{"guid": "ussr:34d76a1d-5b18-4190-a2f7-0eedeef0519a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.752.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 752/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 752/2016 z 26. 10. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. II. ÚS 752/2016, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.752.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2016-10-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/34d76a1d-5b18-4190-a2f7-0eedeef0519a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.752.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.752.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.752.2016.1/text", "citacie_n": 34, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 752/2016-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. októbra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpených advokátom\nJUDr. Milanom Slebodníkom, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia ich\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu\nv Košiciach sp. zn. 3 Co 466/2013 z 19. júna 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\nodmieta\n\nako\n\nzjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. októbra 2014\ndoručená sťažnosť\n\na\n\n, obaja bytom\n\n(ďalej len „sťažovateľ“, „sťažovateľka“; spolu len „sťažovatelia“), vo veci namietaného\nporušenia ich základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n\n„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej „krajský súd“)\nsp. zn. 3 Co 466/2013 z 19. júna 2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\nSťažovatelia si uplatnili voči\nv 1. rade“) a\n\n(ďalej len „žalovaný\n\n(ďalej len „žalovaná v 2. rade“; spolu len „žalovaní“) nárok\n\nna zaplatenie 3 983,27 € s príslušenstvom. V predmetnej veci rozhodol Okresný súd\nKošice I (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom sp. zn. 13 C 319/2004 z 23. februára 2009\ntak, že žalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť sťažovateľom uplatnenú sumu.\nŽalovaní podali proti rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom rozhodol krajský\nsúd uznesením sp. zn. 3 Co 238/2009 z 29. januára 2010 tak, že tento rozsudok zrušil\na vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\nPo vrátení veci rozhodol okresný súd rozsudkom sp. zn. 13 C 319/2004 z 30. januára\n2013 tak, že žalovaného v 1. rade zaviazal zaplatiť sťažovateľom spoločne a nerozdielne\nsumu 3 983,27 s príslušenstvom a návrh voči žalovanej v 2. rade zamietol. O trovách\nkonania rozhodol tak, že žalovaného v 1. rade zaviazal nahradiť trovy konania\nsťažovateľom a sťažovateľov zaviazal nahradiť trovy konania žalovanej v 2. rade.\nProti tomuto rozsudku okresného súdu podali sťažovatelia odvolanie, o ktorom\nrozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom z 19. júna 2014 tak, že rozsudok okresného\nsúdu potvrdil.\nSťažovatelia namietajú, že krajský súd napadnutým rozsudkom v spojení\ns rozsudkom okresného súdu z 30. januára 2013 – vo výroku, ktorým zamietol návrh voči\nžalovanej v 2. rade a ktorým jej priznal právo na náhradu trov konania voči sťažovateľom,\nporušil označené práva podľa ústavy a dohovoru. Podľa sťažovateľov skutkové a právne\nzávery konajúcich súdov, ktoré tvoria podklad uvedených výrokov, sú zjavne neodôvodnené\na arbitrárne.\n\n2\n\nSťažovatelia spochybňujú právny záver okresného súdu, podľa ktorého suma\nprevzatá žalovaným v 1. rade 13. februára 2001 nemohla patriť do bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“) žalovaných, keďže toto bolo právoplatne\nzrušené 28. decembra 2000. Poukazujú tiež na záver krajského súdu, podľa ktorého pokiaľ\nžalovaní boli solidárne zaviazaní na zaplatenie špecifikovanej sumy v konaní vedenom\nOkresným súdom Košice-okolie pod sp. zn. 15 C 55/2010, bolo to z dôvodu, že pasívna\nsolidarita žalovaných vyplývala z toho, že išlo o konanie, ktoré bolo v trestnom konaní\nprávoplatne posúdené ako trestný čin.\nSťažovatelia poukazujú na to, že uplatnená suma predstavuje nezaplatenú časť zálohy\nkúpnej ceny bytu vo výlučnom vlastníctve žalovanej v 2. rade. Spočiatku sa žalovaní bránili\ntvrdením, že uplatnenú sumu sťažovateľom vrátili, pričom na preukázanie tohto tvrdenia\nžalovaní predložili „sfalšované listinné dôkazy a navrhli vypočuť falošných svedkov.“\nNakoniec sťažovatelia boli v konaní úspešní, hoci „v konečnom dôsledku... spor prehrali.\nMajetok žalovaných je totiž po zrušení ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov\nprepísaný na žalovanú v 2. rade. ktorá je riadne zamestnaná. Žalovaný v 1. rade je\nnemajetný a bez akéhokoľvek príjmu.“.\nSťažovatelia ďalej uvádzajú:\n„Zrušenie\n\nbezpodielového\n\nspoluvlastníctva\n\numožnilo\n\nžalovaným\n\nopakovane\n\nnaplánovať spoločné podvody, ktorých podstatou bolo, že vystupovali ako manželia, pričom\nzálohy za predaj nehnuteľnosti, ktorá patrila výlučne žalovanej v 2. rade preberal žalovaný\nv 1. rade. Žalovaní pritom pri jednaniach kupujúcim zamlčujú, že ich bezpodielové\nspoluvlastníctvo manželov bolo zrušené. Až v priebehu súdnych konaní túto skutočnosť\noznámia a žalovaná v 2. rade sa začne brániť tým, že žalovaného v 1. rade na prevzatie\nzálohy nesplnomocnila, preto by k vráteniu peňazí mal byť zaviazaný len on. Ak by však\nspoločné konanie žalovaných bolo vedené poctivým zámerom, nezáležalo by im na tom,\nktorý z nich bude na vrátenie peňažnej zálohy zaviazaný. Obaja si však veľmi dobre\nuvedomujú, že takto poškodení nemajú žiadnu šancu domôcť sa vymoženia dlžnej sumy.\nRovnako oklamali nielen sťažovateľov, ale aj\n\n, ktorá im poskytla zálohu\n\n3.320,- Eur, ďalej manželov\n\n, ktorí im poskytli dokonca\n\n3\n\n110.035,- Eur.\n\nzase žalovaný v 1. rade presvedčil, aby ho splnomocnila\n\nna predaj bytu, pričom ju takto pripravil o 585.153,- Sk. Tieto skutky boli predmetom\ntrestných konaní pred Okresným súdom Košice I č. k. 1 T 107/2003 a pred Okresným súdom\nKošice - okolie č. k. 5 T 72/2010. Ide pritom o prípady, o ktorých sa sťažovatelia dozvedeli\nnáhodou, je možné, že žalovaný podviedli podstatne viac ľudí. Aj keď v tomto prípade,\nv prípade pani\n\naj v prípade manželov\n\nboli žalovaní napokon\n\nsúdom oslobodení spod obžaloby, svedčí to viac o ich šikovnosti pri podvádzaní ako o tom,\nže týchto ľudí neoklamali.\nZa takýchto okolností, kedy je zrejme, že obaja žalovaní majú vopred pripravené\na naplánované ako nevinných ľudí oberú pri opakovaných predajoch nehnuteľnosti\no peniaze, považujú sťažovatelia za krajne nespravodlivé a arbitrárne právne závery\nokresného a krajského súdu, podľa ktorých nemá oporu v zistenom skutkovom stave ani\nv ustanoveniach hmotného práva, že žalovaní by mali byť povinní zaplatiť im dlžnú sumu\nspoločne a nerozdielne. Takýmto výkladom poskytli súdy žalovaným možnosť pripraviť\naj ďalšie osoby o peniaze a to bez akéhokoľvek postihu. Preto tento právny záver súdov\nnemožno považovať za presvedčivý ani logický.“\nPodľa sťažovateľov žalovaní mali byť podľa § 511 Občianskeho zákonníka zaviazaní\nspoločne a nerozdielne vzhľadom na to, že to vyplýva z povahy plnenia. Žalovaní sú\nmanželia a pri predaji bytu vystupovali spoločne, výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti bola\nžalovaná v 2. rade a žalovaný v 1. rade bol pri predaji jej zástupcom. Záujemcom o kúpu\npritom podľa sťažovateľov mali zatajiť, že ich BSM je zrušené.\nV súvislosti s touto argumentáciou sťažovatelia poukazujú na účastnícku výpoveď\nžalovanej v 2. rade, z ktorej má byť zrejmé, že v predmetnej veci išlo o spoločné konanie\nžalovaných s tým, že sama žalovaná v 2. rade sa cítila byť dlžná. Sťažovatelia uvádzajú\ntakúto citáciu účastníckej výpovede žalovanej v 2. rade:\n„ ... ja som sa snažila vykompenzovať časť peňazí tak, že som ich zaslala\nnavrhovateľke v 2. rade... Neskôr sme predali naše motor. vozidlo Fiat Brava..., a preto sme\naj peniaze z tejto kúpy vrátili navrhovateľom... cítila, že ona má dlh voči navrhovateľom,\npreto vracala peniaze navrhovateľom ona, pričom suma 130.000,- Sk bola vrátená z peňazí\n\n4\n\nza predaj motor. vozidla, ktoré vlastnila s odporcom v 1. rade... sumu 200.000,- Sk, ktorú\nsme im vyplatili použila spoločne s odporcom v 1. rade ako zálohu na kúpu iného bytu,\nktorý chceli spolu s manželom kúpiť.“\nSťažovatelia ďalej poukazujú na to, že dlžnú sumu im uhradili sčasti žalovaný\nv 1. rade – ktorý vyplnil poštové poukážky a tiež odovzdal sťažovateľke sumu 50 000 Sk;\na sčasti žalovaná v 2. rade – ktorá bola odosielateľkou peňazí zaslaných prostredníctvom\npošty.\nRovnako tak sťažovatelia poukazujú na to, že z vykonaných dôkazov malo vyplynúť,\nže žalovaná v 2. rade splnomocnila žalovaného v 1. rade na uzavretie kúpnej zmluvy,\na tiež na prevzatie zálohy v sume 200 000 Sk. V tejto súvislosti poukazujú na listinný dôkaz\nz 12. júla 2001, ktorý bol «vlastnoručne podpísaný žalovanou v 2. rade a označený ako\nVypovedanie zmluvy o prevode vlastníctva a kúpnej zmluvy. Z jeho obsahu vyplýva,\nže citujem: „Záloha, ktorá bola vyplatená ako preddavok ku kúpnej cene a prevzatá mojim\nmanželom, ktorého som týmto poverila a to vo výške 200.000,- Sk, bude vyplatená na účet\nkupujúceho...“. Tento písomný dôkaz je v priamom rozpore so záverom, ku ktorému dospel\nkrajský súd v odôvodnení svojho rozsudku, keď konštatoval: „keďže žalovaná v 2. rade\npoprela, že by splnomocnila žalovaného v 1. rade na uzavretie zmluvy o prevode\npredmetného bytu, nie je možné dospieť k záveru, žeby zálohu kúpnej ceny z neplatnej\nzmluvy nadobudla ona“.\nAk žalovaná v 1. rade nesplnomocnila žalovaného v 2. rade na uzavretie zmluvy,\nprečo považovala za potrebné takúto zmluvu vypovedať? A prečo vo výpovedi výslovne\nuviedla, že žalovaného poverila prevzatím sumy 200.000,- Sk?».\nV sťažnosti sťažovatelia ďalej uvádzajú:\n«S prihliadnutím na všetky tieto okolnosti je nepochybné, že z povahy plnenia\nžalovaných vyplýva, že obaja konali spoločne a obaja sú tak povinní zaplatiť dlžnú sumu\nspoločne a nerozdielne. Vykonaným dokazovaním totiž bolo bez akýchkoľvek pochybností\npreukázané, že sťažovatelia sumu, ktorá je predmetom konania, vyplatili žalovaným obom\nspoločne.\n\n5\n\nŽalovaní namietajú nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovanej v 2. rade len\nz toho dôvodu, že ich majetok ako manželov bol prepísaný na žalovanú v 2. rade a teda\njedine voči nej by mohol byť nárok sťažovateľov uspokojený. O tom, že u žalovaných ide\no opakovaný koordinovaný postup, ktorého cieľom je spoločne sa obohatiť preukazujú nami\npredložené rozhodnutia Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 14. 12. 2011 sp. zn.\n15 C/55/2010 a Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 5 T 72/10 zo dňa 25. 04. 2012.\nV odôvodnení rozhodnutia Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 14. 12. 2011\nv konaní sp. zn. 15 C/55/2010, v ktorom žalovanými sú rovnako\n\na\n\n, prvostupňový súd konštatoval, že „obrana odporkyne, že neprevzala zálohu\nvo výške 3.320,- Eur ona, ale odporca v 1. rade ako jej manžel v konaní neobstojí, nakoľko\nbolo preukázané, že tieto finančné prostriedky boli použité na dostavbu rodinného domu\nvo vlastníctve odporkyne v 2. rade, odporkyňa v 2. rade súhlasila s podmienkami uzavretia\nzmluvy\n\no\n\nbudúcej\n\nzámennej\n\nzmluve,\n\nbola\n\nprítomná\n\npri\n\nvšetkých\n\njednaniach\n\ns navrhovateľkou a jej manželom, a teda o všetkých skutočnostiach mala vedomosť.\nSkutočnosť, že samotný odporca v 1. rade uzavrel dohodu o budúcej zámennej zmluve\ns navrhovateľkou potvrdil aj pred vyšetrovateľom PZ zo dňa 15. 02. 2010, zo zápisnice,\nktorú súd na pojednávam oboznámil, kde uviedol, že zastupoval manželku - odporkyňu\nv 2. rade, ktorá bola i na stretnutí osobne prítomná. Súd teda obranu odporkyne v 2. rade,\nktorá je manželkou odporcu v 1. rade považoval v konaní za účelovú. V danej veci tak\nbezdôvodné obohatenie oboch odporcov obstojí nielen ako obohatenie získané plnením\nz neplatného právneho úkonu, ale aj ako majetkový prospech získaný spoločným\nnepoctivým konaním v rozpore s dobrými mravmi, teda získaný z nepoctivých zdrojov.\nObaja odporcovia tak získali neoprávnený majetkový prospech vzniknutý plnením bez\nprávneho dôvodu tým, že prijali preddavok − zálohu od navrhovateľky na plnenie podľa\nzmluvy, ktorú účastníci zamýšľali, k uzavretiu ktorej však neprišlo.“».\nSťažovatelia uvádzajú, že Okresný súd Košice-okolie vo veci sp. zn. 15 C 55/2010\nrozhodol 14. decembra 2011, pričom v konaní sp. zn. 5 T 72/2010 boli žalovaní právoplatne\nodsúdení 21. januára 2013.\n\n6\n\nNásledne sťažovatelia uvádzajú túto argumentáciu:\n«V priebehu konania sťažovatelia poukazovali na rozhodnutie Okresného súdu\nKošice okolie sp. zn. 5 T 72/10 zo dňa 25. 04. 2012, ktorým boli žalovaní v 1. a 2. rade −\nobžalovaní\n\na\n\nuznaní vinnými, že na dvore rodinného\n\ndomu po predchádzajúcej vzájomnej dohode uviedli do omylu poškodenú tým spôsobom, že\njej prisľúbili výmenu nehnuteľnosti vrátane doplatku vo výške 600.000,- Sk (19.916,35 Eur)\nza nehnuteľnosť, vlastníčky\n\n, pričom po podpísaní zmluvy o budúcej\n\nzámene nehnuteľnosti, ktorá mala byť splatná do podpísania tejto zmluvy, teda do\n30. 09. 2009 od poškodenej vylákali zálohu vo výške 3.320,- Eur, kde však do dnešného dňa\naj napriek výzvam uvedená záloha vrátená nebola a nebola ani podpísaná dohoda\no zámene nehnuteľnosti, čím takto svojim konaním spôsobili pre poškodenú škodu vo výške\n3.320,- Eur. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia vyplýva, že „pozornosti súdu tiež\nneuniklo, že obžalovaní aj v minulosti mali problémy pri predaji nehnuteľnosti, kde na úkor\npoškodených takto získavali peniaze, čo vyplýva z obsahu trestného spisu Okresného súdu\nKošice I sp. zn. 1 T 107/2003, a aj keď boli obžalovaní v konečnom dôsledku oslobodení, je\nmožné vyvodiť minimálne záver, že obžalovaní mali dostatočné skúsenosti s predajom\nnehnuteľností. Aj samotná skutočnosť, že obžalovaný podpisoval zmluvy v mene manželky,\nnapriek tomu, že vedel, že nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti svedčí o ich\npodvodnom konaní. Neobstojí ani obrana obžalovanej, že o prevzatí zálohy od poškodenej\nnevedela, pretože táto skutočnosť bola vyvrátená výpoveďou poškodenej, ako aj jej\nmanžela, pričom k odovzdaniu týchto peňazí došlo v rodinnom dome, kde bola aj ona\nprítomná.“\nZákonodarca v § 511 OZ upravil vznik pasívnej solidarity okrem iného i v prípade\nak to vyplýva z povahy plnenia. Práve táto možnosť podľa nášho názoru má slúžiť na\nochranu pred premysleným konaním žalovaných, kde sa jedna osoba, ktorá plnenie za inú\nprijíma, zbavuje svojho majetku, aby tak nebolo možné priznaný nárok žiadnym spôsobom\nuspokojiť. Práve skúmaním povahy prijatého plnenia možno dôjsť k jednoznačnému záveru\no pasívnej solidarite žalovaných. Ako vyplýva z predložených rozhodnutí, žalovaní prijímali\nzálohy na kúpnu cenu toho istého bytu od niekoľkých osôb, čím sa na ich úkor obaja\nbezdôvodne obohacovali.\n\n7\n\nZ povahy plnenia vyplýva, že žalovaní mali byť súdom zaviazaní zaplatiť\nsťažovateľom dlžnú sumu spoločne a nerozdielne. Táto skutočnosť bola jednoznačne\npreukázaná vykonaným dokazovaním.\nNapriek uvedenému odporca tieto skutočnosti, ako aj citovaný rozsudok Krajského\nsúdu v Košiciach z 16. 10. 2013 č. k. 11 Co 198/2012 vydaný v obdobnej veci, nepovažoval\nza právne relevantné. Nakoľko Ústavou SR zakotvený a garantovaný princíp právnej istoty\nspočíva v predvídateľnosti rozhodnutí súdov v obdobných veciach s čo najmenšími\nodchýlkami, odvolací súd tak nerešpektovaním citovaného rozsudku Krajského súdu\nv Košiciach narušil právnu istotu sťažovateľov. Nedá sa logicky vysvetliť, prečo v jednej\nveci súdy zaviazali žalovaných platiť spoločne a nerozdielne a v inej úplne totožnej\nzaviazali platiť len žalovaného v 1. rade.\nZa obzvlášť nespravodlivé a neakceptovateľné považujú sťažovatelia to, že oni, ktorí\nboli konaním žalovaných poškodení, nakoniec musia platiť náhradu trov právneho\nzastúpenia žalovanej v 2. rade v sume 849,36 €. Sami teda žiadne peniaze vzhľadom na\nnemajetnosť žalovaného v 1. rade nedostanú, ale zaplatiť 849,36 € právnej zástupkyni\nžalovanej v 2. rade budú musieť, keďže exekúcia voči nim by bola úspešná, nakoľko sú\nobaja riadne zamestnaní.\n... Závery vyvodené súdmi nie sú vo vzťahu k sťažovateľom správne a spravodlivé\na nie sú v súlade ani s relevantnou zákonnou a ústavnou právnou úpravou. ...\nRozhodovanie o pasívnej legitimite žalovaných je integrálnou súčasťou občianskeho\nsúdneho konania. Otázka pasívnej legitimity a pasívnej solidarity žalovaných dosahuje\nústavnoprávnu dimenziu len vtedy, pokiaľ by v procese interpretácie a aplikácie príslušných\nustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu zo strany všeobecného súdu bol\nobsiahnutý prvok svojvôle alebo extrémny rozpor s princípom spravodlivosti (napr.\nv dôsledku prepiateho formalizmu), či celkom nedostatočného odôvodnenia vydaného\nrozhodnutia. Takýto postup všeobecného súdu nemôže byť tolerovaný, lebo predstavuje\nv konečnom dôsledku zásah do základného práva účastníka obsiahnutého aj v označených\nčlánkoch sťažovateľom, ktorých porušenie namieta.\nPreto - s prihliadnutím na vyššie uvedené listinné dôkazy ako aj s prihliadnutím\nna obsah zápisníc zo súdnych pojednávaní - je pre nás nepochopiteľná, nelogická, zjavne\narbitrárna a ústavne neakceptovateľná argumentácia oboch súdov.»\n\n8\n\nNa tomto základe sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľov na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR\na právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru..., rozsudkom Krajského\nsúdu v Košiciach sp. zn. 3 Co/466/2013-335 zo dňa 19. 06. 2014 porušené bolo.\n... zrušuje rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3 Co/466/2013-335 zo dňa\n19. 06. 2014 a vracia vec Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.\nSťažovateľom priznáva náhradu trov konania v sume 340,90 €..., ktorú je Krajský\nsúd v Košiciach povinný zaplatiť na účet (advokáta, pozn.) v lehote 2 mesiacov od\ndoručenia tohto nálezu.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nmedzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n\n9\n\nÚstavný súd pri predbežnom prerokovaní preskúmal sťažnosť z toho hľadiska,\nči ju nemožno považovať za zjavne neopodstatnenú.\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní, ktorej\nústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nIntegrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\n\n10\n\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\nAj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre\nzdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia,\nale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná\nodpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd\nsplnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno\nposúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje,\naby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná\nodpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie\nrozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija\nc. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, bod 29; Hiro Balani c. Španielsko\nz 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko\nz 19. 2. 1998).\nKrajský súd ako odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku z 19. júna 2014,\nktorým potvrdil rozsudok okresného súdu, uviedol:\n„Odvolací súd konštatuje, že medzi účastníkmi nebol sporný skutkový stav\nvychádzajúci z okolností, za ktorých bola uzatváraná kúpna zmluva, ďalej zo spôsobu, akým\ndošlo k odstúpeniu od zmluvy, ani okolností zaplatenia zálohy kúpnej ceny a čiastočného\nvrátenia kúpnej ceny, resp. započítania pohľadávok voči nevrátenej kúpnej cene.\nPredmetom odvolania je právne posúdenie otázky, či povinnosť vrátiť žalobcom\nsumu 3.983,27 eur (120.000,- Sk) spočíva iba na žalovanom v 1. rade, alebo tu existuje\npovinnosť oboch žalovaných zaplatiť žalobcom dlžnú sumu spoločne a nerozdielne.\n\n11\n\nOdvolací súd poukazuje na to, že v uznesení 29. 01. 2010 č. k. 3 Co/238/2009-144\nvyslovil právny názor vo vzťahu k prejednávanej veci, ktorým bol súd prvého stupňa viazaný\n(§ 226 O. s. p.).\nSúd prvého stupňa riadne a úplne zistil skutkový stav veci, tento zistený skutkový stav\npodradil pod relevantné ustanovenia hmotného práva a vo veci správne rozhodol. Dôvody\nrozhodnutia sú jasné, logické a zrozumiteľné. Odvolací súd nezistil existenciu takých vád\nkonania, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 O. s. p. Odvolací\nsúd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v celom rozsahu\nstotožňuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.).\nOdvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa v tom, že\nzmluva o prevode vlastníctva bytu uzavretá 28. 02. 2001 je absolútne neplatná. Tento záver\nvychádza zo skutočnosti, že výlučnou vlastníčkou bytu na\n\nbola žalovaná\n\nv 2. rade a žalovaný v 1. rade, ktorý pri podpisovaní vystupoval ako jej splnomocnenec\nnemal udelené písomné plnomocenstvo na tento úkon, ktoré vyžaduje zákon. Pre\nnedodržanie písomnej formy nedošlo k účinnému právnemu úkonu prevodu vlastníckeho\npráva. Súd prvého stupňa tiež správne vyhodnotil skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2. rade mali\nzrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Za tejto situácie, ak zálohu, kúpnej ceny\nv sume 200.000,- Sk prevzal výlučne sám žalovaný v 1. rade, nemohol u žalovanej v 2. rade\nvzniknúť záväzok z bezdôvodného obohatenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka.\nPodľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená je každý z účastníkov\npovinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.\nPodľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie\nvydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho\ndôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý\nodpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.\nKeďže žalovaná v 2. rade poprela, že by splnomocnila žalovaného v 1. rade\nna uzavretie zmluvy o prevode predmetného bytu, nie je možné dospieť k záveru, žeby\nzálohu kúpnej ceny z neplatnej zmluvy nadobudla ona. Je nepochybné, že zálohu kúpnej\nceny 200.000,- Sk prevzal žalovaný v 1. rade, u ktorého tak došlo k vzniku bezdôvodného\nobohatenia ako majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu.\n\n12\n\nNa tejto skutočnosti nič nemení ani neskoršie poskytnutie čiastočných plnení\nzo strany žalovanej v 2. rade. Vzhľadom na zrušené BSM žalovaných v 1. a 2. rade, tieto\nplnenia zakladajú vzťah medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade.\nPodstatná odvolacia námietka žalobcov smerujúca k záveru, že žalovaní sú povinní\nzaplatiť im žalovanú sumu spoločne a nerozdielne, nemá oporu v zistenom skutkovom stave\nani v ustanoveniach hmotného práva.\nSolidarita veriteľov spočívajúca v tom, že veriteľ je oprávnený požadovať plnenie od\nktoréhokoľvek z nich (§ 511 ods. 1 OZ), je daná len v prípade, ak je takéto plnenie\nustanovené právnym predpisom, alebo rozhodnutím súdu, alebo je dohodnuté medzi\núčastníkmi, alebo ak to vyplýva z povahy plnenia.\nPasívna solidarita sa uplatňuje v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov\n(§ 145 ods. 2 OZ), avšak žalovaní v 1. a 2. rade majú bezpodielové spoluvlastníctvo\nzrušené. Pokiaľ žalobcovia namietali, že žalovaní boli zaviazaní solidárne na zaplatenie\nžalovanej sumy v konaní pred Okresným súdom Košice-okolie pod sp. zn. 15 C/55/2010, k\ntomu odvolací súd uvádza, že v uvedenej veci pasívna solidarita žalovaných vyplývala z\ntoho, že šlo o konanie, ktoré bolo v trestnom kopaní právoplatne posúdené ako trestný čin.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne\nsprávny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. Ako vecne správne posúdil aj rozhodnutie súdu prvého\nstupňa o trovách konania.“\nÚstavný súd pri preskúmavaní napadnutého rozsudku krajského súdu vychádzal\nzo svojho\n\nustáleného\n\nprávneho\n\nnázoru,\n\npodľa\n\nktorého\n\nodôvodnenia\n\nrozhodnutí\n\nprvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05,\nIII. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska\npredmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku\nkomplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového,\nako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania\n(IV. ÚS 350/09).\nÚstavný súd preto preskúmal aj rozsudok okresného súdu č. k. 13 C 319/2004-277\nz 30. januára 2013, ktorým tento zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť sťažovateľom\n\n13\n\n3 983,27 € s príslušenstvom, a návrh voči žalovanej v 2. rade zamietol. Okresný súd\nv odôvodnení rozsudku uviedol tieto právne závery:\n„Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že kúpna zmluva o prevode\nvlastníctva bytu č. 4 na 1. poschodí bytového domu v\n\n,\n\nspoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach a spoluvlastníckeho\npodielu na pozemku, uzavretá dňa 28. 2. 2001 medzi odporkyňou v 2. rade a navrhovateľom\nv 1. rade je absolútne neplatná, pretože túto kúpnu zmluvu v mene odporkyne v 2. rade ako\nvýlučnej vlastníčky tejto nehnuteľnosti uzavrel a podpísal odporca v 1. rade, hoci na to\nod odporkyne v 2. rade nemal písomné plnomocenstvo. Zálohu kúpnej ceny vo výške\n200.000,- Sk prevzal od navrhovateľov odporca v 1. rade dňa 13. 2. 2001, ktorý si ju\nponechal pre vlastnú potrebu. Tým, že je predmetná kúpna zmluva neplatná, je odporca\nv 1. rade povinný sumu, ktorú prevzal ako zálohu, vrátiť navrhovateľom. Zo zálohy\n200.000,- Sk vrátila odporkyňa v 2. rade navrhovateľom sumu 30.000,- Sk, čo navrhovatelia\nnepopierali, sumu 50.000,- Sk si navrhovatelia platne započítali ku dňu 30. 9. 2003, pretože\nnavrhovatelia nemajú zrušené BSM a finančné prostriedky použité na zloženie zálohy patrili\ndo BSM navrhovateľov. Takto zo zálohy vyplatenej navrhovateľmi v sume 200.000,- Sk\nodporcovi v 1. rade, zostal odporca v 1. rade dlžný navrhovateľom sumu 120.000,- Sk.\nOdporca v 1. rade síce tvrdil, že navrhovateľka v 2. rade dňa 6. 2. 2002 od neho prevzala\nsumu 130.000,- Sk, avšak túto skutočnosť súdu riadne nepreukázal jednak vzhľadom na\nzávery znalca vo vyššie citovanom trestnom konaní týkajúcom sa predmetného príjmového\ndokladu a jednak na to, že dňa 6. 2. 2002 bola navrhovateľka v 2. rade v práci nepretržite\nod 6.00 hod. do 18.00 hod., a nemohla byť preto v tento deň na obed, prípadne popoludní\npred domom odporcu v 1. rade, kde malo dôjsť k odovzdaniu peňazí. Súd vyhodnotil ako\nspochybniteľné výpovede svedkov\n\n, ktorí vykonávali brigádnické práce\n\npre odporcu v 1. rade a rozporne vypovedali ohľadne prepočítavania peňazí\nnavrhovateľkou v 2. rade. Čo sa týka námietky premlčania nároku navrhovateľov\nuplatnenej v konaní odporcami, súd má za to, že tento nárok navrhovateľov nie\nje premlčaný s poukazom na ust. § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka\nv 2. rade uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia dňa 11. 6. 2002\nv premlčacej lehote v trestnom konaní, v tomto riadne pokračovala, pričom 2-ročná\nsubjektívna lehota jej začala plynúť dňa 13. 2. 2001, keď odporca v 1. rade prevzal\n\n14\n\nod navrhovateľov zálohu 200.000,- Sk. Trestné konanie bolo právoplatne ukončené dňa\n11. 6. 2005, keď navrhovateľka v 2. rade bola odkázaná so svojim nárokom na konanie\nvo veciach občianskoprávnych. Keďže žalobu podali navrhovatelia na súde dňa 3. 8. 2004\npočas spočívania premlčacej lehoty, ktorá neplynula podľa ust. § 112 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka od 11. 6. 2002 do 11. 6. 2005, nie je nárok navrhovateľov premlčaný.\nTým, že navrhovateľka v 2. rade uplatnila nárok na vrátenie poskytnutej zálohy voči\nodporcom dňa 11. 6. 2002 a jej manželstvo s navrhovateľom v 1. rade stále právne trvá,\nuplatnila toto právo aj za navrhovateľa v 1. rade, keďže podľa § 145 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja\nmanželia spoločne a nerozdielne.\nČo sa týka námietky odporcov, že navrhovatelia si uplatňujú svoj nárok voči nim\ntitulom neplatnej kúpnej zmluvy, hoci spočiatku si uplatňovali titulom odstúpenia od kúpnej\nzmluvy, súd poznamenáva, že nejde o zmenu žaloby, keďže oba nároky súd posúdil ako\nnároky z bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 a nasledujúcich Občianskeho\nzákonníka upravujúce bezdôvodné obohatenia.\nKeďže BSM odporcov bolo právoplatne zrušené rozsudkom Okresného súdu Košice I\na vyporiadané ešte dňa 28. 12. 2000, nemohla suma prevzatá odporcom v 1. rade dňa\n13. 2. 2001 patriť do BSM odporcov v 1. a 2. rade. Na základe takto zisteného skutkového\nstavu a v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd zaviazal odporcu\nv 1. rade na zaplatenie žalovanej sumy navrhovateľom spoločne a nerozdielne a voči\nodporkyni v 2. rade návrh zamietol, pretože odporkyňa v 2. rade nie je pasívne\nlegitimovaná v tomto spore.“\nOkresný súd výrok rozsudku, ktorým priznal žalovanej v 2. rade právo na náhradu\ntrov konania voči sťažovateľom, odôvodnil takto:\n„O trovách konania vo vzťahu navrhovateľov v 1. a 2. rade a odporkyne v 2. rade\nsúd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal úspešnej odporkyni v 2. rade právo\nna náhradu trov právneho zastúpenia v sume 849,36 EUR voči neúspešným navrhovateľom.\nTieto trovy súd určil podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a hodnotu 1 úkonu podľa § 10 ods. 1\na § 13 ods. 2 cit. vyhlášky a priznal tak právnej zástupkyni odporkyne v 2. rade odmenu za\ntieto právne úkony právnej pomoci: 4 úkony po 112,86 EUR - príprava a prevzatie...\n\n15\n\nzastupovanie na pojednávaní v dňoch 24. 10. 2007, 20. 10. 2008, podanie odvolania dňa\n29. 5. 2009, 1 úkon po 28,22 EUR - zastupovanie na pojednávaní dňa 9. 4. 2008, ktoré bolo\niba odročené, 4 úkony po 70,54 EUR - zastupovanie na pojednávaní v dňoch 16. 1. 2012,\n9. 1. 2013, 30. 1. 2013, vyjadrenie vo veci zo dňa 20. 6. 2012, 1 úkon po 17,64 EUR\nza zastupovanie na pojednávaní dňa 20. 6. 2012, ktoré bolo iba odročené, režijný paušál\n2 x 5,91 EUR, 2 x 6,31 EUR, 1 x 6,95 EUR, 3 x 7,63 EUR, 2 x 7,81 EUR. Tieto trovy súd\nnavrhovatelia v 1. a 2. rade povinní zaplatiť právnej zástupkyni odporkyne v 2. rade\npodľa ust. § 149 ods. 1 O. s. p.“\nSťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu z 19. júna 2014.\nPoukazuje na to, že krajský súd sa dostatočne nevysporiadal s jeho odvolacou\nargumentáciou, predovšetkým nevyhodnotil existenciu pasívnej solidarity podľa § 511\nObčianskeho zákonníka, na základe ktorej žalovaní mali byť zaviazaní na zaplatenie\npeňažnej sumy spoločne a nerozdielne, keďže to vyplýva z povahy plnenia.\nKrajský súd v napadnutom rozsudku poukázal na obsah odvolacej argumentácie\nsťažovateľov a uviedol, že rozhodujúcou skutočnosťou bolo vyhodnotiť, či povinnosť vrátiť\nuplatnenú peňažnú sumu spočíva na žalovanom v 1. rade, alebo je potrebné túto povinnosť\nuložiť obom žalovaným spoločne a nerozdielne. Krajský súd poukázal na dôvody rozsudku\nokresného súdu, ktoré považoval za „jasné, logické a zrozumiteľné“. Za rozhodujúce\nprávne závery považoval krajský súd to, že zmluva o prevode vlastníctva bytu z 28. februára\n2001 je absolútne neplatná, keďže výlučnou vlastníčkou predmetného bytu bola žalovaná\nv 2. rade a žalovaný v 1. rade konajúci pri podpise zmluvy ako splnomocnenec žalovanej\nv 2. rade nemal ňou udelené písomné splnomocnenie, ktoré na uvedený právny úkon\nvyžadoval zákon. Následne krajský súd poukázal na to, že žalovaní mali zrušené\na vyporiadané BSM a zálohu kúpnej ceny prevzal žalovaný v 1. rade, preto u žalovanej\nv 2. rade nemohol vzniknúť záväzok z bezdôvodného obohatenia. K možnej aplikácii § 511\nObčianskeho zákonníka krajský súd uviedol, že pasívna solidarita vzniká v rámci BSM, čo\nnemožno vztiahnuť na žalovaných, a taktiež pokiaľ išlo o rozhodnutie vo veci vedenej\nOkresným súdom Košice-okolie pod sp. zn. 15 C 55/2010, krajský súd poukázal na to, že\n\n16\n\nskutok žalovaných, ktorý sa týkal uvedeného konania, bol v trestnom konaní právoplatne\nposúdený ako trestný čin.\nPokiaľ ide o námietku sťažovateľov týkajúcu sa ich povinnosti nahradiť trovy\nkonania (849,36 €) žalovanej v 2. rade – okresný súd v rozsudku aplikoval § 142 ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku s prihliadnutím na zásadu úspechu, keďže žalovaná\nv 2. rade bola v konaní úspešná v plnom rozsahu.\nS poukazom na uvedené ústavný súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť,\nže pripúšťa značnú argumentačnú váhu námietok sťažovateľov. V tejto súvislosti však\nzároveň poukazuje na to, že jeho úlohou nie je posudzovať vhodnosť a účelnosť výkladu\npríslušného právneho predpisu\n\nvšeobecným súdom\n\n(m. m. II.\n\nÚS\n\n696/2015,\n\nII. ÚS 837/2015, II. ÚS 183/2016), rovnako tak nie je jeho úlohou vylepšovať a dopĺňať\nodôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 33/2010, IV. ÚS 337/2012)\nalebo zjednocovať judikatúru všeobecných súdov (m. m. I. ÚS 18/08, II. ÚS 152/2011,\nIII. ÚS 291/2015, II. ÚS 329/2015). Ústavný súd pripomína, že je oprávnený hodnotiť len\nto, či v konkrétnej veci uskutočnený výklad právnej normy je ústavne udržateľný, t. j. či nie\nje arbitrárny (svojvoľný) alebo zjavne neodôvodnený.\nÚstavný súd takto konštatuje, že právne závery krajského súdu v napadnutom\nrozsudku v spojení s rozsudkom okresného súdu z 30. januára 2013 predstavujú jeden\nz možných výkladov príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (predovšetkým § 40\nods. 1, § 46 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2), nemožno im vytknúť nelogickosť, vnútornú\nrozpornosť, rešpektujú zmysel a účel uvedených ustanovení a ako celok nie sú arbitrárne.\nOdôvodnenie napadnutého rozsudku v spojení s rozsudkom okresného súdu poskytuje\nprijateľný podklad pre jeho výrok − ktorým návrh sťažovateľov voči žalovanej v 2. rade bol\nzamietnutý a bolo jej priznané právo na náhradu trov konania − takto právne závery\nkrajského súdu v spojení s okresným súdom nie sú ani zjavne neodôvodnené, preto sú\nústavne akceptovateľné. Ústavný súd tiež konštatuje, že právne závery, ktoré krajský súd\nv spojení s okresným súdom vyvodili zo zistených skutkových okolností, predstavujú jeden\n\n17\n\nz možných spôsobov právneho hodnotenia zisteného skutkového stavu, ktoré sú ústavne\nudržateľné.\nNa tomto základe ústavný súd sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. októbra 2016\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestný čin-právna kvalifikácia trestného činu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "dobré mravy (boni mores)", "zmluva-kúpna zmluva", "arbitrárnosť", "nehnuteľnosť", "spoluvlastníctvo-bezpodielové spoluvlastníctvo manželov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:87a0ce9f-95f6-4cb0-ab78-6973001961ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.183.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 183/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 183/2016 z 24. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.183.2016.1"}, {"guid": "ussr:e08445f2-3ed9-42f1-88aa-d5c8872d7aa5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.837.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 837/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 837/2015 z 17. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-17", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.837.2015.1"}, {"guid": "ussr:4cd21198-eb11-4c76-b2c4-73fc5e1c4229", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.291.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 291/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 291/2015 z 16. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.291.2015.1"}, {"guid": "ussr:e62d55bf-3b58-4a69-8235-7e93765dc406", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.329.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 329/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 329/2015 z 27. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.329.2015.1"}, {"guid": "ussr:129f663e-571d-46b5-a938-973eab649526", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 337/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 337/2012 z 3. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-03", "citacie_n": 227, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:129f663e-571d-46b5-a938-973eab649526"}, {"guid": "ussr:b91f4f57-9544-44e0-b1fd-12907266364d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 152/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/2011 z 13. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-13", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b91f4f57-9544-44e0-b1fd-12907266364d"}, {"guid": "ussr:999bd42f-1bd9-4e3b-ae0a-69789fa214af", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 33/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 33/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:999bd42f-1bd9-4e3b-ae0a-69789fa214af"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:e143a4eb-9bb3-428b-9b2f-bd688d508716", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 18/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 18/08 z 17. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-17", "citacie_n": 190, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e143a4eb-9bb3-428b-9b2f-bd688d508716"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "0f63a6ee-3b07-4480-810b-ef7fdca5479e:e7f5e738-3a32-4b1a-8b28-133f84d384d0", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7509214277.2", "spisova_znacka": "11Co/198/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/198/2012 z 15. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-10-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7509214277.2"}, {"guid": "5134c99d-16bf-485b-9a34-fdd14a6eae6f:af01bbf9-482b-4f5a-98d5-0c08c53475b0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1512202635.1", "spisova_znacka": "3Co/466/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/466/2013 z 25. 8. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-08-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1512202635.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a8d4c26a-4d11-4157-86d5-fa01b2998efd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.631.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 631/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 631/2025 z 20. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.631.2025.1"}, {"guid": "ussr:0c099fd6-26cc-4611-8324-618812715045", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.619.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 619/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 619/2025 z 21. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.619.2025.1"}, {"guid": "ussr:cfe0d338-8cd8-4e92-836d-ad59dc1c818f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.398.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 398/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/2024 z 10. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-10", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.398.2024.1"}, {"guid": "ussr:91efddda-6154-4ad3-a196-14a71fd1ce75", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.322.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 322/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 322/2024 z 11. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.322.2024.1"}, {"guid": "ussr:95efa5f4-dc7f-4eea-89d8-4d9e13546c50", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.63.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 63/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 63/2024 z 7. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.63.2024.1"}, {"guid": "ussr:8f7ea468-0622-4030-9793-0e8bf06e250d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.546.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 546/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 546/2023 z 31. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-31", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.546.2023.1"}, {"guid": "ussr:11100d6c-9bb4-4348-92bc-e35c33d75f5e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.354.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 354/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 354/2023 z 27. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.354.2023.1"}, {"guid": "ussr:2396aa3e-a558-4797-8372-bc2effbf5494", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.300.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 300/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 300/2023 z 8. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.300.2023.1"}, {"guid": "ussr:c511e1b3-52f4-4df2-867b-f56270f90324", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.135.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 135/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 135/2023 z 15. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-15", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.135.2023.1"}, {"guid": "ussr:04650cca-6b52-4457-baee-01c8a9b6eec1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.77.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/2023 z 7. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.77.2023.1"}, {"guid": "ussr:c2850dfa-c769-4316-8186-879fb1fa0f21", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.534.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 534/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 534/2022 z 30. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.534.2022.1"}, {"guid": "ussr:2590608c-7e9d-4d2d-9ed2-a85b80a61e32", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.607.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 607/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 607/2022 z 3. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.607.2022.1"}, {"guid": "ussr:87a1b9f8-c612-48aa-bb11-46c3ec087e5c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.564.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 564/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 564/2022 z 19. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.564.2022.1"}, {"guid": "ussr:3a37ac3f-1ef5-45de-bf5f-534a25b621c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.485.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 485/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 485/2022 z 8. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-08", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.485.2022.1"}, {"guid": "ussr:3e832315-f84e-4d52-8d1e-cc1c79df29d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.476.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 476/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 476/2022 z 8. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.476.2022.1"}, {"guid": "ussr:040382d0-623f-4de3-a744-ab512f023eb8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.455.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 455/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 455/2022 z 24. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-24", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.455.2022.1"}, {"guid": "ussr:e4ef4f30-aa18-4b85-a2ee-a18ca5c517c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.453.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 453/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2022 z 17. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-17", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.453.2022.1"}, {"guid": "ussr:4d7c2ce2-045a-4b2c-a309-280a0cc0fa2c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.319.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 319/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 319/2022 z 29. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.319.2022.1"}, {"guid": "ussr:e08cf7d8-d908-4d1f-a0e6-920d7c41f655", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.213.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 213/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 213/2022 z 26. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.213.2022.1"}, {"guid": "ussr:22d42323-b01d-4ed0-b485-8d01a9b7a89b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.76.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 76/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 76/2022 z 9. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.76.2022.1"}, {"guid": "ussr:38523e05-f5d5-4ce0-a2a6-c00d19a064b2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.23.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 23/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 23/2022 z 20. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-20", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.23.2022.1"}, {"guid": "ussr:3f8e5850-217b-4d8c-95a0-a539609f366e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.320.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 320/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 320/2021 z 4. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-04", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.320.2021.1"}, {"guid": "ussr:253de067-1971-4141-986e-8ee55de856d0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.105.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 105/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 105/2021 z 17. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.105.2021.1"}, {"guid": "ussr:23781bd9-5899-4868-a131-8e9b4cdc5160", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.79.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 79/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 79/2021 z 25. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-25", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.79.2021.1"}, {"guid": "ussr:88f6ed1d-b85c-41eb-a67d-daa616219400", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.77.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 77/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 77/2021 z 25. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.77.2021.1"}, {"guid": "ussr:4f3931bc-8792-4b40-bd52-2a90c7251a6e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.545.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 545/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 545/2020 z 1. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-01", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.545.2020.1"}, {"guid": "ussr:07a41b49-0979-4eed-9cc5-05833e151391", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.507.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 507/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 507/2020 z 3. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.507.2020.1"}, {"guid": "ussr:6a5d7a42-d5d3-4e4f-831a-174d2e276f1a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.341.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 341/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 341/2020 z 15. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-15", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.341.2020.1"}, {"guid": "ussr:d2c11807-e5be-4f99-a958-ee4e7b755897", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.117.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 117/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 117/2020 z 1. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-01", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.117.2020.1"}, {"guid": "ussr:9ea4a4ef-3127-4a0e-9fc4-d15c406fbd8e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.604.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 604/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 604/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.604.2018.1"}]}