{"guid": "ussr:087a20b1-dc50-46c9-8aa4-7948073ff6c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.755.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 755/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 755/2016 z 26. 10. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. II. ÚS 755/2016, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.755.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2016-10-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/087a20b1-dc50-46c9-8aa4-7948073ff6c4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.755.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.755.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.755.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 755/2016-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. októbra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\nobchodnej spoločnosti Poz Tatry, s. r. o., Hraničná 55, Bratislava, zastúpenej RK LEGAL,\ns. r. o., Hviezdoslavovo námestie 17, Bratislava, v mene ktorej koná advokát\nJUDr. Ing. Róbert Križan, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20\na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove\nsp. zn. 7 Co 264/2014 z 27. novembra 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Poz Tatry, s. r. o., o d m i e t a\n\nako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. februára\n2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Poz Tatry, s. r. o., Hraničná 55, Bratislava\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20\na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva\npodľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\n\nslobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej\nlen „krajský súd“) sp. zn. 7 Co 264/2014 z 27. novembra 2014 (ďalej aj „napadnuté\nuznesenie“).\nSťažovateľ v sťažnosti poukazuje na to, že\n\n(ďalej len „žalobca“)\n\nžalobou podanou Okresnému súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) žiadal, aby určil,\nže špecifikované nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke\n(ďalej len „poručiteľka“). Žalobca podal žalobu proti\n(ďalej len „žalovaný v 1. rade“) a proti sťažovateľovi ako žalovanému v 2. rade.\nOkresný súd rozhodol rozsudkom č. k. 3 C 229/2010-111 z 5. septembra 2011,\nktorým žalobe vyhovel.\nNa základe podaného odvolania rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.\n16 Co 121/2011 z 8. decembra 2011 tak, že rozsudok okresného súdu zrušil z dôvodu\nnedostatku aktívnej vecnej legitimácie, keďže žalobu nepodali všetci dedičia, a z dôvodu\nnedostatkov v hodnotení dôkazov.\nPo vrátení veci žalobca doručil okresnému súdu 24. mája 2012 späťvzatie žaloby.\nVzhľadom na súhlas účastníkov konania so späťvzatím žaloby okresný súd uznesením\nz 31. mája 2012 zastavil konanie a vyslovil, že o trovách konania rozhodne osobitným\nuznesením.\nSťažovateľ si uplatnil nárok na náhradu trov konania v sume 6 883,39 €. Okresný súd\nuznesením z 15. novembra 2012 rozhodol tak, že žalovanému v 1. rade priznal nárok\nna náhradu trov konania vo výške 4 143,65 € a sťažovateľovi vo výške 5 161,63 €.\nNa základe podaného odvolania krajský súd uznesením sp. zn. 16 Co 11/2013\nz 28. februára 2013 zrušil uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n\n2\n\nNásledne okresný súd rozhodol uznesením č. k. 3 C 229/2010-261, ktorým žalobcu\nzaviazal nahradiť trovy konania žalovaného v 1. rade v sume 408,12 €. Druhým výrokom\nrozhodol tak, že sťažovateľovi náhradu trov konania nepriznal.\nProti uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol\nkrajský súd napadnutým uznesením č. k. 7 Co 264/2014-296 z 27. novembra 2014 tak,\nže toto uznesenie potvrdil.\nPodľa sťažovateľa napadnuté uznesenie krajského súdu „neobsahuje dostatočné\nodôvodnenie a je založené na takom výklade ustanovení Občianskeho súdneho poriadku\nupravujúcich náhradu trov konania, ktorý popiera ich účel a zmysel“.\nSťažovateľ následne uvádza relevantnú judikatúru ústavného súdu, poukazuje\nna aplikáciu § 146 ods. 1 písm. c), § 146 ods. 2 a § 150 Občianskeho súdneho poriadku\núčinného v čase rozhodovania konajúcimi súdmi (ďalej aj „OSP“), pričom argumentuje\ntakto:\n„Pre aplikáciu daného ustanovenia (§ 150 ods. 1 OSP, pozn.), ktorá sa pripúšťa len\nvýnimočne, je podstatné zohľadnenie dvoch hľadísk. Po prvé je potrebné zohľadniť osobné,\nmajetkové, zárobkové a iné pomery účastníkov, pričom druhé hľadisko predstavujú\nokolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu ich práva na súde a postoj v konaní\n(Z IV str. 64).\nOkresný súd Kežmarok ako aj Krajsky súd v Prešove sa pri rozhodovaní o náhrade\ntrov konania zaoberali len prvým hľadiskom, pričom absolútne nezobral do úvahy kritérium\ntykajúce sa zohľadnenia okolností vedúcich účastníkov k uplatneniu ich práva na súde a ich\npostoj v konaní.\nSťažovateľ počas celého konania uvádzal, že svojim konaním akokoľvek nezavinil\nzačatie konania. Sťažovateľ ako žalovaný v 2. rade kúpil nehnuteľnosti, ktoré boli\npredmetom sporu, od žalovaného v 1. rade dobromyseľne, v dobrej viere v zápis v katastri\nnehnuteľností. Následne po niekoľkých rokoch podal žalobca na súd žalobu o určenie,\nže tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po zosnulej\n\n3\n\n.\n\nNakoľko hodnota predmetu sporu bola značná, sťažovateľ využil v konaní služby\nprávneho zástupcu a od začiatku aktívne a účelne bránil svoje práva. Sťažovateľovi vznikli\nv súvislosti s vedeným konaním nemalé náklady spočívajúce v právnom zastúpení − cesta\nz Bratislavy do Kežmarku, niekoľkostranové vyjadrenia k veci, ktorých vypracovanie bolo\nčasovo náročné, nakoľko bolo nutné hľadať k veci vhodné judikáty. Sťažovateľ sa svojim\nkonaním v spore snažil zbytočne nezvyšovať trovy právneho zastúpenia − so žalobcom sa\ndohodol, že tento požiada o odročenie pojednávania nariadeného v čase po rozhodnutí\nodvolacieho súdu, a to v záujme zachovania zásady hospodárnosti konania.\nDokonca podal vo veci vyjadrenia, ktorých vypracovanie si nevyúčtoval (napr. vyjadrenie\nzo dňa 28. 05. 2012).\nČo sa týka pomerov žalobcu, sťažovateľ opakovane v konaní uvádzal, že žaloba bola\nvzatá späť zo strany žalobcu z titulu nesprávne uvedenej aktívnej legitimácie v spore,\nžalobca bol však od začiatku v spore zastúpený právnym zástupcom, a teda tento argument\nneobstojí, rovnako tak ani argument o jeho veku, nakoľko žaloba bolo zobraná späť len\npo dvoch rokoch od jej podania.\nPrvostupňový ako aj odvolací súd sa však v odôvodnení svojich rozhodnutí\nakokoľvek nevysporiadali s argumentom sťažovateľa, že v konaní sa ocitol bez vlastného\npričinenia, že mu v konaní objektívne vznikli náklady, priznanie náhrady ktorých očakával v\nsúlade s § 146 ods. 2 OSP.\nSťažovateľ v rámci svojho vyjadrenia zo dňa 28. 05. 2012 priložil právoplatné\nprvostupňové a odvolacie rozhodnutia, v ktorých Okresný súd v Kežmarku a Krajský súd\nv Prešove rozhodovali o obdobnej otázke, pričom Krajský súd v Prešove v uznesení č. k.\n7 Co 72/2009 zo dňa 13. 07. 2009 vyvodil, že v prípade ak ku zastaveniu konania došlo\nna základe späťvzatia žaloby, je potrebné zaoberať sa tým, či k zastaveniu konania došlo\nz viny niektorého z účastníkov konania alebo nie. Na záver rozhodnutia odvolací súd\nkonštatuje, že aplikácia § 150 OSP je výnimočná, pričom môže byť použitá len\nvo výnimočných prípadoch.\nSťažovateľovi nie je jasné prečo sa v posudzovanom prípade súdy rozhodli odkloniť\nod vyššie uvedenej právnej praxe a rozhodli tak, ako rozhodli.“\nSťažovateľ osobitne zdôrazňuje, že napadnuté uznesenie krajského súdu nie je riadne\nodôvodnené. V tejto súvislosti uvádza:\n\n4\n\n„Ak už by bolo potrebné hodnotiť meritum veci a kto dal svojim správaním podnet na\npodanie žaloby, bol by to žalovaný v 1. rade, ktorý previedol nehnuteľnosť na tretiu osobu\n− sťažovateľa. Súdy sa však paradoxne rozhodli priznať náhradu trov konania žalovanému\nv 1. rade a náhradu trov konania sťažovateľovi ako žalovanému v 2. rade čo i len čiastočne\nnepriznali. V odôvodnení oboch rozhodnutí chýba čo i len zmienka o tom, že by prihliadali\nna správanie sa účastníkov v konaní a na okolnosť, kto dal svojim správaním podnet\nna podanie žaloby. Takéto rozhodnutie sa javí voči sťažovateľovi ako diskriminačné\na arbitrárne.\nRozhodovanie o trovách konania sa vo všeobecnosti spravuje zásadou úspechu\nvo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Konajúci súd môže účastníkovi konania, ktorý\nmal vo veci úspech (resp. nezavinil zastavenie konania), nepriznať trovy konania v súlade\ns § 150 ods. 1 OSP len vo výnimočných prípadoch. Rozhodná judikatúra všeobecných súdov\ndlhodobo zdôrazňuje, že v prípade takéhoto postupu a nepriznaní trov účastníkovi, ktorý\nmal vo veci úspech, je súd zvlášť povinný dbať na dostatočné odôvodnenie, nepostačí\nvšeobecné konštatovanie existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa (R 34/1982).\nSťažnosťou\n\nnapadnuté\n\nuznesenie\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv\n\nPrešove\n\nv\n\nspojení\n\ns prvostupňovým uznesením Okresného súdu Kežmarok o trovách konania nespĺňa\npožiadavky procesnej kvality na odôvodnenie rozhodnutia, a preto nie je v súlade\ns požiadavkami kladenými na spravodlivý súdny proces...“\nV súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa čl. 20 ústavy a práva\npodľa čl. 1 dodatkového protokolu sťažovateľ poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre\nľudské práva, podľa ktorej ochrana týchto práv sa vzťahuje „nielen na majetok existujúci,\nale aj na majetok, vo vzťahu k nadobudnutiu ktorého patrí subjektu legitímna nádej na jeho\nnadobudnutie“.\nV tomto kontexte sťažovateľ ďalej poukazuje na to, že v konaní pred všeobecnými\nsúdmi preukázal, že je dlhodobo v strate, o čom predložil účtovné závierky spoločnosti,\nnapriek tomu však konajúce súdy dospeli k záveru, že je bonitný a má majetok. Sťažovateľ\nďalej uvádza:\n\n5\n\n„Predložené účtovné doklady neobsahovali žiadnu špecifikáciu cenných papierov\nalebo nehnuteľností. To však súdom nebránilo ustáliť, že cenné papiere (bez ohľadu na\nto aké) sú rýchlo speňažiteľným zdrojom príjmu a že sťažovateľ má majetok aj keď tento\nje dlhodobo v strate.\nAk súdy ustálili, že spoločnosť sťažovateľa účtovne disponuje majetkom v značnej\nhodnote, pričom toto má byť dôvod na nepriznanie náhrady trov konania, jednoznačne ide\no zásah do práva sťažovateľa vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy... a práva\nna pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu... Takouto argumentáciou\ntotiž možno vyvodiť záver, že ktokoľvek, kto má majetok, mal by i nad mieru určenú\nzákonom, znášať zaťaženie spočívajúce v tomto prípade v povinnosti znášať trovy konania\nna vlastné náklady.\nSúdy arbitrárne a diskriminačne postavili sťažovateľa do pozície, že na svoje\nnáklady musí znášať trovy konania len preto, že účtovne vykazuje majetok vyššej hodnoty.\nVšetky ostatné aspekty, ktoré jednoznačne svedčia v prospech sťažovateľa o náhrade trov\nrozhodujúce súdy prehliadli resp. ich nezohľadnili. Uvedeným došlo k popretiu ústavou\ngarantovaného práva účastníka vlastniť majetok, pretože v tomto prípade mu vlastníctvo\nprináša dodatočnú záťaž v podobe nezákonne uloženej povinnosti znášať na svoje náklady\ntrovy konania.\nSúdy nebrali do úvahy ani nepriaznivé hospodárske výsledky sťažovateľa. Spomedzi\nvšetkých argumentov si osvojili len ten, že sťažovateľ má majetok, a preto má znášať trovy\nkonania na vlastné náklady.\nSťažovateľ opakovane poukazuje na skutočnosť, že okolnosti na strane žalobcu\nani na strane sťažovateľa dostatočne neodôvodňujú aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 OSP\nbez toho, aby nebola v rozpore s dobrými mravmi spôsobená sťažovateľovi ujma na jeho\nprávach a že nepriznanie náhrady trov konania je nedôvodné a má negatívny dopad na jeho\nmajetkové pomery.“\nSťažovateľ tiež spochybňuje právny záver konajúcich súdov, podľa ktorého trovy\nprávneho zastúpenia mali byť vyčíslené podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\n\n6\n\nza poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). V tejto súvislosti poukazuje\nna závery ústavného súdu v náleze sp. zn. I. ÚS 119/2012, pričom ďalej uvádza:\n„Z\n\ncitovaného\n\nrozhodnutia\n\nÚstavného\n\nsúdu\n\nSR\n\ncelkom\n\njednoznačne\n\na nespochybniteľne vyplýva, že v danom prípade mal prvostupňový súd vychádzať z toho,\nže predmetom konania je peniazmi oceniteľná vec, pretože predmetom súdneho konania\nboli pozemky a práva k nim, ktoré boli za určitú kúpnu cenu 6.853.950,- Sk (227.509,46\nEUR) predané žalovaným v 1. rade sťažovateľovi. Práve táto kúpna cena 6.853.950,- Sk\n(227.509,46 EUR) by teda mala byť základ pre určenie odmeny advokáta mal súd uplatniť\nhodnotu tejto veci určenú v peniazoch, z ktorej by sa následne predané z vlastníctva\nžalovaného určila tarifná odmena. Sťažnosťou napadnutými rozhodnutiami teda nebola\nspôsobená sťažovateľovi majetková ujma vo výške 970,02 EUR, ale vo výške 6.883,39 EUR,\nčo je rozhodne ujma nie zanedbateľnej hodnoty.“\nNa tomto základe sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„... Základné právo sťažovateľa... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru...,\nzákladné právo na vlastníctvo podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a právo na majetok\npodľa čl. 1 Dodatkového protokolu... uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n7 Co 264/2014-296 z 27. novembra 2014 potvrdzujúce uznesenie Okresného súdu\nKežmarok č. k. 3 C 229/2010-261 z 8. augusta 2014 o trovách konania porušené bolo.\n... Zrušuje uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7 Co 264/2014-296\nz 27. novembra 2014 potvrdzujúce uznesenie Okresného súdu Kežmarok č. k. 3 C 229/2010261 z 8. augusta 2014 o náhrade trov konania a toto vracia Krajskému súdu v Prešove\nna ďalšie konanie.\n... Sťažovateľovi... priznáva náhradu trov konania... vo výške 2.127,46 EUR, ktorú\nsú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne Krajský súd v Prešove a Okresný súd Kežmarok\nna účet právneho zástupcu sťažovateľa... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto\nnálezu.“\n\nII.\n\n7\n\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nmedzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého\nústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\n8\n\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nIntegrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\nAj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre\nzdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia,\nale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná\nodpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd\nsplnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno\nposúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje,\naby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná\nodpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie\nrozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija\n9\n\nc. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, bod 29; Hiro Balani c. Španielsko\nz 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko\nz 19. 2. 1998).\nSťažovateľ namieta právny názor krajského súdu v napadnutom uznesení v súvislosti\ns rozhodovaním o náhrade trov konania. Krajský súd v napadnutom uznesení\nz 27. novembra 2014 potvrdil uznesenie okresného súdu, ktorým tento nepriznal\nsťažovateľovi právo na náhradu trov konania. V napadnutom uznesení krajský súd uviedol:\n„Odvolací súd v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p. preskúmal napadnuté\nuznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia\npojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolania účastníkov\nnie sú opodstatnené.\nVo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol\nvyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto\nskutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité\na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu\nodkazuje.\nV danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, bol to práve žalobca, ktorý\nspäťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania. Za takejto situácie pri rozhodovaní o trovách\nsa muselo vychádzať z ust. § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p., podľa ktorého, ak niektorý\nz účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.\nS prihliadnutím na sociálne postavenie žalobcu ako dôchodcu, ktorého jediným\nzdrojov príjmu je starobný dôchodok sa muselo pri rozhodovaní o trovách skúmať,\nči na strane tohto účastníka nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa umožňujúce\nvýnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti nepriznať v súlade s ust. § 150 ods. 1\nO. s. p.\nV ust. § 150 ods. 1 O. s. p. je fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť\ndôsledky právnych noriem upravujúcich platenie náhrady trov konania. Zákon vyžaduje\nna také rozhodnutie dve podmienky, a to, že musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa\na že musí ísť o výnimočné okolnosti. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť\nvo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie, kde sa tieto často\n\n10\n\nvyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej\nsituácie. Druhá oblasť sa týka sociálnych aspektov. Dochádza k nej vtedy, ak z priebehu\nkonania výrazne vystupuje do popredia, že povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov\nz dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo môže ich uhradiť len s veľkými ťažkosťami.\nOkolnosti, ktoré sa týkajú sociálnej situácie účastníkov sa môžu vyskytnúť\nv akomkoľvek sporovom konaní. Tu pri posudzovaní okolnosti hodných osobitných zreteľa\nje potrebné prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov,\nteda nielen toho, koho by podľa všeobecných ustanovení postihovala povinnosť nahradiť\ntrovy konania, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného\nustanovenia dotknutá.\nV prejednávanej veci nielen žalobca ako starobný dôchodca je osobou s nízkym\npríjmom. Takouto osobou je bez akýchkoľvek pochybností i žalovaný v 1. rade starajúci sa\ns manželkou o dve mal. deti. Príjmové a osobné pomery žalovaného v 1. rade nedovoľujú,\naby mu nemala byť priznaná náhrada ním účelne vynaložených trov konania proti\nžalobcovi.\nIná situácia je ale na strane žalovaného v 2. rade. Hoci žalovaný v 2. rade\nje dlhodobo v strate, má k dispozícií nehnuteľný a finančný majetok dosahujúci niekoľko\n100 000 Eur. V prípade finančného majetku pozostávajúceho z cenných papierov, prípadne\nz podielov v podielových fondoch je potrebné zdôrazniť, že ide o majetok, s ktorým sa\nna trhu bežne obchoduje, a preto úvaha o možnom relatívne rýchlom speňažení tohto\nmajetku alebo jeho časti nie je neprimeraná. Nepriznaním náhrady trov právneho\nzastúpenia žalovanému v 2. rade, jeho majetková sféra výrazným spôsobom dotknutá\nnebude.\nNesprávnym je i poukaz žalovaných na potrebu aplikácie ust. § 10 ods. 1 vyhlášky\nč. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov pri rozhodovaní o výške základnej sadzby\ntarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby. Aplikácia nálezu Ústavného súdu SR\nvydaného vo veci I. ÚS 119/12 na prejednávanú vec nie je možná. Tento nález sa totiž\nvzťahoval na konanie o určenie vlastníckeho práva k veci. Konanie o určenie vlastníckeho\npráva k veci nemožno stotožniť s konaním, v ktorom sa žalobca domáhal určenia,\nže nehnuteľnosti patria do dedičstva. Žalobca ani v prípade úspechu v spore nemohol byť\nzapísaný ako vlastník nehnuteľnosti, nakoľko to, či žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti\n\n11\n\na v akom rozsahu by sa muselo ustáliť až v konaní o dedičstve. Žaloba o určenie,\nže nehnuteľnosti patria do dedičstva po právnom predchodcovi žalobcu vo vzťahu\nk žalobcovi nemá majetkový obsah. Za takejto situácie pri rozhodovaní sa správne\nvychádzalo z ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších\npredpisov.“\nÚstavný súd pri preskúmavaní napadnutého uznesenia krajského súdu vychádzal\nzo svojho\n\nustáleného\n\nprávneho\n\nnázoru,\n\npodľa\n\nktorého\n\nodôvodnenia\n\nrozhodnutí\n\nprvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05,\nIII. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska\npredmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku\nkomplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového,\nako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania\n(IV. ÚS 350/09).\nÚstavný súd preto preskúmal aj uznesenie okresného súdu č. k. 3 C 229/2010-261\nz 8. augusta 2014, ktorým tento žalovanému priznal náhradu trov konania v sume 408,12 €\na sťažovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Okresný súd v odôvodnení uznesenia\nuviedol tieto právne závery:\n„Súd v uznesení č. k. 3 C 229/2010-200 z 15. 11. 2012 procesné zastavenie konania\nvyhodnotil tak, že v prípade, ak navrhovateľ vezme späť svoj návrh a nejde o prípad podľa\nust. § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p., z procesného hľadiska v zásade platí, že zastavenie\nkonania zavinil, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania, čo odvolací súd\nvo svojom uznesení č. k. 16 Co 11/2013 z 28. 02. 2013 potvrdil.\nSúd sa preto ďalej zaoberal otázkou hodnotenia dôvodov hodných osobitného\nzreteľa, na ktoré žalobca poukazoval a na základe ktorých žiadal nepriznať žalovaným\nnáhradu trov konania. Odvolací súd poukázal vo vzťahu k ustanoveniu § 150 O. s. p.\nna uznesenie Ústavného súdu SR, č. k. II. US 563/2011-14, kde ústavný súd okrem iného\nuviedol, že jednou zo skupín prípadov, u ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza\ndo úvahy, sú prípady, charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia\nvtedy, keď povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám\nnezavinil alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd\n12\n\nzohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery účastníkov, prihliada na postoj\núčastníkov v konaní a prípadne na iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom\nnepriznaní náhrady trov konania úspešnému účastníkovi alebo nepriznaní čiastočnom,\na to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa.\nŽalobca v podaní, ktorým vzal návrh späť v celom rozsahu ako aj v odvolaní\npodanom proti uzneseniu, ktorým, súd priznal žalovaným trovy konania a na ich náhradu\nzaviazal žalobcu uviedol, že je starobným dôchodcom, jeho dôchodok činí 289,- eur\nmesačne, čo mu nestačí ani na zabezpečenie bežných výdavkov. Z jeho strany nebol návrh\npodaný bezdôvodne, poukázal na skutočnosť, že ako dedič v 1. skupine v podstate prišiel\no dedičstvo po svojej matke. Ako dôkaz o svojej sociálnej a majetkovej situácii predložil\nsúdu dôkaz − rozhodnutie sociálnej poisťovne o výške starobného dôchodku. Ďalej\npoukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav, keď trpí srdcovocievnym ochorením,\nmá cukrovku, pichá si inzulín, pričom k týmto chorobám sa pridružujú aj ďalšie zdravotné\nproblémy. Naproti tomu žalovaný v 1. rade je mladý, nie je nemajetný a má možnosť získať\nsi príjem a vyriešiť svoje prípadné náklady. Žalovaný v 2. rade je obchodná spoločnosť,\nktorá má podľa vedomostí žalobcu značný majetok, keď v obci kúpila množstvo\nnehnuteľností za obrovské finančné prostriedky a suma trov, akú by mal znášať žalobca, nie\nje pre túto spoločnosť nijako zaťažujúca, na rozdiel od žalobcu, pre ktorého by bola\nlikvidačná.\nŽalovaný v 2. rade uviedol, že nepriznanie náhrady trov konania by malo negatívny\ndopad na majetkové pomery obchodnej spoločnosti žalovaného v 2. rade. Spoločnosť\nžalovaného v 2. rade je dlhodobo v strate, na preukázanie čoho predložil žalovaný v 2. rade\nsúdu účtovná závierku spoločnosti za rok 2012 (výkaz ziskov a strát k 31. 12. 2012 a súvaha\nk 31. 12. 2012), z ktorej vyplýva, že spoločnosť za rok 2012 dosiahla záporný hospodársky\nvýsledok, konkrétne to vyplýva z riadku 61 výkazu ziskov a strát, kde je výsledok\nhospodárenia za účtovné obdobie po zdanení vo výške − 28 662,- eur. Záporný\nhospodársky výsledok bol vedený aj za predchádzajúce obdobie. Základné imanie\nspoločnosti je 6 639,- eur. Ak by spoločnosti žalovaného v 2. rade nebola priznaná náhrada\ntrov konania, musel by ju žalovaný v 2. rade uhradiť právnemu zástupcovi z vlastných\nprostriedkov, čím by došlo k ďalšiemu zadlženiu spoločnosti a negatívne by sa to odrazilo\nna celkovom hospodárskom výsledku žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 2. rade\n\n13\n\nuž v minulosti navrhol žalobcovi dohodu o splatení trov právneho zastúpenia v splátkach,\nčo však žalobca odmietol. Žalovaný v 2. rade nemôže súhlasiť s nepriznaním trov, nakoľko\ntieto mu v spore reálne vznikli, pričom on nebol ten, kto inicioval toto súdne konanie.\nNepriznanie trov žalovanému v 2. rade by podľa neho odporovalo dobrým mravom a došlo\nby k neodôvodnenému a arbitrárnemu znevýhodneniu žalovaného v 2. rade.\nSúd po preskúmaní predložených vyjadrení a listinných dôkazov ohľadom osobných,\nmajetkových, zárobkových a iných pomerov účastníkov konania dospel k záveru,\nže vo vzťahu k žalovanému v 1. rade nie je možné prihliadať na ustanovenie § 150 O. s. p.,\na to z dôvodu, že súd je povinný preskúmať celkovú majetkovú situáciu nielen u toho,\nkto má povinnosť trovy konania uhradiť, ale aj u toho, komu má byť táto náhrada trov\nkonania priznaná, pričom po preskúmaní pomerov u žalovaného v 1. rade súd dospel\nk záveru, že nepriznaním trov právneho zastúpenia by voči tomuto žalovanému došlo\nk neprimeranému zásahu do jeho sociálnej situácie, keďže osobné, majetkové a zárobkové\npomery žalovaného v 1. rade preukázali, že príjem žalovaného v 1. rade je pod úrovňou\nminimálnej mzdy, žalovaný v 1. rade spolu s manželkou vychovávajú dve maloleté deti,\npríjem manželky je na úrovni sumy 350,- eur mesačne a finančne im musí vypomáhať matka\nžalovaného v 1. rade, ktorá je dôchodkyňa a býva s rodinou žalovaného v 1. rade\nv spoločnej domácnosti.\nNaproti tomu pokiaľ ide o žalovaného v 2. rade, tento je obchodnou spoločnosťou\nzapísanou v obchodnom registri, nie je v konkurze ani v likvidácii. Je síce pravdou,\nže za posledné vykazované účtovné obdobie (roky 2011 a 2012) hospodársky výsledok\nžalovaného v 2. rade bol stratový, keď výsledok hospodárenia za účtovné obdobie\npo zdanení predstavoval sumu − 28 662,- eur (rok 2012), avšak súd po preskúmaní súvahy\npredloženej žalovaným v 2. rade dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade disponuje\ndostatočným majetkom na to, aby nepriznanie trov právneho zastúpenia mohlo mať na jeho\nfinančné postavenie nejaký výrazný dopad. Súd z predloženej súvahy zistil, že žalovaný\nv 2. rade vlastní pozemky v celkovej hodnote 993 437,- eur, taktiež vlastní dlhodobý\nfinančný majetok v celkovej hodnote 533 537,- eur, konkrétne, podľa označenia súvahové\núčtu, ide o cenné papiere, prípadne podiely v podielových fondoch. Ide o dlhodobý majetok,\navšak v prípade cenných papierov či podielových fondov má žalovaný v 2. rade možnosť\nich relatívne rýchleho premenenia na finančnú hotovosť. Pokiaľ ide o pasíva žalovaného,\n\n14\n\nvýraznú položku tu tvoria ostatné kapitálové fondy − peňažné i nepeňažné vklady, ktoré\nsú určené na zvýšenie základného imania (nie však do základného imania, ani nevznikli\nako emisné ážio). Z uvedeného je zrejmé, že napriek tej skutočnosti, že žalovaný pri svojej\npodnikateľskej činnosti nevykazuje v súčasnej dobe zisk, disponuje dostatočným majetkom,\nna to, aby dokázal pokryť stratu spôsobenú nepriznaním trov právneho zastúpenia v tomto\nkonaní. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalovanému v 2. rade by podľa vyčíslenia\nuvedeného nižšie patrila náhrada trov len vo výške 970,02 eur.\nKrajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn. 16 Co 11/2013 z 28. 02. 2013,\nktorým zrušil uznesenie o trovách konania a vec vrátil na ďalšie konanie, vyslovil právny\nnázor, že v tomto prípade sa žalobca dožadoval určenia, že nebohý poručiteľ bol vlastníkom\nnehnuteľností, preto bolo potrebné vyporiadať sa s tým, či toto právo vo vzťahu\nk účastníkom konania má alebo nemá majetkový obsah, pričom odvolací súd je toho názoru,\nže toto právo majetkový obsah nemá. Tunajší súd ako súd prvého stupňa je týmto názorom\nodvolacieho súdu viazaný v zmysle § 226 O. s. p.\nPodľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z... základná sadzba tarifnej\nodmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je\nmožné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len\ns nepomernými ťažkosťami.\nKeďže Krajskú súd v Prešove ako súd odvolací vyslovil právny názor, že uplatňované\nprávo nemá vo vzťahu k účastníkom konania majetkový základ, súd vychádzal z vyššie\ncitovaného ustanovenia...“\nZ argumentácie sťažovateľa v sťažnosti vyplýva, že namieta porušenie označených\npráv podľa ústavy, dohovoru a dodatkového protokolu napadnutým uznesením krajského\nsúdu z 27. novembra 2014. Sťažovateľ nesúhlasí so spôsobom, ako konajúce súdy\naplikovali § 146 ods. 2 a § 150 ods. 1 OSP, na základe ktorých mu nepriznali náhradu trov\nkonania. Napadnuté uznesenie krajského súdu v spojení s uznesením okresného súdu nebolo\npodľa sťažovateľa riadne odôvodnené. Rovnako tak nesúhlasí s aplikáciou § 11 ods. 1\npísm. a) vyhlášky, na základe ktorej okresný súd určil tarifnú hodnotu veci, ktorá\nje základom pre výpočet odmeny za jeden úkon právnej služby. Podľa sťažovateľa predmet\n\n15\n\nkonania bol oceniteľný peniazmi, okresný súd mal preto vychádzať z kúpnej ceny\nšpecifikovaných nehnuteľností.\nV prvom rade ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vo všeobecnosti platí,\nže pochybenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania spravidla nedosahujú samy osebe\ntakú intenzitu, na základe ktorej možno vysloviť porušenie základných práv a slobôd,\nakokoľvek sa môže účastníka konania citeľne dotknúť. Ústavný súd pri posudzovaní\nproblematiky trov konania, t. j. problematiky vo vzťahu k predmetu konania pred\nvšeobecnými súdmi vedľajšej, postupuje nanajvýš zdržanlivo, a k zrušeniu napádaného\nvýroku o trovách konania sa uchýli iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniu\npráva na súdnu ochranu extrémnym spôsobom alebo že bolo zasiahnuté aj iné základné\nprávo (II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, IV. ÚS 45/06, I. ÚS 156/2010, IV. ÚS 311/2012,\nIV. ÚS 210/2013, IV. ÚS 192/2014).\nKrajský súd v napadnutom uznesení v spojení s okresným súdom dostatočne\nodôvodnili aplikáciu § 146 ods. 2 a § 150 ods. 1 OSP, na základe ktorých nepriznal\nsťažovateľovi náhradu trov konania. Konajúce súdy uviedli skutkové zistenia týkajúce sa\npomerov žalobcu a tiež pomerov sťažovateľa, na základe ktorých dospeli k záveru\no aplikácii\n\nuvedených\n\nustanovení\n\nObčianskeho\n\nsúdneho\n\nporiadku.\n\nOdôvodnenie\n\nnapadnutého uznesenia krajského súdu v spojení s uznesením okresného súdu takto tvoria\ndostatočný základ pre výrok uznesenia, ktorým okresný súd nepriznal sťažovateľovi\nnáhradu trov konania. Výklad a aplikácia citovaných ustanovení Občianskeho súdneho\nporiadku krajským súdom a okresným súdom rešpektuje zmysel a účel uvedených\nustanovení. Právne závery krajského súdu v spojení s okresným súdom predstavujú jeden\nz možných spôsobov právneho posúdenia relevantného skutkového stavu tvoriaceho\npodklad pre rozhodnutie o trovách konania.\nVo vzťahu k nálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 119/2012 zo 16. mája 2012,\nna ktorý odkazuje sťažovateľ na podporu právneho názoru o aplikácii § 10 ods. 1 a 2\nvyhlášky pri určení tarifnej hodnoty veci, ústavný súd poukazuje na to, že nález sp. zn.\nI. ÚS 119/2012 sa týkal nákladov konania, ktorého predmetom bolo určenie vlastníckeho\npráva k určitej veci (osobnému automobilu) s tým, že tarifnú hodnotu veci na účely výpočtu\n16\n\ntrov právneho zastúpenia je potrebné určiť podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, vychádzajúc\nz hodnoty (ceny) veci, vo vzťahu ku ktorej sa určuje vlastnícke právo. Vo vzťahu\nk prerokúvanej veci ústavný súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia\nkrajského súdu, v ktorom krajský súd uviedol, že žaloba o určenie, že nehnuteľnosti patria\ndo dedičstva, nemá majetkový obsah z dôvodu, že ani v prípade úspechu sa žalobca\nako právny nástupca poručiteľky nestane automaticky vlastníkom špecifikovaných\nnehnuteľností, z týchto dôvodov podľa krajského súdu nemožno aplikovať právne závery\nz citovaného nálezu ústavného súdu na prerokúvanú vec.\nS prihliadnutím na uvedené skutočnosti ústavný súd nepovažuje právne závery\nkrajského súdu v spojení s právnymi závermi okresného súdu za arbitrárne a ani za zjavne\nneodôvodnené, preto sú ústavne udržateľné. Skutočnosti, ktoré sťažovateľ uviedol vo svojej\nsťažnosti, preto neumožňujú prijať záver o porušení základných práv podľa čl. 20 a čl. 46\nods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu\nnapadnutým uznesením krajského súdu.\nBerúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, že sťažnosť\nuž pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol\nako zjavne neopodstatnenú.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. októbra 2016\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "arbitrárnosť", "rozhodnutie-odôvodnenie", "rozhodnutie-procesnej povahy", "advokát, advokácia-náhrada trov právneho zastúpenia", "trovy konania-náklady konania", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "nehnuteľnosť-cena nehnuteľností", "dedenie, dedičstvo-dedičské konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fa01ddab-ba26-4724-a7f7-0bf9fb3006ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 192/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 192/2014 z 27. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-27", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa01ddab-ba26-4724-a7f7-0bf9fb3006ea"}, {"guid": "ussr:43d204a6-8848-48ff-95d2-01506a104e1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/2013 z 4. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-04", "citacie_n": 129, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:43d204a6-8848-48ff-95d2-01506a104e1a"}, {"guid": "ussr:fbb1e98a-6f56-4784-9d65-bc1536c93f8f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 311/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 311/2012 z 14. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-14", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fbb1e98a-6f56-4784-9d65-bc1536c93f8f"}, {"guid": "ussr:a2b36285-7d3e-4b29-b2dc-8e78143a4958", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/2012 z 16. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-16", "citacie_n": 475, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a2b36285-7d3e-4b29-b2dc-8e78143a4958"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/06 z 20. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-20", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "03e5ef4a-629a-4c96-ada5-4aaf01295231:5ca1233a-49bf-4f40-8041-45a12ad68803", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6110213593.3", "spisova_znacka": "16Co/11/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/11/2013 z 28. 1. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-01-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6110213593.3"}, {"guid": "75a2426e-8e35-4a33-9dbf-e6560075a05d:4923e620-5f3d-49b4-83b4-4e79f377bbb1", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2011:8410206953.1", "spisova_znacka": "16Co/121/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/121/2011 z 7. 12. 2011", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2011-12-07", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8410206953.1"}], "citovane_v": []}