. ÚS 220/09-41 zo dňa 20. januára 2010 rozhodol Ústavný súd\nSlovenskej republiky o porušení základného práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom Okresným súdom Košice I pod. sp. zn.\n10 C 950/99 a priznal navrhovateľovi i primerané finančné zadosťučinenie.\n39. Dňa 10. 2. 2010 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci.\n40. Dňa 15. 4. 2010 okresný súd uznesením č. k. 10 C/950/1999-379 ustanovil znalca\nna stanovenie trhovej ceny nehnuteľnosti ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode\nmanželstva t. j. 17. 6. 1999 (doručené 23. 4. 2010)\n41. Dňa 22. 7. 2010 sa uskutočnila ohliadka nehnuteľností znalcom.\n42. Dňa 3. 8. 2010 vydal okresný súd uznesenie o predĺžení lehoty na vypracovanie\nznaleckého posudku do 30. 9. 2010.\n43. Dňa 11. 10. 2010 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok.\n44. Pojednávanie vo veci vytýčené na 16. 3. 2011 (predvolanie doručené právnemu\nzástupcovi sťažovateľky 1. 2. 2011) bolo odročené pre práceneschopnosť sudkyne\nna 20. 4. 2011.\n45. Dňa 20. 4. 2011 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, ktoré bolo za účelom\nvýsluchu znalca odročené na 1. 6. 2011.\n46. Dňa 20. 5. 2011 sťažovateľka predložila súdu listiny, ako jej bolo uložené\nna pojednávaní dňa 20. 4. 2011.\n47. Dňa 1. 6. 2011 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci a súd vykonal vo veci\ndokazovanie aj výsluchom znalca. Pojednávanie bolo odročené na 19. 8. 2011.\n48. Dňa 19. 8. 2011 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený\nrozsudok súdu prvého stupňa č. k. 10 C 950/1999-503.\n49. Rozsudok súdu prvého stupňa bol doručený právnemu zástupcovi navrhovateľky\n21. 11. 2011.\n\n6\n\n50. Dňa 21. 11. 2011 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľky doručené opravné\nuznesenie zo dňa 15. 11. 2011, č. k. 10 C 950/1999-530.\n51. Dňa 5. 12. 2011 podala sťažovateľka voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa\nodvolanie.\n52. Dňa 26. 1. 2012 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľky doručené opravné\nuznesenie zo dňa 24. 1. 2012, č. k. 10 C 950/1999-549\n53. Dňa 27. 2. 2012 doručila sťažovateľka krajskému súdu vyjadrenie k odvolaniu\nnavrhovateľa.\n54. Európsky súd pre ľudské práva rozhodol rozsudkom 31. mája 2012 na základe\nsťažnosti navrhovateľa (sťažnosť č. 20986/10 zo dňa 29. marca 2010) o porušení\nčlánku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v dôsledku neprimeranej\ndĺžky súdneho konania.\n55. Dňa 14. 5. 2013 rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 6 Co/55/2012559, na základe odvolaní účastníkov konania tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil\na vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\n56. Dňa 18. 6. 2013 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľky doručené uznesenie\nodvolacieho súdu.\n57. Dňa 18. 6. 2013 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľky doručené uznesenie\nOkresného súdu Košice I zo dňa 12. 6. 2013, č. k. 10 C/950/1999-568, o povinnosti zaplatiť\nsúdny poplatok za odvolanie zo dňa 12. 6. 2013. Uznesenie krajského súdu o zrušení\nrozsudku súdu prvého stupňa bolo pritom okresnému súdu doručené 11. 6. 2013.\n58. Dňa 19. 6. 2013 sťažovateľka podala odvolanie voči uzneseniu z dôvodu\nnesprávne vyrubeného súdneho poplatku za odvolanie.\n59. Dňa 18. 7. 2013 podala sťažovateľka dovolanie voči uzneseniu Krajského súdu\nv Košiciach zo dňa 14. mája 2013, č. k. 6 Co/55/2012-559.\n60. Dňa 10. 9. 2013 vydal okresný súd výzvu adresovanú právnemu zástupcovi\nsťažovateľky na predloženie plnej moci na zastupovanie sťažovateľky v dovolacom konaní\n(doručené právnemu zástupcovi sťažovateľky 12. 9. 2013).\n61. Dňa 19. 9. 2013 oznámil právny zástupca sťažovateľky okresnému súdu\npísomným podaním, že plnomocenstvo založené v spise v konaní vedenom pod. sp. zn.\n10 C/950/1999 sa výslovne vzťahuje i na dovolacie konanie.\n\n7\n\n62. Dňa 13. 11. 2013 vydal okresný súd opätovnú výzvu adresovanú právnemu\nzástupcovi sťažovateľky na predloženie plnej moci na zastupovanie sťažovateľky\nv dovolacom konaní.\n63. Dňa 26. 11. 2013 doručil právny zástupca sťažovateľky súdu plnú moc\nna zastupovanie sťažovateľky v dovolacom konaní.\n64. Dňa 21. 11. 2013 vydal okresný súd výzvu na zaplatenie súdneho poplatku\nza dovolanie.\n65. Dňa 25. 3. 2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k.\n4 Cdo 450/2013 dovolanie sťažovateľky odmietol. Uznesenie bolo doručené okresnému\nsúdu 24. 4. 2015.\n66. Dňa 9. 10. 2015 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľky doručené predvolanie\nna pojednávanie vo veci vytýčené na deň 20. 11. 2015.\n67. Dňa 20. 11. 2015 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, na ktorom okresný súd\nvykonal dokazovanie a odročil pojednávanie na 18. 12. 2015.\n68. Dňa 1. 12. 2015 doručila sťažovateľka okresnému súdu dokumenty v zmysle\nuznesenia z pojednávania dňa 20. 11. 2015.\n69. Dňa 18. 12. 2015 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci a pojednávanie bolo opäť\nodročené na neurčito za účelom znaleckého dokazovania.\n70. Dňa 11. 1. 2016 doručila sťažovateľka okresnému súdu písomné vyjadrenie, ako\njej bolo uložené súdom na poslednom pojednávaní vo veci.“\nSťažovateľka po poukázaní na judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\n(napr. II. ÚS 79/97, I. ÚS 41/02, I. ÚS 156/02, I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02), ako\naj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Frydlender v. France) zastáva názor,\nže prerokúvaná vec nie je právne ani skutkovo zložitá, čo konštatoval aj ústavný súd\nvo svojich rozhodnutiach č. k. III. ÚS 214/06-28 a č. k. III. ÚS 220/09-41, ktorými rozhodol\no porušení základného práva navrhovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov\nv predmetnom konaní.\n\n8\n\nSťažovateľka uvádza, že dĺžka napadnutého konania jej spôsobuje nesmierne\nťažkosti, pretože jej možnosť nakladania s majetkom, ktorý je predmetom bezpodielového\nvlastníctva manželov, je sťažená a v niektorých prípadoch úplne znemožnená. Sťažovateľka\nsa tak už viac ako 16 rokov nachádza v stave právnej neistoty, čo sa týka jej majetku.\nVo vzťahu k jej správaniu v napadnutom konaní sťažovateľka uvádza, že napriek\ntomu, že dvakrát požiadala o odročenie pojednávania, táto skutočnosť podľa jej názoru\nnemohla žiadnym spôsobom prispieť k takým zásadným prieťahom, aké vznikli\nv napadnutom konaní. Sťažovateľka je toho názoru, že vždy včas reagovala na výzvy\nokresného súdu a plnila si povinnosti uložené okresným súdom.\nZároveň poukazuje na to, že sa sťažnosťami na prieťahy v napadnutom konaní\nadresovanými predsedovi okresného súdu podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.\no súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov domáhala\nnápravy. Prvú sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní podal právny zástupca\nsťažovateľky 1. apríla 2008 (Spr 32/2008, pozn.) a druhú sťažnosť podala sťažovateľka\n17. septembra 2013 (Spr 116/2013, pozn.). Dňa 21. októbra 2013 bol sťažovateľke\ndoručený prípis predsedu okresného súdu zo 4. októbra 2013, ktorým jej bolo oznámené,\nže jej sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní je dôvodná.\nVo vzťahu k postupu okresného súdu v napadnutom konaní sťažovateľka uvádza,\nže aj ústavný súd v náleze č. k. III. ÚS 214/06-28 z 3. novembra 2006 obdobia\nod 20. októbra 1999 do 17. januára 2001, od 27. marca 2001 do 17. januára 2002\na od 11. februára 2004 do 10. apríla 2006 označil za časové úseky, v ktorých došlo\nv dôsledku správania sa a nečinnosti okresného súdu k zbytočným prieťahom v konaní.\nNapriek týmto nálezom ústavného súdu, ako aj opakovaným sťažnostiam na prieťahy\nv konaní adresovaným predsedovi okresného súdu zo strany sťažovateľky okresný súd\npodľa sťažovateľky naďalej koná v napadnutom konaní spôsobom, ktorý má za následok,\nže zbytočné prieťahy v konaní pokračujú, v dôsledku čoho konanie vo veci trvá už viac\nako 16 rokov (v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu, pozn.).\n\n9\n\nSťažovateľka považuje za potrebné osobitne zdôrazniť, že aj po rozhodnutiach\nústavného súdu a jeho príkaze, aby okresný súd konal bez zbytočných prieťahov, okresný\nsúd postupuje naďalej spôsobom, ktorý spôsobuje predlžovanie konania nad primeranú\ndobu. V tejto súvislosti poukazuje najmä na obdobie od 23. novembra 2007\ndo 27. novembra 2009 a tiež obdobie od 10. februára 2010 do 16. marca 2011. Podľa nej\nnapriek tomu, že v týchto obdobiach boli vypracované znalecké posudky, okresný súd mal\npostupovať dôraznejšie voči znalcom vo vzťahu k dodržiavaniu lehôt na vypracovanie\nznaleckých posudkov. Sťažovateľka tiež namieta, že okresnému súdu trvalo dva mesiace,\nkým zaslal súdny spis znalcovi (od 17. marca 2008 do 5. mája 2008). Zároveň poukazuje\nna to, že okresný súd v konaní ustanovuje znalca už po tretíkrát k rovnakému predmetu\nznaleckého posudku. Sťažovateľka zastáva názor, že aj keď okresný súd v ostatnom čase\nnariaďuje pojednávania, dokazovanie vykonáva spôsobom, v dôsledku ktorého sa konanie\nnaďalej predlžuje nad primeranú mieru, a predlžuje sa tak stav právnej neistoty na strane\núčastníkov konania.\nPodľa sťažovateľky k celkovým prieťahom v konaní prispel aj krajský súd v konaní\nvedenom pod sp. zn. 6 Co 55/2012, keď neprimerane dlhú dobu rozhodoval o odvolaní\nznalca proti uzneseniu o znalečnom. Sťažovateľka poukazuje na to, že spis bol krajskému\nsúdu doručený 5. septembra 2008, no krajský súd rozhodol o odvolaní uznesením č. k.\n4 Co 285/2008-360 až 15. októbra 2009.\nVzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:\n„1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd v konaní pred Okresným súdom Košice I vedenom pod sp. zn.\n10 C 950/1999 porušené bolo.\n2. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv\n\n10\n\na základných slobôd v konaní pred Krajským súdom v Košiciach vedenom pod sp. zn.\n6 Co 55/2012 porušené bolo.\n3. Okresnému súdu Košice I sa prikazuje konať v konaní vedenom pod sp. zn.\n10 C 950/99 bez zbytočných prieťahov.\n4.\n\npriznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 16 000 €\n\n(slovom šestnásť tisíc eur), ktoré je jej Okresný súd Košice I povinný zaplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5.\n\npriznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €\n\n(slovom tisíc eur), ktoré je jej Krajský súd v Košiciach povinný zaplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n6. Okresný súd Košice I je povinný uhradiť\n\ntrovy právneho\n\nzastúpenia v sume 363,78 € (slovom tristošestdesiattri eur a 78 centov) na účet jej právneho\nzástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nVýzvou z 10. októbra 2016 ústavný súd požiadal okresný súd o zapožičanie ich spisu\nvedeného pod sp. zn. 10 C 950/1999, ktorý bol ústavnému súdu zapožičaný\n24. októbra 2016.\nÚstavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 824/2016-28\nzo 4. novembra 2016 ju podľa § 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) v časti týkajúcej sa porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní prijal na ďalšie\nkonanie. Vo zvyšnej časti sťažnosť ústavný súd odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nPo\n\nprijatí\n\nsťažnosti\n\nna\n\nďalšie\n\nkonanie\n\nústavný\n\nsúd\n\nvyzval\n\nprípisom\n\nzo 7. decembra 2016 predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril k vecnej stránke prijatej\nsťažnosti a k otázke vhodnosti ústneho pojednávania.\n\n11\n\nDňa 20. marca 2017 bol ústavnému súdu doručený prípis predsedu okresného súdu\nsp. zn. 1 SprV/603/2016 zo 14. marca 2017, v ktorom po zrekapitulovaní chronológie\núkonov, ktoré okresný súd v napadnutom konaní vykonal, k vecnej stránke prijatej sťažnosti\npredseda okresného súdu uviedol: „Predmetná vec po právnej stránke nie je zložitá. Značný\nstupeň zložitosti predstavuje skutková stránka veci. Súd v priebehu doterajšieho konania\nvypočul viacerých svedkov a štyri krát nariadil vo veci znalecké dokazovanie.\nSúd v konaní nariadil množstvo pojednávaní, vykonal rozsiahle dokazovanie, ale\naj napriek tomu do dnešného dňa vec nie je rozhodnutá.\nAj keď som nezistil v konaní dlhšie obdobia absolútnej nečinnosti, celková dĺžka\nkonania je z hľadiska práva na rýchly a spravodlivý proces neakceptovateľná, preto som\ntoho názoru, že sťažnosť účastníkov je čiastočne dôvodná.\nDĺžku doterajšieho konania ovplyvnili do značnej miery aj samotní účastníci konania\npodávaním rôznych procesných návrhov, opravných prostriedkov, niekedy aj zbytočných\na návrhy na dokazovanie nepredniesli súdu naraz a v začiatku pojednávania, ale postupne\npodľa výsledku konania. Postoj účastníkov k prebiehajúcemu konaniu a ich podiel\nzodpovednosti za výsledok doterajšieho konania navrhujem zohľadniť.“\nZároveň predseda okresného súdu vyjadril súhlas s tým, aby ústavný súd rozhodol\no sťažnosti bez nariadenia ústneho pojednávania.\nÚstavný súd následne prípisom z 21. marca 2017 vyzval právneho zástupcu\nsťažovateľa, aby zaujal stanovisko k vyjadreniu predsedu okresného súdu, ktoré mu\nv prílohe zaslal, ako aj k otázke vhodnosti ústneho pojednávania.\nStanovisko právneho zástupcu sťažovateľky bolo ústavnému súdu doručené\n28. marca 2017. Právny zástupca v ňom uviedol: „... S názorom okresného súdu\nsa nestotožňujeme z nasledujúcich dôvodov:\n1. V súvislosti s tvrdením okresného súdu o tom, že sťažovateľky prispela svojim\nsprávaním k celkovej k dobe trvania konania, poukazujeme na skutočnosť, že sťažovateľka\nsa ospravedlnila z pojednávania vo veci jeden krát za 18 rokov.\n\n12\n\n2. K námietke okresného súdu, že k dĺžke konania prispeli i účastníci podávaním\nniekedy i zbytočných opravných prostriedkov a procesných návrhov, treba zdôrazniť,\nže podané odvolanie odvolací súd vyhodnotil ako dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie\nzrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Iba dovolanie podané sťažovateľkou bolo\nodmietnuté....\n5. Pokiaľ ide o návrhy sťažovateľky na vykonanie dokazovania, okrem tých, ktorých\nvykonania sa opakovane dožaduje od roku 2007, ďalšia potreba dokazovať niektoré\nskutočnosti vyplynula z rozhodnutia odvolacieho súdu. Treba zdôrazniť, že sťažovateľka\nod roku 2007 navrhuje vykonať dokazovanie, ktoré odôvodňuje disparitné rozdelenie\nmajetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súdy však tieto ignorujú\n− zo žiadneho rozhodnutia súdu prvej inštancie ani odvolacieho súdu nevyplýva, ako sa\nvysporiadali s predloženými písomnými dôkazmi, čo z nich zistili, nehovoriac o tom,\nže doposiaľ sťažovateľka k tejto otázke nebola vyslúchnutá, hoci to navrhovala...\n7. Prieťahy na strane súdu sú pritom zrejmé. Už po podaní žaloby dňa 13. septembra\n1999 bolo prvé pojednávanie vo veci nariadené až na 5. apríla 2002... Na strane okresného\nsúdu vznikli opätovné prieťahy v konaní aj za ďalšie obdobie, napr. v období december\n2003 až jún 2006, ktoré okresný súd odôvodňuje práceneschopnosťou sudkyne a pridelením\nveci novému sudcovi, ďalej od doručenia prvého znaleckého posudku dňa 5. júna 2008\nsa pojednávanie uskutočnilo až dňa 10. marca 2010, obdobne po predložení druhého\nznaleckého posudku dňa 11. októbra 2010 bolo pojednávanie vo veci vytýčené až na\n16. marca 2011, a napokon, pojednávanie vo veci po doručení spisu okresnému súdu\nNajvyšším súdom Slovenskej republiky bolo vytýčené až po uplynutí siedmych mesiacov,\nnariadenie tretieho znaleckého dokazovania po šiestich mesiacoch odo dňa uskutočnenia\npojednávania, atď...“ Vzhľadom na uvedené právny zástupca sťažovateľky žiada,\naby ústavný súd rozhodol v súlade s petitom prerokúvanej ústavnej sťažnosti, a zároveň\nvyjadril súhlas s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu.\nV nadväznosti na vyjadrenia účastníkov konania ústavný súd využil možnosť podľa\n§ 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože\ndospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n13\n\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPredmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 950/1999 došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov...\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\nÚstavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,\nktoré je garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské\npráva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej\nlehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98,\nI. ÚS 28/01).\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\n\n14\n\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nkonania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu\nvyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016 (ďalej aj „OSP“),\nktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak,\naby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa\nktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec\nbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nSudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby\nsa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná\npovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže\nodročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,\npredseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové\npojednávanie.\nÚstavný súd hodnotil postup okresného súdu v napadnutom konaní a jeho jednotlivé\nprocesné úkony podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna\n2016, keďže prevažná časť úkonov okresného súdu bola vykonaná do 30. júna 2016.\nVychádzajúc však z toho, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu\nprávoplatne skončené, ústavný súd poukazuje na to, že 1. júla 2016 nadobudol účinnosť\nzákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Podľa § 470 ods. 1\nCSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom\nnadobudnutia jeho účinnosti.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\n15\n\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup\nsamotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.\n1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd uplatňuje\npri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6\nods. 1 dohovoru, vychádzajúc z toho, že predmetom napadnutého konania je rozhodovanie\no vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ústavný súd konštatuje, že\npo právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec, ktorá patrí do rozhodovacej\nagendy všeobecného súdnictva, a preto napadnuté konanie nemožno považovať za právne\nzložité. Na druhej strane ústavný súd uznáva, že potreba vykonania znaleckého dokazovania\nsignalizuje určitý stupeň skutkovej zložitosti veci, táto však nemôže byť v danej veci taká,\naby ospravedlňovala doterajšiu dĺžku napadnutého konania.\n2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,\nči v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd\nzastáva názor, že správanie sťažovateľky v napadnutom konaní napriek tomu,\nže sťažovateľka celkovo dvakrát žiadala o odročenie pojednávanie, kde jedno bolo skutočne\nodročené na základe jej žiadosti, v druhom prípade došlo k odročeniu z dôvodu na strane\nokresného súdu, a nezúčastnila sa piatich nariadených pojednávaní, na ktorých však\nbol prítomný jej právny zástupca, neprispelo výraznou mierou k doterajšej dĺžke konania.\nVo vzťahu k procesnej aktivite sťažovateľky, na ktorú vo svojom vyjadrení poukázal\naj predseda okresného súdu (predseda okresného súdu zastáva názor, že k doterajšej dĺžke\nkonania prispeli aj samotní účastníci konania podávaním rôznych procesných návrhov,\nopravných prostriedkov a návrhov na dokazovanie, pozn.), ústavný súd poukazuje na to,\nže uvedené síce mohlo prispieť k doterajšej dĺžke konania predovšetkým z dôvodu potreby\nrozhodnúť o opravných prostriedkoch, na druhej strane však procesná aktivita sťažovateľky\nnemôže ospravedlniť nečinnosť, resp. neefektívnu činnosť okresného súdu, a už vôbec nie\n\n16\n\nto, že okresný súd vo veci právoplatne nerozhodol ani po uplynutí takmer 18 rokov\nod začatia konania (v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľky, pozn.).\n3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu v napadnutom\nkonaní.\nNapadnuté konanie okresného súdu začalo ešte v roku 1999 (13. septembra 1999 bol\nokresnému súdu doručený návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov, a to sťažovateľky ako žalovanej a\n\nako žalobcu, pozn.).\n\nV jeho priebehu ústavný súd už dvakrát rozhodol, že v napadnutom konaní došlo\nk porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru\n\n(III. ÚS 214/06 a III. ÚS 220/09, pozn.), a dokonca\n\no porušení práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nrozhodol aj Európsky súd pre ľudské práva (rozsudok č. 20986/10 z 31. 5. 2012, pozn.),\nnapriek tomu okresný súd ani do rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľky\nvo veci právoplatne nerozhodol.\nV tejto súvislosti ústavný súd poukazuje predovšetkým na tú skutočnosť, že\nobčianske súdne konanie, ktoré bez právoplatného rozhodnutia trvá tak dlho, ako to je\nv predmetnej veci, teda takmer 18 rokov, je už samo osebe z ústavného hľadiska celkom\njednoznačne neprimerané a neospravedlniteľné (m. m. IV. ÚS 160/03, IV. ÚS 19/04,\nIV. ÚS 261/07), a to bez ohľadu na skutočnosť, že ústavný súd nepripísal na ťarchu\nokresného súdu obdobie, v ktorom sa spis okresného súdu nachádzal na krajskom súde\nz dôvodu konaní o odvolaní, či už proti uzneseniu č. k. 10 C 950/1999-343 z 1. augusta\n2008 o znalečnom, alebo proti rozsudku okresného súdu č. k. 10 C 950/1999-503\nz 19. augusta 2011 v spojení s uznesením okresného súdu č. k. 10 C 950/1999-530\nz 15. novembra 2011 (ústavný súd poukazuje na to, že krajský súd zrušil rozsudok\n\n17\n\nokresného súdu z dôvodu, že bol nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, ktorý spočíval\nv tom, že odôvodnenie rozsudku okresného súdu nespĺňalo zákonom predpísané náležitosti\na zároveň okresný súd aj nedostatočne zistil skutkový stav, krajský súd preto uložil\nokresnému súdu, aby doplnil dokazovanie a určil rozsah bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov v súlade s jeho v rozhodnutí vysloveným právnym názorom, pozn.), a nakoniec\nani obdobie, keď sa spis okresného súdu nachádzal na Najvyššom súde Slovenskej\nrepubliky z dôvodu podaného dovolania.\nÚstavný súd poukazuje na to, že takéto neobyčajne dlhé konanie možno spravidla\nuž len na základe tejto skutočnosti považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným\nv čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Takáto zdĺhavosť konania totiž v princípe\npredlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo na súdnu\nochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate. V predmetnom prípade\nskúmanie všetkých neprimeraných postupov medzi jednotlivými úkonmi okresného súdu\nje celkom jednoznačne nadbytočné, pretože o efektívnom postupe okresného súdu\nv napadnutom konaní už prima facie nemožno hovoriť. Účel práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov, a to odstránenie stavu právnej neistoty účastníkov konania\na požiadavka prejednania veci v primeranej lehote podľa dohovoru, ktorá vyplýva\nzo všeobecnej zásady justice delayed, justice denied (oneskorená spravodlivosť, odopretá\nspravodlivosť), v napadnutom konaní, ktoré trvá takmer 18 rokov bez právoplatného\nrozhodnutia, nemožno posúdiť inak než ako porušujúci imperatív zakotvený v čl. 48 ods. 2\nústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nNa tomto základe ústavný súd konštatoval, že predovšetkým neefektívnou\na nesústredenou činnosťou okresného súdu, ale aj jeho nečinnosťou (predovšetkým\nv obdobiach od 20. októbra 1999 do 17. januára 2001, od 27. marca 2001 do 17. januára\n2002 a od 11. februára 2004 do 10. apríla 2006, pozn.) došlo v napadnutom konaní\nk zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku\nnálezu).\n\n18\n\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,\nvo veci konal.\nVzhľadom na to, že ústavný súd už nálezom č. k. III. ÚS 214/06-28 z 3. novembra\n2006 prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal, nepovažoval za potrebné uložiť túto\npovinnosť okresnému súdu opakovane.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha.\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz\nna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).\nSťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume\n16 000 €, ktoré odôvodňuje tým, že okresný súd aj napriek predchádzajúcim rozhodnutiam\nústavného súdu v napadnutom konaní aj naďalej postupuje spôsobom, ktorý predlžuje stav\nprávnej neistoty sťažovateľky, čo sa týka jej majetkových práv, pričom doba tejto právnej\n\n19\n\nneistoty je podľa nej absolútne neprimeraná povahe sporu. Sťažovateľke nie je dosiaľ\nznámy rozsah majetku, ktorý by jej mal pripadnúť v rámci vysporiadania bezpodielového\nspoluvlastníctva, tento nemôže ani v pokojnom stave užívať a navyše je neustále\nvystavovaná tlaku v súvislosti s nakladaním so spoločným majetkom. Priznaním\nprimeraného zadosťučinenia by tak ústavný súd podľa jej názoru zmiernil následky, ktoré\nokresný súd svojím neefektívnym, neplynulým a nesústredeným konaním sťažovateľke\nspôsobil.\nPodľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie\nfinančného zadosťučinenia.\nPri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý\nspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na\nkonkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil zásadou, že cieľom primeraného\nfinančného zadosťučinenia je v prvom rade reparácia nemajetkovej ujmy sťažovateľa (m. m.\nIV. ÚS 84/02, tiež napr. IV. ÚS 592/2012).\nS prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.\n10 C 950/1999, berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, ako aj skutočnosť, že konanie\nvo veci sťažovateľky nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný\nsúd považoval priznanie sumy 7 000 € sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie\npodľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 2 výroku tohto nálezu).\nÚstavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré\njej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n\n20\n\nSťažovateľka vo svojej sťažnosti žiada o úhradu trov právneho zastúpenia v sume\n363,78 €.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádza z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2015, ktorá\nbola 858 € (za dva úkony v roku 2016 − prevzatie a príprava zastúpenia a podanie\nsťažnosti), čo v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“) činí 2 x 143 € a režijný paušál 2 x 8,58 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky),\na teda spolu predstavuje sumu 303,16 €. Pretože právny zástupca sťažovateľky preukázal,\nže je platiteľom dane z pridanej hodnoty, predložením osvedčenia o registrácii pre daň,\nústavný súd v takom prípade zvyšuje priznanú úhradu o daň z pridanej hodnoty v rozsahu\n20 % (60,63 €) podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, teda priznaná úhrada trov sťažovateľky by\ncelkovo podľa výpočtov ústavného súdu predstavovala sumu 363,79 €.\nKeďže sťažovateľkou uplatnená suma trov konania (363,78 €) nie je v rozpore\ns vyhláškou, ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov konania v ňou požadovanej\nsume (bod 3 výroku tohto nálezu).\nPriznanú náhradu trov konania v uvedenej sume je okresný súd povinný zaplatiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263\nods. 1 CSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. apríla 2017\n\n21", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "občianske súdne konanie", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "vlastníctvo-vysporiadanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/950/1999", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f625f01b-bd92-430c-b6b3-e5428a3be86e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 592/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 592/2012 z 21. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-21", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f625f01b-bd92-430c-b6b3-e5428a3be86e"}, {"guid": "ussr:21acde2e-433a-4c5c-9ed7-f0ca7ddfd4bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 220/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 220/09 z 20. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21acde2e-433a-4c5c-9ed7-f0ca7ddfd4bd"}, {"guid": "ussr:3ee1f82e-ad62-4a1e-ad1b-6bf994bb9a81", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 261/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 261/07 z 17. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-17", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ee1f82e-ad62-4a1e-ad1b-6bf994bb9a81"}, {"guid": "ussr:2ec43a8a-14f1-448b-9876-0b8ce7191593", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 214/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 214/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ec43a8a-14f1-448b-9876-0b8ce7191593"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:40d84905-646d-44df-9c73-0d0dc90d6a3d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 19/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 19/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40d84905-646d-44df-9c73-0d0dc90d6a3d"}, {"guid": "ussr:92435d8b-78a1-45d9-b6e6-7d3794d0e036", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 160/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 160/03 z 14. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-14", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:92435d8b-78a1-45d9-b6e6-7d3794d0e036"}, {"guid": "ussr:fb8cd6a0-633b-4488-89d2-87020ce763fc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/02 z 17. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-17", "citacie_n": 211, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb8cd6a0-633b-4488-89d2-87020ce763fc"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:725b3c24-569e-4b71-81bc-3f0f8d023bbf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 84/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 84/02 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 178, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:725b3c24-569e-4b71-81bc-3f0f8d023bbf"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 28/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "c44f557c-3c8c-4637-968d-a299e88844cb:984956a5-e4f9-429a-af94-3ad5fe9d49ea", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5710206573.1", "spisova_znacka": "6Co/55/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/55/2012 z 27. 11. 2012", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2012-11-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5710206573.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:56e4975d-4b26-4863-9461-702555f3c806", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.414.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 414/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 414/2020 z 17. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-17", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.414.2020.1"}]}