{"guid": "ussr:af279936-d22e-4e61-8dbe-d06cfd233650", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.742.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 742/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 742/2016 z 14. 12. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 14. decembra 2016, sp. zn. II. ÚS 742/2016, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.742.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2016-12-14", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/af279936-d22e-4e61-8dbe-d06cfd233650", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.742.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.742.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.742.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 742/2016-43\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. decembra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) o sťažnosti\nzastúpenej PRO iURE – advokátska kancelária, s. r. o.,\nZámocká 32, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Peter Lacko, ktorou namieta\nporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 172/2004, za účasti Okresného\nsúdu Zvolen, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie\njej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn.\n13 C 172/2004 p o r u š e n é b o l i .\n2.\n(slovom tritisíc eur), ktoré jej\n\npriznáva\n\nfinančné zadosťučinenie v sume 3 000 €\n\nj e Okresný súd Zvolen\n\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\npovinný\n\nzaplatiť do dvoch\n\n3. Okresný súd Zvolen\n\nje povinný\n\nuhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 355,72 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiatdva centov) na účet\njej právnej zástupkyne PRO iURE – advokátska kancelária, s. r. o., Zámocká 32, Bratislava,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. februára\n2016 doručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľka“ alebo „navrhovateľka v 1. rade“), zastúpenej PRO iURE –\nadvokátska kancelária, s. r. o., Zámocká 32, Bratislava, v mene ktorej koná advokát\nJUDr. Peter Lacko, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného\nsúdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 172/2004 (ďalej\naj „napadnuté konanie“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka je stranou konania\nvedeného okresným súdom pod sp. zn. 13 C 172/2004 v procesnom postavení\nnavrhovateľky, ktorá sa návrhom doručeným okresnému súdu 2. decembra 2004 domáhala\nproti odporkyni úpravy užívania spoločných nehnuteľností a určenia náhrady za užívanie\nspoluvlastníckeho podielu odporkyňou.\nSťažovateľka uvádza prehľad procesných úkonov, ktoré boli vykonané v\nnapadnutom konaní vedenom okresným súdom, a zdôrazňuje, že „... už viac ako 11 rokov\nsa Okresný súd nevie vysporiadať s otázkou určenia výšky nájomného za užívanie\nnehnuteľnosti a to aj napriek tomu, že cestou súdom nariadeného znaleckého dokazovania v\n\n2\n\nkonaní sp. zn. 16 C 121/2008 je táto otázka riešená už viac ako 5 rokov. Súd síce vo veci\nkoná, avšak jednotlivé úkony sa javia ako neefektívne a nijakým spôsobom neprispievajú k\nrozhodnutiu vo veci samej. Tým, že Okresný súd bol viackrát nečinný alebo konal\nneefektívne (napr. od 30. 10. 2006 do 22. 10. 2007 kedy súd iba vyzýval Sťažovateľku na\nvyjadrenia sa k podaniam\n\n, alebo od 21. 01. 2014 do 13. 08. 2014 kedy po\n\nsiedmich mesiacoch nečinnosti vyzval Sťažovateľku na vyjadrenie sa k podaniu\nnezabezpečil včas všetky dôkazy potrebné na rozhodnutie vo veci samej a\nspôsobil zbytočné prieťahy v súdnom konaní.“.\nKu kritériu právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd pri rozhodovaní o tom,\nči v napadnutom konaní došlo k zbytočných prieťahom, preskúmava, sťažovateľka uvádza,\nže vec vedenú okresným súdom pod sp. zn. 13 C 172/2004 „nemožno hodnotiť ako\nmimoriadne právne alebo fakticky zložitú, nakoľko pre sudcu rozhodujúceho takéto spory\nby zvolenie optimálneho procesného postupu a zabezpečenie dôkazov nemalo predstavovať\nosobitný problém. V priebehu súdneho konania o vydanie bezdôvodného obohatenia sa súd\nzaoberá výlučne otázkou vzniku stavu bezdôvodného obohatenia, a následne, v prípade\npozitívneho zistenia, jeho výškou. Súd neskúma otázku protiprávnosti, ako ani zavinenia.\nNavyše v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 172/2004 nebolo medzi účastníkmi konania\nsporné, že nehnuteľnosti užívala výlučne\n\n. Preto jedinou spornou zostala\n\notázka určenia výšky bezdôvodného obohatenia, resp. úhrady za užívanie nehnuteľností...“.\nSťažovateľka ďalej zdôrazňuje, že sa v napadnutom konaní pred okresným súdom\n„správala aktívne, zúčastňovala sa vytýčených pojednávaní, urgovala, aby súd vo veci\nkonal rýchlejšie a to podaniami na prvostupňovom ako aj odvolacom súde a tiež\nsťažnosťami na prieťahy v konaní. ... správanie Sťažovateľky neprispelo k predĺženiu\ndoterajšej dĺžky súdneho konania, ba práve naopak, viacerými urgenciami docielila\nSťažovateľka urýchlenie konania.“.\nK namietanému postupu okresného súdu v napadnutom konaní sťažovateľka uvádza,\nže v jeho priebehu bolo nariadených 10 pojednávaní, z ktorých bola odročená bez\nprerokovania veci takmer polovica, keďže:\n\n3\n\n„- pojednávanie nariadené na 12. 10. 2005 bolo odročené za účelom rozhodnutia\no zrušení uznesenia o oslobodení Sťažovateľky od platenia súdneho poplatku,\n- pojednávanie nariadené na 30. 10. 2006 bolo odročené za účelom doplnenia\ndokazovania,\n- pojednávanie nariadené na 13. 12. 2012 sa nekonalo z dôvodu prerušenia konania,\n- pojednávanie nariadené na 04. 12. 2014 sa nekonalo z dôvodu rozhodnutia\no návrhu\n\nna prerušenie konania.“\n\nOkresný súd podľa názoru sťažovateľky nepostupoval v napadnutom konaní\nspôsobom, ktorý by viedol k odstráneniu právnej neistoty v primeranom čase, vo veci\ns ktorou sa obrátila na súd, a to preto, že\n- konal neefektívne a spôsobil zbytočné prieťahy v konaní, keď rozhodol o prerušení\nkonania do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 16 C 121/2008, hoci\nneboli naplnené podmienky prerušenia konania,\n- v období svojho neefektívneho postupu nevykonal takmer žiaden úkon smerujúci\nk odstráneniu právnej neistoty a\n- vo veci bol dlhšiu dobu nečinný (od 21. januára 2014 do 13. augusta 2014).\nPriznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 20 000 € sťažovateľka\nodôvodňuje dĺžkou napadnutého konania, právnou neistotou vyvolanou zbytočnými\nprieťahmi v napadnutom konaní, pričom zdôrazňuje, že „Od roku 1993 trvajúce súdne\nspory týkajúce sa jej dedičstva po rodičoch ju veľmi psychicky zaťažujú. V rámci všetkých\nsúdnych konaní sa stretávala s prieťahmi súdov..., ktoré ju veľmi citovo rozrušovali.\nSo sťažnosťami na prieťahy v konaní sa sťažovateľka mnohokrát obrátila na orgány štátnej\nsprávy súdov. Väčšinou však prieťahy neboli zistené. V snahe posunúť veci ďalej,\nmedializovala svoj problém vo viacerých časopisoch a na internete, a protestovala pred\nMinisterstvom spravodlivosti SR. Situácia je pre sťažovateľku silne stresujúca a spôsobuje\njej stály psychický nátlak. Neustále hľadá spôsoby, ako by sa legálnym spôsobom dostala\nk úžitku zo svojho dedičstva, avšak dosiaľ neúspešne.\n\n4\n\nVzhľadom na uvedené máme za to, že len konštatovanie porušenia práva na\nprejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd by nebolo dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku.“.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Zvolen vo veci\nsp. zn. 13 C 172/2004 porušené bolo;\nOkresnému súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 172/2004 prikazuje\nkonať vo veci bez zbytočných prieťahov;\npriznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 20.000,Eur...\npriznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume\n355,72 Eur...“\nÚstavný súd uznesením sp. zn. II. ÚS 742/2016 z 29. septembra 2016 sťažnosť\nsťažovateľky prijal na ďalšie konanie.\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedníčku okresného\nsúdu, aby sa vyjadrila k sťažnosti a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo\nústne pojednávanie. Predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 1690/2016\nz 2. novembra 2016 poskytla chronológiu procesných úkonov, ktoré v napadnutom konaní\nboli vykonané, a zároveň k sťažnosti uviedla:\n„-predmetné konanie je dlhodobo sledované predsedami tunajšieho okresného súdu\na to od roku 2007 až doposiaľ (Spr 369/2007, Spr 2003/2012, Spr 2203/2012) s tým, že\nmojimi predchodcami bolo konštatované, že v konaní bolo konané súdom priebežne\nbez zbytočných prieťahov,\n- bolo predmetnom aj prešetrenia podnetu sťažovateľky ohľadom zbytočných\nprieťahov v súdnom konaní a to verejnou ochrankyňou práv\n\n5\n\n(Spr. 1443/2013), ktorá po tom, čo vykonala prieskum postupu súdu v predmetnom konaní\nskonštatovala, že postupom súdu nebolo porušené základné právo účastníka konania\nchránené článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov (v prílohe tohto vyjadrenia zasielam kópiu výsledku vybavenia\npodnetu verejnou ochrankyňou práv),\n- poukazujem najmä na uznesenie zo dňa 19. 09. 2013 č. k. 13 C/172/2004-418,\nktorým súd konanie prvý krát prerušil až do ukončenia znaleckého dokazovania vo veci\nvedenej na Okresnom súde Zvolen sp. zn. 16 C/121/2008 a ktoré uznesenie nadobudlo\nprávoplatnosť dňom 12. 10. 2013, pričom po doručení znaleckého posudku vo veci sp. zn.\n16 C/121/2008 bolo pokračované v konaní sp. zn. 13 C/172/2004 bez zbytočných prieťahov\na bol stanovený termín pojednávania na deň 20. 01. 2014 a následne súd konal plynulo.\nĎalej dňa 26. 11. 2014 odporkyňa podala ďalší návrh na prerušenie konania, ktorému súd\nvyhovel a uznesením zo dňa 02. 12. 2014 opätovne konanie sp. zn. 13 C/172/2004 prerušil\na to až do doby vyhlásenia uznesenia podľa § 118 ods. 4 veta druhá OSP vo veci sp. zn.\n16 C/121/2008. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť až dňom 24. 02. 2016 (z dôvodu\npodaného odvolania sťažovateľkou a rozhodovania odvolacieho súdu).“\nPredsedníčka okresného súdu zároveň ústavnému súdu oznámila, že súhlasí\ns upustením od ústneho pojednávania.\nÚstavný súd následne vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby sa vyjadrila\nk tomu, či trvá na ústnom pojednávaní vo veci, a zároveň jej zaslal prípis predsedníčky\nokresného súdu z 2. novembra 2016. Právna zástupkyňa sťažovateľky v podaní doručenom\nústavnému súdu 24. novembra 2016 oznámila, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci,\npričom zároveň zdôraznila, že trvá na podanej sťažnosti, keďže postup okresného súdu je\nneefektívny, a to aj z dôvodu prijatia uznesenia, ktorým bolo napadnuté konanie prerušené\ndo vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania v inom konaní vedenom okresným súdom\npod sp. zn. 16 C 121/2008, keďže «Žalobkyňa (ďalej aj ako „Sťažovateľka“) sa spočiatku\nk takémuto postupu vyjadrila tak, že v prípade, ak súd zastáva názor, že znalecké\ndokazovanie vykonané v konaní sp. zn. 16 C/121/2008 je spôsobilým podkladom pre\nrozhodnutie v konaní sp. zn. 13 C 172/2004, a že z neho možno vychádzať, súhlasí s jeho\n\n6\n\npoužitím, pretože bola toho názoru, že to mohol mať pozitívny dopad na celkovú dĺžku ako\naj hospodárnosť konania sp. zn. 13 C 172/2004. Avšak konanie sp. zn. 16 C/121/2008 bolo\npostihované prieťahmi čo dokazuje aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nč. k. I. ÚS 201/2015-59. Vzhľadom na to, podala Žalobkyňa voči uzneseniu, ktorým súd na\nnávrh Žalovanej prerušil konanie 13 C 172/2004 do času vyhlásenia uznesenia, ktorým\nOkresný súd Zvolen v prieťahmi postihnutom konaní sp. zn. 16 C/121/2008 vyhlásil\ndokazovanie za skončené odvolanie. Žalobkyňa v podanom odvolaní namietala okrem iného\naj to, že je potrebné, aby v konaní sp. zn. 13 C 172/2004 bolo vykonané samostatné\nznalecké dokazovanie z dôvodu, že hoci sa obidve konania týkajú tých istých nehnuteľností,\npredmetom konaní je náhrada za užívanie spoluvlastníckeho podielu za iné časové obdobia.\nPráve z toho dôvodu môžu byť výsledky znaleckého dokazovania odlišné, t. j. znalecký\nposudok vypracovaný v konaní sp. zn. 16 C/121/2008 môže byť nespôsobilý pre rozhodnutie\nvo veci sp. zn. 13 C 172/2004 a čakanie na skončenie zdĺhavého znaleckého dokazovania\nv prieťahmi postihnutom konaní sp. zn. 16 C/121/2008 neprimerane oddiali vydanie\nrozhodnutia vo veci samej v konaní sp. zn. 13 C 172/2004.».\nPodľa sťažovateľky jej vec nemožno hodnotiť ako mimoriadne právne alebo fakticky\nzložitú. V priebehu „konania sp. zn. 16 C/121/2008 bolo vypracovaných niekoľko\nznaleckých posudkov týkajúcich sa tých istých nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania\nsp. zn. 13 C 172/2004 (znalecký posudok č.: 74/2008, 129/2010, 21/2013). Vzhľadom na to,\nže v konaní 13 C 172/2004 je žalovaná náhrada výrazne nižšia ako je náhrada vyplývajúca\nz uvedených znaleckých posudkov mohol súd rozhodnúť na základe ktoréhokoľvek\nz uvedených znaleckých posudkov. Výška rozdielov súm za užívanie nehnuteľností sa\nv jednotlivých posudkoch líši minimálne a všetky sú výrazne vyššie ako je žalovaná\nnáhrada. K presnej sume náhrady za žalované obdobie súd nemôže dospieť ani na základe\nznaleckého dokazovania v konaní sp. zn. 16 C/121/2008 nakoľko sa týka iného obdobia. Súd\nmal dospieť len k presvedčeniu, že dôvodnosť žalovaného nároku je daná, nakoľko\nzo znaleckého dokazovania by zrejme vyplynulo že Žalobkyni patrí vyššia náhrada ako si\nuplatnila v žalobe. Súd preto nemusel vyčkávať až do úplného skončenia znaleckého\ndokazovania, keďže rozdiely medzi znaleckými posudkami nie sú výrazné. Zo zoznamu\núkonov síce vyplýva, že súd v konaní sp. zn. 13 C 172/2004 koná, avšak jednotlivé úkony sa\n\n7\n\njavia ako neefektívne (vrátane prerušenia konania do skončenia znaleckého dokazovania\nv konaní sp. zn. 16 C/121/2008) a neprispievajú k rozhodnutiu vo veci samej. O efektivite\núkonov Okresného súdu Zvolen v konaní sp. zn. 13 C 172/2004 veľa hovorí už samotná\ndĺžka tohto konania, ktoré prebieha už 12 rokov, čo je neprimerane dlhá doba.“.\nVzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedníčky okresného\nsúdu, že netrvajú na konaní ústneho pojednávania, ústavný súd v súlade s § 30\nods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože\ndospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nZo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie vedené okresným súdom ústavný\nsúd zistil tento priebeh konania:\n1. Okresnému súdu bol 2. decembra 2004 doručený pôvodný návrh sťažovateľky \nnavrhovateľky v 1. rade a navrhovateľky v 2. rade proti odporkyni na úpravu užívania\nspoločných nehnuteľností a určenie náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu,\nsúčasťou ktorého bola aj žiadosť o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov;\nsťažovateľka doručila okresnému súdu vyplnené tlačivo na oslobodenie od platenia súdnych\npoplatkov 25. januára 2005.\n2. Navrhovateľka v 2. rade 26. januára 2005 požiadala o predĺženie lehoty na\npredloženie vyplneného tlačiva na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov (tlačivo\ndoručené navrhovateľkou v 2. rade 9. februára 2005). Okresný súd priznal oslobodenie od\nplatenia súdnych poplatkov sťažovateľke 14. februára 2005 a navrhovateľke v 2. rade\n6. apríla 2005.\n3. Dňa 28. apríla 2005 bola na vyjadrenie sa k návrhu vyzvaná odporkyňa\n(vyjadrenie odporkyne bolo doručené okresnému súdu 30. mája 2005).\n4. Dňa 15. júna 2005 bolo nariadené pojednávanie na 12. október 2005.\n\n8\n\n5. Dňa 28. septembra 2005 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie navrhovateliek\nv 1. a 2. rade.\n6. Dňa 12. októbra 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na\nneurčito na účely rozhodnutia o zrušení oslobodenia navrhovateliek v 1. a 2. rade\nod platenia súdneho poplatku a pripojenia spisu vedeného okresným súdom pod\nsp. zn. 9 C 262/2004.\n7. Okresný súd požiadal 21. novembra 2005 Sociálnu poisťovňu, ústredie Bratislava\nna predloženie informácií dôležitých pre posúdenie oslobodenia od súdnych poplatkov\n(odpoveď bola doručená 9. decembra 2005) a Geodetický a kartografický ústav Bratislava\nna predloženie informácií týkajúcich sa nehnuteľností, ktoré sú predmetom napadnutého\nkonania (odpoveď doručená 2. decembra 2005).\n8. Uznesením okresného súdu č. k. 13 C 172/04-85 z 24. januára 2006 (ďalej len\n„uznesenie z 24. januára 2006“) bolo sťažovateľke a navrhovateľke v 2. rade odňaté\noslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Sťažovateľka a navrhovateľka v 2. rade podali\n7. februára 2006 proti uzneseniu okresného súdu z 24. januára 2006 odvolanie, v dôsledku\nčoho bol spis vzťahujúci sa na napadnuté konanie predložený 13. februára 2006 Krajskému\nsúdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o opravnou prostriedku.\n9. Krajský súd uznesením sp. zn. 14 Co 39/06 z 27. februára 2006 zmenil uznesenie\nokresného súdu z 24. januára 2006 tak, že sťažovateľke neodňal oslobodenie od platenia\nsúdnych poplatkov v rozsahu 1/2 a navrhovateľke v 2. rade neodňal oslobodenie od súdnych\npoplatkov v celom rozsahu (spis bol vrátený okresnému súdu 27. marca 2006).\n10. Okresný súd si 20. apríla 2006 vyžiadal spis vedený týmto súdom pod sp. zn.\n9 C 262/2004 a 4. mája 2006 nariadil pojednávanie na 13. september 2006. Dňa 28. júla\n2006 odporkyňa požiadala o zrušenie termínu pojednávania nariadeného na 13. september\n2006 z dôvodu absolvovania zahraničnej dovolenky, v dôsledku čoho bol termín\npojednávania nariadeného na 13. september 2006 zrušený. Zároveň bol nariadený nový\ntermín pojednávania na 30. október 2006.\n11. Dňa 25. októbra 2006 okresný súd požiadal o pripojenie spisu vedeného týmto\nsúdom pod sp. zn. 9 C 262/2004.\n12. Dňa 30. októbra 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na\nneurčito na doplnenie dokazovania a bližšieho špecifikovania návrhu zo strany právnej\n\n9\n\nzástupkyne navrhovateliek v 1. a 2. rade. Právna zástupkyňa navrhovateliek v 1. a 2. rade\npredložila okresnému súdu vyžiadané doklady 21. novembra 2006.\n13. Okresný súd právnu zástupkyňu navrhovateliek v 1. a 2. rade 29. novembra 2006\nvyzval na predloženie vyčíslenia náhrad za užívanie spoluvlastníckeho podielu (odpoveď\nprávnej zástupkyne navrhovateliek v 1. a 2. rade bola doručená 29. decembra 2006\na následne bola doručovaná 8. januára 2007 odporkyni). Odporkyňa sa k výzve okresného\nsúdu vyjadrila podaním doručeným okresnému súdu 26. januára 2007 (doručované právnej\nzástupkyni navrhovateliek v 1. a 2. rade 29. januára 2007).\n14. Okresnému súdu bola 15. februára 2007 doručená odpoveď právnej zástupkyne\nnavrhovateliek v 1. a 2. rade (doručovaná odporkyni na vyjadrenie 28. februára 2007).\nVyjadrenie odporkyne bolo doručené okresnému súdu 14. marca 2007 a následne\ndoručované právnej zástupkyni navrhovateliek v 1. a 2. rade na vyjadrenie 28. mája 2007,\nktorá na výzvu reagovala podaním doručeným okresnému súdu 14. júna 2007.\n15. Dňa 22. októbra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie v neprítomnosti účastníkov\nkonania, u ktorých nebolo predvolanie na pojednávanie vykázané. Pojednávanie bolo\nzároveň odročené na 22. november 2007.\n16. Dňa 22. novembra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený\nrozsudok; týmto rozsudkom okresný súd určil, že odporkyňa je oprávnená užívať\nnehnuteľnosť označenú v návrhu, a zároveň jej uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke\nv 1. rade 86 965,20 Sk a štátu súdny poplatok v sume 5 214 Sk a vo zvyšku návrh zamietol,\npričom zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov\nkonania (ďalej len „rozsudok z 22. novembra 2007“). Odporkyňa podala 4. januára 2008\nproti rozsudku okresného súdu z 22. novembra 2007 odvolanie. Navrhovateľky\nv 1. a 2. rade podali proti rozsudku okresného súdu z 22. novembra 2007 v časti, v ktorej\nbol návrh zamietnutý, a v časti, v ktorej okresný súd rozhodol, že žiadny z účastníkov\nkonania nemá právo na náhradu trov konania 24. januára 2008, odvolanie.\n17. Dňa 14. marca 2008 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie\no odvolaní. Pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo na krajskom súde 30. júna 2008, bolo\nodročené na 16. júl 2008. Pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 16. júla 2008, bolo odročené\nna neurčito z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľky v 1. rade. Dňa 4. augusta\n2008 bolo nariadené pojednávanie na 16. september 2008. Na pojednávaní, ktoré sa\n\n10\n\nuskutočnilo 16. septembra 2008, bol vyhlásený rozsudok krajského súdu sp. zn.\n14 Co 69/2008 (ďalej len „rozsudok zo 16. septembra 2008“), ktorým bol rozsudok\nokresného súdu z 22. novembra 2007 v časti, v ktorej návrh vo zvyšku zamietol, potvrdený\na v zostávajúcej časti zmenený tak, že návrh sa zamieta, navrhovateľkám v 1. a 2. rade bola\nzároveň uložená povinnosť nahradiť odporkyni trovy odvolacieho konania. Rozsudkom\nkrajského súdu zo 16. septembra 2008 bol zároveň zrušený výrok rozsudku okresného súdu\nz 22. novembra 2007, ktorým bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť štátu súdny\npoplatok. Spis bol okresnému súdu vrátený 27. októbra 2008.\n18. Dňa 5. novembra 2008 okresný súd doručoval rozsudok krajského súdu\nzo 16. septembra 2008. Právny zástupca navrhovateliek v 1. a 2. rade požiadal 7. novembra\n2008 okresný súd o opätovné doručovanie rozsudku krajského súdu zo 16. septembra 2008,\nkeďže bol doručovaný pôvodnej právnej zástupkyni, ktorá plnú moc na zastupovanie\nnavrhovateliek v 1. a 2. rade odvolala (rozsudok krajského súdu zo 16. septembra 2008 bol\nopätovne doručovaný 10. novembra 2008).\n19. Právny zástupca navrhovateliek v 1. a 2. rade doručil okresnému súdu\n30. decembra 2008 dovolanie proti rozsudku krajského súdu zo 16. septembra 2008. Spis\nbol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nna rozhodnutie o dovolaní 19. februára 2009.\n20. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 2 Cdo 43/2009 zo 17. decembra 2009 (ďalej len\n„uznesenie zo 17. decembra 2009“) rozsudok krajského súdu zo 16. septembra 2008\nv napadnutej časti, v ktorej zmenil rozsudok okresného súdu z 22. novembra 2007\nvo výroku, ktorým uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke v 1. rade\n54 619,80 Sk, tak, že návrh zamietol a v nadväzujúcom výroku o trovách konania zrušil\na vec krajskému súdu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie, a dovolanie\nnavrhovateľky v 2. rade odmietol (spis bol vrátený okresnému súdu 29. januára 2010).\n21. Okresný súd 1. februára 2010 doručoval uznesenie najvyššieho súdu\nzo 17. decembra 2009 a 25. februára 2010 predložil spis krajskému súdu na ďalšie konanie\na rozhodnutie vo veci.\n22. Dňa 29. júna 2010 sa uskutočnilo na krajskom súde pojednávanie, na ktorom bol\nvyhlásený rozsudok krajského súdu sp. zn. 14 Co 55/2010, ktorým bol rozsudok okresného\nsúdu z 22. novembra 2007 vo výrokoch, ktorým bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť\n\n11\n\nsťažovateľke sumu 1 813, 018 € a ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania, zrušený a vec\nv rozsahu zrušenia bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie (ďalej len „rozsudok\nz 29. júna 2010“). Spis bol vrátený okresnému súdu 29. júla 2010.\n23. Okresný súd 30. júla 2010 doručoval rozsudok krajského súdu z 29. júna 2010.\n24. Dňa 12. augusta 2010 okresný súd vyzval účastníkov konania na predloženie\nnávrhov na doplnenie dokazovania (návrh bol právnym zástupcom navrhovateliek\nv 1. a 2. rade doručený 30. augusta 2010 a podanie odporkyne bolo doručené 3. septembra\n2010). Dňa 8. novembra 2010 bol pripojený spis okresného súdu sp. zn. 16 C 121/2008.\n25. Dňa 15. novembra 2010 právny zástupca navrhovateliek v 1. a 2. rade\nospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 15. november 2010 pre kolíziu\ns iným pojednávaním v trestnej veci a pre nemožnosť zabezpečenia substitučného\nzastupovania. Pojednávanie bolo odročené na 27. január 2011.\n26. Dňa 26. januára 2011 právny zástupca navrhovateliek v 1. a 2. rade ospravedlnil\nsvoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 27. január 2011 a požiadal o odročenie\npojednávania z dôvodu práceneschopnosti a choroby syna. Pojednávanie bolo odročené na\n21. marec 2011. Dňa 27. januára 2011 odporkyňa požiadala o spojenie vecí vedených\nokresným súdom pod sp. zn. 13 C 172/2004 a sp. zn. 16 C 121/2008 (ďalej len „návrh na\nspojenie vecí“). Okresný súd uznesením sp. zn. 13 C 172/04 z 3. februára 2011 návrh\nodporkyne na spojenie vecí zamietol.\n27. Dňa 21. marca 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na\nneurčito na účely doplnenia dokazovania.\n28. V dňoch 28. apríla 2011, 10. augusta 2011, 26. septembra 2011, 18. novembra\n2011, 3. januára 2012 a 7. februára 2012 okresný súd zisťoval stav konania vedeného pod\nsp. zn. 16 C 121/2008 vo veci nariadenia doplňujúceho znaleckého dokazovania. Dňa\n7. februára 2012 bolo zistené, že v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 121/2008 bol\nvypracovaný znalecký posudok, ktorý bol spoločne so spisom vzťahujúcim sa na predmetné\nkonanie okresnému súdu vrátený 24. januára 2012.\n29. Dňa 22. marca 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom boli účastníci\nkonania oboznámení so znaleckým posudkom vypracovaným v konaní vedenom týmto\nsúdom pod sp. zn. 16 C 121/2008. Okresný súd zároveň uznesením sp. zn. 13 C 172/2004\n\n12\n\nz 22. marca 2012 (ďalej len „uznesenie z 22. marca 2012“) rozhodol o neprerušení\nnapadnutého konania a pojednávanie odročil na neurčito.\n30. Dňa 19. apríla 2012 odporkyňa podala proti uzneseniu okresného súdu\nz 22. marca 2012 o neprerušení konania odvolanie (spis bol krajskému súdu predložený na\nrozhodnutie o odvolaní 18. mája 2012).\n31. Krajský súd uznesením sp. zn. 14 Co 213/2012 z 10. septembra 2012 (ďalej len\n„uznesenie z 10. septembra 2012“) odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 22. marca\n2012 odmietol. Spis bol vrátený okresnému súdu 18. septembra 2012.\n32. Dňa 20. septembra 2012 bolo doručované uznesenie krajského súdu\nz 10. septembra 2012.\n33. Dňa 9. októbra 2012 bolo nariadené pojednávanie na 13. december 2012.\n34. Odporkyňa doručila okresnému súdu 13. novembra 2012 podanie, ktoré okresný\nsúd posúdil ako návrh na prerušenie napadnutého konania a na odňatie oslobodenia\nod súdnych poplatkov sťažovateľke.\n35. Okresný súd uznesením č. k. 13 C 172/2004-399 z 21. novembra 2012 konanie\nvedené pod sp. zn. 13 C 172/2004 prerušil až do právoplatného skončenia konania vedeného\nokresným súdom pod sp. zn. 16 C 121/08 (ďalej len „uznesenie z 21. novembra 2012“).\n36. Dňa 23. novembra 2012 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby\nsa vyjadril k návrhu odporkyne na odňatie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov\nsťažovateľke, pojednávanie nariadené na 13. december 2012 bolo zrušené.\n37. Dňa 11. decembra 2012 sťažovateľka podala proti uzneseniu okresného súdu\nz 21. novembra 2012 odvolanie. Dňa 8. januára 2013 bol spis predložený krajskému súdu na\nrozhodnutie o opravnom prostriedku.\n38. Krajský súd uznesením sp. zn. 15 Co 7/2013 zo 17. júla 2013 (ďalej len\n„uznesenie zo 17. júla 2013“) uznesenie okresného súdu z 21. novembra 2012 zrušil a vec\nvrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (spis bol vrátený okresnému súdu 25. júla 2013).\n39. Dňa 28. augusta 2013 podala odporkyňa opätovne návrh na prerušenie konania.\nOkresný súd uznesením č. k. 13 C 172/2004-418 z 19. septembra 2013 napadnuté konanie\nprerušil do skončenia nariadeného znaleckého dokazovania v konaní vedenom okresným\nsúdom pod sp. zn. 16 C 121/2008. Dňa 21. októbra 2013 bolo zistené, že znalecký posudok\nbol v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 16 C 121/2008 vypracovaný, ale spis\n\n13\n\nvzťahujúci sa na predmetné konanie je od 15. októbra 2013 na krajskom súde z dôvodu\nrozhodovania o opravnom prostriedku.\n40. Dňa 7. novembra 2013 okresný súd nariadil pojednávanie na 20. január 2014.\n41. Dňa 15. januára 2014 okresný súd požiadal krajský súd o predloženie znaleckého\nposudku vypracovaného v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 16 C 121/2008.\n42. Dňa 20. januára 2014 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na\n10. február 2014 na účely oboznámenia sa so znaleckým posudkom vypracovaným v konaní\nvedenom pod sp. zn. 16 C 121/2008, ktorý bol okresnému súdu zaslaný právnym zástupcom\nsťažovateľky.\n43. Dňa 21. januára 2014 sa k znaleckému posudku vyjadrila odporkyňa, ktorá\nzároveň doručila návrh na doplnenie dokazovania.\n44. Dňa 27. januára 2014 bol krajskému súdu vrátený spis okresného súdu sp. zn.\n16 C 121/2008, ktorý bol okresnému súdu zapožičaný na nahliadnutie do znaleckého\nposudku.\n45. Dňa 10. februára 2014 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na\nneurčito.\n46. Dňa 21. mája 2014 okresný súd zistil, že spis tohto súdu sp. zn. 16 C 121/08 bol\n30. apríla 2014 zaslaný súdnemu znalcovi na doplnenie znaleckého dokazovania. Dňa\n18. júla 2014 okresný súd zistil, že doplnok č. 1 k znaleckému posudku č. 21/2013 bol\nv konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 121/2008 predložený okresnému súdu. Dňa 8. augusta\n2014 bol spis sp. zn. 16 C 121/08 pripojený k spisu vzťahujúcemu sa na napadnuté konanie.\n47. Dňa 13. augusta 2014 okresný súd vyzval sťažovateľku a odporkyňu na\npredloženie návrhov na doplnenie dokazovania vzhľadom na závery v doplnku\nč. 1 k znaleckému posudku č. 21/2013 (odporkyňa reagovala podaním doručeným\n4. septembra 2014 a sťažovateľka podaním doručeným 9. septembra 2014).\n48. Dňa 30. septembra 2014 bolo nariadené pojednávanie na 4. december 2014.\nOdporkyňa podala 26. novembra 2014 návrh na prerušenie konania, v dôsledku čoho bolo\npojednávanie nariadené na 4. december 2014 zrušené na rozhodnutie o tomto návrhu.\n49. Uznesením č. k. 13 C 172/2014-531 z 2. decembra 2014 okresný súd napadnuté\nkonanie prerušil do vyhlásenia dokazovania v konaní vedenom týmto súdom pod sp. zn.\n\n14\n\n16 C 121/08 za skončené v zmysle § 118 ods. 4 druhej vety Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej aj „OSP“) (ďalej len „uznesenie z 2. decembra 2014“).\n50. Sťažovateľka podala 30. decembra 2014 proti uzneseniu okresného súdu\nz 2. decembra 2014 odvolanie. Spis bol 5. februára 2015 predložený krajskému súdu na\nrozhodnutie o odvolaní. Dňa 24. februára 2016 krajský súd uznesením sp. zn.\n15 Co 78/2015 uznesenie okresného súdu z 2. decembra 2014 potvrdil. Spis bol okresnému\nsúdu vrátený 3. marca 2016.\n51. Dňa 15. marca 2016 bol okresným súdom zisťovaný stav konania vedeného pod\nsp. zn. 16 C 121/2008. V konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 16 C 121/2008 bol\n19. septembra 2016 vyhlásený rozsudok, v dôsledku čoho bol 19. októbra 2016\nv napadnutom konaní nariadený termín pojednávania na 12. december 2016.\nIII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia.\nPri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti\n\n15\n\nv primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.\nII. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08).\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04).\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu a sudcu vychádzala z príslušných ustanovení Občianskeho\nsúdneho poriadku (predovšetkým § 6, § 100 ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1), ktorý bol\nplatný a účinný do 30. júna 2016, a v súčasnosti je implikovaná v zásade vyplývajúcej\nz čl. 17 a v § 157 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len\n„CSP“). V zmysle čl. 17 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez\nzbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“ a v zmysle § 157\nods. 1 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,\nspravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade\nso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje\ntri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),\n\n16\n\nsprávanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade\ns judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu\n(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00,\nII. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.\n1. Pokiaľ ide o otázku právnej a faktickej zložitosti posudzovanej veci, ústavný súd\nkonštatuje, že predmetom konania je rozhodovanie o úprave užívania spoločných\nnehnuteľných vecí a určení náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu, ktoré po právnej\nstránke patrí k štandardnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Po skutkovej stránke\ntiež nemožno hodnotiť vec ako mimoriadne zložitú. Ústavný súd v tejto súvislosti\npoznamenáva, že ani predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti\nneospravedlňovala doterajšiu neprimeranú dĺžku napadnutého konania jej skutkovou\nči právnou zložitosťou.\n2. Správanie účastníkov (strán) konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,\nči v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zo zistení\nústavného súdu vyplýva, že právny zástupca sťažovateľky požiadal 15. novembra 2010 o\nodročenie pojednávania pre kolíziu pojednávaní a nemožnosť zaistenia substitučného\nzastupovania, v dôsledku čoho bol nariadený nový termín pojednávania na 27. január 2011,\nktorý bol následne zrušený v dôsledku opätovnej žiadosti právneho zástupcu sťažovateľky\no odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti, ktoré bola riadne dokladované;\npojednávanie bolo odročené na 21. marec 2011. Odročenie pojednávaní síce predĺžilo\nnapadnuté konanie o 4 mesiace, ale s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci, z ktorých\nvyplýva objektívna nemožnosť právneho zástupcu byť prítomný na pojednávaní,\nto nemožno pričítať na ťarchu sťažovateľke ako účastníčke tohto konania. V rámci\nhodnotenia prípadných zbytočných prieťahov v súdnom konaní z hľadiska druhého kritéria\nústavný súd teda nezistil skutočnosti, ktoré signalizujú negatívny podiel sťažovateľky na\nneprimeranej dĺžke napadnutého konania.\n\n17\n\n3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný\nsúd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy\nv konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho\nneefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej\nneistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\nZ prehľadu procesných úkonov nepochybne vyplýva, že okresný súd považoval\nza významné pre rozhodnutie v napadnutom konaní vykonávanie dokazovania v konaní\nvedenom pod sp. zn. 16 C 121/2008 a z uvedeného dôvodu rozhodol o prerušení\nnapadnutého konania (uznesenie okresného súdu o prerušení konania z 2. decembra 2014\nv spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 15 Co 78/2015 z 24. februára 2016).\nPredmetom konania vedeného medzi totožnými účastníkmi konania okresným súdom pod\nsp. zn. 16 C 121/2008 bolo rozhodovanie o zaplatení náhrady za užívanie tej istej spoločnej\nveci, avšak za iné obdobie, ako sa uplatňuje v napadnutom konaní.\nÚstavný súd sa nemá dôvod ani v posudzovanej veci odchýliť od svojho už stabilnou\njudikatúrou potvrdeného právneho názoru, podľa ktorého (m. m. I. ÚS 162/03) prerušenie\nkonania možno považovať za prekážku konania. Ak nedôjde k odpadnutiu prekážky\nprerušeného konania postupom predvídaným zákonom, nemožno v prerušenom konaní\nvykonávať žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov,\na tým aj k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Uznesenie okresného súdu z 2. decembra 2014\no prerušení konania (do vyhlásenia dokazovania v konaní vedenom týmto súdom pod sp. zn.\n16 C 121/08 za skončené) nadobudlo v spojení s uznesením krajského súdu z 24. februára\n2016 právoplatnosť 10. marca 2016. Po podaní sťažnosti ústavnému súdu (4. februára 2016)\nbolo teda napadnuté konanie právoplatne prerušené, čo zároveň znamená, že okresný súd\nnemohol v prerušenom konaní vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu\nprávnej neistoty sťažovateľky. Uvedené však nepredstavuje prekážku na to, aby ústavný súd\nposúdil postup okresného súdu v období mimo právoplatného prerušenia konania, zvlášť\nak sa postup okresného súdu v súvislosti so samotným prerušením napadnutého konania\n\n18\n\nvyznačuje neefektívnosťou. Pre úplnosť ústavný súd zdôrazňuje, že v konaní vedenom\nokresným súdom pod sp. zn. 16 C 121/2008 bol 19. septembra 2016 vyhlásený rozsudok,\nprekážka, pre ktorú okresný súd napadnuté konanie prerušil, teda odpadla (v súlade s § 165\nods. 1 CSP len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní\ni bez návrhu).\nAko neefektívny hodnotí ústavný súd postup okresného súdu, ktorým bolo napadnuté\nkonanie prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného týmto súdom pod sp. zn.\n16 C 121/2008 (uznesenie okresného súdu z 21. novembra 2012). V uznesení zo 17. júla\n2013 krajský súd okresnému súdu vytkol jednak neurčitosť podania odporkyne\nz 9. novembra 2012, z ktorého podľa jeho názoru nevyplývalo jednoznačne, že sa domáha\nnávrhu na prerušenie konania, a rovnako tak aj nesprávnosť prerušenia napadnutého\nkonania do právoplatného skončenia veci, ktoré krajský súd považoval za neadekvátne\nvzhľadom na skutočnosť, že „pokiaľ však okresný súd považoval vykonávanie dokazovania\nv konaní sp. zn. 16 C/121/2008 za významné pre rozhodnutie aj v tomto konaní (pričom\nv tomto konaní by malo prebehnúť v podstate rovnaké znalecké dokazovanie) z dôvodu\nhospodárnosti konania mal možnosť prerušiť konanie len do skončenia konkrétneho\nznaleckého dokazovania, teda podania znaleckého posudku, prípadne kontrolného\nznaleckého dokazovania“.\nV dôsledku uznesenia krajského súdu zo 17. júla 2013 bola vec vrátená okresnému\nsúdu, ktorý vo veci návrhu na prerušenie konanie rozhodol opätovne uznesením č. k.\n13 C 172/2004-418 z 19. septembra 2013. Označeným neefektívnym postupom okresného\nsúdu došlo v konečnom dôsledku k predĺženiu napadnutého konania o takmer rok.\nÚstavný súd zastáva názor, že okresný súd nesústredne posudzoval okolností majúce\nvplyv na spojenie vecí, prípadne na prerušenie napadnutého konania. Odporkyňa okresnému\nsúdu už v návrhu na spojenie vecí vedených pod sp. zn. 13 C 172/2004 a sp. zn.\n16 C 121/2008, ktorý bol doručený okresnému súdu 27. januára 2011, predostrela\nargumentáciu o potrebe spojenia vecí v záujme zaistenia hospodárnosti napadnutého\nkonania, keďže predmetom konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 16 C 121/2008\n\n19\n\nbolo určenie sumy odplaty za užívanie spoločnej veci medzi tými istými účastníkmi.\nOkresný súd uznesením z 3. februára 2011 tomuto návrhu odporkyne nevyhovel. Aj napriek\ntomu však v období od apríla 2011 do februára 2012, teda takmer rok, nevykonával žiadne\nprocesné úkony, ktoré by smerovali k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky, okrem\nzisťovania stavu konania vedeného pod sp. zn. 16 C 121/2008 vo veci vykonávaného\nznaleckého dokazovania, čím nepriamo dôležitosť otázky riešenej v konaní vedenom pod\nsp. zn. 16 C 121/2008 pripustil.\nHospodárnosťou napadnutého konania argumentovala odporkyňa aj v návrhu na\nprerušenie konania z 22. marca 2012, pričom dôvodila predovšetkým prebiehajúcim\nkonaním vedeným okresným súdom pod sp. zn. 16 C 121/2008, v ktorom by sa mala ustáliť\nsuma jednotlivých finančných náhrad za užívanie spoluvlastníckeho podielu. Okresný súd\nv uznesení z 22. marca 2012, ktorým napadnuté konanie neprerušil, zdôraznil, že „pre\nposúdenie výšky náhrady za užívanie nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve\nnavrhovateľky a odporkyne, má znalecké dokazovanie určitý význam, avšak otázka, ktorá je\npredmetom tohto dokazovanie nie je pre predmetné konanie natoľko rozhodujúca, aby súd\nkonanie prerušil a počkal na výsledky dokazovania v konaní spis. zn. 16 C/121/2008. Súd\nmôže v predmetnej veci vykonať iné vhodné opatrenia na to, aby riadne zistil skutkový stav\na dospel k správnemu určeniu výšky odplaty za užívanie spoločnej veci.“.\nAj napriek citovanému záveru okresný súd žiadne iné vhodné opatrenia na zistenie\nskutkového stavu veci v napadnutom konaní neurobil, pričom už 21. novembra 2012\nnapadnuté konanie prerušil s odôvodnením, že v konaní vedenom týmto súdom pod sp. zn.\n16 C 121/2008 sa rieši otázka, ktorá má rozhodujúci význam pre napadnuté konanie,\ns argumentáciou, že neprerušením napadnutého konania by okresný súd sám musel vykonať\nznalecké dokazovanie, „nakoľko súd nemá dostatočné odborné znalosti na posúdenie\nuvedenej výšky nájomného za rozhodujúce obdobie. To znamená, že účastníkom by vznikli\nzbytočné trovy konania vynaložené na dokazovanie s tým, že tieto im už vznikli v konaní\n16 C/121/2008.“.\n\n20\n\nPopísaný neefektívny a nesústredený postup okresného súdu v napadnutom konaní\nsúvisiaci s riešením procesných otázok týkajúcich sa prerušenia konania v konečnom\ndôsledku predĺžil napadnuté konanie a spôsobil vznik zbytočných prieťahov.\nÚstavný súd už k otázke posudzovania dĺžky konania a jej primeranosti (resp.\nneprimeranosti) zdôraznil, že ju nemožno vyjadriť numericky, lebo je podmienená\nobjektívne charakterom prerokúvanej veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétne\nokolnosti prípadu, zložitosť veci, požiadavky na vykonávanie dokazovania v priebehu\nkonania, ako i správanie účastníkov a samotného súdu; do úvahy je pritom nutné vziať i to,\nčo je pre sťažovateľa v konaní predmetom sporu, resp. jeho význam (porov. rozsudok ESĽP\nvo veci Záborský a Šmáriková v. Slovensko, k tomu pozri aj I. ÚS 31/2016).\nZáver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno teda formulovať\nvždy s ohľadom na uvedené faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne ovplyvnené,\npričom pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov je nutné ku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať,\nči s ohľadom na okolnosti prípadu ide o prieťahy neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu,\na teda zakladajúce porušenie práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Toto\nprávo totiž nie je dotknuté, ak sú prieťahy spôsobené výlučne konaním účastníka, prípadne\nak ide o vec, keď dĺžka konania zodpovedá jej zložitosti.\nV posudzovanej veci je primárne neprehliadnuteľné, že konanie vo veci, ktorá nie je\npo právnej ani faktickej stránke zložitá, pred všeobecnými súdmi trvá už 12 rokov, pričom\ndo dňa rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti konanie ešte nie je právoplatne skončené.\nNapadnuté konanie síce bolo právoplatne prerušené dvakrát (uznesenie okresného súdu\nz 19. septembra 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12. októbra 2013, a uznesenie\nokresného súdu z 2. decembra 2014 v spojení s uznesením krajského súdu z 24. februára\n2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10. marca 2016), celková doba právoplatného\nprerušenia je však v pomere k celkovej dĺžke napadnutého konania zanedbateľná.\n\n21\n\nNa tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že neefektívnym a nesústredeným\npostupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1\nvýroku tohto nálezu).\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nZo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd na pojednávaní, ktoré sa\nuskutočnilo 12. decembra 2016 vo veci samej rozhodol rozsudkom sp. zn. 13 C 172/2004.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd časti sťažnosti, ktorou sa sťažovateľka domáhala, aby\nústavný súd okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 172/2004 prikázal\nv ďalšom období konať bez zbytočných prieťahov nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\nIV.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha priznania\nprimeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých\ndôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak\nústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý\nzákladné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n\n22\n\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz\nna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).\nSťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume\n20 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu. Argumentuje pritom predovšetkým\ndĺžkou napadnutého konania, právnou neistotou vyvolanou zbytočnými prieťahmi\nv napadnutom konaní a psychickou záťažou, ktorej je v súvislosti s napadnutým konaním\nvystavená.\nPri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné\nzadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\nVychádzajúc z doterajšej neprimeranej dĺžky napadnutého konania, ktoré nie je ani\npo 12 rokoch právoplatne skončené, ako aj s prihliadnutím na neefektívnu činnosť\nokresného súdu a na predmet konania, teda to, čo bolo pre sťažovateľku v stávke\n(rozhodovanie o úprave užívania spoločných nehnuteľných vecí a určení náhrady za\nužívanie spoluvlastníckeho podielu), ústavný súd dospel k názoru, že priznanie finančného\nzadosťučinenia v sume 3 000 € bude primerané konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci\n(bod 3 výroku tohto nálezu).\nÚstavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej\nvznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom právnou\nzástupkyňou PRO iURE – advokátska kancelária, s. r. o., Zámocká 32, Bratislava.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n\n23\n\nÚstavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu\nzastúpenia a podanie sťažnosti vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1\npísm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Ústavný súd vychádzal pri\nrozhodovaní\n\no priznaní\n\ntrov\n\nkonania\n\nz priemernej\n\nmesačnej\n\nmzdy\n\nzamestnanca\n\nhospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2015, ktorá bola 858 €.\nSťažovateľke priznal za každý úkon sumu 143 €, čo predstavuje spolu 286 €,\na režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony po 8,58 €. Celková výška úhrady trov\nkonania predstavuje po jej zvýšení o 20 % (právna zástupkyňa sťažovateľky je platcom\nDPH) sumu 363,79 €. Sťažovateľka si prostredníctvom právnej zástupkyne uplatnila úhradu\ntrov konania v sume 355,72 €. Ústavný súd, súc viazaný návrhom na začatie konanie\nv súlade s § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde, priznal úhradu trov konania v ňou\npožadovanej sume (bod 4 výroku tohto nálezu).\nPriznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. decembra 2016\n\n24", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "podmienky konania", "konanie-prerušenie", "konanie-efektívnosť", "prieťahy v konaní-neefektívny postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/172/2004", "guid": "7e741eaa-7992-445d-8044-492784a8388d:7355751f-aa9e-405b-92bb-5829d843c1db", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ea309449-2057-46d6-b70e-da08678c81f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.31.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 31/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/2016 z 9. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-09", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.31.2016.2"}, {"guid": "ussr:1048d611-5610-431e-99b4-de6cfe96afc6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.201.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 201/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 201/2015 z 26. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.201.2015.2"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 280/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 280/08 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 522, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:c3e9899a-3ae3-4ae7-b779-cda0be865e61", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 162/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 162/03 z 17. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-17", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3e9899a-3ae3-4ae7-b779-cda0be865e61"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "5e5c86fd-039b-4940-b06a-d7de5b05a2f5:ef3bde6e-9d01-4997-843c-0e22334dd558", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6304121738.21", "spisova_znacka": "15Co/78/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/78/2015 z 23. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-02-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6304121738.21"}, {"guid": "7b08bf00-0a05-46ea-a9fb-e28701f23765:40ead27b-80a5-4e7e-b043-07618a6f19e4", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4312217276.2", "spisova_znacka": "15Co/7/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 15Co/7/2013 z 7. 7. 2014", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2014-07-07", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4312217276.2"}, {"guid": "8ea2cc82-ab96-4751-9e65-f85484c656a4:3740e4fa-194f-45ae-ab3a-2e903eafb642", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6304121738.7", "spisova_znacka": "14Co/213/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/213/2012 z 9. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-09-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6304121738.7"}], "citovane_v": []}