{"guid": "ussr:cb799e0a-3a0b-49d0-b037-929e33eb6ee2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.781.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 781/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 781/2016 z 27. 10. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 27. októbra 2016, sp. zn. II. ÚS 781/2016, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.781.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2016-10-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "nazov": "čl. 38 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cb799e0a-3a0b-49d0-b037-929e33eb6ee2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.781.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.781.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.781.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 781/2016-20\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. októbra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej\nspoločnosti EURO CASH, s. r. o., ČSA 24, Banská Bystrica, zastúpenej advokátom\nJUDr. Ondrejom Sochorom, Ulica prof. Sáru 3873/44, Banská Bystrica, ktorou namieta\nporušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 297/2015 z 26. mája 2016 a uznesením Krajského súdu\nv Trnave sp. zn. 10 Co 20/2015 z 11. februára 2015, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti EURO CASH, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júla 2016\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti EURO CASH, s. r. o., ČSA 24, Banská Bystrica\n(ďalej\n\nlen\n\n„sťažovateľka“,\n\nv citáciách\n\naj\n\n„sťažovateľ“),\n\nzastúpenej\n\nadvokátom\n\nJUDr. Ondrejom Sochorom, Ulica prof. Sáru 3873/44, Banská Bystrica, ktorou namieta\nporušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len\n„listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 297/2015 z 26. mája 2016 (ďalej aj „napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu“) a uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n10 Co 20/2015 z 11. februára 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“).\nZo sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľka je v procesnom\npostavení žalovanej účastníčkou konania o určenie neplatnosti záložnej zmluvy, ktorou bola\nzabezpečená jej pohľadávka voči žalobcom. Konanie je vedené Okresným súdom Skalica\n(ďalej aj „okresný súd“) pod sp. zn. 5 C 258/2014. V predmetnom konaní okresný súd\nuznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil sťažovateľke (a spoločnosti\n) zdržať sa akýchkoľvek krokov smerujúcich k vykonaniu dražby v ňom\nšpecifikovanej nehnuteľnosti.\nO odvolaní sťažovateľky proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia rozhodol\nkrajský súd napadnutým uznesením tak, že námietku miestnej nepríslušnosti okresného\nsúdu uplatnenú pri prvom úkone v odvolacom konaní zamietol a uznesenie okresného súdu\no nariadení predbežného opatrenia potvrdil.\nSťažovateľka podala proti napadnutému uzneseniu krajského súdu dovolanie, ktoré\nnajvyšší súd napadnutým uznesením odmietol ako procesne neprípustné s odôvodnením, že\nz v tom čase platného a účinného § 239 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)\njeho prípustnosť nevyplýva, pričom dovolací súd sa nestotožnil ani s námietkami\nsťažovateľky o existencii procesných vád podľa § 237 ods. 1 písm. f) a g) OSP a ani ďalších\nvád uvedených v § 237 ods. 1 OSP.\nSťažovateľka v sťažnosti namieta arbitrárnosť uznesenia najvyššieho súdu, pričom\nv tejto súvislosti okrem iného uvádza: «... právne názory a úvahy dovolacieho súdu\n\n2\n\nvo vzťahu k námietke, že odvolací súd nemohol meritórne rozhodnúť o námietke miestnej\nnepríslušnosti, z odôvodnenia uznesenia dovolacieho súdu, nevyplývajú. Sťažovateľ\nvo svojom dovolaní poukázal na právne závery Ústavného súdu SR zo dňa 05. 06. 2013,\nsp. zn. II. ÚS 510/2012 (obdobne aj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. 08. 2013,\nsp. zn. 4 MObdo/3/2013), v zmysle ktorých je treba prisvedčiť právnemu názoru najvyššieho\nsúdu, podľa ktorého „nebolo možné zaoberať sa meritórne v odvolacom konaní námietkou\nmiestnej príslušnosti uplatnenou sťažovateľkou v odvolaní, aj keď odvolanie bolo prvým\núkonom, ktorý vo veci sťažovateľke patril“.\nZ uvedených právnych názorov podľa sťažovateľa jednoznačne vyplýva, že odvolací\nsúd nemohol meritórne rozhodnúť o námietke miestnej nepríslušnosti vznesenej\nsťažovateľom, nakoľko tomu bráni ust. § 221 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.\nDovolací súd (sa však ani v rámci prípadnej polemiky) s uvedenými právnymi názormi\nNajvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR... nevysporiadal, resp. neuviedol žiadne právne\núvahy, ktorými by odôvodnil odklon od uvedených rozhodnutí.»\nSťažovateľka namieta aj nesprávne právne posúdenie prípustnosti dovolania a tvrdí,\nže ňou podané dovolanie bolo „... procesne prípustné s poukazom na ust. § 237 ods. 1\npísm. f) a písm. g) Občianskeho súdneho poriadku – a tým, že dovolací súd odmietol\ndovolanie sťažovateľa ako procesné neprípustné..., čoho následkom nebolo meritórne\npreskúmanie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, bolo dovolacím súdom\nporušené ústavou garantované právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.\nSťažovateľka v ďalšej časti sťažnosti namieta arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia\ndovolacieho súdu v súvislosti s nesprávnym právnym posúdením námietky miestnej\nnepríslušnosti Okresného súdu Skalica, a to na základe tejto argumentácie:\n„Sťažovateľ v podanom dovolaní pomerne obsiahlou právnou argumentáciou\npoukázal na skutočnosť, že v prejednávanom prípade nie je daná výlučná miestna\npríslušnosť súdu podľa ust. § 88 ods. 1 písm. h) Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko\npredmetom konania v čase začatia súdneho konania bol žalobný návrh navrhovateľa\n\n3\n\no určenie neplatnosti záložnej zmluvy (ako právneho úkonu), t. j. uvedené súdne konanie sa\npodľa názoru sťažovateľa ani sprostredkovane netýkalo práva k nehnuteľnosti. Inými\nslovami, výsledkom konania o určenie neplatnosti záložnej zmluvy nemôže byť\nkonštatovanie existencie alebo neexistencie práv k nehnuteľnosti (tak ako to uvádza\nodvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia), ale výlučne určenie existencie/neexistencie\nzáložnej zmluvy ako právneho úkonu. Sťažovateľ na podporu uvedeného názoru v podanom\ndovolaní poukázal na skutočnosť, že aj keby bola záložná zmluva (právny úkon) neplatná,\nzáložné právo by tým nemuselo byť žiadnym spôsobom dotknuté - napr. ak došlo k jeho\nvydržaniu. Z uvedeného dôvodu tak podľa názoru sťažovateľa nie je miestne príslušným\nsúdom Okresný súd Skalica (ako súd, v obvode ktorého sa nachádza nehnuteľnosť, ak sa\nkonanie týka práva k nej), ale mal by ním byť Okresný súd Banská Bystrica (ako všeobecný\nsúd odporcu).\nSamotný dovolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia (bod 4.3) poukazuje\nna judikatúru R 25/1979, R 24/1981..., v zmysle ktorej súd podľa polohy nehnuteľnosti je\nvýlučne príslušný vtedy, ak sa konanie týka práv k týmto nehnuteľnostiam, t j. práva\nvlastníckeho, spoluvlastníckeho, práva držby, práva vecného bremena, práva nájomného,\nzáložného, a to iba vtedy, ak v konaní ide o existenciu takéhoto práva, jeho trvania a zánik.\nTak ako na to poukazoval sťažovateľ v podanom dovolaní, v čase rozhodovania odvolacieho\nsúdu (ako aj v čase rozhodovania dovolacieho súdu, pozn.), je predmetom konania určenie\nneplatnosti záložnej zmluvy (ako právneho úkonu).\nV tejto súvislosti sťažovateľ uvádza, že ak by aj konajúci súd pripustil zmenu\nžalobného návrhu tak, že predmetom konania by bolo namiesto určenia neplatnosti záložnej\nzmluvy určenie existencie/neexistencie záložného práva, uvedené nič nemení na skutočnosti,\nže pre určenie miestnej príslušnosti súdu sú smerodajné okolnosti existujúce ku dňu\npodania žalobného návrhu (§ 11 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) - t. j. žaloba o\nurčenie neplatnosti záložnej zmluvy.\nSťažovateľ má za to, že takéto odôvodnenie rozhodnutia je nepreskúmateľné\na arbitrárne, nakoľko dovolací súd na jednej strane poukazuje na to, že sa konanie musí\ntýkať priamo práva k nehnuteľnosti (s čím sa sťažovateľ stotožňuje), ale na druhej strane\nbez bližšieho vysvetlenia a zdôvodnenia uvádza, že na určenie výlučnej miestnej príslušnosti\n\n4\n\npostačuje, ak sa konanie o neplatnosti právneho úkonu len sprostredkovane (úzko) týka\npráva k nehnuteľnosti.“\nSťažovateľka ďalej uvádza: „... dovolací súd tým, že arbitrárnym spôsobom\ndospel k záveru o miestnej príslušnosti Okresného súdu Skalica (tak, ako na to\npoukazuje sťažovateľ v čl. I. písm. b) tejto ústavnej sťažnosti), čoho následkom bolo, že\nprípustnosť dovolania ďalej vôbec neposudzoval (z pohľadu sťažovateľom tvrdenej vady\nkonania - t. j. rozhodnutie bolo vydané súdom, ktorý bol nesprávne obsadený, nakoľko\nrozhodovali sudcovia miestne nepríslušného súdu), porušil dovolací súd ústavou\ngarantované právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd.“\nV druhej časti sťažnosti sťažovateľka vytýka vo vzťahu k napadnutému uzneseniu\nkrajského súdu ako odvolacieho súdu jeho nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť súvisiacu\ns posúdením miestnej príslušnosti, argumentujúc najmä takto:\n„... výlučná miestna príslušnosť je daná len vtedy, ak je predmetom konania právo\nk nehnuteľnosti, avšak nie vtedy, ak je predmetom konania právny vzťah. Odlišovanie\nuvedeného jednoznačne vyplýva aj z ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku,\nktorý uvádza, že určovacou žalobu sa možno domáhať určenia, či tu právny vzťah alebo\nprávo je alebo nie je. Preto v prípade, ak by mal zákonodarca v úmysle, aby bola daná\nvýlučná miestna príslušnosť v prípade, ak je predmetom konania nie len právo k\nnehnuteľnosti, ale aj právny vzťah (okrem iného aj právny úkon), na základe ktorého\nvzniklo, zaniklo, alebo sa zmenilo právo k nehnuteľnosti, tak by uvedené výslovne\nzakomponoval do ust. § 88 ods. 1 písm. h) Občianskeho súdneho poriadku.\nPodľa názoru sťažovateľa je tak výlučná miestna príslušnosť podľa § 88 ods. 1\npísm. h) Občianskeho súdneho poriadku daná len vtedy, ak je predmetom konania priamo\nprávo k nehnuteľnosti (napr. vlastnícke, záložné, nájomné, zodpovedajúce vecnému\nbremenu atď.), a ktorým by sa domáhalo napr. určenia existencie/neexistencie tohto práva,\navšak výlučná miestna príslušnosť nemôže byť založená v prípade, ak je predmetom konania\n\n5\n\nodvodený právny vzťah (napr. právny úkon - kúpna zmluva, záložná zmluva, nájomná\nzmluva atď), a požiadavka na určenie jeho neplatnosti.\n... výsledkom konania (v čase podania žalobného návrhu o určenie neplatnosti\nzáložnej zmluvy), môže byť výlučne konštatovanie o platnosti/neplatnosti záložnej zmluvy,\navšak uvedené samo o sebe automaticky nezakladá existenciu, alebo zánik záložného práva\nk nehnuteľnosti (keďže toto môže i naďalej trvať napr. z dôvodu jeho vydržania).“\nV ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva\nna súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, ako aj základného práva\nna zákonného sudcu (nesprávne obsadený súd) napadnutým uznesením odvolacieho súdu,\npričom v tejto súvislosti najmä uvádza:\n„Podľa názoru sťažovateľa odvolací súd nie je miestne príslušný... a vecne\npríslušný... rozhodovať o vznesenej námietke miestnej nepríslušnosti (hoci aj bola vznesená\nv podanom odvolaní) ako súd príslušný na prvom (a de facto zároveň aj v poslednom)\nstupni.\n... rozhodnutie odvolacieho (ako aj prvostupňového) súdu vydané súdom, ktorý nebol\nmiestne príslušný, t. j. súdom, ktorý nebol správne obsadený, čím došlo k porušeniu práva\nsťažovateľa na zákonného sudcu (obdobne rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 136/08).\nVzhľadom na uvedené má sťažovateľ za to, že procesný postup, v ktorom o veci účastníka\nkonania nerozhodol zákonný sudca, resp. súd zriadený v súlade so zákonom, je nezlučiteľný\ns garanciami vyplývajúcimi z čl. 48 ods. 1 ústavy.“\nNa základe uvedenej sťažnostnej argumentácie sťažovateľka navrhuje ústavnému\nsúdu, aby po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie jej základných\npráv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu a napadnutým uznesením\nkrajského súdu, napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu\nna ďalšie konanie. Sťažovateľka taktiež žiada, aby ústavný súd uložil krajskému súdu\npovinnosť uhradiť jej trovy právneho zastúpenia v sume 303,16 €.\n\n6\n\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nSťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48\nods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami\nnajvyššieho súdu a krajského súdu.\n\nII.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 48 ods. 1 ústavy\na podľa čl. 38 ods. 1 listiny napadnutými uzneseniami najvyššieho súdu a krajského\nsúdu\nEšte pred rámcovým meritórnym posúdením sťažnosti ústavný súd považuje\nza žiaduce poukázať na skutočnosť, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných\n7\n\nsúdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96), a preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový\nstav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\nV súvislosti so skutočnosťou, že napadnuté uznesenia najvyššieho súdu a krajského\nsúdu boli vydané v nadväznosti na uznesenie Okresného súdu Skalica sp. zn. 5 C 358/2014\nz 27. októbra 2014, ktorým bolo vo veci sťažovateľky nariadené predbežné opatrenie,\nústavný súd konštatuje, že predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov\ncivilného procesu, ktorého zabezpečovacia funkcia má za cieľ dočasnou úpravou\neliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v jeho\npriebehu nastať. Dočasnosť tohto opatrenia ako jeho základný znak znamená, že nejde o\nkonečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi subjektmi. Nariadením predbežného opatrenia\nnezískava jeden z účastníkov práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním\nlen dočasne upravuje určitý okruh vzťahov.\nUvedené charakteristické znaky predbežného opatrenia sa premietli aj do judikatúry\nústavného súdu. Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre vo vzťahu k predbežným\nopatreniam opakovane zdôrazňuje, že posudzovanie podmienok na vydanie predbežného\nopatrenia je predovšetkým vecou všeobecných súdov (čl. 142 ústavy). Ústavný súd ako\nnezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) pristupuje k preskúmavaniu\nsťažností, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojich práv predbežným opatrením,\nzdržanlivo, vychádzajúc z právneho názoru, podľa ktorého zásadne nie je oprávnený\n\n8\n\nzasahovať do rozhodnutí všeobecných súdov, ktorými nariaďujú predbežné opatrenia, a to\nnielen preto, že nie je opravnou inštanciou v rámci sústavy všeobecných súdov, ale aj preto,\nže ide o také súdne rozhodnutia, ktorými sa do práv a povinností účastníkov konania\nnezasahuje konečným spôsobom. Ústavný súd meritórne posudzuje predbežné opatrenia\nzásadne iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o nariadení\npredbežného opatrenia alebo o zamietnutí návrhu na jeho vydanie pristupuje len za celkom\nvýnimočných okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov\no predbežných opatreniach iba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo\nk procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu\n(IV. ÚS 82/09, pozri tiež III. ÚS 169/2010, III. ÚS 281/07).\nV nadväznosti na uvedené ale považuje ústavný súd za potrebné ďalej uviesť,\nže aj v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musia byť rešpektované\nminimálne požiadavky zodpovedajúce základnému právu na súdnu ochranu. Rozhodnutie\no návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí mať predovšetkým rovnako ako iné\nrozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť\nprejavom svojvôle, teda musí byť najmä náležite odôvodnené. Všeobecný súd pritom\nnemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré\nmajú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované\n\nzákladné\n\nprávo\n\núčastníka\n\nna\n\nspravodlivý\n\nproces\n\n(IV. ÚS\n\n115/03,\n\nIII. ÚS 209/04).\nV súvislosti s tým, že sťažovateľka namieta aj porušenie základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy, ústavný súd poukazuje (v nadväznosti na skutočnosť, že napadnuté\nuznesenia krajského súdu a najvyššieho súdu nadväzujú na rozhodnutie súdu prvého stupňa\no nariadení predbežného opatrenia) tiež na to, že vo svojej doterajšej judikatúre zásadne\nnazerá na základné právo na súdnu ochranu ako na právo „výsledkové“, to znamená, musí\nmu zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude\n\n9\n\nspravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov\n(m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08).\nVychádzajúc z uvedených východísk svojej judikatúry, ústavný súd predbežne\nprerokoval sťažnosť sťažovateľky, sústreďujúc sa na posúdenie, či ju nemožno považovať\nza zjavne neopodstatnenú. Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde totiž\nvyplýva, že k úlohám ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti patrí aj\nposúdenie, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou\nústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom\nalebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať\nsťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,\nIII. ÚS 198/07).\nPodstatou výhrad sťažovateľky proti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu je\nnesprávne právne posúdenie existencie vady konania spočívajúcej v nesprávnom obsadení\nsúdu a v porušení základného práva na zákonného sudcu, ktorá zakladá prípustnosť\ndovolania, ako aj arbitrárnosť jeho odôvodnenia v časti týkajúcej sa námietky miestnej\nnepríslušnosti prvostupňového súdu a arbitrárnosť posúdenia funkčnej príslušnosti\nodvolacieho súdu na posudzovanie námietky miestnej nepríslušnosti v odvolacom konaní.\nVo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu sa sťažnostná argumentácia\nsťažovateľky tiež sústreďuje na nesprávne právne posúdenie miestnej príslušnosti súdu\nprvého stupňa a nedostatku odôvodnenia v súvislosti s námietkou o odklone\nod predchádzajúce judikatúry týkajúcej sa rozhodovania o námietke miestnej nepríslušnosti\n\n10\n\nvznesenej po prvýkrát v odvolaní proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia\n(pri prvom úkone patriacom účastníkovi, pozn.).\nVzhľadom na porovnateľný charakter námietok proti napadnutým uzneseniam\nnajvyššieho súdu a krajského súdu ústavný súd posudzoval ich opodstatnenosť spoločne,\npričom považoval za žiaduce v prvom rade poukázať na relevantnú časť napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu, v ktorej sa predovšetkým uvádza:\n«„Prvým úkonom“ žalovaného, ktorý mu patril v danom prípade, bolo jeho\nodvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa o nariadení predbežného opatrenia.\nNím podané odvolanie malo suspenzívny a devolutívny účinok. Podstata devolutívneho\núčinku odvolania spočíva v tom, že oprávnenie konať a rozhodovať sa zo súdu prvého\nstupňa presúva na súd odvolací. Odvolacím súdom je krajský súd, ak rozhoduje o odvolaní\nproti rozhodnutiu okresného súdu (§ 10 ods. 1 O. s. p.) a najvyšší súd, ak rozhoduje\no odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa (§ 10 ods. 2 O. s. p.).\nKrajský súd v Trnave v dôsledku devolutívneho účinku odvolania posudzoval\nžalovaným vznesenú námietku nedostatku miestnej príslušnosti ako súd odvolací.\nV prejednávanej veci žalovaný namieta nesprávnosť záverov, ku ktorým dospel\nodvolací súd pri posudzovaní jeho námietky nedostatku miestnej príslušnosti súdu. Namieta,\nže vzhľadom na to, že o nej nerozhodol okresný súd, nemá možnosť domáhať sa nápravy\npodaním riadneho opravného prostriedku. Takáto právna situácia, v rámci ktorej účastník\nkonania nemá možnosť brániť sa proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podaním riadneho\nopravného prostriedku, nie je ale v občianskom súdnom konaní ani neobvyklá ani vylúčená\nalebo neprípustná. Vyskytuje sa napríklad v prípadoch uloženia poriadkovej pokuty\nuznesením odvolacieho súdu.\nŽalovaný tvrdí, že v konaní mu bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 ods. 1\npísm. f/ O. s. p.).\nOdňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký procesne nesprávny postup\nsúdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka\nkonania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237\nods. 1 písm. f) O. s. p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,\n\n11\n\nprípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal\núčastníkovi konania jeho procesné práva.»\nNajvyšší súd v napadnutom uznesení poukázal tiež na stanovisko občianskoprávneho\nkolégia najvyššieho súdu z 3. decembra 2015, v zmysle ktorého nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) OSP. Len výnimočne,\nkeď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných\npre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa §\n237 ods. 1 písm. f) OSP. Aplikujúc závery uvedeného stanoviska občianskoprávneho kolégia\nna vec sťažovateľky, najvyšší súd v napadnutom uznesení ďalej uviedol:\n«V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety\ntohto stanoviska. ... celkom výnimočne sa v praxi môže vyskytnúť prípad, v ktorom písomné\nvyhotovenie rozhodnutia nebude obsahovať ani len zásadné vysvetlenie dôvodov\npodstatných pre rozhodnutie súdu“. V súlade s právnymi závermi vyjadrenými\nv rozhodnutiach ESĽP môže však o takýto výnimočný prípad ísť len vtedy, keď nedostatočné\nodôvodnenie rozhodnutia vykazuje znaky (až) vady „najzákladnejšej dôležitosti pre súdny\nsystém” alebo vady „zásadnej, hrubej a podstatnej“, prípadne ak sa zrušením napadnutého\nrozhodnutia má dosiahnuť náprava Justičného omylu“. Len v takomto výnimočnom prípade\nmôže uvedená okolnosť zakladať prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O. s. p.,\nlebo len takto charakterizovaný nedostatok odôvodnenia rozhodnutia môže intenzitou\nsvojich právnych dôsledkov prekročiť rámec tzv. inej vady. V danej veci však o taký prípad\nnejde.\nDovolateľ je presvedčený, že predbežné opatrenie nariadil miestne nepríslušný súd\na že (aj) tým došlo k procesnej vade v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.\nPodľa § 88 ods. 1 písm. h/ O. s. p. namiesto všeobecného súdu žalovaného je\nna konanie príslušný súd, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, ak sa konanie týka práva k nej,\nak nie je daná príslušnosť podľa písm. b/.\nVýlučná miestna príslušnosť v prípadoch vypočítaných v § 88 ods. 1 O. s. p. má vždy\nprednosť pred príslušnosťou všeobecnou a na výber danou; použitie všeobecnej alebo\nna výber danej miestnej príslušnosti je v takom prípade vylúčené. Súd podľa polohy\nnehnuteľnosti (fórum rei sitae) je výlučne príslušný vtedy, ak sa konanie týka práv k týmto\n\n12\n\nnehnuteľnostiam, t. j. práva vlastníckeho, spoluvlastníckeho, práva držby, práva vecného\nbremena, práva nájomného, záložného a to iba vtedy, ak v konaní ide o existenciu takéhoto\npráva, jeho trvania a zánik, nie iba o práva a povinnosti z tohto plynúce (R 25/1979,\nR 24/1981.).\nV prejednávanej veci je predmetom konania určenie neplatnosti záložnej zmluvy\n(resp. že sporné nehnuteľnosti nie sú založené v zmysle záložnej zmluvy). Podľa názoru\ndovolacieho súdu sa konanie o takejto žalobe úzko týka vzniku, zmeny či zániku (existencie)\nzáložného práva k nehnuteľnostiam. Táto skutočnosť zakladá v danom prípade výlučnú\nmiestnu príslušnosť Okresného súdu Skalica v zmysle § 88 ods. 1 písm. h/ O. s. p. (porovnaj\ntiež závery vyjadrené v judikátoch R 13/1992 a R 100/1994.\nPodľa presvedčenia žalovaného ale konali súdy nesprávne obsadené (sudcami, ktorí\nrozhodovať nemali).\nVyššie už dovolací súd vysvetlil (viď 4.3.), čo ho viedlo k záveru, že o predbežnom\nopatrení rozhodol súd miestne príslušný - Okresný súd Senica (správne má byť Skalica,\npozn.). Odvolacím súdom tohto súdu je Krajský súd v Trnave. To znamená, že o odvolaní\nproti prvostupňovému uzneseniu vydanému miestne príslušným súdom rozhodol odvolací\nsúd, ktorý bol miestne a vecne príslušný.»\nVychádzajúc predovšetkým z citovaného a prihliadajúc na znenie § 88 ods. 1\npísm. h) OSP, ústavný súd považuje právne závery najvyššieho súdu, ktorými „odobril“ aj\nargumentáciu obsiahnutú v napadnutom uznesení krajského súdu, z ústavného hľadiska\nza udržateľnú. Najvyšší súd (a pred ním aj krajský súd) vyhodnotili ako nedôvodnú\nargumentáciu sťažovateľky založenú na tom, že ani prípadné rozhodnutie podľa žalobného\nnávrhu vo veci samej (určenie neplatnosti záložnej zmluvy, pozn.) sa nemusí priamo týkať\nexistencie záložného práva k nehnuteľnosti, ktoré neplatná zmluva založila. Ústavný súd\nv tejto súvislosti poznamenáva, že vydržanie práva, na ktoré sťažovateľka poukazuje,\nneprichádza pri záložnom práve ako spôsob vzniku záložného práva v zmysle platnej\nprávnej úpravy hmotného občianskeho práva do úvahy. Opodstatnenosť tejto argumentácie\nnemusí byť vylúčená u vlastníckeho práva a práva zodpovedajúceho vecnému bremenu,\nkde takýto spôsob vzniku práva hmotné právo pripúšťa. Už samotná akcesorická povaha\na zabezpečovacia funkcia záložného práva ale vylučuje úmysel záložného veriteľa držať vec\n\n13\n\npre seba ako vlastník, čo by muselo byť predpokladom dobromyseľnej držby ako\nnevyhnutnej podmienky vydržania vlastníctva (ak sťažovateľka poukazuje na vydržanie\nvlastníckeho práva v prospech záložného veriteľa, pozn.).\nVzhľadom na uvedené právne posúdenie miestnej príslušnosti všeobecnými súdmi\nani argumentácia najvyššieho súdu (resp. odvolacieho súdu) nevykazuje znaky takého\nprocesného excesu, že by boli ústavne neakceptovateľné, a preto ústavný súd, zvýrazňujúc\nskutočnosť, že ide o dočasnú úpravu vzťahov medzi účastníkmi konania, nemá dôvod\ndo napadnutých uznesení zasahovať.\nV súvislosti s námietkou funkčnej a vecnej príslušnosti odvolacieho súdu\nna rozhodnutie o námietke nedostatku miestnej príslušnosti uplatnenej v odvolaní (a z toho\nvyplývajúce namietané porušenie základného práva na zákonného sudcu a správne\nobsadený súd) ústavný súd poukazuje predovšetkým na osobitnú povahu a účel inštitútu\npredbežného opatrenia, ktorým je rýchla a účinná dočasná ochrana predbežnej povahy.\nUvedené atribúty svedčia v prospech uprednostnenia koncentračnej zásady, ktorá prevláda\nnad prísne procesno-formalistickými požiadavkami.\nNa základe uvedeného nemožno vytýkať odvolaciemu súdu, ak posudzoval\nv sťažovateľkinej veci jej odvolaciu námietku týkajúcu sa miestnej (ne)príslušnosti súdu\nprvého stupňa súvislosti so zákonnosťou vydaného predbežného opatrenia. Naopak,\nopomenutie posúdenia (dôvodnej, pozn.) námietky miestnej príslušnosti zo strany\nodvolacieho súdu by bolo spôsobilé založiť vadu konania spočívajúcu v porušení práva\nna zákonného sudcu.\nV tejto súvislosti nespúšťa ústavný súd zo zreteľa ani procesnú zodpovednosť\nsťažovateľky, ktorá svoju námietku miestnej nepríslušnosti adresovala odvolaciemu súdu\nako jeden z odvolacích dôvodov. Ak sťažovateľka mienila uplatňovať námietku miestnej\nnepríslušnosti na konanie vo veci samej (určovacej žaloby, pozn.) vo vzťahu k súdu prvého\nstupňa podľa § 105 ods. 1 poslednej vety OSP a iniciovať tak postup okresného súdu podľa\n§ 103 OSP v spojení s § 167 ods. 1 OSP, žiadne procesné ustanovenie jej nebránilo uplatniť\n\n14\n\nnámietku miestnej príslušnosti samostatným podaním adresovaným súdu prvého stupňa\npred podaním odvolania alebo podaným najneskôr spolu s odvolaním.\nVychádzajúc z uvedeného a akcentujúc skutočnosť, že námietka nesprávne\nobsadeného súdu a porušenia základného práva na zákonného sudcu je priamo závislá\nod posúdenia miestnej príslušnosti súdu, ktoré ústavný súd vyhodnotil ako ústavne\nakceptovateľné, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že medzi\nnamietaným porušením základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38\nods. 1 listiny a obsahom napadnutých uznesení najvyššieho súdu a krajského súdu\nneexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto túto časť\nsťažnosti pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nako zjavne neopodstatnenú.\nNad rámec uvedeného ústavný súd považuje za vhodné uviesť, že nález ústavného\nsúdu sp. zn. II. ÚS 510/2012, ktorým sťažovateľka argumentuje, nie je vzhľadom na odlišné\nskutkové a právne okolnosti veci aplikovateľný na vec sťažovateľky a podľa názoru\nústavného súdu právny názor dovolacieho súdu v jej veci s ním nie je v rozpore.\nOdlišnosti v procesných situáciách posudzovaných v tomto konaní a v konaní\nvedenom pod sp. zn. II. ÚS 510/2012 spočívajú najmä v tom, že v sťažovateľkinej veci nie\nje námietka miestnej príslušnosti dôvodná, pričom ide o výlučnú miestnu príslušnosť,\npodľa ktorej je pomerne jednoznačne určený jediný súd príslušný na konanie vo veci\nsťažovateľky. Vo veci sp. zn. II. ÚS 510/2012 o výlučnú miestnu príslušnosť nešlo; v tejto\nveci boli podané návrhy na nariadenie predbežného opatrenia totožného znenia na štyroch\nrôznych súdoch, z ktorých dva vec postúpili miestne príslušnému súdu a jeden z miestne\nnepríslušných súdov vydal predbežné opatrenie. Ďalšou významnou odlišnosťou je, že\nnavrhovateľ súdneho konania vo veci sp. zn. II. ÚS 510/2012 mohol dosiahnuť predbežnú\nochranu svojich práv na inom, a to miestne príslušnom súde. Ústavný súd preto v tejto\nsúvislosti dospel k záveru, že jediným ústavne akceptovateľným postupom miestne\nnepríslušného súdu prvého stupňa bolo (aj za tejto mimoriadnej procesnej situácie\n\n15\n\nspôsobenej procesnou aktivitou navrhovateľa, pozn.) postúpenie veci miestne príslušnému\nsúdu.\nII.2 K namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými\nuzneseniami najvyššieho súdu a krajského súdu\nPokiaľ ide o namietané porušenie práva sťažovateľky podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nústavný súd poukazuje na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá\nvylučuje aplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru na rozhodovanie v otázke predbežných\nopatrení, pretože nie sú rozhodnutiami o občianskych právach alebo záväzkoch\n(pozri rozhodnutie Apis versus Slovenská republika z 10. 1. 2000, č. 39754/98, v ktorom sa\nkonštatovala neaplikovateľnosť čl. 6 dohovoru ratione materiae v konaní o zrušení\npredbežného opatrenia, resp. aj III. ÚS 59/2012, III. ÚS 309/2012). Vzhľadom na to bolo\npotrebné sťažnosť sťažovateľky aj vo vzťahu k namietanému porušeniu práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nVzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako zjavne neopodstatnená, bolo\nbez právneho významu zaoberať sa ostatnými návrhmi sťažovateľky.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. októbra 2016\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "záložné právo-zmluva o zriadení záložného práva", "predbežné opatrenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c3988041-9680-4371-8625-bcf75905d763", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 510/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 510/2012 z 5. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-05", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3988041-9680-4371-8625-bcf75905d763"}, {"guid": "ussr:437ca05e-5be6-4681-bda8-de5bea35caed", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 309/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2012 z 3. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-03", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:437ca05e-5be6-4681-bda8-de5bea35caed"}, {"guid": "ussr:9bb14d7d-8e57-4ec8-8f8d-2f4764cf9630", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 59/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 59/2012 z 7. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-07", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9bb14d7d-8e57-4ec8-8f8d-2f4764cf9630"}, {"guid": "ussr:96bf82d0-95be-446e-bffa-2a36b0456383", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 169/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 169/2010 z 18. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-18", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96bf82d0-95be-446e-bffa-2a36b0456383"}, {"guid": "ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 496, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607"}, {"guid": "ussr:787fe557-8b8e-4d03-89b1-2ff4dc47f470", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 136/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 136/08 z 5. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-05", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:787fe557-8b8e-4d03-89b1-2ff4dc47f470"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:eeb36a8d-f018-41b3-b8b5-9f006e544449", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 281/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 281/07 z 1. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-01", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eeb36a8d-f018-41b3-b8b5-9f006e544449"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 33/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/04 z 4. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-04", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b005e306-18d6-49c9-a23f-bc0f0c7271c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.571.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 571/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 571/2017 z 14. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-14", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.571.2017.1"}]}