{"guid": "ussr:0d3136c9-4410-4e61-b5e6-5add546de7f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.796.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 796/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 796/2016 z 22. 6. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 22. júna 2017, sp. zn. II. ÚS 796/2016, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.796.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-06-22", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0d3136c9-4410-4e61-b5e6-5add546de7f3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.796.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.796.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.796.2016.1/text", "citacie_n": 223, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 796/2016-65\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. júna 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť Mgr. Petra Zvaru, Obchodná 2,\nBratislava, správcu konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby, a. s., Nitra,\nCabajská cesta 28, Nitra, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obdo V 1/2014 z 28. apríla\n2016 a takto\nrozhodol:\n1. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 2 Obdo V 1/2014 z 28. apríla\n2016 p o r u š i l základné právo Mgr. Petra Zvaru, správcu konkurznej podstaty úpadcu\nVodohospodárske stavby, a. s., Nitra, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obdo V 1/2014\nz 28. apríla 2016 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.\nOdôvodnenie:\n\nI.\n1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.\nII. ÚS 796/2016-19 z 27. októbra 2016 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. Petra\nZvaru, Obchodná 2, Bratislava, správcu konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske\nstavby, a. s., Nitra, Cabajská cesta 28, Nitra (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného\nporušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“,\nalebo „dovolací súd“) sp. zn. 2 Obdo V 1/2014 z 28. apríla 2016.\n2. Podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prerokoval\nústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľ v podaní z 28. decembra\n2016 a najvyšší súd vo vyjadrení z 30. novembra 2016 vyslovili súhlas, aby sa upustilo od\nústneho pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov a vyjadrení\nnachádzajúcich sa v jeho spise.\n3. Zo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“) č. k. 9 Cbi 28/2010-230 z 31. mája 2012 (ďalej len „prvostupňový\nrozsudok“) na základe žaloby\n\n(ďalej len „žalobca 1“),\n\n(ďalej len „žalobca 2“) a\n\n(ďalej len „žalobkyňa 3“, spolu ďalej\n\nlen „žalobcovia“) proti sťažovateľovi ako žalovanému bolo sťažovateľovi uložené vylúčiť\nz konkurznej podstaty spoločnosti Vodohospodárske stavby, a. s., Nitra (ďalej len\n„úpadca“), nehnuteľnosti ležiace v katastrálnom území\n\nzapísané na\n\nako parc. č. 4761/2, parc. č. 4758/15, parc. č. 4758/18, parc. č. 4758/23, ako aj\nstavbu administratívnej budovy súp. č. 36 ležiacu na parc. č. 4761/02.\n\n2\n\n4. Rozsudkom najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho č. k. 4 Obo 65/2012-285\nz 30. septembra 2013 (ďalej len „odvolací rozsudok“) bol prvostupňový rozsudok zmenený\ntak, že žaloba žalobcov proti sťažovateľovi bola zamietnutá.\n5. Rozsudkom najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho sp. zn. 2 Obdo V 1/2014\nz 28. apríla 2016 (ďalej len „dovolací rozsudok“) bol odvolací rozsudok zmenený tak, že\nprvostupňový rozsudok sa potvrdzuje.\n6. Zo sťažnosti tiež vyplynulo, že predchádzajúca (v poradí druhá) správkyňa\nkonkurznej podstaty úpadcu JUDr. Martina Mrázová (ďalej len „správkyňa dr. Mrázová“)\nspísala do majetku konkurznej podstaty úpadcu viaceré nehnuteľnosti vedené v katastri\nnehnuteľností ako vlastníctvo tretích osôb.\nVšetky tieto nehnuteľnosti nadobudol úpadca kúpnou zmluvou uzatvorenou\ns Fondom národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len „fond“) ako predávajúcim\npodľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o veľkej privatizácii“). Ustanovením § 19a zákona\no veľkej privatizácii bol daný zákonný rámec pre nakladanie dlžníka s privatizovaným\nmajetkom v čase pred zaplatením kúpnej ceny a splnením povinností vyplývajúcich\nz privatizačnej zmluvy, pričom porušenie povinností podľa tohto ustanovenia je\nsankcionované absolútnou neplatnosťou právneho úkonu.\nPodľa §19a ods. 2 zákona o veľkej privatizácii do splatenia celej kúpnej ceny, jej\npríslušenstva a splnenia všetkých zmluvných záväzkov a povinností je prevod\nprivatizovaného majetku alebo jeho časti nadobúdateľom na inú osobu alebo jeho vklad do\ninej spoločnosti, alebo jeho založenie v prospech tretích osôb, možný len po\npredchádzajúcom písomnom súhlase fondu. Ak nadobúdateľ privatizovaného majetku\nnedodrží pri nakladaní s týmto majetkom uvedený postup, prevod privatizovaného majetku\nalebo jeho časti alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti, alebo jeho založenie v prospech\ntretích osôb, alebo jeho prenájom je neplatný.\nPodľa § 19a ods. 3 zákona o veľkej privatizácii ak fond vydá predchádzajúci\npísomný súhlas podľa odseku 2, nadobúdateľ privatizovaného majetku je povinný použiť\ntakto získané prostriedky prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu v zmysle\nuzavretej zmluvy podľa § 14.\n3\n\nPodľa § 19a ods. 4 zákona o veľkej privatizácii úkony vykonané nadobúdateľom\nalebo obchodnou spoločnosťou, ktorej majetková účasť bola predmetom predaja v rozpore\ns ustanoveniami odsekov 2 a 3 a všetky na ne nadväzujúce úkony sú neplatné.\n7. Podľa sťažovateľa z citovaných ustanovení vyplýva, že pre platnosť prevodu\nprivatizovaného majetku na iné osoby je podľa § 19a zákona o veľkej privatizácii potrebné\nsplniť kumulatívne dve podmienky, a to jednak požiadať fond o udelenie predchádzajúceho\npísomného súhlasu, ale tiež použiť získané finančné prostriedky prednostne na úhradu\nzáväzkov voči fondu. Správkyňa dr. Mrázová spísala sporné nehnuteľnosti do konkurznej\npodstaty úpadcu preto, že úpadca pri prevode privatizovaného majetku uvedené podmienky\nnesplnil.\n8. Fond na základe žiadostí úpadcu postupne udelil tri súhlasy na odpredaj\nprivatizovaného majetku, a to 19. júna 2000, potom 31. augusta 2000 a napokon 22. marca\n2001. Úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril celkom 11 kúpnych zmlúv, ktorými\npreviedol takmer celý privatizovaný majetok (vrátane sporných nehnuteľností) na tretie\nosoby za kúpnu cenu celkom viac ako 46 miliónov Sk. Podľa sťažovateľa kúpnu cenu ani\nv jednom prípade nepoužil na úhradu svojich záväzkov voči fondu.\n9. Sťažovateľ poukázal ďalej na to, že na všeobecných súdoch prebiehalo celkom 12\nsúdnych sporov o vylúčenie nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu. V jednotlivých\nsúdnych sporoch bolo preukázané, že kúpne zmluvy, ktorými kupujúci nadobúdali sporné\nnehnuteľnosti, boli uzatvárané počas exekučného konania vedeného proti úpadcovi ako\npovinnému mimo exekučnej dražby priamo s úpadcom a kúpnu cenu uhrádzali na účet\nsúdnej exekútorky. Výnos z predaja nehnuteľností (vrátane výnosu z predaja sporných\nnehnuteľností) použila súdna exekútorka následne na úhradu pohľadávok iných veriteľov,\nnie teda fondu.\n10. Kúpnou zmluvou z 11. júla 2000 (ako v poradí treťou v rade kúpnych zmlúv)\npreviedol úpadca jednu zo sporných nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva\nžalobcov za dohodnutú kúpnu cenu 3 500 000 Sk (116 178,72 €).\n\n4\n\n11. Dňa 21. februára 2001 úpadca uzatvoril ako poslednú (jedenástu) v rade kúpnych\nzmlúv kúpnu zmluvu so spoločnosťou KOVOSPOL NITRA, spol. s r. o. (ďalej len\n„Kovospol“), ako kupujúcou, na ktorú previedol poslednú nehnuteľnosť za kúpnu cenu\n11 801 460 Sk (391 736,71 €). Toho istého dňa uzatvorili fond, úpadca a Kovospol dohodu\no vzájomnom započítaní pohľadávok (ďalej len „dohoda o započítaní“), podľa ktorej sa\núpadca a fond dohodli, že úpadca má pohľadávku voči Kovospolu na zaplatenie kúpnej\nceny za predaj nehnuteľností v sume 11 801 460 Sk a túto svoju pohľadávku úpadca\npostupuje fondu, a to bez toho, aby bola dohodnutá odplata za odstúpenie pohľadávky.\nĎalej podľa dohody o započítaní fond má pohľadávku voči úpadcovi, ktorá pozostáva\nz nesplatenej kúpnej ceny z privatizačnej zmluvy č. 142/1992 z 27. júla 1992 vo výške\n24 954 000 Sk a príslušenstvom, pričom úpadca a fond sa dohodli na započítaní\nvzájomných pohľadávok do výšky, v akej sa kryjú, t. j. v sume 11 801 460 Sk.\n12. Podľa názoru sťažovateľa jeho tvrdenie, podľa ktorého úpadca je aj naďalej\nvlastníkom sporných nehnuteľností, treba považovať za dôvodné na základe viacerých\nskutočností.\nPredovšetkým sťažovateľ argumentuje, že ustanovenie § 19a zákona o veľkej\nprivatizácii má kogentný charakter, a preto neumožňuje fondu modifikovať zákonom\nuloženú povinnosť použiť prostriedky získané z predaja privatizovaného majetku\nprednostne na úhradu záväzkov dlžníka voči fondu. Z toho dôvodu je súhlas fondu mimo\nrámca § 19a zákona o veľkej privatizácii a v rozpore s ním.\nĎalej dohodou o započítaní podľa sťažovateľa nedošlo k splneniu povinnosti úpadcu\nz kúpnej zmluvy z 21. februára 2001 uzatvorenej medzi úpadcom a Kovospolom podľa\n§ 19a ods. 3 zákona o veľkej privatizácii. Za postúpenie pohľadávky úpadcu fondu nebola\ndohodnutá odplata, a preto neexistovala započítania schopná pohľadávka úpadcu voči\nfondu.\nPodľa sťažovateľa aj keby sa dospelo k záveru, že dohodou o započítaní došlo\nk započítaniu pohľadávok medzi úpadcom a fondom, toto započítanie by sa týkalo výlučne\nsplnenia povinnosti úpadcu z kúpnej zmluvy z 21. februára 2001 uzatvorenej medzi\núpadcom a Kovospolom. V žiadnom prípade by nemohlo dôjsť aj k splneniu povinnosti\n\n5\n\nz kúpnych zmlúv, ktorých predmetom prevodu boli iné nehnuteľnosti úpadcu a ktoré boli\nuzatvorené už skôr.\n13. Podľa sťažovateľa je tiež podstatné, že postup, ktorým súdna exekútorka po\nvydaní príkazu na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností úpadcu organizovala ich\nspeňažovanie priamym predajom vopred určeným kupujúcim, je v priamom rozpore\ns Exekučným poriadkom, pričom sa ním obchádzalo kogentné ustanovenie § 134 a nasl.\nExekučného poriadku.\n14. Napokon sťažovateľ poukazuje na to, že v konaní vedenom krajským súdom pod\nsp. zn. 9 Cbi 28/2010 sa zistilo, že žalobcovia uzatvorili kúpnu zmluvu nielen skôr, ako\núpadca požiadal fond o udelenie súhlasu na odpredaj nehnuteľností, ale aj skôr, ako bol\nsúhlas fondu 31. augusta 2000 udelený.\n15. Sťažovateľ ďalej uvádza, že v priebehu konania vedeného krajským súdom sa\npreukázalo, že žalobcovia uzatvorili s úpadcom kúpnu zmluvu 11. júla 2000, úpadca\npožiadal fond o súhlas s predajom 28. júla 2000 a fond vydal súhlas s odpredajom\n31. augusta 2000. Ďalej bolo preukázané, že v žiadosti úpadcu z 28. júla 2000 adresovanej\nfondu je uvedené, že „... Zaplatenie kúpnej ceny kupujúcim bude dohodnuté v konkrétnych\nkúpnych zmluvách a a. s. bez zbytočného odkladu cestou peňažného ústavu PKB a. s.\npobočka Nitra realizuje postúpenie finančných prostriedkov na účet FNM SR.“. V kúpnej\nzmluve sa pritom žalobcovia ako kupujúci s úpadcom ako predávajúcim dohodli, že kúpnu\ncenu uhradia žalobcovia na účet úpadcu v PKB, a. s., ako splátku nesplateného úveru\nposkytnutého zo strany PKB, a. s.\n16. Podľa právneho názoru krajského súdu vyjadreného v jeho prvostupňovom\nrozsudku „... Pokiaľ ide o náležitosti súhlasu je zrejmé, že zákon o veľkej privatizácii\nnáležitosti súhlasu neupravuje. Súd je preto toho názoru, že bolo v rámci právomoci FNM\nSR ako súhlas vydá, resp. či ho niečím obmedzí.“. K námietke uzatvorenia kúpnej zmluvy\npred udelením súhlasu fondu krajský súd uviedol, že „... súd sa stotožnil s právnym\nnázorom navrhovateľov, že zákon vyžaduje súhlas FNM SR k prevodu a nie k uzavretiu\npísomnej zmluvy. Samotnou zmluvou totiž vlastnícke právo k nehnuteľnosti nevzniká,\n\n6\n\nvznikne až vkladom do katastra na základe rozhodnutia správy katastra o povolení\nvkladu(…) a FNM SR súhlas s prevodom predmetných nehnuteľností udelil dňa 31.08.2000,\nprevod nastal až na základe predchádzajúceho písomného súhlasu FNM SR.“. K námietke\nabsencie splnenia druhej povinnosti dlžníka použiť kúpnu cenu na úhradu záväzkov voči\nfondu krajský súd uviedol, že „... K úhrade, resp. použitiu finančných prostriedkov\nv prospech FNM SR získaných na základe súhlasu došlo uzatvorením Dohody o vzájomnom\nzapočítaní pohľadávok medzi FNM SR, Kovospol Nitra spol. s r.o. a úpadcom. ...\nZo súhlasu FNM SR zo dňa 31.08.2000 nevyplývalo, že by mala byť z predaja každej\njednotlivej nehnuteľnosti použitá istá suma ako celok na úhradu záväzkov úpadcu voči\nfondu. … Súd sa nestotožnil s právnym názorom odporcu, že dohoda o započítaní s týmto\npredajom nesúvisí a môže sa týkať iba vzťahu úpadcu a Kovospol Nitra spol. s r.o. Súd\ntaktiež nesúhlasí s názorom, že dohoda o započítaní je neplatný právny úkon. Postúpením\npohľadávky (ako výnos získaný z predaja nehnuteľnosti úpadcu realizovaným na základe\nsúhlasu fondu) úpadcu voči spol. Kovospol Nitra, spol. s r.o. na FNM SR a následným\nzapočítaním odplaty za postúpenie zo záväzkov fondu si úpadca riadne splnil záväzok...“.\n17. Sťažovateľ namieta, že krajský súd sa vôbec nevyjadril k jeho námietke, podľa\nktorej porušenie druhej podmienky podľa § 19a zákona o veľkej privatizácii nie je možné\nkonvalidovať dohodou o započítaní, ktorá sa týkala inej nehnuteľnosti a odplaty za predaj\nnehnuteľnosti inému kupujúcemu. Rovnako sa krajský súd nevyjadril k námietke\nsťažovateľa, že kúpna zmluva je neplatná aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor\ns Exekučným poriadkom, resp. pre jeho obchádzanie.\n18. Sťažovateľ ďalej poukazuje na to, že najvyšší súd v odvolacom konaní na rozdiel\nod krajského súdu vyslovil právny záver, že nedošlo k splneniu už prvej podmienky podľa\n§ 19a zákona o veľkej privatizácii (zákaz nakladať s privatizovaným majetkom bez\npredchádzajúceho písomného súhlasu fondu), pričom uviedol, že „... Účinnosť kúpnej\nzmluvy, týkajúcej sa nehnuteľnosti nastáva jej riadnym uzavretím podľa príslušných\nzákonných ustanovení. ... Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nemá žiadny\nvplyv na vznik zmluvy, ani na jej účinnosť a má vecno-právny charakter, ktorého účelom je\nzabezpečiť, aby okamih vzniku práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom evidencie\nv katastri bol presne stanovený a aby bolo možné zistiť, kto je vlastníkom nehnuteľnosti...\n7\n\nZ uvedených skutočností vyplýva, že k prevodu privatizovaného majetku došlo na základe\nkúpnej zmluvy, uzavretej dňa 11.07.2000, t. j. pred udelením súhlasu FNM SR, takýto\nprávny úkon je preto podľa § 19a ods. 4 zákona č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov\nneplatný. Neplatný právny úkon nemôže vyvolať v ňom uvedené následky, v dôsledku čoho\nžalobcov nemožno považovať za vlastníkov predmetných nehnuteľností.“.\n19. K námietke sťažovateľa, že úpadca nesplnil ani druhú podmienku pre platnosť\nprevodu privatizovaného majetku (použitie kúpnej ceny prednostne na úhradu záväzkov\nvoči fondu), najvyšší súd uviedol: „... Keďže pre platnosť prevodu privatizovaného majetku\nje potrebné splnenie obidvoch podmienok, uvedených v § 2 a 3 zákona č. 92/1991 Zb.\nv znení neskorších predpisov, nebolo potrebné zaoberať sa opodstatnenosťou námietok\nžalovaného, týkajúcich sa použitia úpadcom získaných finančných prostriedkov na úhradu\nzáväzkov voči FNM SR.“\n20. Sťažovateľ považuje dovolací rozsudok najvyššieho súdu, ktorým tento zmenil\nodvolací rozsudok tak, že potvrdil rozsudok krajského súdu, jednak za nepreskúmateľný,\nďalej za porušujúci právo na relevantnú odpoveď na zásadné námietky a napokon za\nporušujúci zásadu predvídateľnosti rozhodnutia a právnej istoty.\n21. Podľa dovolacieho rozsudku „... Cena bola zaplatená tak, ako bolo dohodnuté aj\ns akceptáciou FNM SR…, nakoľko nehnuteľnosti boli založené v prospech majoritného\nzáložného veriteľa, a to PKB…, čím došlo k splneniu podmienky podľa § 19a ods. 4\nprivatizačného zákona (zaplatenie kúpnej ceny).“.\nTento právny záver považuje sťažovateľ za nezrozumiteľný, zmätočný, podľa neho\nv ňom absentujú akékoľvek logické súvislosti a uvedené konštatovanie nemá základ\nvo vykonanom dokazovaní. Nie je zrejmé, na základe čoho sa dospelo k záveru, že\nzaplatením ceny tak ako bolo dohodnuté aj s akceptáciou fondu, došlo k splneniu\npodmienky podľa § 19a ods. 4 zákona o veľkej privatizácii (správne by malo ísť o splnenie\npodmienky podľa odseku 3, t. j. použitie kúpnej ceny prednostne na úhradu záväzkov voči\nfondu).\n\n8\n\n22. Podľa názoru sťažovateľa v skutočnosti listinnými dôkazmi bolo preukázané, že\núpadca požiadal fond o udelenie súhlasu až po uzavretí kúpnej zmluvy, pričom vo svojej\nnáslednej žiadosti o udelenie súhlasu o tejto skutočnosti fond neinformoval. Fond preto\nnemohol vedieť o už uzatvorenej kúpnej zmluve a o spôsobe úhrady kúpnej ceny\ndojednanej v zmluve, a preto takýto postup úpadcu a žalobcov ani nemohol akceptovať. Aj\nkeby však (čo i len teoreticky) fond o uzavretí kúpnej zmluvy a dojednanom spôsobe úhrady\nkúpnej ceny vedel, nemohol by takýto postup akceptovať, pretože by bol v priamom rozpore\ns § 19a zákona o veľkej privatizácii. Argumentácia s poukazom na záložné právo zriadené\nv prospech banky je irelevantná. Navyše toto záložné právo je absolútne neplatné podľa\n§ 19a ods. 2 zákona o veľkej privatizácii, keďže bolo zriadené bez súhlasu fondu.\n23. Najvyšší súd ďalej uviedol, že je povinnosťou všeobecných súdov zohľadňovať\nšpecifické okolnosti a individuálne súvislosti každého konkrétneho prípadu, pričom vyslovil\ntento právny názor: „... Ak sa všeobecné súdy pri posudzovaní problematiky nadobúdania\nvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam privatizáciou zo štátneho majetku sústredia iba na\npovrchne hodnotené technické nedôslednosti v postupe príslušných štátnych orgánov, a to\nv neprospech osoby vlastníka, ide o uprednostňovanie zdanlivej legality vtedajšieho\nprístupu štátu pri správe svojho majetku pred hodnotami materiálneho právneho štátu,\nktoré sú všeobecné súdy povinné chrániť.“ Toto vyjadrenie podľa sťažovateľa najvyšší súd\nfakticky prebral z nálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo 16. marca 2016. Pritom\nz kontextu citovanej argumentácie nie je možné zistiť, v čom videl najvyšší súd povrchne\nhodnotené technické nedôslednosti v postupe príslušných štátnych orgánov.\n24. Sťažovateľ ďalej poukazuje na to, že v dovolacom rozsudku sa tiež uvádza:\n„... upustil od prílišného formalizmu pri posudzovaní dodržania predpokladov platnosti\nkúpnej zmluvy podľa § 19a ods. 2 privatizačného zákona ohľadne predchádzajúceho\nsúhlasu k prevodu privatizovaného majetku v preskúmavanej veci. ... V konaní nebolo\nspochybnené, že vôľou oboch zmluvných strán ako i FNM SR v nadväznosti na § 19a\nprivatizačného zákona, bolo predmetné nehnuteľnosti previesť na tretieho, v tomto prípade\nna žalobcov, za určitých dohodnutých, ale aj zákonom stanovených podmienok (§ 19a), čo\npreukázateľne vyplýva z listinných dôkazov a vykonaného dokazovania v rámci súdneho\nkonania. ... úmyslom všetkých strán na tomto úkone zúčastnených, t. j. predávajúci,\n9\n\nkupujúci, ale aj FNM SR, ktorého súhlas bol potrebný k prevodu nehnuteľností, bol prevod\nnehnuteľností v dohodnutej kúpnej cene...“\n25. Podľa názoru sťažovateľa je neprijateľné a neprípustné, ak dovolací súd označí za\n„prílišný formalizmus“ podradenie zisteného skutkového stavu pod právnu normu, ktorá\nurčuje zákonné limity pre platnosť právneho úkonu. Účelom § 19a zákona o veľkej\nprivatizácii bola nesporne ochrana záujmov štátu ako veriteľa v procese privatizácie v čase,\nkedy masívne dochádzalo k nekontrolovateľným prevodom privatizovaného majetku pred\nsplnením záväzkov dlžníkov voči fondu.\nAk preto zákonodarca podmienil platnosť prevodu privatizovaného majetku\nudelením predchádzajúceho súhlasu fondu a použitím získaných prostriedkov v prospech\nzáväzkov voči fondu, potom je zjavné, že tým vytvoril zákonný rámec pre nakladanie\ns privatizovaným majetkom v súlade s celospoločenským záujmom, pričom akékoľvek\nporušenie nastavených podmienok spôsobuje bez ďalšieho neplatnosť právneho úkonu.\nTreba považovať za neprijateľné, aby sa mohli „zľahčovať“ zákonom nastavené limity\ns poukazom na prílišný formalizmus. Nie je sporné, že kúpna zmluva uzatvorená žalobcami\na úpadcom a v nej prejavená vôľa nadobudnúť nehnuteľnosť je nielen čo do predmetu, ale aj\nspôsobu zaplatenia kúpnej ceny určitá a zrozumiteľná. Dohodnutý spôsob odplaty však aj\nbez ďalšieho spôsobuje neplatnosť zmluvy pre rozpor so zákonom ustanovenými\npodmienkami. Akákoľvek následná konštrukcia v dovolacom rozsudku o súhlase fondu,\nktorá by určitý a zrozumiteľný prejav vôle zmluvných strán konvalidovala, je neprijateľná.\n26. Za rovnako nepodložené treba podľa sťažovateľa považovať aj stanovisko\ndovolacieho rozsudku, podľa ktorého „... FNM SR si síce v konkurznom konaní uplatnil\npohľadávku z privatizačnej zmluvy vo výške kúpnej ceny 24.954.200,- Sk, úroky a zmluvnú\npokutu (spolu 75.798.092,40,- Sk), pričom pohľadávku vo výške 11.801.460,- Sk správca\npoprel z dôvodu uzavretej dohody o započítaní pohľadávok a FNM SR si ju v incidenčnom\nkonaní neuplatnil vzhľadom na započítanie tejto pohľadávky...“.\nV skutočnosti z priložených písomných dôkazov podľa presvedčenia sťažovateľa\nvyplýva len to, že fond prihlásil požiadavku v celej výške. Tvrdenie, že fond popretú\npohľadávku neuplatnil v incidenčnom konaní vzhľadom na započítanie, nevyplýva ani\nz výpovedí svedkov, ani z vykonaného dokazovania.\n10\n\n27. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu\nzaoberať sa účinne námietkami a argumentmi strán s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie.\nSťažovateľ poukázal na to, že odvolacím rozsudkom bol zmenený prvostupňový\nrozsudok vzhľadom na záver o porušení prvej povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 19a\nzákona o veľkej privatizácii, pričom sa už námietkami, ktorými sťažovateľ poukazoval aj na\niné dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy, nezaoberal.\n28.\n\nPodľa\n\nsťažovateľa\n\nz\n\nodôvodnenia\n\ndovolacieho\n\nrozsudku,\n\nktoré\n\nje\n\nnepreskúmateľné, sa dá vyvodiť záver, že kúpna zmluva je platná, pretože jej uzatvorenie\npred udelením súhlasu fondu nemožno posudzovať formalisticky. Okrem toho podmienka\npoužitia výnosu prednostne na úhradu záväzkov voči fondu bola tiež splnená, pretože\n„... Cena bola zaplatená tak, ako bolo dohodnuté aj s akceptáciou FNM SR…, nakoľko\nnehnuteľnosti boli založené v prospech majoritného záložného veriteľa, a to PKB…, čím\ndošlo k splneniu podmienky podľa 19a ods. 4 privatizačného zákona (zaplatenie kúpnej\nceny).“. Rovnako je však z odôvodnenia dovolacieho rozsudku možné vyvodiť záver, že\nkúpna zmluva je síce neplatná, ale nemožno pristupovať k plneniu zákonom uložených\npovinností formalisticky a žalobcom treba poskytnúť ochranu ich práv z iných, v\ndovolacom rozsudku bližšie neurčených dôvodov.\n29. Sťažovateľ je presvedčený o tom, že bez ohľadu na neprehliadnuteľnú\nzmätočnosť a absenciu odôvodnenia právnych záverov dovolacieho rozsudku bol najvyšší\nsúd povinný zaoberať sa aj tými námietkami sťažovateľa, ktorými sa v odvolacom rozsudku\nnezaoberal a na ktoré nepovažoval za potrebné dať odpoveď.\n30. Ústavný súd stabilne zdôrazňuje povinnosť súdov rozhodovať v obdobných\nveciach rovnako, a tým zachovávať právnu istotu a predvídateľnosť práva, pričom ak sa súd\nodkloní od rozhodnutia v obdobnej veci, musí tento odklon dostatočne odôvodniť.\n31. Sťažovateľ poukazuje na to, že na najvyššom súde prebiehali a prebiehajú aj\nkonania o vylúčenie iných nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu, pričom v čase\nvydania dovolacieho rozsudku sú už niektoré prípady právoplatne rozhodnuté, a to\n11\n\nv prospech sťažovateľa (s výnimkou jediného sporu). Vzhľadom na túto skutočnosť\nsťažovateľ v ďalšom podáva prehľad o týchto súdnych konaniach a o ich výsledkoch,\nprípadne o ich doterajšom priebehu. Vo všetkých týchto prípadoch boli posudzované\nrovnaké otázky, aké sú významné aj v tomto konaní, pričom minimálne v rozhodnutiach\nsenátov 4Obo a 2Obo bol vyslovený jednoznačný právny názor, že k splneniu povinnosti\npoužiť kúpnu cenu prednostne na úhradu záväzkov voči fondu dohodou o započítaní\nnedošlo. V rozhodnutiach senátov 3Obo a 1Obo odvolací súd naznačil, že je potrebné riadiť\nsa dôsledne ustanoveniami príslušných právnych predpisov upravujúcich započítanie\npohľadávok, resp. zaoberať sa otázkou kogentného charakteru § 19a zákona o veľkej\nprivatizácii. Odlišný právny názor na posúdenie zániku pohľadávok dohodou o započítaní\nvyslovil len senát 5Obo.\n32. Za diskriminačný možno považovať podľa sťažovateľa taký postup, ktorý\nrovnaké alebo analogické situácie rieši odchylne, pričom ho nemožno objektívne a rozumne\nodôvodniť. Hoci najvyšší súd v dovolacom konaní mal v čase svojho rozhodnutia vedomosť\no tom, že senáty najvyššieho súdu v právoplatných rozsudkoch alebo v zrušovacích\nuzneseniach už vyslovili na skutkovo a právne rovnakú vec záväzný právny názor,\nnepovažoval za potrebné argumentačne sa vysporiadať s odlišným právnym názorom, a to\ni napriek tomu, že je jeho úlohou rozdielne právne posúdenie zjednotiť a prispieť tým\nk právnej istote účastníkov konania v tom, že ich právam bola poskytnutá relevantná\nochrana.\n33. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho\nsťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa Mgr. Petra Zvaru, správcu konkurznej podstaty\núpadcu Vodohospodárske stavby a.s. Nitra na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR\na právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných\n\nslobôd\n\nrozsudkom\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nč.\n\nk.\n\n1 Obdo V 1/2014 zo dňa 28.04.2016 porušené bolo.\nRozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1 Obdo V 1/2014 zo dňa\n28.04.2016 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.“\n\n12\n\n34. Z vyjadrenia predsedníčky najvyššieho súdu č. k. KP 3/2016-79, Nobs 97/2016\nz 30. novembra 2016 doručeného ústavnému súdu 13. decembra 2016 vyplýva, že podľa\nzáveru dovolacieho rozsudku v konaní nebola spochybnená vôľa oboch zmluvných strán\na ani fondu v nadväznosti na ustanovenie § 19a zákona o veľkej privatizácii previesť sporné\nnehnuteľnosti na žalobcov za určitých dohodnutých, ale zákonom ustanovených podmienok.\nKúpna zmluva bola uzavretá slobodne a vážne, nebola žiadnou zo strán spochybnená\na pokiaľ ide o zákonom stanovený súhlas fondu na prevod predtým privatizovaného\nmajetku na žalobcov, najvyšší súd dospel k záveru, že aj táto podmienka bola v konečnom\ndôsledku splnená, pričom skutočnosť, že písomný súhlas bol neskoršie datovaný, než bola\nuzavretá kúpna zmluva, nie je možné, ale najmä spravodlivé v tejto konkrétnej veci\nvykladať na ťarchu kupujúcich žalobcov. Úmyslom všetkých strán zúčastnených na tomto\núkone (tak na strane kupujúceho, ako aj na strane predávajúceho, ale aj fondu, ktorého\nsúhlas bol potrebný k prevodu nehnuteľností) bol prevod nehnuteľností na žalobcov\nv dohodnutej kúpnej cene, pričom išlo o jednoznačne jasný a zrozumiteľný úmysel, ktorý\nnebol spochybnený žiadnym z týchto subjektov v relevantnom čase prevodu, ale až neskôr,\na to zo strany sťažovateľa, ktorý sporné nehnuteľnosti zaradil po takmer 10 rokoch od\nuzavretia kúpnej zmluvy do konkurznej podstaty. Podľa názoru najvyššieho súdu medzi\ndovolacím rozsudkom a namietaným porušením základných práv podľa ústavy a dohovoru\nneexistuje taká spojitosť, ktorá by umožňovala vysloviť záver o ich porušení. Postupom\nnajvyššieho súdu a dovolacím rozsudkom k porušeniu označených práv nedošlo.\n35.\n\nZ repliky\n\nsťažovateľa\n\nna\n\nvyjadrenie\n\npredsedníčky\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nz 28. decembra 2016 doručenej ústavnému súdu 3. januára 2017 vyplýva, že podľa jeho\nnázoru vyjadrenie najvyššieho súdu neobsahuje žiadne stanovisko k ním označenému\nporušeniu práva na spravodlivé súdne konanie, ktoré spočíva najmä v nepreskúmateľnosti,\nnezrozumiteľnosti a v absencii riadneho odôvodnenia dovolacieho rozsudku. Najvyšší súd\nlen\n\nzopakoval\n\nprávne\n\nzávery\n\nvyslovené\n\nv zmeňujúcom\n\ndovolacom\n\nrozsudku.\n\nV rozhodovacej praxi najvyššieho súdu sa možno len veľmi ojedinele stretnúť s tým, že\ndôjde k zmene rozhodnutia odvolacieho súdu a k súčasnému potvrdeniu rozhodnutia\nprvostupňového súdu. Aj z tohto dôvodu považuje sťažovateľ dovolací rozsudok za\nprekvapivý, a preto v záujme objektívnosti v sťažnosti podrobne opísal priebeh konania\n\n13\n\na zdôraznil právne závery vyslovené v prvostupňovom, odvolacom a napokon dovolacom\nrozsudku. Treba opakovane zdôrazniť, že odvolacím rozsudkom bol zmenený prvostupňový\nrozsudok na základe posúdenia porušenia prvej podmienky vyplývajúcej z ustanovenia\n§ 19a zákona o veľkej privatizácii. Sťažovateľ je presvedčený, že ak najvyšší súd nevyužil\nv dovolacom konaní svoju kasačnú právomoc a odvolací rozsudok nezrušil s tým, aby sa\npotom bolo možné zaoberať v ďalšom odvolacom konaní ďalšími námietkami, potom bolo\npovinnosťou najvyššieho súdu, aby tieto námietky sám posúdil a vlastné právne závery\ndôsledne, zrozumiteľne a jednoznačne vysvetlil. Z vykonaného dokazovania jasne vyplýva,\nže žiadosť úpadcu a súhlas fondu z 31. augusta 2000 mali všeobecný charakter a týkali sa\nsúboru nehnuteľností úpadcu. Je preto ničím nepodložené tvrdenie, že fond mal vedomosť\no uzatvorení konkrétnej kúpnej zmluvy medzi žalobcami a úpadcom. Najvyšší súd\nnedôslednosť dovolacieho rozsudku zopakoval aj vo svojom vyjadrení k sťažnosti, keď\ncitoval z dovolacieho rozsudku, že fond mal vedomosť o podmienkach kúpnej zmluvy\nuzatvorenej žalobcami a že s nimi súhlasil. Takéto tvrdenie je však svojvoľné a nebolo\nv konaní preukázané. Pokiaľ sa v dovolacom rozsudku poukazuje na judikatúrou ústavného\nsúdu zdôrazňovanú povinnosť zohľadňovať špecifické okolnosti a individuálne súvislosti\nkaždého konkrétneho prípadu, treba k tomu pripomenúť, že ústavný súd rovnako\nzdôrazňuje, že pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vysporiadal\nso všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba\nrozhodnutie všeobecného súdu považovať za arbitrárne. Ústavný súd rovnako uvádza, že\npodobne ako v skutkovej oblasti, aj v oblasti nedostatočne vyloženej a zdôvodnenej právnej\nargumentácie (subsumpcia skutkového stavu pod zvolené právne normy) nastávajú obdobné\nnásledky vedúce k neúplnosti a hlavne k nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je v rozpore\nnielen s požadovaným účelom súdneho konania, ale tiež aj so zásadami spravodlivého\nprocesu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n36. Z podania žalobcu 1, zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Tibenským,\nAdvokátska kancelária, Štefánikova 15, Nitra, z 22. novembra 2016 doručeného ústavnému\nsúdu 29. novembra 2016 označeného ako „Stanovisko k sťažnosti“ vyplýva, že z informácie\nposkytnutej\n\ntlačovým\n\na informačným\n\nodborom\n\nústavného\n\nsúdu\n\nsa\n\ndozvedel\n\no prebiehajúcom konaní. Má záujem na výsledku konania, lebo môže byť rozhodnutím\n\n14\n\nústavného súdu priamo dotknutý. Považuje preto za potrebné sa aspoň v krátkosti vyjadriť,\nhoci nie je účastníkom, ale ani vedľajším účastníkom konania. Dovolací rozsudok považuje\nza dostatočne zrozumiteľný, jasný a určitý. Je aj náležite odôvodnený. V ďalšom podrobne\npoukazuje na použitú argumentáciu najvyššieho súdu. Zdôrazňuje, že bez ohľadu na iné\nrozhodnutia súdov v obdobných veciach je potrebné každú vec posudzovať osobitne,\npričom predmetný dovolací rozsudok je jediným dovolacím rozhodnutím svojho druhu.\nPrípadnú neplatnosť kúpnej zmluvy podľa § 19a zákona o veľkej privatizácii by mohol\nuplatňovať výlučne len fond ako subjekt zriadený na účely realizovania procesu privatizácie\na uplatňovania nárokov s tým súvisiacich. Toto ustanovenie ochraňuje výlučne nároky\nfondu súvisiace s prevodom majetku na žalobcov. Úpadcovi, sťažovateľovi, ale ani inému\nsubjektu žiadne nároky zo zákona o veľkej privatizácii nevyplývali. Navyše žalobcovia\nnedali žiaden dôvod na to, aby sa zmluva stala neplatnou, resp. bola od počiatku neplatná.\nPráve naopak, všetky svoje záväzky si riadne splnili, uhradili kúpnu cenu a dôvodne sa\ndomnievali, že prevod je možný, keďže fond dal na to súhlas. Prípadné pochybenie fondu,\nresp. úpadcu nie je možné dať dodatočne a navyše výlučne a bez ďalšieho len na ťarchu\nžalobcov ako nadobúdateľov. Ak niekto pochybil, bol to úpadca, a ten sa preto dnes nemôže\ndovolávať neplatnosti zmluvy z dôvodov, ktoré sám spôsobil (tým, že kúpnu cenu z predaja\nneuhradil fondu). Aj vo vzťahu k fondu platí, že aj keby išlo o jeho nezákonný postup\n(nesprávne udelený súhlas), nemohla by mu byť za takýchto okolností poskytnutá ochrana.\nRiešenie prijaté dovolacím rozsudkom je spravodlivé. V prípade opačného rozhodnutia by\ntotiž jedinými poškodenými boli práve žalobcovia ako nadobúdatelia, hoci si riadne splnili\nvšetky svoje záväzky.\n37. Z ďalšieho stanoviska žalobcu 1 zo 16. januára 2017 doručeného ústavnému súdu\n23. januára 2017 (podaného po doručení sťažnosti, uznesenia ústavného súdu č. k.\nII. ÚS 796/2016-19 z 27. októbra 2016, vyjadrenia predsedníčky najvyššieho súdu a repliky\nsťažovateľa) vyplýva, že trvá na stanovisku z 22. novembra 2016. Navyše zdôrazňuje\nniektoré okolnosti. Predovšetkým nesúhlasí s tvrdením sťažovateľa, podľa ktorého\nžalobcovia neboli dobromyseľní, pretože toto tvrdenie nijako nepreukázal, a nie je zrejmé\nani to, z čoho vychádza. Práve naopak, o dobromyseľnosti žalobcov niet žiadnych pochýb\n(v ďalšom uvádza skutkové okolnosti, ktoré podľa neho dobromyseľnosti žalobcov\n\n15\n\nnasvedčujú). Ďalej zdôrazňuje, že je otázne, či možno postup sťažovateľa považovať za\nsúladný s dobrými mravmi. Sťažovateľ by mal nárok uplatňovať voči fondu, keďže tento\nmal podľa neho pochybiť a údajnú neplatnosť spôsobiť. Je presvedčený, že ustanovenie\n§ 19a zákona o veľkej privatizácii má slúžiť na ochranu nárokov fondu a iba ten ho môže\nvyužiť, resp. môže byť aplikované len v súvislosti s nárokmi fondu. Prípadnú neplatnosť\nkúpnej zmluvy podľa § 19a zákona o veľkej privatizácii, ako aj s tým súvisiace nároky,\nmohol preto uplatňovať výlučne len fond zriadený týmto zákonom na účely realizácie\nprocesu privatizácie a uplatňovania nárokov s tým súvisiacich. Toto ustanovenie\nochraňovalo výlučne nároky fondu súvisiace s prevodom majetku na nadobúdateľa.\nÚpadcovi, správcovi, ale ani inému subjektu žiadne nároky z porušovania zákona o veľkej\nprivatizácii nevyplývali. Fond nie je verejnoprávnou inštitúciou, preto nič nebránilo tomu,\naby sa fond a úpadca ako dva súkromnoprávne subjekty dohodli, ako bude úpadca nakladať\ns peňažnými prostriedkami, ktoré získal z predaja sporných nehnuteľností. V súkromnom\npráve, pokiaľ to nie je výslovne zakázané, účastníci právneho vzťahu môžu povinnosť\nustanovenú zákonom dohodou modifikovať. Zo žiadneho ustanovenia zákona o veľkej\nprivatizácii nevyplýva, že by ustanovenie § 19a malo byť ustanovením kogentným,\nod ktorého sa nemožno odchýliť. Aj pri úzkostlivom lipnutí na litere zákona absolútna\nneplatnosť predpokladaná v ustanovení § 19a ods. 4 zákona o veľkej privatizácii by\nprichádzala do úvahy iba v prípade súčasného porušenia ustanovenia § 19a ods. 2, ale aj\nods. 3.\n38. Z vyjadrenia žalobcu 2 a žalobkyne 3, zastúpených Advokátskou kanceláriou\nBorgulová & Péteriová s. r. o., Farská 4, Nitra, z 26. januára 2017 doručeného ústavnému\nsúdu 31. januára 2017 vyplýva, že sa v celom rozsahu stotožňujú so stanoviskami žalobcu 1\nz 22. novembra 2016 a zo 16. januára 2017, ku ktorým sa zároveň pripájajú. Poukazujú na\nurčité časové súvislosti, keď konkurz bol vyhlásený asi jeden rok po uzatvorení zmluvy\ns úpadcom a po vyplatení kúpnej ceny. Výzva súdu na podanie vylučovacej žaloby bola im\ndoručená až v roku 2010, teda takmer 10 rokov po uzatvorení kúpnej zmluvy a takmer 9\nrokov po vyhlásení konkurzu. Sťažovateľ v konaní o vylučovacej žalobe namietal\nneplatnosť kúpnej zmluvy, ktorú vyhotovil samotný úpadca. Ten stanovil platobné\npodmienky a on bol zaviazaný povinnosťami voči fondu vyplývajúcimi zo zákona o veľkej\n\n16\n\nprivatizácii, ako aj z ostatných zákonov vo vzťahu k tretím osobám, čo žalobca 1\na žalobkyňa 3 nemohli nijakým spôsobom ovplyvniť. Námietku neplatnosti kúpnej zmluvy\nsťažovateľ uplatnil napriek tomu, že namietané okolnosti, ktoré mali neplatnosť zmluvy\nspôsobiť, zapríčinil samotný úpadca v spolupráci s fondom. Hoci sťažovateľovi, resp. jeho\nprávnym predchodcom vo funkcii správcu konkurznej podstaty úpadcu museli byť všetky\nokolnosti prevodu známe bezprostredne, prípadne v krátkej dobe po vyhlásení konkurzu\nv roku 2001, napriek tomu správkyňa dr. Mrázová zaradila sporné nehnuteľnosti do\nkonkurznej podstaty úpadcu takmer po 10 rokoch. V tom čase už boli nehnuteľnosti\npodstatným spôsobom upravené a rekonštruované žalobcami. Stálo to nemalé finančné\nprostriedky, pretože po predaji budovy neboli schopné užívania pre nadmernú\nopotrebovanosť a zdevastovanie.\nII.\n39. Z prvostupňového rozsudku krajského súdu č. k. 9 Cbi 28/2010-230 z 31. mája\n2012 vyplýva, že sťažovateľ ním bol zaviazaný vylúčiť zo súpisu konkurznej podstaty\núpadcu konkrétne označené nehnuteľnosti.\nPodľa názoru krajského súdu obe podmienky ustanovené v § 19a zákona o veľkej\nprivatizácii boli splnené, a preto nemožno hovoriť o prevode privatizovaného majetku ako\no absolútne neplatnom právnom úkone.\nPodľa argumentácie krajského súdu je nesporné, že fond 31. augusta 2000 udelil\nsúhlas na predaj sporných nehnuteľností žalobcom. Súhlas bol daný za podmienky, že\nvýnos z tohto predaja použije predávajúci na úhradu svojich záväzkov voči fondu.\nNáležitosti súhlasu fondu zákon neupravuje, preto bolo v právomoci fondu, ako súhlas\nvydá, resp. či ho niečím obmedzí. Vzhľadom na hroziace exekúcie fond privítal snahu PKB\na. s., ako majoritného záložného veriteľa postupovať spoločne.\nPokiaľ ide o časovú následnosť súhlasu fondu, uzatvorenia písomnej kúpnej zmluvy\na prevodu nehnuteľností, podľa krajského súdu je rozhodujúce, že zákon vyžaduje súhlas\nfondu k prevodu majetku, nie k uzavretiu písomnej zmluvy. Samotnou zmluvou totiž\nvlastnícke právo k nehnuteľnosti nevzniká, vznikne až vkladom do katastra nehnuteľností\nna základe rozhodnutia o povolení vkladu. Keďže vklad vlastníckeho práva bol povolený\n\n17\n\n7. novembra 2000 a fond udelil súhlas k prevodu 31. augusta 2000, treba vychádzať z toho,\nže prevod nastal až na základe predchádzajúceho písomného súhlasu fondu.\nPodľa názoru krajského súdu splnená bola aj druhá podmienka k platnosti prevodu,\nteda použitie získaných finančných prostriedkov prednostne na úhradu záväzkov úpadcu\nvoči fondu. K úhrade, resp. použitiu finančných prostriedkov v prospech fondu došlo\nuzatvorením dohody o započítaní medzi fondom, Kovospolom a úpadcom. Touto dohodou\nzanikli pohľadávky, ktoré mal úpadca voči Kovospolu, ako aj Kovospol voči fondu, pričom\npohľadávka fondu voči úpadcovi sa znížila o 11 801 460 Sk. Toto potvrdzuje aj následné\nsprávanie účastníkov, keďže úpadca prestal evidovať pohľadávku voči Kovospolu,\nKovospol voči fondu, a naopak, úpadca prestal evidovať záväzok v tomto rozsahu voči\nfondu, v dôsledku čoho sťažovateľ pohľadávku v tomto rozsahu poprel. Skutočnosť, že fond\nnepodal žalobu o určenie pravosti a výšky popretej pohľadávky, svedčí o tom, že aj on\npovažoval popretie pohľadávky za dôvodné z titulu dohody o započítaní. Podľa krajského\nsúdu nebolo možné stotožniť sa s právnym názorom sťažovateľa, že dohoda o započítaní\nso sporným predajom nesúvisí a môže sa týkať iba vzťahu úpadcu a Kovospolu, a taktiež\nnemožno súhlasiť s názorom o neplatnosti dohody o započítaní.\n40. Z odvolacieho rozsudku najvyššieho súdu č. k. 4 Obo 65/2012-285\nz 30. septembra 2013 vyplýva, že ním bol zmenený prvostupňový rozsudok krajského súdu\nč. k. 9 Cbi 28/2010-230 z 31. mája 2012 tak, že žaloba žalobcov bola zamietnutá.\nPodľa konštatovania odvolacieho súdu sťažovateľ v podanom odvolaní inter alia\nnamietal, že v kúpnej zmluve z 11. júla 2000 bola presne stanovená lehota na úhradu kúpnej\nceny, pričom kúpna cena bola v zmysle kúpnej zmluvy uhradená na účet súdnej exekútorky\nv prospech uhradenia záväzkov úpadcu voči PKB a. s. K tejto úhrade aj podľa žalobcov\ndošlo, a preto je zrejmé, že získané finančné prostriedky preukázateľne neboli použité na\núhradu záväzkov úpadcu voči fondu, ale na úhradu jeho záväzkov voči PKB a. s.\nPodľa názoru odvolacieho súdu sa nemožno stotožniť s názorom krajského súdu,\npodľa ktorého sa súhlas fondu vyžaduje k prevodu, teda ku vkladu do katastra, a nie\nk uzavretiu kúpnej zmluvy. V skutočnosti účinnosť kúpnej zmluvy týkajúcej sa\nnehnuteľnosti nastáva jej uzavretím. Od uzavretia zmluvy až do rozhodnutia o vklade\nvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností sú účastníci zmluvy svojimi zmluvnými\n\n18\n\nprejavmi viazaní. Uzavretím platnej kúpnej zmluvy nastávajú jej obligačno-právne účinky,\nobsah zmluvy sa pre jej účastníkov stáva záväzným a zmluva súčasne nadobúda aj účinnosť.\nVklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nemá žiadny vplyv na vznik zmluvy,\nani na jej účinnosť a má vecno-právny charakter, ktorého účelom je zabezpečiť, aby okamih\nvzniku práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom evidencie v katastri, bol presne stanovený\na aby bolo možné zistiť, kto je vlastníkom nehnuteľnosti. Z uvedených skutočností vyplýva,\nže k prevodu privatizovaného majetku došlo na základe kúpnej zmluvy uzavretej 11. júla\n2000, teda pred udelením súhlasu fondu. Takýto právny úkon je preto podľa § 19a ods. 4\nzákona o veľkej privatizácii neplatný. Vzhľadom na tento záver už nebolo potrebné\nzaoberať sa opodstatnenosťou námietok sťažovateľa týkajúcich sa použitia úpadcom\nzískaných finančných prostriedkov na úhradu záväzkov voči fondu.\n41. Z dovolacieho rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 2 Obdo V 1/2014 z 28. apríla\n2016 vyplýva, že ním bol zmenený odvolací rozsudok najvyššieho súdu č. k.\n4 Obo 65/2012-285 z 30. septembra 2013 tak, že sa potvrdzuje prvostupňový rozsudok\nkrajského súdu č. k. 9 Cbi 28/2010-230 z 31. mája 2012.\nPodľa konštatovania dovolacieho súdu medzi žalobcami (ako kupujúcimi) a úpadcom\n(ako predávajúcim) bola 11. júla 2000 uzavretá kúpna zmluva, a to za cenu 3 267 252 Sk\n(108 452,90 €), ktorá bola zaplatená tak, ako bolo dohodnuté aj s akceptáciou fondu, lebo\nnehnuteľnosti boli založené v prospech majoritného záložného veriteľa (PKB a. s.), čím\ndošlo k splneniu podmienky zaplatenia kúpnej ceny. Treba vychádzať z ustálenej judikatúry\nústavného súdu, ktorá stanovila povinnosť pre všeobecné súdy zohľadňovať špecifické\nokolnosti a individuálne súvislosti každého individuálneho prípadu tak, aby bolo dosiahnuté\nspravodlivé riešenie veci (t. j. také, aby úzkostlivé lipnutie na litere zákona v prospech\njednej procesnej strany nespôsobilo výraznú nespravodlivosť druhej procesnej strane).\nAk sa všeobecné súdy pri posudzovaní problematiky nadobúdania vlastníckeho práva\nk nehnuteľnostiam privatizáciou zo štátneho majetku sústredia iba na povrchne hodnotené\ntechnické nedôslednosti v postupe príslušných štátnych orgánov, a to v neprospech osoby\nvlastníka, ide o uprednostňovanie zdanlivej legality vtedajšieho postupu štátu pri správe\nsvojho majetku pred hodnotami materiálneho právneho štátu, ktoré sú všeobecné súdy\npovinné chrániť.\n\n19\n\nVzhľadom aj na judikatúru ústavného súdu pri posudzovaní tejto veci treba podľa\ndovolacieho súdu vychádzať zo skúmania okolností nadobudnutia nehnuteľností žalobcami,\nz ktorých možno urobiť záver o potrebe upustiť od prílišného formalizmu pri posudzovaní\ndodržania predpokladov platnosti kúpnej zmluvy podľa § 19a ods. 2 zákona o veľkej\nprivatizácii, teda čo sa týka predchádzajúceho súhlasu fondu s prevodom. Nebolo sporné,\nkedy bola kúpna zmluva uzavretá, rozpor bol len v tom, či písomný súhlas fondu na prevod\nnehnuteľného majetku udelený po uzavretí kúpnej zmluvy mohol mať, resp. mal v danej\nveci za následok neplatnosť tejto zmluvy. Dovolací súd vychádzal aj z ustanovenia § 266\nObchodného zákonníka, ktorý v odseku 1 uvádza, že prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu\nkonajúcej osoby, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy, a v odseku\n2 uvádza, že v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa\npodľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav\nvôle určený. V konaní nebolo spochybnené, že vôľa oboch zmluvných strán, ako i fondu\nv nadväznosti na § 19a zákona o veľkej privatizácii bola predmetné nehnuteľnosti previesť\nna žalobcov za určitých dohodnutých, ale aj zákonom ustanovených podmienok (§ 19a), čo\npreukázateľne vyplýva z listinných dôkazov a vykonaného dokazovania v rámci súdneho\nkonania. Kúpna zmluva bola uzavretá slobodne a vážne, nebola žiadnym z nich\nspochybnená, a pokiaľ ide o zákonom predpokladaný súhlas na prevod skôr privatizovaného\nmajetku na tretie osoby, dovolací súd je toho názoru, že aj táto podmienka bola v konečnom\ndôsledku splnená, a skutočnosť, že písomný súhlas je z neskoršieho dátumu, ako bola\nuzavretá kúpna zmluva, nie je možné a ani spravodlivé v tejto konkrétnej veci vykladať na\nťarchu kupujúcich žalobcov, pretože úmyslom všetkých strán zúčastnených na tomto úkone,\nale aj fondu, ktorého súhlas bol potrebný na prevod nehnuteľností, bol prevod nehnuteľností\nna žalobcov za dohodnutú kúpnu cenu, pričom išlo o jednoznačne jasný a zrozumiteľný\númysel, ktorý nebol spochybnený žiadnym z týchto subjektov v relevantnom čase prevodu,\npretože až neskôr bol spochybnený správcom konkurznej podstaty úpadcu, ktorý sporné\nnehnuteľnosti zaradil do konkurznej podstaty, a to až takmer 10 rokov od uzavretia kúpnej\nzmluvy a 9 rokov od vyhlásenia konkurzu (i keď zákon neustanovuje, do akej doby je\ntakýto postup správcu konkurznej podstaty možný, teda takýto postup nevylučuje).\nPre úplnosť treba podľa dovolacieho súdu tiež uviesť, že fond si síce v konkurznom konaní\nuplatnil pohľadávku z privatizačnej zmluvy vo výške kúpnej ceny 24 954 200 Sk s úrokmi\n\n20\n\na zmluvnou pokutou (spolu 75 798 092,40 Sk), pričom pohľadávku vo výške kúpnej ceny\n11 801 460 Sk správca poprel z dôvodu uzavretej dohody o započítaní a fond si ju\nv incidenčnom konaní neuplatnil vzhľadom na započítanie tejto pohľadávky (čo vyplýva\nz jeho podania na č. l. 107 spisu vrátane toho, že zvyšok prihlásenej pohľadávky vo výške\n63 996 632 Sk 17. februára 2006 postúpil spoločnosti TIKKA INVESTMENTS LIMITED,\nCyprus, teda prestal byť veriteľom úpadcu). V judikatúre ústavného súdu bola stanovená\npovinnosť pre všeobecné súdy zohľadňovať špecifické okolnosti a individuálne súvislosti\nkaždého konkrétneho prípadu tak, aby bolo dosiahnuté spravodlivé vyriešenie veci, t. j.\ntaké, aby úzkostlivé lipnutie na litere zákona v prospech jednej procesnej strany nespôsobilo\nzjavnú a výraznú nespravodlivosť druhej procesnej strane. Dovolací súd si osvojil tento\nnázor a vzhľadom na uvedené skutočnosti sa nestotožnil s názorom odvolacieho súdu\no neplatnosti kúpnej zmluvy z 11. júla 2000. Napokon sa dovolací súd stotožnil s názorom\nodvolacieho súdu o účinkoch vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností\nv súvislosti s kúpnou zmluvou o predaji nehnuteľností.\nIII.\n42. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže\nzároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv\na slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nalebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,\nobnovil stav pred porušením.\n21\n\n43. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\n44. Sťažovateľ je presvedčený o správnosti právnych záverov vyslovených\nv odvolacom rozsudku. Závery, ku ktorým sa dospelo v dovolacom rozsudku, považuje\njednak za nepreskúmateľné, ale tiež za porušujúce právo na relevantnú odpoveď na zásadné\nnámietky, a napokon za priečiace sa zásade predvídateľnosti rozhodnutia a právnej istoty.\n45. Podľa predsedníčky najvyššieho súdu je podstatné, že nebola spochybnená vôľa\nzmluvných strán a fondu previesť sporné nehnuteľnosti na žalobcov za určitých\ndohodnutých a zákonom ustanovených podmienok. Išlo o jednoznačne jasný a zrozumiteľný\númysel, ktorý nebol nikým spochybnený v relevantnom čase prevodu, ale až po takmer\ndesiatich rokoch od uzavretia kúpnej zmluvy.\n46. Žalobcovia zhodne považujú argumentáciu dovolacieho rozsudku za správnu\na poukazujú na ňu. Žalobca 1 osobitne zdôrazňuje, že žalobcovia boli vzhľadom na viaceré\nkonkrétne okolnosti dobromyseľní v tom, že vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam\nplatne nadobudli. Nepovažujú ustanovenie § 19a zákona o veľkej privatizácii za kogentné,\nod ktorého by sa nebolo možné odchýliť. Žalobca 2 a žalobkyňa 3 osobitne zdôrazňujú\nčasové súvislosti významné pri posudzovaní veci, ako aj investície, ktoré do sporných\nnehnuteľností vynaložili.\n47. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\n22\n\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nAk súd alebo iný orgán koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1\nústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené\nprávo na súdnu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/94).\n48. Za východiskový bod svojich úvah považuje ústavný súd v najvšeobecnejšej\nrovine tú základnú ústavnoprávnu konštrukciu štátnej moci, podľa ktorej sa táto delí na\nzákonodarnú moc (upravenú v piatej hlave ústavy), na výkonnú moc (upravenú v šiestej\nhlave ústavy) a na súdnu moc (upravenú v siedmej hlave ústavy). S uvedeným trojdelením\nštátnej moci úzko súvisí ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy, podľa ktorého štátne orgány môžu\nkonať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n49. Z hľadiska posudzovaného prípadu treba venovať prvoradú pozornosť\nustanoveniam § 39 a § 40a Občianskeho zákonníka, ako aj ich vzájomnému vzťahu.\nPodľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom\nalebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.\nPodľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu\npodľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2,\npovažuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,\nneplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám\nspôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda\núčastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym\n\n23\n\npredpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa\nten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.\n50. Neplatnosť právneho úkonu uvedená v ustanovení § 39 Občianskeho zákonníka\nmá povahu absolútnej neplatnosti. Vo všeobecnej rovine možno povedať, že neplatný je\nprávny úkon, ktorý nemá niektorú z náležitostí, ktoré zákon pod sankciou neplatnosti\nprávneho úkonu vyžaduje. Pritom Občiansky zákonník pojem „absolútna neplatnosť“\nnepoužíva. Používa len termín „neplatnosť“, preto platí, že pokiaľ je nejaká vada právneho\núkonu sankcionovaná neplatnosťou (a nejde pritom o niektorý z prípadov relatívnej\nneplatnosti uvedenej ďalej), ide o absolútne neplatný právny úkon. Absolútna neplatnosť\n(negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona. Absolútnej neplatnosti právneho\núkonu sa môže dovolávať ktokoľvek. Okrem účastníkov právneho úkonu je to teda každý,\nkto má na tom právny záujem. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd alebo iný\nštátny orgán prihliada z úradnej povinnosti, teda napríklad aj bez toho, aby ten, kto môže\nbyť takým úkonom dotknutý, musel namietať neplatnosť úkonu. Absolútne neplatný právny\núkon nespôsobuje právne následky ani v prípade, keď na jeho základe už bolo kladne\nrozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Absolútna neplatnosť\npôsobí zásadne od začiatku (ex tunc), teda od okamihu vzniku právneho úkonu. Účinky\nabsolútnej neplatnosti pôsobia definitívne, aj keby dôvod neplatnosti právneho úkonu\ndodatočne odpadol. Absolútne neplatný právny úkon nemožno teda zhojiť dodatočným\nschválením, či ho konvalidovať dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti, ale ani\nnapraviť splnením povinnosti. Do úvahy prichádza iba konverzia podľa § 41a ods. 1\nObčianskeho zákonníka (keď neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu,\nktorého sa účastníci dovolajú).\n51. Neplatnosť právnych úkonov vymenovaných v ustanovení § 40a Občianskeho\nzákonníka má povahu relatívnej neplatnosti, ktorá spočíva v tom, že právny úkon, pri\nktorom je daný dôvod relatívnej neplatnosti, sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je\ntakýmto právnym úkonom dotknutý, sa neplatnosti právneho úkonu dôvodne nedovolá.\nZnamená to, že zákon ponecháva na úvahu subjektu dotknutého právnym úkonom, či sa\nchce neplatnosti právneho úkonu dovolať, alebo nie. Ak sa oprávnený subjekt neplatnosti\nprávneho úkonu nedovolá, zostáva tento právny úkon platný so všetkými právnymi\n24\n\núčinkami, ktoré z neho vyplývajú. To platí i tam, kde na základe tohto právneho úkonu\nvzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo. Prípady relatívnej neplatnosti sú\nv ustanovení § 40a Občianskeho zákonníka uvedené taxatívne, a preto rozšírenie týchto\nprípadov per analogiam nie je prípustné. Relatívna neplatnosť právneho úkonu nenastáva\npriamo zo zákona, ako to je v prípade absolútnej neplatnosti. Relatívne neplatný právny\núkon pôsobí, ako keby bol platný, pokiaľ svojej platnosti nebol zbavený. Relatívna\nneplatnosť právneho úkonu nastáva na základe jednostranného právneho úkonu dovolaním\nsa relatívnej neplatnosti.\n52. Vo všeobecnej rovine možno zhrnúť, že existujúca úprava absolútnej neplatnosti\nprávneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka výrazným spôsobom zasahuje do\nzmluvnej voľnosti subjektov práva, pretože svojou kogentnosťou v značnej miere zmluvnú\nvoľnosť (slobodnú dispozíciu) obmedzuje, ba až vylučuje. Zákonodarca zaviedol toto\nkogentné ustanovenie zrejme vo verejnom záujme. Naproti tomu existujúca úprava\nrelatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka je vo svojich\ndôsledkoch omnoho menej rigorózna, pretože jej dosah je obmedzený zhodnou vôľou\naktérov dotknutých právnych úkonov, keďže následky relatívnej neplatnosti nastávajú iba\nvtedy, keď sa toho niektorý dotknutý subjekt dovolá.\n53. Pri aplikovaní už uvedených právnych úvah všeobecnej povahy na konkrétny\nprípad treba predovšetkým poukázať na to, že hoci odvolacím rozsudkom bol zmenený\nprvostupňový rozsudok tak, že žaloba žalobcov bola zamietnutá, dovolacím rozsudkom\n(ktorý je predmetom podanej sťažnosti) bol odvolací rozsudok zmenený tak, že sa potvrdil\nprvostupňový rozsudok. Dovolací rozsudok sa síce stotožnil s názorom odvolacieho\nrozsudku týkajúcim sa účinkov vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností\nv súvislosti s kúpnou zmluvou o predaji nehnuteľností, avšak zároveň dospel k záveru, že\nvzhľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu úzkostlivé lipnutie na litere zákona\nv prospech jednej procesnej strany by znemožnilo dosiahnutie spravodlivého vyriešenia veci\na znamenalo by zjavnú a výraznú nespravodlivosť voči druhej procesnej strane. Inými\nslovami, aj podľa dovolacieho rozsudku v zásade súhlas fondu mal byť daný ešte pred\nuzavretím kúpnej zmluvy, nie teda po jej uzavretí, ale ešte pred povolením vkladu\n\n25\n\nvlastníckeho práva (ako to bolo judikované v prvostupňovom rozsudku), avšak vzhľadom\nna konkrétne okolnosti a osobitosti daného prípadu by to nebolo spravodlivé.\n54. Napriek tomu, že odvolací rozsudok sa nezaoberal splnením druhej podmienky\nplatnosti prevodu (použitia získaných finančných prostriedkov prednostne na úhradu\nzáväzkov úpadcu voči fondu), keďže na záver o neplatnosti prevodu postačovalo zistenie,\npodľa ktorého sa kúpna zmluva uzatvorila bez predchádzajúceho súhlasu fondu, dovolací\nrozsudok sa zaoberal aj touto otázkou. Aj keď v tomto prípade výslovne neuviedol, že\nnedošlo k prednostnej úhrade záväzkov úpadcu voči fondu, avšak dospel k záveru, že i tu\nbolo treba zohľadniť špecifické okolnosti a individuálne súvislosti tak, aby sa dosiahlo\nspravodlivé riešenie veci, ktoré by pri úzkostlivom lipnutí na litere zákona spôsobilo jednej\nprocesnej strane výraznú nespravodlivosť v porovnaní s druhou procesnou stranou. Podľa\ndovolacieho rozsudku, ak sa všeobecné súdy pri posudzovaní problematiky nadobúdania\nvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam privatizáciou zo štátneho majetku sústredia iba na\npovrchne hodnotené technické nedôslednosti v postupe príslušných štátnych orgánov, a to\nv neprospech vlastníka, ide o uprednostňovanie zdanlivej legality postupu štátu pri správe\nsvojho majetku pred hodnotami materiálneho právneho štátu, ktoré sú všeobecné súdy\npovinné chrániť.\n55. Napokon sa v dovolacom rozsudku zdôrazňuje, že vôľa oboch zmluvných strán,\nako i fondu v nadväznosti na ustanovenie § 19a zákona o veľkej privatizácii bola\nnehnuteľnosti previesť na žalobcov za určitých dohodnutých, ale aj zákonom ustanovených\npodmienok, pričom slobodne a vážne uzavretá kúpna zmluva nebola žiadnym z týchto\nsubjektov spochybnená.\n56. Ústavný súd považuje za vhodné zaoberať sa najprv záverom dovolacieho\nrozsudku, podľa ktorého vzhľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu (zhodná vôľa\núpadcu, žalobcov, ako aj fondu previesť nehnuteľnosti na žalobcov za dohodnutých\npodmienok v spojení s následným rešpektovaním vzniknutého stavu a nenamietaním\nneplatnosti prevodu po dobu asi 10 rokov) by úzkostlivé lipnutie na litere zákona v prospech\njednej procesnej strany znemožnilo dosiahnutie spravodlivého vyriešenia veci a znamenalo\nby zjavnú a výraznú nespravodlivosť voči druhej procesnej strane.\n\n26\n\n57. Uvedená konštrukcia dovolacieho rozsudku vo svojich dôsledkoch znamená, že\nhoci je naplnená skutková podstata ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka v spojení\ns ustanovením § 19a zákona o veľkej privatizácii (kúpna zmluva svojím obsahom odporuje\nzákonu, teda ustanoveniu § 19a zákona o veľkej privatizácii), napriek tomu s prihliadnutím\nnajmä na zhodnú vôľu účastníkov kúpnej zmluvy (žalobcov ako kupujúcich a úpadcu ako\npredávajúceho, ako aj fondu), ako aj na ich následné správanie po uzatvorení kúpnej zmluvy\n(rešpektovanie vzniknutého stavu v spojení s nenamietaním neplatnosti prevodu po dobu asi\n10 rokov) sa zákonné dôsledky absolútnej neplatnosti právneho úkonu vyplývajúce\nz ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neuplatnia a v podstate sa prípad posúdi, ako\nkeby išlo o relatívnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho\nzákonníka. Inými slovami, výklad použitý v dovolacom rozsudku znamená, že dôvodom\nrelatívnej neplatnosti právneho úkonu môže byť aj taká okolnosť, ktorá nie je súčasťou\ntaxatívne vymedzených prípadov relatívnej neplatnosti podľa § 40a Občianskeho zákonníka\na ktorá je inak dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu.\n58. Podľa názoru ústavného súdu právomoc všeobecných súdov vykladať zákony\nnemožno chápať tak, že by boli oprávnené vykladané ustanovenie zákona fakticky\n„novelizovať“. Išlo by totiž o porušenie ústavného princípu trojdelenia štátnej moci,\nz ktorého vyplýva, že právomoc meniť zákony patrí Národnej rade Slovenskej republiky\nako orgánu zákonodarnej moci, nie teda súdom.\n59. Ako to bolo už uvedené, dovolací rozsudok sa meritórne zaoberal aj posúdením\nsplnenia druhej podmienky platnosti prevodu sporných nehnuteľností (použitie získaných\nfinančných prostriedkov prednostne na úhradu záväzkov úpadcu voči fondu), a to aj napriek\ntomu, že odvolací rozsudok sa hodnoteniu tejto podmienky vyhol (meritórne sa ňou vôbec\nnezaoberal) s poukazom na to, že na záver o neplatnosti prevodu postačovalo zistenie, podľa\nktorého sa kúpna zmluva uzatvorila bez predchádzajúceho súhlasu fondu.\n60. Ústavný súd bez toho, aby meritórne hodnotil závery dovolacieho rozsudku\nv tejto otázke, poukazuje na to, že uvedeným postupom, ako aj samotným dovolacím\nrozsudkom došlo vo svojej podstate k obídeniu zákonom ustanoveného inštančného\n\n27\n\npostupu, v duchu ktorého sa bolo potrebné s uvedenou námietkou vysporiadať najprv\nv odvolacom rozsudku, čo sa však nestalo. V okolnostiach danej veci pritom k nedodržaniu\nzákonom ustanoveného inštančného postupu došlo na úkor sťažovateľa, ktorému bola\nodňatá možnosť vyjadriť sa vo veci. Preto ak v dovolacom konaní dospel najvyšší súd\nk záveru o splnení prvej podmienky (predchádzajúci súhlas fondu so zmluvou), čím zároveň\nvznikla potreba meritórne sa vysporiadať aj s otázkou splnenia druhej podmienky (použitie\nzískaných finančných prostriedkov na úhradu záväzkov úpadcu voči fondu), potom pri\nzachovaní inštančného postupu bolo na mieste odvolací rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové\nodvolacie konanie. Tým, že sa tak nestalo, došlo zároveň aj k odňatiu práva sťažovateľa ako\nstrany konať vo veci.\n61. Vzhľadom na všetky už uvedené skutočnosti došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\n62. Podľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde, ak sa základné právo alebo\nsloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo\nopatrenie zruší.\nPodľa § 56 ods. 3 pís. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,\nmôže vec vrátiť na ďalšie konanie.\nNa základe citovaných ustanovení ústavný súd zrušil rozsudok najvyššieho súdu\nsp. zn. 2 Obdo V 1/2014 z 28. apríla 2016 a vec vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku\nnálezu).\nV ďalšom konaní bude najvyšší súd viazaný právnym názorom ústavného súdu.\nKeďže žalobcovia (najmä žalobca 1) zdôrazňujú, že boli vzhľadom na viaceré konkrétne\nokolnosti dobromyseľní v tom, že vlastnícke právo platne nadobudli, bude potrebné\nv ďalšom konaní aj z tohto hľadiska sa vecou zaoberať. To isté platí aj o tvrdenej\ndispozitívnej (nekogentnej) povahe ustanovenia § 19a zákona o veľkej privatizácii, ako aj\no tvrdených investíciách žalobcov do sporných nehnuteľností.\n\n28\n\n63. Uznesením ústavného súdu č. k. II. ÚS 796/2016-19 z 27. októbra 2016 bola\ndočasným opatrením odložená vykonateľnosť rozsudku najvyššieho súdu sp. zn.\n2 Obdo V 1/2014 z 28. apríla 2016.\nPodľa § 52 ods. 3 zákona o ústavnom súde dočasné opatrenie zaniká najneskoršie\nprávoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej, ak ústavný súd nerozhodne o jeho skoršom\nzrušení.\nVzhľadom na citované ustanovenie právoplatnosťou tohto nálezu dočasné opatrenie\nzanikne.\n64. Zo sťažnostného návrhu (petitu) sťažnosti vyplýva (bod 33 tohto nálezu), že\nsťažovateľ si trovy konania pred ústavným súdom neuplatnil, preto o trovách ústavný súd\nnerozhodoval.\n65. Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva\nz výrokovej časti tohto rozhodnutia.\n66. Vzhľadom na čl. 133 časť vety pred bodkočiarkou ústavy, podľa ktorého proti\nrozhodnutiu\n\nústavného\n\nsúdu\n\nnemožno\n\npodať\n\nopravný\n\nprostriedok,\n\ntreba\n\npod\n\nprávoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho\ndoručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. júna 2017\n\n29", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "právny úkon-neplatnosť relatívna", "právny úkon-neplatnosť absolútna", "výklad (interpretácia)-právnej normy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:64339766-e7b9-4a21-a009-450a8c8bbd58", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.549.2015.3", "spisova_znacka": "I. ÚS 549/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 z 16. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-16", "citacie_n": 697, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.549.2015.3"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "b1ba304f-e077-4c2d-b9b4-c0b535b6beb2:c9c11f19-e061-42a7-b5df-7d7a106314bc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1010201243.1", "spisova_znacka": "4Obo/65/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/65/2012 z 29. 9. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-09-29", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1010201243.1"}, {"guid": "cdca92e2-723e-4458-8cf6-e496975dd56a:855f75af-2ea6-413f-bdab-6ac04db50e43", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1010201243.9", "spisova_znacka": "9Cbi/28/2010", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Cbi/28/2010 z 30. 5. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-05-30", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1010201243.9"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:414b0982-884a-4c8d-b0e5-58ec45b02cc9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.508.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 508/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 508/2024 z 26. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.508.2024.1"}, {"guid": "ussr:8b460bc2-bb3d-46e0-9eaf-5aae79a43eaf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.273.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 273/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 273/2023 z 12. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-12", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.273.2023.2"}, {"guid": "ussr:2b417671-d3e4-43b5-8fef-d22a1d2f6100", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.10.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 10/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 10/2022 z 28. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.10.2022.2"}, {"guid": "ussr:812acd3e-7781-4235-8cf0-0bf9c0aada1c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.242.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 242/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 242/2022 z 10. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.242.2022.1"}, {"guid": "ussr:5aabd114-3523-4b41-9485-a0d7f6999e37", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.10.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 10/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 10/2022 z 13. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.10.2022.1"}, {"guid": "ussr:5358978f-e916-4b5b-9c8f-5bcf6efbca4a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.596.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 596/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 596/2018 z 16. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.596.2018.1"}, {"guid": "ussr:7bd274b1-c98e-4ad6-b66c-c7c74cb39d0d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.414.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 414/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 414/2018 z 5. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.414.2018.1"}, {"guid": "2f92db82-a3c3-4125-9880-f3e27a6384d0:bde05a70-3910-4e47-84ba-bd83f15a8151", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:0020201846.1", "spisova_znacka": "5Cdo/147/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/147/2024 z 30. 9. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:0020201846.1"}, {"guid": "5626fbf0-c821-4a83-a3fb-37d0b04aab40:c71ffac3-0df0-47d8-920f-60c8f4ac4e60", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:1010201242.8", "spisova_znacka": "1ObdoV/8/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoV/8/2022 z 14. 6. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-06-14", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:1010201242.8"}, {"guid": "99e7b988-a29d-4ed3-ac53-643cab36d05b:ee5ecf82-09d4-4cb4-8a46-253ec34b6881", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1015200715.1", "spisova_znacka": "3Obo/8/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/8/2020 z 24. 6. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-06-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1015200715.1"}, {"guid": "99e7b988-a29d-4ed3-ac53-643cab36d05b:096595fd-e3e4-446f-b288-1cb0b1c2f78c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1015200715.1", "spisova_znacka": "3Obo/8/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/8/2020 z 23. 6. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-06-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1015200715.1"}, {"guid": "9a22f4b8-7f51-468d-84a4-0fb502a28106:ff2f8a27-0a03-472e-94c8-2717671d2a0b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1010201242.1", "spisova_znacka": "1ObdoV/3/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoV/3/2020 z 7. 6. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-06-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1010201242.1"}, {"guid": "9a22f4b8-7f51-468d-84a4-0fb502a28106:af502f6d-5070-432b-9225-aa017d2915de", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1010201242.1", "spisova_znacka": "1ObdoV/3/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoV/3/2020 z 6. 6. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-06-06", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1010201242.1"}, {"guid": "184b548c-014f-4006-8b3b-271a7acc8127:84630e49-73b0-4675-8119-038c19b00b81", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1010201420.8", "spisova_znacka": "1Obo/9/2018", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/9/2018 z 24. 9. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-09-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1010201420.8"}, {"guid": "184b548c-014f-4006-8b3b-271a7acc8127:8215dddc-d830-49ad-9104-4f9cf8374e6d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1010201420.8", "spisova_znacka": "1Obo/9/2018", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/9/2018 z 23. 9. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-09-23", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1010201420.8"}, {"guid": "65c99114-4c25-4700-92b7-0daaeaca8e62:56a59e9d-8dc7-4e3e-9cd6-e5a76a697be8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1010201243.1", "spisova_znacka": "4Obo/1/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/1/2018 z 30. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1010201243.1"}, {"guid": "65c99114-4c25-4700-92b7-0daaeaca8e62:03e92aa7-ff0a-44ad-a236-9a6046aaeed3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1010201243.1", "spisova_znacka": "4Obo/1/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/1/2018 z 30. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1010201243.1"}, {"guid": "65c99114-4c25-4700-92b7-0daaeaca8e62:babb82af-f27b-4b96-b59c-9d5a419fc17d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1010201243.1", "spisova_znacka": "4Obo/1/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/1/2018 z 30. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1010201243.1"}, {"guid": "8c8e71e7-4a15-4236-ad6e-d816da69d2e8:c6f4ba7f-c127-4573-9a73-6fbf4e54d57a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1010201217.1", "spisova_znacka": "2ObdoV/19/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoV/19/2017 z 25. 4. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-04-25", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1010201217.1"}, {"guid": "e4036ee1-881c-4e6f-bcf9-0695fa4b36e5:39f56402-3bd6-43fb-a598-78dfdb19018f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1010201419.2", "spisova_znacka": "2Obo/35/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/35/2016 z 29. 1. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-01-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1010201419.2"}, {"guid": "e4036ee1-881c-4e6f-bcf9-0695fa4b36e5:3d2da442-c526-4274-8bf1-91ea8eb4e653", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1010201419.2", "spisova_znacka": "2Obo/35/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/35/2016 z 29. 1. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-01-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1010201419.2"}, {"guid": "d471ebf7-0462-49c9-93df-91cb00ff4a63:6d6214c9-36d4-4e1f-9061-2f5e823f82c2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1010201243.1", "spisova_znacka": "2ObdoV/15/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoV/15/2017 z 21. 11. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-11-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1010201243.1"}, {"guid": "d471ebf7-0462-49c9-93df-91cb00ff4a63:48243358-4c4d-4875-9fb8-125481df588b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1010201243.1", "spisova_znacka": "2ObdoV/15/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoV/15/2017 z 21. 11. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-11-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1010201243.1"}, {"guid": "b1e641d5-287a-40f8-bf1b-fba2d9c647ff:1fef6f31-3c6b-4a9e-8e36-6112d79d3ddf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1010201242.2", "spisova_znacka": "1Obo/6/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/6/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1010201242.2"}, {"guid": "b1e641d5-287a-40f8-bf1b-fba2d9c647ff:a8605968-4218-4ec4-9bd2-919a1a232cb2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1010201242.2", "spisova_znacka": "1Obo/6/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/6/2017 z 17. 10. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-10-17", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1010201242.2"}, {"guid": "b1e641d5-287a-40f8-bf1b-fba2d9c647ff:c7eb206f-63d9-4b7b-bdce-d0e29ae47344", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1010201242.2", "spisova_znacka": "1Obo/6/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/6/2017 z 17. 10. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-10-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1010201242.2"}, {"guid": "b8e246df-9536-4712-ab0b-36dc7ed4101f:344fbc4d-27a0-40b1-9b66-2922bcdf0a31", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:0824100268.1", "spisova_znacka": "7Ssk/47/2026", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/47/2026 z 25. 6. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-06-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:0824100268.1"}, {"guid": "e957fab8-4b21-4cef-ad65-d567aa445dda:b6f82ddf-07e6-468f-96a5-503a4e595b9f", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:0924100817.1", "spisova_znacka": "7Ssk/61/2026", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/61/2026 z 25. 6. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:0924100817.1"}, {"guid": "abca26bf-c5da-4847-9879-fd2711ec563e:e29db302-e432-451b-85a0-be1bf25eb21c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:7022200070.1", "spisova_znacka": "7Ssk/93/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/93/2025 z 25. 2. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:7022200070.1"}, {"guid": "81388ee5-5483-4371-bf87-ea4d12b4db70:09163cab-bd68-49fb-840b-ac1a3b6e76b9", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:6020200088.1", "spisova_znacka": "19SVs/9/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19SVs/9/2024 z 28. 10. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-10-28", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:6020200088.1"}]}