{"guid": "ussr:9c8509e8-dad7-4832-84ad-d51a40ed4c7d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.784.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 784/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 784/2016 z 14. 3. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 14. marca 2017, sp. zn. II. ÚS 784/2016, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.784.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2017-03-14", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9c8509e8-dad7-4832-84ad-d51a40ed4c7d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.784.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.784.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.784.2016.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 784/2016-70\nÚstavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 14. marca 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa v konaní o sťažnosti\n,\nzastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Remetom, Masarykova 2, Prešov, ktorou namieta\nporušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 2/2001, za účasti Okresného\nsúdu Kežmarok, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 2/2001\nporušené boli.\n\n2. Okresnému súdu Kežmarok p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n6 T 2/2011 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 8 000 €\n\n(slovom osemtisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Kežmarok p o v i n n ý\n\nvyplatiť\n\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Kežmarok j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 303,16 € (slovom tristotri eur a šestnásť centov) na účet jeho právneho\nzástupcu JUDr. Dušana Remetu, Masarykova 2, Prešov, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n22. augusta 2016 doručená sťažnosť\n(ďalej len\n„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Remetom, Masarykova 2, Prešov,\nktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu\nKežmarok (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 2/2001.\nZo sťažnosti, z jej príloh a z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 6 T 2/2001\nvyplýva, že prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok (ďalej aj „okresná prokuratúra“)\npodala 2. januára 2001 na sťažovateľa obžalobu pre trestný čin útoku na verejného činiteľa\npodľa § 155 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) a § 156 ods. 3 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný\n\n2\n\nzákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon z roku 1961“), o ktorej vedie\nokresný súd konanie pod sp. zn. 6 T 2/2001.\nSťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uvádza:\n„... Z obsahu trestného spisu sťažovateľa, z pohľadu doteraz uvedených skutočností\na z celkového postupu Okresného súdu Kežmarok možno vyvodiť záver o zjavných\nprieťahoch v trestnom konaní, za ktoré bezpochyby zodpovedá samotný Okresný súd\nKežmarok.\nOkresný súd Kežmarok dlhodobo nevykonával žiadne úkony v trestnom konaní\nzväčša potom, čo mu bol spis opakovane vrátený z Krajského súdu v Prešove na ďalšie\nprejednanie a rozhodnutie (po zrušení príslušných rozhodnutí Okresného súdu Kežmarok\nv dôsledku dôvodne podaných opravných prostriedkov zo strany sťažovateľa). Týmto boli\nzapríčinené výrazné prieťahy v súdnom konaní.\nOdhliadnuc od toho možno v postupe Okresného súdu Kežmarok badať viaceré\nprocesné pochybenia, a to počnúc najvýraznejším procesným pochybením v podobe\nrozhodovania v trestnom konaní po zmene členov senátu bez súhlasu sťažovateľa.\nV súčasnosti sa z tohto dôvodu opakuje vykonávanie celého dokazovania a trestné konanie\nnaďalej pokračuje.\nAko pochybenie Okresného súdu Kežmarok vníma sťažovateľ tiež to, že tento súd\nopakovane vydal nepreskúmateľné rozhodnutie, ktoré bolo pre nedostatok dôvodov zrušené\na vec bola vrátená Okresnému súdu Kežmarok na ďalšie konanie.\nZa najzávažnejšie pochybenie však sťažovateľ považuje bezdôvodnú, dlhodobú\na opakovanú nečinnosť Okresného súdu Kežmarok, na ktorú sťažovateľ poukázal vo svojich\nsťažnostiach na nečinnosť tohto súdu.\nNečinnosť Okresného súdu Kežmarok a spôsobovanie zbytočných prieťahov napokon\nkonštatoval aj predseda Krajského súdu v Prešove, na ktorého sa sťažovateľ obrátil\nso svojou mimoriadnou sťažnosťou na prieťahy v trestnom konaní.\n... sťažovateľ dodáva, že vznik zbytočných prieťahov v trestnom konaní v priamej\npríčinnej súvislosti s postupom Okresného súdu Kežmarok je podľa sťažovateľa celkom\nevidentný a preukázateľný nielen obsahom trestného spisu č. k. 6 T 2/2001, ale aj samotnou\ndĺžkou trestného konania.“\n\n3\n\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd\npo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy SR postupom Okresného súdu Kežmarok v trestnom konaní vedenom\npod č. k. 6 T 2/2001 porušené bolo.\nOkresnému súdu Kežmarok v trestnom konaní vedenom pod č. k. 6 T 2/2001\nprikazuje konať bez zbytočných prieťahov.\nSťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50.000 Eur\n(slovom päťdesiattisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Kežmarok povinný zaplatiť do dvoch\nmesiacov od doručenia tohto nálezu.\nOkresný súd Kežmarok je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške\n303,16 Eur (slovom tristotri eur a šestnásť centov) do jedného mesiaca od doručenia tohto\nnálezu na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Dušana Remetu...“\nÚstavný\n\nsúd\n\nsťažnosť\n\nsťažovateľa\n\npredbežne\n\nprerokoval\n\na\n\nuznesením\n\nsp. zn. II. ÚS 784/2016 z 27. októbra 2016 ju prijal na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\nZ vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 6 T 2/2001 ústavný súd zistil tento\npriebeh napadnutého konania:\n1. Dňa 2. januára 2001 prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podala\nobžalobu na sťažovateľa pre trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 155 ods. 1\npísm. a), ods. 2 písm. b) a § 156 ods. 3 Trestného zákona z roku 1961.\n2. Dňa 14. februára 2001 bolo hlavné pojednávanie bez prerokovania veci odročené\nna 2. marec 2001 v súvislosti s tým, že prokurátor na jeho začiatku navrhol posudzovať\nskutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, aj ako trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1\nTrestného zákona.\n\n4\n\n3. Dňa 2. marca 2001 sa vo veci uskutočnilo hlavné pojednávanie, na ktorom bol\nvypočutý obžalovaný, poškodený, súdny znalec a piati svedkovia. Pojednávanie bolo\nodročené na 12. marec 2001 na účely predvolania ďalších svedkov.\n4. Dňa 12. marca 2001 bolo hlavné pojednávanie z dôvodu neprítomnosti predsedu\nsenátu odročené jeho zástupcom na 21. marec 2001.\n5. Dňa 21. marca 2001 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, na ktorom boli vypočutí\npiati svedkovia. Pojednávanie bolo odročené na 30. marec 2001 na účely opätovného\npredvolania svedka, ktorý sa nedostavil na hlavné pojednávanie, a na účely predvolania\nďalších navrhnutých svedkov.\n6. Dňa 30. marca 2001 bolo hlavné pojednávanie bez prerokovania veci odročené\nna 12. apríl 2001 z dôvodu ospravedlnenej neúčasti obžalovaného a jeho obhajcu.\n7. Dňa 12. apríla 2001 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, na ktorom boli vypočutí\ndvaja svedkovia; pojednávanie bolo odročené na 20. apríl 2001 na účely predvedenia\nsvedka, ktorý sa opakovane nedostavil na pojednávanie.\n8. Dňa 20. apríla 2001 bolo hlavné pojednávanie bez prerokovania veci odročené\nna 27. apríl 2001 z dôvodu neúspešného predvedenia dvoch svedkov.\n10. Dňa 25. apríla 2001 riaditeľ Obvodného oddelenia Policajného zboru\nv Kežmarku oznámil súdu, že predvedenie svedkov na pojednávanie nariadené\nna 20. apríl 2001 nebolo možné, keďže žiadosť bola polícii doručená až 23. apríla 2001.\n9. Dňa 27. apríla 2001 bolo hlavné pojednávanie bez prerokovania veci odročené\nna 7. máj 2001 z dôvodu opätovného neúspešného predvedenia dvoch svedkov.\n11. Dňa 2. mája 2001 riaditeľ Obvodného oddelenia Policajného zboru v Kežmarku\noznámil súdu, že predvedenie svedkov na pojednávanie nariadené na 27. apríl 2001 nebolo\nmožné, keďže dotknuté osoby sa doma nenachádzali.\n12. Dňa 7. mája 2001 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, na ktorom boli vypočutí\ndvaja predvedení svedkovia; pojednávanie bolo odročené na 16. máj 2001 na účely\nkonfrontácie poškodeného so svedkom.\n13. Dňa 16. mája 2001 bolo hlavné pojednávanie bez prerokovania veci odročené\nna 31. máj 2001 z dôvodu ospravedlnenej neúčasti poškodeného.\n14. Dňa 31. mája 2001 bolo hlavné pojednávanie bez prerokovania veci odročené\nna 14. jún 2001 z dôvodu neúspešného predvedenia svedka.\n\n5\n\n15. Dňa 14. júna 2001 bolo hlavné pojednávanie bez prerokovania veci odročené\nna neurčito z dôvodu neúspešného predvedenia svedka a na účely zistenia, či sa dotknutý\nsvedok zdržiava v mieste svojho trvalého bydliska.\n16. Dňa 6. júla 2001 riaditeľ Obvodného oddelenia Policajného zboru v Kežmarku\nsúdu oznámil, že dotknutý svedok sa na známej adrese svojho pobytu zdržiava.\n17. Dňa 12. júla 2001 riaditeľ Obvodného oddelenia Policajného zboru v Kežmarku\noznámil súdu, že predvedenie svedka nebolo možné, keďže nebol zastihnutý v mieste\nsvojho bydliska.\n18. Dňa 26. septembra 2001 bolo hlavné pojednávanie bez prerokovania veci\nodročené na 8. október 2001 z dôvodu neprítomnosti obžalovaného, ktorému súd nemal\nvykázané doručenie predvolania, a z dôvodu neprítomnosti poškodeného.\n19. Dňa 8. októbra 2001 bolo hlavné pojednávanie bez prerokovania veci odročené\nna 29. október 2001 z dôvodu neprítomnosti obžalovaného, ktorému súd nemal vykázané\ndoručenie predvolania.\n20. Dňa 29. októbra 2001 bolo hlavné pojednávanie bez prerokovania veci odročené\nna 6. november 2001 na účely predvolania svedkyne.\n21. Dňa 6. novembra 2001 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, na ktorom boli\nvypočutí dvaja svedkovia a poškodený a bola vykonaná konfrontácia poškodeného\nso svedkom. Pojednávanie bol odročené na 9. november 2001 na účely prednesenia\nzáverečných rečí a vyhlásenia rozsudku.\n22. Dňa 9. novembra 2001 bol na hlavnom pojednávaní po prednesení záverečných\nrečí vyhlásený odsudzujúci rozsudok, proti ktorému obžalovaný podal odvolanie.\n23. Dňa 23. januára 2002 obžalovaný písomne odôvodnil svoje odvolanie\nproti rozsudku z 9. novembra 2001.\n24. Dňa 1. februára 2002 poškodený podal vyjadrenie k odvolaniu obžalovaného.\n25. Dňa 14. februára 2002 okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Prešove\n(ďalej aj „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní.\n26. Dňa 25. marca 2002 krajský súd vrátil spis okresnému súdu s odôvodnením,\nže obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania navrhol odňať predmetnú vec Okresnému\nsúdu Kežmarok a prikázať ju inému okresnému súdu bez udania konkrétnych dôvodov,\na preto je potrebné obžalovaného k dôvodom návrhu na delegáciu vypočuť, ako aj\n\n6\n\nzabezpečiť vyjadrenia predsedu senátu, prísediacich a tiež ostatných sudcov okresného\nsúdu.\n27. Dňa 30. apríla 2002 bol obžalovaný vypočutý k dôvodom jeho návrhu\nna delegáciu veci, pričom požiadal o opätovný výsluch za prítomnosti svojho advokáta.\n28. Dňa 31. júla 2002 bol obžalovaný opätovne vypočutý k dôvodom jeho návrhu\nna delegáciu veci.\n29. Dňa 28. októbra 2002 okresný súd postúpil spis krajskému súdu na účely\nrozhodnutia o odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu z 9. novembra 2001.\n30. Dňa 13. februára 2003 krajský súd na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní\nzrušil rozsudok okresného súdu z 9. novembra 2001 podľa § 258 ods. 1 písm. b) a c)\nTrestného poriadku a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie podľa § 259 ods. 1\nTrestného poriadku. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že skutkové\nzistenia okresného súdu sú nejasné a neúplné, a okresnému súdu uložil vykonať ďalšie\ndokazovanie.\n31. Dňa 20. februára 2003 krajský súd na neverejnom zasadnutí rozhodol o návrhu\nobžalovaného na delegáciu veci tak, že predmetná trestná vec sa okresnému súdu neodníma.\n32. Dňa 21. marca 2003 bol spis krajským súdom vrátený okresnému súdu.\n33. Dňa 6. mája 2004 okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok žiadal súd\no informáciu, či vo veci bol nariadený termín pojednávania, a žiadal „zabezpečiť ďalší\npriebeh konania“.\n34. Na 14. september 2004 bola odložená plánovaná rekonštrukcia z dôvodu\nneprítomnosti svedka.\n35. Na 22. september 2004 bola odložená plánovaná rekonštrukcia z dôvodu\nneprítomnosti svedkov.\n36. Dňa 6. októbra 2004 bola vykonaná rekonštrukcia na mieste činu.\n37. Dňa 8. novembra 2004 obžalovaný podal námietku zaujatosti členov v jeho\ntrestnej veci konajúceho senátu okresného súdu a žiadal, aby vec bola „prikázaná inému\nsúdu toho istého druhu a stupňa...“.\n38. Dňa 20. apríla 2006 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\npostúpil okresnému súdu námietku zaujatosti, ktorú vzniesol poškodený proti predsedovi\n\n7\n\nsenátu krajského súdu, ktorý rozhodoval o odvolaní proti rozsudku okresného súdu\nz 9. novembra 2001.\n39. Dňa 30. júna 2006 prokurátorka okresnej prokuratúry požiadala okresný súd\no nariadenie termínu pojednávania a o „zabezpečenie riadneho priebehu ďalšieho\nkonania“.\n40. Dňa 18. septembra 2007 okresný prokurátor vzhľadom na uplynutie dlhej doby\nod posledného pojednávania požiadal predsedu okresného súdu o „zabezpečenie riadneho\npriebehu ďalšieho konania“.\n41. Dňa 31. januára 2008 obhajca obžalovaného\n\noznámil okresnému\n\nsúdu ukončenie právneho zastupovania obžalovaného z dôvodu vypovedania plnej moci.\n42. Dňa 19. februára 2008 bolo hlavné pojednávanie bez prerokovania veci odročené\nna 11. marec 2008 z dôvodu neprítomnosti obžalovaného, doručenie predvolania ktorému\nsúd nemal vykázané.\n43. Dňa 11. marca 2008 bolo hlavné pojednávanie bez prerokovania veci (z dôvodu\nneprítomnosti obžalovaného, ktorému doručenie predvolania nebolo okresnému súdu\nvykázané) odročené na neurčito na účely zistenia miesta pobytu obžalovaného.\n44. Dňa 22. mája 2008 okresný súd požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru\nKežmarok o doručenie zásielky obžalovanému „z dôvodu, že máme vedomosť o tom, že\ntento by sa mal nachádzať na adrese trvalého bydliska pravdepodobne po dobu 1 týždňa“.\n45. Dňa 7. apríla 2008 obec\n\noznámila okresnému súdu, že\n\nobžalovaný „je dlhodobo odcestovaný v zahraničí“.\n46. Dňa 27. mája 2008 obžalovaný na okresnom súde nahliadol do súdneho spisu\na oznámil, že práve v termíne 3. júna 2008, na ktorý dostal predvolanie na pojednávanie,\nbude cestovať do zahraničia na dlhšiu dobu. Obžalovaný okresnému súdu zároveň oznámil\nadresu miesta svojho pobytu v Spojených štátoch amerických.\n47. Dňa 3. júna 2008 bolo hlavné pojednávanie bez prerokovania veci (z dôvodu\nneprítomnosti poškodeného a obžalovaného, ktorému doručenie predvolania nebolo\nokresnému súdu vykázané) odročené na 4. august 2008 na účely predvolania poškodeného\na obžalovaného z adresy v Spojených štátoch amerických.\n\n8\n\n48. Dňa 1. júla 2008 obžalovaný (v podstate) oznámil okresnému súdu, že ak ho\nokresný súd mieni spod obžaloby oslobodiť, súhlasí s konaním pojednávania v jeho\nneprítomnosti, ak ho však mieni odsúdiť, na pojednávanie je „schopný sa dostaviť“.\n49. Dňa 4. augusta 2008 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie v neprítomnosti\nobžalovaného (za prítomnosti jeho obhajcu\n\n), na ktorom súd vyhlásil\n\nrozsudok, ktorým uznal obžalovaného za vinného z trestných činov podľa § 155 ods. 1\npísm. a), ods. 2 písm. b) a § 202 ods. 1 Trestného zákona z roku 1961 a uložil mu trest\nodňatia slobody v trvaní dvoch rokov s podmienečným odkladom na dva roky.\n50. Dňa 6. apríla 2009 okresný súd vyznačil doložku právoplatnosti na rozsudku\nzo 4. augusta 2008 s dátumom právoplatnosti 24. marca 2009 a vydal uznesenie\no povinnosti odsúdeného uhradiť trovy trestného konania určené paušálnou sumou 99,58 €.\n51. Dňa 15. júla 2009 bolo okresnému súdu doručené odvolanie obžalovaného proti\nrozsudku zo 4. augusta 2008. Obžalovaný k odvolaniu tiež uviedol, že ho odoslal\nokresnému súdu v zákonnej lehote, pochybením poštového úradu však nebolo okresnému\nsúdu doručené.\n52. Dňa 14. októbra 2009 okresný súd predložil spis krajskému súdu.\n53. Dňa 28. decembra 2009 krajský súd uznesením rozhodol o námietke zaujatosti\nvznesenej poškodeným proti predsedovi senátu odvolacieho súdu tak, že nie je vylúčený\nz vykonávania úkonov v predmetnej trestnej veci.\n54. Dňa 2. septembra 2010 krajský súd na verejnom zasadnutí na základe odvolania\nsťažovateľa zrušil rozsudok okresného súdu zo 4. augusta 2008 podľa § 253 ods. 3 písm. a)\na c) Trestného poriadku (zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom) a vec vrátil\nokresnému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate\ntým, že konajúci senát nebol správne zložený, že hlavné pojednávanie, na ktorom bol\nvyhlásený odvolaním napadnutým rozsudok, sa konalo v neprítomnosti obžalovaného, hoci\nna to neboli splnené zákonné podmienky, a že okresný súd pred rozhodnutím vo veci\nnerozhodol o námietke zaujatosti vznesenej obžalovaným.\n55. Dňa 23. septembra 2010 bol spis z krajského súdu vrátený okresnému súdu.\n56. Dňa 10. mája 2012 podpredseda okresného súdu zastupujúci predsedu okresného\nsúdu opatrením nariadil dohľad nad plynulosťou súdneho konania v predmetnej veci.\n\n9\n\n57. Dňa 24. mája 2012 okresný súd uznesením rozhodol o námietke zaujatosti\nvznesenej sťažovateľom (obžalovaným) tak, že predseda senátu ani prísediaci nie sú\nvylúčení z vykonávania úkonov v predmetnej trestnej veci.\n58. Dňa 3. júla 2012 bolo hlavné pojednávanie bez prerokovania veci odročené\nna neurčito v súvislosti s tým, že sťažovateľ 1. júla 2012 podal sťažnosť proti rozhodnutiu\nokresného súdu o jeho námietke zaujatosti členov senátu.\n59. Dňa 17. júla 2012 okresný súd ustanovil sťažovateľovi (obžalovanému) obhajcu.\n60. Dňa 15. októbra 2012 okresný súd predložil spis krajskému súdu na účely\nrozhodnutia o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 24. mája 2012.\n61. Dňa 28. novembra 2012 krajský súd zrušil uznesenie okresného súdu z 24. mája\n2012 o námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľom a okresnému súdu uložil, aby vo veci\nznovu konal a rozhodol.\n62. Dňa 21. februára 2013 krajský súd vrátil spis okresnému súdu.\n63. Dňa 29. apríla 2013 okresný súd uznesením rozhodol o námietke zaujatosti\nvznesenej sťažovateľom tak, že predseda senátu ani prísediaci nie sú vylúčení\nz vykonávania úkonov v predmetnej trestnej veci.\n64. Dňa 13. septembra 2013 bola okresnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľa\nproti uzneseniu okresného súdu z 29. apríla 2013.\n65. Dňa 5. decembra 2013 okresný súd predložil spis krajskému súdu na účely\nrozhodnutia o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 29. apríla 2013.\n66. Dňa 19. decembra 2013 krajský súd vrátil spis okresnému súdu ako predčasne\npredložený.\n67. Dňa 24. apríla 2014 okresný súd znovu predložil spis krajskému súdu na účely\nrozhodnutia o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 29. apríla 2013.\n68. Dňa 27. mája 2014 krajský súd uznesením zamietol sťažnosť sťažovateľa proti\nuzneseniu okresného súdu z 29. apríla 2013.\n69. Dňa 5. septembra 2014 bol spis z krajského súdu vrátený okresnému súdu.\n70. Dňa 19. decembra 2014 bolo hlavné pojednávanie bez prerokovania veci\nodročené na 2. február 2015 z dôvodu neprítomnosti sťažovateľa (doručenie predvolania\nokresný súd nemal vykázané).\n\n10\n\n71. Dňa 2. februára 2015 bolo hlavné pojednávanie bez prerokovania veci odročené\nna 13. apríl 2015 z dôvodu neprítomnosti sťažovateľa (doručenie predvolania okresný súd\nnemal vykázané). Dňa 26. februára 2015 bolo súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa, podľa\nktorého mu predvolanie na hlavné pojednávanie nariadené na 2. február 2015 bolo v USA\ndoručené až 13. februára 2015.\n72. Dňa 13. apríla 2015 bolo hlavné pojednávanie bez prerokovania veci odročené\nna 9. júl 2015 z dôvodu neprítomnosti prísediaceho, ktorý v deň pojednávania telefonicky\noznámil súdu, že „na pojednávanie ho neuvoľnil zamestnávateľ“.\n73. Dňa 9. júla 2015 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, na ktorom sťažovateľ\nvyjadril svoj nesúhlas so zmenou zloženia senátu a súhlas s konaním ďalších pojednávaní\nv jeho neprítomnosti (za prítomnosti jeho obhajcu), okresný súd na tomto pojednávaní tiež\nvypočul štyroch svedkov. Hlavné pojednávanie bolo odročené na 13. august 2015 na účely\npredvolania ďalších svedkov a súdneho znalca.\n74. Dňa 13. augusta 2015 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, na ktorom bol\nvypočutý\n\npoškodený\n\na\n\nštyria\n\nsvedkovia.\n\nHlavné\n\npojednávanie\n\nbolo\n\nodročené\n\nna 17. september 2015 na účely predvolania ďalších svedkov a súdneho znalca.\n75. Dňa 17. septembra 2015 sa na hlavné pojednávanie (okrem iných) nedostavil\nprísediaci a pojednávanie bolo bez prerokovania veci odročené na 5. október 2015.\n76. Dňa 5. októbra 2015 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, na ktorom bol vypočutý\nsúdny znalec; pojednávanie bolo odročené na 2. november 2015 na účely predvolania\nsvedkov.\n77. Dňa 2. novembra 2015 bolo hlavné pojednávanie, na ktoré sa nedostavili\npredvolaní svedkovia, odročené na neurčito na účely zistenia, „kedy sa budú (svedkovia,\npozn.) nachádzať na území SR“, ako aj na účely zistenia miesta pobytu ďalšieho svedka.\n78. Dňa 7. júna 2016 bola vec z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti zákonného\nsudcu pridelená sudcovi okresného súdu JUDr. Richardovi Burešovi.\n79. Dňa 16. júna 2016 bola vec opätovne pridelená sudcovi JUDr. Bohuslavovi\nMajerníčkovi po ukončení jeho práceneschopnosti.\nPredsedníčka okresného súdu sa po predchádzajúcej výzve ústavného súdu vyjadrila\nk sťažnosti v prípise č. Spr. 10024/2016 z 29. decembra 2016, v ktorom poukazuje\n\n11\n\nna priložené vyjadrenie zákonného sudcu konajúceho v posudzovanej veci. Zákonný sudca\nJUDr. Bohuslav Majerníček vo svojom vyjadrení zo 7. decembra 2016 uvádza:\n„Vec napadla do môjho senátu dňa 2. 1. 2001. Prvýkrát vo veci bolo rozhodnuté\ndňa 9. 11. 2001, pričom tento rozsudok bol rozhodnutím KS v Prešove dňa 13. 2. 2003\nzrušený v celom rozsahu a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie.\nV čase od 1. 3. 2003 do 31. 12. 2003 som absolvoval stáž na Krajskom súde\nv Prešove a preto som v tejto veci nekonal.\nV konaní bola vykonaná rekonštrukcia prípadu. Dňa 4. 8. 2008 sa opätovne vo veci\nkonalo a vec bola ukončená dňa 24. 3. 2009. Obžalovaný podal odvolanie voči rozsudku až\ndňa 25. 9. 2009 a to aj priek tomu, že rozsudok prevzal dňa 13. 3. 2009.\nKrajský súd v PO rozhodnutím zo dňa 3. 9. 2010 rozsudok, ktorý bol vedený ako\nprávoplatný zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Ďalej sa vo veci pravidelne konalo,\nposledné pojednávanie bolo odročené dňa 2. 11. 2015 na neurčito za účelom zistenia miest\npobytov svedkov.\nV roku 2016 som bol dlhodobo práceneschopný a to od 1. 4. 2016 do 10. 6. 2016\na od 13. 9. 2016 do (nečitateľné, pozn.) 11. 2016 a preto sa v tejto veci v roku 2016\nnekonalo.“\nSťažovateľ v reakcii na vyjadrenie okresného súdu, resp. zákonného sudcu, po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie vo svojom podaní zo 17. januára 2017 okrem iného uviedol:\n«Pokiaľ ide o ústne pojednávanie, po porade so sťažovateľom navrhujem, aby\nÚstavný súd SR nariadil v tomto konaní ústne pojednávanie, a to za účelom prejednania\na ďalšieho objasnenia veci.\nV tomto smere dodávam, že na ústnom pojednávaní má záujem sa zúčastniť aj\nsamotný sťažovateľ, hoci sa dlhodobo zdržiava v USA.\nPre sťažovateľa má prebiehajúce konanie na Ústavnom súde SR veľký (životný)\nvýznam, nakoľko trestné konanie na Okresnom súde Kežmarok sa už stalo „súčasťou jeho\nživota“ a preto by sa rád k jeho neobvykle dlho trvajúcemu priebehu vyjadril aj sám\nosobne.\nK vyjadreniu Okresného súdu Kežmarok v mene sťažovateľa uvádzam nasledovné.\n\n12\n\nZ vyjadrenia Okresného súdu Kežmarok de facto nijako nevyplýva, z akých\nkonkrétnych dôvodov došlo k vytvoreniu takého skutkového stavu, že trestné konanie nebolo\nod januára roku 2001 (tzn. po uplynutí už 16 rokov) doposiaľ skončené a naďalej prebieha.\nV tejto súvislosti v žiadnom prípade nemôže v konaní na Ústavnom súde SR obstáť\nargumentácia, podľa ktorej konajúci sudca na Okresnom súde Kežmarok v období\nod 01. 03. 2003 do 31. 12. 2003 absolvoval stáž, prípadne že bol v období od 01. 04. 2016\ndo 10. 06. 2016 a v období od 13.09.2016 do novembra roku 2016 práceneschopný.\nTieto okolnosti jednak neospravedlňujú nečinnosť súdu a jednak celkom zjavne\nnemôžu odôvodňovať trvanie (doposiaľ neskončeného a naďalej prebiehajúceho) trestného\nkonania po dobu už 16 rokov.\nNaopak, po oboznámení sa s obsahom vyjadrenia Okresného súdu Kežmarok sa\nu sťažovateľa iba zintenzívnilo jeho presvedčenie o tom, že prieťahy v prebiehajúcom\ntrestnom konaní na Okresnom súde Kežmarok možno bez akýchkoľvek pochybností označiť\nnielen za celkom zbytočné, ale navyše za extrémne (v súlade s doterajšou rozhodovacou\npraxou Ústavného SR v zmysle 3. bodu II. článku ústavnej sťažnosti sťažovateľa).\nZ pohľadu uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd SR\npo prejednaní veci na ústnom pojednávaní rozhodol tak, ako to sťažovateľ navrhol v závere\nsvojej ústavnej sťažnosti.»\nKeďže z vyjadrenia sťažovateľa zo 17. januára 2017 vyplýva jeho nesúhlas\ns rozhodnutím o jeho sťažnosti bez ústneho pojednávania, ústavný súd nariadil\nv posudzovanej verejné zasadnutie na 14. marec 2017.\nZ účasti na verejnom ústnom pojednávaní sa ospravedlnil okresný súd listom jeho\npredsedníčky z 8. marca 2017, v ktorom sa okrem iného uvádza, že „neočakávame od tohto\npojednávania ďalšie objasnenie veci. Všetky skutočnosti rozhodné vo veci vyplývajú\nz obsahu spisu ...“. Sťažovateľ a jeho právny zástupca sa verejného pojednávania zúčastnili.\nPo otvorení verejného pojednávania a zhrnutí doterajšieho priebehu napadnutého\nkonania predseda senátu udelil slovo sťažovateľovi a jeho právnemu zástupcovi. Právny\nzástupca sťažovateľa, poukazujúc na argumentáciu obsiahnutú v sťažnosti, zdôraznil,\n\n13\n\nže sťažovateľ zotrváva na svojom návrhu rozhodnutia (petite), a poznamenal, že k otázke\nopodstatnenosti požadovaného finančného zadosťučinenia sa vyjadrí samotný sťažovateľ.\nSťažovateľ vo svojom vystúpení zvýraznil najmä negatívne dopady viac ako 16 rokov\ntrvajúceho trestného stíhania na jeho rodinný život a poukázal tiež na vysoké finančné\nnáklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s účasťou na súdnych pojednávaniach (vzhľadom\nna skutočnosť, že v súčasnosti sa zdržiava v USA), konštatujúc, že mu dlhotrvajúcim\nsúdnym konaním bola spôsobená nielen nemajetková, ale aj majetková ujma. Na otázku\npredsedu senátu o aktuálnom stave napadnutého konania právny zástupca sťažovateľa\ninformoval ústavný súd o tom, že okresný súd nariadil termín ďalšieho hlavného\npojednávania na 23. marec 2017, na ktorom by mali byť vypočutí dvaja (noví) svedkovia.\nPrávo záverečného slova sťažovateľ a ani jeho právny zástupca nevyužili.\nPo prerušení ústneho pojednávania na účely porady senátu ústavný súd vyhlásil\nnález.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľ sa v posudzovanej veci domáha vyslovenia porušenia svojho základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj porušenia práva na prejednanie svojej\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nÚstavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy, osvojil judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\n\n14\n\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).\nPri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade\ns ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nje odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nvšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby\ndomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne\naž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,\nktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu\n(m. m. IV. ÚS 221/04). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký\nprocesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty\núčastníkov, resp. strán konania.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade\nso svojou doterajšou judikatúrou (napr. III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07)\nzohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd\nrozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).\nV súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého\nkritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam\npre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií\nposudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.\n1. Predmetom napadnutého konania okresného súdu je rozhodovanie o obžalobe z 2.\njanuára 2001 podanej proti sťažovateľovi pre trestný čin útoku na verejného\nčiniteľa podľa § 155 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) a § 156 ods. 3 v tom čase\nplatného a účinného Trestného zákona z roku 1961. Ústavný súd v tejto súvislosti\nkonštatuje, že ide o trestnú vec, ktorá tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti\nsúdov a spravidla sa nevyznačuje zvýšenou skutkovou alebo právnou zložitosťou.\n\n15\n\nZ vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 6 T 2/2001 podľa názoru ústavného\nsúdu nemožno vyvodiť, že by doterajšia zjavne neprimeraná dĺžka napadnutého\nkonania bola primárne spôsobená právnou alebo skutkovou zložitosťou\nposudzovanej veci, pričom ani zákonný sudca vo svojom vyjadrení k sťažnosti\nnepoukazuje na zložitosť veci. Napriek uvedenému ústavný súd vzal do úvahy,\nže na plynulosť priebehu napadnutého konania objektívne vplýva skutočnosť, že\nsťažovateľ sa zdržiava v zahraničí (USA). Primerane zohľadňujúc uvedenú\nskutočnosť, ústavný súd konštatuje, že právna alebo faktická zložitosť\nposudzovanej veci nie je skutočnosťou, ktorá by podstatnou mierou prispela k\n(doterajšej) zjavne neprimeranej dĺžke napadnutého konania. Z hľadiska\nhodnotenia povahy veci ústavný súd vzal tiež do úvahy všeobecnú zásadu\nuznávanú aj v judikatúre ESĽP, podľa ktorej sa primeraná lehota na konania\nv trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry\nosobnostných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený,\nmusí posudzovať prísnejšie (II. ÚS 32/03, I. ÚS 80/06, IV. ÚS 449/2010).\n2. Pri hodnotení správania sťažovateľa ako obžalovaného v napadnutom trestnom\nkonaní ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mohla byť\nosobitne pričítaná na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov\ndošlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ sa síce dlhodobo\nzdržiava v zahraničí, v konaní využíva svoje oprávnenie na podávanie procesných\nnávrhov (návrh na delegáciu veci, námietka zaujatosti), tieto skutočnosti však\npodľa názoru ústavného súdu nevytvárali v napadnutom konaní takú prekážku,\nktorá by okresnému súdu v relevantnej miere bránila postupovať sústredenejšie\nsmerom\n\nk meritórnemu\n\nrozhodnutiu.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\npreto\n\nv okolnostiach\n\nposudzovanej veci konštatuje, že správanie sťažovateľa nemalo na (doterajšiu)\ncelkovú dobu trvania napadnutého konania (viac ako 16 rokov) žiadny zásadnejší\nnegatívny vplyv.\n3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní.\n\n16\n\nÚstavný súd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej\nzbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou\nvšeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré\nnevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04,\nIV. ÚS 182/08).\nZ doterajšieho priebehu napadnutého konania popísaného v časti I tohto nálezu\nvyplýva, že ide o konanie poznačené dlhodobou neodôvodnenou nečinnosťou okresného\nsúdu (obdobie od 21. marca 2003 do 14. septembra 2004, obdobie od 6. októbra 2004\ndo 19. februára 2008, obdobie od 23. septembra 2010 do 24. mája 2012, celý rok 2016),\npričom doba, v ktorej okresný súd nevykonal žiadny úkon smerujúci k rozhodnutiu veci,\ndosahuje takmer 10 rokov. Podľa názoru ústavného súdu je postup okresného súdu\nv napadnutom konaní poznačený aj neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou\n(napr. opakované nedoručenie predvolania sťažovateľovi ako obžalovanému a následné\nodročenie pojednávaní z dôvodu jeho neprítomnosti, odročovanie pojednávaní z dôvodu\nneúčasti predsedu senátu, resp. prísediacich, odročovanie pojednávaní z dôvodu\nneúspešného predvedenia svedkov, opakované predčasné predloženie spisu krajskému súdu\nna rozhodnutie o uplatnených opravných prostriedkoch), čo taktiež významnou mierou\nprispelo k celkovej dĺžke napadnutého konania. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou\njudikatúrou (napr. IV. ÚS 98/2012) pričítal na ťarchu okresného súdu aj skutočnosť, že jeho\nmeritórne rozhodnutia (rozsudky z 9. novembra 2001 a zo 4. augusta 2008) boli odvolacím\nkrajským súdom zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému súdu z dôvodov, ktoré taktiež\nsvedčia o neefektívnom postupe okresného súdu v napadnutom konaní (nejasné a neúplné\nskutkové zistenia okresného súdu; nesprávne zloženie konajúceho senátu; konanie\nv neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonom ustanovené podmienky;\nnerozhodnutie\n\no námietke\n\nzaujatosti\n\nvznesenej\n\nobžalovaným\n\npred\n\nmeritórnym\n\nrozhodnutím).\nNad rámec dosiaľ uvedeného ústavný súd poukazuje aj na skutočnosť, že doterajšia\ndĺžka napadnutého konania presahujúca 16 rokov je v zmysle ustálenej judikatúry\nústavného súdu z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľná a sama osebe je spôsobilým\n\n17\n\ndôvodom na vyslovenie porušenia základného práva účastníka, resp. strany takého konania,\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\n(napr. IV. ÚS 127/08, IV. ÚS 155/09, IV. ÚS 82/2010).\nNa základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že dlhodobou\nneodôvodnenou nečinnosťou, ako aj neefektívnou činnosťou okresného súdu v napadnutom\nkonaní, ktorého už doterajšia celková dĺžka je z ústavného hľadiska celkom zjavne\nneakceptovateľná, došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto vyslovil, že označené\npráva sťažovateľa porušené boli (bod 1 výroku tohto nálezu).\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nKeďže napadnuté konanie okresného súdu nebolo ešte v čase rozhodovania\nústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd v súlade s čl. 127 ods. 2\nústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu konať\nvo veci sťažovateľa bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).\nIII.\nIII.1 K návrhu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\n\n18\n\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd\nrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo\nalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz\nna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).\nSťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume\n50 000 €, pričom svoj návrh odôvodňuje v sťažnosti najmä takto:\n«Sťažovateľ je ďalej presvedčený o tom, že v dôsledku vzniknutých zbytočných\nprieťahov v konaní pred Okresným súdom Kežmarok má právny nárok aj na primerané\nfinančné zadosťučinenie, a to s poukazom na všetky skutočnosti, uvedené v tejto ústavnej\nsťažnosti.\nOsobitne, resp. navyše sťažovateľ uvádza, že sa vo svojom živote vždy snažil\nku všetkému pristupovať svedomito a riadne si plnil všetky svoje povinnosti. O to viac je\npre neho aj k dnešnému dňu nesmierne zarážajúce, že bol v minulosti obvinený a následne\nobžalovaný zo spáchania trestného činu, ktorého sa vôbec nedopustil, naopak on bol\nzranený a poškodený konaním policajta.\nNapriek tejto nespravodlivosti (pokiaľ ide o obvinenie a následné obžalovanie\nzo spáchania trestného činu), sa sťažovateľ k tejto skutočnosti postavil zodpovedne a voči\npodanej obžalobe sa v plnej miere obhajoval s cieľom preukázať svoju nevinu.\nV súčasnosti už sťažovateľ vie, že svojím blízkym, kamarátom, známym a okoliu už\ns odstupom tak dlhého času spätne nedokáže vysvetliť, že to, z čoho bol v minulosti\nobvinený a obžalovaný nespáchal a bol spod obžaloby oslobodený. Jeho tzv. „biľag“, či\n„stigma“, že bol trestne stíhaný, sa ním bude ťahať už do konca jeho života, pričom\n\n19\n\nsťažovateľ sa domnieva, že toto nezmení ani prípadný pre neho priaznivý výsledok trestného\nkonania.\nSťažovateľ v tejto súvislosti nevie ani opísať, aké ťažkosti mu predmetné trestné\nstíhanie už po dobu 15 a pol roka spôsobuje a ako s touto skutočnosťou vnútorne bojuje,\ndlhodobo sa trápi, oberá ho to o čas, energiu, nemalé prostriedky, zaťažuje to jeho\nnajbližšiu rodinu, nakoľko ide o čestného a zodpovedného človeka, ktorého bude už navždy\nsužovať, že voči nemu bolo nespravodlivo vedené trestné stíhanie bez ohľadu na prípadnú\nkompenzáciu. Sťažovateľ myslí na predmetné trestné stíhanie takmer každý deň a doposiaľ\nmárne dúfa, že sa toto stíhanie čoskoro skončí a vyjde najavo pravda o jeho nevine.\nPredovšetkým z pohľadu týchto okolností podľa sťažovateľa nemožno neefektívny\na celkom zjavne nehospodárny postup Okresného súdu Kežmarok s odstupom času ničím\nospravedlniť. Napriek tomu môže priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nsťažovateľovi aspoň čiastočne zmierniť vytvorené obdobie právnej neistoty a prehlbujúcej\nsa nedôvery sťažovateľa vo vzťahu k súdnictvu Slovenskej republiky.\n... Pokiaľ ide o samotnú výšku primeraného finančného zadosťučinenia, sťažovateľ\npri jej určení (v III. článku tejto ústavnej sťažnosti) vychádzal najmä z doterajšej\nrozhodovacej praxe Ústavného súdu SR a ESĽP v obdobných veciach, a to pri zohľadnení\njednotlivých\n\nokolností\n\ntohto\n\nkonkrétneho\n\nprípadu,\n\nnajmä\n\ncitovej,\n\nemocionálnej\n\na nemateriálnej ujmy, ktorá mu tým vznikla.»\nPri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý\nspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna konkrétne okolnosti prípadu.\nZohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä doterajšiu zjavne\nneprimeranú dĺžku napadnutého konania spôsobenú dlhodobou nečinnosťou, ale aj\nneefektívnou a nesústredenou činnosťou okresného súdu, význam výsledku napadnutého\nkonania pre sťažovateľa a povahu predmetu konania, ktorým je otázka (ne)preukázania viny\nsťažovateľa za spáchanie trestného činu, ako aj svoju doterajšiu judikatúru týkajúcu sa\nvýšky priznaného finančného zadosťučinenia v porovnateľných veciach, ústavný súd dospel\n\n20\n\nk záveru, že v danom prípade je spravodlivé a konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci\nprimerané priznanie finančného zadosťučinenia v sume 8 000 € (bod 3 výroku tohto\nnálezu).\nNad rámec uvedeného ústavný súd vo vzťahu k odôvodneniu návrhu sťažovateľa\nna priznanie\n\nprimeraného\n\nfinančného\n\nzadosťučinenia\n\npoznamenáva,\n\nže\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie priznané podľa čl. 127 ods. 3 ústavy za porušenie základného práva\nsťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ku ktorému došlo v trestnom\nkonaní, nemá a nemôže mať povahu náhrady škody, ktorá by bola kompenzáciou za trestné\nstíhanie sťažovateľa, ktorý je presvedčený o jeho neopodstatnenosti. Pre prípadné\nuplatnenie nároku na náhradu škody spôsobnej pri výkone verejnej moci ustanovuje právny\nporiadok Slovenskej republiky osobitné právne inštitúty (uplatniteľné po právoplatnom\nskončení veci, pozn.), odlišné od inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia\npodľa čl. 127 ods. 3 ústavy.\nIII.2 K úhrade trov konania\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľ si v sťažnosti uplatnil nárok na úhradu trov konania, ktoré mu vznikli\nv súvislosti s jeho právnym zastupovaním v konaní pred ústavným súdom advokátom,\na to v sume 303,16 €. Uplatnená náhrada trov pri dvoch úkonoch právnej služby\nvykonaných advokátom v roku 2016 pozostáva z odmeny za každý úkon právnej služby\nvo výške 143 € a z režijného paušálu za každý úkon vo výške 8,58 €.\nKeďže sťažovateľ, resp. jeho právny zástupca, ani napriek výzve ústavného súdu\nna verejnom ústnom pojednávaní o prípadnom doplnení petitu svoj návrh na úhradu trov\nkonania nedoplnili, ústavný súd bol týmto návrhom v zmysle § 20 ods. 4 zákona\no ústavnom súde viazaný. Vzhľadom na skutočnosť, že suma úhrady trov požadovaná\n\n21\n\nsťažovateľom neodporovala príslušným ustanoveniam vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov, ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona\no ústavnom súde priznal sťažovateľovi úhradu trov konania spojených s jeho právnym\nzatupovaním v ním požadovanej sume (bod 4 výroku tohto nálezu).\nPriznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona\no ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového poriadku).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. marca 2017\n\n22", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-extrémne", "zadosťučinenie-rozsah", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "trestné konanie", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-extrémne", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "trestné konanie", "zadosťučinenie-rozsah"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "6T/2/2001", "guid": "a2d87d2e-335d-4c89-a81a-49d844d558c6:624bdce3-54f1-4b32-92b7-23d7c7050687", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:41055baf-d63d-48f5-ab1e-5795e8361a03", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 98/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 98/2012 z 31. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-31", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:41055baf-d63d-48f5-ab1e-5795e8361a03"}, {"guid": "ussr:ebbd1914-d7d6-43cf-ac45-799b59ab96b6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 449/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 449/2010 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ebbd1914-d7d6-43cf-ac45-799b59ab96b6"}, {"guid": "ussr:47b2fdf5-bd73-432f-922d-8213094d5cc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:47b2fdf5-bd73-432f-922d-8213094d5cc1"}, {"guid": "ussr:186e9335-b961-4c9b-8627-b048acd9a36f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 155/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 155/09 z 23. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-23", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:186e9335-b961-4c9b-8627-b048acd9a36f"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:b5fa015f-dbe1-4e3d-9390-6a2869955541", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 127/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 127/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b5fa015f-dbe1-4e3d-9390-6a2869955541"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c"}, {"guid": "ussr:08970d73-8f5b-4e67-a8b0-9e688d49c1c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 80/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 80/06 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08970d73-8f5b-4e67-a8b0-9e688d49c1c9"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6849d605-c472-4fb2-a242-05d71d715da2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.319.2026.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 319/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 319/2026 z 9. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.319.2026.2"}, {"guid": "ussr:cb6a1af0-d331-438f-be88-e1982d6a9bb8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.679.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 679/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 679/2024 z 28. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.679.2024.1"}, {"guid": "ussr:1eac52f4-9a26-42be-9921-80a7eec6abee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.502.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 502/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 502/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.502.2022.1"}, {"guid": "ussr:c0646f13-9bbc-4ccc-b940-2f561524daf1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.323.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 323/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 323/2020 z 26. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-26", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.323.2020.1"}, {"guid": "ussr:30b02d94-23c3-4aea-92b3-8e7e6614e1b8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.425.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 425/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 425/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.425.2019.1"}, {"guid": "ussr:eb06c05c-f1cf-467a-80aa-adaf8734bf63", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.608.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 608/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 608/2017 z 28. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.608.2017.2"}, {"guid": "ussr:c743f2f1-fe90-42e2-98a3-919e2422bf86", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.743.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 743/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 743/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.743.2017.1"}]}