{"guid": "ussr:bf405cf7-1b45-41b0-95e2-a242c0c89f74", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.819.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 819/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 819/2016 z 15. 3. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 15. marca 2017, sp. zn. II. ÚS 819/2016, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.819.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-03-15", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3", "nazov": "čl. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "nazov": "čl. 8 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-9", "nazov": "čl. 9 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10", "nazov": "čl. 10 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "nazov": "čl. 14 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 9", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 9", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 9", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 9", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 9", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 9", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-3", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-9", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-10", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-14", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bf405cf7-1b45-41b0-95e2-a242c0c89f74", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.819.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.819.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.819.2016.1/text", "citacie_n": 11, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 819/2016-69\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. marca 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť\nna výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby,\n\n, t. č. Ústav\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Ing. Martinom Cimrákom, LL.M, Advokátska kancelária\nJUDr. Cimrák, s. r. o., Štefánikova 7, Nitra, vo veci namietaného porušenia základného\npráva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa\nčl. 3, čl. 8, čl. 9 a čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj\nporušenia čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Ústavu\nna výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava v konaní č. 593051/1-2013\na jeho rozhodnutím zo 17. mája 2013, ako aj postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej\nrepubliky v konaní č. IV/2 Gn 84/14/1000-11 a jej oznámením o vybavení opakovaného\npodnetu z 27. mája 2015 a takto\nrozhodol:\n1. Sťažnosti\n\nnevyhovuje.\n\n2. Ustanovenému advokátovi JUDr. Ing. Martinovi Cimrákovi, LL.M, p r i z n á v a\núhradu trov právneho zastúpenia v sume 639,58 € (slovom šesťstotridsaťdeväť eur\na päťdesiatosem centov), ktorú j e Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky\n\np o v i n n á uhradiť na účet advokáta JUDr. Ing. Martina Cimráka, LL.M, Advokátska\nkancelária JUDr. Cimrák, s. r. o., Štefánikova 7, Nitra, do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2015\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného\n\nporušenia jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 3, čl. 8, čl. 9 a čl. 10 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj porušenia čl. 14\ndohovoru postupom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava\n(ďalej len „ÚVTOS Ilava“) v konaní č. 593051/1-2013 a jeho rozhodnutím zo 17. mája\n2013\n\n(ďalej\n\naj\n\n„napadnuté\n\nprokuratúry Slovenskej\n\nrepubliky\n\nrozhodnutie“),\n(ďalej\n\nlen\n\nako\n\naj\n\n„generálna\n\npostupom\n\nGenerálnej\n\nprokuratúra“)\n\nv konaní\n\nč. IV/2 Gn 84/14/1000-11 a jej oznámením o vybavení opakovaného podnetu z 27. mája\n2015 (ďalej aj „napadnuté oznámenie“).\n1.1 Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 819/2016-12 zo 4. novembra 2016 prijal\nsťažnosť na ďalšie konanie a zároveň uznesením č. k. II. ÚS 819/2016-24 z 10. novembra\n2016 ustanovil sťažovateľovi právneho zástupcu z radov advokátov.\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 26. apríla 2013 navštívil sťažovateľ ako\nosoba vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ilava spoluväzňa na jeho cele, pričom\nsťažovateľ si so sebou zobral aj osobné veci, medzi ktoré patril aj časopis Plus 7 dní,\nv ktorom mal nalepené vystrihnuté erotické/pornografické obrázky z bežne predávaných\nerotických/pornografických časopisov, ako sú napr. Fontána, Inspirace, OKM, Tabu, České\npéčko a iné. Tieto obrázky podľa vyjadrenia sťažovateľa zobrazovali plnoletých mužov\na ženy pri výkone heterosexuálneho pohlavného styku, teda podľa mienky sťažovateľa išlo\no erotiku aj napriek tomu, že zobrazovanie pohlavného styku sa podľa neho nesprávne\nnazýva pornografia. Pri kontrole časopisu Plus 7 dní pred sťažovateľovou celou príslušníci\n2\n\nZboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej aj „príslušníci zboru“) sťažovateľovi tento časopis\nodňali, pričom podľa príslušníkov zboru išlo o zaistenie dôkazového materiálu. Následne\nbolo sťažovateľovi oznámené začatie disciplinárneho konania pre porušenie zákazu\nprechovávať tlačoviny a predmety, ktoré ohrozujú mravnosť podľa § 40 písm. i) zákona\nč. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výkone trestu odňatia slobody“).\n2.1 Sťažovateľovi bol rozhodnutím pedagóga ÚVTOS Ilava z 10. mája 2013 uložený\ndisciplinárny trest – pokarhanie, pre porušenie zákazu prechovávať tlačoviny a predmety\nohrozujúce mravnosť podľa § 40 písm. i) zákona o výkone trestu odňatia slobody tým, že\nsťažovateľ prechovával časopis s obrázkami s pornografickým obsahom. Proti rozhodnutiu\nz 10. mája 2013 sťažovateľ podal sťažnosť, ktorá však bola napadnutým rozhodnutím\nzamietnutá z dôvodu, že „spáchanie disciplinárneho previnenia a jeho zavinenie bolo\ndostatočne preukázané záznamom o disciplinárnom previnení a výpoveďou svedka.\nVzhľadom na povahu a spôsob spáchania disciplinárneho previnenia, následky a okolnosti,\nza ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia, pohnútky a doterajší postoj odsúdeného\nk plneniu povinností je uložený disciplinárny trest únosný a primeraný závažnosti spáchania\ndisciplinárneho previnenia.“.\n2.2 Proti napadnutému rozhodnutiu sťažovateľ podal sťažnosť, ktorú ústavný súd\nuznesením sp. zn. I. ÚS 732/2013 z 11. decembra 2013 odmietol pre neprípustnosť\nz dôvodu, že sťažovateľ má možnosť podať proti napadnutému rozhodnutiu podnet\npríslušnej prokuratúre na preskúmanie jeho zákonnosti podľa § 18 zákona č. 153/2001 Z. z.\no prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“). Sťažovateľ\nnásledne podal Krajskej prokuratúre v Trenčíne (ďalej len „krajská prokuratúra“) podnet\nz 21. mája 2014 na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Krajská prokuratúra oznámením\nč. 3 Kn 127/14/3300-19 z 15. júla 2014 podnet ako nedôvodný odložila. Sťažovateľ po\noboznámení sa s oznámením krajskej prokuratúry podal proti napadnutému rozhodnutiu\ngenerálnej prokuratúre opakovaný podnet na preskúmanie zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia. Prokurátor generálnej prokuratúry v zastúpení generálneho prokurátora\nnapadnutým oznámením opakovaný podnet ako nedôvodný odložil z dôvodu, že sťažovateľ\nvedel o tom, že: „obrázky s pornografickým obsahom sú zakázané a do časopisu Plus 7 dní\n3\n\nboli vlepené z dôvodu, aby sa pri osobnej previerke pred návštevou medzi odsúdenými\nnenašli, pretože v opačnom prípade na ich vlepenie do časopisu nebol dôvod. Pornografia\nje jedným z atribútov ohrozujúcich mravnosť a prechovávanie takejto tlačoviny je\nodsúdenému zakázané s poukazom na § 40 písm. i) zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu\nodňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\nProkurátorka v liste z 15. júla 2014 jednoznačne uviedla, že Váš podnet ako nedôvodný\nodkladá. S jej závermi sa v plnom rozsahu stotožňujem, na tieto zároveň poukazujem,\na preto nie je potrebné ich ďalej rozpisovať. V postupoch Krajskej prokuratúry Trenčín\na Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava som nezistil žiadne\nporušenie zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu pri vybavovaní\npôvodného podnetu z 21. mája 2014, a preto Váš opakovaný podnet z 24. marca 2015\nodkladám ako nedôvodný.“.\n3. Sťažovateľ v úvode svojej sťažnosti uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje\nza nezákonné a zároveň také, ktoré je namierené proti ľudským právam, pretože sťažovateľ\nje plnoletý, má 25 rokov a je jedine jeho osobným rozhodnutím, akú sexuálnu orientáciu\nzastáva a ako ju vyjadruje. Mať presvedčenie o správnosti heterosexuálnej orientácie\na zároveň byť heterosexuálne orientovaný považuje za svoje právo, ktoré mu garantuje čl. 9\ndohovoru a zároveň mu podľa jeho názoru čl. 10 dohovoru garantuje jeho vyjadrovanie\nslovom, písmom či obrazom napr. prostredníctvom fotografií na akomkoľvek médiu,\ninternetom, televíziou alebo časopisom. V danom prípade išlo podľa sťažovateľa\no vyjadrenie svojho presvedčenia a sexuálnej orientácie vo forme obrázkov, a teda fotografií\nnalepených v časopise, ktoré taktiež tvorili jeho súkromie, ktoré je chránené aj čl. 8\ndohovoru.\n3.1 Podľa sťažovateľa všetky tieto ľudské práva, samozrejme, pripúšťajú určité\nobmedzenie zo strany štátnych orgánov, pričom učiniť tak možno iba za splnenia striktne\nstanovených podmienok uvedených v druhých odsekoch týchto článkov, z ktorých vyplýva,\nže musí byť vykonané v súlade so zákonom (prvá podmienka), teda vnútroštátnym právom,\na zároveň musí takéto obmedzenie byť nevyhnutné v demokratickej spoločnosti (druhá\npodmienka). Sťažovateľ zastáva názor, že vnútroštátne právo, teda zákony vôbec\nnezakazujú žiadnemu plnoletému občanovi zastávať tento názor k ľudskej prirodzenosti\n4\n\nprostredníctvom\n\nvyhľadávania, prechovávania\n\nči\n\nšírenia\n\nmateriálov\n\nobsahujúcich\n\na zobrazujúcich heterosexuálne akty, ako napr. súlož dospelých mužov s dospelými ženami,\nv akejkoľvek forme, teda zvukovej, obrazovej alebo obrazovo-zvukovej, a to ani občanom,\nktorým bola obmedzená osobná sloboda. Podľa sťažovateľa v jeho prípade nebola splnená\nani len prvá podmienka obmedzenia jeho ľudských práv, a už vôbec nebola splnená\npodmienka druhá.\n3.2 Pokračujúc vo svojej sťažnosti, sťažovateľ uviedol, že § 40 písm. i) zákona\no výkone trestu odňatia slobody, ktoré obsahuje z jeho pohľadu spornú formuláciu\n„ohrozujúce mravnosť“, nemožno aplikovať na ním prechovávané materiály. Sťažovateľ je\npresvedčený, že zákonom myslené materiály, ktoré môžu ohroziť mravnosť, je správne\nposúdiť vo vzťahu k prostrediu, na ktoré sa vzťahuje, a teda na koho platí. Nemožno podľa\nneho tie isté materiály, ktoré môžu ohroziť mravnosť v prostredí, kde sú deti, napr. v škôlke,\npovažovať za ohrozujúce mravnosť vo výkone trestu, kde je podľa sťažovateľa najväčšia\nkoncentrácia zla na meter štvorcový v celej republike.\n3.3 Sťažovateľ si na tomto mieste kladie rečnícku otázku ‒ aké materiály teda možno\naj vo výkone trestu považovať za ohrozujúce mravnosť? Sťažovateľ ponúka na túto otázku\naj odpoveď ‒ je toho názoru, že pôjde o také materiály, ktoré definuje Trestný zákon\nv § 371 ods. 1 (trestný čin ohrozenia mravnosti, pozn.), teda také, ktoré sú pornografické\na ktorými sa prejavuje neúcta k človeku, násilie, styk so zvieraťom. V sťažovateľovom\nprípade však o takéto obrázky nešlo, keďže jemu odňaté obrázky zobrazovali bežný\nheterosexuálny pohlavný styk dospelých ľudí, ktorý je dostupný celej plnoletej (ale,\nžiaľbohu, aj neplnoletej) verejnosti na internete, v televízii či inde. Tieto premenné však\npodľa sťažovateľa porušovatelia jeho práv vôbec nerozlišovali. Ním prechovávané\nfotografie či obrázky, ktoré sú síce pornografické, keďže zobrazujú súlož ľudí, spojili\nporušovatelia jeho práv s pornografiou uvedenou v § 132 ods. 3 Trestného zákona\na následne s pornografiou podľa § 371 ods. 1 Trestného zákona, ktorá ohrozuje mravnosť,\na následne s § 40 písm. i) zákona o výkone trestu odňatia slobody, čím podľa neho chybne\nvydedukovali, že ním držané obrázky ohrozujú mravnosť a sú práve tými, ktorých\nprechovávanie vo výkone trestu odňatia slobody je odsúdenému zakázané. Podľa dôvodenia\n\n5\n\nsťažovateľa však porušovatelia jeho práv opomenuli skutočnosť, že pornografia definovaná\nv Trestnom zákone nie je totožná s tou, ktorú mal on v držbe.\n3.4 Sťažovateľ taktiež uviedol, že ustanovenie § 40 písm. i) zákona o výkone trestu\nodňatia slobody je v podstate formulované správne, avšak je nesprávne vykladané ÚVTOS\nIlava, a takýto chybný výklad je udržiavaný aj nadriadenými orgánmi, čoho dôkazom je\nnapadnuté oznámenie generálnej prokuratúry.\n3.5 Sťažovateľ pri koncipovaní svojich námietok uvažuje takto:\nPodľa sťažovateľa by radový čitateľ mohol konštatovať, že pornografia a jej držanie\nspôsobí v mužoch sexuálnu túžbu po žene, a keď túto túžbu nemajú vo výkone trestu ako\nuspokojiť, môžu sa pokúsiť o útek alebo budú agresívni a pod. Sťažovateľ však oponuje\na tvrdí, že práve stav, keď je väzneným osobám bránené v pohľade na klasický sexuálny\nstyk, spôsobuje napätie u niektorých väzňov. Prostredie, v ktorom sa väzeň nachádza, je\nšpecifické tým, že väzeň je izolovaný od ľudí opačného pohlavia, čo u heterosexuálneho\nmuža spôsobuje osamelosť a následne spolu s ostatnými okolnosťami aj stres, úzkosť\na u niektorých aj agresivitu, ktorej dôsledkom je násilie vo väzení. Podľa sťažovateľa\npritom jediným neutrálnym, či dokonca pozitívnym kompenzačným prostriedkom na\nodbúranie popísaného tlaku je „masturbácia“, ktorá má blahodarné účinky ‒ vyplavovanie\nendorfínov (tzv. hormónov šťastia), a je podľa sťažovateľa jasné, že najlepším\nprostriedkom, ako sa stimulovať, sú práve kvalifikované materiály s pornografickým\nobsahom heterosexuálneho charakteru a klasickou sexuálnou tematikou „muž a žena“.\n3.6 Sťažovateľ svoju argumentáciu uzavrel konštatovaním, že vzhľadom na uvedené\nnamieta porušenie v sťažnosti uvedených ľudských práv a slobôd súčasne, a to zásahom\nv podobe vydania napadnutého rozhodnutia ÚVTOS Ilava o disciplinárnom potrestaní za\nprechovávanie pornografie, lebo tento zásah nebol uskutočnený ani v súlade so zákonom,\na už vôbec nebol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. Sťažovateľ namieta porušenie\nsvojho práva na slobodu myslenia, slobodu prejavu, práva na súkromie, práva nebyť\ndiskriminovaný, práva nebyť podrobený neľudskému zaobchádzaniu a trestaniu a práva na\nsúdnu a inú právnu ochranu, ktorého sa dopustili obidvaja porušovatelia.\n\n6\n\n3.7 Sťažovateľ v doplnení svojej sťažnosti doručenom ústavnému súdu 22. decembra\n2016 rozšíril svoju argumentáciu a uviedol, že podstatou sťažnosti sťažovateľa je tá\nskutočnosť, že zákon o výkone trestu odňatia slobody ani iný vykonávací predpis\nvzťahujúci sa k tomuto zákonu neobsahujú definíciu pojmu „tlačoviny alebo predmety\nohrozujúce mravnosť“, pričom je toho názoru, že erotické zobrazovanie heterosexuálneho\npohlavného styku nemôže ohrozovať mravnosť psychicky zdravého človeka. Podľa\nsťažovateľa z napadnutého rozhodnutia a napadnutého oznámenia dotknutých orgánov\nverejnej moci nie je zrejmé, o aké materiály ohrozujúce mravnosť malo ísť, a rovnako\nv nich absentuje náležité odôvodnenie.\n3.7.1 Pohľad na hodnotiace kritériá toho, čo je morálne, sa podľa sťažovateľa „mení\nv čase a priestore, a to osobitne v období, pre ktoré je charakteristická ďalekosiahla\nevolúcia názorov na túto otázku. Vzhľadom na priame a stále kontakty s aktuálnymi trendmi\nv svojich krajinách“, majú podľa sťažovateľa štátne orgány v zásade výhodnejšie\npostavenie ako medzinárodný súd na to, aby vyslovili názor na presný obsah týchto\npožiadaviek, berúc do úvahy práva iných a berúc do úvahy nevyhnutnosť obmedzení\nurčených na ochranu osôb, ktoré by mohli byť predmetným konaním vážne urazené\nvo svojich pocitoch a presvedčení [sťažovateľ odkazuje mutatis mutandis na rozsudok\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Müller a ostatní proti Švajčiarsku].\n3.7.2 Podľa sťažovateľa trestné právo rieši vážnejšie následky konania vo vzťahu\nk výrobe, držaniu alebo obchodovaniu s pornografiou. Pritom musí ísť o špecifický prípad\nči už násilného konania, alebo skutočného ohrozenia mravnosti prostredníctvom prejavov\nneúcty k človeku a násiliu alebo prostredníctvom zobrazovania sexuálneho styku\nso zvieraťom alebo iných sexuálne patologických praktík. Ohrozovanie mravnosti\nvo vzťahu k sankciám trestnej povahy teda zákonodarca podľa sťažovateľa chápe tak, že\nmusí ísť o vážnejší spôsob konania. Samotná držba bežnej pornografie nespadá pod oblasť\nsankcií trestného práva, a teda ani pod zákonnú definíciu „ohrozovania mravnosti“, na ktorú\npoukazuje napadnuté rozhodnutie.\n3.7.3 Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje odkaz na Trestný zákon, čo\nvšak je podľa názoru sťažovateľa neopodstatnené, keďže trestné právo nerieši držbu bežnej\n\n7\n\npornografie, ale oveľa vážnejšiu a pre spoločnosť nebezpečnejšiu trestnú činnosť. Ak by\ntotiž išlo o definíciu obsiahnutú v Trestnom zákone, tak logicky by išlo o trestný čin, nie\no disciplinárne previnenie. Analogicky možno využiť iba definíciu pornografie, nie však\ndefiníciu pojmu ohrozovanie mravnosti. Preto odôvodnenie rozhodnutia pedagóga ÚVTOS\nIlava o uložení disciplinárneho trestu č. 593051/1-2013 z 10. mája 2013 je nepreskúmateľné\na v rozpore so zákonom. Rovnako nie je sťažovateľovi zrejmé, akým konaním mala byť\nohrozená mravnosť, resp. koho mravnosť mala byť ohrozená, keďže sa napadnutým\nrozhodnutím trestá iba držba, nie rozširovanie pornografie.\n3.7.4 Podľa sťažovateľa ÚVTOS Ilava má právomoc hmotnoprávne posúdiť\nsprávanie sťažovateľa vo vzťahu ku skutku kladenému mu za vinu, najmä čo sa týka\nohrozovania mravnosti. Na druhej strane takéto zdôvodnenie musí byť podľa sťažovateľa\nústavne udržateľné aj s ohľadom na už vykonaný zásah do jeho osobnej slobody\nprostredníctvom rozsudku príslušného súdu. Pritom treba zohľadniť celkový kontext\nvýkonu trestu odňatia slobody, ako aj vážnosť možného ohrozenia mravnosti. Sťažovateľ\nopätovne zdôrazňuje, že samotná držba pornografie nie je trestná a zákon ju ani nepovažuje\nza ohrozenie mravnosti. Rovnako ani zákon o výkone trestu odňatia slobody podľa\nsťažovateľa nešpecifikuje pojem ohrozenie mravnosti. Posúdenie, či teda išlo o ohrozenie\nmravnosti, alebo nie, je dané na voľnú úvahu príslušného orgánu, ktorý je oprávnený konať\nv rámci zákonných možností. Ak držba bežnej pornografie nie je ohrozením mravnosti\nu osôb na slobode, nie je podľa sťažovateľa dôvod predpokladať, že by mohlo nastať\nohrozenie mravnosti pri plnoletých psychicky spôsobilých osobách vo výkone trestu odňatia\nslobody, pretože týmto výkonom sa osoby nezbavujú základných ľudských práv a ani sa\nnestávajú citlivejšími na ohrozenie mravnosti ako osoby na slobode, práve naopak. Zároveň\nje podľa sťažovateľa potrebné poukázať na v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody\nbežnú existenciu automatov na kondómy, ktoré sú sprístupnené väzňom. Samotný ústav\nteda podľa sťažovateľa poskytuje predmety slúžiace výhradne pre sexuálne účely osobám\nprevažne heterosexuálne orientovaným, ale pritom fakticky nedovoľuje heterosexuálny\npohlavný styk. Podľa sťažovateľa je teda zjavné, že bežná pornografia nemôže ohroziť\nmravnosť vo väzení viac ako poskytovanie kondómov.\n\n8\n\n3.7.5 Skrátený postup pri ukladaní disciplinárnych trestov v zmysle zákona o výkone\ntrestu odňatia slobody nemôže podľa sťažovateľa ísť na úkor ochrany základných ľudských\npráv a slobôd. Dôkazom o tom je podľa sťažovateľa absencia poučenia vo vzťahu\nk možnosti napadnúť právoplatné rozhodnutie zákonným spôsobom prostredníctvom súdu\na rovnako aj to, že nebolo rozhodnuté o námietke zaujatosti sťažovateľa voči konajúcej\nprokurátorke krajskej prokuratúry. Otázna je aj celá koncepcia ukladania disciplinárnych\nopatrení, ktoré sa zo svojej povahy rovnajú trestu, pričom ale o nich, resp. o opravných\nprostriedkoch proti nim nerozhoduje žiaden súd ale prokuratúra, ktorá podľa sťažovateľa\nnie je nezávislým orgánom súdnictva.\n4. Sťažovateľ súhlasil s upustením od ústneho prerokovania jeho veci pred ústavným\nsúdom a navrhol vydať tento nález:\n„1. Základné práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy SR, a čl. 3, čl. 8, čl. 9,\nčl. 10, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv postupom ÚVTOS a UVV Ilava v konaní\nč. 593051/1-2013 v ktorom jeho rozhodnutím zo dňa 17.5.2013 udelil sťažovateľovi\ndisciplinárny trest, porušené boli.\n2. Základné práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy SR a č1. 3, čl. 8, č1. 9,\nčl. 10, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv postupom Generálnej prokuratúry SR\nv konaní č. IV/2 Gn 84/14/1000 v ktorom môj opakovaný podnet listom zo dňa 27.5.2015\nodložila ako nedôvodný, porušené boli.\n3. Ústavný súd SR list GP SR č. IV/2 Gn 84/14/1000-11 zo dňa 27.5.2015 zrušuje\na vec jej vracia na nové prejednanie a rozhodnutie.\n4. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi primerane finančné zadosťučinenie v sume\n12000,-eur (slovom dvanásťtisíc eur), ktoré sú mu povinný zaplatiť obidvaja porušovatelia\na to solidárne, teda spoločne a nerozdielne do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n5. Sťažovateľovi sú povinní nahradiť trovy právneho zastúpenia do troch dní od\nprávoplatnosti tohto nálezu.“\n4.1 Sťažovateľ v doplnení sťažnosti navrhol, aby ústavný súd okrem už uvedeného\nzrušil aj pôvodné rozhodnutie pedagóga ÚVTOS Ilava z 10. mája 2013.\n\n9\n\nII.\nVyjadrenie odporcov a replika sťažovateľa\nVyjadrenie ÚVTOS Ilava\n5. K sťažnosti sa listom č. ÚVTOS a ÚVV-22-9-2/11-2016 z 10. januára 2017\ndoručeným ústavnému súdu 13. januára 2017 vyjadril ÚVTOS Ilava.\n5.1 Podľa názoru ÚVTOS Ilava bol predmetný disciplinárny trest uložený v súlade\nso zákonom o výkone trestu odňatia slobody, a teda aj v súlade s čl. 2 ods. 2 ústavy. Podľa\nÚVTOS Ilava držanie tlačovín s pornografickým obsahom u odsúdených počas výkonu\ntrestu odňatia slobody je obmedzené v súlade s ustanovením § 4 zákona o výkone trestu\nodňatia slobody, podľa ktorého je odsúdený počas výkonu trestu povinný podrobiť sa\nobmedzeniam tých základných práv a slobôd, ktorých výkon by bol v rozpore s účelom\nvýkonu trestu alebo ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestu uplatniť. Odsúdený je\nobmedzený najmä v práve na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobode pohybu\na pobytu, zachovaní listového tajomstva a tajomstva prepravovaných správ a iných\npísomností a v práve slobodnej voľby povolania. Osobitne je podľa mienky ÚVTOS Ilava\npotrebné poukázať na obmedzenie odsúdeného v práve na nedotknuteľnosť osoby a jej\nsúkromia,\n\na\n\nto\n\ns\n\npoukázaním\n\nna\n\nnevyhnutnosť\n\nobmedzenia\n\ndržania\n\ntlačovín\n\ns pornografickým obsahom. Vzhľadom na to, že odsúdený nemá vo výkone trestu\nzabezpečené súkromie, je podľa ÚVTOS Ilava prakticky nemožné bez rizika ohrozenia\nmravnosti a morálky iných odsúdených s rôznymi resocializačnými potrebami,\npreferovaním rôznych spoločenských hodnôt, náboženského vierovyznania a uznávaním\nrôznych\n\netických\n\nhodnôt\n\na\n\npostojov\n\numožňovať\n\nodsúdeným\n\ndržanie\n\ntlačovín\n\ns pornografickým obsahom. V podmienkach väzenského zariadenia, ktoré je podľa názoru\nÚVTOS Ilava multikultúrnym prostredím a v ktorom nie je možné zabezpečiť súkromie, by\numožnenie držania tlačovín s pornografickým obsahom s ohľadom na už uvedené\nheterogénne zloženie odsúdených viedlo nielen k ohrozovaniu mravnosti, ale aj k narúšaniu\ninterpersonálnych vzťahov a poriadku v ústave.\n\n10\n\n5.2 Osobitne je potrebné podľa ÚVTOS Ilava zdôrazniť, že držanie tlačovín\ns pornografickým obsahom v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody v ústave by\nmohlo viesť až k spáchaniu trestného činu ohrozovania mravnosti podľa § 372 ods. 1\npísm. a) Trestného zákona, ktorým je ponúkanie, prenechávanie alebo predávanie\npornografie dieťaťu. V budove, kde vykonáva trest odňatia slobody sťažovateľ, bývajú\npodľa ÚVTOS Ilava totiž bežne umiestnení mladiství obvinení a odsúdení, ktorí sú podľa\n§ 127 ods. 1 Trestného zákona deťmi a prax zo zaobchádzania s odsúdenými vo výkone\ntrestu ukazuje, že časopisy a aj iné predmety si odsúdení navzájom medzi sebou poskytujú\na vymieňajú, a to častokrát skryte a pred personálom ústavu utajene, napríklad tzv.\n„koňovaním“, t. j. postupom, keď väznená osoba cez okno spustí osobe umiestnenej v cele\npod jej celou motúz, na ktorý sa pripevní poskytovaný predmet a príjemca si ho týmto\nmotúzom vytiahne. Takýto nedovolený kontakt medzi väznenými osobami nie je možné\npodľa mienky ÚVTOS Ilava vylúčiť aj napriek tomu, že väzenský personál sa ho v rámci\nsvojich činností snaží odhaľovať a zabraňovať mu. Ak by bolo držanie pornografie\nodsúdeným vo výkone trestu povolené, vzniklo by podľa ÚVTOS Ilava nebezpečenstvo, že\nsa dostane k dispozícii mladistvým odsúdeným/obvineným, teda deťom. Nakoniec aj\nv popisovanom prípade sa podľa vyjadrenia ÚVTOS Ilava pokúsil sťažovateľ preniesť\npornografické tlačoviny inému odsúdenému skryte, čo dokazuje jeho vedomosť o tom, že\ndržba takýchto tlačovín nie je povolená.\n5.3 Z už popísaného dôvodu je podľa ÚVTOS Ilava držanie pornografických\nmateriálov odsúdenými vo výkone trestu odňatia slobody Zborom väzenskej a justičnej\nstráže v súlade s § 40 písm. i) zákona o výkone trestu odňatia slobody považované za\nnedovolené, pretože sú spôsobilé ohroziť mravnosť spôsobom vyplývajúcim z § 372 ods. 1\npísm. a) Trestného zákona. Skutočnosť, že držba pornografických materiálov odsúdeným\nvo výkone trestu odňatia slobody nenapĺňa skutkovú podstatu trestného činu ohrozovania\nmravnosti podľa § 371 Trestného zákona, je v tomto prípade podľa názoru ÚVTOS Ilava\nirelevantná.\n5.4 ÚVTOS Ilava ďalej nie je zrejmé, ako nepovolenie držať odsúdenému vo výkone\ntrestu odňatia slobody pornografické materiály porušuje právo na slobodné vyjadrenie\nsvojej sexuálnej orientácie a ako je touto skutočnosťou odsúdený nútený, aby svoju vrodenú\n11\n\nsexuálnu orientáciu tajil. Sťažovateľovi nie je v žiadnom prípade vo výkone trestu bránené,\naby svoju heterosexualitu deklaroval, ak to z akéhokoľvek (a ÚVTOS Ilava neznámeho)\ndôvodu považuje za potrebné, verbálne alebo písomne, alebo akokoľvek inak, ak tým\nnezasiahne do práv iných osôb.\n5.5 ÚVTOS Ilava ďalej poukazuje na nepravdivé a absurdné tvrdenia v sťažnosti\nsťažovateľa, konkrétne ide o tvrdenie, že ÚVTOS Ilava cenzuruje televízne programy,\no ktorých predpokladá, že tam budú holé prsia. Takúto činnosť ÚVTOS Ilava nevykonáva.\nRovnako ÚVTOS Ilava nevydal žiadny pokyn, aby jeho personál vytrhával z časopisov\nodsúdených obrázky s holými ženskými prsiami. Ak by sa takéhoto skutku nejaký člen\npersonálu ÚVTOS Ilava dopustil, išlo by o porušenie práva odsúdeného, ktorý by sa na\ntakýto postup mohol sťažovať.\n5.6 ÚVTOS Ilava uvádza, že právne predpisy mu neurčujú pôsobnosť poskytovať\nv konaní voči odsúdeným vo výkone trestu právnu pomoc, s výnimkou ustanovenia\nopatrovníka podľa § 72 ods. 11 zákona o výkone trestu odňatia slobody, t. j. v prípade\npozbavenia alebo obmedzenia spôsobilosti odsúdeného na právne úkony, čo sa sťažovateľa\nv tomto prípade netýka. Vzhľadom na čl. 2 ods. 2 ústavy nemohol ÚVTOS Ilava\nsťažovateľovi v uvedenom konaní právnu pomoc poskytnúť.\n5.7 Čo sa týka poučenia o napadnutí napadnutého rozhodnutia prostredníctvom súdu,\npoukazuje ÚVTOS Ilava na § 97n ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody, ktorý\nokrem iného uvádza, že rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nie je preskúmateľné\nsúdom; to neplatí, ak ide o rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za konanie\nodsúdeného, ktoré má znaky priestupku. Predmetné konanie znaky priestupku nemalo, preto\nnemohlo byť podľa ÚVTOS Ilava súčasťou napadnutého rozhodnutia, do ktorého vyústilo,\npoučenie o možnosti jeho preskúmania súdom.\n5.8 ÚVTOS Ilava považuje žiadosť o finančné zadosťučinenie sťažovateľa v tejto\nveci za neodôvodnenú, pretože neporušil žiadne jeho práva, podmienky na takéto\nzadosťučinenie podľa čl. 127 ods. 3 ústavy teda nie sú podľa ÚVTOS Ilava naplnené.\n\n12\n\n5.9 ÚVTOS Ilava žiada, aby ústavný súd sťažnosti sťažovateľa nevyhovel, a zároveň\noznámil, že vo veci sťažnosti netrvá na ústnom pojednávaní.\nVyjadrenie generálnej prokuratúry\n6. Listom č. 2 GÚp 1/17/1000-6 z 27. januára 2017 doručeným ústavnému súdu\n30. januára 2017 sa k sťažnosti vyjadrila generálna prokuratúra.\n6.1 Generálna prokuratúra v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ\nvykonáva doživotný trest odňatia slobody za závažnú trestnú činnosť. Status sťažovateľa\nako každej inej osoby vo výkone trestu odňatia slobody je podľa generálnej prokuratúry\nspojený s právami a povinnosťami, ktoré vymedzila Slovenská republika v súlade\ns európskymi väzenskými pravidlami v zákone o výkone trestu odňatia slobody,\nvykonávajúcej vyhláške a v jednotlivých väzenských poriadkoch. Generálna prokuratúra\nuvádza, že povinnosti a zákazy odsúdených osôb sú vymedzené najmä v ustanovení § 40\nzákona o výkone trestu odňatia slobody. Ide o konania, ktoré sú vo výkone trestu odňatia\nslobody zakázané. Primárnym cieľom zákazov je podľa generálnej prokuratúry eliminácia\ntých konaní odsúdených, ktoré by mohli mať za následok marenie účelu trestu, porušovanie\nporiadku, bezpečnosti a zdravia odsúdených a v neposlednom rade aj znevažovanie ľudskej\ndôstojnosti. Medzi zákazmi je v ustanovení § 40 písm. i) zákona o výkone trestu odňatia\nslobody uvedený aj zákaz prechovávať tlačoviny alebo predmety ohrozujúce mravnosť.\nDodržiavanie pravidiel mravnosti v spoločnosti môže byť dôvodom obmedzenia iných práv\na slobôd občanov. Túto zásadu preferuje podľa generálnej prokuratúry i ústava napr. v čl. 20\nods. 5, čl. 24 ods. 4, čl. 26 ods. 4 a čl. 28 ods. 2. Generálna prokuratúra uvádza, že aj\nTrestný zákon opakovane chráni kategóriu mravnosti, pretože s ohrozením či porušením\nmravnosti sa spájajú viaceré trestné činy, čím štát deklaruje eminentný záujem na\ndodržiavaní mravných princípov v spoločnosti.\n6.2 Vnímanie pornografie (jej obsahu a hraníc) v spoločnosti z aspektu posudzovania\nkategórie mravnosti predstavuje podľa generálnej prokuratúry dlhoročný a neutíchajúci\nspor, ktorého riešenie nie je jednoduché a jednoznačné. Podľa odkazu generálnej\nprokuratúry vo svete pomerne dlho neexistovala všeobecne akceptovateľná právna definícia\n\n13\n\npornografie, ako aj vhodný návod, pomocou ktorého by bolo možné jednoznačnejšie\nrozlišovať napr. medzi erotikou a pornografiou alebo medzi pornografickým prejavom\na akýmkoľvek iným umeleckým či iným (vedeckým) stvárnením sexuality. Pornografia\nvšak naďalej predstavuje podľa generálnej prokuratúry svojím obsahom typický neurčitý\npojem s premenným obsahom v čase, ktorého výklad závisí od konkrétnych spoločenských\npodmienok. Výklad tohto pojmu sa tak nepochybne môže v jednotlivých štátoch líšiť. Istú\nmieru uváženia národným orgánom pri jeho interpretácii ponecháva podľa generálnej\nprokuratúry aj samotný ESĽP (generálna prokuratúra odkazuje na rozsudok ESĽP vo veci\nHandyside v. Spojené kráľovstvo zo 7. 12. 1976, resp. rozsudok vo veci Müller a ostatní\nv. Švajčiarsko z 24. 5. 1988) či Európsky súdny dvor. Generálna prokuratúra dodáva, že\npodľa nich je na uvážení každého štátu, aké opatrenia sú nevyhnutné na ochranu morálky\nv danom čase a priestore, za špecifických spoločenských a kultúrnych podmienok, lebo tieto\norgány sú v priamom kontakte s realitou svojich krajín a najlepšie vedia posúdiť vhodnosť\nprijímaných opatrení (bližšie generálna prokuratúra odkazuje napr. na rozhodnutia vo veci\nColombani a iní v Francúzsko z 25. 6. 2002, Wingrove v. Spojené kráľovstvo\nz 25. 11. 1996).\n6.3 V Slovenskej republike obsahuje podľa generálnej prokuratúry legálnu definíciu\npornografie ustanovenie § 132 ods. 3 Trestného zákona. Podľa jeho znenia sa pornografiou\nna účely Trestného zákona rozumie zobrazenie súlože, iného spôsobu pohlavného styku\nalebo iného obdobného sexuálneho styku alebo zobrazenie obnažených pohlavných orgánov\nsmerujúce k vyvolaniu sexuálneho uspokojenia inej osoby. Z hľadiska trestnoprávnej\nzodpovednosti rozlišujeme podľa pripomienky generálnej prokuratúry pornografiu detskú,\n„tvrdú“ a „jednoduchú“. Za detskú pornografiu (§ 132 ods. 4 Trestného zákona) sa považuje\nzobrazenie skutočnej alebo predstieranej súlože, iného spôsobu pohlavného styku alebo\niného obdobného sexuálneho styku s dieťaťom alebo osobou vyzerajúcou ako dieťa alebo\nzobrazenie obnažených častí tela dieťaťa alebo osoby vyzerajúcej ako dieťa smerujúce\nk vyvolaniu sexuálneho uspokojenia inej osoby. Trestným je jej výroba, rozširovanie\na prechovávanie (§ 368 až § 370 Trestného zákona). „Tvrdá“ pornografia predstavuje podľa\ngenerálnej prokuratúry pornografiu, v ktorej sa prejavuje neúcta k človeku a násilie alebo\nsexuálny styk so zvieraťom alebo iné sexuálne patologické praktiky (napr. nekrofília,\n\n14\n\nsadizmus, masochizmus, sadomasochizmus), pričom trestným je jej výroba, kupovanie,\ndovoz či iné zadovažovanie a jej rozširovanie (§ 371 Trestného zákona). Vo vzťahu\nk „jednoduchej“ pornografii je trestným len jej ponúkanie, prechovávanie alebo predávanie\nči sprístupňovanie, vystavovanie osobám mladším ako 18 rokov (§ 372 Trestného zákona).\nVýnimkou nie sú podľa generálnej prokuratúry ani priestupky či správne delikty.\n6.4 Zákonodarca nevylúčil podľa generálnej prokuratúry ochranu mravnosti ani\nv ústavoch na výkon trestu odňatia slobody, a to prostredníctvom ustanovení § 35 a § 40\npísm. i) zákona o výkone trestu odňatia slobody.\n6.5 Nad rámec všetkých uvedených skutočností generálna prokuratúra poznamenáva,\nže je vo výlučnej kompetencii každého zákonodarcu zvoliť si taký model obmedzení práv\nodsúdených vo výkone trestu odňatia slobody, ktorým zabezpečí bezpečnosť, poriadok\na ochranu samotných odsúdených. Týka sa to aj ochrany mravnosti vo výkone trestu odňatia\nslobody, do obsahu ktorej slovenské väzenské orgány zahŕňajú aj zákaz držby pornografie.\nTento prístup, ktorý podľa mienky generálnej prokuratúry zodpovedá historickému,\nnáboženskému, sociálnemu vnímaniu mravnosti v Slovenskej republike ako morálnemu\nvedomiu národa, nie je vo svete ojedinelým. Napriek tomu, že v Českej republike nie je\npodľa generálnej prokuratúry zákonom o výkone trestu výslovne chránená mravnosť\nodsúdených [§ 28 ods. 3 písm. c) zákona č. 169/1999 Sb. o výkonu trestu odnětí svobody\na o změne některých souvisejících zákonů], ochrana pred pornografiou sa premietla do\nustanovení vnútorných poriadkov viacerých väzníc (generálna prokuratúra odkazuje napr.\nna čl. 16 ods. 3 Vnitřního řádu Vazební věznice Praha-Ruzyně) alebo do zákazu návštevám\nprinášať do väznice pornografiu (generálna prokuratúra uvádza ako príklad Věznice Stráž\npod Ralskem alebo Věznice Nové Sedlo). Generálna prokuratúra dopĺňa, že taktiež v štáte\nMichigan v Spojených štátoch amerických odsúdený Kyle Richards sa žalobou na\npríslušnom najvyššom súde domáhal zrušenia zákazu pornografie vo väznici. Rozhodnutím\nNajvyššieho súdu Spojených štátov amerických z 30. júna 2014 bola jeho žaloba\nzamietnutá. Podľa generálnej prokuratúry zákaz prechovávania pornografie vo väzniciach\nplatí aj v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody v ďalších štátoch Spojených štátov\namerických. Na druhej strane považuje generálna prokuratúra za potrebné uviesť, že štát,\n\n15\n\nktorý odsúhlasil prístup väzňov k pornografickému materiálu, vyvolal následnú negatívnu\nodozvu samotného personálu väzníc.\n6.6 Majúc na zreteli už uvedené teoretické východiská, generálna prokuratúra zastáva\nnázor, že napadnutým upovedomením generálnej prokuratúry z 27. mája 2015 nebolo\nzasiahnuté do práv sťažovateľa. Elementárnym dôvodom je skutočnosť, že sťažovateľovi\nbol podľa § 52 ods. 1 a ods. 3 písm. a) zákona o výkone trestu odňatia slobody uložený\nnajmiernejší možný disciplinárny trest, a to pokarhanie. Povaha tohto trestu podľa\ngenerálnej prokuratúry nenasvedčuje tomu, že by jeho uložením mohlo dôjsť k zásahu do\nakéhokoľvek práva sťažovateľa v takej intenzite, ktorá je potrebná pre vyslovenie porušenia\npráv sťažovateľa. Ako vyplýva z jedného z rozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky\n(generálna prokuratúra odkazuje bližšie na uznesenie Ústavného súdu Českej republiky\nsp. zn. I. ÚS 3688/14), „do základnich práv nebo svobod zaručených ústavním pořádkem\nvšak kázeňský trest vo forme důtky podle § 46 odst. 3 písm. a) zákona o výkonu trestu odnětí\nslobody z povahy věci zasáhnout prakticky nikdy nemůže, a ústavní stížnost směřující proti\nuložení tohto trestu tudíž nebude prakticky nikdy dosahovat ústavní úrovně...“.\n6.7 Podľa generálnej prokuratúry Ústavný súd Českej republiky aj v ďalších svojich\nrozhodnutiach poukazuje, že na disciplinárne konanie v ústave na výkon trestu odňatia\nslobody nie je možné vzťahovať porovnateľné nároky, aké má na mysli správne konanie\nalebo konanie pred súdom. V týchto disciplinárnych konaniach vystupuje významne\npožiadavka na pružnosť rozhodovania a snaha udržať poriadok a bezpečnosť vo väzniciach\nv primeranom čase (bližšie generálna prokuratúra odkazuje napr. na uznesenia Ústavného\nsúdu Českej republiky III. ÚS 1480/15 a I. ÚS 2878/15). Naopak, k zásahu do rozhodovacej\nčinnosti väzenskej služby by bola podľa generálnej prokuratúry nutná mimoriadna intenzita\nzásahu do ústavne zaručených práv alebo slobôd odsúdeného (bližšie generálna prokuratúra\nodkazuje na uznesenie Ústavného súdu Českej republiky IV. ÚS 3177/15). Bolo by to podľa\npresvedčenia generálnej prokuratúry tak v prípade extrémnych excesov týkajúcich sa\nporušenia zákazu mučenia a podrobenia krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu\nzaobchádzaniu alebo trestu. Podľa generálnej prokuratúry Ústavný súd Českej republiky sa\nzároveň domnieva, že takýto disciplinárny priestupok a uloženie takéhoto trestu\n(napomenutie/pokarhanie) rozhodne nespadá pod pojem „trestné obvinenie“, o ktorom by\n16\n\nmusel rozhodovať orgán súdneho typu, ako to vyžaduje čl. 6 ods. 1 dohovoru. Generálna\nprokuratúra dôvodí, že disciplinárne priestupky väzňov a im ukladané tresty dosahujú nižšiu\nintenzitu než trestné sankcie a ich cieľom je zabezpečiť bežný poriadok a disciplínu\nv ústave. Jednou z ich hlavných funkcií je podľa generálnej prokuratúry motivácia k plneniu\npovinností ustanovených právnymi predpismi a vnútornými poriadkami osobami, ktoré už\nboli k obmedzeniu osobnej slobody právoplatne odsúdené riadnym súdom (bližšie generálna\nprokuratúra odkazuje na uznesenie Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 1785/08).\n6.8 Podľa generálnej prokuratúry aj ESĽP je vo svojej judikatúre týkajúcej sa\nposudzovania intenzity tvrdených porušení dohovoru pri výkone väzby a výkone trestu\nodňatia slobody veľmi zdržanlivý a všeobecne uznáva nutnosť obmedzenia práv a slobôd\nobvinených osôb vo väzbe či odsúdených osôb vo výkone trestu odňatia slobody (bližšie\ngenerálna prokuratúra odkazuje na uznesenie Ústavného súdu Českej republiky\nIII. ÚS 3333/09).\n6.9 Zásah do práv sťažovateľa uložením disciplinárneho trestu by podľa záverov\ngenerálnej prokuratúry mohol mať vplyv na posúdenie splnenia podmienok na podmienečné\nprepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (§ 67 ods. 2 Trestného zákona). V tejto\nsúvislosti však nemožno podľa generálnej prokuratúry ponechať bez povšimnutia tú\nskutočnosť, že sťažovateľ disponuje možnosťou požiadať ústav o zahladenie svojho\ndisciplinárneho postihu.\n6.10 Z týchto dôvodov generálna prokuratúra navrhuje, aby bolo nálezom ústavného\nsúdu vyslovené, že k porušeniu práv sťažovateľa postupom a napadnutým rozhodnutím\nústavu a ani postupom a napadnutým oznámením generálnej prokuratúry nedošlo. Súčasne\ngenerálna prokuratúra oznámila, že netrvá na ústnom pojednávaní.\nReplika sťažovateľa\n7. Listom č. EO 67/2016 SB zo 14. februára 2017 doručeným ústavnému súdu\n20. februára 2017 sa k vyjadreniam odporcov vyjadril replikou sťažovateľ.\n\n17\n\n7.1 Podľa sťažovateľa z vyjadrenia ÚVTOS Ilava je zrejmé, že v tejto inštitúcii\ndochádza k častému porušovaniu zákazu držania tlačoviny obsahujúcej pornografiu. Treba\npoukázať na skutočnosť, že v tomto smere je síce odsúdeným obmedzené ich základné\nľudské právo, toto je však realizované neefektívnym spôsobom. Neefektivita realizácie\nobmedzenia základných ľudských práv a slobôd sa v tomto smere prejavuje podľa\nsťažovateľa tak, že odsúdení sa dostanú k tlačovinám s pornografickým materiálom, a to aj\nnapriek všetkej snahe pracovníkov ústavu. Z vyjadrenia ÚVTOS Ilava podľa názoru\nsťažovateľa nevyplýva, že by na základe držby pornografických tlačovín dochádzalo\nk narušovaniu mravnosti u odsúdených. Preto je podľa sťažovateľa na zvážení, či trestanie\nodsúdených za držbu pornografických tlačovín sleduje účel obmedzenia ich ústavných práv\na základných ľudských práv a slobôd, najmä ak sa prax v jednotlivých ústavoch na výkon\ntrestu odňatia slobody a ústavov na výkon väzby diametrálne odlišuje a nie je konzistentná.\n7.2 Sťažovateľ rozporuje taktiež tvrdenú skutočnosť, že existuje nebezpečenstvo, že\nby sa mohol pornografický časopis dostať do dispozície mladistvých. V prípade\nsťažovateľa, ktorý je zaradený do výkonu trestu odňatia slobody na úseku doživotných\ntrestov, neexistuje žiadna reálna možnosť, aby prišiel do kontaktu s mladistvými, pretože na\ntomto úseku sa žiaden mladistvý nenachádza. Ak ústav pripúšťa možnosť odovzdania\ntakejto tlačoviny „koňovaním“, je to podľa sťažovateľa výsledkom nedostatočného\ntechnického zabezpečenia objektu jednotlivých ciel, čo však neodôvodňuje všeobecný zákaz\npodľa § 40 písm. i) zákona o výkone trestu odňatia slobody. Základné ľudské práva\na slobody však nemôžu byť podľa sťažovateľa obmedzované len z dôvodu pohodlnosti\nzamestnancov ústavu alebo z dôvodu nedostatočného technického zabezpečenia proti\nsamovoľnému šíreniu pornografických tlačovín.\n7.3 Podľa sťažovateľa držbu pornografickej tlačoviny ako manifestáciu slobody\nvyjadrenia sexuálnej orientácie odsúdeného je potrebné vykladať v kontexte obdobných\nprípadov, najmä vo vzťahu k slobode vierovyznania. Odsúdení sú oprávnení vlastniť\nhmotné predmety, ktoré reprezentujú hodnoty ich vierovyznania alebo náboženstva,\nnapríklad modlitebné koberčeky, jarmulky, krížiky, ružence a pod. V istom zmysle, najmä\nv súčasnej dobe, môže viac emócií a agresivity vzbudiť podľa sťažovateľa vlastnenie\ntakýchto predmetov odsúdenými ako vlastnenie pornografického materiálu v tlačenej\n18\n\npodobe, ktorý zobrazuje prirodzený styk medzi opačnými pohlaviami. Sťažovateľ preto\nzastáva názor, že nerušená a nesankcionovaná držba pornografickej tlačoviny ako prejav\nslobody sexuálnej orientácie odsúdeného je legitímnym a oprávneným nárokom\nodsúdeného.\n7.4 Podľa odkazu sťažovateľa generálna prokuratúra polemizuje o mravnosti ako\no podmienke zákazu držby pornografickej tlačoviny podľa § 40 písm. i) zákona o výkone\ntrestu odňatia slobody. Sťažovateľ je toho názoru, že nie je možné ohroziť mravnosť\nsamotného odsúdeného tým, že bude vlastniť pornografickú tlačovinu. Vo vzťahu k iným\nosobám, t. j. iným odsúdeným, je podľa sťažovateľa nutné uviesť, že aj v súčasnej dobe nie\nje pre nich problém zadovážiť si a vymieňať si takéto tlačoviny, a preto obmedzenie\nzákladného ľudského práva a slobody sťažovateľa je podľa jeho presvedčenia v jasnej\ndisproporcii s reálnym následkom takéhoto obmedzenia, keďže nenapĺňa svoj účel.\n7.5 V danom prípade možno podľa sťažovateľa pozorovať neprimeranú represiu\na obmedzovanie základných ľudských práv a slobôd zo strany štátu, pričom existuje\nnesporne jednoduchšie riešenie, ktoré tak hrubo nepotláča jeho základné ľudské práva a\nslobody. Týmto riešením je netrestať sťažovateľa, ako ani iných odsúdených za držbu\npornografickej tlačoviny, pretože jej držba nemôže ohroziť mravnosť medzi dospelými\nspoluodsúdenými, jej držba zníži riziko frustrácie vedúcej k homosexuálnemu styku, je\nspôsobilá znížiť mieru agresivity u jednotlivých odsúdených a v neposlednom rade aj jej\ndržba zníži riziko prenosu pohlavných chorôb medzi ďalšími odsúdenými.\n7.6 Podľa sťažovateľa pohľad na hodnotiace kritériá toho, čo je morálne, sa „mení\nv čase a priestore, a to osobitne v období, pre ktoré je charakteristická ďalekosiahla\nevolúcia názorov na túto otázku. Vzhľadom na priame a stále kontakty s aktuálnymi trendmi\nvo svojich krajinách“, majú štátne orgány v zásade výhodnejšie postavenie na to, aby\nvyslovili názor na presný obsah týchto požiadaviek, rešpektujúc práva iných a berúc do\núvahy nevyhnutnosť obmedzení určených na ochranu osôb, ktoré by mohli byť predmetným\nkonaním vážne dotknuté vo svojich pocitoch a presvedčení. Aj pojem „ohrozenie\nmravnosti“ je podľa sťažovateľa potrebné posudzovať v kontexte výkonu trestu odňatia\nslobody. Je zrejmé, že výkon trestu odňatia slobody musí zo svojej podstaty vychádzať\n\n19\n\nz určitého obmedzenia bežného spôsobu života za súčasného dodržiavania základných\nľudských práv a slobôd. Uloženie disciplinárneho opatrenia je svojou povahou trest, ktorý je\nznásobený tým, že sťažovateľ nemá možnosť s ohľadom na obmedzenie slobody ako tento\ntrest nevykonať, resp. sa proti výkonu legálnymi prostriedkami brániť. Ide podľa neho preto\nv podstate o ďalší nástroj trestania a je otázne, či vôbec takéto trestanie spadá do oblasti\nadministratívneho trestania a nejde priamo o trestanie prostredníctvom nástrojov trestného\npráva, keďže ide o kompetencie dané zákonom o výkone trestu odňatia slobody.\n7.7 Držba bežnej pornografie nie je podľa sťažovateľa trestná a zákon ju ani\nnepovažuje za ohrozenie mravnosti. Rovnako ani zákon o výkone trestu odňatia slobody\nnešpecifikuje pojem ohrozenie mravnosti. Posúdenie, či teda išlo o ohrozenie mravnosti, je\ndané na voľnú úvahu príslušného orgánu, ktorý je oprávnený konať v rámci zákonných\nmožností. Ak držba bežnej pornografie nie je ohrozením mravnosti u osôb na slobode, nie je\npodľa presvedčenia sťažovateľa dôvod predpokladať, že by mohlo nastať ohrozenie\nmravnosti pri plnoletých psychicky spôsobilých osobách vo výkone trestu odňatia slobody,\nkeďže týmto výkonom sa osoby nezbavujú základných ľudských práv a ani sa nestávajú\ncitlivejšími na ohrozenie mravnosti ako osoby na slobode, práve naopak.\nIII.\nZávery ústavného súdu\n8. Predmetom sťažnosti je námietka sťažovateľa, že ÚVTOS Ilava a generálna\nprokuratúra nesprávne interpretovali ustanovenie § 40 písm. i) zákona o výkone trestu\nodňatia slobody, dôsledkom čoho bol sťažovateľ nezákonne disciplinárne potrestaný a došlo\ntak k zásahu do jeho ústavných práv v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 3, čl. 8, čl. 9, čl. 10\ndohovoru, a taktiež k porušeniu zákazu diskriminácie podľa čl. 14 dohovoru postupom\na napadnutým rozhodnutím ÚVTOS Ilava, ako aj postupom a napadnutým oznámením\ngenerálnej prokuratúry, ktorá neposkytla ochranu jeho právam na základe ním podaného\nopakovaného podnetu na preskúmanie zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia\nÚVTOS Ilava.\n\n20\n\n9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 3 dohovoru nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo\nponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.\nPodľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného\na rodinného života, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva\nzasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej\nspoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu\nkrajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo\nochrany práv a slobôd iných.\nPodľa čl. 9 ods. 1 a 2 dohovoru každý má právo na slobodu myslenia, svedomia\na náboženského vyznania; toto právo zahŕňa slobodu zmeniť svoje náboženské vyznanie\nalebo presvedčenie, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo\npresvedčenie sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, bohoslužbou,\nvyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov a zachovávaním obradov. Sloboda\nprejavovať náboženské vyznanie a presvedčenie môže podliehať len obmedzeniam, ktoré sú\nustanovené zákonmi a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme verejnej\nbezpečnosti, ochrany verejného poriadku, zdravia alebo morálky alebo ochrany práv\na slobôd iných.\nPodľa čl. 10 ods. 1 a 2 dohovoru každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo\nzahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez\nzasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby\nvyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.\nVýkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým\nformalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú\nnevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej\ncelistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany\npovesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority\na nestrannosti súdnej moci.\n\n21\n\nPodľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom sa musí\nzabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba\npleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod,\npríslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.\n10. Ústavný súd úvodom v rámci svojich záverov konštatuje, že sťažovateľ svojou\nsťažnosťou prispieva k ústavne relevantnej diskusii týkajúcej sa miery obmedzenia\nľudských práv a slobôd osôb vo výkone trestu odňatia slobody o to viac, ak prichádza\ns netradičnou, tabuizovanou, až mierne kontroverznou témou pornografie a jej dostupnosti\npre osoby vo výkone trestu odňatia slobody. Ústavný súd zároveň dodáva, že intenzita\nzásahu do ústavných práv sťažovateľa nie je vzhľadom na povahu sankcie, ktorá mu bola\nvo výkone trestu odňatia slobody uložená, závažná, avšak vzhľadom na ústavnoprávny\nrozmer a špecifickosť veci ústavný súd vec prijal na ďalšie konanie a materiálne vec\nposúdil.\n10.1 Súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody a jeho výkon v ústave na\nvýkon trestu odňatia slobody predstavuje jeden z najzávažnejších zásahov štátu do\nzákladných práv a slobôd človeka, predovšetkým do osobnej slobody. Štát tak\nprostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní a všeobecných súdov legitímne činí\nv zmysle ústavy (čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 49 a čl. 50) a príslušných zákonov na účely ochrany\nkvalifikovaných záujmov (napr. ochrana života, zdravia, slobody a ľudskej dôstojnosti,\nmajetku, verejného poriadku, životného prostredia, kultúrneho dedičstva, bezpečnosti štátu\na pod.) v prípadoch, kde záujem na ich ochrane (v prípade uloženia trestu odňatia slobody\npáchateľovi trestného činu ide o generálnu a individuálnu prevenciu, prevýchovu\nodsúdeného a ochranu pred opakovaným páchaním trestného činu) prevažuje nad osobným\nzáujmom (osobnou slobodou) páchateľov trestných činov.\n10.2 Je špecifikom nepodmienečného trestu odňatia slobody, že okrem zásahu do\nosobnej slobody má tento druh trestu a jeho výkon vplyv a zasahuje aj do iných ústavných\npráv a slobôd odsúdeného. Zo samej podstaty spôsobu výkonu trestu odňatia slobody (t. j.\ninternáciou odsúdeného v ústave na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom je umiestnený\nv cele alebo izbe pod dohľadom príslušníkov zboru) vyplýva, že zároveň dochádza\n\n22\n\npredovšetkým k obmedzeniu práva odsúdeného na súkromie, resp. práva na súkromný\na rodinný život (čl. 16 ods. 1 a čl. 19 ods. 2 ústavy), slobody pohybu a pobytu odsúdeného\n(čl. 23 ods. 1 ústavy), zhromažďovacieho práva odsúdeného (čl. 28 ods. 1 ústavy), práva na\nslobodnú voľbu povolania odsúdeného (čl. 35 ods. 1 ústavy).\n10.3 Obmedzenie ďalších ústavných práv a slobôd odsúdeného (napr. zákonom alebo\nnásledne v aplikačnej praxi), ktoré nevyplývajú zo samej podstaty spôsobu výkonu trestu\nodňatia slobody (ako napr. ochrana osobnosti, právo vlastniť majetok, právo na informácie),\nmožno dovoliť len za podmienok predpokladaných ústavou alebo dohovorom.\n10.4 Zákonný zákaz prechovávať tlačoviny a predmety ohrozujúce mravnosť podľa\n§ 40 písm. i) zákona o výkone trestu odňatia slobody, kam podľa ÚVTOS Ilava a generálnej\nprokuratúry spadajú aj pornografické fotografie, obrázky a časopisy, indikuje potenciálny\nzásah (obmedzenie) do práva odsúdeného na súkromie a práva odsúdeného na informácie.\nRelevantnou otázkou však je, či pornografia, resp. právo držať pornografiu, spadá do\nrozsahu práva na súkromie (čl. 16 ods. 1 ústavy a čl. 8 ods. 1 dohovoru) a práva na\ninformácie (čl. 26 ods. 1 ústavy a čl. 10 ods. 1 dohovoru). V prípade kladnej odpovede\nnasledujú otázky, či pre takéto zákonné obmedzenie práva na súkromie a práva na\ninformácie v podobe § 40 písm. i) zákona o výkone trestu odňatia slobody existuje v ústave\nalebo dohovore „licencia“, či pod pojem „tlačovina ohrozujúca mravnosť“ spadá aj\nakýkoľvek druh pornografie a či právna úprava umožňuje (príp. prikazuje) orgánom\naplikácie zákonného obmedzenia vyvažovať záujem na ochrane práva na súkromie a práva\nna informácie odsúdeného so záujmami, ktoré zákonná úprava obmedzením práva na\nsúkromie a práva na informácie sleduje, a to vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu\na osobu odsúdeného.\n1. K namietanému porušeniu čl. 3 a čl. 9 dohovoru\n11. Skôr ako ústavný súd odpovie na položené otázky z predchádzajúceho bodu,\nmusí už na tomto mieste uviesť, že dosiaľ uvedené konklúzie dávajú jasne poznať, že\nv sťažovateľovom prípade nemohlo vzhľadom na skutkový stav dôjsť k porušeniu jeho\n\n23\n\npráva nebyť podrobený neľudskému zaobchádzaniu a trestaniu v zmysle čl. 3 dohovoru\na ani práva na slobodu myslenia podľa čl. 9 dohovoru.\n11.1 Čo sa týka výkladu čl. 3 dohovoru vo všeobecnosti, v zmysle judikatúry ESĽP\n„zlé zaobchádzanie musí dosahovať minimálnu úroveň závažnosti, aby spadalo do rozsahu\nčl. 3 dohovoru. Posúdenie tohto minima je, z podstaty veci, relatívne; závisí na všetkých\nokolnostiach prípadu, ako je doba trvania zaobchádzania, jeho fyzické a psychické účinky\na, v niektorých prípadoch, pohlaví, veku a zdravotnom stave obete atď.“ (porov. Írsko v.\nVeľká Británia, č. 5310/71, rozsudok ESĽP z 18. 1. 1978, bod 162; Labita v. Taliansko,\nč. 26772/95, rozsudok Veľkej komory ESĽP zo 6. 4. 2000, bod 120; z novšej judikatúry\nporov. napr. Stanev v. Bulharsko, č. 36760/06, rozsudok Veľkej komory ESĽP\nzo 17. 1. 2012, bod 202). Zlé zaobchádzanie je zakázané bez ohľadu na predchádzajúce\nsprávanie sa obete (porov. už citovaný rozsudok ESĽP vo veci Írsko v. Veľká Británia, bod\n163; El-Masri v. Macedónsko, č. 39630/09, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 13. 12. 2012,\nbod 195).\n11.2 Neľudským zaobchádzaním sa v zmysle čl. 3 dohovoru rozumie zaobchádzanie,\nktoré spôsobí buď priamo ublíženie na zdraví, alebo intenzívne fyzické a psychické utrpenie\n(porov. už citovaný rozsudok ESĽP vo veci Írsko v. Veľká Británia, bod 167; Gäfgen v.\nNemecko, č. 22978/05, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 1. 6. 2010, body 89 a 93).\nNeľudským trestom podľa čl. 3 dohovoru je trest, ak miera utrpenia a poníženia prekročí\nnevyhnutnú mieru utrpenia a poníženia, ktorá je spojená s danou formou legitímne\nuloženého trestu (porov. Kudla v. Poľsko, č. 30210/92, rozsudok Veľkej komory ESĽP\nz 26. 10. 2000, bod 92).\n11.3 Odňatie tlačoviny s pornografickým obsahom odsúdenému vo výkone trestu\nodňatia slobody nespadá v zmysle už uvedeného výkladu pod ochranu čl. 3 dohovoru,\nkeďže odňatie veci uvedeného charakteru sa ani len potenciálne nedotýka zdravia\na zdravotného stavu odsúdeného alebo jeho fyzickej či psychickej integrity. Čo sa týka\ndisciplinárneho trestu pokarhania, tento nemožno vzhľadom na jeho dopad na osobu\nodsúdeného hodnotiť ako trest, ktorý by spôsobil utrpenie, ktoré by bolo možné podradiť\n\n24\n\npod neľudské zaobchádzanie alebo trestanie, a nemožno konštatovať takú intenzitu\npopísaného trestu, ktorá by bola spôsobilá založiť porušenie čl. 3 dohovoru.\n11.4 K slobode myslenia podľa čl. 9 dohovoru a možnosti jej porušenia uložením\ndisciplinárneho trestu pokarhania za prechovávanie tlačoviny s pornografickým obsahom\nvo výkone trestu odňatia slobody je potrebné predovšetkým uviesť, že sloboda myslenia\npodľa čl. 9 dohovoru predstavuje vnútornú oblasť názorovej autonómie (forum internum)\njednotlivca (porov. Blumberg v. Nemecko, č. 14618/03, rozhodnutie ESĽP o prijateľnosti\nz 18. 3. 2006). Článok 9 dohovoru však nezaručuje za každých okolností právo verejne\nvyjadrovať svoje vnútorné presvedčenie (porov. citované rozhodnutie ESĽP vo veci\nBlumberg v. Nemecko). Článok 9 dohovoru chráni len takú manifestáciu vnútorného\npresvedčenia, ktorá je vyjadrením koherentného presvedčenia týkajúceho sa určitého\nfundamentálneho problému (porov. citované rozhodnutie ESĽP vo veci Blumberg v.\nNemecko).\n11.5 V sťažovateľovej veci prechovávanie tlačoviny s pornografickým obsahom, hoc\nznázorňujúcim heterosexuálny styk, nemožno považovať za manifestáciu heterosexuálneho\npresvedčenia sťažovateľa a odňatie takejto tlačoviny a uloženie disciplinárneho trestu\npokarhania v zmysle zákona nemožno považovať za skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá\nzaložiť\n\nporušenie\n\nčl.\n\n9\n\ndohovoru,\n\nkeďže\n\npopísané\n\nprechovávanie\n\ntlačoviny\n\ns pornografickým obsahom nespadá pod ochranu čl. 9 dohovoru v zmysle práva\nmanifestovať svoje vnútorné presvedčenie. Ústavný súd zároveň dodáva, že sťažovateľovi\nnebolo napadnutým rozhodnutím a napadnutým oznámením zasiahnuté do jeho vnútornej\noblasti názorovej autonómie a do jeho vnútorného presvedčenia, keďže motívom prijatia\nnapadnutého rozhodnutia a napadnutého oznámenia nebolo sťažovateľovo heterosexuálne\npresvedčenie.\n11.6 Ústavný súd, reflektujúc uvedené, nevyhovel sťažnosti v časti namietaného\nporušenia práva sťažovateľa nebyť podrobený neľudskému zaobchádzaniu a trestaniu\nv zmysle čl. 3 dohovoru a práva na slobodu myslenia podľa čl. 9 dohovoru postupom\na napadnutým rozhodnutím ÚVTOS Ilava a postupom a napadnutým oznámením generálnej\nprokuratúry.\n\n25\n\n2. K namietanému porušeniu čl. 8 a čl. 10 dohovoru\n12. V tomto momente logickej výstavby odôvodnenia uznesenia sa ústavný súd\nvracia k otázkam položeným v bode 10.4 tohto uznesenia.\n12.1 SPADÁ PORNOGRAFIA DO ROZSAHU PRÁVA NA SÚKROMIE (ČL. 8 ODS. 1 DOHOVORU)\nA PRÁVA NA INFORMÁCIE (ČL. 10 ODS. 1 DOHOVORU)? Odpoveď je nutné začať výrokom „nie\n\nje pornografia ako pornografia“. Pornografiou vo všeobecnosti rozumieme zobrazenie (pod\npojmom zobrazenie je nutné rozumieť sprístupnenie napr. obrazom, zvukom, písmom\na pod.) súlože, iného spôsobu pohlavného styku alebo iného obdobného sexuálneho styku\nalebo zobrazenie obnažených pohlavných orgánov smerujúce k vyvolaniu sexuálneho\nuspokojenia inej osoby.\n12.2 Ochranu čl. 8 dohovoru (resp. čl. 16 ods. 1 ústavy) alebo čl. 10 dohovoru (resp.\nčl. 26 ústavy) nepožíva detská pornografia, pornografia zobrazujúca neúctu k človeku alebo\nnásilie, pornografia zobrazujúca sexuálny styk so zvieraťom alebo pornografia zobrazujúca\nsexuálne patologické praktiky. Uvedené typy pornografie, resp. ich výroba, prechovávanie,\nrozmnožovanie alebo distribúcia sú navyše trestnými činmi v zmysle § 368 až § 372\nTrestného zákona.\n12.3 Naopak, aj esteticky zvládnuté a kultúrne hodnotné literárne, umelecké či\nvedecké audiovizuálne dielo (napr. filmové dielo), fotografické dielo, slovesné dielo (napr.\nGuillaume Apollinaire „Les Onze Mille Verges ou les Amours d´un hospodar“; k tomu\npozri Akdas v. Turecko, č. 41056/04 rozsudok ESĽP zo 16. 2. 2010), dielo výtvarného\numenia (napr. maľba ‒ Francisco de Goya „The Nude Maja“, Gustav Klimt „Frau bei der\nSelbstbefriedigung“, Pablo Picasso „Les Demoiselles d´Avignon“, Egon Schiele „Reclining\nnude“, Gustave Courbet „L´Origine du monde“ a pod.; prípadne socha ‒ Auguste Rodin\n„Eternal Idol“) alebo architektonické dielo, ktoré zobrazuje ľudskému pokoleniu\nprirodzenú súlož dospelých osôb, prípadne iný spôsob pohlavného styku alebo iný obdobný\nsexuálny styk dospelých osôb, alebo zobrazuje nahé telo dospelého jedinca vrátane\npohlavných orgánov, možno formálne hodnotiť ako pornografiu, pričom však výroba,\nzadovažovanie, rozširovanie, vystavovanie, verejné sprístupnenie či oboznamovanie sa\n26\n\ns obsahom a formou týchto diel bude požívať ochranu slobody prejavu a práva na\ninformácie podľa čl. 10 dohovoru (resp. čl. 26 ústavy). Právo na informácie v sebe zahŕňa aj\nprávo prijímať informácie, ktoré šokujú, sú kontroverzné, lascívne a pre určitú časť\nspoločnosti poburujúce alebo v rozpore s ich svetonázorom, pričom je zaručené právo\nprijímať tieto informácie aj v obrazovej, vizuálnej podobe. O práve na súkromie (čl. 8\ndohovoru a čl. 16 ods. 1 ústavy) konkrétnych subjektov v súvislosti s týmito dielami (napr.\nautor diela, vlastník originálu diela alebo jej rozmnoženiny, držiteľ diela, vystavovateľ\ndiela, príp. adresát diela a pod.) možno hovoriť v prípade, ak sú tieto diela spojené\npredovšetkým s intimitou týchto konkrétnych subjektov.\n12.4 EXISTUJE PRE ZÁKONNÉ OBMEDZENIE PRÁVA NA SÚKROMIE A PRÁVA NA INFORMÁCIE\nV PODOBE\n\n§ 40 PÍSM. I) ZÁKONA O VÝKONE TRESTU ODŇATIA SLOBODY ÚSTAVNÁ ALEBO\n\nDOHOVOROM PREDVÍDANÁ LICENCIA? Odpoveď nachádzame v druhých odsekoch čl. 8 a čl. 10\n\ndohovoru.\n12.5 Štátny orgán nemôže do výkonu práva na súkromie zasahovať okrem prípadov,\nkeď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej\nbezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania\nnepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných\n(čl. 8 ods. 2 dohovoru). Výkon práva na informácie, pretože zahŕňa aj povinnosti, aj\nzodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo\nsankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti\nv záujme\n\nnárodnej\n\nbezpečnosti,\n\núzemnej\n\ncelistvosti,\n\npredchádzania\n\nnepokojom\n\na zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu\núniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci (čl. 10\nods. 2 dohovoru).\n12.6 Ustanovenie § 40 písm. i) zákona o výkone trestu odňatia slobody upravuje\nzákaz prechovávať tlačoviny a predmety ohrozujúce mravnosť. Po prvé, ide o obmedzenie\nzákonom, čiže forma obmedzenia spĺňa požiadavky tak čl. 8 ods. 2 dohovoru, ako aj čl. 10\nods. 2 dohovoru. Po druhé, zákonné obmedzenie sleduje legitímny cieľ predísť ohrozeniu\nmorálky v priestore výkonu trestu odňatia slobody (bez ohľadu na to, čo sa pod pojmom\n\n27\n\n„tlačovina a predmet ohrozujúce mravnosť“ myslí) a zároveň tým predísť ohrozeniu\nbezpečnosti, nepokojom a zločinnosti v ústave na výkon trestu odňatia slobody, ako aj\nzabezpečiť ochranu práv a slobôd odsúdených, a to vzhľadom na špecifickosť prostredia\nvýkonu trestu odňatia slobody, osôb nachádzajúcich sa v tomto uzavretom prostredí (t. j.\nosoby odsúdené za trestnú činnosť) a cieľ, ktorý trest odňatia slobody sleduje (o. i. aj\nprevýchovu odsúdených).\n12.7 SPADÁ POD POJEM „TLAČOVINA OHROZUJÚCA MRAVNOSŤ“ AKÝKOĽVEK DRUH\nPORNOGRAFIE? Odpoveď na otázku bude primárne subjektívna vzhľadom na adresátov, ktorí\n\nsa s konkrétnym pornografickým obsahom (bez ohľadu na formu – tlačovina, audiovizuálne\ndielo, dielo výtvarného umenia a pod.) oboznamujú, avšak je potrebné sa pokúsiť o istú\nmieru generalizácie.\n12.8 Každopádne možno zovšeobecniť, že detská pornografia, pornografia\nzobrazujúca neúctu k človeku alebo násilie, pornografia zobrazujúca sexuálny styk\nso zvieraťom alebo pornografia zobrazujúca sexuálne patologické praktiky je pornografiou,\nktorá ohrozuje mravnosť (a to aj v širšom ponímaní ako morálne princípy vlastné\ncivilizovanej spoločnosti) bez ohľadu na okolnosti a adresátov, ktorí sa s týmto druhom\npornografie oboznamujú.\n12.9 Pornografické literárne, umelecké či vedecké dielo v zmysle bodu 12.3 tohto\nuznesenia je taktiež spôsobilé ohroziť mravnosť, avšak nie vo všeobecnosti, ale s ohľadom\nnajmä na konkrétnych adresátov, ktorí sa s týmto druhom pornografie oboznamujú,\nna prostredie, v ktorom dochádza k oboznamovaniu sa s týmto druhom pornografie, a na\ncieľ, ktorý sa oboznamovaním s týmto druhom pornografie sleduje. Inak povedané, možno\nhovoriť o prípadoch, kedy (i) bude napr. oboznamovanie sa, prechovávanie alebo šírenie aj\ntohto druhu pornografie obmedzené či vylúčené, keďže sa predpokladá ohrozenie mravnosti\n(napr. na účely ochrany mladistvých a pod.), ďalej prípadoch, kedy (ii) bude napr.\noboznamovanie sa, prechovávanie alebo šírenie tohto druhu pornografie bez obmedzení\na zásahov, keďže sa nepredpokladá možnosť ohrozenia mravnosti (napr. vystavenie diel\nvýtvarného umenia v galériách alebo múzeách, vydávanie literárnych diel a pod.), a možno\nhovoriť o prípadoch, kedy (iii) bude síce napr. oboznamovanie sa, prechovávanie alebo\n\n28\n\nšírenie tohto druhu pornografie povolené (resp. zakázané), avšak vzhľadom na konkrétne\nokolnosti a konkrétne subjekty môže (musí) oprávnený subjekt v jednotlivých prípadoch\nnapr. oboznamovanie sa, prechovávanie alebo šírenie tohto druhu pornografie obmedziť, či\nzakázať (resp. povoliť), aby vzhľadom na tieto konkrétne okolnosti a konkrétne subjekty\nnedošlo k ohrozeniu mravnosti (resp. aby sa nedôvodne neobmedzovalo právo na\ninformácie). Treba zároveň doplniť, že uvedené tri skupiny nie sú taxatívnym výpočtom\na vzhľadom na konkrétnu zákonnú reguláciu určitých spoločenských vzťahov môže právna\núprava obsahovať prelínanie či vzájomné dopĺňanie sa týchto skupín.\n12.10 UMOŽŇUJE (PRÍP. PRIKAZUJE) § 40 PÍSM. I) ZÁKONA O VÝKONE TRESTU ODŇATIA\nSLOBODY ORGÁNOM APLIKÁCIE ZÁKONNÉHO OBMEDZENIA VYVAŽOVAŤ ZÁUJEM NA OCHRANE\nPRÁVA NA SÚKROMIE A PRÁVA NA INFORMÁCIE ODSÚDENÉHO (POZRI BOD 12.3 TOHTO UZNESENIA)\nSO ZÁUJMOM NA ZAISTENÍ MORÁLKY, BEZPEČNOSTI, PREDCHÁDZANIA NEPOKOJOM A ZLOČINNOSTI\nV ÚSTAVE NA VÝKON TRESTU ODŇATIA SLOBODY, OCHRANY PRÁV A SLOBÔD ODSÚDENÝCH\nVZHĽADOM NA KONKRÉTNE OKOLNOSTI PRÍPADU A OSOBU ODSÚDENÉHO? Inak povedané, je\n\nmožné\n\n(potrebné)\n\nskúmať\n\nvždy\n\nnevyhnutnosť\n\nzákazu\n\nprechovávania\n\ntlačoviny\n\ns pornografickým obsahom vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu a osobu odsúdeného?\n12.11 Ako prvé je potrebné ustáliť, či vzhľadom na skutkový stav a osobu\nsťažovateľa mohlo dôjsť k zásahu do práva sťažovateľa na súkromie, keďže, ako ústavný\nsúd v bode 12.3 konštatoval, o práve na súkromie (čl. 8 dohovoru a čl. 16 ods. 1 ústavy)\nkonkrétnych subjektov v súvislosti s tam vymenovanými dielami možno hovoriť\npredovšetkým v prípade, ak sú tieto diela spojené s intimitou týchto konkrétnych subjektov.\nSťažovateľ nepreukázal, že jemu odňatá tlačovina s pornografickým obsahom bola spojená\ns jeho intimitou. Sťažovateľ netvrdil, nepreukázal a nedoložil, že by jemu odňatá tlačovina\ns pornografickým obsahom zobrazovala jeho osobu, príp. osobu, s ktorou bol v intímnom\nvzťahu alebo zobrazovala intímnu situáciu, ktorá by bola spojená s jeho osobou alebo\nosobou jemu blízkou. Ústavný súd zároveň dopĺňa, že sťažovateľovi odňatá tlačovina\nnesúvisela ani so sťažovateľovým obydlím či rodinným životom. V tomto prípade nemožno\ndospieť\n\nk záveru,\n\nže\n\nodňatie\n\ntlačoviny\n\ns pornografickým\n\nobsahom\n\na uloženie\n\ndisciplinárneho trestu pokarhania by bolo čo i len schopné zasiahnuť do práva odsúdeného\nna súkromie.\n29\n\n12.12 Je nutné však konštatovať, že odňatím tlačoviny s pornografickým obsahom,\nktorá spadá pod pornografické dielo v zmysle bodu 12.3 tohto uznesenia (t. j.\nv sťažovateľovej veci išlo o odňatie fotografického diela, ktoré zobrazovalo ľudskému\npokoleniu prirodzenú súlož dospelých osôb) a uložením disciplinárneho trestu pokarhania\ndošlo k obmedzeniu práva sťažovateľa na informácie, a to na podklade zákonného\nobmedzenia práva na informácie v podobe zákazu prechovávať tlačoviny a predmety\nohrozujúce mravnosť. Ustanovenie § 40 písm. i) zákona o výkone trestu odňatia slobody je\npomerne všeobecné a výslovne neupravuje možnosť orgánov aplikácie tohto ustanovenia\nprihliadať na okolnosti prípadu a osobu odsúdeného. Uvedené nabáda prijať záver, že\nprechovávanie tlačoviny s pornografickým obsahom (bez ohľadu na to, o aký druh\npornografie pôjde) odsúdeným v priestore ústavu na výkon trestu odňatia slobody samo\nosebe ohrozuje morálku, bezpečnosť, predchádzanie nepokojom a zločinnosti v ústave na\nvýkon trestu odňatia slobody, ako aj ochranu práv a slobôd odsúdených, a je teda\nnevyhnutné, aby bolo vždy jej prechovávanie odsúdenému zakázané, a tým sa absolútne\npreferuje záujem na zaistení morálky, bezpečnosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti\nv ústave na výkon trestu odňatia slobody, ochrany práv a slobôd odsúdených pred právom\nodsúdeného na informácie (tzn. pôjde o prvú alternatívu artikulovanú v bode 12.9).\n12.13 Ústavný súd však nemôže takýto záver prijať bez jeho riadneho odôvodnenia.\nPodotázka, ktorú je v tejto súvislosti potrebné zodpovedať, je formulovaná nasledovne: JE\nAJ TLAČOVINA S PORNOGRAFICKÝM OBSAHOM, KTORÁ SPADÁ POD PORNOGRAFICKÉ DIELO\nV ZMYSLE BODU\n\n12.3, SCHOPNÁ ZA KAŽDÝCH OKOLNOSTÍ OHROZIŤ MORÁLKU, BEZPEČNOSŤ,\n\nVYVOLAŤ NEPOKOJE A ZLOČINNOSŤ V ÚSTAVE NA VÝKON TRESTU ODŇATIA SLOBODY, AKO AJ\nOHROZIŤ PRÁVA A SLOBODY ODSÚDENÝCH, ALEBO JE VZHĽADOM NA TENTO DRUH PORNOGRAFIE\nPOTREBNÉ PRIHLIADAŤ NA KONKRÉTNE OKOLNOSTI PRÍPADU A OSOBU ODSÚDENÉHO A PRÍPADNE\nUPREDNOSTNIŤ\n\nV JEDNOTLIVÝCH\n\nPRÍPADOCH\n\nPRÁVO\n\nODSÚDENÉHO\n\nNA\n\nINFORMÁCIE?\n\nInak\n\nformulované, pôjde pri aplikácii § 40 písm. i) zákona o výkone trestu odňatia slobody o\ntretiu alternatívu artikulovanú v bode 12.9?\n12.14 Špecifikom prostredia ústavu na výkon trestu odňatia slobody je izolácia\nodsúdeného od osoby opačného pohlavia, v širšom ponímaní izolácia od vonkajšej\n\n30\n\nspoločnosti tvorenej určitým množstvom ľudí navzájom prevažne neznámych, ktorí medzi\nsebou nadväzujú povrchnejšie či významnejšie kontakty a vzťahy, je ďalej odopretie\nsexuálneho styku a možnosti prežívať intímne chvíle s ďalšou osobou, ako aj uzavretosť\naž asketickosť prostredia. Človek je však bytosť, ktorú definuje aj sexualita a prirodzené\npudy vedúce k rozmnožovaniu a zachovaniu ľudského druhu (porov. Freud S. Za princípom\nslasti. Bratislava: Kalligram, 2005). Pornografia vo všeobecnosti môže pre odsúdeného\nvo výkone trestu odňatia slobody slúžiť jednak ako stimulant k autoerotike, avšak\nv kombinácii s už popísanými špecifikami prostredia ústavu na výkon trestu odňatia slobody\na ľudom prirodzenými pudmi môže podnecovať k sexuálnym alebo násilným deliktom\npáchaným napr. na spoluväzňoch.\n12.15 Či v skupine odsúdených nachádzajúcich sa v konkrétnom ústave na výkon\ntrestu odňatia slobody prístup k pornografii slúži majoritne ako stimulant k autoerotike\nalebo naopak, je príčinou poklesu morálky, páchania deliktov v ústave na výkon trestu\nodňatia slobody, je otázkou vyžadujúcou expertné posúdenie a ústavný súd nie je povolaný\nvyriešiť túto otázku pri rozhodovaní o individuálnej sťažnosti sťažovateľa. V tomto smere je\npotrebné dôverovať racionálnemu zákonodarcovi, že pri úprave zákazu prechovávať\ntlačoviny ohrozujúce mravnosť vychádzal z expertných poznatkov o prevažujúcom\nnegatívnom vplyve prístupu odsúdených k pornografii. Áno, ústavný súd si je vedomý, že\nmedzi odsúdenými bude štatisticky skupina odsúdených, pre ktorých pornografia a jej\nprechovávanie nebude stimulom k páchaniu deliktov. Avšak preukázať, že takáto skupina\nzásadne prevažuje v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody, je vec výskumu\na pozorovania, ktorými sa môže zaoberať napr. príslušné ministerstvo a následne\nzákonodarca. Správa ústavu na výkon trestu odňatia slobody nemá možnosti, ako\nposudzovať túto otázku pri jednotlivých odsúdených, nemôže skúmať jednotlivo napr.\npsychický stav každého odsúdeného a vyhodnocovať okolnosti pre povolenie konkrétnemu\nodsúdenému prechovávať tlačoviny s pornografickým obsahom a predvídať možný vplyv\npornografie na mravnosť a správanie konkrétneho odsúdeného. Ústavný súd preto pri\nplatnej a účinnej formulácii § 40 písm. i) zákona o výkone trestu odňatia slobody nemôže\nspráve ústavu na výkon trestu odňatia slobody prostredníctvom judikatúry prikázať, aby\nplošný zákaz prechovávať tlačoviny ohrozujúce mravnosť podľa § 40 písm. i) zákona\n\n31\n\no výkone trestu odňatia slobody vykladala v zmysle vyvažovania záujmov, ktoré sa\nzákazom chránia na jednej strane a právom odsúdeného na informácie na strane druhej.\nPreto je v rámci interpretácie a aplikácie zákonnej úpravy § 40 písm. i) zákona o výkone\ntrestu odňatia slobody z ústavného hľadiska udržateľné absolútne preferovanie záujmu na\nochrane morálky, bezpečnosti, predchádzaní nepokojom a zločinnosti v ústave na výkon\ntrestu odňatia slobody, ako aj ochrany práv a slobôd odsúdených oproti právu na informácie\nodsúdených v podobe prístupu k tlačovine s pornografickým obsahom, t. j. túto zákonnú\núpravu je potrebné aplikovať bez vyvažovania a ohľadu na konkrétneho odsúdeného a treba\nju považovať (kým sa nepreukáže napr. v konaní podľa čl. 125 ods. 1 ústavy opak)\nza nevyhnutný prostriedok ochrany morálky, bezpečnosti, predchádzania nepokojom\na zločinnosti v ústave na výkon trestu odňatia slobody, ako aj ochrany práv a slobôd\nodsúdených.\n12.16 Vzhľadom na odpovede komunikované naprieč celým bodom 12 tohto nálezu\nústavný súd nevyhovel sťažnosti v časti namietaného porušenia čl. 8 a čl. 10 dohovoru\npostupom a napadnutým rozhodnutím ÚVTOS Ilava a postupom a napadnutým oznámením\ngenerálnej prokuratúry.\n3. K namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy\n13. Na základe uvedeného tak nemožno dospieť ani k záveru o porušení práva na inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, keďže ÚVTOS Ilava, ako aj generálna\nprokuratúra postupovali striktne v zmysle príslušných zákonov a v zmysle už ustálených\nzáverov neporušili hmotné ústavné práva sťažovateľa.\n13.1 Po formálnej stránke bol postup týchto orgánov súladný so zákonom\npredpísaným postupom jednak pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho trestu odsúdenému\n(t. j. v súlade so zákonom o výkone trestu odňatia slobody), ale aj pri vybavovaní\nopakovaného podnetu (t. j. v súlade so zákonom o prokuratúre).\n13.2 K materiálnej stránke postupu ÚVTOS Ilava pri vydávaní napadnutého\nrozhodnutia a práva na inú právnu ochranu ústavný súd uvádza, že ÚVTOS Ilava pri\nrozhodovaní\n\no právach\n\na právom\n\nchránených\n32\n\nzáujmoch\n\nsťažovateľa\n\nneporušil\n\nsťažovateľove ústavné práva a nerozhodol arbitrárne, zjavne nelogicky, či v rozpore so\nzákonom alebo ústavou. Taktiež odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nemožno hodnotiť\n(vzhľadom aj na už uvedené závery ústavného súdu k hmotným ústavným právam\nsťažovateľa) ako nepresvedčivé vzhľadom na ustálený skutkový stav alebo nepodložené\nkonkrétnymi dôkazmi. K napadnutému oznámeniu generálnej prokuratúry ústavný súd\npripomína právny názor, že právu dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv\npríslušné orgány prokuratúry zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry\nzákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho\nvybavení dotknutú osobu vyrozumieť, avšak súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je aj\nprávo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu (podaniu) aj vyhoveli v súlade s jej\npredstavami (porov. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03, III. ÚS 133/06). V postupe a záveroch\ngenerálnej prokuratúry ústavný súd nenašiel nič, čo by nasvedčovalo porušeniu čl. 46 ods. 1\nústavy.\n13.3 Ústavný súd tak nevyhovel sťažnosti ani v časti namietaného porušenia čl. 46\nods. 1 ústavy postupom a napadnutým rozhodnutím ÚVTOS Ilava a postupom\na napadnutým oznámením generálnej prokuratúry.\n4. K namietanému porušeniu čl. 14 dohovoru\n14. Sťažovateľ namietal taktiež porušenie zákazu diskriminácie upraveného čl. 14\ndohovoru.\n14.1 Ustanovenie čl. 14 dohovoru možno označiť za ustanovenie v rámci úpravy\nľudských práv a základných slobôd v zmysle dohovoru, ktoré má charakter ústavného\nprincípu, ktorý sú povinné rešpektovať všetky orgány verejnej moci pri výklade\na uplatňovaní dohovoru. Toto ustanovenie dohovoru je implicitnou súčasťou rozhodovania\nústavného súdu, t. j. aj jeho rozhodovania o sťažnostiach podľa čl. 127 ústavy (porov.\nmutatis mutandis napr. I. ÚS 26/2010, I. ÚS 686/2013, II. ÚS 550/2013, IV. ÚS 214/2011).\n14.2 Ustanovenie čl. 14 dohovoru však nemá charakter základného práva a slobody,\nresp. ľudského práva a základnej slobody, ktorého ochrany by sa bolo možné samostatne\ndomáhať pred ústavným súdom. Jeho aplikácia sa v individuálnych sťažnostiach viaže na\n33\n\nporušenie individuálne určeného ústavného práva alebo slobody sťažovateľa, a preto\npožiadavka na vyslovenie porušenia čl. 14 dohovoru bez vzťahu ku konkrétnemu\nústavnému právu alebo slobode sťažovateľa je zjavne neopodstatnená (porov. mutatis\nmutandis I. ÚS 34/96, II. ÚS 85/01, II. ÚS 167/04, z novšej judikatúry I. ÚS 509/2012,\nIII. ÚS 87/2011, IV. ÚS 281/2012).\n14.3 Pretože ústavný súd nevyslovil porušenie sťažovateľom označených práv podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy, prípadne podľa čl. 3, čl. 8, čl. 9 a čl. 10 dohovoru postupom\na napadnutým rozhodnutím ÚVTOS Ilava a postupom a napadnutým oznámením generálnej\nprokuratúry, neprichádzalo do úvahy vyslovenie porušenia čl. 14 dohovoru, a preto\nnevyhovel sťažnosti ani v tejto časti.\n14.4 Nad rámec ústavný súd uvádza, že klasický prístup k diskriminácii je založený\nna komponentoch akcesority (porov. PL. ÚS 14/98, PL. ÚS 4/97, PL. ÚS 18/97,\nPL. ÚS 4/00, PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 10/02, PL. ÚS 15/03, PL. ÚS 38/04) a kvalifikovaného\nkritéria – zakázaného dôvodu (porov. PL. ÚS 8/04), a teda pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk,\nnáboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť\nk národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie. V európskej konštitucionalistike\nsa občas ustupuje z týchto pozícií a súdy ústavného typu preskúmavajú aj skutočnosť, či\nnedošlo k porušeniu rovnosti bez vzťahu ku konkrétnemu základnému právu alebo či\nnedošlo k porušeniu rovnosti na základe iného než kvalifikovaného kritéria. Súdy tak\nvlastne skúmajú napadnuté rozhodnutia a postupy v kontexte rýdzeho princípu rovnosti.\nNapadnuté rozhodnutie ÚVTOS Ilava a napadnuté oznámenie generálnej prokuratúry by\nvšak prešli aj takýmto intenzívnym testom rovnosti, pretože zákonné obmedzenie\nprechovávať tlačoviny a predmety ohrozujúce mravnosť podľa § 40 písm. i) zákona\no výkone trestu odňatia slobody sa vzťahujú na každého odsúdeného bez rozdielu a ohľadu\nna pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie,\nnárodnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo\niné postavenie odsúdeného a ústavný súd nemal za preukázané, že by správa ÚVTOS Ilava\nalebo generálna prokuratúra pristupovali v sťažovateľovej veci k sťažovateľovi rozdielne\nz dôvodu jeho pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, náboženstva, politického alebo iného\n\n34\n\nzmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnostnej menšine,\nmajetku, rodu alebo iného postavenia, oproti iným odsúdeným.\nIV.\nTrovy právneho zastúpenia\n15. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 31a zákona o ústavnom súde v spojení\ns § 553 ods. 2 a 3 Trestného poriadku o tarifnej odmene a náhrade hotových výdavkov\nustanoveného právneho zástupcu advokáta JUDr. Ing. Martina Cimráka, LL.M (ďalej len\n„právny zástupca“), v súvislosti s jeho právnym zastupovaním sťažovateľa v konaní pred\nústavným súdom (bod 2 výroku).\n15.1 Ústavný súd pri priznaní tarifnej odmeny a náhrady hotových výdavkov\nvychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 16 a § 17 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\n15.2 Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi tarifnú odmenu a náhradu hotových\nvýdavkov za dva úkony právnej služby v roku 2016 (prevzatie a príprava právneho\nzastúpenia a doplnenie sťažnosti) a za 1 úkon právnej služby v roku 2017 (zaslanie repliky).\nÚstavný súd taktiež priznal právnemu zástupcovi uplatnenú úhradu cestovných výdavkov\na náhradu za stratu času.\n15.3 Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku roka 2015 (§ 1\nods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky 858 eur\n(z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 143 eur a jedna stotina\nv zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 8,58 eur). Podľa Štatistického úradu\nSlovenskej republiky bola v 1. polroku roka 2016 (§ 1 ods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná\nmzda v hospodárstve Slovenskej republiky 884 eur (z toho jedna šestina v zmysle § 11\nods. 3 vyhlášky sa rovná sume 147,33 eur a jedna stotina v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa\nrovná sume 8,84 eur).\n\n35\n\n15.4 Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi tarifnú odmenu a náhradu hotových\nvýdavkov za dva úkony právnej služby v roku 2016 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky v sume\n286 eur (2 x 143 eur) a 2 x režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky spolu v sume\n17,16 eur (2 x 8,58 eur). Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi tarifnú odmenu\na náhradu hotových výdavkov za jeden úkon právnej služby v roku 2016 v zmysle § 11\nods. 3 vyhlášky v sume 147,33 eur a 1 x režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky spolu\nv sume 8,84 eur. Podľa zoznamu daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej\nhodnoty (ďalej len „DPH“) Finančnej správy Slovenskej republiky je Advokátska\nkancelária JUDr. Cimrák, s. r. o., Štefánikova 7, Nitra, v rámci ktorej pôsobí právny\nzástupca, subjektom registrovaným pre DPH (IČ DPH\n\n). Tarifná odmena\n\na náhrada hotových výdavkov v zmysle už vypočítaného činí 551,20 eur (459,33 eur + 20 %\nDPH).\n15.5 V rámci náhrady hotových výdavkov je potrebné zohľadniť aj právnym\nzástupcom uplatnenú a riadne vypočítanú a uplatnenú úhradu cestovných výdavkov (36,90\neur) a aj náhradu za stratu času (51,48 eur) v sume 88,38 eur.\n15.6 Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi tarifnú odmenu a náhradu hotových\nvýdavkov spolu v sume 639,58 eur.\n16. Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené\nvo výroku tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. marca 2017\n\n36", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "trest", "informácie-prijímanie", "výkon trestu", "generálny prokurátor", "práva a slobody – politické-sloboda prejavu a právo na informácie", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "zastúpenie, zastupovanie-ustanovenie právneho zástupcu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:77247990-5927-48dd-9e34-657f1363717c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 732/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 732/2013 z 11. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-11", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:77247990-5927-48dd-9e34-657f1363717c"}, {"guid": "ussr:398ae571-aa1b-4a63-b28c-5b2ed96800d0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 686/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 686/2013 z 20. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-20", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:398ae571-aa1b-4a63-b28c-5b2ed96800d0"}, {"guid": "ussr:5b121461-a42d-4f51-9294-27eb63639f8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 550/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 550/2013 z 30. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-30", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5b121461-a42d-4f51-9294-27eb63639f8e"}, {"guid": "ussr:f82d6da8-bc92-434f-b47d-00e48ff93032", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 509/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 509/2012 z 17. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-17", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f82d6da8-bc92-434f-b47d-00e48ff93032"}, {"guid": "ussr:fd03025a-1dfb-4a61-8cf7-1699d25ab73e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 281/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 281/2012 z 31. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-31", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd03025a-1dfb-4a61-8cf7-1699d25ab73e"}, {"guid": "ussr:c1cc2a79-4fde-45e9-8d8a-27f7abc1131a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 214/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 214/2011 z 25. 5. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-05-25", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c1cc2a79-4fde-45e9-8d8a-27f7abc1131a"}, {"guid": "ussr:bf420ef4-2b0e-4f1b-86e7-0c7a2db408f8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 87/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 87/2011 z 2. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-02", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf420ef4-2b0e-4f1b-86e7-0c7a2db408f8"}, {"guid": "ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 413, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239"}, {"guid": "ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/06 z 10. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-10", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151"}, {"guid": "ussr:f20e2598-c0d3-4e53-9e4b-d283c2585824", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/04 z 6. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-06", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f20e2598-c0d3-4e53-9e4b-d283c2585824"}, {"guid": "ussr:2a8e61ec-ada4-4fe8-865b-bd6273e3f98d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 167/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 167/04 z 7. 7. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-07-07", "citacie_n": 116, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a8e61ec-ada4-4fe8-865b-bd6273e3f98d"}, {"guid": "ussr:7428e30b-e91d-4ce8-9154-48de7ef2eb8b", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/03 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7428e30b-e91d-4ce8-9154-48de7ef2eb8b"}, {"guid": "ussr:42033388-cae8-42e2-b859-1fe26920f35b", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/02 z 11. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-11", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:42033388-cae8-42e2-b859-1fe26920f35b"}, {"guid": "ussr:f77fafb7-777c-4c7b-b962-319b8b5e851e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 168/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 168/03 z 10. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-10", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f77fafb7-777c-4c7b-b962-319b8b5e851e"}, {"guid": "ussr:08aa8776-e9a0-4cb2-91f5-b4dc67406629", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 85/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 85/01 z 19. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-19", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08aa8776-e9a0-4cb2-91f5-b4dc67406629"}, {"guid": "ussr:8247d828-1461-4c05-8c85-56494bea8a43", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/01 z 29. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-29", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8247d828-1461-4c05-8c85-56494bea8a43"}, {"guid": "ussr:62fed15e-44dc-44e7-b7d8-7b76b9e39e57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/00 z 15. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-15", "citacie_n": 1359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1"}, {"guid": "ussr:b0ff6413-943e-4c86-a980-249f448f9418", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.4.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/00 z 4. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-04", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.4.2000.1"}, {"guid": "ussr:0615bbd6-35b8-46a2-be15-6ba55c1226e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 14/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 14/98 z 22. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-22", "citacie_n": 144, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0615bbd6-35b8-46a2-be15-6ba55c1226e1"}, {"guid": "ussr:7a496589-b593-4fb1-a032-68a9c2282d99", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.18.1997.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 18/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 18/97 z 28. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-28", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.18.1997.1"}, {"guid": "ussr:f55442fb-e2d8-4b93-83e9-a421d0e0219e", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/97 z 24. 2. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-02-24", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f55442fb-e2d8-4b93-83e9-a421d0e0219e"}, {"guid": "ussr:e72e134c-4274-4898-af5c-b083d2f1815e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.34.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 34/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 34/96 z 31. 10. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-10-31", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.34.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f72e20aa-3c48-4442-a3c3-2aba24f18104", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.115.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/2025 z 11. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.115.2025.1"}, {"guid": "ussr:18bfdbd5-6418-447b-b5d1-a7661b091e86", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.614.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 614/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 614/2024 z 20. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.614.2024.1"}, {"guid": "ussr:09d8d179-df45-456c-a0bc-f4a50dc4c7ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.546.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 546/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 546/2024 z 5. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.546.2024.1"}, {"guid": "ussr:3d781f6e-fede-437a-9ac6-c8e51b93f00c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.153.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 153/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 153/2023 z 16. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.153.2023.1"}, {"guid": "ussr:458b7250-811f-4101-8fd3-10979d3a30c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.17.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 17/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 17/2023 z 12. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.17.2023.1"}, {"guid": "ussr:1e801a0b-bb6d-472d-9f3c-bfca64208552", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.343.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 343/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 343/2022 z 28. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.343.2022.1"}, {"guid": "ussr:b8f25e56-8a8d-4834-8276-65ebaaa713c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.79.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 79/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 79/2021 z 23. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.79.2021.1"}, {"guid": "ussr:9f0fd0d3-64c3-4e64-928c-c33a1450e441", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.312.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 312/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 312/2020 z 7. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.312.2020.1"}, {"guid": "ussr:75e06a21-672f-4768-8ec7-005177fda9d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.320.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 320/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 320/2019 z 7. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-07", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.320.2019.1"}, {"guid": "ussr:bb1e250c-3998-4b9a-a4e3-500282f6a0d8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.86.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 86/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 86/2018 z 1. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-01", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.86.2018.1"}, {"guid": "f52f6639-26ad-459e-928e-d0f34c8f67dc:4eca0a45-ef12-49a4-83a9-31fc0c265cf5", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:4017200080.3", "spisova_znacka": "11S/151/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/151/2017 z 22. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:4017200080.3"}]}