{"guid": "ussr:4a023e49-ad58-4e79-a9e8-0950e1d0933c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.792.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 792/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 792/2016 z 9. 5. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 9. mája 2017, sp. zn. II. ÚS 792/2016, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.792.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2017-05-09", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-1", "nazov": "čl. 16 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-21", "nazov": "čl. 21 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-21", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "nazov": "čl. 8 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 21", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 21", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 21", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 7", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 7", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 7", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-16", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-21", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4a023e49-ad58-4e79-a9e8-0950e1d0933c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.792.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.792.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.792.2016.1/text", "citacie_n": 25, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 792/2016-62\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. mája 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti\n,\n\n, zastúpenej Advokátskou\n\nkanceláriou PRK Partners, s. r. o., Hurbanovo námestie 3, Bratislava, v mene ktorej koná\nadvokát JUDr. Peter Oravec, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 16\nods. 1, čl. 21, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6\nods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva\npodľa čl. 7 Charty základných práv Európskej únie rozsudkom Krajského súdu v Prešove\nsp. zn. 1 S 16/2015 z 29. septembra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosti obchodnej spoločnosti\n\n,\n\nnevyhovuje.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n23. decembra 2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti\n\n(ďalej len „sťažovateľka“). Sťažovateľka podala svoju sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vo veci namietaného porušenia\nzákladných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 21, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy, práv podľa\nčl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) a základného práva podľa čl. 7 Charty základných práv Európskej únie (ďalej\nlen „charta“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n1 S 16/2015 z 29. septembra 2015 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že 23. januára 2015 Regionálna veterinárna\na potravinová správa Poprad (ďalej aj „RVPS“) vykonala v prevádzke sťažovateľky na\nMoyzesovej 4067/3 v Poprade (ďalej len „prevádzka“) úradnú kontrolu potravín podľa § 21\nods. 1 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o potravinách“). RVPS vyhotovila\nz kontroly záznam o úradnej kontrole potravín č. PP/2015/SK, JU, BO, BI, PI/4 (ďalej len\n„záznam“), v ktorom identifikovala viaceré údajné kontrolné zistenia a uložila sťažovateľke\nviaceré opatrenia na mieste.\n2.1 Listom RVPS sp. zn. 604/2015 z 13. marca 2015 označeným ako\n„Upovedomenie o začatí správneho konania“ (doručeným sťažovateľke 18. marca 2015)\nbolo oznámené začatie správneho konania vo veci zistených porušení zákona o potravinách,\nresp. predpisov vydaných na jeho vykonanie. RVPS zároveň vyzvala sťažovateľku, aby sa\npred vydaním rozhodnutia vyjadrila k podkladu pre rozhodnutie a k spôsobu jeho zistenia,\nprípadne navrhla jeho doplnenie.\n2.2 Sťažovateľka podala 23. marca 2015 vyjadrenie, ktorého súčasťou bola aj\nsťažnosť proti kontrole podľa § 3 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení\nneskorších predpisov. V rámci sťažnosti požadovala, aby RVPS nepokračovala\nv porušovaní jej práv, najmä na ochranu súkromia a na spravodlivé konanie počas kontroly,\nodstránila porušenia jej práva na ochranu súkromia a na spravodlivé konanie, ktorých sa\nRVPS dopustila počas kontroly, tak, že neprihliadne na žiadne informácie, ktoré získala\npočas kontroly alebo v súvislosti s ňou, a napokon v budúcnosti vykonávala kontrolu\n\n2\n\nv súlade s príslušnými procesnými pravidlami a dôsledne pri tom rešpektovala právo\nsťažovateľky na ochranu súkromia a na spravodlivé konanie.\n2.3 Listom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ŠVPS“) zo 17. júna 2015 doručeným sťažovateľke 22. júna 2015 bola sťažnosť\nvyhodnotená ako neopodstatnená.\n2.4 Dňa 13. apríla 2015 podala sťažovateľka na krajskom súde žalobu o ochranu pred\nnezákonným zásahom RVPS. Domáhala sa ňou, aby krajský súd zakázal RVPS pokračovať\nv porušovaní jej práv, najmä práva na ochranu súkromia v konaní vo veci kontroly, zakázal\nRVPS najmä používať podklady a dôkazy získané počas kontroly v ďalšom priebehu\nkonania a používať akúkoľvek informáciu získanú z týchto podkladov a dôkazov pri ďalšej\nčinnosti RVPS, a to ani ako dôvod na vykonanie novej kontroly, a napokon uložil RVPS\npovinnosť obnoviť stav pred nezákonným zásahom, t. j. úplne zničiť všetky podklady\na dôkazy získané počas kontroly.\n2.5 Sťažovateľka v žalobe tvrdila, že kontrola vykonaná RVPS sa uskutočnila\nv rozpore s príslušnými právnymi predpismi, najmä v rozpore s podmienkami na výkon\nkontroly podľa čl. 8 dohovoru tak, ako ich vníma Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj\n„ESĽP“) vo svojej rozhodovacej praxi. Došlo tým k ukráteniu sťažovateľky na jej právach\npodľa čl. 8 dohovoru a čl. 16 ods. 1 ústavy, pričom tento stav je možné odstrániť len\nrozhodnutím súdu v konaní podľa § 250v Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“).\n2.6 Rozhodnutím RVPS sp. zn. 604/2015 z 10. augusta 2015 doručeným\nsťažovateľke 12. augusta 2015 bolo vyslovené, že sťažovateľka porušila viaceré právne\npredpisy a spáchala viaceré správne delikty, za čo jej bola uložená mimoriadne\nnespravodlivá pokuta vo výške 1 000 000 €.\n2.7 Sťažovateľka 26. augusta 2015 podala proti rozhodnutiu RVPS odvolanie.\n2.8 Rozsudkom krajského súdu č. k. 1 S 16/2015-118 z 29. septembra 2015\ndoručeným sťažovateľke 2. novembra 2015 bola žaloba sťažovateľky zamietnutá. Podľa\nnázoru krajského súdu výklad prezentovaný sťažovateľkou v súvislosti so zásahom do\n\n3\n\nsúkromia právnickej osoby kontrolnými orgánmi v obchodných priestoroch treba považovať\nza absurdný a ňou uvádzaná judikatúra, či už ESĽP, alebo Súdneho dvora Európskej únie\n(ďalej len „SDEÚ“) je na predmetnú vec neaplikovateľná. Sťažovateľka totiž podľa\nkrajského súdu ako právnická osoba realizujúca predaj potravín, vrátane ovocia a zeleniny\nje povinná strpieť vykonávanú kontrolu, pričom zo záznamu je zrejmé, že RVPS žiaden\nnezákonný zásah nerealizovala.\n2.9 Rozhodnutím ŠVPS sp. zn. 3061/2015 z 12. novembra 2015 doručeným\nsťažovateľke 16. novembra 2015 bola uložená pokuta ponechaná v nezmenenej výške\n1 000 000 €, hoci došlo k úprave výrokovej časti rozhodnutia RVPS.\nDňa 1. decembra 2015 sťažovateľka podala na Krajskom súde v Bratislave žalobu\no preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia ŠVPS a RVPS. Toto konanie sa vedie\npod sp. zn. 2 S 270/2015.\n3. Proti rozsudku krajského súdu č. k. 1 S 16/2015-118 z 29. septembra 2015 podáva\nsťažovateľka túto ústavnú sťažnosť, pričom osobitne zdôrazňuje, že podľa rozhodnutia\nESĽP vo veci Delta pekárny a. s., proti Českej republike z 2. 10. 2014 neprichádza do\núvahy odmietnutie tejto ústavnej sťažnosti z dôvodu, že podala žalobu proti právoplatnému\nrozhodnutiu o uložení pokuty, pretože prostriedok ochrany práva vyplývajúci z čl. 8\ndohovoru musí byť reálny a nesmie byť prenechaný na konanie o merite veci o niekoľko\nrokov neskôr. Sťažovateľka v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ESĽP nepovažoval za prípad\núčinnej kontroly situáciu, keď príslušné prešetrovanie (kontrola) bolo preverované až\nv rámci konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vydaného v správnom konaní,\nv ktorom bolo prešetrovanie (kontrola) vykonané. V tejto súvislosti ESĽP zdôraznil, že\nv takýchto situáciách považuje žalobu proti nezákonnému zásahu za najvhodnejší spôsob,\nakým súd môže preskúmať súlad výkonu kontroly s čl. 8 dohovoru a čl. 21 ústavy.\n3.1 Podstatou tejto ústavnej sťažnosti je nesúhlas sťažovateľky s tým, že krajský súd\nneaplikoval závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti ESĽP na kontrolu, ktorej\nzákonnosť sťažovateľka spochybňovala v rámci konania o ochrane pred nezákonným\nzásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v Občianskeho súdneho poriadku. Podľa jej\nnázoru z judikatúry ESĽP vyplývajú požiadavky na výkon úradných kontrol, ktoré musia\n\n4\n\nbyť splnené, ak má byť ich výkon v súlade s čl. 8 dohovoru (a teda aj s čl. 16 a čl. 21\nústavy), pričom tieto požiadavky neboli v tomto prípade splnené. V záujme toho, aby neboli\nsubjekty vystavené výpravám kontrolných orgánov za lovením akýchkoľvek dôkazov (tzv.\n„fishing expeditions“), môže kontrolný orgán zasiahnuť do ochrany obydlia právnickej\nosoby iba vtedy, ak takýto zásah je v súlade s právom, sleduje legitímny cieľ a je\nnevyhnutný v demokratickej spoločnosti.\n3.2 Podľa názoru sťažovateľky krajský súd nezohľadnil, že kontrola nenaplnila\npodmienku nevyhnutnosti zásahu v demokratickej spoločnosti, ktorá nie je splnená najmä,\nak bola kontrola uskutočnená bez predchádzajúceho príkazu vydaného sudcom, kontrolný\norgán disponoval širokou právomocou týkajúcou sa kontroly (mal výlučné právo určiť\nvhodnosť vykonania inšpekcie, počet, trvanie a rozsah inšpekcií) a počas výkonu inšpekcie\nnebola prítomná nezávislá tretia osoba. Pritom v prípade Delta pekárny a. s., proti Českej\nrepublike ESĽP vyslovil, že tam, kde vnútroštátne právo oprávňuje štátne orgány na\nvykonanie prehliadky bez súdneho príkazu, je nevyhnutné vždy venovať mimoriadnu\npozornosť tomu, či boli poskytnuté primerané a dostatočné záruky proti zneužitiu tohto\noprávnenia. Najmä musí byť kontrolovanému subjektu umožnené overiť si predmet\nkontroly, či už pri jej začatí, alebo aspoň počas jej priebehu. Napriek tomu však\nsťažovateľka nemala žiadnu možnosť kontrolovať zákonný rámec kontroly alebo jej\nprimeranosť. Sťažovateľka tvrdí, že tieto podmienky neboli splnené pri výkone kontroly.\n3.3 Rovnaké závery vyplývajú podľa sťažovateľky aj z judikatúry SDEÚ, podľa\nktorej je povinnosťou kontrolného orgánu (Európskej komisie v rámci súťažného práva) čo\nnajpresnejšie vo svojom rozhodnutí nariaďujúcom kontrolu označiť to, čo sa inšpekciou\nhľadá, ako aj podklady, ktoré sa majú preveriť (Nexans SA a Nexans France SAS proti\nEurópskej komisii z 25. 6. 2014).\n3.4 Podľa názoru krajského súdu sa predmetná judikatúra ESĽP a SDEÚ na vec\nnevzťahuje a nevedie k záverom tvrdeným sťažovateľkou v žalobe. Zákonnosť kontroly\nvykonanej v obchodných a skladových prevádzkových priestoroch sťažovateľky posudzuje\nkrajský súd len podľa zákona o potravinách a podľa nariadenia Európskeho parlamentu\na Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s\n\n5\n\ncieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o\nzdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (ďalej len „nariadenie“).\n3.5 Podľa názoru sťažovateľky zjednodušenie, podľa ktorého sa má zákonnosť\nkontroly vykonanej v prevádzke sťažovateľky posudzovať len podľa zákona o potravinách\na nariadenia, trpí nedostatkami uvedenými v ďalšej časti tejto ústavnej sťažnosti, pričom\ntoto zjednodušenie vedie k porušeniu označených práv.\nNesprávne určenie spornej otázky zásadnej pre konanie vedené krajským\nsúdom\n3.6 Krajský súd vo svojom rozsudku v prvom rade vytýkal, že sťažovateľka\nnedostatočne konkrétnym spôsobom vymedzila ustanovenia príslušných právnych\npredpisov, ktoré podľa nej mali byť výkonom kontroly porušené. Uviedol pri tom:\n„Z citovaných ustanovení Zákona o potravinách a z Nariadenia č. 882/2004 jednoznačne\nvyplýva, že odporca bol oprávnený vykonať kontrolu v prevádzke navrhovateľa, vstúpil do\nobchodných priestorov a do skladových priestorov, a teda navrhovateľ žiadnym spôsobom\nnedefinoval, ktoré ustanovenie ktorého právneho predpisu, resp. nariadenia, ktoré je\nsúčasťou komunitárneho práva, odporca porušil. (…) Z námietok navrhovateľa v žiadnom\nprípade nevyplýva, že orgán kontroly vstupoval do iných objektov, ako mu to umožňuje\nZákon o potravinách, resp. nariadenie a jeho námietky uvedené v návrhu sú veľmi\nvšeobecné, nepoukazujúce na konkrétny subjektívny zásah do práv navrhovateľa ako\nprávnickej osoby.“\nSťažovateľka k uvedenému dodáva, že v žalobe pritom ani nenamietala porušenie\nurčitého ustanovenia zákona o potravinách alebo nariadenia, ale nedodržanie ústavne\ngarantovaných práv, teda potrebu dodržiavať pri výkone úradných kontrol potravín nielen\nustanovenia podústavných predpisov (napr. zákona), ale aj garancie vyžadované ochranou\nzákladných práv a slobôd. Preto sa krajský súd nemal uspokojiť s posúdením súladu\nkontroly s podústavnými predpismi, ale mal vec posúdiť aj s ohľadom na rozhodovaciu\nčinnosť ESĽP. Takýmto postupom podľa presvedčenia sťažovateľky krajský súd porušil jej\nzákladné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. jej právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n6\n\nÚstavne neudržateľné zúženie rozsahu pojmu obydlie a súkromie pre účely čl. 8\ndohovoru a čl. 16 a čl. 21 ústavy\n3.7 Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti tiež tvrdí, že krajský súd nesprávne vylúčil jej\nobchodné prevádzkové priestory spod vecného rozsahu základného práva na ochranu\nsúkromia a obydlia podľa čl. 8 dohovoru a čl. 16, resp. čl. 21 ústavy.\n3.8 K spornej otázke, či prevádzkový priestor spadá do rozsahu vymedzenia obydlia\nchráneného ústavou a dohovorom, krajský súd uviedol, že je notoricky známe, že rozsah\nochrany súkromia právnickej osoby oproti fyzickej osobe je značne obmedzený. Podľa\nkrajského súdu z námietok sťažovateľky, ale ani zo záznamu o kontrole nevyplýva, že by\nRVPS postupovala v predmetnej veci v rozpore s ústavou, pretože kontrolovala obchodnú\nprevádzku sťažovateľky, čo je plne v intenciách zákona o potravinách a nariadenia.\nPri doslovnom gramatickom výklade čl. 8 dohovoru a čl. 16 ústavy sa podľa krajského súdu\njaví, že tieto ustanovenia nie sú na právnickú osobu aplikovateľné, a preto je jednoznačne\npolemické, či právnická osoba má právo na súkromný a rodinný život a na ochranu obydlia.\nPrevádzkové priestory (predajňu a skladové priestory) nemožno podľa názoru krajského\nsúdu subsumovať pod pojmy súkromie, ale ani obydlie. Pritom z judikatúry ústavného súdu\njednoznačne vyplýva, že ochrana predovšetkým obydlia vo vzťahu k právnickej osobe nie je\ntaká intenzívna, ako u fyzickej osoby. Navyše kontrola sa nevykonávala v sídle\nsťažovateľky v Bratislave, ale v jej obchodných priestoroch, pričom vzhľadom na to, že\npotraviny sú umiestňované aj v sklade, možno túto kontrolu realizovať aj v týchto\npriestoroch.\n3.9 S uvedenými závermi krajského súdu sťažovateľka nesúhlasí a považuje ich za\narbitrárne a odporujúce ustálenej judikatúre ústavného súdu, ako aj už uvedeným\nrozhodnutiam ESĽP, ale aj zneniu čl. 21 ods. 3 ústavy výslovne zahrňujúcemu prevádzkové\npriestory. Zároveň tieto názory krajského súdu podľa sťažovateľky vyprázdňujú reálny\nobsah základného práva na rešpektovanie súkromia a obydlia.\n3.10 Podľa názoru sťažovateľky napriek tomu, že sa kontrola vykonáva\nv priestoroch, ktoré sú aspoň sčasti prístupné verejnosti, i naďalej ide o priestory, v ktorých\n\n7\n\npodnikateľ môže vymedziť konkrétny priestor a čas, kde, resp. kedy majú spotrebitelia\nprístup. Môže teda vyčleniť prevádzkové priestory, ktoré nie sú prístupné tretím osobám.\nV prípade úradných kontrol potravín je však podnikateľ povinný vpustiť kontrolný orgán do\nvšetkých priestorov (vrátane priestorov verejnosti neprístupných) a riadne s orgánom\nverejnej správy spolupracovať pod hrozbou uloženia pokuty za neposkytnutie súčinnosti. Aj\nz toho dôvodu spĺňajú podľa sťažovateľky skladové a obchodné priestory vymedzenie\npojmu obydlie na rozdiel od verejného priestoru.\n3.11 Sťažovateľka je presvedčená o tom, že krajský súd tým, že zúžil rozsah ochrany\ngarantovanej čl. 8 dohovoru a čl. 16, resp. čl. 21 ústavy, odoprel jej ochranu vyplývajúcu\nz týchto práv. Krajský súd nesprávne posudzoval súlad výkonu kontroly výlučne\nso zákonom o potravinách a nariadením, hoci sa sťažovateľka domáhala preskúmania\nsúladu výkonu kontroly s garanciami vyplývajúcimi z už uvedených práv.\nNedostatočné zohľadnenie rozhodovacej činnosti ESĽP vo vzťahu k čl. 8\ndohovoru na vec samu\n3.12 V tomto smere sťažovateľka predovšetkým namieta nepripustenie aplikácie\nzáverov ESĽP týkajúcich sa kontroly v rámci práva hospodárskej súťaže na kontrolu podľa\nzákona o potravinách.\n3.13 Krajský súd odmietol aplikáciu záverov vyplývajúcich z rozhodovacej činnosti\nESĽP týkajúcej sa kontrol v rámci práva hospodárskej súťaže na prípady úradných kontrol\npotravín podľa zákona o potravinách. Uviedol, že ak by sa aj stotožnil so záverom, že aj\nprávnická osoba má právo na súkromie, nemohol by aplikovať judikáty týkajúce sa kontroly\nhospodárskej súťaže, pretože pri týchto kontrolách ide o kontrolu obchodnoprávnych\nvzťahov.\n3.14 Sťažovateľka je naproti tomu presvedčená, že tento záver je nesprávny.\nSkutočnosť, že sa ESĽP doteraz nevyjadril ku kontrolám porušenia potravinového práva, je\ndaná podľa sťažovateľky tým, že tieto porušenia sú v iných štátoch postihované omnoho\nnižšou sankciou, než aká hrozí podľa slovenského práva. Závery z rozhodovacej činnosti\nESĽP a SDEÚ vo vzťahu ku kontrole v rámci práva hospodárskej súťaže sú plne použiteľné\n8\n\naj v prípade kontroly potravinového práva, a to najmä vzhľadom na podobnosti závažných\nsankcií, ako aj na povahu týchto právnych odvetví (verejné právo). Garancie poskytované\nčl. 8 dohovoru a čl. 16, resp. čl. 21 ústavy nemôžu závisieť od druhu správneho konania,\nresp. pododvetvia správneho práva, v rámci ktorého sa kontrola v obydlí vykonáva. Účelom\ntýchto práv vo svetle rozhodovacej praxe ESĽP a SDEÚ je predovšetkým ochrana\nkontrolovanej osoby pred takzvanými „fishing expeditions“, teda výpravami za lovením\ndôkazov vo vodách sťažovateľky, ktoré by orgán verejnej správy mohol využiť v ďalších\nadministratívnych konaniach. Sťažovateľka poukázala na to, že k rovnakým záverom\no ústavnoprávnych požiadavkách na výkon kontroly v práve hospodárskej súťaže dospel aj\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (5 Sžnz 1/2015 z 25. júna 2015 a 5 Sžnz 2/2015\nz 25. júna 2015, ďalej len „najvyšší súd“).\n3.15 Ďalej sťažovateľka zdôrazňuje neakceptovateľnosť argumentu krajského súdu,\npodľa ktorého pri kontrolách v práve hospodárskej súťaže ide o kontrolu obchodnoprávnych\nvzťahov, a teda o inú oblasť spoločensko-právnych vzťahov. Totiž aj pri ochrane\nhospodárskej súťaže ide o ochranu spotrebiteľa pred účinkami protisúťažného správania sa\npodnikateľa (podnikateľov). Napríklad, ak by šlo o kontrolu možného zneužitia\ndominantného postavenia na trhu výrobkov a služieb pre spotrebiteľov, tak je zrejmé, že\no žiadne vzťahy medzi podnikateľmi by nešlo. Išlo by o jednostranné konanie\ndominantného podnikateľa ohrozujúce spotrebiteľov. Preto podľa sťažovateľky z pohľadu\nkontrolovaných vzťahov niet rozdielu medzi výkonom kontroly u podnikateľa, u ktorého je\nriziko zneužívania jeho dominantného postavenia, a podnikateľa, u ktorého je riziko, že\nporušuje predpisy potravinového práva.\n3.16 Sťažovateľka ďalej namieta, že došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu požiadaviek\nna rešpektovanie obydlia, resp. súkromia pri posúdení zákonnosti výkonu kontroly.\n3.17 Krajský súd podľa sťažovateľky nezohľadnil ústavné požiadavky kladené na\nvýkon kontroly v jej priestoroch, čím porušil jej základné právo na súkromie a obydlie, ale\naj na súdnu ochranu. Ide najmä o existenciu predchádzajúceho príkazu (poverenia), a to\nvydaného buď súdom, alebo aj samotným orgánom verejnej správy, pričom v druhom\nprípade musí byť zachovaná možnosť jeho efektívneho súdneho prieskumu, ktorý nesmie\n\n9\n\nbyť odsunutý až do fázy konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy, ktoré bolo vydané ako výsledok kontroly. Ďalej ide o zabezpečenie tretej nezávislej\nosoby. Keďže tieto podmienky výkonu kontroly neboli splnené, sťažovateľka namieta, že\nnemala žiadnu možnosť overiť si predmet kontroly, a to či už pri jej začatí, alebo počas jej\npriebehu, a nemala ani možnosť kontrolovať zákonný rámec kontroly alebo jej primeranosť.\n3.18 V ďalšom sťažovateľka namieta nezohľadnenie faktických rizík lovenia\ndôkazov v rámci kontroly vykonanej u nej.\n3.19 Sťažovateľka poukazuje aj na to, že potreba zabezpečiť procedurálne\nmechanizmy na preskúmanie zákonnosti (ústavnosti) výkonu úradných kontrol potravín je\no to väčšia, o čo intenzívnejšia je hrozba sankcie. Je v právomoci RVPS udeliť pokuty za\nsprávne delikty až do sumy 5 000 000 €. Minimálnu pokutu vo výške 1 000 000 € môže\nRVPS udeliť už aj za úplne banálne pochybenie, akým by napríklad mohol byť predaj\ntrvanlivej potraviny s dlhou dobou minimálnej trvanlivosti (napr. konzervované potraviny)\njeden deň po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti, ak by išlo o opakované konanie toho\nistého podnikateľa.\n3.20 Napokon sťažovateľka namieta porušenie práva na zákonného sudcu.\n3.21 V zmysle rozhodovacej činnosti ústavného súdu má účastník konania právo na\nto, aby každý spor alebo iná právna vec sa pred vnútroštátnym súdom rozhodovala na\nzáklade správneho a adekvátneho právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad práva\nEurópskej únie v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v rámci konania\no prejudiciálnej otázke. V takomto prípade tvorí výklad práva Európskej únie obsiahnutý\nv rozsudku SDEÚ súčasť právneho základu rozhodovania vo veci samej (IV. ÚS 206/08\na IV. ÚS 95/2010).\n3.22 Podľa názoru sťažovateľky krajský súd mal povinnosť predložiť prejudiciálnu\notázku SDEÚ. Časť odôvodnenia rozsudku oprel totiž o záver, podľa ktorého je vykonaná\nkontrola v súlade s nariadením.\n\n10\n\n3.23 V konaní, v ktorom sa sťažovateľka dovolávala preskúmania súladu kontroly\nso základným právom na rešpektovanie práva súkromia a obydlia, sa krajský súd nemal\nobmedziť na skúmanie súladu postupu orgánu verejnej správy s nariadením, ale mal\npreskúmať aj to, či sa ochrana základných práv a slobôd, ktorej sa sťažovateľka v tejto veci\ndomáhala, vzťahuje aj na také správne konanie, ktorým sa vykonáva nariadenie. Inými\nslovami, mal preskúmať aj to, či sa ochrana súkromia a obydlia tak, ako to tvrdí\nsťažovateľka, vzťahuje aj na uplatňovanie nariadenia. Podstatným pre spor tak bola otázka\nvýkladu nariadenia a jeho väzba na základné práva, ktoré musia byť zachované v prípade\nuplatňovania nariadení podľa európskeho práva (základné práva vyplývajúce z charty,\nvrátane práva na ochranu obydlia podľa čl. 7 charty). Výsledok konania tak závisel od\notázky, či pri výkone kontroly v obchodných a skladových priestoroch podľa nariadenia\nmajú byť zachované garancie podľa čl. 7 charty a či sa tieto garancie majú posudzovať\nrovnako ako garancie, ktoré vyplývajú z judikatúry ESĽP k čl. 8 dohovoru.\n3.24 Keďže krajský súd bez ďalšieho odmietol posudzovať súlad výkonu kontroly\ns ústavnými garanciami základných práv s poukazom na to, že ide o výkon kontroly podľa\nnariadenia, a bez toho, aby predložil prejudiciálnu otázku o výklade relevantných\nustanovení nariadenia vo vzťahu k čl. 7 charty, podľa názoru sťažovateľky porušil jej\nzákladné právo na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 46 ods. 1\nústavy, ako aj čl. 7 charty.\n3.25 Sťažovateľka napokon v tejto súvislosti poznamenáva, že pre povinnosť\nvšeobecného súdu predložiť prejudiciálnu otázku nie je relevantné, či sa sťažovateľka\nv konaní vedenom všeobecným súdom tejto možnosti dovolávala (IV. ÚS 95/2010).\n4. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„I. Základné právo spoločnosti\n\nna súdnu a inú\n\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na zákonného sudcu\npodľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojitosti\nso základným právom na ochranu súkromia podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, na ochranu obydlia podľa čl. 21 Ústavy Slovenskej republiky a právo na\n\n11\n\nrešpektovanie súkromia podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd v spojitosti so základným právom na rešpektovanie obydlia podľa čl. 7 Charty\nzákladných práv Európskej únie, rozsudkom Krajského súdu v Prešove spisová značka\n1S/16/2015 zo dňa 29. septembra 2015 porušené boli.\nII. Rozsudok Krajského súdu v Prešove spisová značka 1S/16/2015 zo dňa\n29. septembra 2015 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie\nkonanie.\nIII. Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť spoločnosti\ntrovy konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky do 10 dní od\nprávoplatnosti tohto nálezu.“\n5. Z doplňujúceho podania sťažovateľky z 10. októbra 2016 (na základe výzvy\nústavného súdu) vyplýva, že v súdnom konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave pod\nsp. zn. 2 S 270/2015 uznesením z 24. augusta 2016 bol žalobe sťažovateľky o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia ŠVPS sp. zn. 3061/2015 z 12. novembra 2015 priznaný odkladný\núčinok, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.\nII.\nNapadnutý rozsudok krajského súdu\n6. Z rozsudku krajského súdu č. k. 1 S 16/2015-118 z 29. septembra 2015 vyplýva, že\nním bol zamietnutý návrh sťažovateľky proti RVPS na ochranu pred nezákonným zásahom\norgánu verejnej správy.\nPodľa konštatovania krajského súdu zo záznamu RVPS z 23. januára 2015\nzachycujúceho priebeh kontroly vyplýva podrobný (v 14 bodoch uvedený) predmet kontroly\ns tým, že pri kontrole bola prítomná vedúca obchodného domu\n\n, ktorá\n\nbola aj oboznámená s obsahom záznamu, a to ako osoba oprávnená konať za kontrolovaný\nsubjekt.\nPodľa názoru krajského súdu účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom\norgánu verejnej správy podľa § 250v OSP je poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo\nprávnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených\nzáujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, ak tento\n\n12\n\nzásah bol zameraný proti nej. Súdne konanie má byť zárukou, že súd vyslovením povinnosti\nodporcu nepokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze obnoviť stav pred\nzásahom vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý vznikol\nprotiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy. Občiansky súdny\nporiadok v ustanovení § 250v pojem zásah nedefinuje a jeho definíciu neobsahuje ani iný\nzákon. Z ustanovenia vyplýva, že ide o súdnu ochranu pred faktickými nezákonnými\nzásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom.\nMožno teda povedať, že zásah je nezákonný, resp. protiprávny útok orgánu verejnej moci\nproti subjektívnym právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu\nverejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne, prípadne nečinnosti. Musí pritom ísť\no priamy zásah do subjektívnych práv navrhovateľa.\nV predmetnej veci sťažovateľka tvrdí, že došlo k zásahu do jej súkromia a obydlia\nv rozpore s čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru a čl. 16 ústavy. Cieľom ochrany podľa § 250v OSP je\npreto ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu, proti ktorému sa fyzická alebo\nprávnická osoba nemôže brániť inými prostriedkami.\nTak zo zákona o potravinách, ako aj z nariadenia jednoznačne vyplýva, že RVPS\nbola oprávnená vykonať kontrolu v prevádzke sťažovateľky, vstúpiť do jej obchodných\na skladových priestorov, a teda sťažovateľka žiadnym spôsobom nedefinovala, ktoré\nustanovenie zákona o potravinách, resp. nariadenia vlastne RVPS porušila. Z námietok\nsťažovateľky v žiadnom prípade nevyplýva, že by RVPS vstupovala do iných priestorov,\nako jej to umožňuje zákon o potravinách, resp. nariadenie, a jej námietky uvedené v návrhu\nsú veľmi všeobecné a nepoukazujú na konkrétny subjektívny zásah do jej práv ako\nprávnickej osoby.\nJe notoricky známe, že rozsah ochrany súkromia právnickej osoby je oproti fyzickej\nosobe zjavne obmedzený. Ústava v čl. 16 upravuje, že nedotknuteľnosť osoby a jej\nsúkromia je zaručená. Zo záznamu nevyplýva, že by RVPS postupovala v tejto veci\nv rozpore s ústavou, pretože kontrolovala prevádzku sťažovateľky, čo je plne v intenciách\nzákona o potravinách a nariadenia.\nPri doslovnom gramatickom výklade čl. 16 ústavy a čl. 8 dohovoru sa javí, že tieto\nustanovenia sú na právnickú osobu neaplikovateľné, pretože právnická osoba je\norganizáciou osôb alebo majetku, ktorá sa vytvára na určitý účel a ktorej objektívne právo\n\n13\n\npriznáva vlastnú právnu subjektivitu. Je teda jednoznačne polemické, či právnická osoba má\nprávo na súkromie. Aplikovanie judikátov vo vzťahu ku kontrole hospodárskej súťaže\nštátnymi orgánmi je nenáležité, pretože pri týchto kontrolách ide o kontrolu\nobchodnoprávnych vzťahov.\nZostáva teda posúdiť namietaný zásah RVPS z hľadiska neoprávneného zasahovania,\nktorým je také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ,\nnedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je\nnevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie legitímneho cieľa.\nV súvislosti s námietkou sťažovateľky, že jej nebol známy rozsah kontroly, a teda\nnemohla zistiť, či RVPS neprekročila svoje kompetencie, treba zdôrazniť, že aj táto\nnámietka je veľmi všeobecná, pričom sťažovateľka neuviedla žiadne konkrétnosti\npoukazujúce na to, že by zamestnanci RVPS vykonávali kontrolnú činnosť nad rámec\nzákona o potravinách a nariadenia. Naopak, z prípisu sťažovateľky z 27. januára 2015\nvyplýva, že kontrolné zistenia definované ako nedostatky sťažovateľka akceptovala.\nZ obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že nie je dôvodná námietka\nsťažovateľky, podľa ktorej pri kontrole nebola prítomná tretia osoba, pretože zo záznamu je\nzrejmé, že pri kontrole bola prítomná vedúca obchodného domu.\nPokiaľ ide o námietku sťažovateľky, podľa ktorej nebolo predložené poverenie\nna vykonanie kontroly, treba poukázať na tú skutočnosť, že zo zákona o potravinách\njednoznačne vyplýva potreba poverenia na vykonanie kontroly iba v prípade, ak sa kontrola\nvykonáva mimo obvodu RVPS, čo však v tomto prípade nie je dané.\nČo sa týka námietky o zásahu do súkromia a obydlia, treba uviesť, že z judikatúry\nústavného súdu jednoznačne vyplýva, že predovšetkým ochrana obydlia vo vzťahu\nk právnickej osobe nie je taká intenzívna, ako vo vzťahu k fyzickej osobe. Navyše je\npodstatné, že kontrola nebola vykonávaná v sídle sťažovateľky v Bratislave, ale v jej\nobchodných priestoroch, a keďže potraviny sú umiestňované aj v sklade, bolo možné\nkontrolu realizovať aj v týchto priestoroch.\nĎalej je potrebné zdôrazniť, že zamestnanci orgánov kontroly potravín vykonávajúci\núradné kontroly potravín sú pri výkone kontroly oprávnení vstupovať v prevádzkovom čase\ndo priestorov, v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na\ntrh, požadovať od prevádzkovateľa vysvetlenia, informácie, údaje, doklady a iné písomnosti\n\n14\n\nna výkon kontroly, nazerať do nich a vyhotovovať fotografickú dokumentáciu, ak to\npovažujú za potrebné. Ak sú tieto súčasťou obchodného tajomstva, sú zamestnanci orgánov\nkontroly potravín povinní o týchto skutočnostiach zachovávať mlčanlivosť (§ 20 ods. 8\nzákona o potravinách).\nVýklad prezentovaný sťažovateľkou v súvislosti so zásahom do súkromia právnickej\nosoby kontrolnými orgánmi v obchodných priestoroch považuje krajský súd za absurdný\na ňou uvádzaná judikatúra či už ESĽP, alebo SDEÚ je na predmetnú vec neaplikovateľná.\nSťažovateľka ako právnická osoba realizujúca predaj potravín vrátane ovocia a zeleniny je\npovinná strpieť vykonávanú kontrolu, pričom zo záznamu je zrejmé, že RVPS nerealizovala\nžiaden nezákonný zásah, kontrolovala iba tie oblasti, ktoré už boli spomínané.\nIII.\nVyjadrenia odporcu, dotknutej osoby a replika sťažovateľky\n7. Ústavný súd prijal uznesením č. k. II. ÚS 792/2016-19 sťažnosť na ďalšie konanie\na následne umožnil odporcovi v konaní, ako aj dotknutej osobe zaujať k sťažnosti\nstanovisko.\nVyjadrenie odporcu\n8. Listom č. Spr/10100/2016 zo 7. decembra 2016 doručeným ústavnému súdu\n14. decembra 2016 sa k sťažnosti vyjadril krajský súd ako odporca v konaní.\n8.1 Podľa odporcu krajský súd vo veci sp. zn. 1 S 16/2015 konal o návrhu na\nzakázanie odporcovi pokračovať v nezákonných zásahoch do jeho práv orgánom verejnej\nsprávy. Krajský súd konal v medziach svojej právomoci a v zmysle zákonných ustanovení\nuvedených v rozsudku č. k. 1 S 16/2015-118 z 29. septembra 2016 o návrhoch aj rozhodol.\nPríslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie uplatnených nárokov v správnom súdnictve\nkrajský súd podľa svojich slov interpretoval a aplikoval s tým, že jeho úvahy vychádzajú\nz konkrétnych faktov, sú podľa názoru krajského súdu logické, a preto aj legitímne a právne\nakceptovateľné. Postup krajského súdu pri prerokovaní sťažovateľkou podaného návrhu bol\npodľa krajského súdu legitímny s ústavne korešpondujúcou mierou interpretácie na vec\n\n15\n\npoužitých zákonných ustanovení a vylučujúcich možnosť porušenia základného práva\nsťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\n8.2 Krajský súd zároveň dodal: „Ak sťažovateľka namieta, že povinnosťou orgánu\nverejnej správy bolo oznámiť jej predmet kontroly, súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje\nna nariadenie (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných\ns cieľom zabezpečiť overovanie dodržiavania potravinového a krmivového práva\na predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá. V úvodnej časti pod bodom 13.\ntoto nariadenie upravuje, že je potrebné, aby frekvencia úradných kontrol bola pravidelná\na úmerná riziku, berúc pritom do úvahy výsledky kontrol, ktoré vykonávali prevádzkovatelia\nv oblasti krmív a potravín v rámci programov kontroly na základe HACCP alebo v rámci\nprogramov zabezpečenia kvality, ak sú tieto programy navrhnuté tak, aby spĺňali\npožiadavky\n\npotravinového\n\na krmivového\n\npráva\n\na predpisov\n\no\n\nzdraví zvierat\n\na o starostlivosti o zvieratá. Je potrebné, aby v prípade podozrenia z nedodržiavania\npredpisov vykonávali kontroly ad hoc. Je potrebné, aby ďalšie kontroly ad hoc vykonávali\nkedykoľvek a to aj v prípade, keď neexistuje podozrenie z nedodržiavania predpisov. ...\nAj keď je síce pravdivé tvrdenie, že navrhovateľovi, teda sťažovateľke, bol iba\nvšeobecne známy rozsah kontroly, že tento bude vykonaný v predajných priestoroch\na skladových priestoroch, prevádzky sťažovateľky navrhovateľ bol povinný jednoznačne\noznačiť, ako odporca pri vykonávaní kontroly prekročil svoje oprávnenia. Nezákonný zásah\norgánu verejnej správy teda znamená, že subjektívne práva navrhovateľa (sťažovateľky)\nboli porušené buď nesplnením konkrétnej povinnosti uloženej kontrolnému orgánu\npríslušným právnym predpisom, alebo prekročením rozsahu kompetencií. Navrhovateľ\nv návrhu žiadne takéto porušenie v konaní pred Krajským súdom v Prešove nenamietal. ...\nAk sťažovateľka tvrdí, že vo vzťahu k nej išlo o zúženie rozsahu pojmu obydlie\na súkromie pre účely článku 8 Dohovoru a článku 16 a 21 Ústavy Slovenskej republiky je\npotrebné vychádzať z definície súkromia a obydlia. Garanciu práva na súkromie na\neurópskej úrovni zabezpečuje predovšetkým Dohovor o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Podľa článku 8 Dohovoru\nkaždý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia\na korešpondencie. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov,\n\n16\n\nkedy je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, v záujme\nnárodnej\n\nbezpečnosti,\n\nverejnej\n\nbezpečnosti,\n\nhospodárskeho\n\nblahobytu\n\nkrajiny,\n\npredchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany\npráv a slobôd iných. ...\nZ návrhu navrhovateľa, vyjadrenia odporcu v konaní vedenom pod sp. zn.:\n1 S/16/2015 je nesporné, že kontrolný orgán nevykonával kontrolu v tzv. administratívnych\npriestoroch navrhovateľa, ktoré by pri tom najextenzívnejšom výklade pojmu obydlie\na súkromie bolo možné považovať za obydlie a vykonanie kontroly za porušenie práva na\nsúkromie tak, ako v návrhu doručenom Krajskému súdu v Prešove uviedla sťažovateľka.\nJe potrebné predovšetkým poukázať na tú skutočnosť, že ak sťažovateľka tvrdí, že kontrola\nsa vykonávala v priestoroch, ktoré sú aspoň z časti prístupné verejnosti, a že i naďalej ide\no priestory, v ktorých podnikateľ môže vymedziť konkrétny priestor a čas, kde, resp. kedy\nnemajú spotrebitelia prístup, môže teda vyčleniť prevádzkové priestory, ktoré nie sú\nprístupné tretím osobám a v prípade úradných kontrol potravín je však podnikateľ povinný\nvpustiť kontrolný orgán do všetkých priestorov, vrátane priestorov verejnosti neprístupných\na riadne s orgánom verejnej správy spolupracovať pod hrozbou uloženia pokuty za\nneposkytnutie súčinnosti, a preto z tohto dôvodu spĺňajú skladové a obchodné priestory\nvymedzenie pojmu obydlie na rozdiel od verejného priestoru. ...\nSúd zotrváva na názore, že rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva\na Európskeho súdneho dvora Európskej únie vo vzťahu k právam hospodárskej súťaži nie sú\nvo vzťahu ku kontrolám orgánmi regionálnej, veterinárnej a potravinovej správe\naplikovateľné. Použitie uvedených rozsudkov je možné iba v prípadoch, kedy ide o identický\nalebo podobný skutkový stav ako v pojednávanej veci pod sp. zn.: 1S/16/2015. Z návrhu\n(v súdnom spise Krajského súdu v Prešove) podobnosť v žiadnom prípade nevyplýva,\nvzhľadom na už konštatovanú nekonkrétnosť návrhu zo dňa 13. apríla 2015. ...\nV súvislosti s námietkami sťažovateľky, že súd neposúdil, či boli splnené podmienky\nnevyhnutnosti kontroly v demokratickej spoločnosti, inšpekcia bola vykonaná bez\npredchádzajúceho príkazu vydaného súdom, kontrolný orgán širokou právomocou ohľadom\nkontroly, počas výkonu kontroly nebola prítomná tretia osoba, podľa názoru súdu rozsah\nprávomoci regionálnej, veterinárnej a potravinovej správy je daný zákonom č. 152/1995\n\n17\n\nZ.z. o potravinách v znení neskorších predpisov v ustanovení § 1 ods. 1, 2, § 21 ods. 1\npísm. b/ až d/, § 30 ods. 8.\nZ ustanovenia Nariadenia (ES) č. 882/2004 a článku 3 bod 2 je zrejmé, že úradné\nkontroly sa budú uskutočňovať bez predchádzajúceho upozornenia, okrem auditu.\nNevyhnutnosť kontroly a jej frekvencia vyplýva jednoznačne z Nariadenia (ES) č. 882/2004\na to úvodnej časti bodu 13. Aplikovateľnosť rozsudkov ESD je potrebné posudzovať\nindividuálne a neporovnateľná situácia vo vzťahu k ochrane súkromia vo veciach\nhospodárskej súťaže a ochrane zdravia spotrebiteľa.\nZo zákona č. 152/1995 Z. z. a Nariadenia (ES) č. 882/2004 nevyplýva, žeby bolo\npovinnosťou kontrolného orgánu kontrolu vopred oznámiť aj predmet kontroly, pretože by\ndošlo k zmareniu účelu realizovanej kontroly.“\n8.3 Krajský súd zároveň súhlasil s upustením od ústneho pojednávania vo veci pred\nústavným súdom.\nVyjadrenie dotknutej osoby\n9. Listom č. 73/2017 z 19. januára 2017 doručeným ústavnému súdu 23. januára\n2017 sa k sťažnosti vyjadrila Regionálna veterinárna a potravinová správa Poprad ako\ndotknutá osoba v konaní pred ústavným súdom.\n9.1 Dotknutá osoba vo svojom vyjadrení uviedla: „V prípade úradných kontrol\npotravín sú naplnené všetky znaky pre uplatnenie výnimky z čl. 8 Dohovoru. Úradné\nkontroly vykonáva oprávnený subjekt na základe zákona o potravinách, ktorý je v súlade\ns Ústavou SR, čiže garantuje základné práva a slobody kontrolovaného subjektu,\nv demokratickej spoločnosti je takýto zásah nevyhnutný, nakoľko zabezpečuje bezpečnosť\npotravín, chráni spotrebiteľa ako subjekt s menším rozsahom právomoci oproti\nkontrolovanému subjektu a úradné kontroly zabezpečujú ochranu zdravia ľudí, pričom\nsledujú legitímny cieľ verejného blaha. ...\nJe nepochybné, že prevádzkareň, kde sú na trh umiestňované potraviny s cieľom ich\npredaja konečnému spotrebiteľovi, nemôže byť považovaná za obydlie s garantovanou\nochranou súkromia a nedotknuteľnosti. Takýto výklad by išiel nepochybne nad rámec dikcie\n\n18\n\nčl. 8 Dohovoru. Keby tomu tak bolo, každý spotrebiteľ by už vstupom do prevádzkarne\nzasiahol do súkromia a nedotknuteľnosti žalobcu, čo by bolo v rozpore so samotným účelom\nním vykonávanej činnosti, ktorou je predaj potravín. ...\nKontrolný orgán pri výkone kontroly svojimi aktivitami nijako nezasahoval do\nsúkromnej sféry účastníka konania (napr. nezákonnou prehliadkou kancelárií, kontrolou\npošty alebo emailov a podobne), ale vykonával kontrolu potravín podľa zákona\no potravinách a osobitného predpisu iba v rámci prevádzkových priestorov.\n... frekvencia úradných kontrol bola pravidelná a úmerná riziku, berúc pri tom do\núvahy výsledky kontrol, ktoré vykonali prevádzkovatelia v oblasti krmív a potravín v rámci\nprogramov kontroly na základe HACCP alebo v rámci programov zabezpečenia kvality, ak\nsú tieto programy navrhnuté tak, aby spĺňali požiadavky potravinového a krmivového práva\na predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá. Je potrebné, aby sa v prípade\npodozrenia z nedodržania predpisov vykonávali kontroly ad hoc. Je potrebné, aby ďalšie\nkontroly ad hoc vykonávali kedykoľvek, a to aj v prípade, keď neexistuje podozrenie\nz nedodržania predpisov.\nOrgán kontroly postupoval i v danom prípade zákonným spôsobom v rozsahu svojej\npôsobnosti, kontrolné činnosti, ktoré vykonával sú logickým a zákonným dôsledkom jeho\npostupu s cieľom zistiť, či právnická osoba dodržiava predpisy potravinového práva. Je\njasné a nesporné, že sa o nezákonný zásah nejedná, a preto aj túto námietku považujeme za\nirelevantnú.\nPredmet kontroly bol zameraný na dodržiavanie zákona o potravinách, pričom orgán\nkontroly nepresiahol rozsah zákona pri výkone úradnej kontroly.\nPrevádzkovatelia potravinárskych podnikov sú v zmysle platnej potravinovej\nlegislatívy, povinní nielen zabezpečiť, aby potraviny spĺňali požiadavky zákona\no potravinách, ale aj overoval či sa také požiadavky plnia. ...\nZároveň uvádzame, že výkon každej úradnej kontroly je priamo na mieste ohlásený\nzástupcovi prevádzkovateľa. V danom prípade bol zástupca Sťažovateľky s výkonom\núradnej kontroly a výsledkom úradnej kontroly oboznámený, a na znak súhlasu záznam o\nvykonaní úradnej kontroly sa na mieste podpísal. ...\nZ obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že nie je dôvodná námietka\nsťažovateľky, podľa ktorej pri kontrole nebola prítomná tretia osoba, pretože zo záznamu je\n\n19\n\nzrejmé, že pri výkone kontroly bola prítomná vedúca prevádzky, ktorá bola oboznámená\ns obsahom záznamu, a tá ako osoba oprávnená konať za kontrolovaný subjekt, následne\núradný záznam podpísala, čím vyjadrila súhlas s priebehom kontroly a uvedenými\nnedostatkami, ktoré boli zistené. ...\nRVPS Poprad poukazuje na jednoznačne vymedzené zákonné právo vykonávať\núradné kontroly potravín bez prechádzajúceho ohlásenia, bez akékoľvek povolenia\na súhlasu ďalšieho orgánu (samozrejme vo frekvenciách stanovených určeným spôsobom),\ns vymedzeným oprávnením zamestnancov orgánu úradnej kontroly potravín vstupovať\nv prevádzkovom čase aj mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa\npreukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi\nalebo sa umiestňujú na trh. (§ 20 ods. 8 zákona o potravinách, čl. 3 ods. 1 až 3, čl. 4 a čl.\n10 ods. 2 písm. a) až i) Nariadenia (ES) č. 882/2004).\nOprávnenie orgánu úradnej kontroly potravín vstupovať do priestorov, v ktorých sa\npreukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi,\nalebo sa umiestňujú na trh, mu prináleží z osobitného právneho predpisu, ktorým je zákon\no potravinách, a preto orgán úradnej kontroly potravín nepotrebuje schválenie kontroly\nžiadnym nezávislým orgánom vopred, je to nemožné z právneho aj z praktického hľadiska.“\nReplika sťažovateľky\n10. Listom doručeným ústavnému súdu 28. decembra 2016 sa k stanovisku odporcu\nvyjadrila sťažovateľka (replika).\n10.1 Sťažovateľka je presvedčená, že argumentácia krajského súdu uvedená\nvo vyjadrení je v tomto prípade irelevantná a nesúvisí priamo s namietaným porušením\nzákladných práv označených v ústavnej sťažnosti. Navyše je presvedčená, že jej\nargumentácia uvedená v ústavnej sťažnosti podáva vyčerpávajúce odpovede vyvracajúce\nvšetky námietky krajského súdu uvedené vo vyjadrení krajského súdu.\n10.2 Sťažovateľka uviedla, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci pred ústavným\nsúdom.\n\n20\n\nIV.\nZávery ústavného súdu\n11. Predmetom konania o ústavnej sťažnosti sťažovateľky je posúdiť, či krajský súd\nv konaní o žalobe o ochranu pred nezákonným zásahom RVPS podľa § 250v OSP poskytol\nsťažovateľke ochranu ňou označeným ústavným právam a slobodám v súlade s ústavnými\npožiadavkami, a to vzhľadom na sťažovateľkou vznesené námietky.\nK namietanému porušeniu základného práva na ochranu obydlia podľa čl. 21\nústavy\n12. Ústavný súd k tejto časti sťažnosti uvádza, že sťažovateľka je právnická osoba,\nktorá vo svojej prevádzke, v ktorej prebehla kontrola RVPS, vykonáva podnikateľskú\nčinnosť. Tieto priestory, ktoré boli predmetom kontroly zo strany RVPS, nemožno\nsubsumovať pod pojem „obydlie“ tak, ako je definované v čl. 21 ústavy (ústavný súd\npoukazuje, že pojem „obydlie“ v čl. 8 dohovoru je na rozdiel od rovnakého pojmu „obydlie“\nupraveného v čl. 21 ústavy vykladaný naopak širšie, keďže tento pojem v anglickom texte\n„home“ a vo francúzskom „domicile“ sa môže v zmysle judikatúry ESĽP vzťahovať aj na\nkanceláriu, v ktorej fyzická osoba vykonáva slobodné povolanie, alebo za určitých okolností\nmôže zahŕňať aj sídlo a obchodné priestory podnikateľa; porov. Niemietz v. Nemecko,\nrozsudok zo 16. 12. 1992, body 30 ‒ 31; Société Colas Est a ostatní v. Francúzsko,\nč. 37971/97, rozsudok zo 16. 4. 2002, body 40 ‒ 41 ), a nemožno na ne vztiahnuť ochranu\nzaručenú čl. 21 ústavy (pozri text čl. 21 ods. 3, z ktorého jasne vyplýva, že „obydlím“ sa\npodľa toho článku nerozumejú obchodné priestory podnikateľských subjektov). Obydlie je\ntotiž užší pojem ako súkromie (pod ktoré za určitých okolností spadá v zmysle judikatúry\nústavného súdu aj prevádzka či obchodné priestory podnikateľských subjektov), ktoré je\nchránené na iných miestach ústavy, a preto ho v zásade nemožno vztiahnuť na prevádzku\npodnikateľského subjektu, ktorým je sťažovateľka.\n\n21\n\n12.1 V tejto časti preto ústavný súd ústavnej sťažnosti sťažovateľky vyhovieť\nnemohol, pretože absentuje príčinná súvislosť medzi namietaným porušením označeného\npráva na ochranu obydlia a sťažovateľkou opísaným skutkovým a právnym stavom.\nK namietanému porušeniu základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48\nods. 1 ústavy\n13. Podľa názoru sťažovateľky mal krajský súd povinnosť predložiť prejudiciálnu\notázku SDEÚ. Časť odôvodnenia rozsudku oprel totiž o záver, podľa ktorého je vykonaná\nkontrola v súlade s nariadením.\n13.1 Princíp zákonného sudcu treba pokladať za celkom neopomenuteľnú podmienku\nvýkonu súdnej moci, keďže na jednej strane dotvára a upevňuje sudcovskú nezávislosť a na\nstrane druhej predstavuje pre účastníka konania záruku, že na rozhodnutie jeho veci sú\npovolané súdy a sudcovia podľa vopred ustanovených zásad tak, aby bola zachovaná zásada\npevného a náhodného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený ‒ pre rôzne dôvody\na rozličné účely ‒ výber súdov a sudcov „ad hoc“ (porov. I. ÚS 239/04).\n13.2 Právo na zákonného sudcu v zmysle čl. 48 ods. 1 ústavy je potrebné vykladať\na uplatňovať aj v kontexte ďalších aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru (porov.\nI. ÚS 225/03).\n13.3 Ústavný súd v minulosti už uviedol, že nepredloženie veci SDEÚ v prípadoch,\nkeď je príslušný súd povinný tak urobiť, môže znamenať odňatie veci zákonnému sudcovi\npodľa čl. 48 ods. 1 ústavy (porov. IV. ÚS 270/2012, IV. ÚS 299/2012 alebo mutatis\nmutandis IV. ÚS 206/08).\n13.4 Ako vyplýva z napadnutého rozsudku krajského súdu, tento aplikoval pri svojej\nrozhodovacej činnosti zákon o potravinách a nariadenie, pričom ich ustanovenia vyložil\na aplikoval v súlade s ich znením a účelom a nemožno dospieť k záveru, že krajský súd\notázky týkajúce sa vykonania kontroly potravín v prevádzke sťažovateľky príslušným\norgánom verejnej správy (RVPS) posúdil ústavne neakceptovateľným spôsobom, resp.\n\n22\n\nspôsobom, ktorý by viedol k pochybnostiam v otázke správneho výkladu a aplikácie\nustanovení zákona potravinách či otázke výkladu samotného nariadenia. Treba tiež dodať,\nže z odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva, že podstata úvahy\nkrajského súdu spočíva práve v tom, že považuje ustanovenia nariadenia za dostatočne\njasné, ich výklad a interpretácia sa ani nestali sporné, a preto v okolnostiach danej veci ani\nnepripadalo do úvahy predloženie prejudiciálnej otázky SDEÚ.\n13.5 Krajský súd preto tým, že sa neobrátil na SDEÚ s prejudiciálnou otázkou\ntýkajúcou sa aplikácie a výkladu príslušných noriem, neporušil základné právo\nsťažovateľky na zákonného sudcu v zmysle čl. 48 ods. 1 ústavy.\nK namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a čl. 46 ods. 1\nústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 dohovoru a základného práva podľa čl. 7 charty\n14. Komentujúc v čase rozhodovania krajského súdu platný a účinný § 250v OSP,\nústavný súd v úvode k tejto časti uvádza, že účelom konania o ochrane pred nezákonným\nzásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie ochrany fyzickej alebo právnickej osobe,\nktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch\nnezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol\nzameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný. Cieľom\nkonania podľa § 250v OSP bolo posilnenie ochrany fyzických a právnických osôb pred\ntakými zásahmi, ktoré nie sú založené na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy,\nale spočívajú vo faktickej činnosti proti nej (porov. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.\n4 Sžnz 5/2015).\n14.1 Pojem nezákonný zásah nebol definovaný v Občianskom súdnom poriadku ani\nv inom právnom predpise. Nezákonný zásah musí mať verejnoprávnu povahu. Pojem zásah\nmožno vykladať ako aktívne konanie vykazujúce znaky bezprostredného zásahu\nzameraného proti poškodenému, resp. proti nemu priamo vykonaného. Zásahom vyvolané\núčinky na poškodeného sú definitívne, t. j. inými prostriedkami nápravy ako súdnym\ndonútením neodstrániteľné (ibid).\n\n23\n\n14.2 Rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžz 1/2010 (R 43/2011) k definícii\npojmu nezákonný zásah poukazuje na to, že ide o súdnu ochranu pred faktickými\nnezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným\nindividuálnym aktom. Judikatúra považuje za zásah nezákonný, resp. v širšom zmysle\nprotiprávny útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo\nprávnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti,\núkone, pokyne, prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných\npráv (napr. porušenie práva na život, práva na osobnú slobodu, práva na ochranu\nvlastníctva, práva na ochranu obydlia a pod.). Takýto zásah orgánu verejnej správy správny\nsúd nemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého\npráva pokračoval, a ak je to možné správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred\nzásahom. Cieľom ochrany podľa § 250v OSP je teda ukončenie nezákonného zásahu\nsprávneho orgánu, proti ktorému sa fyzická alebo právnická osoba nemôže brániť inými\nprostriedkami.\n14.3 Podľa § 18 ods. 1 zákona o potravinách (účinného v čase vykonania kontroly)\nÚradná kontrola potravín sa vykonáva\na) na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie,\nb) nad dovozom potravín z tretích krajín a vývozom,\nc) nad dodržiavaním podmienok zdravotnej spôsobilosti podľa osobitných predpisov\nurčujúcich požiadavky na osobnú hygienu a hygienu osôb priamo alebo nepriamo\nzúčastnených na výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich umiestnení na trh,\nd) nad dodržiavaním zákazu klamlivej reklamy potravín.\nPodľa § 18 ods. 2 zákona o potravinách (účinného v čase vykonania kontroly)\núradnou kontrolou potravín sa overuje dodržiavanie požiadaviek ustanovených týmto\nzákonom a osobitnými predpismi v oblastiach a na účel uvedený v odseku 1; neuplatňuje sa,\nak ide o metrologickú kontrolu a metrologický dozor, veterinárne kontroly podľa\nosobitného predpisu, ako aj kontrolu krmív podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 18 ods. 3 zákona o potravinách (účinného v čase vykonania kontroly) orgány\nuvedené v § 21 ods. 1 písm. b) až d) vykonávajú úradnú kontrolu potravín podľa osobitného\npredpisu. Úradná kontrola potravín sa môže vykonávať nepretržite; ak z konania alebo\n\n24\n\ncharakteru kontrolovanej osoby vyplýva odôvodnený záver, že môže dôjsť k ohrozeniu\nživota alebo zdravia osoby poverenej výkonom kontroly alebo k mareniu výkonu úradnej\nkontroly, úradná kontrola sa vykoná za spoluúčasti príslušníkov Policajného zboru.\nPodľa § 19 ods. 1 zákona o potravinách (účinného v čase vykonania kontroly) orgán\núradnej kontroly potravín v rámci svojej pôsobnosti na základe zistení pri výkone úradnej\nkontroly potravín prijme opatrenia podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 19 ods. 5 zákona o potravinách (účinného v čase vykonania kontroly) orgán\núradnej kontroly potravín pri zistení alebo podozrení z vážneho alebo bezprostredného\nohrozenia zdravia ľudí potravinami alebo pri ohrození bezpečnosti potravín nariaďuje\nopatrenie podľa odseku 1; opatrenie zruší, ak sa podozrenie nepotvrdí.\nPodľa § 20 ods. 8 zákona o potravinách (účinného v čase vykonania kontroly)\nzamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú\npri výkone kontroly oprávnení\na) vstupovať v prevádzkovom čase a mimo prevádzkového času do priestorov,\nv ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje\nsa s nimi alebo sa umiestňujú na trh,\nb) požadovať od prevádzkovateľov vysvetlenie, informácie, údaje, doklady a iné\npísomnosti potrebné na výkon kontroly a nazerať do nich a vyhotovovať z nich kópie alebo\nvýpisy, ako aj vyhotovovať fotografickú dokumentáciu, ak to považujú za potrebné; ak sú\ntieto súčasťou obchodného tajomstva, zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín sú\npovinní o týchto skutočnostiach zachovávať mlčanlivosť.\nPodľa § 20 ods. 9 zákona o potravinách (účinného v čase vykonania kontroly)\nzamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú\noprávnení na základe skutočností zistených úradnou kontrolou potravín ukladať na mieste\nopatrenia podľa odseku 12, § 19 ods. 2 a opatrenia podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 20 ods. 10 zákona o potravinách (účinného v čase vykonania kontroly)\nopatrenie podľa odseku 9 oznámi zamestnanec orgánu úradnej kontroly potravín ústne\npríslušnému zodpovednému zamestnancovi prevádzkovateľa a bezodkladne o ňom vyhotoví\nzáznam o úradnej kontrole potravín.\nPodľa § 20 ods. 11 zákona o potravinách (účinného v čase vykonania kontroly) ak\nprevádzkovateľ nesúhlasí s uloženým opatrením, môže proti nemu podať ústne námietky,\n\n25\n\nktoré orgán úradnej kontroly potravín uvedie v zázname podľa odseku 10 alebo ich môže\npodať písomne do piatich pracovných dní. Podané námietky nemajú vo vzťahu k uloženým\nopatreniam odkladný účinok. O podaných námietkach rozhodne vedúci zamestnanec\npríslušného orgánu úradnej kontroly potravín do piatich pracovných dní odo dňa ich\npodania. Písomné vyhotovenie rozhodnutia o námietkach sa doručuje prevádzkovateľovi\na je konečné.\nPodľa § 21 zákona o potravinách (účinného v čase vykonania kontroly) orgány\nštátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín podľa tohto zákona a osobitných\npredpisov sú:\na) ministerstvo a ministerstvo zdravotníctva,\nb) orgány verejného zdravotníctva,\nc) štátna veterinárna a potravinová správa,\nd) regionálne veterinárne a potravinové správy.\n14.4 Sťažovateľka sa na krajskom súde žalobou o ochranu pred nezákonným\nzásahom RVPS domáhala, aby krajský súd zakázal RVPS pokračovať v porušovaní jej práv,\nnajmä práva na ochranu súkromia v konaní vo veci kontroly, zakázal RVPS najmä používať\npodklady a dôkazy získané počas kontroly v ďalšom priebehu konania a používať\nakúkoľvek informáciu získanú z týchto podkladov a dôkazov pri ďalšej činnosti RVPS, a to\nani ako dôvod na vykonanie novej kontroly, a napokon uložil RVPS povinnosť obnoviť stav\npred nezákonným zásahom, t. j. úplne zničiť všetky podklady a dôkazy získané počas\nkontroly.\n15. Ústavný súd konštatuje, že nezistil v postupe a napadnutom rozsudku krajského\nsúdu porušenie ústavných práv sťažovateľky.\n15.1 Sťažovateľka namieta porušenie práva na ochranu súkromia, ktoré je zaručené\naj právnickým osobám a podľa jej názoru sa vzťahuje sa aj na obchodné priestory, a to\nv zmysle čl. 16 ústavy, čl. 8 dohovoru a čl. 7 charty. Európsky súd pre ľudské práva\nšpecifikoval vo svojej judikatúre (napr. rozsudok vo veci Delta Pekárny a. s., v. Česká\nrepublika, č. 97/11, z 2. 10. 2014) podmienky zásahu do práva na ochranu súkromia\nprávnických osôb pri vykonaní kontroly v prevádzke tejto právnickej osoby zo strany\n\n26\n\norgánov verejnej moci tak, že predmetný zásah musí byť v súlade s právom, musí sledovať\nlegitímny cieľ a musí byť nevyhnutný v demokratickej spoločnosti.\n15.2 Po prvé (k legalite zásahu), zákon o potravinách celkom jednoznačne\na explicitne ukladá príslušným orgánom kontroly, ktorými sú aj regionálne veterinárne\na potravinové správy či štátna veterinárna a potravinová správa, vykonávať kontrolu\ndodržiavania príslušných ustanovení zákona o potravinách, konkrétne dodržiavania\npožiadaviek stanovených zákonom o potravinách a nariadením. Štátna veterinárna\na potravinová správa Slovenskej republiky ako orgán štátnej správy oprávnený na\nvykonávanie úradnej kontroly potravín, resp. jej zamestnanci sú oprávnení pri výkone\nkontroly vstupovať do priestorov, v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi či\nsa umiestňujú na trh, a to v prevádzkovom čase i mimo neho, a to bez predchádzajúceho\nrozhodnutia súdu. Zákon o potravinách a taktiež ani nariadenie neobsahujú žiadne\nustanovenie, v zmysle ktorého by bolo potrebné vopred informovať príslušný kontrolovaný\nsubjekt o plánovanej kontrole, resp. neobsahujú požiadavku prítomnosti tretích osôb pri\nvykonaní kontroly s výnimkou ustanovenia § 18 ods. 3 zákona o potravinách.\n15.3 Po druhé (k legitimite), kontrola vykonávaná priamo v prevádzke sťažovateľky\nmala za cieľ preveriť dodržiavanie ustanovení zákona o potravinách, keďže ich porušením\nmôže dôjsť k priamemu ohrozeniu či poškodeniu ľudského zdravia a života.\n15.4 Po tretie (k nevyhnutnosti zásahu), ústavný súd zastáva názor, že len výnimočne\nmožno tvrdiť, že úradná kontrola zameraná na dodržiavanie podmienok stanovených\nv zákone o potravinách nie je nevyhnutná, keďže nedodržiavaním ustanovení zákona\no potravinách môže dôjsť k priamemu ohrozeniu či poškodeniu ľudského zdravia a života.\nTo, či podnikateľ dodržiava ustanovenia zákona o potravinách, nie je možné zistiť dôsledne\ninak ako fyzickou kontrolou potravín na mieste. Cieľom kontrol je predchádzať ohrozeniu\nči poškodeniu života a zdravia. Právny poriadok neobsahuje takú právnu normu, ktorá by\nRVPS ukladala povinnosť pred začatím tohto druhu kontroly žiadať súd o vydanie súhlasu\ns kontrolou alebo vydanie povolenia na vstup do prevádzkarne ‒ predajne s potravinami na\núčely vykonania kontroly. V tomto prípade vnútroštátne právo oprávňuje orgány kontroly\nvykonať vstup do prevádzky, ako aj kontrolu bez súdneho príkazu.\n\n27\n\n15.5 Podľa ústavného súdu vo veci sťažovateľky nešlo o svojvoľný zásah verejnej\nmoci do práv zaručených čl. 16 ústavy, čl. 8 dohovoru a čl. 7 charty. Ku kontrole bola\npribratá zamestnankyňa sťažovateľky (vedúca obchodného domu), ktorá bola prítomná pri\nkontrole. RVPS vyhotovila z kontroly záznam o úradnej kontrole potravín, s ktorým sa\nsťažovateľka oboznámila (prostredníctvom povereného zamestnanca). Zákon o potravinách\nnavyše umožňuje, aby sa dotknutý subjekt mohol v prípade, ak je toho názoru, že prišlo\nk porušeniu zákona pri úradnej kontrole potravín v prevádzke/predajni, hneď, najneskôr do\npiatich dní od realizácie kontroly brániť podaním námietok (§ 20 ods. 11 zákona\no potravinách). V konaní o námietke možno preskúmať aj všetky výhrady, ktoré súvisia\ns postupom RVPS pri kontrole potravín.\n15.6 Ústavný súd ďalej konštatuje, že v prípadoch, v ktorých zákon nevyžaduje\nsúhlas súdu na vstup do prevádzky právnických osôb, možno nedostatok súhlasu súdu na\nprehliadku vyvážiť súdnou kontrolou zákonnosti a nevyhnutnosťou šetrenia vykonanou ex\npost facto. Za takúto kontrolu zákonnosti bolo v čase vykonania kontroly a následného\nsprávneho konania potrebné považovať okrem návrhu na ochranu pred nezákonným\nzásahom v zmysle Občianskeho súdneho poriadku aj podanie žaloby o preskúmanie\ndruhostupňového rozhodnutia v správnom konaní, keďže subjekt, u ktorého bola vykonaná\nkontrola potravín, má možnosť využiť podanie žaloby o preskúmanie postupu a zákonnosti\nnásledne vydaného rozhodnutia (nadväzujúceho na kontrolu) správneho orgánu (čo aj\nsťažovateľka využila a konanie o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu o uložení\npokuty je vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2 S 270/2015).\n15.7 Ústavný súd uzatvára, že pri výkone kontroly RVPS postupovala v súlade\ns príslušnými ustanoveniami zákona o potravinách, ako aj nariadenia. Kontrola bola\nvykonaná v súlade s príslušnými právnymi normami, sledovala legitímny cieľ a taktiež jej\nvykonanie bolo nevyhnutné vzhľadom na zabezpečenie dôslednej ochrany života a zdravia\nľudí.\n15.8 Preto potom napadnutým rozsudkom krajského súdu, ktorým tento zamietol\nnávrh sťažovateľky proti RVPS na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej\n\n28\n\nsprávy, nemohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľkou označených ústavných práv na súkromie\na ochranu obydlia. Je pravdou, že krajský súd v niektorých parciálnych otázkach (najmä čo\nsa týka aplikovania judikatúry ESĽP týkajúcej sa interpretácie pojmu „obydlie“ v zmysle\nčl. 8 dohovoru vo veciach prehliadky/kontroly obchodných priestorov podnikateľa) nebol\ndôsledný a odôvodnenie napadnutého rozsudku je, čo sa týka preskúmania nevyhnutnosti\nzásahu do ústavných práv sťažovateľky lakonickejšieho rázu, avšak výsledné posúdenie\nveci krajským súdom je materiálne ústavne udržateľné a nemožno konštatovať jednak\nporušenie práva sťažovateľky na súkromie (resp. ochranu obydlia v zmysle dohovoru)\npodľa čl. 16 ústavy, čl. 8 dohovoru alebo čl. 7 charty, ako ani porušenie základného práva\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n15.9 Napokon ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka ako právnická osoba, v tomto\nprípade v čiastkovej sfére týkajúcej sa ochrany obydlia, ktoré svojou podstatou patrí\nv zásade iba jednotlivcovi (napr. II. ÚS 259/05, III. ÚS 172/2010), nemôže mať garantované\nprávo na súkromie podľa čl. 8 dohovoru a čl. 16 ústavy, keďže ide o kontrolou zabezpečenú\nochranu zdravia v prevádzkových obchodných priestoroch (a skladoch), kde sú na trh\numiestňované potraviny s cieľom ich predaja konečnému spotrebiteľovi. Judikatúra\ntýkajúca sa hospodárskej súťaže tu aplikovateľná tiež nie je, keďže v posudzovanej veci\nnejde o súťažné právo, ale o „potravinové právo“ ‒ o ochranu zdravia spotrebiteľa, ktoré\nbolo v danej veci aplikované v súlade s nariadením a zákonom o potravinách.\n16. Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavnej sťažnosti\nsťažovateľky nevyhovel a rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. mája 2017\n\n29", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "správne súdnictvo-konanie o ochrane pred nezákonným zásahom", "podnikateľská činnosť-obchodná činnosť", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na nedotknuteľnosť obydlia", "kontrola", "správne súdnictvo-konanie o ochrane pred nezákonným zásahom", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na nedotknuteľnosť osoby, súkromia"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1de20e4e-b4ff-4601-9cd1-870e53347dbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/2012 z 7. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-07", "citacie_n": 269, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1de20e4e-b4ff-4601-9cd1-870e53347dbb"}, {"guid": "ussr:2163a1a3-b068-4de3-b0c7-26943ace6c15", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 270/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 270/2012 z 31. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-31", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2163a1a3-b068-4de3-b0c7-26943ace6c15"}, {"guid": "ussr:e1ac1b01-a88a-4b28-a149-907b4688fe16", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 95/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 95/2010 z 12. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-12", "citacie_n": 229, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e1ac1b01-a88a-4b28-a149-907b4688fe16"}, {"guid": "ussr:5561b5c8-31df-43f7-9342-89b9032c5478", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 172/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 172/2010 z 7. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-07", "citacie_n": 117, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5561b5c8-31df-43f7-9342-89b9032c5478"}, {"guid": "ussr:d1949d3d-b72a-4572-8289-11682d646d4c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 206/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 206/08 z 3. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-03", "citacie_n": 318, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d1949d3d-b72a-4572-8289-11682d646d4c"}, {"guid": "ussr:058d9838-6bec-4298-bb96-b194a8042aec", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 259/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 259/05 z 16. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-16", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:058d9838-6bec-4298-bb96-b194a8042aec"}, {"guid": "ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/04 z 26. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-26", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da"}, {"guid": "ussr:d0e57f6e-21a7-45f9-b8de-fd0c34d16503", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 225/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 225/03 z 10. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-10", "citacie_n": 370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d0e57f6e-21a7-45f9-b8de-fd0c34d16503"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:86808d4e-7696-4551-9b4f-b19ac40b0c4f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.454.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 454/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 454/2022 z 12. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-12", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.454.2022.1"}, {"guid": "ussr:339e0424-4f89-40db-ad85-3a439bc60de4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.427.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 427/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 427/2021 z 7. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-07", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.427.2021.1"}, {"guid": "ussr:ddc7787c-e30c-4a62-b13a-4cc73be31c87", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.446.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 446/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 446/2017 z 6. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.446.2017.1"}, {"guid": "cc4ee999-f328-46f9-9a63-98f812f82664:9239838c-e097-4b40-af60-c4449eaee787", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5017200088.1", "spisova_znacka": "1Asan/32/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Asan/32/2018 z 29. 6. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-06-29", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5017200088.1"}, {"guid": "9d6a6a1e-32ee-4207-9527-99cd455afa0e:41804053-6880-47b0-ace0-536ec8f2c9c0", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:2017200292.3", "spisova_znacka": "1Asan/31/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Asan/31/2018 z 30. 6. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:2017200292.3"}, {"guid": "8fbdb7cb-ea3e-41d7-86d9-a87922500ace:906ce8d8-161d-424a-9348-4041a702c450", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200170.1", "spisova_znacka": "6Ssk/1/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/1/2024 z 30. 1. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-01-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200170.1"}, {"guid": "927e0b75-5e42-43b8-b76d-5db9f196c718:54ad9393-e5fb-4e73-b0a9-098e33f28ca8", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:3021200379.3", "spisova_znacka": "2Stk/4/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Stk/4/2023 z 30. 10. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-10-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:3021200379.3"}, {"guid": "a4a9bbd5-23a1-4a5f-902f-78c32ef21ee9:e277ecc7-b65e-4b48-a0c2-27b5279f8174", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:5022200271.1", "spisova_znacka": "7Ssk/108/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/108/2023 z 30. 4. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-04-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:5022200271.1"}, {"guid": "c8978a44-5e35-4fe8-8b96-64c38fc6a9e2:94601523-425f-4bd7-bbb1-d4aa8fb2ba6f", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:1017200308.2", "spisova_znacka": "1Asan/18/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Asan/18/2020 z 31. 1. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-01-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:1017200308.2"}, {"guid": "3833a207-a08a-4a96-8997-ec93f5dbd317:47c84b37-739a-4ac6-ade7-0785e43faee2", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100189.1", "spisova_znacka": "2S/19/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2S/19/2024 z 20. 8. 2025", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2025-08-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100189.1"}, {"guid": "20d9e238-ea57-48b6-93bc-0675d8562e60:ac7d5c67-5198-4a52-98a0-b895be3d29a6", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106474.2", "spisova_znacka": "2S/56/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2S/56/2023 z 18. 6. 2025", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2025-06-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106474.2"}, {"guid": "2ff4f7e3-e2ce-4dc9-8f6a-1d107a6c9a40:e7657b7c-893d-48f6-af4b-bbd29f15ec56", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200003.1", "spisova_znacka": "BA-6S/1/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/1/2021 z 13. 2. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-02-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200003.1"}, {"guid": "d4f43b88-a918-4084-b40d-fcc7c7696c23:cd61f44a-5734-495f-a6d7-67fa7df2c9e3", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:3018200380.1", "spisova_znacka": "BA-1S/129/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/129/2019 z 23. 1. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-01-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:3018200380.1"}, {"guid": "08d1b1dc-2972-4f2c-99e3-d795788438fe:deb99913-bdcb-4446-9c39-6c099d5d50d4", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:4019200078.3", "spisova_znacka": "BA-6S/190/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/190/2019 z 23. 4. 2024", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2024-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:4019200078.3"}, {"guid": "421a8cdd-be37-47f6-ad5a-fcccbfdd0362:fe0e707b-7283-4fc9-a76c-9892a1c342a1", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1017201444.4", "spisova_znacka": "BA-6Sa/76/2017", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6Sa/76/2017 z 4. 4. 2024", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2024-04-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1017201444.4"}, {"guid": "68d9d64d-e067-4553-a6f4-bea7bab0c73b:c130bead-fd57-471c-8356-b6a368a22861", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:1019201231.5", "spisova_znacka": "BA-1S/198/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/198/2019 z 13. 7. 2023", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2023-07-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1019201231.5"}, {"guid": "57daf768-94e4-4427-a960-30b6bd00e110:00f337e8-78f7-4406-874b-b7514541c915", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:1017200028.7", "spisova_znacka": "NR-11S/140/2017", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-11S/140/2017 z 13. 7. 2023", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2023-07-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1017200028.7"}, {"guid": "b2fd19f7-dfd6-49e1-83a6-7c762fb12873:f69fe0ea-7564-4c12-9264-848d849e88c3", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:1018200686.7", "spisova_znacka": "BA-1S/168/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/168/2019 z 13. 7. 2023", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2023-07-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1018200686.7"}, {"guid": "0c29096c-7771-49a1-a72e-991769ded85e:d67460b2-7a88-4892-a1d7-980d36ef7c65", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:1019200074.7", "spisova_znacka": "BA-5S/8/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/8/2019 z 13. 7. 2023", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2023-07-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1019200074.7"}, {"guid": "a4facb09-0b9d-4ef1-8f4a-80d6ad83fd85:f15460fa-9129-4835-9f4a-755b6dd8ffd7", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6019200320.3", "spisova_znacka": "23S/123/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/123/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6019200320.3"}, {"guid": "a4facb09-0b9d-4ef1-8f4a-80d6ad83fd85:717478a5-8e6c-40be-b9b9-99c6455f0cf3", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6019200320.3", "spisova_znacka": "23S/123/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/123/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6019200320.3"}, {"guid": "5625909e-15f6-42fb-b654-c16b63e8f8ac:794bd684-a892-4195-981a-1b1bd98729f3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1016201535.1", "spisova_znacka": "2S/304/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/304/2017 z 26. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-06-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1016201535.1"}, {"guid": "5625909e-15f6-42fb-b654-c16b63e8f8ac:96f5ad55-fd73-45df-9452-41f155b6eb68", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1016201535.1", "spisova_znacka": "2S/304/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/304/2017 z 26. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-06-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1016201535.1"}, {"guid": "5625909e-15f6-42fb-b654-c16b63e8f8ac:59f32f25-3494-4a2e-89a2-618d269cb864", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1016201535.1", "spisova_znacka": "2S/304/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/304/2017 z 26. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-06-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1016201535.1"}, {"guid": "f15b2d91-76a5-4ab1-a5bc-3d5e7dcc03b8:a35f50d7-1da8-4ebd-b739-abab49f86103", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2017200292.2", "spisova_znacka": "20S/102/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/102/2017 z 24. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-04-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2017200292.2"}]}