{"guid": "ussr:4d51db03-04b0-405c-a697-8e3afe1dfa90", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.807.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 807/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 807/2016 z 4. 11. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. novembra 2016, sp. zn. II. ÚS 807/2016, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.807.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2016-11-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-2", "nazov": "čl. 37 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-37", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4d51db03-04b0-405c-a697-8e3afe1dfa90", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.807.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.807.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.807.2016.1/text", "citacie_n": 10, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 807/2016-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. novembra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosza Mészarosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej\na sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n,a\nzastúpených\n\nadvokátom\n\nJUDr.\n\nIgorom\n\nGažíkom, Bojnická\n\ncesta\n\n7,\n\nPrievidza,\n\nktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd,\npráv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 852/2014 a jeho\nuznesením z 20. mája 2015, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\nneopodstatnenú.\n\na\n\nodmieta\n\nako zjavne\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. augusta\n2015 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), a\nspolu\n\nlen\n\n„sťažovatelia“, v citáciách\n\n(ďalej len „sťažovateľka“,\naj\n\n„navrhovatelia“),\n\nzastúpených\n\nadvokátom\n\nJUDr. Igorom Gažíkom, Bojnická cesta 7, Prievidza, ktorou namietajú porušenie svojich\nzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1, a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 37\nods. 2 Listiny základných práv a slobôd, a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)\npostupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 5 Co 852/2014 a jeho uznesením z 20. mája 2015 (ďalej len „napadnuté\nuznesenie“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovatelia boli účastníkmi\nkonania vedeného Okresným súdom Prievidza (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.\n10 C 84/2012 v procesnom postavení navrhovateľov, v ktorom sa návrhom smerujúcim\nproti odporcom v 1. až 8. rade domáhali určenia, že nehnuteľnosti bližšie špecifikované\nv samotnom návrhu patria do dedičstva po nebohej\n\n. Svoj návrh\n\nodôvodňovali tým, že v dedičskom konaní po nebohej bola medzi dedičmi uzavretá\ndedičská dohoda, na základe ktorej mal právny predchodca navrhovateľov, ich otec\n, zdediť nehnuteľnosti bližšie špecifikované v samotnom návrhu v podiele 6/7\na odporca v 2. rade v podiele 1/7. Sťažovatelia v návrhu tvrdili, že odporkyňa v 1. rade sa\nv rozpore s obsahom dedičskej dohody stala podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností\nbližšie špecifikovaných v návrhu, pričom zmenu vlastníckeho stavu sa im nepodarilo\ndosiahnuť ani prostredníctvom návrhu na opravu dedičského rozhodnutia. Naliehavý právny\nzáujem na určení, že označené nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej, sťažovatelia\nodôvodnili tým, že reálny vlastnícky stav nezodpovedá nimi tvrdenému stavu.\n\n2\n\nOkresný súd rozsudkom sp. zn. 10 C 84/2012 z 31. júla 2014 (ďalej len „rozsudok\nz 31. júla 2014“) určil, že nehnuteľnosti bližšie špecifikované v návrhu patria do dedičstva\npo nebohej, a zároveň uložil odporkyni v 1. rade nahradiť sťažovateľom trovy konania\nv sume 99,50 € z titulu zaplateného súdneho poplatku. Na základe sťažovateľmi podaného\nodvolania krajský súd napadnutým uznesením rozsudok okresného súdu z 31. júla 2014\nvo výrokoch týkajúcich sa náhrady trov konania zmenil tak, že odporkyňu v 1. rade zaviazal\npovinnosťou zaplatiť sťažovateľom náhradu trov právneho zastúpenia v sume 576,10 €\na náhradu iných trov konania v sume 99,50 € z titulu zaplateného súdneho poplatku\na sťažovateľom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nSťažovatelia v sťažnosti predovšetkým uvádzajú, že «Súd stanovil pri určovaní výšky\ntarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa § 11 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nodmenu na úrovni 1/13 výpočtového základu. ... zákonná úprava... počnúc od 01. 07. 2007\nstanovila súdny poplatok za predmetný návrh pevnou sumou podľa písmena b) danej\npoložky sadzobníka. Konanie o určenie vlastníckeho práva k hnuteľnej, prípadne\nnehnuteľnej veci bolo preto z hľadiska určenia výšky súdneho poplatku z návrhu sporom\ns jednotnou výškou súdneho poplatku bez ohľadu na hodnotu predmetu, ku ktorému sa má\nurčiť vlastnícke právo, pričom takýto súdny poplatok vo výške 99,50 € bol aj zaplatený.\nPodľa názoru krajského súdu je preto potrebné z hľadiska určenia výšky tarifnej odmeny\nadvokáta za poskytovanie právnych služieb v tomto prípade aplikovať rovnaký princíp\na pri stanovení základu tarifnej odmeny vychádzať zo sadzby stanovenej pre spory\ns neoceniteľnou hodnotou veci, teda podľa spomínaného § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky\nč. 655/2004 Z. z., v zmysle ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej\nslužby je 1/13 výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva\nv peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. V ďalšom poukázal, že\nv prípade, že by bola hodnota veci 20 920 €, museli by na súdnom poplatku zaplatiť sumu\n1.255,20 € ako zodpovedajúcu percentám z uvádzanej hodnoty pozemkov (podľa položky 1\npísm. a ) Sadzobníka súdnych poplatkov - prílohy zákona č. 71/1992 Zb.) S uvedeným\nnázorom na výšku tarifnej hodnoty jedného úkonu a s poukazom na porovnanie zákona\no súdnych poplatkoch nemožno súhlasiť už vzhľadom na samotnú dikciu zákona. V zákone\n\n3\n\no súdnych poplatkoch je pod položkou 1 uvedené: „Z návrhu na začatie konania, ak nie je\nustanovená osobitná sadzba b) ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi je sadzba\n99,50 €.“\nV poznámke k položke č. 1: „Z návrhu za začatie konania o určenie, či tu právny\nvzťah alebo právo je, alebo nie je, a z návrhu na vypratanie nehnuteľnosti, bytu\na nebytových priestorov alebo na vydanie veci sa poplatok vyberie podľa písmena b) tejto\npoložky. Ak je predmetom konania viacej hnuteľných vecí alebo nehnuteľných veci,\npoplatok sa vyberie iba za jednu z nich.“ Na rozdiel od uvedeného vyhláška Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb a to v § 10 citovanej vyhlášky podľa ods. 1: „Ak nie je ustanovené inak,\nzákladná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej odmeny je určená\nz hodnoty veci a príslušnou tarifnou odmenou.“ Podľa ods. 2 „Ak nie je ustanovené inak,\npovažuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva,\nktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu\npráva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej\nvlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.“ Z uvedeného\nvyplýva, že jednak je zásadný rozdiel medzi konštrukciou, stavbou a tarifami v zmysle\nzákona o súdnych poplatkoch a advokátskou tarifou a jednak v zákone o súdnych\npoplatkoch je vyslovene uvedená sadzba, ktorá sa týka spoplatňovania návrhov na začatie\nkonania v súvislosti s určením vlastníckeho práva. V advokátskej tarife je uvedená\nskutočnosť uvedená len všeobecne, kde sa v ods. 2 uvádza, že sa vychádza z hodnoty\nzáväzku a hodnoty veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor, alebo ktorej vydanie je\npredmetom súdneho sporu. To znamená, že v zmysle uvedeného správne mala byť výška\ntarifnej odmeny určená podľa § 10 ods. 1. Tak to je to vlastne aj zhrnuté v rozhodnutí\nÚstavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 119/2012, na ktorý sme sa v\npredchádzajúcom konaní odvolávali. Súd sa s touto skutočnosťou nevysporiadal. Čo sa týka\niných námietok proti vyčísleniu trov konania (2 úkony neboli uznané ako účelné), nie je to\ndôvodom ústavnej sťažnosti, lebo ústavný súd nie je súdom odvolacím.».\nSťažovatelia zdôrazňujú, že s nálezom ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 119/2012\nzo 16. mája 2012 sa krajský súd vôbec nevysporiadal, a to aj napriek tomu, že na jeho\n\n4\n\nzávery poukazovali v odvolaní proti rozsudku okresného súdu z 31. júna 2014. Napadnuté\nuznesenie krajského súdu preto považujú za nepreskúmateľné.\nNa základe uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľov na majetok a jeho ochranu podľa čl. 20, právo\nna spravodlivé konanie podľa článku 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo\nna právnu pomoc podľa čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, právo\nna spravodlivý proces podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a právo na ochranu majetku čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd konaním Krajského súdu v Trenčíne vo veci\nvedenej pod sp. zn. 5 Co/852/2014 a jeho uznesením zo dňa 20. 05. 2015 bolo porušené.\nZrušuje uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5 Co/852/2014 zo dňa\n20. 05. 2015.\nKrajský súd v Trenčíne je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania a právneho\nzastúpenia na účet advokáta JUDr. Igora Gažíka vo výške 355,73 EUR v lehote 15 dní\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\nSťažnosť bola pôvodne pridelená sudcovi ústavného súdu Ľubomírovi Dobríkovi ako\nsudcovi spravodajcovi a po prerozdelení vecí 14. septembra 2016 bola pridelená sudcovi\nLadislavovi Oroszovi ako sudcovi spravodajcovi.\nII.\nPodľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n5\n\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôžeodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nSťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, základného práva na právnu pomoc podľa čl. 37 ods. 2 listiny, základného práva\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1\n\n6\n\ndodatkového protokolu napadnutým uznesením krajského súdu a postupom, ktorý\npredchádzal ich vydaniu, pričom podstata ich argumentácie je založená na tvrdení,\nže krajský súd pochybil, keď pri určovaní výšky náhrady trov konania nevychádzal\nzo „skutočnej\n\nhodnoty\n\nnehnuteľností“,\n\nktoré\n\nboli\n\npredmetom\n\nsporu\n\no určenie,\n\nže nehnuteľnosti bližšie označené v návrhu patria do dedičstva po nebohej. Podľa názoru\nsťažovateľov mal krajský súd aplikovať pri určovaní tarifnej odmeny § 10 ods. 1 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“) tak, ako to je uvedené aj v náleze ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 119/2012\nzo 16. mája 2012, na ktorý sťažovatelia v napadnutom konaní pred krajským súdom aj\npoukázali. Sťažovatelia krajskému súdu vytýkajú, že sa s argumentáciou obsiahnutou\nv označenom náleze ústavného súdu nezaoberal, a preto považujú napadnuté uznesenie\nza nepreskúmateľné.\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu\na postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek obvinenia proti nemu.\nÚstavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti posúdil opodstatnenosť námietok\nsťažovateľov smerujúcich proti napadnutému uzneseniu krajského súdu a postupu, ktorý\npredchádzal jeho vydaniu, t. j. preskúmal, či napadnuté uznesenie krajského súdu je\n\n7\n\nudržateľné z hľadiska princípov spravodlivého súdneho konania (procesu), teda z hľadiska\npotenciálneho porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nÚstavný súd vo svojej ustálenej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že nie je súčasťou\nsystému všeobecných súdov, ale je podľa čl. 124 ústavy nezávislým súdnym orgánom\nochrany ústavnosti. Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných\nprostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený\nposudzovať správnosť skutkových a následne na nich založených právnych záverov\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli\nk rozhodnutiu (obdobne napr. III. ÚS 78/07, IV. ÚS 27/2010). Úlohou ústavného súdu nie je\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov (II. ÚS 193/2010). Do právomoci ústavného súdu v konaní podľa čl. 127 ústavy\nvšak patrí kontrola zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne\nzávery súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, III. ÚS 271/05,\nIII. ÚS 153/07).\nO zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla\nvtedy, ak ústavný súd zistí takú interpretáciu a aplikáciu právnej normy všeobecným súdom,\nktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody,\nna ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú\npravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné\na v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03,\nI. ÚS 301/06).\nK podstatnej argumentácii sťažovateľov krajský súd v napadnutom uznesení uviedol:\n«... odvolací súd pristúpil k stanoveniu výšky tarifnej odmeny za jeden úkon právnej\nslužby podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\n\n8\n\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška č. 655/2004 Z. z.),\nt. j. na úrovni jednej trinástiny výpočtového základu. V danej súvislosti poukazuje odvolací\nsúd na skutočnosť, že pri vyrubení súdneho poplatku za návrh v spore o určenie\nvlastníckeho práva k veci, čo možno obdobne aplikovať aj na konania o určenie, že\nnehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi, zákonná úprava pôvodne upustila od jeho\nurčenia podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov percentuálnou sadzbou\nzo základu, ktorým bola hodnota danej veci, a počnúc od 01. 07. 2007 stanovila súdny\npoplatok za predmetný návrh pevnou sumou podľa písmena b) danej položky sadzobníka\n(viď spoločná poznámka č. 1 k položke 1 sadzobníka súdnych poplatkov v znení pred\na po novele zákona o súdnych poplatkoch č. 273/2007 Z. z.). Konanie o určenie\nvlastníckeho práva k hnuteľnej, prípadne nehnuteľnej veci (obdobne aj konanie o určenie,\nže nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi) bolo preto z hľadiska určenia výšky\nsúdneho poplatku z návrhu sporom s jednotnou výškou súdneho poplatku bez ohľadu\nna hodnotu predmetu, ku ktorému sa má určiť vlastnícke právo, pričom takýto súdny\npoplatok v jednotnej výške 99,50 Eur zaplatili aj navrhovatelia 1/ a 2/ v preskúmavanej\nveci, ktorí si poplatkovú povinnosť za podanie návrhu na začatie konania splnili už v štádiu\niniciácie konania formou kolkových známok (č. l. 1), na základe čoho tak súd prvého stupňa\nvychádzal z predpokladu zaplateného súdneho poplatku. Podľa názoru odvolacieho súdu je\npreto potrebné aj z hľadiska určenia výšky tarifnej odmeny advokáta za poskytovanie\nprávnych služieb v tomto prípade aplikovať rovnaký princíp a pri stanovení základu tarifnej\nodmeny vychádzať zo sadzby stanovenej pre spory s neoceniteľnou hodnotou veci, teda\npodľa spomínaného ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z., v zmysle ktorého\nzákladná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina\nvýpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo\nju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.\nAk by totiž navrhovatelia 1/ a 2/ skutočne žiadali priznať náhradu trov právneho\nzastúpenia z nimi uvádzaného základu vo výške 20.920,- Eur ako „hodnoty veci“, ktorú\nnaviac nemožno na procesné účely rozhodnutia o náhrade trov konania považovať\nza dostatočne podloženú a hodnoverne preukázanú, museli by namiesto sumy 99,50 Eur\nzaplatiť na poplatkovej povinnosti sumu 1.255,20 Eur, zodpovedajúcu šiestim percentám\nz uvádzanej hodnoty dotknutých pozemkov (podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych\n\n9\n\npoplatkov – prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis\nz registra trestov).\nVýpočet trov právneho zastúpenia, pozostávajúcich z odmeny advokáta a náhrad\njeho hotových výdavkov, sa spravuje vyhláškou č. 655/2004 Z. z., platnou a účinnou v čase\nrealizácie jednotlivých úkonov, ktorá otázku možnosti určenia hodnoty sporu v prípade\nkonania o určenie vlastníckeho práva k veci (obdobne o určenie, že nehnuteľnosť patrí\ndo dedičstva) osobitne neriešila, pričom zmenu v tomto smere priniesla novela predmetnej\nvyhlášky č. 184/2013, a to až s účinnosťou od 01. 07. 2013, ktorá do ust. § 10 ods. 2\ndoplnila, že za tarifnú hodnotu sa považuje aj hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie\nspor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu. V zmysle ustálenej súdnej praxe,\nako aj rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky, sa však základ pre výpočet\ntrov právneho zastúpenia určuje na základe rovnakých kritérií ako základ pre výpočet\nsúdneho poplatku vyrubovaného vo veci. Takýto postup reflektuje požiadavku zachovania\njednotného základu pre všetky druhy trov konania, ktorých výška sa odvíja od hodnoty\nsporu. Preto pri výpočte trov právneho zastúpenia treba v preskúmavanej veci vychádzať\nzo základu tarifnej odmeny podľa ust. § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., v režime ktorej\nvo všeobecnosti platí, že odmena advokáta za zastupovanie v konaní podľa ust. § 80 písm.\nc) O. s. p. sa určuje podľa ust. § 11 ods. 1 citovanej vyhlášky, pretože hodnotu takejto veci\nalebo práva nie je možné vyjadriť v peniazoch (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 2 M Cdo8/2009 zo dňa 29. júla 2010, prípadne rozhodnutia sp. zn. 3 Cdo/11/2009\na 1 Cdo/222/2009).Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd zmeneným výrokom\nrozsudku súdu prvého stupňa zaviazal procesné neúspešnú odporkyňu 1/ zaplatiť\nnavrhovateľom 1/ a 2/ náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle ust. § 220 v spojení s ust.\n§ 142 ods. 1 O. s. p. v celkovej výške 576,10 Eur vrátane DPH a náhradu iných trov\nkonania titulom súdneho poplatku zaplateného formou kolkových známok v sume\n99,50 Eur.»\nS prihliadnutím na argumentáciu sťažovateľov, ktorou spochybňujú závery krajského\nsúdu týkajúce sa rozhodovania o náhrade trov konania, ústavný súd poukazuje na svoju\njudikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje, že rozhodovanie o náhrade trov konania je\nintegrálnou súčasťou súdneho konania, a preto všeobecný súd pri poskytovaní súdnej\n\n10\n\nochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže rozhodnutím, ako aj postupom predchádzajúcim\njeho vydaniu, ktorý nie je v súlade so zákonom (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť\nzákladné právo účastníka konania na súdnu ochranu (m. m. II. ÚS 56/05). Obsahom práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je ratione materiae aj právo na rozhodnutie\no trovách konania, resp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom (rozhodnutie\nEurópskeho súdu pre ľudské práva z 23. 9. 1997, Robins proti Spojenému kráľovstvu\nVeľkej Británie a Severného Írska).\nV prípadoch, keď sťažovatelia namietajú porušenie svojich ústavou garantovaných\npráv rozhodnutím všeobecného súdu týkajúcim sa náhrady trov konania, bol ale ústavný súd\nvo svojej doterajšej judikatúre zdržanlivý, vychádzajúc z toho, že problematika trov konania\nmá vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými súdmi akcesorickú povahu, a preto\nk zrušeniu napadnutého výroku o trovách konania pristupuje iba výnimočne, a to napr.\nvtedy, keď zistí, že v posudzovanej veci došlo k extrémnemu zásahu do základného práva\nna súdnu ochranu (spravodlivý proces), alebo ak zistí, že zároveň došlo k neprípustnému\nzásahu aj do iného základného práva (porovnaj m. m. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04,\nIV. ÚS 45/06, I. ÚS 156/2010, IV. ÚS 40/2011). Vo veci sťažovateľov podľa názoru\nústavného súdu o takýto výnimočný prípad nejde.\nPodľa § 9 ods. 1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej\nhodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré\nadvokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.\nV súlade s § 10 ods. 2 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú\nhodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba\ntýka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota\npohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej\nvydanie je predmetom súdneho sporu.\nV súlade s § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden\núkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť\n\n11\n\nhodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými\nťažkosťami.\nSťažovatelia v reakcii na argumentáciu krajského súdu obsiahnutú v napadnutom\nuznesení namietajú, že je „zásadný rozdiel medzi konštrukciou, stavbou a tarifami v zmysle\nzákona o súdnych poplatkoch a advokátskou tarifou“, a v tejto súvislosti spochybňujú\npremisu o nevyhnutnosti zaistiť jednotnosť v rozhodovacej praxi, ktorá sa prejavuje\nv jednote kritérií na určovanie výšky súdneho poplatku vyrubovaného za návrh\na na určovanie výšky odmeny advokáta za vykonanie jedného úkonu právnej služby,\nz ktorej vychádza v napadnutom uznesení krajský súd.\nÚstavný súd už judikoval, že pri aplikácii § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky v spojení\ns § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku má rozhodujúci význam najmä v ňom\nuvedené slovné spojenie „ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch“.\nVyjadriť hodnotu (v danom prípade práva) predovšetkým znamená vysporiadať sa\nso skutočným obsahom predmetu konania, t. j. s tým, aké účinky má pre účastníkov\nmeritórne rozhodnutie súdu v tomto konaní (II. ÚS 492/2013).\nV konkrétnych\n\nokolnostiach\n\nposudzovanej\n\nveci\n\nbolo\n\npredmetom\n\nkonania\n\npred okresným súdom rozhodovanie o určení, že nehnuteľnosti bližšie špecifikované\nv návrhu sťažovateľov patria do dedičstva po nebohej. Vzhľadom na predmet sporu, ktorým\nbolo určenie, že veci patria do dedičstva, nemožno pri určovaní tarifnej odmeny\nza poskytnuté právne služby vychádzať z hodnoty veci, ktorá má patriť do dedičstva, keďže\npredmetný spor nebol sporom o určenie vlastníckeho práva. Výsledok konania o určenie,\nže určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, nezakladá priamo vlastnícke právo\nnavrhovateľov (sťažovateľov). Rozhodnutie všeobecného súdu o tom, že určitá vec patrí\ndo dedičstva po poručiteľovi, je rozhodnutím o otázke vlastníckeho práva poručiteľa, a nie\njeho právnych nástupcov. Otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa v prípade\núspešnosti žaloby o určenie, že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi,\nriešia až v následnom konaní o dedičstve. Rozhodovanie o určení, že nehnuteľnosti patria\ndo dedičstva po poručiteľovi, má tak na navrhovateľov iba nepriamy materiálny dosah.\n\n12\n\nVo svojej podstate možno právne účinky takéhoto rozhodnutia v príslušnom konaní\ncharakterizovať ako vyriešenie predbežnej otázky, ktorá by bola relevantná pre následný\npriebeh dedičského konania (m. m. IV. ÚS 574/2013).\nAj keby ústavný súd pripustil spochybniteľnosť premisy, z ktorej vychádzal krajský\nsúd pri rozhodovaní o náhrade trov konania (uplatnenie jednotných kritérií pre určenie\nvýšky súdneho poplatku vyrubovaného za návrh a pre určenie výšky odmeny advokáta\nza vykonanie jedného úkonu právnej služby), uvedené by nemalo vplyv na záver ústavného\nsúdu o tom, že postup krajského súdu v napadnutom konaní a jeho napadnuté uznesenie\nneboli spôsobilé vyvolať ako následok porušenie základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. Podstatnou skutočnosťou totiž je to, že krajský súd pri určovaní výšky tarifnej\nodmeny za jeden úkon právnej služby vo veci sťažovateľov správne aplikoval § 11 ods. 1\npísm. a) vyhlášky (predmetom sporu nebolo určenie vlastníckeho práva navrhovateľov\nk nehnuteľnostiam), pričom táto aplikácia nepoprela účel a zmysel tohto ustanovenia.\nAplikácia § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky krajským súdom podľa názoru ústavného súdu\nnebráni realizácii ústavou a dohovorom garantovaných práv sťažovateľov, a to aj\ns prihliadnutím na už stabilizovanú judikatúru ústavného súdu o základnom práve na súdnu\nochranu, resp. práve na spravodlivé súdne konanie, ktoré „je výsledkové“, to znamená, musí\nmu zodpovedať proces ako celok a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude\nspravodlivé (m. m. IV. ÚS 163/05, II. ÚS 155/08).\nSťažovatelia namietajú tiež nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia krajského\nsúdu, ktorá mala spočívať v tom, že odvolací súd sa nevysporiadal so závermi obsiahnutými\nv náleze ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 119/2012 zo 16. mája 2012.\nSúčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne\ndáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany (II. ÚS 44/03, IV. ÚS 115/03). Európsky súd pre ľudské práva v rámci\nsvojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie\n\n13\n\nsúdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument\nsťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť\nrozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias\nv. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997).\nV náleze sp. zn. I. ÚS 119/2012 zo 16. mája 2012 ústavný súd zdôraznil, že\nz gramatického, logického a systematického posúdenia ustanovení vyhlášky v znení\núčinnom do 30. júna 2013 možno vyvodiť záver, že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie,\nktoré je predmetom daného súdneho sporu peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka\n(suma) považuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj vo veciach určenia vlastníckeho\npráva k takejto veci, pretože citovaný právny predpis dôsledne rozlišuje situácie pre náhrady\ntrov konania, kedy je predmet právneho sporu, o ktorom vlastníctve sa rozhoduje, peniazmi\noceniteľný a kedy nie je.\nNiet pochýb, že v napadnutom uznesení krajského súdu odpoveď na tento argument\nsťažovateľov chýba. Z ústavnoprávneho hľadiska však podľa názoru ústavného súdu niet\nžiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého uznesenia krajského súdu\no nevyhnutnosti aplikovať na vec sťažovateľov pre účely rozhodnutia o náhrade trov\nkonania § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Skutkové okolnosti, z ktorých ústavný súd vo veci\nsp. zn. I. ÚS 119/2012 vychádzal, boli totiž odlišné od skutkových okolností v prerokúvanej\nsťažnosti. Vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. I. ÚS 119/2012 bolo predmetom\nkonania pred všeobecnými súdmi určenie vlastníckeho práva k osobnému motorovému\nvozidlu, ktoré bolo oceniteľné peniazmi. V konaní o sťažnosti sťažovateľov bol predmetom\nkonania pred všeobecnými súdmi spor o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva\npo poručiteľovi, a nie spor o určenie vlastníckeho práva sťažovateľov.\nZa týchto okolností skutočnosť, že krajský súd sa námietkou sťažovateľov týkajúcou\nsa nálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 119/2012 zo 16. mája 2012 v napadnutom uznesení\nnevysporiadal, nezakladá dôvod na vyslovenie porušenia sťažovateľmi označeného\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže právny záver vyslovený ústavným súdom\n\n14\n\nvo veci sp. zn. I. ÚS 119/2012 nemožno na vec sťažovateľov aplikovať. Z uvedeného\ndôvodu je ich námietka nevysporiadania sa krajského súdu so závermi obsiahnutými\nv náleze ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 119/2012 zo 16. mája 2012 irelevantná.\nPretože napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a jeho vydaniu\npredchádzal postup, v ktorom boli rešpektované princípy spravodlivého procesu, ústavný\nsúd nie je oprávnený ani povinný takýto postup a hodnotenia nahrádzať vo svojom\nrozhodnutí (podobne aj m. m. I. ÚS 21/98, III. ÚS 209/04) a v tejto situácii nemá ani dôvod\nzasahovať do právnych záverov krajského súdu. Ústavný súd v tejto súvislosti ešte\npripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného\nsúdnictva.\nNa základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutým uznesením\nkrajského súdu a obsahom základného práva sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by\npo prípadnom prijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru\no ich porušení. Ústavný súd preto túto časť sťažnosti pri predbežnom prerokovaní odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 37 ods. 2 listiny\nnapadnutým uznesením krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu\nPodľa § 37 ods. 2 listiny každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,\ninými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania.\nObsahom základného práva na právnu pomoc garantovaného listinou (ale aj ústavou\nv čl. 47 ods. 2) je predovšetkým právo každého subjektu mať možnosť dostať kvalifikovanú\nprávnu pomoc v konaní pred štátnym orgánom, ako aj to, aby mu neboli vytvárané prekážky\npre realizáciu tohto jeho práva zo strany štátneho orgánu či iného orgánu verejnej moci.\nPodľa názoru ústavného súdu súčasťou tohto práva nie je právo účastníka súdneho konania,\naby mu bola priznaná náhrada trov konania, a to najmä nie v prípade, keď na to nie sú\n\n15\n\nsplnené zákonné podmienky. Rovnako súčasťou tohto práva nie je ani právo na priznanie\nnáhrady trov konania v takej výške, aká zodpovedá subjektívnym predstavám účastníka\n(II. ÚS 390/2011).\nSťažovatelia bližšie neodôvodnili porušenie označeného základného práva postupom\nkrajského súdu v napadnutom konaní a jeho napadnutým uznesením. Z argumentácie\nobsiahnutej v sťažnosti možno vyvodiť, že porušenie základného práva podľa čl. 37 ods. 2\nlistiny spájajú vo všeobecnosti so samotným nepriznaním primeranej náhrady, hoci boli\núspešnými účastníkmi konania. S prihliadnutím na uvedené ústavný súd konštatuje,\nže medzi napadnutým uznesením krajského súdu a sťažovateľmi označeným základným\nprávom neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí tejto\nčasti sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o jeho porušení. Ústavný\nsúd preto aj túto časť sťažnosti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nII.3 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým uznesením krajského súdu\nv napadnutom konaní a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nV súlade s čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony,\nktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným\nzáujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.\nV súvislosti s namietaným porušením práv podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1\ndodatkového protokolu napadnutým uznesením krajského súdu ústavný súd považuje\n\n16\n\nza podstatnú skutočnosť, že sťažovatelia namietajú ich porušenie v bezprostrednej príčinnej\nsúvislosti s namietaným porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Za týchto\nokolností, v prípade ak ústavný súd dospel k záveru, že k porušeniu základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemohlo dôjsť, nemožno\nreálne uvažovať ani o porušení základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 1 dodatkového protokolu.\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol aj túto časť\nsťažnosti ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nKeďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľov odmietol ako celok, bolo už bez právneho\nvýznamu rozhodovať o ďalších návrhoch uplatnených v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. novembra 2016\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "advokát, advokácia-advokátska tarifa", "trovy konania-náklady konania", "žaloba", "dedenie, dedičstvo"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:804f9981-12f5-467f-a0e7-56e7de3ba05a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 492/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 492/2013 z 3. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-03", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:804f9981-12f5-467f-a0e7-56e7de3ba05a"}, {"guid": "ussr:16767767-07e7-4d6e-a7d4-e1301c8449b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 574/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 574/2013 z 23. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-23", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:16767767-07e7-4d6e-a7d4-e1301c8449b5"}, {"guid": "ussr:a2b36285-7d3e-4b29-b2dc-8e78143a4958", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/2012 z 16. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-16", "citacie_n": 475, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a2b36285-7d3e-4b29-b2dc-8e78143a4958"}, {"guid": "ussr:91e9d42a-609b-4153-b117-3bd1979c3202", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 390/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 390/2011 z 7. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-07", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:91e9d42a-609b-4153-b117-3bd1979c3202"}, {"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 385, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 153/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 1501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/06 z 20. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-20", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:403fb535-e198-449b-9d8c-81c1f8462e27", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.200.2026.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 200/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/2026 z 20. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.200.2026.2"}, {"guid": "ussr:b29ab081-68f4-4019-af12-a05a1dfe1988", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.134.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 134/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 134/2023 z 16. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.134.2023.1"}, {"guid": "ussr:3d4e0b75-acd0-4eaf-8770-ca904758ff61", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.547.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 547/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 547/2022 z 19. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.547.2022.1"}, {"guid": "ussr:69db76f5-915e-4216-b5e9-22eb596b9cf1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.229.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 229/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 229/2022 z 3. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.229.2022.1"}, {"guid": "ussr:43970f82-24c9-4178-a38b-e1a2dc7ae90b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.59.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 59/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 59/2020 z 16. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.59.2020.1"}, {"guid": "ussr:64c74f28-ea23-4c9b-999b-ed0ea26c87ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.539.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 539/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 539/2020 z 1. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-01", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.539.2020.1"}, {"guid": "ussr:79101b40-eaa7-41fa-81d0-1bf63cef86bb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.206.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 206/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 206/2020 z 12. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-12", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.206.2020.1"}, {"guid": "ussr:d3e1aeea-9d08-4a4b-ad4e-8b14f2e9b751", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.205.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 205/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 205/2019 z 12. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.205.2019.1"}, {"guid": "ussr:e38fc2b7-4072-4ae9-94dd-f71d22fbfad6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.38.2019.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 38/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 38/2019 z 26. 7. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-07-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.38.2019.2"}, {"guid": "ussr:e3e7fcaa-cde3-4078-891f-f4ba0f009ca4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.187.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/2018 z 21. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-21", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.187.2018.2"}]}