{"guid": "ussr:46afb1e5-5a45-4386-bf24-11b6b35729f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.738.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 738/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 738/2016 z 29. 9. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 29. septembra 2016, sp. zn. II. ÚS 738/2016, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.738.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2016-09-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-23", "nazov": "čl. 23 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-23", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-2", "nazov": "čl. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 23", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 23", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 23", "judikatura_url": null}, {"iri": "Všeobecná deklarácia ľudských práv čl. 25", "nazov": "Všeobecná deklarácia ľudských práv čl. 25", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyVšeobecná deklarácia ľudských práv čl. 25", "judikatura_url": null}, {"iri": "Protokol č. 4 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 2", "nazov": "Protokol č. 4 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyProtokol č. 4 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-23", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/46afb1e5-5a45-4386-bf24-11b6b35729f3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.738.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.738.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.738.2016.1/text", "citacie_n": 31, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 738/2016-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. septembra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpenej Advokátskou kanceláriou OLEXOVA\nVASILISIN s. r. o., Gorkého 6, Bratislava, v menej ktorej koná advokátka JUDr. Zuzana\nOlexová, LL.M., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 23 a čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd, práva podľa čl. 25 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a práva\npodľa čl. 2 Protokolu č. 4 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Okresnej prokuratúry Pezinok č. k. 1 Pn 104/16/1107-5 z 12. apríla 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júna 2016\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie\n\nsvojich základných práv podľa čl. 23 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n\n(ďalej len „dohovor“), práva podľa čl. 25 Všeobecnej deklarácie ľudských práv (ďalej len\n„deklarácia“) a práva podľa čl. 2 Protokolu č. 4 k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „protokol“) uznesením Okresnej prokuratúry Pezinok (ďalej\nlen „okresná prokuratúra“) č. k. 1 Pn 104/16/1107-5 z 12. apríla 2016 (ďalej len „uznesenie\nokresnej prokuratúry“).\nSťažovateľka v sťažnosti uvádza, že 29. októbra 2015 podala prostredníctvom svojho\nprávneho zástupcu na okresnej prokuratúre trestné oznámenie na svojho bývalého manžela\npre podozrenie zo spáchania trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa\n§ 208 ods. 1 Trestného zákona. Trestné oznámenie odôvodňovala najmä tým, že jej bývalý\nmanžel bránil v prístupe k majetku, ktorý sa nachádza v bezpodielovom spoluvlastníctve\nmanželov (ďalej len „BSM“), čím jej spôsobuje dlhodobé psychické a fyzické utrpenie a pri\njej snahe vstúpiť do nehnuteľnosti − spoločného rodinného domu, dochádza k prejavom\npsychického aj fyzického násilia v podobe urážok a útokov.\nDozorujúci prokurátor okresnej prokuratúry skutok prekvalifikoval zo zločinu týrania\nblízkej osoby a zverenej osoby na trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1\nTrestného zákona. Poverený príslušník Policajného zboru podľa pokynu dozorujúceho\nprokurátora vec v skrátenom vyšetrovaní ako podozrenie zo spáchania trestného činu\nublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona prešetril a uznesením\nz 25. novembra 2015 trestné oznámenie odmietol z dôvodu, že išlo o duplicitné oznámenie,\nktoré bolo v priestupkovom konaní odložené, pretože nevzniklo podozrenie zo spáchania\npriestupku. Sťažovateľka proti tomuto uzneseniu podala sťažnosť z 27. novembra 2015\nz dôvodu, že v danej veci nebol žiaden dôvod na prekvalifikovanie trestného činu na\nublíženie na zdraví a odmietnutie oznámenia. Práve naopak, bol dôvod na vydanie\nuznesenia o začatí trestného stíhania pre spáchanie trestného činu týrania blízkej osoby\na zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona.\nKrajská prokuratúra v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) po preskúmaní\ntejto sťažnosti skonštatovala, že v danom prípade je potrebné vec prešetriť z hľadiska\nmožného naplnenia skutkových znakov trestného činu podľa § 208 Trestného zákona,\n\n2\n\nako aj podľa § 218 Trestného zákona, pretože z týchto hľadísk nebola vec povereným\npríslušníkom Policajného zboru v dostatočnom rozsahu posúdená, a preto vec pokynom\nvrátila na došetrenie v časti preskúmania skutku podľa: „1/ § 208 TZ na ORPZ v\n\n-\n\nOdbor kriminálnej polície (vec vedená pod ČVS: ORP-30/1-VYS- PK-2016...)“, a v časti\npodľa „2/ § 218 TZ na ORPZ v\n\n- Obvodné odd. PZ\n\n(vec vedená pod\n\nČVS: ORP-603/MD- PK-2015...)“.\nSťažovateľka uvádza, že vo vzťahu k skutku podľa § 208 Trestného zákona bolo\ntrestné oznámenie vyšetrovateľom odmietnuté uznesením z 23. februára 2016 z dôvodu,\nže z informácií, ktoré uviedla v písomnom podaní a pri osobnom výsluchu, sa nepreukázala\nexistencia skutočností, ktoré by odôvodňovali obavu zo spáchania objektívnej stránky\nskutkovej podstaty oznámeného zločinu. Vyšetrovateľ svoje rozhodnutie odôvodnil tým,\nže „iniciátorom incidentov medzi bývalými manželmi nie je len podozrivý\n\n,\n\nale že ide o konflikty obojstranného charakteru, ktoré sú medzi dospelými ľuďmi, ktorí\nspolu nevychádzajú na dennom poriadku. A preto podľa názoru vyšetrovateľa nemožno\ntakéto konflikty automaticky subsumovať pod kvalifikáciu trestného činu podľa § 208 TZ.\nĎalej uviedol, že čo sa týka vzťahov k nehnuteľnosti, ku ktorej je sťažovateľke zo strany\npodozrivého odopieraný prístup, k tejto bol sťažovateľke zrušený trvalý pobyt v auguste\nroku 2015. Preto ak existujú medzi manželmi nezhody v súvislosti s majetkovoprávnymi\nvzťahmi, majú vyvíjať iniciatívu v civilnoprávnom konaní v rámci vyporiadania\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov.“. Keďže sťažovateľka so závermi vyšetrovateľa\nnesúhlasila, podala proti jeho rozhodnutiu sťažnosť, v ktorej namietala najmä nedostatočné\npreskúmanie skutkového stavu veci a nezohľadnenie všetkých okolností podstatných pre\nrozhodnutie vo veci. K sťažnosti sťažovateľka doložila aj doklady, z ktorých podľa\nnej vyplývalo, že dotknutá nehnuteľnosť sa nachádza v BSM bývalých manželov, preto\nnebol dôvod spochybňovať, že sťažovateľka má vlastnícky vzťah k tejto nehnuteľnosti,\na preto má i oprávnenie k jej prístupu. Podľa sťažovateľky sa však vyšetrovateľ\n„viac zameral na preukazovanie majetkových pomerov medzi manželmi ako na fakt,\nže sťažovateľke bol na adrese rodinného domu bez jej vedomia zrušený trvalý pobyt\npodozrivým, že boli svojvoľne podozrivým na tomto RD vymenené zámky...“. Podľa\nsťažovateľky ak vyšetrovateľ mal pochybnosti v niektorých otázkach, ktoré sa mu javili\n\n3\n\nnezodpovedané, mal si pre tento účel zabezpečiť ďalšie informácie vo veci a ďalej\npostupovať tak, aby jeho závery, na základe ktorých odmietol trestné oznámenie, neboli\npredčasné.\nOkresná prokuratúra podanú sťažnosť zamietla ako nedôvodnú. Sťažovateľka\nuvádza, že okresná prokuratúra svoje rozhodnutie odôvodnila najmä tým, že „sťažovateľka\nnepreukázala vlastníctvo k dotknutej nehnuteľnosti. Z evidencie katastra a výpisu z listu\nvlastníctva navyše zistila, že jediným vlastníkom nehnuteľnosti je\n\n, ktorý\n\nnehnuteľnosť nadobudol na základe kúpnej zmluvy v roku 2003, a teda išlo o nehnuteľnosť\nzakúpenú ešte pred vznikom manželstva.“. Podľa sťažovateľky je však táto informácia\nzjavne nepravdivá a v rozpore s predloženými dôkazmi. „V zmysle zákona údaje zapísané\nv katastri platia ak nie je dokázaný opak. V tomto prípade predložené dôkazy dokazovali\nopak, v prípade, že to podľa OČTK nebolo dostatočné mohla poškodená dôkazy doplniť,\nprípadne sa mohla obrátiť aj na civilný súd do rozhodnutia ktorého mohlo byť trestné\nkonanie prerušené.“\nVo vzťahu k skutku podľa § 218 Trestného zákona sťažovateľka uvádza, že trestné\noznámenie bolo odmietnuté uznesením zo 16. marca 2016 z dôvodu, že sa nepreukázalo,\nže by podozrivý sťažovateľke bránil v užívaní rodinného domu, a to i napriek tomu, že\npodľa sťažovateľky o tomto bránení existuje niekoľko záznamov polície, ktorú bola nútená\nv týchto situáciách privolať. Sťažovateľka uvádza, že tieto záznamy tvoria súčasť\nvyšetrovacieho spisu a o takomto bránení vo vstupe do nehnuteľnosti bola dokonca spísaná\naj notárska zápisnica na mieste zásahu. Sťažovateľka namieta, že poverený príslušník,\npodobne ako vyšetrovateľ a okresná prokuratúra vo veci prešetrenia skutku v časti podľa\n§ 208 Trestného zákona, svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sťažovateľka sa nemôže\ndomáhať prístupu k nehnuteľnosti, ku ktorej nemá vlastnícke právo.\nSťažovateľka proti tomuto uzneseniu podala sťažnosť, v ktorej zopakovala dôvody\nako v sťažnosti podanej pri preskúmaní veci podľa § 208 Trestného zákona a zároveň\nobjasnila, za akých okolností došlo k odopieraniu prístupu k rodinnému domu, keďže\ntvrdenia podozrivého sa pri výpovedi líšili od jeho predchádzajúcich vyjadrení, čím teda\n\n4\n\nvyvrátila fakt, že by túto nehnuteľnosť dobrovoľne opustila. Sťažovateľka uvádza, že tiež\npoukázala na časovú postupnosť, v akej došlo k uzavretiu manželstva, zahájeniu stavby\nrodinného domu a vzniku rodinného domu v právnom slova zmysle, na základe čoho je\npodľa nej zrejmé, že rodinný dom, resp. rozostavaná stavba, evidovaná na liste vlastníctva\nsa z faktického hľadiska nachádza v BSM sťažovateľky a podozrivého.\nO podanej sťažnosti okresná prokuratúra rozhodla napadnutým uznesením tak, že\nsťažnosť zamietla ako nedôvodnú. Sťažovateľka uvádza, že v odôvodnení napadnutého\nuznesenia okresná prokuratúra uviedla, že k naplneniu subjektívnej stránky nemohlo dôjsť,\npretože podozrivý je výlučným vlastníkom dotknutej rozostavanej stavby aj pozemku,\nna ktorom táto stavba stojí, čo podľa jej názoru potvrdzuje i skutočnosť, že sa sťažovateľka\nvlastníckeho práva k domu ani nijakým spôsobom nedomáhala. V závere okresná\nprokuratúra poukázala na to, že prostriedky trestnoprávnej ochrany možno využiť len\nv prípadoch, ktoré možno označiť za závažné excesy zo súkromnoprávnych vzťahov, kde už\nprostriedky iných právnych odvetví nie sú účinné.\nSťažovateľka preto zastáva názor, že napadnutým uznesením okresnej prokuratúry\ndošlo k porušeniu jej práva na „poskytnutie právnej ochrany, pozitívneho záväzku štátu\nviesť vo veci riadne vyšetrovanie ako vyplývajú z ústavného princípu spravodlivého\nprocesu, vrátane porušenia základných zásad trestného konania podľa § 2 ods. 5\n(z. legality), 6 (z. oficiality) a ods. 10 (z. zistenia skutkového stavu bez dôvodných\npochybností) Trestného poriadku“.\nSťažovateľka uvádza, že keďže proti napadnutému uzneseniu okresnej prokuratúry\nzákonná úprava nepripúšťa podanie ďalších opravných prostriedkov, došlo podľa nej\nk vyčerpaniu všetkých opravných prostriedkov, ktoré jej zákon na ochranu práv a právom\nchránených záujmov poskytuje, a preto podala túto sťažnosť ústavnému súdu.\nSťažovateľka zastáva názor, že napadnutým uznesením okresnej prokuratúry došlo\nk porušeniu jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\n\n5\n\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva „na bývanie“\npodľa čl. 23 ústavy v spojení s čl. 25 deklarácie a práva podľa čl. 2 protokolu.\nPodľa sťažovateľky k porušeniu jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo tým, že okresná prokuratúra zamietla jej sťažnosť\nbez toho, aby dostatočne preskúmala všetky okolnosti prípadu, ktoré preukázateľne\nzakladali dôvody na začatie trestného stíhania pre podozrenie zo spáchania trestného činu\npodľa § 218 Trestného zákona, a nevrátila vec policajtovi na opätovné prešetrenie podaného\ntrestného oznámenia, čím jej odoprela možnosť domáhať sa ochrany svojich práv na tomto\ninštančne nadriadenom orgáne v rámci trestného konania.\nSťažovateľka zastáva názor, že «orgány činné v trestnom konaní (ďalej ako\n„OČTK“) nemôžu odmietať opravné prostriedky v trestnom konaní len na podklade časti\ndôkazov predložených podozrivým bez toho aby ich porovnali a posúdili vo vzájomnej\nsúvislosti s ostatnými dôkazmi preloženými oznamovateľom trestného činu. V tomto prípade\npoverený príslušník PZ, ktorý prešetroval podané trestné oznámenie ako aj nadriadený\nprokurátor Okresnej prokuratúry sa uspokojili iba s tvrdeniami a dôkazmi, ktoré svedčili\nv prospech podozrivého, a to i napriek tomu že existovali ďalšie dôkazy, ktoré jeho tvrdenia\npopierali.». Sťažovateľka je toho názoru, že predložila dostatok dôkazov, z ktorých\nvyplývali jej vlastnícke práva k nehnuteľnosti, ku ktorej jej bol bránený prístup, ako aj\ndôkazy, ktoré opisovali situácie, kedy sa podozrivý dopúšťal takéhoto protiprávneho\nkonania.\nSťažovateľka ďalej uvádza: «- Manželstvo medzi sťažovateľkou a podozrivým bolo\nuzatvorené v roku 2004, kedy nadobudlo právoplatnosť stavebné povolenie, s výstavbou sa\nzačalo za trvania manželstva. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (rozsudok sp. zn.\n3 Cdo 201/96), ak v čase keď došlo k uzavretiu manželstva, ešte neboli na stavbe prvky\ndlhodobej životnosti (napr. konštrukcia strechy, schodisko), možno z tohto spravidla\nvyvodiť, že do uzavretia manželstva nemohla vzniknúť vec, ktorá nepatrí do BSM, ak bola\ndokončená za manželstva. Z tohto hľadiska nie je pre režim vlastníckeho práva\nrozhodujúce, na koho bolo vydané stavebné povolenie (a tiež ani to, či tam manželka mala\n\n6\n\nalebo nemala trvalý pobyt). Vzhľadom na to, že stavba nadobudla spomenuté prvky až za\ntrvania manželstva, čo nebolo zložité preveriť, nebol problém objasniť právnu stránku veci\n− prípade ako bolo uvedené vyžiadať ďalšie dôkazy od poškodenej\n- V rozhodnutí porušovateľa (prokurátorky...) sa uvádza, že po preskúmaní spisového\nmateriálu bolo zistené, že sťažovateľka opustila spoločnú domácnosť v auguste 2014,\npričom tento fakt je údajne obsiahnutý v zápisnici z pojednávania vo veci rozvodového\nkonania. Prokurátorka ďalej uviedla, že domáhať sa práva užívania domu alebo bytu môže\nosoba vtedy, ak jej nezaniklo užívacie právo k takejto nehnuteľnosti, napríklad trvalým\nopustením spoločnej domácnosti podľa občianskeho zákonníka. K argumentu prokurátorky\nuvádzame, že opustenie spoločnej domácnosti tak ako ho vykladá občiansky zákonník, má\nza následok zánik užívacích práv len v súvislosti so spoločným nájmom bytu, ak spoločnými\nnájomcami sú manželia. V danej veci, keď sa jedná o vlastnícke resp. užívacie práva\nk domu, však spomenuté ustanovenia o opustení spoločnej domácnosti, tak ako bolo\nnačrtnuté prokurátorkou, nemožno aplikovať. Čo sa týka samotného faktu, či sťažovateľka\nopustila domácnosť tak ako to popísal podozrivý, nikdy sa táto skutočnosť nepreukázala, na\nrozdiel od predloženej zápisnice, ktorá dokazovala, že sa vstupu do domu domáhala. No ak\nmal podozrivý snahu toto tvrdiť, nebol problém uvedené vyriešiť napríklad konfrontáciou.\n- Ako je evidentné z obsahu výpisu z listu vlastníctva\n\nk dotknutému RD,\n\nzáložné právo k nehnuteľnosti bolo do časti „ťarchy“ zapísané na základe Zmluvy\no zriadení záložného práva zo dňa 11.08.2006. V tejto zmluve vyjadrovala so zriadením\nzáložného práva k zálohu, t.j. k RD aj sťažovateľka. Z toho možno logicky usudzovať, že ak\nby vlastnícky vzťah k danému RD nemala, jej súhlas by sa nevyžadoval. Vlastnícky vzťah\nsťažovateľky k RD potvrdzuje i ten fakt, že RD v čase jeho výstavby bol ako „rozostavaná\nstavba“ zapísaný do katastra nehnuteľností iba na základe spomenutej Zmluvy o zriadení\nzáložného práva, čo nám potvrdili i samotní pracovníci katastra. Vklad tejto stavby bol do\nkatastra povolený dňa 25.09.2006, teda takmer dva roky po tom čo sa sťažovateľka\na podozrivý stali manželmi. Keďže na túto skutočnosť kataster v čase zápisu absolútne\nneprihliadal, je dôvodné tvrdiť že zápis ako aj zmluva o zriadení záložného práva sú\nfakticky neplatné. Pre bližšie objasnenie dôvodov účelového obchádzania zákona sa\nbudeme v tejto súvislosti dožadovať vysvetlenia tak na príslušnom katastrálnom odbore ako\naj v dotknutej banke, zodpovednej za spísanie záložnej zmluvy.\n\n7\n\n- Sťažovateľka je uvedená aj ako spoludlžník na zmluve o splátkovom úvere (pozn.\ntáto zmluva spolu so Zmluvou o zriadení záložného práva tvorí súčasť prílohy č. 4), ktorý\nbrali manželia spoločne v r. 2006 na financovanie realizácie stavby, teda sa podieľala\njednak na jej zhotovení ako i na jej ďalšom zhodnocovaní. Obe spomenuté zmluvy boli\nk trestnému oznámeniu v obidvoch konaniach doložené, no napriek tomu im zo strany\nOČTK nebola venovaná dostatočná pozornosť.\n- Popieranie vlastníckeho práva sťažovateľky urobil po podaní trestného oznámenia\npodozrivý účelovo, v snahe odvrátiť účinky trestného oznámenia a toto bolo nielen\nv rozpore s ostatnými vyššie uvedenými dôkazmi, ale aj jeho predošlými úkonmi, keďže\nv spise sa nachádzal list jeho právnej zástupkyne ktorá v jeho mene navrhuje vyporiadanie\nBSM s tým, že do tohto jednoznačne spadá aj predmetná nehnuteľnosť...»\nVo vzťahu k namietanému porušeniu jej základného práva podľa čl. 23 ústavy\nv spojení s právom podľa čl. 25 deklarácie a právom podľa čl. 2 protokolu sťažovateľka\nuvádza, že jej v uskutočňovaní týchto práv bolo bezdôvodne bránené, pričom sa oprávnene\ndožadovala ochrany od orgánov činných v trestnom konaní, ktoré mali zásahu do jej práv\nzabrániť. Tým, že okresná prokuratúra odmietla využiť prostriedky, ktoré jej zákon\nposkytoval na objasnenie pôvodu a príčin nezákonných zásahov, podporila stav, ktorý\nprvotne svojím konaním vyvolal podozrivý, čím zjavne poprela právo sťažovateľky\n„na bývanie“. Sťažovateľka zastáva názor, že ak mala okresná prokuratúra vedomosť\no zásahoch do „práva na bývanie“, ktoré bola z dôvodu nečinnosti policajtov nútená\nznášať, nebol dôvod jej ochranu tohto práva upierať.\nVzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje ústavnému súdu prijať sťažnosť\nna ďalšie konanie a následne vydať vo veci samej tento nález:\n„1. Okresná prokuratúra Pezinok uznesením sp. zn. 1 Pn 104/16/1107-5 zo dňa\n12. 04. 2016 porušila právo sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.\n1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\n2. Okresná prokuratúra Pezinok uznesením sp. zn. 1 Pn 104/16/1107-5 zo dňa\n12. 04. 2016 porušila právo bývanie podľa čl. 23 Ústavy SR v spojení s čl. 25 Všeobecnej\n\n8\n\ndeklarácie ľudských práv a čl. 2 Protokolu č. 4 k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\n4. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Okresnej prokuratúry Pezinok\nsp. zn. 1 Pn 104/16/1107-5 zo dňa 12. 04. 2016 a vracia jej vec na ďalšie konanie.\n5. Ústavný súd Slovenskej republiky sťažovateľke priznáva náhradu trov právneho\nzastúpenia v sume 363,79 EUR, ktorú je porušovateľ povinný vyplatiť na účet právneho\nzástupcu\n\ndo 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n\n9\n\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je sťažnosť zjavne neopodstatnená\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nSťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, práva na „trvalý pobyt“ podľa čl. 23 ústavy v spojení s čl. 25 deklarácie\na práva podľa čl. 2 protokolu napadnutým uznesením okresnej prokuratúry.\nK porušeniu jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo podľa\nsťažovateľky tým, že okresná prokuratúra zamietla jej sťažnosť bez toho, aby dostatočne\npreskúmala všetky okolnosti prípadu, ktoré preukázateľne zakladali dôvod na začatie\ntrestného stíhania pre podozrenie zo spáchania trestného činu podľa § 218 Trestného\nzákona, a nevrátila vec policajtovi na opätovné prešetrenie podaného trestného oznámenia.\nK porušeniu jej základného práva podľa čl. 23 ústavy v spojení s právom podľa čl. 25\ndeklarácie a podľa čl. 2 protokolu malo dôjsť podľa sťažovateľky tým, že okresná\nprokuratúra odmietnutím využitia prostriedkov, ktoré jej zákon poskytoval na objasnenie\npôvodu a príčin nezákonných zásahov, poprela jej právo na bývanie.\nÚstavný súd v prvom rade poukazuje na to, že cieľom právomoci ústavného súdu\nako nezávislého orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) nie je primárne preskúmavať\na posudzovať právne názory orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych prostriedkoch\n\n10\n\nnápravy a ochrany práv a slobôd (vrátane základných práv a slobôd) fyzických osôb\na právnických osôb pri výklade a uplatňovaní zákonov v súvislosti s rozhodovaním vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred týmito orgánmi bol náležite zistený skutkový stav\na aké skutkové a právne závery zo zisteného skutkového stavu tieto orgány vyvodili. Úloha\nústavného súdu sa sústreďuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom\nustanoveným zákonom. Skutkové a právne závery orgánov verejnej moci rozhodujúcich\no právnych prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických\nosôb môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\nzaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných\nslobodách (m. m. III. ÚS 38/05, III. ÚS 278/06). V kontexte uvedeného ústavný súd\npreskúmal aj sťažovateľkou napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry.\nNapadnutým uznesením okresná prokuratúra podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku zamietla sťažnosť sťažovateľky, ktorú podala prostredníctvom jej právneho\nzástupcu proti uzneseniu povereného príslušníka Policajného zboru Okresného riaditeľstva\nobvodného oddelenia v\n\nsp. zn. ORP-30/MD/PK-2016 zo 16. marca 2016,\n\npretože nie je dôvodná. Svoje rozhodnutie odôvodnila takto:\n„... Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. prvá veta...\nPodľa § 8 Tr. zák...\nPod pojmom znaky uvedené v tomto zákone sa rozumejú zákonné znaky skutkovej\npodstaty, ktorými sú štyri skupiny znakov určujúce subjekt (páchateľ), subjektívnu stránku\n(zavinenie, niekedy aj pohnútka), objekt (chránený záujem) a objektívnu stránku (konanie\nvrátane opomenutia, príčinná súvislosť a následok).\nZ citácie vyššie uvedených zákonných ustanovení Trestného zákona je zrejmé,\nže na to, aby bolo možné určité konanie kvalifikovať ako trestný čin, je nevyhnutné,\naby vykazovalo všetky obligatórne znaky naplnenia jeho skutkovej podstaty.\n\n11\n\nVo vyšetrovacom spise sa nachádza list vlastníctva\n\n, kde je uvedené,\n\nže výlučným vlastníkom zastavanej plochy a nádvoria a záhrady uvedené na liste vlastníctva\npod pare. Číslom 248/28 a 248/129 je\n\n.\n\nList vlastníctva je základným dokladom, ktorý preukazuje vlastnícke vzťahy\nk nehnuteľnosti.\nPodľa § 218 ods. 1...\nNeoprávneným bránením v užívaní týchto nehnuteľností sa rozumie nielen\nznemožneniu užívania domu alebo bytu ako celku, ale aj im uzavretie dodávky tepla, plynu,\nelektriny do takej miery, že je bez týchto dodávok k ich štandardné užívanie podstatne\nsťažené. Môže byť nim tiež znemožňovanie vstupu do bytu výmenou zámku, zabraňovanie\nv praní bielizne, pripravovaní pokrmov alebo iným spôsobom, ktorým páchateľ znemožňuje\nalebo podstatne sťažuje riadne a obvyklým spôsobom dom alebo byt oprávnenej osobe\nužívať.\nSubjektívna stránka predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k naplneniu zákonných\nznakov skutkovej podstaty niektorého z trestných činov uvedených v Trestnom zákone.\nV uvedenom prípade sa vyžaduje, aby páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone\nporušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo vedel, že svojím konaním\nmôže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým\nuzrozumený. Ako to vyplýva zo spisového materiálu a listín v ňom obsiahnutých, podozrivý\nmá za to, že je vlastníkom nehnuteľnosti, a teda svojim konaním nemohol\nnaplniť subjektívnu stránku trestného činu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu\nalebo k nebytovému priestoru podľa § 218 Tr. zák. Oznamovateľka sa vlastníckeho práva\nk domu nedomáhala nijakým spôsobom dokonca v zápisnici o trestnom oznámení to\npotvrdila skutočnosť, že\n\nje výlučným vlastníkom domu a aj pozemku.\n\nPodľa § 122 ods. 5 Tr. zák...\nTrestného činu neoprávneného zásahu do práva k domu, k bytu alebo nebytovému\npriestoru možno spáchať jedine vtedy, pokiaľ ide o dom /byt/ iba proti osobe, ktorá\nsa oprávnene zdržuje v priestoroch, ktoré sú podľa kolaudačného rozhodnutia skutočne\nbytom podľa príslušných predpisov stavebného zákona.\nV danej veci nebolo ešte vydané kolaudačné rozhodnutie a predmetná stavba ešte\nnebola skolaudovaná a teda sa nejedná o dom v právnom zmysle slova. V zmysle § 76 ods. 1\n\n12\n\nzákona číslo 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku dokončenú stavbu,\nprípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo túto stavby, na ktorej sa vykonala\nzmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno\nužívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.\nPreskúmaním spisového materiálu bolo zistené, že oznamovateľka opustila spoločnú\ndomácnosť v v auguste roku 2014 /uvedené v zápisnici z pojednávania doložené\npodozrivým/, pričom podozrivému nechala deti a odsťahovala sa preč a následne podala\nžiadosť o rozvod. Medzi bývalými manželmi doposiaľ nedošlo k vysporiadaniu\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov. K uvedenému je potrebné spomenúť, trestný čin\nneoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru možno spáchať\niba vtedy, pokiaľ osobe, ktorej páchateľ bráni v užívaní bytu, nezaniklo právo užívať tento\nbyt, napríklad trvalým opustením spoločnej domácnosti podľa občianskeho zákonníka.\nVo vzťahu medzi manželmi je trvalým opustením spoločnej domácnosti také konanie, keď za\ntrvania manželstva 1 z manželov byt opustí, pričom sa možno domnievať, že tak učinil\ns úmyslom sa už nevrátiť a neobnoviť manželské spolužitie.\nTrestné právo je prostriedkom ultima ratio (ide o poslednú a najkrajnejšiu možnosť),\nčo znamená, že v trestnoprávnej náuke ako aj praxi sa už tradične vychádza zo zásady\npomocnej úlohy trestnej represie (zásada subsidiarity). Podľa tejto zásady má byť trestné\nprávo použité len ako najkrajnejší prostriedok a len pri typovo najzávažnejších porušeniach\nspoločenských vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len tam, kde iné možnosti, hlavne\nprostriedky ostatných právnych odvetví, nie sú dostatočné, teda už boli vyčerpané, sú\nneúčinné alebo zjavne nie sú vhodné.\nPrincíp trestného práva ako prostriedku ultima ratio sa prejavuje najmä v\nprípadoch, ktoré majú súkromnoprávny základ, pričom v takýchto prípadoch musia orgány\nčinné v trestnom konaní a súd vykladať znaky skutkových podstát, prevažne majetkových\ntrestných činov (tak ako je to aj v posudzovanom prípade), s vedomím, že princíp ultima\nrátio je neoddeliteľnou súčasťou formálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu a má\nvplyv aj na subjektívnu stránku trestného činu a musia tiež náležíte zvažovať, či je možné\nvyužiť inštitúty iných právnych odvetví na namietané porušenie práva a či týmito inštitútmi\nmožno reálne dosiahnuť nápravy, ak k porušeniu práva skutočne došlo. Princíp ultima ratio\ntak umožňuje orgánom činným v trestnom konaní a súdu odlíšiť prípady, ktoré spadajú\n\n13\n\nvýhradne do sféry občianskoprávnych, či obchodných vzťahov od trestnej činnosti. Trestné\nprávo v zásade však nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych\nzáujmov osôb v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým na\nindividuálnej aktivite osôb, aby „strážili“ svoje práva, ktorým má súdna moc poskytovať\nochranu. Je v zásade neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali orgány činné\nv trestnom konaní a tak nahrádzali činnosť súdov v občianskoprávnom konaní. V právnom\nštáte je neprípustné, aby prostriedky trestnej represie slúžili k uspokojovaniu subjektívnych\npráv súkromnoprávnej povahy, pokiaľ nie sú vedľa toho splnené všetky predpoklady vzniku\ntrestno-právnej zodpovednosti, respektíve nie sú tieto predpoklady celkom jasne zistené.\nTrestné právo a v tomto prípade skutkovú podstatu prečinu podľa § 218 Tr. zák. je\nmožné použiť len v prípadoch, ktoré možno označiť za závažné excesy zo súkromnoprávnych\nvzťahov, ktoré už zjavne presahujú ich rámec a napríklad už majú povahu ignorácie\nprávoplatného súdneho rozhodnutia vydaného v civilnom konaní, či úmyselného\na bezdôvodného znemožňovania jeho realizácie, respektíve jeho sťažovania (napríklad\nrozhodnutia súdu, ktoré sa týka povinnosti vypratať nehnuteľnosť a podobne). Len takémuto\nstriktnému prístupu totiž zodpovedá to, že trestné právo má byť uplatňované len ako\nnajkrajnejší prostriedok k postihu typovo najzávažnejších prípadov porušenia práva a tam,\nkde prostriedky iných právnych odvetví už nie sú účinné (ide o už zmieňovanú subsidiaritu\ntrestnej represie, tzv. princíp ultima ratio).\nPoznamenávam, že výmena zámkov a ich nahradenie inými zámkami, nenapĺňa\nznaky skutkovej podstaty prečinu podľa § 218 Tr. zák., nakoľko výmena zámkov, sama o\nsebe, nemôže brániť oprávnenému subjektu v užívaní nehnuteľnosti, pretože vlastníkovi\nnebráni nič v tom, aby tieto zámky vymenil za zámky svoje. Avšak v prvom rade musí byť\nkonkrétne určený vlastník nehnuteľnosti, čo je v danom prípade podľa listu vlastníctva\nvýlučne iba\n\n. Pokiaľ oznamovateľka namieta, že ona je vlastníčka predmetnej\n\nnehnuteľnosti tiež, je potrebné podať na občiansky súd žalobu o určenie vlastníctva,\nprípadne sa domáhať majetkového vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov, avšak v liste vlastníctva je zatiaľ uvedený iba\n\n.\n\nOznamovateľke nebráni nič v tom, aby svoje právo uplatňovala v občiansko-súdnom\nkonaní, čo doposiaľ neučinila.\n\n14\n\nOrgány činné v trestnom konaní musia vždy zohľadniť prípadný občianskoprávny\nrozmer prejednávanej veci ako aj to, či je ho možné riešiť občianskoprávnou cestou.\nV danom prípade obidve strany po rozchode a rozvode riešia pomerne dlho svoje majetkové\nspory cez advokátov.\nMám za to, že spisový materiál poskytuje dostatočný podklad pre rozhodnutie\nv zmysle § 197 ods. 1 písm. d/ Tr. por. a nebolo preukázané, že by došlo ku konaniu, ktoré\nby naplnilo zákonné znaky uvedenej skutkovej podstaty, pričom v podrobnostiach\nodkazujem aj na uznesenie vyšetrovateľa...“\nZ už citovaného možno vyvodiť záver, že okresná prokuratúra sa riadne zaoberala\na rozhodla o sťažnosti sťažovateľky, pričom právny názor, na ktorom je založené jej\nrozhodnutie, je podľa názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľný. Ústavný\nsúd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že odôvodnenie napadnutého uznesenia vzhľadom na\nokolnosti a podstatu posudzovaného prípadu je dostatočné a akceptovateľné tak z hľadiska\nTrestného zákona, ako aj ústavy.\nV nadväznosti na podstatu sťažnosti sťažovateľky, ktorá v konečnom dôsledku súvisí\ns jej nespokojnosťou s výsledkom vybavenia trestného oznámenia, ktoré podala, ústavný\nsúd považuje za potrebné tiež poukázať na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej právo\nfyzickej osoby na začatie trestného konania voči označenej osobe na základe podaného\ntrestného oznámenia nepatrí medzi základné práva alebo slobody podľa druhej hlavy ústavy\na ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd. Ústavný súd ešte\ndodáva, že právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby na základe podaného\ntrestného oznámenia alebo na podanie obžaloby na súde prokurátorom nie je súčasťou\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 42/00, II. ÚS 238/02,\nIII. ÚS 198/03, II. ÚS 28/06). Uvedený článok ústavy garantuje ochranu pred protiústavným\npostupom orgánov verejnej moci v konaniach, v ktorých sa rozhoduje o subjektívnych\nprávach fyzických osôb alebo právnických osôb.\nZ čl. 6 ods. 1 dohovoru (pokiaľ je jeho aplikovateľnosť založená na trestnom\noznámení voči tretej osobe) nevyplýva právo na začatie a vedenie trestného stíhania proti\n\n15\n\ntretej osobe alebo právo na jej odsúdenie v trestnom konaní [porov. Dziedzic v. Poľsko,\nč. 50428/99, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)\nz 25. 11. 2003, bod 6; Helmers v. Švédsko, č. 11826/85, rozsudok ESĽP z 29. 10. 1991, bod\n29; Kusmierek v. Poľsko, č. 10675/02, rozsudok ESĽP z 21. 9. 2004, bod 48,\ntiež II. ÚS 620/2016].\nÚstavný súd v tejto súvislosti aj v nadväznosti na svoju konštantnú judikatúru\nzdôrazňuje, že ak orgány činné v trestnom konaní v danom prípade po zvážení všetkých\nokolností prípadu nerozhodli o trestnosti skutku, ktorý bol predmetom trestného oznámenia\nsťažovateľa, nemohli porušiť jeho zákonom ani ústavou chránené práva. Nikto totiž nemá\nprávny nárok a už vôbec nie ústavnoprávny nárok na to, aby jeho podaniu (v tomto prípade\nsťažovateľky, pozn.) bolo vyhovené. Ak vykonané dôkazy, resp. zistenia orgánov činných\nv trestnom konaní nedávajú podklad na začatie alebo pokračovanie v trestnom stíhaní,\nnemôže príslušný orgán činný v trestnom konaní začať konať alebo pokračovať v konaní,\nprípadne nariadiť, aby sa trestné konanie začalo alebo v ňom pokračovalo. Sťažovateľ ako\noznamovateľ trestného činu má zákonné právo domáhať sa len toho, aby sa s jeho\noznámením či sťažnosťou kompetentný orgán riadne zaoberal. Nemá však nárok na to, aby\nvýsledok konania zodpovedal jeho predstave (m. m. napr. II. ÚS 88/99, IV. ÚS 423/09).\nÚstavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na časť odôvodnenia napadnutého uznesenia\nokresnej prokuratúry, podľa ktorého „Trestné právo je prostriedkom ultima ratio (ide\no poslednú a najkrajnejšiu možnosť), čo znamená, že v trestnoprávnej náuke ako aj praxi sa\nuž tradične vychádza zo zásady pomocnej úlohy trestnej represie (zásada subsidiarity).\nPodľa tejto zásady má byť trestné právo použité len ako najkrajnejší prostriedok a len pri\ntypovo najzávažnejších porušeniach spoločenských vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len\ntam, kde iné možnosti, hlavne prostriedky ostatných právnych odvetví, nie sú dostatočné,\nteda už boli vyčerpané, sú neúčinné alebo zjavne nie sú vhodné.“. V danej veci o takýto\nprípad zjavne nejde.\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že medzi napadnutým\nuznesením okresnej prokuratúry na jednej strane a sťažovateľkou označeným základným\nprávom na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (vzhľadom na predmet konania\n\n16\n\nje nesprávne namietať aj porušenie práva na súdnu ochranu, pozn.) v spojení s ostatnými\nsťažovateľkou označenými právami podľa ústavy, dohovoru a protokolu na strane druhej\nneexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by naznačovala reálnu možnosť vysloviť ich\nporušenie po prípadnom prijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd preto\nsťažnosť sťažovateľky pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nVo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 25 deklarácie ústavný súd uvádza,\nže vzhľadom na to, že deklarácia nebola vyhlásená podľa čl. 7 ústavy ani podľa § 1 a § 4\nods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov\nSlovenskej republiky v znení neskorších predpisov, nemá tento dokument povahu prameňa\npráva Slovenskej republiky, ale len povahu politického dokumentu. Nejde teda\no medzinárodnú zmluvu, ktorá by bola Slovenskou republikou ratifikovaná a vyhlásená\nv Zbierke zákonov Slovenskej republiky spôsobom ustanoveným zákonom v zmysle čl. 127\nods. 1 ústavy. Predmetom konania preto nemôže byť sťažnosť sťažovateľky v tej časti,\nv ktorej namieta porušenie práva deklarovaného medzinárodným dokumentom, ktorý nemá\npovahu prameňa práva. Ústavný súd preto aj v tejto časti sťažnosť sťažovateľky odmietol\nako zjavne neopodstatnenú (obdobne napr. II. ÚS 18/97, I. ÚS 176/03, I. ÚS 18/06,\nIII. ÚS 55/02, III. ÚS 165/05, III. ÚS 96/07, II. ÚS 96/2016).\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho významu zaoberať\nsa ďalšími požiadavkami sťažovateľky, ktoré uviedla vo svojej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. septembra 2016\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "poškodený", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na inú právnu ochranu", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-sloboda pohybu a pobytu", "spoluvlastníctvo-bezpodielové spoluvlastníctvo manželov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:af6532e0-a232-4031-be7d-3308ce4eddd7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.620.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 620/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 620/2016 z 10. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-10", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.620.2016.1"}, {"guid": "ussr:cedb75c3-f7ce-4e75-8fd9-ae61b251676f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.96.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 96/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 96/2016 z 4. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-04", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.96.2016.1"}, {"guid": "ussr:1fd48097-b102-4d17-ba2d-e9e36d5ecc29", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 423/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 423/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 107, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1fd48097-b102-4d17-ba2d-e9e36d5ecc29"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:7bb6b67c-62e3-4878-ae11-20ea5d41ec93", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 96/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 96/07 z 17. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-17", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7bb6b67c-62e3-4878-ae11-20ea5d41ec93"}, {"guid": "ussr:bf2c3d23-3b30-4608-bbcf-4a3244ced807", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 278/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 278/06 z 5. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-05", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf2c3d23-3b30-4608-bbcf-4a3244ced807"}, {"guid": "ussr:77f8bdc3-73c0-4d9b-9f85-fdd29dc245a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 28/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 28/06 z 22. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-22", "citacie_n": 98, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:77f8bdc3-73c0-4d9b-9f85-fdd29dc245a7"}, {"guid": "ussr:988b70e9-bf85-484e-b7e1-19947e6d23d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 18/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 18/06 z 18. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-18", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988b70e9-bf85-484e-b7e1-19947e6d23d6"}, {"guid": "ussr:ea698be0-09bd-4af0-8c14-687312ae22fb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 165/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 165/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ea698be0-09bd-4af0-8c14-687312ae22fb"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 38/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 38/05 z 16. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-16", "citacie_n": 216, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:8a9ee60e-5913-4b61-bb74-f458a971de84", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/03 z 10. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-10", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a9ee60e-5913-4b61-bb74-f458a971de84"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:760983be-75e8-4d55-9202-baebc7b4c04a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 238/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 238/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:760983be-75e8-4d55-9202-baebc7b4c04a"}, {"guid": "ussr:6cf90c4a-6846-47c2-a6e6-f7eebf55c9c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 55/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 55/02 z 2. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-02", "citacie_n": 347, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6cf90c4a-6846-47c2-a6e6-f7eebf55c9c7"}, {"guid": "ussr:13ea1c83-9d83-4840-aca0-7ffc8f8a4673", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.88.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 88/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/99 z 10. 11. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-11-10", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.88.1999.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:4fb511b9-aadc-4e0e-b9a0-5b17ada7cd5b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.18.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 18/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 18/97 z 25. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-25", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.18.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5ef32466-8b7a-4e42-bf80-6ee924ef4f26", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.311.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 311/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 311/2026 z 20. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.311.2026.1"}, {"guid": "ussr:816c9be6-b021-4faf-9a6b-e7dd6c1c3612", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.204.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 204/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 204/2026 z 25. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.204.2026.1"}, {"guid": "ussr:8c3a3ca8-cb29-4b5f-a715-20d6d3f2d201", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.14.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/2026 z 13. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.14.2026.1"}, {"guid": "ussr:2dbb5f5f-3e5a-4e29-8236-be9b8952cb34", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.721.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 721/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 721/2025 z 16. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.721.2025.1"}, {"guid": "ussr:bf0a4dea-b18a-47eb-adad-0e8188026717", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.535.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 535/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 535/2025 z 25. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.535.2025.1"}, {"guid": "ussr:5f6ca7c3-97ee-470c-b1de-02f3468944c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.445.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 445/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 445/2025 z 6. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-06", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.445.2025.1"}, {"guid": "ussr:8d0eaea7-7fa6-43dd-8612-daddaace28d2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.389.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 389/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 389/2025 z 17. 7. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-07-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.389.2025.1"}, {"guid": "ussr:0ce59124-24c6-4992-a211-f39bb3dcc5c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.391.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 391/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 391/2025 z 23. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.391.2025.1"}, {"guid": "ussr:d1a4016c-16ad-40dc-ac7c-35b44c5dd58a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.319.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 319/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 319/2025 z 23. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-23", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.319.2025.1"}, {"guid": "ussr:b28ca048-be77-4b23-bde1-c7fc74645ad7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.108.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 108/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 108/2025 z 11. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.108.2025.1"}, {"guid": "ussr:e50e48b9-6b58-4168-a4eb-6ac47202761a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.82.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 82/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 82/2025 z 13. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.82.2025.1"}, {"guid": "ussr:ed1e1e1d-14f7-46fb-962d-5eedf40cf1bb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.61.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 61/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 61/2025 z 11. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-11", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.61.2025.1"}, {"guid": "ussr:a40d2a8a-d45f-46fb-8520-92f9491fa939", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.622.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 622/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 622/2024 z 21. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.622.2024.1"}, {"guid": "ussr:e12d94f5-2095-4344-81e5-85be8053a980", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.543.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 543/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 543/2024 z 24. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.543.2024.1"}, {"guid": "ussr:d5cb5645-5aeb-4577-9f65-2868726a0303", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.478.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 478/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 478/2024 z 3. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.478.2024.1"}, {"guid": "ussr:c5c210ea-914c-4aff-aed1-2f5b944514a1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.343.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 343/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 343/2024 z 18. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.343.2024.1"}, {"guid": "ussr:2af5fcbf-c85a-4385-a9e1-948d782482ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.199.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 199/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 199/2023 z 12. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.199.2023.1"}, {"guid": "ussr:f569d163-214e-430b-a47b-3b5385b599d9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.139.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 139/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/2023 z 2. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.139.2023.1"}, {"guid": "ussr:eb973584-f2ce-459d-ad8e-a954b379b941", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.117.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 117/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 117/2023 z 21. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.117.2023.1"}, {"guid": "ussr:15aba132-ed45-45ec-8e9a-08f5bb9522c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.574.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 574/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 574/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.574.2022.1"}, {"guid": "ussr:2f0a137a-694d-4585-ab6c-827f9eb668b0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.580.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 580/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 580/2022 z 27. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.580.2022.1"}, {"guid": "ussr:4db92ed2-a215-411a-88dd-36dde6e58508", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.250.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 250/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 250/2021 z 15. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-15", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.250.2021.1"}, {"guid": "ussr:8c1ebae9-7f9e-4c7c-8471-810c5bbc5083", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.310.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 310/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 310/2021 z 7. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-07", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.310.2021.1"}, {"guid": "ussr:21cd8f78-b6dd-4612-88f5-224d6e9cc95e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.290.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 290/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 290/2021 z 27. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.290.2021.1"}, {"guid": "ussr:39f8fd36-e7a1-4bee-8f26-d2377a10c766", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.163.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/2021 z 23. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-23", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.163.2021.1"}, {"guid": "ussr:3f7c870a-8e7a-426e-9e71-e8ac28fdcb69", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.164.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 164/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 164/2021 z 23. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.164.2021.1"}, {"guid": "ussr:15ccdb6b-2894-433f-8fd2-88786f28fcea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.141.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 141/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 141/2021 z 16. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.141.2021.1"}, {"guid": "ussr:465615d3-5e53-4f58-90d5-0502e633b7c7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.100.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 100/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 100/2021 z 23. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.100.2021.1"}, {"guid": "ussr:4b8a7e7f-4623-4c42-a27e-2f7c5cf071c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.90.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2021 z 23. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.90.2021.1"}, {"guid": "ussr:e5067685-df4b-4a90-ab64-dc756d93e80c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.463.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 463/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 463/2020 z 24. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-24", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.463.2020.1"}]}