{"guid": "ussr:ff2b0f4b-3501-4d6e-be5f-e34ebf350e79", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.80.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 80/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/2017 z 2. 2. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 2. februára 2017, sp. zn. II. ÚS 80/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.80.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2017-02-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ff2b0f4b-3501-4d6e-be5f-e34ebf350e79", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.80.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.80.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.80.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 80/2017-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. februára 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Meszárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej\nspoločnosti\n\nDSC,\n\na. s.,\n\nSlávičie\n\núdolie\n\n106,\n\nBratislava,\n\nzastúpenej\n\nadvokátom\n\nMgr. Zdenkom Nováčekom, Brančská 7, Bratislava, vo veci namietaného porušenia\njej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Obdo 2/2014 zo 16. júna 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti DSC, a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n22. septembra 2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti DSC, a. s., Slávičie\núdolie 106, Bratislava (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\n\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n1 M Obdo 2/2014 zo 16. júna 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom\npodaným Okresnému súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) domáhal voči obchodnej\nspoločnosti\n\n(ďalej len „odporca“),\n\nzaplatenia sumy 299 312,37 € s príslušenstvom, ktorá predstavovala odplatu za vykonané\nstavebné práce.\nV predmetnej veci rozhodol okresný súd rozsudkom č. k. 28 Cb 65/2011-194\nz 24. septembra 2012 (ďalej aj „rozsudok okresného súdu z 24. septembra 2012“)\ntak, že návrh zamietol.\nProti rozsudku okresného súdu z 24. septembra 2012 podal sťažovateľ odvolanie,\no ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k.\n1 Cob 443/2012-267 z 13. júna 2013 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu z 13. júna 2013“)\ntak, že rozsudok okresného súdu potvrdil (oba rozsudky nadobudli právoplatnosť\n9. augusta 2013).\nSťažovateľ podal generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len\n„generálny prokurátor“) podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku\nkrajského súdu z 13. júna 2013.\nGenerálny prokurátor podal 11. júna 2014 proti rozsudku krajského súdu\nz 13. júna 2013 a rozsudku okresného súdu z 24. septembra 2012 mimoriadne dovolanie,\no ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením tak, že toto mimoriadne dovolanie\nodmietol ako neprípustné z dôvodu, že sťažovateľ mohol sám podať dovolanie z dôvodu\npodľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).\nSťažovateľ nesúhlasí s právnym názorom, ktorý vyslovil najvyšší súd v napadnutom\nuznesení. Podľa sťažovateľa najvyšší súd neodstránil obzvlášť závažnú vadu odvolacieho\n\n2\n\nkonania, ktorá spočívala v tom, že krajský súd bez nariadenia pojednávania a bez vedomosti\nsťažovateľa vykonal dodatočné dokazovanie tým, že od odporcu zabezpečil písomný dôkaz\n– prílohu č. 11 zmluvy o dielo, na základe ktorého potvrdil rozsudok okresného súdu\nz 24. septembra 2012. O tejto vade sa sťažovateľ dozvedel pri nahliadnutí do spisu\n12. septembra 2013, t. j. po uplynutí lehoty na podanie dovolania, preto túto vadu bolo\nmožné odstrániť len podaním mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom.\nSťažovateľ argumentuje tým, že uvedená vada predstavuje porušenie princípu\nrovnosti zbraní, ktorá je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a judikatúry\nústavného súdu opodstatneným dôvodom na uplatnenie mimoriadneho opravného\nprostriedku a na zrušenie právoplatného rozhodnutia súdu vo veci, t. j. prelomenie zásady\nrei iudicatae.\nSťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:\n«Najvyšší súd SR napriek zdokladovanému závažnému procesnému pochybeniu\nKrajského súdu v Bratislave v podobe porušenia princípu rovnosti zbraní jeho rozsudok\nč. 1 Cob/443/2012-267 z 13. 6. 2013, napadnutý mimoriadnym dovolaním generálneho\nprokurátora, nezrušil a vec nevrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie,\nkde vzhľadom na skutočnosti uvedené v čl. III tejto sťažnosti nižšie nemôže obstáť ani\nostatná argumentácia porušovateľa, že prípustnosti mimoriadneho dovolania tu údajne\nbránila aj možnosť sťažovateľa sa domáhať ochrany svojich práv právne aprobovaným\npostupom, t. j. cestou riadneho dovolania (čo však nie je pravda).\nZávažného procesného pochybenia sa Krajský súd v Bratislave dopustil... keď\nv rámci odvolacieho konania vykonal dodatočné, v prvostupňového konania nevykonané\ndokazovanie „Prílohou č. 11 Zmluvy o dielo“ bez toho, aby odvolací súd nariadil pre toto\ndokazovanie pojednávanie, či by sťažovateľa na toto dokazovanie akokoľvek upozornil.\nNajmä keď podľa jeho vlastného uznesenia č. 1 Cob/443/2012-248 z 25. 4. 2013\npredstavovala Príloha č. 11 Zmluvy o dielo dôkaz, bez ktorého nemohol odvolací súd vec\nrozhodnúť, t. j. podstatný dôkaz. Viď. nasledovný priebeh odvolacieho konania v časovom\nslede:\n\n3\n\n25. 04. 2013\n\nPojednávanie bez účastníkov − „odročené na neurčito s tým,\n\nže od žalobcu bude vyžiadaná príloha č. 11 zmluvy o dielo“ (č. l. 247 − 248)\n02. 05. 2013 Založenie Prílohu č. 11 zmluvy o dielo odporcom (č. l. 249 − 259)\n02. 05. 2013 Príkaz súdu prípis z 25. 4. 13 sťažovateľovi neexpedovať (č. l. 248 dole)\n21. 05. 2013 Interné oznámenie o dátume vyhlásenia rozsudku (č. l. 260)\n13. 06. 2013 Odvolací rozsudok = potvrdenie zamietnutia žaloby (č. l. 261 − 262)\nčím v zmysle § § 214 ods. 1 písm. a) OSP bola sťažovateľovi upretá možnosť sa\nk tomuto, pre konanie zjavne rozhodnému dôkazu na pojednávaní vyjadriť; najmä keď\nodvolací súd z Prílohy č. 11 vo svojom rozsudky aj následne vychádzal − viď. str. 5\nodvolacieho rozsudku (dôkaz o vykonanom dokazovaní „in camera“)...\nZávažnosť predmetného pochybenia odvolacieho súdu je o to podstatnejšia,\nže v súvislosti s jeho dokonaným plánom vykonať v odvolacom konaní dodatočné\ndokazovanie explicitne uložil jeho spisovej kancelárii, aby sťažovateľ o tejto skutočnosti\nneinformovala − viď, č. l. 248 dole: „neexpeduj prípis zhora (dod. č. 11 založil žalovaný)\nspis predlož dr.\n\n“.»\n\nSťažovateľ následne argumentuje tým, že mimoriadne dovolanie bolo prípustné,\nkeďže o uvedenej vade sa dozvedel až po uplynutí lehoty na podanie dovolania,\npreto ho nemohol podať priamo on. V tejto súvislosti tiež uvádza:\n«Argumentácia porušovateľa o možnosti sťažovateľa napadnúť v čl. II popísané\nskutočnosti riadnym dovolaním, ako právne aprobovaného postupu, nemôže podľa\nsťažovateľa obstáť z nasledovných dôvodov:\n• v čl. II popísané skutočnosti predstavujú nie ľahké, ale zjavne závažné pochybenie\nodvolacieho súdu (princíp spravodlivosti tu prevýšil princíp právnej istoty: viď. viď.\nSutyazhnik proti Rusku z 23. júla 2009. Bulgakova proti Rusku z 18. januára 2007; Ryabykh\nproti Rusku č. 52854/99, ods. 52\n• sťažovateľ sa o v čl. II popísaných závažných skutočnostiach (č. l. 247 − 259)\ndozvedel až dňa 12. 9. 2013 nahliadnutím do súdneho spisu, t. j. po uplynutí dovolacej\nlehoty (uplynula 9. 9. 2013), čím podľa § 240 OSP nebolo viac možné vyššie uvedené\nskutočnosti dovolaním namietať − akékoľvek dovolanie sťažovateľa po 9. 9. 2013 by bolo\nporušiteľom pre časovú neprípustnosť odmietnuté;\n\n4\n\ntitulom čoho pri posudzovaní prípustnosti generálnym prokurátorom podaného\nmimoriadneho dovolania porušiteľ vychádza ako z nesprávneho právneho posúdenia,\ntak aj z nedostatočných skutkových zistení, čím porušil sťažovateľovo právo na súdnu\nochranu a spravodlivé súdne konanie.\n... v čase podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom dňa 6. 6. 2014\nnebolo v zmysle § 243e ods. 1 OSP už tiež viac možné rozhodnutie odvolacieho súdu\ndovolaním z v čl. II uvedených vád napadnúť. Táto skutočnosť je daná tým, že v § 243e\nods. 1 OSP explicitne stojí „... túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi\nprostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.“,\nčo už 6. 6. 2014 zjavne možné nebolo. Iné by bolo, keby v § 243e ods. 1 OSP stálo\n„... túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti\ntakémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.“, t. j. § 243e ods. 1 OSP by vo svojom\ntexte namiesto „prítomného času“ operoval aj s tzv. „minulým časom“, čomu však zjavne\nnie je.»\nPodľa sťažovateľa napadnuté uznesenie najvyššieho súdu je tzv. prekvapivým\nrozhodnutím, pričom uvádza:\n„Sťažovateľ si s poukazom na zásadu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia\ndovoľuje vzhľadom na v tejto sťažnosti napadnuté základné práva namietať aj prekvapivosť\nnapadnutého rozhodnutia, keď argumentácia porušovateľa, ktorou mimoriadnemu\ndovolaniu\n\ngenerálneho\n\nprokurátora\n\nnevyhovel,\n\nnebola\n\npredmetom\n\nargumentácie\n\nako sťažovateľa tak ani odporcu... titulom čoho tým, že porušiteľ neumožnil sťažovateľovi\nzaujať postoj k ním neskôr aplikovanému a účastníkom nedomáhanému právnemu názoru,\nodňal tým sťažovateľovi možnosť jeho rozhodnutie vo svoj prospech ovplyvniť (porušenie\nčl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru).\nNajmä mu tým znemožnil upozorniť porušiteľa, že v zmysle judikatúry ESĽP\ngenerálnym prokurátorom namietané skutočnosti predstavujú podstatnú vadu konania,\npričom ich napadnutie riadnym dovolaním nebolo z časových dôvodov ani možné.“\nNa tomto základe sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n\n5\n\n„... Základné právo sťažovateľa... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... Uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky č. 1 M Obdo/2/2014 z 16. 6. 2015 porušené bolo.\n... Zrušuje sa Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1 M Obdo/2/2014\nz 16. 6. 2015 a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\n(Sťažovateľovi, pozn.)... priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume\n296,44 €, ktorú je Najvyšší súd v Bratislave povinný zaplatiť na účet jej právneho\nzástupcu... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\n\n6\n\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu, resp. jeho rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej\nústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I.\nÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom možno uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil\nod znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nNajvyšší súd napadnutým uznesením odmietol mimoriadne dovolanie generálneho\nprokurátora ako neprípustné. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol:\n«V zmysle § 243 f ods. 1 O. s. p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť\nprávoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo\nk vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala\nza následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom\nposúdení veci.\n\n7\n\nV súvislosti s prípustnosťou mimoriadneho dovolania v prejednávanej veci dovolací\nsúd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 179/2013\nz 18. júla 2013, ktorý zdôrazňuje, že princíp stability súdneho rozhodnutia vyjadrený jeho\nprávoplatnosťou vyplýva z princípu právnej istoty ako jedného zo základných princípov\nprávneho štátu. Ústavný sud tu vyslovil, že pokiaľ Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil\nrozsudok krajského súdu na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora\nSlovenskej republiky len z dôvodu, pre ktorý mohol sám účastník konania podať dovolanie,\nsa Najvyšší súd Slovenskej republiky odchýlil od ústavne súladného výkladu aplikovaného\nzákonného ustanovenia o mimoriadnom dovolaní (§ 243e ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku), následkom čoho došlo k porušeniu základného práva dotknutého účastníka\nkonania na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nako aj práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd. Obdobne už v uznesení ÚS sp. zn. PL. ÚS 57/99\nz 19. júla 2000 vyslovil ústavný súd názor, podľa ktorého mimoriadne dovolanie možno\npovažovať za ďalší mimoriadny opravný prostriedok. Je to však napriek tomu dovolanie,\nktoré je mimoriadne výlučne z dôvodu, že na jeho podanie je procesné legitimovaný iba\ngenerálny prokurátor, a je zásadne obmedzené len na prípady, v ktorých nemožno podať\ndovolanie účastníkom konania.\nOchrana poskytovaná mimoriadnym dovolaním je prípustná len subsidiárne,\nt. j. vtedy, ak osoba, ktorá sa domáha podania mimoriadneho dovolania, neúspešne využila\nvšetky zákonom dovolené a efektívne prostriedky na ochranu svojich práv a zákonom\nchránených záujmov (s výnimkou dovolania − § 243f ods. 2 písm. c) OSP) alebo takéto\nprávne prostriedky nemala k dispozícii, tak ako to je vo veciach správneho súdnictva, kde\nnie je prípustné (až na výnimku) ani odvolanie, alebo jej bolo zákonnými prekážkami\nznemožnené využiť tieto právne prostriedky nápravy. Z tohto zákonného predpokladu\nvyplýva významné obmedzenie prípustnosti mimoriadneho dovolania, ktoré zabezpečuje\njeho výnimočnosť v súlade s teoretickou podstatou mimoriadneho opravného prostriedku\n(PL. ÚS 57/99).\nRešpektovanie uvedených kritérií je nevyhnutné z hľadiska princípov právneho štátu\n(čl. 1 ústavy), ako aj z hľadiska práva na súdnu ochranu (čl. 46 ústavy) a práva\n\n8\n\nna spravodlivý súdny proces v súlade s hodnotami zaručenými čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(m. m. PL. ÚS 57/99, II. ÚS 185/09, II. ÚS 280/2010).\nTieto citované kritériá zdôraznil aj ústavný súd v stanovisku pléna Ústavného súdu\nSR z 18. marca 2015 sp. zn. PLz. ÚS 3/2015, kde výslovne konštatuje, že uplatnenie\nmimoriadneho opravného prostriedku je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky\npriamo dostupné účastníkovi konania v prípade závažných pochybení na strane súdu,\na to prostredníctvom niektorého z dovolacích dôvodov zakotvených v § 237 OSP, ktoré\nformuluje dôvody zmätočnosti rozhodnutia. V prípade existencie niektorého z dovolacích\ndôvodov v tomto ustanovení obsiahnutom, má samotný účastník konania k dispozícii\nmimoriadny opravný prostriedok v podobe dovolania, ktoré môže úspešne využiť\naj v prípadoch, keď je podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku procesne\nneprípustné. Ak nejde o takéto závažné pochybenia konajúcich súdov, je uplatnenie\nmimoriadneho dovolania nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. V\ntýchto prípadoch je potrebné rešpektovať zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá\nzdôrazňuje vlastné pričinenie účastníkov konania o ochranu svojich práv, keď požaduje,\naby svoje procesné oprávnenia uplatňovali včas a s dostatočnou starostlivosťou a\npredvídavosťou, teda dôsledne sledovali svoje subjektívne práva a robili také kroky, v\ndôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu.\nÚstavný súd vo svojom stanovisku uzavrel, že rešpektujúc princíp právnej istoty,\nktorá bola nastolená právoplatným rozhodnutím, zohľadňujúc princíp subsidiarity podľa\nčl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako i výnimočnosť mimoriadneho dovolania\nako mimoriadneho\n\nopravného\n\nprostriedku\n\npodávaného\n\ngenerálnym\n\nprokurátorom\n\nSlovenskej republiky je jeho prípustnosť v civilnom konaní akceptovateľná za podmienky\nvyčerpania všetkých zákonom dovolených riadnych, ako aj mimoriadnych opravných\nprostriedkov, ktoré mal účastník konania k dispozícii a ktoré mohol účinne využiť na\nochranu svojich práv a oprávnených záujmov.\nNapokon, v predmetnej veci je potrebné zdôrazniť aj ostatné rozhodnutia ESĽP\nvo veciach mimoriadneho dovolania v prípadoch DRAFT-OVA, a. s. proti SR, PSMA,\nspol. s r. o. proti SR a COMPCAR, s. r. o. proti SR. ESĽP svojimi rozhodnutiami zo dňa\n09. 06. 2015 s poukazom na svoju ustálenú judikatúru týkajúcu sa porušenia princípu\nprávnej istoty v dôsledku zrušenia právoplatných súdnych rozhodnutí v súkromnoprávnych\n\n9\n\nsporoch na základe mimoriadnych opravných prostriedkov, v rámci ktorej pripúšťa takýto\npostup len za účelom napravenia podstatných vád konania alebo omylov vo výkone\nspravodlivosti, ktoré majú zásadný vplyv na právny systém a nie za účelom zabezpečenia\nprávnej čistoty. Pokiaľ súd nezistil žiadne „podstatné a presvedčivé okolnosti“, ktoré by\nodôvodňovali výnimku z princípu právnej istoty, ktorý vyžaduje nezrušiteľnosť súdnych\nrozhodnutí v súkromnoprávnych sporoch, nemožno takýto mimoriadny opravný prostriedok\npoužiť. V týchto veciach tak došlo podľa ESĽP v dôsledku využitia inštitútu mimoriadneho\ndovolania k porušeniu práva účastníkov na spravodlivé súdne konanie, zaručeného článkom\n6 Dohovoru. Je teda zjavné, že právne závery ústavného súdu sú konformné so závermi\nEurópskeho súdu pre ľudské práva a potvrdzujú líniu doktríny pripúšťajúcej mimoriadne\ndovolanie ako výnimočný prostriedok ochrany účastníka výlučne v situácii, kedy existujú\npodstatné a presvedčivé okolnosti umožňujúce poskytnúť mu ochranu výlučne\na bezvýhradne len prostredníctvom zásahu generálneho prokurátora. Pokiaľ účastník má\nmožnosť použitia iného opravného prostriedku, ktorý je v jeho vlastnej procesnej dispozícii,\nmusí použiť prednostne takýto právne aprobovaný postup, t. j. cestu riadneho dovolania.\nS ohľadom na citované nálezy a stanovisko ústavného súdu a na konštantnú\njudikatúru ESĽP, ktoré sú v celom rozsahu aplikovateľné aj na vec prejednávanú, musí\nnajvyšší súd konštatovať, že mimoriadne dovolanie nie je prípustným opravným\nprostriedkom z dôvodu, že generálny prokurátor sa dovoláva preskúmania rozhodnutia\nvšeobecných súdov výlučne z dôvodu, pre ktorý mohol sám účastník konania podať\ndovolanie a dosiahnuť tak primeranú nápravu súvisiacu s tvrdeným odňatím možnosti konať\npred súdom podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p.\nJe nesporné, že žalobca sa proti rozsudku okresného súdu odvolal a vzhľadom\nna potvrdzujúci charakter výroku rozsudku krajského súdu, ktorý výrokom tohto rozsudku\nzároveň nezaložil prípustnosť dovolania z dôvodu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke\nzásadného významu je zrejmé, že mohol rozsudok krajského súdu napadnúť dovolaním iba\nz dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. a) OSP, t. j. že v konaní došlo k niektorej z vád\nvymenovaných v § 237 OSP, nie však z dôvodov ustanovených § 241 ods. 2 písm. b) a c)\nOSP (t. j. že konanie bolo postihnuté inou vadou majúcou za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci).\nŽalobca dovolanie z dôvodu, že v konaní došlo k niektorej z procesných vád vymenovaných\n\n10\n\nv § 237 OSP nepodal, teda nevyužil všetky zákonom dovolené a efektívne prostriedky\nna ochranu svojich práv a zákonom chránených záujmov.\nNa skúmanie prípustnosti návrhu na začatie súdneho konania, jeho opodstatnenosti,\ndodržania zákonných lehôt, oprávnenosti navrhovateľa takýto návrh podať, právomoci\no ňom konať a rozhodnúť či splnenia iných zákonom ustanovených náležitostí je zásadne\npríslušný orgán, ktorý rozhoduje o merite návrhu - právomoc konať o veci, ktorej sa návrh\ntýka, v sebe obsahuje právomoc skúmať to, či návrh zodpovedá tým podmienkam, ktoré pre\nkonanie o ňom ustanovuje príslušný procesný kódex. Uvedené obdobne platí, aj pokiaľ ide\no skúmanie prípustnosti návrhu na začatie dovolacieho konania, jeho opodstatnenosti,\na rovnako tak aj pokiaľ ide o návrh na začatie konania o mimoriadnom dovolaní\n(II. ÚS 345/08).\nGenerálny prokurátor môže teda podať mimoriadne dovolanie na základe podnetu\núčastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím\nsúdu na základe zistenia, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon,\nak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických\nosôb alebo štátu, ak túto ochranu nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Tieto\npredpoklady musia byť splnené kumulatívne. Ak uvedené zákonné predpoklady ako celok\nsplnené nie sú, t. j. stačí, ak niektorý z nich chýba (okrem výnimky vyplývajúcej\nz ustanovenia § 243e ods. 4 O. s. p., že v prípadoch uvedených v § 35 ods. 1 a 2 O. s. p.\nmá generálny prokurátor oprávnenie podať mimoriadne dovolanie aj bez podnetu), je treba\nmať za to, že generálny prokurátor nie je oprávnený podať tento mimoriadny opravný\nprostriedok; ak ho napriek tomu podá, dovolací súd ho musí odmietnuť.\nVychádzajúc z dikcie ust. § 243c O. s. p. nie je mimoriadne dovolanie prípustné\nza predpokladu, keď nebola splnená podmienka nemožnosti dosiahnuť ochranu práv\núčastníka inými právnymi prostriedkami. Z ustanovenia § 243e O. s. p. vyplýva,\nže ak prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu,\nalebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol\nporušený zákon (§ 243f), ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov\nfyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými\nprávnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu mimoriadne dovolanie.\n\n11\n\nDovolací súd konštatujúc neprípustnosť mimoriadneho dovolania generálneho\nprokurátora pre rozpor podaného mimoriadneho dovolania s podmienkami vymedzenými\nv ust. § § 243e O. s. p. mimoriadne dovolanie odmietol (§ 243i ods. 2 O. s. p. v spojení\ns § 243b ods. 5 a § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p).»\nVychádzajúc z petitu sťažnosti, sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu zo 16. júna 2015, ktorým tento odmietol mimoriadne dovolanie\ngenerálneho prokurátora ako neprípustné.\nSťažovateľ v prvom rade namieta právny záver najvyššieho súdu o neprípustnosti\nmimoriadneho dovolania, keďže sťažovateľ sám mohol podať dovolanie z dôvodu podľa\n§ 237 písm. f) OSP.\nNásledne sťažovateľ poukazuje na procesnú vadu v odvolacom konaní – vykonanie\ndokazovania mimo ústneho pojednávania bez jeho vedomosti, ktorú podľa neho mal\nnajvyšší súd odstrániť tým, že mimoriadnemu dovolaniu vyhovie a rozsudok krajského súdu\nz 13. júna 2013 zruší.\nNajvyšší súd v napadnutom uznesení odôvodnil svoj právny názor o neprípustnosti\nmimoriadneho dovolania, ktorým sa generálny prokurátor domáha preskúmania rozhodnutia\nodvolacieho súdu výlučne z dôvodu, pre ktorý mohol sám účastník konania podať dovolanie\nodkazom na judikatúru ústavného súdu, poukazujúc aj na jeho zjednocujúce stanovisko,\nsp. zn. PLz. ÚS 3/2015 z 18. marca 2015, v ktorom ústavný súd uviedol: „Rešpektujúc\nprincíp právnej istoty, ktorá bola nastolená právoplatným rozhodnutím, zohľadňujúc princíp\nsubsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako i výnimočnosť\nmimoriadneho\n\ndovolania\n\nako\n\nmimoriadneho\n\nopravného\n\nprostriedku\n\npodávaného\n\ngenerálnym prokurátorom Slovenskej republiky, je jeho prípustnosť v civilnom konaní\nakceptovateľná za podmienky vyčerpania všetkých zákonom dovolených riadnych,\nako aj mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré mal účastník konania k dispozícii\na ktoré mohol účinne využiť na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.“\n\n12\n\nPodľa názoru ústavného súdu v predmetnej veci neboli zistené také okolnosti,\npre ktoré by tento právny názor nebolo možné aplikovať. Generálny prokurátor podal\nmimoriadne dovolanie proti rozsudku krajského súdu z 13. júna 2013 a proti rozsudku\nokresného súdu z 24. septembra 2012 z dôvodu, že sťažovateľovi mala byť postupom\nkrajského súdu odňatá možnosť konať pred súdom [§ 237 ods. 1 písm. f) OSP].\nZ uvedeného dôvodu mohol sťažovateľ napadnúť predmetný rozsudok krajského súdu\ndovolaním, ktoré nepodal zo subjektívnych dôvodov. Predmetný právny názor najvyššieho\nsúdu takto nemožno považovať za arbitrárny, je primerane odôvodnený, preto je ústavne\nakceptovateľný.\nÚstavný súd vzhľadom na ústavnú akceptovateľnosť záveru o neprípustnosti\nmimoriadneho dovolania nepreskúmaval námietku sťažovateľa týkajúcu sa postupu\nkrajského súdu, t. j. vykonania dokazovania v odvolacom konaní. V tejto súvislosti\nje relevantné aj to, že túto námietku skúmal ústavný súd v konaní o sťažnosti sťažovateľa\ndoručenej ústavnému súdu 22. septembra 2015, ktorou sťažovateľ namietal porušenie\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu z 13. júna 2013. Po preskúmaní\ntejto sťažnosti sťažovateľa, v ktorej uplatnil identickú námietku týkajúcu sa vykonaného\ndokazovania krajským súdom, ústavný súd rozhodol uznesením č. k. II. ÚS 79/2016-15\nz 28. januára 2016 tak, že sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú. V tomto smere by\nbolo neprípustné, aby ústavný súd opakovane rozhodoval vo veci, o ktorej už skôr rozhodol\n[§ 24 písm. a) zákona o ústavnom súde].\nVzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. februára 2017\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie dôvody", "dokazovanie-v občianskom súdnom konaní", "mimoriadne dovolanie", "generálny prokurátor", "dovolanie-nepodanie", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-kontradiktórnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "arbitrárnosť", "dokazovanie-právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-princíp rovnosti zbraní v konaní", "dokazovanie-zákonnosť vykonania dôkazov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "dovolanie-prípustnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:82ca9d5b-982b-4136-bfa0-88bd73d2e424", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.79.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 79/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 79/2016 z 28. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.79.2016.1"}, {"guid": "ussr:45f5571a-5a8b-463e-bfe1-08bd421d7d1e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.3.2015.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 3/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 3/2015 z 18. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.3.2015.1"}, {"guid": "ussr:3e16e2b0-8574-45cb-8cf2-031b8bb74412", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 179/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 179/2013 z 18. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-18", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3e16e2b0-8574-45cb-8cf2-031b8bb74412"}, {"guid": "ussr:ad2555c8-a741-4efb-a8d7-4bbbd2f2d149", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 280/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 280/2010 z 17. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-17", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ad2555c8-a741-4efb-a8d7-4bbbd2f2d149"}, {"guid": "ussr:f5d37e47-c554-4ef2-bd08-f5c9a71d6f9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 185/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 185/09 z 12. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-12", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f5d37e47-c554-4ef2-bd08-f5c9a71d6f9e"}, {"guid": "ussr:f850dd26-b290-460a-9592-111cc81521de", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 345/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 345/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f850dd26-b290-460a-9592-111cc81521de"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "bf3b0b9a-f7a0-4b03-9778-925e645ec06d:8df50cf7-9aa1-45c5-b206-64a760e50648", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1111207273.3", "spisova_znacka": "1Cob/443/2012", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/443/2012 z 12. 6. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-06-12", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1111207273.3"}, {"guid": "77c76de2-7ab7-442a-96ef-25a9f49e5dd3:9ee16389-66e3-4de1-8c58-1c18feacffe4", "ecli": null, "spisova_znacka": "28Cb/65/2011", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 28Cb/65/2011 z 5. 12. 2011", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2011-12-05", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/77c76de2-7ab7-442a-96ef-25a9f49e5dd3:9ee16389-66e3-4de1-8c58-1c18feacffe4"}], "citovane_v": []}