{"guid": "ussr:19fed614-5962-4ba3-931b-400286c52e07", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.775.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 775/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 775/2016 z 27. 10. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 27. októbra 2016, sp. zn. II. ÚS 775/2016, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.775.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2016-10-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/19fed614-5962-4ba3-931b-400286c52e07", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.775.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.775.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.775.2016.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 775/2016-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. októbra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na rovnosť\núčastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 12 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod\nsp. zn. 15 CoP 7/2016 a jeho uznesením z 2. marca 2016, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. mája 2016\ndoručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), v čase\ndoručenia sťažnosti zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bacíková a spol., Lazovná 45,\nBanská Bystrica, v mene ktorej koná jej advokát JUDr. Peter Bacík, ktorou namieta\n\nporušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, základného práva na rovnosť účastníkov v konaní\npodľa čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 12 ods. 1 ústavy postupom Krajského súdu v Banskej\nBystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 CoP 7/2016 (ďalej len\n„napadnuté konanie“) a jeho uznesením z 2. marca 2016 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\nÚstavnému súdu bolo podaním doručeným 31. mája 2016 oznámené, že vo veci\nsťažnosti sťažovateľa došlo k ukončeniu jeho právneho zastupovania Advokátskou\nkanceláriou Bacíková a spol.; súčasťou oznámenia bola fotokópia dohody o ukončení\nprávneho zastupovania z 13. mája 2016.\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ je stranou konania\nvedeného Okresným súdom Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.\n31 P 157/2013, v rámci ktorého sa domáha nariadenia návratu svojej maloletej dcéry\n(ďalej len „maloletá dcéra“) do krajiny jej obvyklého pobytu\nv Juhoafrickej republike. Svoj návrh sťažovateľ odôvodnil tým, že matka maloletej dcéry sa\ndopustila únosu a maloletú dcéru neoprávnene zadržiava na území Slovenskej republiky,\na to aj napriek tomu, že krajinou obvyklého pobytu maloletej dcéry je Juhoafrická\nrepublika. O návrhu sťažovateľa rozhodol okresný súd rozsudkom sp. zn. 31 P 157/2013\nz 30. augusta 2013 (ďalej len „rozsudok z 30. augusta 2013“), ktorým nariadil, aby matka\nmaloletej dcéry navrátila maloletú dcéru do krajiny jej obvyklého pobytu (Juhoafrická\nrepublika) v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, a pre prípad, že tak neurobí, aby\nsťažovateľovi maloletú dcéru odovzdala. Krajský súd ako odvolací súd uznesením sp. zn.\n15 CoP 61/2013 z 23. októbra 2013 (ďalej len „uznesenie z 23. októbra 2013“) rozsudok\nokresného súdu z 30. augusta 2013 potvrdil ako vecne správny. Následne však Najvyšší súd\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako dovolací súd na základe dovolania\nmatky maloletej dcéry uznesením sp. zn. 4 Cdo 344/2014 z 23. októbra 2014 (ďalej len\n„uznesenie z 23. októbra 2014“) uznesenie krajského súdu z 23. októbra 2013 a rozsudok\nokresného súdu z 30. augusta 2013 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\n\n2\n\nNajvyšší súd rozhodnutia prvostupňového súdu a druhostupňového súdu zrušil „za účelom\nzistenia názoru dieťaťa na návrat do krajiny obvyklého pobytu“.\nPo vrátení veci na ďalšie konanie okresný súd uznesením sp. zn. 31 P 157/2013\nz 23. novembra 2015 (ďalej len „uznesenie z 23. novembra 2015“) opätovne nariadil matke\nmaloletej dcéry, aby navrátila maloletú dcéru do miesta jej obvyklého pobytu v Juhoafrickej\nrepublike v lehote 20 dní od právoplatnosti uznesenia, a pre prípad nesplnenia tejto\npovinnosti ju zaviazal povinnosťou odovzdať maloletú dcéru sťažovateľovi, ktorý je\noprávnený ju prevziať a zabezpečiť jej návrat do miesta jej obvyklého pobytu v Juhoafrickej\nrepublike. Na základe odvolania matky maloletej dcéry krajský súd napadnutým uznesením\nuznesenie okresného súdu z 23. novembra 2015 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie\nkonanie, pričom vyslovil názor, že «nie je v záujme\n\nvrátiť sa do JAR, pretože\n\n„všeobecne dieťa mladšie ako 16 rokov má prirodzenejšie o 20 % silnejšiu väzbu na matku,\nako na otca. V danom prípade treba brať do úvahy aj tú skutočnosť, že sa jedná o maloleté\ndieťa – dievča. Núteným odtrhnutím od matky sa tak dieťa vystavuje veľkému riziku\nohrozenia jeho ďalšieho zdravého vývinu.“».\nNapadnutým uznesením krajského súdu došlo podľa názoru sťažovateľa k porušeniu\nčl. 2 a čl. 7 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 1 ods. 2, čl. 7 ods. 5\nústavy, čl. 47 ods. 3 ústavy, čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach\ndieťaťa.\nSťažovateľ v sťažnosti argumentuje, že „Konanie o návrate\n\ndo JAR je vedené\n\nod mája roku 2013. Teraz je apríl 2016 a napriek tomu, že súdy všetkých stupňov vrátane\nNajvyššieho súdu SR vyslovili, že došlo k neoprávnenému zadržiavaniu dieťaťa mimo\nkrajiny obvyklého pobytu, dieťa nie je naspäť v JAR. V našom prípade mali slovenské súdy\nveľmi jednoduchú úlohu, keďže ani jeden z rodičov sme nespochybňovali kvalitu vzťahu\ndieťaťa k druhému rodičovi, obaja rodičia sme v JAR pracovali, plnili si riadne svoje\nrodičovské práva a povinnosti. Ako je vyššie uvedené, až do únosu, sme žili ako normálna\nšťastná rodina. Súčasná situácia, že dieťa je na Slovensku neoprávnene už vyše troch rokov,\nnie je zavinená mnou alebo mojou nedostatočnou aktivitou. Ja som sa snažil za každých\n\n3\n\nokolností rešpektovať slovenské a medzinárodné právne predpisy. V návratovom konaní\nsom stále dookola preukazoval, že som plne spôsobilý dieťaťu poskytovať starostlivosť (hoci\ntoto vôbec nebolo predmetom návratového konania), že mám vytvorené vhodné podmienky\nna poskytovanie starostlivosti dieťaťu, že dieťa ma v žiadnom prípade neodmieta. Matka sa\npostavila do opozície, porušovala právne predpisy a rozhodnutia súdov nespočetne krát,\nodtrhla svoju maloletú dcéru od otca, od sestry, starých rodičov a známeho prostredia.\nKrajský súd teraz povedal, že je to v poriadku, pretože ona je matka.“.\nV súvislosti s namietaným porušením základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy sťažovateľ konštatuje, že napadnuté uznesenie krajského súdu trpí\nnedostatočným odôvodnením, keďže «Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil primáme\ntým, že z dôvodu, že dcéra má byť do 16 rokov s matkou, nie je v najlepšom záujme dieťaťa,\naby sa vrátilo do JAR. Krajský súd toto vyslovil napriek tomu, že nemohol mať absolútne\nžiadne reálne informácie o tom ako, kde, s kým a v akom prostredí moja dcéra žije, kto sa\nreálne o dieťa stará a s kým moja dcéra trávi prevažný čas, keď nie je v škole. V konaní\nbolo vykonané sociálne zisťovanie pomerov matky ešte v roku 2013, kedy matka žila\na pracovala v\n\nOd tohto času však nastala zásadná zmena pomerov. Matka žije na\n\nulici\n\nv rodinnom dome svojej matky\n\n(starej matky maloletej). V tomto dome však sociálne šetrenie nikdy neprebehlo. Krajský\nsúd nijakým spôsobom ani skutkovo a právne už vôbec neodôvodnil, prečo: „všeobecne\ndieťa mladšie ako 16 rokov má prirodzenejšie o 20 % silnejšiu väzbu na matku, ako na\notca“. Ako krajský súd dospel konkrétne k 20 % mi rovnako nie je známe. S takýmto\nodôvodnením rozhodnutia sa jednoducho nemôžem stotožniť a využijem všetky dostupné\nprávne prostriedky, ktoré mi slovenský, ale aj medzinárodný právny poriadok dovoľuje, aby\nsom dosiahol zmenu zvráteného názoru vysloveného štátnym orgánom demokratického\na právneho štátu v 21. storočí, že matka je viac ako otec.».\nK namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sťažovateľ uvádza, že „Uznesenie Krajského súdu\nv Banskej Bystrici 15 CoP/7/2016-727 zo dňa 02. 03. 2016, proti ktorému primáme táto\nsťažnosť smeruje, mi bolo doručené dňa 29. 03. 2016, konanie o návrat maloletej do krajiny\n\n4\n\nobvyklého pobytu, stále prebieha a súd od pojednávania dňa 23. 11. 2015 do dnešného dňa\nnevykonal žiadny meritórny úkon, najbližšie pojednávanie je naplánované až na deň\n27. 05. 2016, čo je v hrubom rozpore so zásadou bezodkladného konania v súdnych\nkonaniach o návrat maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu v zmysle čl. 11\nDohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí. V telefonickom\nrozhovore môjho advokáta s advokátkou matky, sme boli informovaní, že advokátka matky\nbude žiadať odročiť termín pojednávania určený na deň 27. 05. 2016 s tým, že ona sa bude\nmôcť zúčastniť pojednávania až v septembri 2016. Dôvod nám vysvetlený nebol.“.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici 15 CoP/7/2016-727 zo dňa\n02. 03. 2016 a konaním, ktoré mu predchádzalo, bolo porušené právo sťažovateľa na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivý proces podľa čl. 48 ods.2\nÚstavy SR a čl. 12 ods. 1 Ústavy SR a čl. 47 ods. 3 Ústavy SR.\nUznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici 15 CoP/7/2016-727 zo dňa\n02. 03. 2016 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,- €,\nktoré je Krajský súd v Banskej Bystrici povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\nKrajský súd v Banskej Bystrici je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia\nadvokátovi sťažovateľa vo výške 303,16 € a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia k rukám právneho zástupcu sťažovateľa.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n5\n\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nsťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nÚstavný súd v prvom rade podotýka, že podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je\nústavný súd viazaný návrhom sťažovateľa. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje\nzvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže\nrozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, preto v danej\nveci ústavný súd rozhodoval o porušení sťažovateľom v petite sťažnosti označených práv,\nku ktorým malo dôjsť postupom krajského súdu v napadnutom konaní a napadnutým\nuznesením v tomto konaní vydaným. Tvrdenia o porušení práv, ktoré sťažovateľ uvádza iba\nv texte sťažnosti mimo petitu, je podľa názoru ústavného súdu potrebné považovať iba za\nsúčasť jeho argumentácie (napr. III. ÚS 149/04, III. ÚS 235/05, II. ÚS 65/07).\nPredmetom konania ústavného súdu je tak rozhodovanie o namietanom porušení\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, základného práva\nna rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, ako aj porušenie čl. 12 ods. 1\nústavy, ku ktorému podľa názoru sťažovateľa malo dôjsť postupom krajského súdu\nv napadnutom konaní a napadnutým uznesením vydaným v tomto konaní.\n\n6\n\nII.1 K namietanému porušeniu základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1\na čl. 47 ods. 3 ústavy\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde...\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní rovní.\nPri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti sa ústavný súd sústredil na\nposúdenie, či ju nemožno považovať za zjavne neopodstatnenú. Z už citovaného § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde totiž vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade\ns konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy,\nkeď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej\nmoci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo\nslobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej\nústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\ntiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nRešpektujúc svoju už citovanú konštantnú judikatúru, ústavný súd zároveň\npoznamenáva, že vzhľadom na zmysel a účel sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ako\nšpecifického právneho prostriedku ochrany pred porušením základných práv a slobôd alebo\nľudských\n\npráv a základných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz kvalifikovanej zmluvy je\n\nneodmysliteľnou súčasťou rozhodovania o takejto sťažnosti aj posúdenie, či sťažovateľovi\nbola napadnutým rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci\nspôsobená (reálna) ujma, resp. či mu ešte takáto ujma v čase rozhodovania ústavného súdu\n\n7\n\n(reálne) hrozí. V situácii, keď ústavný súd zistí, že sťažovateľovi napadnutým rozhodnutím,\nopatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nebola spôsobená žiadna ujma, resp.\nmu už žiadna hrozba ujmy v čase rozhodovania nehrozí, neexistuje relevantný dôvod na\nvyslovenie porušenia ústavou garantovaných práv, v opačnom prípade by totiž\nrozhodovanie o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nadobudlo akademický charakter\n(II. ÚS 431/2016).\nV nadväznosti na uvedené východiská ústavný súd poukazuje na svoje zistenia,\nz ktorých vyplýva, že okresný súd po vrátení veci krajským súdom uznesením sp. zn.\n31 P 157/2013 z 19. mája 2016 (ďalej len „uznesenie z 19. mája 2016“) návrh sťažovateľa\no pripustení ďalších účastníkov do konania a na zmenu návrhu vo veci samej zamietol\na konanie vo veci návratu maloletej dcéry sťažovateľa do krajiny jej obvyklého pobytu\nv Juhoafrickej republike zastavil. V podstatnej časti uznesenia okresného súdu z 19. mája\n2016 sa uvádza:\n„Predmetom konania je návrat maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu. Návrh na\nzačatie konania bol podaný otcom maloletej potom, ako matka maloletej odišla\nz Juhoafrickej republiky s maloletou so súhlasom otca na územie Slovenskej republiky, ale\nnaspäť sa nevrátila. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletej\nboli v čase neoprávneného zadržania maloletej manželia a spoločne vykonávali\nopatrovnícke právo k maloletej. Ďalej mal súd preukázané, že v danom konaní neprišlo\nk neoprávnenému premiestneniu maloletej, ale k neoprávnenému zadržaniu maloletej\nmatkou dieťaťa na území Slovenskej republiky. V priebehu konania, dňa 22. 04. 2016 matka\nmaloletej zomrela, čím stratila spôsobilosť byť účastníkom konania. Konanie o návrat\nmaloletej bolo viazané na osobu matky dieťaťa a súd v ňom doteraz posudzoval, či\nk neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu maloletej a tým aj k porušeniu\nopatrovníckeho práva otca, prišlo zo strany matky, ako nositeľky rodičovských práv\na povinností. Rodičovské práva a povinnosti a v nich zahrnuté aj opatrovnícke právo je\nviazané na osobu, zaniká smrťou fyzickej osoby a neprechádza automaticky na dedičov, či\niné osoby. Smrť matky nie je podmienená skutočnosťou, že starí rodičia alebo ďalší príbuzní\nneoprávnene zadržiavajú maloletú, teda táto skutočnosť nespôsobila automaticky\nneoprávnené zadržiavanie maloletej. Súd je toho názoru, že v tomto konaní o nariadenie\n\n8\n\nnávratu maloletej, po strate spôsobilosti matky byť účastníčkou konania nie je možné\npokračovať ďalej so starými rodičmi a ďalšími príbuznými maloletej a konanie je potrebné\nzastaviť. V prípade, že opatrovnícke právo otca dieťaťa je po smrti matky maloletej naďalej\nporušované inými osobami, otec dieťaťa sa môže domáhať svojich práv novou žalobou.\nOtec maloletej je po smrti matky jediným zákonným zástupcom maloletej a jediným\nnositeľom rodičovských práv a povinností. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd návrh\notca na rozšírenie návrhu vo veci samej, ktorý podľa obsahu posúdil ako návrh na\npripustenie ďalších účastníkov konania a návrh na zmenu petitu zamietol a konanie\nz dôvodu, že nie je splnená jedna z podmienok konania (strata spôsobilosti matky byť\núčastníkom konania) zastavil.“\nAplikujúc už uvedené právne názory na vec sťažovateľa, ústavný súd konštatuje, že\nv období po doručení sťažnosti ústavnému súdu okresný súd vo veci sťažovateľa ďalej\nkonal a s prihliadnutím na okolnosť, ktorá nastala po vrátení veci krajským súdom (strata\nspôsobilosti matky maloletej dcéry byť účastníčkou konania), uznesením z 19. mája 2016\nkonanie zastavil. Keďže konanie vo veci návrhu sťažovateľa na nariadenie návratu\nmaloletej dcéry do krajiny obvyklého pobytu je právoplatne skončené (uznesenie okresného\nsúdu z 19. mája 2016 nadobudlo právoplatnosť 7. júla 2016), sťažovateľovi v čase\npredbežného prerokovania jeho sťažnosti ústavným súdom zjavne nehrozí žiadna ujma\nplynúca z „nedostatočného odôvodnenia“ napadnutého uznesenia krajského súdu, podľa\nktorého nie je v najlepšom záujme maloletej dcéry, aby jej návrat do Juhoafrickej republiky\nbol nariadený, keďže „všeobecne dieťa mladšie ako 16 rokov má prirodzenejšie o 20 %\nsilnejšiu väzbu na matku, ako na otca“.\nKonanie vo veci návratu maloletej dcéry do krajiny jej obvyklého pobytu bolo\nviazané na osobu matky, vo vzťahu ku ktorej všeobecné súdy posudzovali, či\nk neoprávnenému zadržaniu maloletej dcéry, a tým aj k porušeniu opatrovníckeho práva\notca ako sťažovateľa zo strany matky ako nositeľky rodičovských práv a povinností došlo.\nAko okresný súd v uznesení o zastavení konania z 19. mája 2016 poznamenal, sťažovateľ je\nv súčasnosti jediným zákonným zástupcom maloletej dcéry a jediným nositeľom\nrodičovských práv a povinností, čo zároveň znamená, že k porušovaniu jeho opatrovníckych\n\n9\n\npráv zo strany matky maloletej dcéry už nemôže dochádzať. Vzhľadom na uvedené\nokolnosti neexistuje žiadna možnosť, aby ústavný súd po prípadnom prijatí tejto časti\nsťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o porušení základných práv\nsťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy. Ústavný súd preto túto časť sťažnosti\npri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nII.2 K namietanému porušeniu čl. 12 ods. 1 ústavy\nPodľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.\nZákladné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\nÚstavný súd konštatuje, že čl. 12 ods. 1 ústavy neobsahuje garanciu základných práv\nalebo slobôd, pretože je súčasťou všeobecných ustanovení zakotvených v prvom oddiele\ndruhej hlavy ústavy pojednávajúcej o základných právach a slobodách. S prihliadnutím na\nuvedené ústavný súd konštatuje, že porušenie článku ústavy, ktorý nezakotvuje žiadne\nzákladné právo alebo slobodu, nemožno podaním sťažnosti podľa čl. 127 ústavy namietať\nsamostatne. Ústavný súd rozhoduje vždy o porušení konkrétneho základného práva alebo\nslobody zakotveného v druhej hlave ústavy, prípadne práva zaručeného medzinárodnými\nzmluvami o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Iné ustanovenie uvedených\nprávnych aktov síce možno namietať, ale vždy len v spojení s namietaným porušením\nzákladného práva alebo slobody (obdobne napr. II. ÚS 167/04, III. ÚS 300/06).\nVzhľadom na uvedené ústavný súd aj túto časť sťažnosti pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n\nII.3 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\n\n10\n\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide aj\nvtedy, ak v napadnutom konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia\nalebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,\npretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04,\nII. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).\nZo sťažnosti vyplýva, že k namietanému porušeniu označeného základného práva\nsťažovateľa malo dôjsť postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n15 CoP 7/2016.\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 102/05, II. ÚS 387/06) sa\nochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným\nsúdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva\noznačenými orgánmi verejnej moci (v posudzovanom prípade krajským súdom) ešte mohlo\ntrvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať\nk namietanému porušovaniu označeného základného práva postupom krajského súdu,\nústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde). Navyše zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, prostredníctvom ktorej\nsťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, môže vyplývať aj z toho, že porušenie\ntohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už\npríslušný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127\nods. 1 ústavy (m. m. IV. ÚS 223/2010). Vychádza pritom z toho, že účelom práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej\nsa nachádza fyzická osoba alebo právnická osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu\nverejnej moci, ktorý (účel) sa dosiahne právoplatným rozhodnutím (I. ÚS 167/03).\nZo zistení ústavného súdu vyplýva, že v napadnutom konaní krajský súd uznesením\nsp. zn. 15 CoP 7/2016 z 2. marca 2016 uznesenie okresného súdu z 23. novembra 2015\nzrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd teda v čase doručenia\n\n11\n\nsťažnosti ústavnému súdu (2. mája 2016, pozn.) už vo veci rozhodol, a preto v tomto čase\nuž nemohol porušovať základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd\npreto pri predbežnom prerokovaní odmietol aj túto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nPo odmietnutí sťažnosti ako celku už nebol právny dôvod zaoberať sa ostatnými\nnávrhmi sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. októbra 2016\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "spôsobilosť-procesná", "konanie-zastavenie", "maloletý-obvyklý pobyt"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:afee579e-dafb-48c2-bac2-bdb3d9995c89", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.431.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 431/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 431/2016 z 19. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-19", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.431.2016.1"}, {"guid": "ussr:9b09466b-12a4-42e5-b19c-b7d9398971fa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 223/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 223/2010 z 3. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-03", "citacie_n": 177, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9b09466b-12a4-42e5-b19c-b7d9398971fa"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 357, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 387/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:af9b1cc2-37bc-4303-ba77-75848d859977", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 235/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 235/05 z 24. 8. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-08-24", "citacie_n": 223, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af9b1cc2-37bc-4303-ba77-75848d859977"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:6c41e571-945e-40af-b248-1aceb6084a93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6c41e571-945e-40af-b248-1aceb6084a93"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:2a8e61ec-ada4-4fe8-865b-bd6273e3f98d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 167/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 167/04 z 7. 7. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-07-07", "citacie_n": 116, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a8e61ec-ada4-4fe8-865b-bd6273e3f98d"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:b2ca7272-31fa-44e0-9aa3-d11968e0fbae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 167/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 167/03 z 23. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-23", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2ca7272-31fa-44e0-9aa3-d11968e0fbae"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "5edcb627-4080-412e-ac7a-3e603c61f78f:4b0f0eae-616c-4459-9675-4ca772f1b671", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6113214653.2", "spisova_znacka": "15CoP/61/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoP/61/2013 z 22. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-10-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6113214653.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c3409ede-e2f5-4633-8d4e-1bae078324f6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.84.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 84/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 84/2024 z 6. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.84.2024.1"}, {"guid": "ussr:30b02d94-23c3-4aea-92b3-8e7e6614e1b8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.425.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 425/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 425/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.425.2019.1"}, {"guid": "ussr:338a9a01-bdc2-4656-8a06-aab486a77f31", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.159.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 159/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.159.2020.1"}]}