{"guid": "ussr:1ad9e267-925e-4335-9e37-131a7a3a8e03", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.759.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 759/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 759/2016 z 26. 10. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. II. ÚS 759/2016, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.759.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2016-10-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1ad9e267-925e-4335-9e37-131a7a3a8e03", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.759.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.759.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.759.2016.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 759/2016-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. októbra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\nobchodnej spoločnosti OREMUS, s. r. o., Malá Bara 53, a\n\n,\n\nzastúpených Advokátskou kanceláriou GHS Legal, s. r. o., Lazaretská 3/A, Bratislava,\nv mene ktorej koná advokát JUDr. Pavol Horňák, LL.M, vo veci namietaného porušenia\nzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nOkresného súdu Trebišov č. k. 13 Cb 18/2015-173 z 12. októbra 2015 v spojení s uznesením\nKrajského súdu v Košiciach č. k. 4 Cob 159/2015-252 zo 14. januára 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti OREMUS, s. r. o., a\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. apríla 2016\ndoručená sťažnosť spoločnosti OREMUS, s. r. o. (ďalej aj „sťažovateľka“), a\n(ďalej len „sťažovateľ“, spolu len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho\nzákladného práva podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\nuznesením Okresného súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“) č. k. 13 Cb 18/2015-173\nz 12. októbra 2015 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) v spojení s uznesením Krajského\nsúdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 4 Cob 159/2015-252 zo 14. januára 2016\n\n(ďalej len „uznesenie krajského súdu“). Dňa 9. augusta 2016 bolo ústavnému súdu doručené\ndoplnenie sťažnosti sťažovateľov, ktorým spresnili petit sťažnosti tak, že namietajú\nporušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením okresného súdu v spojení s uznesením krajského súdu.\nZo sťažnosti doručenej ústavnému súdu 1. apríla 2016 vyplýva, že spoločnosť\nOREMUS, s. r. o., konajúca spoločníčkou\n\n(ďalej len „žalobkyňa)\n\nsa žalobou na okresnom súde domáhala zaplatenia istiny v sume 530 000 € s príslušenstvom\nz titulu náhrady škody, ktorú mal sťažovateľ ako konateľ spoločnosti OREMUS, s. r. o.,\nspôsobiť\n\nneoprávnenými\n\nhotovostnými\n\nvýbermi\n\nz\n\nbankového\n\núčtu\n\nspoločnosti\n\nOREMUS, s. r. o.\nNávrhom doručeným okresnému súdu 28. septembra 2015 sa žalobkyňa domáhala\nnariadenia predbežného opatrenia, ktorým by okresný súd uložil sťažovateľovi\nako konateľovi spoločnosti OREMUS, s. r. o., zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou\nzapísanou na liste vlastníctva\n. Sťažovatelia uvádzajú, že aktívna legitimácia žalobkyne je daná § 122\nods. 3 Obchodného zákonníka.\nOkresný súd napadnutým uznesením sťažovateľovi ako konateľovi spoločnosti\nOREMUS, s. r. o., prikázal zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na liste\nvlastníctva „\n\nako stavba č.\n\nna parc. č.\n\niná stavba, popis stavby − polyfunkčná budova, parc. č.\nzastavané plochy a nádvoria, parc. č.\na nádvoria, parc. č.\n\n, druh stavby −\no výmere 1005 m 2 −\n\no výmere 886 m 2 − zastavané plochy\n\nvo výmere 557 m 2 − zastavané plochy a nádvoria vo výlučnom\n\nvlastníctve žalobkyne, a to v rozsahu ich predaja, darovania, zamenenia, založenia,\nzaťaženia vecným bremenom, daním do nájmu, vložením do majetku inej obchodnej\nspoločnosti až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej“.\n\n2\n\nSťažovateľ podal proti uzneseniu okresného súdu odvolanie. Krajský súd\nnapadnutým uznesením potvrdil uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd\nprikázal sťažovateľovi ako konateľovi spoločnosti OREMUS, s. r. o., „zdržať sa\nnakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV\nna parc. č.\nparc. č.\n\nako stavba č.\n\n, druh stavby − iná stavba, popis stavby − polyfunkčná budova,\no výmere 1005 m2 − zastavané plochy a nádvoria, parc. č.\n\no výmere 886 m2 − zastavané plochy a nádvoria vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa,\na to v rozsahu ich predaja, darovania, zamenenia, založenia, zaťaženia vecným bremenom,\ndaním do nájmu, vložením do majetku inej obchodnej spoločnosti až do právoplatného\nrozhodnutia vo veci samej“.\nSťažovatelia sa domnievajú, že vydaním napadnutého uznesenia okresného súdu\nv spojení s uznesením krajského súdu «bol porušený zákon č. 460/1992 Zb. Ústava\nSlovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“), ako aj Dohovor o ochrane ľudských práv\nzákladných slobôd vyhláseného pod č. 209/1992 Zb. (ďalej len ako „Dohovor“)».\nVo vzťahu k posúdeniu napadnutých rozhodnutí ústavným súdom sťažovatelia\npoukazujú na judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej «ústavná prax pripúšťa možnosť\npreskúmať procesné rozhodnutia, aj keď nejde o „konečné“ rozhodnutie, ak ním súd porušil\nzákladné právo sťažovateľa za predpokladu, že v nasledujúcom konaní by bol sťažovateľ\nvystavený\n\npretrvávajúcemu,\n\nči\n\nďalšiemu\n\nporušovaniu\n\njeho\n\nzákladných\n\npráv\n\n(II. ÚS 105/09)».\nPodľa sťažovateľov napadnuté uznesenie krajského súdu vykazuje známky jasnej\narbitrárnosti, pretože krajský súd pri jeho vydaní «nerešpektoval, resp. rozhodol v rozpore\ns ustanoveniami zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“)\nupravujúcimi podmienky nariadenia predbežného opatrenia».\nSťažovatelia uvádzajú, že dôvodmi pre nariadenie predbežného opatrenia podľa\nObčianskeho súdneho priadku účinného v čase rozhodovania vo veci konajúcich súdov\n(ďalej aj „OSP“) je „buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov − ak je nevyhnutné\n\n3\n\nregulovať určité právne vzťahy medzi účastníkmi, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej\nzväčšovanie alebo existencia obavy ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia - to by nastalo\nnajmä v prípade, ak by Sťažovateľ 2 úmyselne zmenšoval svoj majetok alebo konal takým\nspôsobom, že by znižoval hodnotu svojho majetku, ktorý možno postihnúť exekúciou“.\nSťažovatelia zastávajú názor že, ak by aj bola žalobkyňa v konaní vo veci samej\núspešná a sťažovateľ by dobrovoľne neplnil, žalobkyňa by bola oprávnená uspokojiť\nsa výlučne len z majetku sťažovateľa. Ak mala žalobkyňa obavy, že sťažovateľ úmyselne\nzmenšuje svoj majetok, prípadne znižuje hodnotu svojho majetku, ktorý by bolo možné\nv budúcnosti postihnúť exekúciou, mala sa podľa sťažovateľov domáhať vydania\npredbežného opatrenia, ktorým by sťažovateľovi v tomto konaní zabránila. Okresný súd\nvšak podľa sťažovateľov nariadením predbežného opatrenia žiadnym spôsobom nezabránil\nsťažovateľovi\n\na\n\nani\n\nzabrániť\n\nnemohol\n\nv\n\nznižovaní\n\nhodnoty\n\njeho\n\nmajetku,\n\nale len nezmyselne, bezdôvodne a najmä protiprávne zabránil tretej osobe (spoločnosti\nOREMUS, s. r. o., pozn. sťažovateľov) v nakladaní so svojím majetkom, keďže v prípade\núspechu žalobkyne vo veci samej by sa aj tak nemohla uspokojiť z majetku, ktorý je týmto\npredbežným opatrením postihnutý, keďže tento majetok nie je vo vlastníctve sťažovateľa.\nSťažovatelia namietajú, že tento zásah do práv tretej osoby (sťažovateľky, pozn.)\n„bez akéhokoľvek rozumného, či právneho dôvodu je veľmi vážnym arbitrárnym zásahom\ndo ústavných práv a právom chránených záujmov právnickej osoby, ktorý vytvára vážny\nprecedens protiprávneho obmedzovania právnickej osoby v dôsledku sporov, v ktorých táto\nprávnická osoba nie účastníkom konania na strane žalovaného a ktorej obmedzenie nemá\na ani nemôže mať žiadny vplyv alebo prínos pre takéto spory“.\nOkresný súd aj krajský súd podľa sťažovateľov pri svojom rozhodovaní postupovali\narbitrárne, keď obmedzili konateľské oprávnenie sťažovateľa. Sťažovatelia namietajú,\nže obmedziť konateľské oprávnenie môže „iba spoločenská zmluva alebo valné\nzhromaždenie, teda nie súd (uznesenie NS SR sp. zn. 2 Obo 96/2002). Z uvedeného vyplýva,\nže od konateľov obchodnej spoločnosti nemožno spravodlivo žiadať, aby obmedzili svoje\n\n4\n\nkonateľské oprávnenia, lebo toto obmedzenie by bolo v rozpore so zákonom, aj s platnou\nspoločenskou zmluvou!!!“.\nSťažovatelia preto navrhujú, aby ústavný súd vydal tento nález:\n„1. Základné právo sťažovateľa − spoločnosti OREMUS, s. r. o., IČO: 36 587 885,\nso sídlom: 076 32 Malá Bara 53 zaručené čl. 13 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky bolo\nuznesením Okresného súdu Trebišov zo dňa 12. 10. 2015, č. k. 13 Cb/18/2015-173 v spojení\ns uznesením Krajského súdu Košice zo dňa 14. 01. 2016, č. k. 4 Cob/159/2015-252\nporušené.\n2. Základné právo sťažovateľa −\n\n, bytom:\n\nzaručené čl. 13 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky bolo uznesením Okresného súdu\nTrebišov zo dňa 12. 10. 2015, č. k. 13 Cb/18/2015-173 v spojení s uznesením Krajského\nsúdu Košice zo dňa 14. 01. 2016, č. k. 4 Cob/159/2015-252 porušené.\n3. Uznesenie Krajského súdu Košice zo dňa 14. 01. 2016, č. k. 4 Cob/159/2015-252\nsa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu Košice na ďalšie konanie.\n4. Okresný súd Trebišov a Krajský súd Košice sú povinní spoločne a nerozdielne\nnahradiť sťažovateľovi − spoločnosti OREMUS, s. r. o., IČO: 36 587 885, so sídlom:\n076 32 Malá Bara 53 a sťažovateľovi −\n\n, bytom:\n\n, náhradu trov právneho zastúpenia v sume 363,79 EUR s DPH (za 2 úkony právnej\nslužby v sume 2 x 143,- EUR − príprava a prevzatie zastúpenia a písomné podanie/ústavná\nsťažnosť + 2 x režijný paušál 2 x 8,58 EUR + 20 % DPH), na účet právneho zástupcu\nsťažovateľa − advokátskej kancelárie GHS Legal, s. r. o., so sídlom Lazaretská 3/A, 811 08\nBratislava do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nV doplnení sťažnosti sťažovatelia uvádzajú, že „v dôsledku porušenia, resp.\nnerešpektovania a nedodržania zákona pri rozhodovaní porušovateľov bolo porušené ich\nzákladné právo na súdnu a inú právnu ochranu zaručené v čl. 46 Ústavy, resp. ich právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru“. Zároveň namietajú, že tým, že\nokresný súd aj krajský súd vydali nezákonné rozhodnutia, ktoré obmedzujú ich vlastnícke\nprávo, došlo aj k porušeniu ich základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ústavy.\n\n5\n\nSťažovatelia preto upravili petit sťažnosti v tomto znení:\n„1. Základné právo sťažovateľa − spoločnosti OREMUS, s. r. o., IČO: 36 587 885,\nso sídlom Malá Bara 53, 076 32 Malá Bara − na súdnu a inú právnu ochranu, zaručené\nv čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, resp. právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru bolo uznesením Okresného súdu Trebišov zo dňa 12. 10. 2015, č. k.\n13 Cb/18/2015-173 v spojení s uznesením Krajského súdu Košice zo dňa 14. 01. 2016, č. k.\n4 Cob/159/2015-252 porušené.\n2. Základné právo sťažovateľa −\n\n, trvale bytom\n\n− na súdnu a inú právnu ochranu, zaručené v čl. 46 Ústavy\nSlovenskej republiky, resp. právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru bolo uznesením Okresného súdu Trebišov zo dňa 12. 10. 2015, č. k. 13\nCb/18/2015-173 v spojení s uznesením Krajského súdu Košice zo dňa 14. 01. 2016, č. k. 4\nCob/159/2015-252 porušené.\n3. Základné právo sťažovateľa − spoločnosti OREMUS, s. r. o., IČO: 36 587 885,\nso sídlom Malá Bara 53, 076 32 Malá Bara − vlastniť majetok, zaručené v čl. 20 Ústavy\nSlovenskej republiky bolo uznesením Okresného súdu Trebišov zo dňa 12. 10. 2015, č. k.\n13 Cb/18/2015-173 v spojení s uznesením Krajského súdu Košice zo dňa 14. 01. 2016, č. k.\n4 Cob/159/2015-252 porušené.\n4. Základné právo sťažovateľa −\n\n, trvale bytom\n\n− vlastniť majetok, zaručené v čl. 20 Ústavy Slovenskej\nrepubliky bolo uznesením Okresného súdu Trebišov zo dňa 12. 10. 2015, č. k.\n13 Cb/18/2015-173 v spojení s uznesením Krajského súdu Košice zo dňa 14. 01. 2016, č. k.\n4 Cob/159/2015-252 porušené.\n5. Uznesenie Krajského súdu Košice zo dňa 14. 01. 2016, č. k. 4 Cob/159/2015-252\nsa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu Košice na ďalšie konanie.\n6. Okresný súd Trebišov a Krajský súd Košice sú povinní spoločne a nerozdielne\nnahradiť sťažovateľovi − spoločnosti OREMUS, s. r. o., IČO: 36 587 885, so sídlom:\n076 32 Malá Bara 53 a sťažovateľovi −\n\n, bytom:\n\n, náhradu trov právneho zastúpenia v sume 363,79 EUR s DPH (za 2 úkony právnej\nslužby v sume 2 x 143,- EUR − príprava a prevzatie zastúpenia a písomné podanie/ústavná\nsťažnosť + 2 x režijný paušál 2 x 8,58 EUR + 20 % DPH), na účet právneho zástupcu\n\n6\n\nsťažovateľa − advokátskej kancelárie GHS Legal, s. r. o., so sídlom Lazaretská 3/A, 811 08\nBratislava do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nVzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodoval o sťažnosti sťažovateľov v zmysle\ntakto upraveného petitu ich sťažnosti.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nPredmetom predbežného prerokovania sťažnosti je sťažovateľmi namietané\nporušenie ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu v spojení s uznesením krajského súdu. Podľa\n\n7\n\nsťažovateľov napadnuté uznesenie krajského súdu vykazuje známky arbitrárnosti, pretože\nkrajský súd pri jeho vydaní rozhodol v rozpore s ustanoveniami Občianskeho súdneho\nporiadku účinného v čase rozhodovania, ktoré upravujú podmienky nariadenia predbežného\nopatrenia, obmedzil konateľské oprávnenie sťažovateľa a zároveň týmto rozhodnutím došlo\naj k zásahu do práv tretej osoby, teda sťažovateľky.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\nZ doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská, na základe\nktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom označeným\nprávam v zásade identické (IV. ÚS 147/08).\n1. K namietanému porušeniu práv sťažovateľa napadnutým uznesením\nokresného súdu\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\n\n8\n\nZ princípu subsidiarity, z ktorého vychádza čl. 127 ods. 1 ústavy, vyplýva,\nže právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba\nvtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri\nuplatňovaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť\nnielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní\nsa až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).\nProti uzneseniu okresného súdu bol prípustný riadny opravný prostriedok\n(odvolanie), ktorý sťažovateľ riadne využil. Príslušným súdom na poskytnutie ochrany proti\nnamietanému porušeniu označených práv bol v odvolacom konaní krajský súd. Vzhľadom\nna uvedené ústavný súd nemá právomoc na prerokovanie sťažnosti v časti, ktorá smeruje\nproti uzneseniu okresného súdu, a preto sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.\n2. K namietanému porušeniu práv sťažovateľa napadnutým uznesením\nkrajského súdu\nSťažovatelia v sťažnosti namietajú, že napadnutým uznesením krajského súdu došlo\nk porušeniu ich označených práv, pretože napadnuté uznesenie krajského súdu vykazuje\nznámky arbitrárnosti, keďže krajský súd pri jeho vydaní rozhodol v rozpore s ustanoveniami\nObčianskeho súdneho priadku, ktoré upravujú podmienky nariadenia predbežného\nopatrenia, obmedzil konateľské oprávnenie sťažovateľa a zároveň týmto rozhodnutím\nzasiahol aj do práv tretej osoby, teda sťažovateľky.\nÚstavný súd v prvom rade považuje za potrebné poukázať na svoju konštantnú\njudikatúru, podľa ktorej ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa\nčl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto\nprávomoci ústavný súd nie je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať ani právne\nnázory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu\ntotiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\n\n9\n\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže\nstať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými\nsa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom\nby bolo\n\nmožné\n\nuvažovať\n\nlen\n\nv\n\nprípade,\n\nak\n\nby\n\nsa\n\ntento\n\nnatoľko\n\nodchýlil\n\nod znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nÚstavný súd tiež považuje za potrebné uviesť, že posúdenie podmienok na nariadenie\npredbežného opatrenia je vecou všeobecných súdov (čl. 142 ústavy). Ako nezávislý súdny\norgán ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) ústavný súd v zásade nie je oprávnený zasahovať\ndo rozhodnutí o predbežných opatreniach, keďže nie je súčasťou sústavy všeobecných\nsúdov, o to viac, že ide o rozhodnutia, ktoré do práv a povinností účastníkov konania\nnezasahujú konečným spôsobom (IV. ÚS 82/09). Ústavný súd posudzuje problematiku\npredbežných opatrení zásadne iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého\nrozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia alebo o zamietnutí návrhu na jeho vydanie\npristupuje len za celkom výnimočných okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť\ndo rozhodnutí všeobecných súdov o predbežných opatreniach iba za predpokladu, že by\nrozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný\nrozpor s princípmi spravodlivého procesu.\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd považuje za potrebné tiež zdôrazniť, že aj\nv konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musia byť rešpektované minimálne\npožiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého procesu, resp. základnému právu\nna súdnu ochranu. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí mať\npredovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané príslušným\norgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť najmä náležite odôvodnené.\nVšeobecný súd pritom nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\n\n10\n\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,\nže z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\nÚstavný súd zároveň poukazuje aj na to, že účelom predbežného opatrenia je dočasná\núprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov\nkonania o predbežnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní\no predbežnom opatrení. Všeobecný súd predbežným opatrením dočasne upravuje pomery\núčastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu,\nkto sa vydania predbežného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu,\nproti komu návrh smeruje. Predbežné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu\nspravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia\no nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu (napr. III. ÚS 309/2012,\nII. ÚS 339/2012).\n\nPredbežné\n\nrozhodnutia\n\npredstavujú\n\nopatrenia,\n\ntrvanie\n\nktorých\n\nje obmedzené a môže byť kedykoľvek na návrh zrušené (II. ÚS 666/2014).\nVychádzajúc z uvedených východísk, sa ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\ntejto časti sťažnosti sústredil na posúdenie, či ju nemožno považovať za zjavne\nneopodstatnenú.\nKrajský súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie okresného súdu vo výroku,\nktorým okresný súd prikázal sťažovateľovi „ako konateľovi spoločnosti OREMUS s. r. o...\nzdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na\nako stavba č. súp.\n\nna parc. č.\n\npolyfunkčná budova, parc. č.\na parc. č.\n\nkat. úz.\n\n, druh stavby − iná budova, popis stavby −\no výmere 1005 m 2 − zastavané plochy a nádvoria\n\no výmere 886 m2 − zastavané plochy a nádvoria vo výlučnom vlastníctve\n\nnavrhovateľa, a to v rozsahu ich predaja, darovania, zamenenia, založenia, zaťaženia\nvecným bremenom, daním do nájmu, vložením do majetku inej obchodnej spoločnosti\naž do právoplatného skončenia konania vo veci samej“, a v prevyšujúcej časti návrh na\nnariadenie predbežného opatrenia zamietol.\n\n11\n\nKrajský súd vo svojom rozhodnutí skonštatoval správnosť uznesenia okresného súdu\na s výnimkou rozsahu nariadeného predbežného opatrenia sa stotožnil aj s jeho\nodôvodnením (okresný súd sa v napadnutom uznesení stotožnil so skutkovými a právnymi\ndôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, preto návrhu vyhovel a podľa § 76\nods. 4 OSP už ďalšie dôvody svojho rozhodnutia neuviedol, pozn.), pričom na doplnenie\ndôvodov napadnutého uznesenia okresného súdu a k odvolaniu sťažovateľa krajský súd\nuviedol: „Ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť\ndôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými\nťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz\n(§ 102 ods. 1 O. s. p.).\nPlatná právna úprava v citovanom zákonnom ustanovení umožňuje nariadiť\npredbežné opatrenie po začatí konania, ak je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov\nkonania a to až do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Podmienky nariadenia\npredbežného opatrenia po začatí konania sú zásadné totožné s podmienkami,\nktoré zákon ustanovuje pre nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania (§ 74\naž 77 O. s. p.). To znamená, že aj po začatí konania možno nariadeným predbežným\nopatrením nielen dočasne upraviť pomery účastníkov konania, ale nariadiť predbežné\nopatrenie možno aj vtedy, ak je tu obava, že by výkon rozhodnutia bol ohrozený.\nPredpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie nároku, ktorému\nsa má navrhovaným predbežným opatrením poskytnúť ochrana; osvedčenie naliehavosti\ndočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho\nrozhodnutia, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a preukázanie\nvzťahu navrhovaného predbežného opatrenia k predmetu konania vo veci samej. Všetky\ntieto zákonné podmienky musia byť splnené súčasne. Z dočasného charakteru predbežných\nopatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú\npotrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia\nbyť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku,\nktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len\ndočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Pred nariadením\npredbežného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku predbežného opatrenia sa nevytvorí\nnezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi a či zásah do práv\n\n12\n\ndotknutého účastníka je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv\na právom chránených záujmov; t. j. či ide o zásah primeraný a posúdiť, či predbežným\nopatrením nedochádza k zásahu do práv dotknutého účastníka nad nevyhnutnú mieru.\nV predmetnej veci podal navrhovateľ návrh na nariadenie opatrenia po začatí\nkonania vo veci samej a sleduje ním dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania súdom\ndo skončenia konania vo veci samej.\nOdporcom v tejto veci je fyzická osoba − konateľ spoločnosti navrhovateľa, proti\nktorému vo veci samej uplatňuje spoločnosť, v mene ktorej koná jej spoločníčka p.\n, nárok na náhradu škody, ktorú spôsobil spoločnosti ako jej jediný štatutárny\norgán − konateľ. Navrhovateľ vznik škody vo veci samej odôvodňoval neoprávnenými\nvýbermi peňažných prostriedkov odporcom ako konateľom, ktoré nepoužil v súlade\nso záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Okrem iných skutkov sa práve pre tieto\nneoprávnené výbery peňažných prostriedkov z účtu navrhovateľa vedie proti odporcovi\ntrestné stíhanie.\nKonštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania\npredbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie. Medzi osvedčením\na dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu\npri vydávaní uznesenia o predbežnom opatrení a rozsudku. Dokazovanie pred rozhodnutím\no návrhu na predbežné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom\nkonaní. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom\noznačených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu\nna predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky\nprocesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní, to znamená, že samotný\nnárok nemusí navrhovateľ preukázať nepochybne. Výsledkom takéhoto postupu je,\nže osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako\nnanajvýš (vysoko) pravdepodobné.\nVzhľadom na uvedené nie je dôvodná odvolacia námietka odporcu, že navrhovateľ\nnepreukázal dostatočne tvrdené skutočnosti. O tom, či nárok navrhovateľa na náhradu\nškody je dôvodný, prípadne v akom rozsahu, rozhodne súd prvého stupňa po vykonanom\ndokazovaní vo veci samej. V tomto konaní však navrhovateľ splnil zákonný predpoklad pre\n\n13\n\nnariadenie predbežného opatrenia a osvedčil pravdepodobnosť skutočností, ktoré\nsú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia predbežného opatrenia.\nDruhým predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa dočasne\nmajú upraviť pomery účastníkov konania, je podľa ustálenej súdnej praxe osvedčenie\nnaliehavosti takejto úpravy. Navrhovateľ popísal úkony, ktoré vykonal odporca ako fyzická\nosoba, aby tak zmaril uspokojenie svojich veriteľov a tiež popísal konanie odporcu\nako konateľa navrhovateľa, ktorý využíval prostriedky a majetok navrhovateľa v súvislosti\nso svojim iným podnikaním. Ani v odvolaní odporca nepoprel, že zriadil na nehnuteľný\nmajetok navrhovateľa záložné právo na zabezpečenie úveru, ktorý si z banky vzala\nspoločnosť, v ktorej je spoločníkom a jediným konateľom. Poukázal tiež na svoje zásluhy pri\ndojednaní veľmi dobrých podmienok pre prenájom polyfunkčnej budovy patriacej\nnavrhovateľovi, nevyjadril sa však už k tvrdeniu navrhovateľa, že dve tretiny dojednaného\nnájomného pohltila práve spoločnosť odporcu na základe zmluvy, ktorú sám za\nnavrhovateľa dojednal s touto svojou spoločnosťou ako odmenu za sprostredkovanie.“\nKrajský súd po poukázaní na § 135 ods. 1 a § 135a ods. 1 prvú vetu a druhú vetu\nza druhou čiarkou OSP v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že „sa stotožňuje\nso záverom súdu prvého stupňa, že doterajšie úkony odporcu ako konateľa navrhovateľa\npredstavujú bezprostredné ohrozenie záujmov a majetku navrhovateľa a tým zrejme\nohrozenie aj jeho ďalšej existencie. Navyše, ak pre nezhody dvoch spoločníkov\nnavrhovateľa s rovnakou výškou podielu nie je predpoklad, že by spoločnosť sama mohla\nurobiť opatrenia na zamedzenie takým úkonom odporcu ako konateľa, ktoré ju poškodzujú.\nSúd prvého stupňa správne konštatoval, že týmito skutočnosťami navrhovateľ osvedčil\naj existenciu druhého predpokladu pre nariadenie predbežného opatrenia − bezprostredne\nmu hroziacej ujmy.\nNariadenie predbežného opatrenia proti konateľovi obchodnej spoločnosti nie je\nprotiústavné, ani protizákonné tak, ako to uvádza odporca s odkazom na ustanovenie § 133\nods. 3 O. s. p. Predbežné opatrenie je procesným inštitútom, ktorým možno za splnenia\nzákonných podmienok obmedziť práva účastníka konania. Nariadenie predbežného\nopatrenia nie je na ujmu práva účastníka na súdnu ochranu konečným rozhodnutím vo veci\nsamej. Rozhodovanie a rozhodnutie o predbežnom opatrení v občianskom súdnom konaní\n\n14\n\nje súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky. Porušenie tohto základného práva v spojitosti s predbežnými\nopatreniami predpokladá také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné\nprocesnými prostriedkami obsiahnutými v Občianskom súdnom poriadku. Takýmto\nporušením však nemôže byť samo osebe nariadenie predbežného opatrenia (uznesenie\nÚstavného súdu SR č. 57/2000).“.\nK námietke sťažovateľa, že nariadeným predbežným opatrením sa zasahuje do práv\ntretej osoby, ktorá nie je účastníkom konania, krajský súd uviedol, že s týmto názorom\nnemožno súhlasiť. Podľa krajského súdu „odporca je konateľom navrhovateľa\na obmedzenie práv odporcu ako konateľa sa môže dotknúť len navrhovateľa, ktorý je\núčastníkom tohto konania a práve takéto predbežné opatrenie na svoju ochranu a ochranu\nsvojho majetku navrhuje. Účel predbežného opatrenia, t. j. zamedziť odporcovi ako\nkonateľovi nenakladať s nehnuteľnosťami navrhovateľa v rozpore so záujmami\nnavrhovateľa a všetkých spoločníkov, nemožno pritom dosiahnuť iným spôsobom, pretože\nspoločníci, každý s majetkovým podielom 50%, sa nevedia na spoločnom postupe proti\nkonateľovi dohodnúť.\nKeďže predmetom konania vo veci samej je nárok navrhovateľa proti svojmu\nkonateľovi na náhradu škody, požadované a nariadené predbežné opatrenie má vecnú\nsúvislosť s konaním o veci samej, lebo sa ním obmedzujú konateľské oprávnenia odporcu\ndo právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej tak, aby nedochádzalo k ujme navrhovateľa.“.\nKrajský súd tiež zastáva názor, že „nariadením predbežného opatrenia nevznikne\nodporcovi neprimeraná ujma, pretože ide o dočasné opatrenie, ktorého trvanie\nje obmedzené len po dobu trvania konania vo veci samej, ide len o obmedzenie\nkonateľských oprávnení odporcu vo vzťahu k označeným nehnuteľnostiam, teda nariadené\npredbežné opatrenie sa nedotkne ostatných oprávnení odporcu ako konateľa a nebude mať\nani vplyv na užívanie týchto nehnuteľností navrhovateľom, ani na už existujúce zmluvné\nvzťahy. Odvolací súd poukazuje na to, že nariadeným predbežným opatrením nie je\nprejudikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby\n\n15\n\nkonečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam a nedochádzalo inak k zvyšovaniu už\ntvrdenej existujúcej škode na majetku navrhovateľa.“.\nÚstavný súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnuté\nuznesenie krajského súdu, výklad právnych predpisov, ako aj jeho právne závery nie sú\narbitrárne, prípadne zjavne neodôvodnené, a dokonca z nich ani nevyplýva taká aplikácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím\npodstaty a zmyslu sťažovateľmi označených základných práv a slobôd. Podľa názoru\nústavného súdu argumentácia krajského súdu zodpovedá príslušným ustanoveniam\nObčianskeho súdneho poriadku týkajúcim sa podmienok nariadenia predbežného opatrenia.\nTo, že sa sťažovatelia nestotožňujú s právnym názorom a rozhodnutím krajského súdu,\nnemôže viesť k ich tvrdeniu o arbitrárnosti napadnutého uznesenia a nezakladá to ani\noprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor krajského súdu svojím vlastným.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde jednou z možností, pre ktoré môže\nústavný súd odmietnuť sťažnosť sťažovateľa, je aj jej zjavná neopodstatnenosť. Podľa\nkonštantnej judikatúry ústavného súdu je sťažnosť zjavne neopodstatnená vtedy, keď\nnamietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci\nnemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,\na to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,\nIII. ÚS 198/07).\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že medzi napadnutým\nuznesením krajského súdu a sťažovateľmi označenými základnými právami podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá\nby naznačovala reálnu možnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí tejto časti\n\n16\n\nsťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd preto sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nPretože ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľov v časti, v ktorej namietali\nporušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, je sťažnosť zjavne neopodstatnená aj vo vzťahu k namietanému porušeniu\nzákladného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať\nsa ďalšími návrhmi sťažovateľov obsiahnutými v petite sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. októbra 2016\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodnutie-predbežnej povahy", "arbitrárnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9e096441-7fda-445f-adf9-1c96975a5788", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 666/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 666/2014 z 9. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-09", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e096441-7fda-445f-adf9-1c96975a5788"}, {"guid": "ussr:2d5e99a8-746c-4e9f-905b-dcb3fe4a9ae5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 339/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 339/2012 z 13. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-13", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d5e99a8-746c-4e9f-905b-dcb3fe4a9ae5"}, {"guid": "ussr:437ca05e-5be6-4681-bda8-de5bea35caed", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 309/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2012 z 3. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-03", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:437ca05e-5be6-4681-bda8-de5bea35caed"}, {"guid": "ussr:2cb65698-4f30-4a71-a6be-fb0cb80454ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 105/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 105/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cb65698-4f30-4a71-a6be-fb0cb80454ee"}, {"guid": "ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 496, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "f761ebd7-bf20-4945-9abf-f989bc704cf1:1043ca81-e746-4871-aabb-59cacd30ce5a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1115208958.1", "spisova_znacka": "4Cob/159/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/159/2015 z 12. 7. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-07-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1115208958.1"}, {"guid": "101c70d9-2680-4b48-ba26-56ce62af1ca8:cee02f0e-5ec0-4579-a8cd-6e0255e3d8bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Cb/18/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13Cb/18/2015 z 6. 3. 2015", "sud": "Okresný súd Lučenec", "datum_vydania": "2015-03-06", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/101c70d9-2680-4b48-ba26-56ce62af1ca8:cee02f0e-5ec0-4579-a8cd-6e0255e3d8bf"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c41e1ea4-e27c-40b4-bb6b-e5715c87e0d8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.165.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 165/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 165/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.165.2020.1"}, {"guid": "7d5481f4-fb5e-477a-9d32-f2a0160f38bb:ff0b8c59-4a47-458a-843b-b4b00cc54b2c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7126205269.1", "spisova_znacka": "4Cob/125/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/125/2026 z 22. 9. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-09-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7126205269.1"}, {"guid": "af6126c6-0a08-4dcb-b320-5fe9a08a8b51:ac57c914-6fc4-4a6e-9b2f-9a4db5ac6c36", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7126206289.2", "spisova_znacka": "2Cob/95/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/95/2026 z 29. 7. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-07-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7126206289.2"}, {"guid": "449ca046-5bff-4c1f-8177-483624d74949:849a5926-e110-4497-a264-bbf9ba17fe77", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1325208166.1", "spisova_znacka": "3Cob/3/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/3/2026 z 26. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1325208166.1"}, {"guid": "4e101749-f2c1-4449-9706-3cda0067f819:f96a165f-e824-40e5-b981-105040cbe60a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7725202956.1", "spisova_znacka": "4Cob/11/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/11/2026 z 10. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-02-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7725202956.1"}, {"guid": "86af4929-227f-4231-89fe-abdaf9ad841b:7821b777-c852-443a-9f61-3a1ac5c4e8c5", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2026:7126206289.1", "spisova_znacka": "94Cb/25/2026", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 94Cb/25/2026 z 20. 4. 2026", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2026-04-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2026:7126206289.1"}]}