{"guid": "ussr:0f3f3056-8f42-4187-a1d0-a48d954c09aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.727.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 727/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 727/2016 z 29. 9. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 29. septembra 2016, sp. zn. II. ÚS 727/2016, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.727.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2016-09-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0f3f3056-8f42-4187-a1d0-a48d954c09aa", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.727.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.727.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.727.2016.1/text", "citacie_n": 11, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 727/2016-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. septembra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej\nspoločnosti BL Slovakia, spol. s r. o., Mostná 72, Nitra, právne zastúpenej Advokátskou\nkanceláriou AK Gavorová a partner, s. r. o., Sasinkova 6, Bratislava, v mene ktorej koná\nadvokátka JUDr. Edita Gavorová, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 4 Obo 21/2013 z 30. apríla 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti BL Slovakia, spol. s r. o., o d m i e t a ako\nneprípustnú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. augusta\n2014 riadne a včas doručená sťažnosť spoločnosti BL Slovakia, spol. s r. o. (ďalej len\n„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé\n\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) zrušujúcim uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej\nlen „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“) sp. zn. 4 Obo 21/2013 z 30. apríla 2014 (ďalej aj\n„napadnuté uznesenie“), ktorým bolo zrušené uznesenie Krajského súdu v Bratislave (ďalej\nlen „krajský súd“) č. k. 7 Cbs 3/2007-138 z 24. júna 2011 o zastavení konania pre\nneuhradenie súdneho poplatku, pričom v napadnutom uznesení nebolo zohľadnené\nspäťvzatie veci protistranou realizované tri roky predtým, čím voči sťažovateľke\npokračovalo konanie, ktoré podľa jej presvedčenia malo byť zastavené.\n2. Zo sťažnosti a z rozhodnutí s ňou súvisiacich vyplýva, že sťažovateľka pôvodne\nžalovala na krajskom súde v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 16/01\n(ďalej aj „žalobca) o zaplatenie sumy 1 013 500 Sk s prísl. Voči tomuto žalobnému\nnávrhu podal\n\nvzájomný návrh na zaplatenie sumy 3 174 000 Sk\n\ns prísl., ktorý neskôr rozšíril o zaplatenie sumy 3 766 433 Sk s prísl. Krajský súd uznesením\nč. k. 28 Cb 16/01-332 z 29. januára 2004 vzájomný návrh\n\nvylúčil na\n\nsamostatné konanie, ktoré bolo zaevidované pod sp. zn. 3 Cbs 37/05, neskôr bolo vedené\npod sp. zn. 3 Cb 54/04 a v súčasnosti je vedené pod sp. zn. 7 Cbs 3/2007.\nPredmet konania na ústavnom súde súvisí práve s konaním vedeným na krajskom\nsúde pod sp. zn. 7 Cbs 3/2007, kde\n\nžaloval sťažovateľku.\n\n3. Uvedené uznesenie o vylúčení na samostatné konanie nadobudlo právoplatnosť\n22. marca 2004, na základe čoho začalo samostatné konanie.\nNa vzájomný návrh sa (podľa aktuálnych právnych predpisov, pozn.) použijú\nprimerane ustanovenia o návrhu na začatie konania, jeho zmene a späťvzatí (§ 97 ods. 3\nObčianskeho súdneho poriadku  ďalej aj „OSP“), preto vznikla\nako žalobcovi poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona Slovenskej národnej\nrady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“). Žalobca bol vyzvaný na\nzaplatenie súdneho poplatku v sume 158 700 Sk a zároveň bol upozornený, že konanie bude\nzastavené, ak v lehote určenej na zaplatenie súdny poplatok neuhradí.\n\n2\n\nŽalobca namietal výšku uvedeného súdneho poplatku, pričom podaním z 24. júna\n2004 vzal svoj (vzájomný) návrh v časti 1 016 933 Sk späť. Žalobný návrh po tomto\nspäťvzatí znel na zaplatenie sumy 2 749 500 Sk.\nPo uvedenom čiastočnom späťvzatí návrhu bol žalobca vyzvaný krajským súdom na\nzaplatenie súdneho poplatku v sume 86 800 Sk (vypočítaný už z uplatnenej sumy\n2 749 500 Sk).\nDňa 18. augusta 2008 žalobca opätovne rozšíril svoj návrh popri sume 2 749 500 Sk\n(91 266,68 €) s úrokom 17,6 % od 3. apríla 2001 až do zaplatenia, aj o zaplatenie sumy\n730 000 Sk (24 231,56 €) s príslušnými úrokmi rozpočítanými po každom jednom\nkalendárnom mesiaci.\n4. Krajský súd uznesením č. k. 7 Cbs 3/2007-95 z 28. mája 2009 konanie zastavil\nvzhľadom na to, že žalobca súdny poplatok nezaplatil.\nProti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal žalobca odvolanie, pričom súčasne\nzaplatil súdny poplatok (za žalobný návrh) vo výške 100 € a vo svojom odvolaní tiež\nuviedol, že „v časti, ktorá by mnou uhradený poplatok mala prevyšovať beriem čiastočne\nsvoj návrh späť“.\n5. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 5 Obo 71/2009 z 31. augusta 2010 (prvýkrát) zrušil\nuznesenie krajského súdu o zastavení konania a v odôvodnení okrem iného uviedol, že\n„z obsahu spisu, nesporne vyplýva, že po právoplatnosti uznesenia Krajského súdu\nv Bratislave zo dňa 29. januára 2004 o vylúčení veci - vzájomného návrhu, žalobca\nzobral čiastočne späť svoj návrh ešte pred prvým pojednávaním.\nNapriek tomu súd nepostupoval v súlade s § 6 OSP a tromi výzvami určoval povinnosť\nzaplatiť súdny poplatok z podaného návrhu. O poplatkovej povinnosti uloženej žalobcovi\nkrajský súd nerozhodol v súlade so zákonom č. 71/1992 Zb. Týmto zákonom je síce\nz návrhu, poplatkového úkonu určená povinnosť k úhrade súdneho poplatku a zároveň je\nním vymedzený i následok jej nesplnenia. V predmetnej veci prvostupňový súd žalobcu\nniekoľkými výzvami opätovne vyzýval k zaplateniu súdneho poplatku, pritom tieto výzvy boli\noznačené rôznymi číslami súdnych konaní, nezhodujúce sa s číslom predloženého spisu,\nznejúce na rôznu výšku súdneho poplatku, z ktorého však nie je možné určiť, z akého\nzákladu bol vypočítaný súdny poplatok. Preto napadnuté uznesenie je v tejto časti\n3\n\nnezrozumiteľné a nepreskúmateľné. S podaním predmetného odvolania žalobca súčasne\nuhradil súdny poplatok vo výške 100 Eur a požiadal súd, aby konal vo veci v takej výške,\naké je týmto poplatkom zaplatené. Zároveň oznámil, že v časti, ktorá by ním uhradený\npoplatok prevyšovala, berie čiastočne svoj návrh späť. Jedná sa o dispozičný úkon žalobcu\nv zmysle ustanovenia § 96 O. s. p., ktorým sa súd prvého stupňa musí riadiť, ide o procesný\núkon voči súdu, ktorým žalobca prejavuje svoju vôľu, aby sa o veci, resp. časti veci\nmeritórne nerozhodovalo. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací\nodvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie\n(§ 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O. s. p.).“.\n6. Dňa 9. februára 2011 sa uskutočnilo pojednávanie na krajskom súde, kde bol\nžalobca vyzvaný, aby oznámil, akú sumu a na základe akého právneho titulu si v žalobe\nuplatňuje, s prihliadnutím aj na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Obo 71/2009. Žalobca\nuviedol, že neberie svoju žalobu späť v žiadnej časti, resp. sumu, ktorá má byť predmetom\nsporu, špecifikuje písomne.\nPodaním z 24. februára 2011 žalobca rozšíril svoj žalobný návrh z 1 666 € na sumu\n115 498,24 € (teda o 113 832,24 €).\n7. Krajský súd uznesením sp. zn. 7 Cbs 3/2007 zo 4. marca 2011 pripustil zmenu\nžalobného návrhu a vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku z rozšíreného návrhu (i)\nz istiny 91 266,68 € a (ii) z istiny 24 231,56 € v sume 6 929,50 €. Z uvedeného súdneho\npoplatku krajský súd ešte odpočítal už zapravených 100 €, teda žalobcu vyzval, aby uhradil\nsúdny poplatok v sume 6 829,50 €.\n8. Žalobca však súdny poplatok v určenej lehote opätovne nezaplatil a krajský súd\nuznesením č. k. 7 Cbs 3/2007-138 z 24. júna 2011 konanie v časti istiny 113 832,24 €\nzastavil. Pokračovalo sa len v konaní spoplatnenom sumou 100 €. Žalobca proti uvedenému\nuzneseniu podal 27. júla 2011 odvolanie.\n9. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 4 Obo 70/2011 z 30. septembra 2011 (druhýkrát)\nzrušil uznesenie krajského súdu č. k. 7 Cbs 3/2007-138, pretože žalobca podal vzájomný\nnávrh (žalobu) na pojednávaní 29. januára 2004 a výzva na zaplatenie súdneho poplatku\n\n4\n\nbola urobená až 4. marca 2011, t. j. po uplynutí stanovenej trojročnej lehoty na vyrubenie\nsúdneho poplatku (§ 13 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch). Nebol preto dôvod na\n(čiastočné) zastavenie konania podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch.\n10. Proti uvedenému zrušujúcemu uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obo 70/2011\npodala sťažovateľka dovolanie. Najvyšší súd v dovolacom konaní uznesením sp. zn.\n2 ObdoV 15/2012 zrušil uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obo 70/2011 najmä preto, že\nsťažovateľke nebolo doručené odvolanie žalobcu proti uzneseniu o zastavení konania, a vec\nvrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\nKonanie bolo teda vrátené späť do štádia rozhodovania o odvolaní žalobcu z 27. júla\n2011. Uvedené odvolanie žalobcu bolo sťažovateľovi doručené na vyjadrenie 17. apríla\n2014, ktorý sa k tomuto aj písomne vyjadril.\n11. Najvyšší súd ústavnou sťažnosťou napadnutým uznesením opätovne rozhodol\ntak, že po tretíkrát zrušil uznesenie č. k. 7 Cbs 3/2007-138 z rovnakých dôvodov ako pri\ndruhom zrušení (bod 10). Okrem toho súd námietku o nezákonnom sudcovi vyhodnotil ako\nnedôvodnú a námietky a odvolania smerujúce proti jednotlivým výzvam súdu vyhodnotil\nako irelevantné.\n12. Sťažovateľka podala proti uzneseniu (sp. zn. 4 Obo 21/2013 z 30. apríla 2014)\nopäť dovolanie, v ktorom uviedla, že odvolací súd svojím rozhodnutím, ktorým zrušil\nuznesenie o zastavení konania súdom prvého stupňa, jej odňal možnosť konať pred súdom.\n(O dovolaní sťažovateľka ústavný súd neinformovala.) Najvyšší súd uznesením sp. zn.\n2 Obdo V 12/2014 zo 17. júna 2015 dovolanie odmietol, pretože zrušujúcim rozhodnutím\nv predmetnej veci odvolací súd právoplatne zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa bez toho,\naby ho nahradil novým rozhodnutím (ako to je pri zmeňujúcich rozhodnutiach), a zrušujúce\nrozhodnutie navodzuje stav, aký bol pred rozhodnutím súdu prvého stupňa, čo vylučuje\nmožnosť, aby zrušujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu bola účastníkovi konania odňatá\nmožnosť konať pred súdom. Napadnuté rozhodnutie bolo podľa dovolacieho súdu riadne\nodôvodnené a nebolo zmätočné.\n\n5\n\n13. Sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti namieta, že žalobca nemôže odvolať\nsvoje späťvzatie (ako sa mylne domnieva, že to urobil na pojednávaní pred krajským súdom\nsp. zn. 7 Cbs 3/2007 9. februára 2011; bod 7 a 5), prípadne vykonať rozšírenie žalobného\nnávrhu bez toho, aby tieto úkony mali tie účinky, ktoré im priznáva samotný zákon \npotvrdený ustálenou judikatúrou krajských súdov a okresných súdov Slovenskej republiky,\nnapr. Krajský súd v Nitre – Ro 60/99, 6 Cbo 27/98, 15 C 48/2009, Okresný súd Košice I –\n17 C 139/2005, Okresný súd Trnava – 28 C 110/2007, ako aj uznesením najvyššieho súdu\nsp. zn. 6 Sžo 372/2009 z 20. augusta 2010, ktorého právna veta znie: „Najvyšší súd\nSlovenskej republiky mal z obsahu spisu krajského súdu jednoznačne preukázané, že\nk späťvzatiu žaloby došlo na základe podania žalobcov zo dňa 4. júna 2009 doručeného\nprvostupňovému súdu dňa 8. júna 2009. Späťvzatie žaloby je jednostranným procesným\núkonom účastníka konania, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do\ndispozície adresáta, súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie žaloby vziať\nďalším úkonom späť. Každý procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska,\nteda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo účastník\nzamýšľal a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré\ns týmto prejavom vôle procesné právo spája. Preto prvostupňový súd nepochybil, keď na\nzáklade späťvzatia žaloby konanie v súlade s ustanovením § 250d ods. 3 OSP zastavil,\nneberúc do úvahy odvolanie tohto procesného úkonu žalobcami ich podaním doručeným\nkrajskému súdu dňa 17. júna 2009.“\n14. Sťažovateľka pokračuje argumentáciou vo svojej sťažnosti tým, že uplatnený\nnárok späťvzatím návrhu nezaniká a možno si ho uplatniť znova. Avšak takúto žiadosť je\nnevyhnutné posudzovať ako podanie nového návrhu. Uvedené nemení na veci ani\nskutočnosť, že o späťvzatí žalobného návrhu súd ešte procesne nerozhodol príslušným\nuznesením. Sťažovateľka zdôrazňuje, že žalobný návrh je vzatý späť dňom podania\nspäťvzatia na súd, nie dňom rozhodnutia (uznesenia) súdu o zastavení konania z dôvodu\nspäťvzatia.\n15. Podľa názoru sťažovateľky najvyšší súd sa v odôvodnení napadnutého uznesenia\nsíce vyjadril (reagoval) k podstatným skutočnostiam, resp. k hmotnoprávnym úkonom\nžalobcu v konaní sp. zn. 7 Cbs 3/2007, avšak podľa sťažovateľky v rozpore s povahou\n6\n\nhmotnoprávnych úkonov účastníka konania v zmysle § 96 OSP, ako aj v rozpore\ns odôvodnením uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 5 Obo 71/2009, ktorý úkon žalobcu\nuskutočneného v rámci odvolania z 19. júna 2009 jednoznačne definoval ako späťvzatie\nžalobného návrhu v celej časti istiny okrem sumy 1 666 €, za ktorú žalobca zaplatil súdny\npoplatok 100 €. Najvyšší súd súčasne v uznesení sp. zn. 5 Obo 71/2009 výslovne uviedol,\nže ide o dispozičný úkon žalobcu v zmysle ustanovenia § 96 OSP, ktorým sa súd prvého\nstupňa musí riadiť. Ide o procesný úkon voči súdu, ktorým žalobca prejavuje svoju vôľu,\naby sa o veci, resp. časti veci meritórne nerozhodovalo.\n16. K povinnosti zaplatiť súdny poplatok treba podľa sťažovateľky uviesť, že\nžalobcovi bol súdny poplatok z podaného návrhu vyčíslený v zákonom ustanovenej lehote,\nno v dôsledku obštrukčných konaní samotného žalobcu, keď sa opakovane odvolával voči\nvýzvam na zaplatenie súdneho poplatku z jeho vzájomného návrhu, na základe jeho\nopakovaných späťvzatí a následných rozšírení žalobného návrhu bol krajsky súd povinný\nv zmysle ustanovenia § 7 ods. 7 zákona o súdnych poplatkoch opakovane a nanovo\nvyčísľovať súdny poplatok za neustále upravovaný nárok žalobcu v konaní krajského súdu\nvedeného pod sp. zn. 7 Cbs 3/2007.\nZaplatenie súdneho poplatku je zákonnou povinnosťou žalobcu, ktorý sa jej svojimi\núkonmi (späťvzatiami a rozširovaniami) snaží zámerne vyhnúť, keďže sa vždy odvolá na tú\nskutočnosť, že vyrubený súdny poplatok nie je správne určený, pretože suma, z ktorej je\nvypočítavaný, už nie je aktuálna, a to práve na základe úkonov žalobcu.\nZastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nemá za následok\nznemožnenie uplatnenia si nároku žalobcu, keďže po doručení uznesenia, ktorým sa\nrozhoduje o zastavení súdneho konania (z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku), je možné\nv lehote na podanie odvolania dodatočne zaplatiť poplatok za žalobný návrh, na základe\nčoho súd ex offo  § 10 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch  vydá uznesenie, ktorým zruší\nuznesenie o zastavení súdneho konania z dôvodu jeho nezaplatenia a naopak, bude v konaní\npokračovať.\n17. Z uvedeného podľa sťažovateľky vyplýva, že najvyšší súd sa v ústavnou\nsťažnosťou napadnutom uznesení, ktorým zrušil uznesenie krajského súdu č. k.\n\n7\n\n7 Cbs 3/2007-138 z 24. júna 2011 (zastavenie konania v časti 113 832,24 € pre nezaplatenie\nsúdneho poplatku), nesprávne vysporiadal s hmotnoprávnymi úkonmi žalobcu.\nOdôvodnenie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu je v rozpore s § 96 OSP, ako\naj v rozpore s odôvodnením uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 5 Obo 71/2009 týkajúceho\nsa práve konania sp. zn. 7 Cbs 3/2007, ako aj v rozpore s ustálenou judikatúrou súdov, keď\nnesprávne posúdil/neposúdil hmotnoprávne účinky úkonov žalobcu v konaní (porov. bod 6).\nSťažovateľka ďalej namieta, že napadnutým uznesením najvyššieho súdu vrátane\njeho odôvodnenia odvolací súd nedbal, resp. vôbec nezohľadnil hmotnoprávne úkony\nžalobcu v konaní, ktoré majú aj procesnoprávne následky. Odvolací súd konkrétne nedbal\nna späťvzatie žalobného návrhu žalobcu 24. júna 2004, nedbal ani na ďalšie späťvzatie\nžalobného návrhu žalobcu doručené krajskému súdu 26. júla 2009, ako ani na následné\nrozšírenie žalobného návrhu žalobcu na pojednávaní 9. februára 2011 v konaní sp. zn.\n7 Cbs 3/2007. V odôvodnení napadnutého zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu\nsamotný najvyšší súd uvádza, že „žalobca nezobral späť návrh na začatie konania, a to ani\nv časti a trval na podanej žalobe /vzájomnom návrhu/“. Uvedené sa podľa sťažovateľky\nnezakladá na správnom rekapitulovaní skutkového stavu, pretože žalobca žalobu vzal späť,\nčo v konečnom dôsledku malo za následok porušenie práv na spravodlivé súdne konanie\nžalovanému v jeho procesných právach v konaní sp. zn. 7 Cbs 3/2007, ktoré mu prislúchajú\npráve na základe hmotnoprávnych úkonov žalobcu.\nNakoniec ďalším procesným oprávnením žalovaného, ktoré bolo nesprávne dotknuté,\nbola skutočnosť, že na základe čiastočného späťvzatia žalobcu, ktoré žalobca vykonal\nsvojím podaním z 19. júna 2009, malo byť uznesením rozhodnuté o zastavení konania\nv zmysle § 96 OSP z dôvodu späťvzatia a taktiež rozhodnuté o trovách konania v zastavenej\nčasti. Keďže tak nebolo vykonané, podľa názoru sťažovateľky boli porušené jej procesné\npráva, keďže sa ďalej konalo o veci v časti, ku ktorej bolo podané späťvzatie žaloby.\n18. Sťažovateľka tiež namieta, že odvolací súd nesprávne a v rozpore s priebehom\nkonania sp. zn. 7 Cbs 3/2007 uviedol, že „Žalobca podal vzájomný návrh v sume\n3.766.433,- Sk na pojednávaní 29.1.2004, kedy zmenil pôvodný návrh zo dňa 20.1.2003\n(znejúci na sumu 3.174.000,- Sk). Súd v tomto rozsahu vylúčil vzájomný návrh na\nsamostatné konanie a výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola urobená až dňa 4.3.2011,\n\n8\n\nt.j. po uplynutí stanovenej trojročnej lehoty na vyrubenie súdneho poplatku. Nebol preto\ndôvod na zastavenie konania.“\nOdvolací súd podľa názoru sťažovateľky vôbec nebral do úvahy priebeh a jednotlivé\núkony žalobcu ako účastníka konania, s ktorými sú späté hmotnoprávne aj procesnoprávne\noprávnenia žalovaného a súčasne tieto hmotnoprávne úkony majú vplyv na povinnosť\nsamotného žalobcu na úhradu súdneho poplatku (za rozšírenie žalobného návrhu) v zmysle\nsadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch. Nie je\npreto pravdou, že by výzva na zaplatenie súdneho poplatku zo 4. marca 2011 smerovala\nk návrhu z 29. januára 2004. Práve naopak, výzva na zaplatenie súdneho poplatku\nzo 4. marca 2011 smerovala k rozšíreniu návrhu vykonanom na pojednávaní 9. februára\n2011 a písomne špecifikovanom podaním z 24. februára 2011.\nPodľa presvedčenia sťažovateľky nesprávne posúdenie účinkov a vôbec samotných\nhmotnoprávnych úkonov žalobcu v konaní má za následok porušenie jej práv v konaní\nsp. zn. 7 Cbs 3/2007, keď jednotlivé úkony žalobcu majú pre ňu zásadný význam, pretože\nzakladajú pre sťažovateľku hmotnoprávne, ako aj procesnoprávne nároky vyplývajúce práve\nz úkonov žalobcu v zmysle § 96 OSP. Zaplatenie súdneho poplatku, resp. správnosť\npostupu krajského súdu, keď zastavil konanie v určitej časti pre nezaplatenie súdneho\npoplatku, je len ďalším dôsledkom úkonov žalobcu v konaní sp. zn. 7 Cbs 3/2007, a to\nvo vzťahu k súdu.\nNesprávne odôvodnenie napadnutého uznesenia je podľa názoru sťažovateľky\nv rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 OSP, v rozpore s konceptom spravodlivého súdneho\nkonania. Sťažovateľke sa napadnutým uznesením súdu sťažila, resp. odňala možnosť konať\npred súdom, ktorého výsledkom je pokračovanie v konaní sp. zn. 7 Cbs 3/2007 v časti istiny\n113 832,24 € aj napriek tomu, že žalobca neuhradil súdny poplatok za podanie návrhu\nv tomto rozsahu. Takéto konanie podľa sťažovateľky nemôže požívať právnu ochranu.\nŽalobca sa vyhýba zaplateniu súdneho poplatku a účelovými tvrdeniami prispôsobuje svoje\nprocesné návrhy tak, aby nemusel zaplatiť súdny poplatok. To je však v rozpore s právom\nsťažovateľky (ako žalovanej strany) na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jej\nprávom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n9\n\n19. Na základe uvedených skutočností a argumentov sťažovateľka navrhuje, aby\nústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo spoločnosti BL Slovakia, spol. s.r.o. na spravodlivé súdne\nkonanie, podľa článku 46 Ústavy SR a článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.4.2014,\nč. k. 4 Obo/21/2013 porušené bolo.\n2. Zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.4.2014, č. k.\n4 Obo/21/2013 (ktorým uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.6.2011, č. k.\n7 Cbs 3/2007-138 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie) a vec vracia Najvyššiemu súdu\nSlovenskej republiky na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť spoločnosti BL Slovakia,\nspol. s.r.o. trovy právneho zastúpenia, v zmysle § 11 ods. 3 Vyhlášky MS SR, vo výške\n340,90 EUR (...) na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. Edita Gavorová(...)“\nII.\n20. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\n\n10\n\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n21. Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy a porušenie práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 dohovoru bez bližšieho označenia odsekov uvedených ustanovení uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 4 Obo 21/2013 z 30. apríla 2014, pričom z obsahového kontextu\nsťažnosti je zrejmé, že sťažovateľka namieta prvé odseky uvedených ustanovení, preto\nústavný súd ustálil predmet konania tak, ako to je uvedené aj v záhlaví tohto uznesenia.\n22. Podstatou veci je z pohľadu základného práva na súdnu ochranu a na spravodlivé\nsúdne konanie posúdenie ústavnosti kasácie uznesenia o zastavení žaloby proti\nsťažovateľke. Krajský súd zastavil takmer v celej časti žalobu proti sťažovateľke pre\nnezaplatenie súdneho poplatku žalobcom. Najvyšší súd zrušením tohto zastavenia podľa\nsťažovateľky porušil jej označené práva, pretože nezohľadnil, že žalobca v roku 2011 vzal\nspäť žalobu a jej neskoršie rozšírenie nemalo byť akceptované.\n23. Pri rozhodovaní orgánov verejnej moci (t. j. aj súdov) o právach a povinnostiach\nfyzických osôb a právnických osôb v konkrétnom právom upravenom procese je\nnevyhnutné akcentovať princípy demokratického právneho štátu formujúce každé konanie.\nTieto princípy sú inkorporované v ústave v čl. 46 a nasl. ústavy (právo na súdnu a inú\nprávnu ochranu), ako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru (právo na spravodlivý proces).\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n\n11\n\n24. Osobitosťou prerokúvanej veci je skutočnosť, že jej predmetom je zrušujúce\nrozhodnutie, čo znamená, že konanie na všeobecných súdoch ďalej pokračuje,\na sťažovateľka teda má k dispozícii účinné právne prostriedky k ochrane svojich základných\npráv. Sťažovateľka usiluje o kasáciu kasácie. Ústavný súd už zrušujúce rozhodnutia\npreskúmaval (II. ÚS 439/2015, II. ÚS 398/08, II. ÚS 152/2016 bod 3) a robí tak aj najvyšší\nsúd (2 Cdo 1/2013; porov. tiež Súkromné právo č. 10-11/2015). K tomu je však potrebné\nuviesť, že dôvody na zrušenie zrušujúceho rozhodnutia by mali byť natoľko závažné, že sa\nblížia zmätočným záťažiam, a tak znehodnocujú, „toxifikujú“ ďalšie konanie alebo by\nv kasačnom rozhodnutí mohlo ísť o veľmi pevnú hmotnoprávnu pozíciu. Predmetná vec,\nu ktorej by prichádzal do úvahy prvý procesný dôvod, podľa ústavného súdu takouto nie je.\nAby však ústavný súd mohol konštatovať neprípustnosť veci, musí posúdiť či táto\nnenaznačuje meritórnu hájiteľnosť označených práv.\n25. Zvláštnosťou prerokúvanej veci je ďalej skutočnosť, že sťažovateľka okrem\nprocesnej arbitrárnosti  nedostatočného odôvodnenia, vlastne žiada právo nebyť žalovaná.\nDovolací súd tak uznesením sp. zn. 2 Obdo V 12/2014 zo 17. júna 2015 odmietol jej\ndovolanie, pretože pokračovanie konania nemôže byť odňatím možnosti konať pred súdom\n(bod 13). K tomu treba uviesť, že aj zrušujúce rozhodnutie musí spĺňať voči dotknutej\nstrane procesné štandardy, a tým sa bude ústavný súd venovať.\n26. Ak ústavný súd posudzuje izolovane bez úvah o späťvzatí napadnuté uznesenie,\nteda len z hľadiska (ne)zastavenia konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, tak je\nústavne všetko akceptovateľné. Ustanovenie § 13 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch je\nverejnoprávnym vzťahom medzi poplatníkom a štátom a jeho účelom je časovo obmedziť\nmožnosť štátu vyrubiť súdny poplatok. Štát tu sám seba časovo obmedzuje a zároveň\nvytvára tlak na súdy, aby súdny poplatok vyrubili v rozumnej dobe. Nezastavenie konania je\npreto voči sťažovateľke len vedľajším následkom pôsobenia normy, ktorej účelom nie je\nurčovať právnu pozíciu žalovaného, ale fiškálne záujmy štátu.\n27. Problematickejšia je otázka nezastavenia konania pre späťvzatie. Ústavnému\nsúdu je, prirodzene, známe, že späťvzatie späťvzatia judikatúra nedovoľuje. Táto judikatúra\nodráža nutnosť serióznych právnych postojov v civilnom konaní. Je pravdou, že žalobca\n12\n\ndisponoval konaním takpovediac nevyspytateľne. Prvostupňový súd porozumel príkazu\nodvolacieho súdu tak, že je potrebné ustáliť predmet konania, a pri tomto rozhodovaní vzal\ndo úvahy aj rozšírenie žaloby po späťvzatí. Krajský súd ustálil predmet konania uznesením\nsp. zn. 7 Cbs 3/2007 zo 4. marca 2011, ktorým pripustil zmenu žalobného návrhu (porov.\nbody 6  8). Ústavný súd však zistil, že nedávno krajský súd uznesením č. k. 7 Cbs 3/2007345 z 25. mája 2016 zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny 33 755,99 € (1 016 933 Sk),\nteda v podstate vyhovel predstave sťažovateľky o späťvzatí, a z tohto dôvodu nie je dôvod\ndo veci vstupovať. Proti uzneseniu podal\n\nodvolanie, o ktorom v čase\n\npodania ústavnej sťažnosti nebolo rozhodnuté. V súčasnej situácii je teda najviac v súlade\nso spravodlivým procesom, ak súdy rozhodnú o merite veci s účinkami res iudicata\na nastolia právny mier, a to bez intervencie ústavného súdu.\n28. Vzhľadom na uvedené skutočnosti čo sa týka skutkových a právnych záverov,\na teda aj interpretácie a aplikácie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (právnych\nnoriem týkajúcich sa vzájomného návrhu, späťvzatia návrhu, poplatkovej povinnosti)\nodvolacím súdom a aj odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ústavný súd\nuzatvára, že pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil v skutkových a právnych\nzáveroch napadnutého uznesenia najvyššieho súdu nič, čo by nebolo ústavne udržateľné, čo\nby nasvedčovalo ich arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti a nutnosť prijatia.\nPretože napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho je podľa prieskumu\nústavného súdu už v režime konania o prijatí na ďalšie konanie ústavne akceptovateľné\na keďže konanie pokračuje, pričom v čase rozhodovania ústavného súdu vyhovoval jeho\nstav predstave sťažovateľky o späťvzatí a sťažovateľka má možnosť brániť sa v odvolacom\nkonaní, bez potreby ďalšieho procesného postupu ústavný súd sťažnosť odmieta podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú, tak ako to je uvedené vo výroku tohto\nuznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. septembra 2016\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "poplatok-súdny"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:38d2980c-233a-4c1e-8d09-b149d0043597", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.152.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 152/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/2016 z 18. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-18", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.152.2016.1"}, {"guid": "ussr:3d25d990-4431-471a-84df-42433e71a0c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.439.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 439/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 439/2015 z 1. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-01", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.439.2015.1"}, {"guid": "ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 398/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/08 z 1. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-01", "citacie_n": 420, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1562eb58-e372-4d4f-8cf3-0ec63185bce3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.51.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 51/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 51/2025 z 18. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.51.2025.1"}, {"guid": "ussr:62180e80-fec4-4218-94aa-331e83600396", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.424.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 424/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 424/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.424.2018.1"}, {"guid": "ussr:d6032254-aca9-49a2-be11-0b1ba119f4f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.752.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 752/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 752/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.752.2017.1"}, {"guid": "c06fbc27-eb90-4baa-a48c-baedd36d2c04:bf84978d-9412-4a64-ab56-3f897feff0dd", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:2124203911.1", "spisova_znacka": "26Co/116/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/116/2024 z 9. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-10-09", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:2124203911.1"}, {"guid": "07432d5b-e91a-4d24-bbbc-927951fc9a76:ddd25a10-87f0-4f6f-ab8a-7caa4bd440c4", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7116213246.1", "spisova_znacka": "9Co/227/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/227/2020 z 15. 12. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-12-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7116213246.1"}, {"guid": "07432d5b-e91a-4d24-bbbc-927951fc9a76:2cb1f602-92c4-44db-a20b-6b3c3e2d25fc", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7116213246.1", "spisova_znacka": "9Co/227/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/227/2020 z 15. 12. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-12-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7116213246.1"}, {"guid": "db0f5ddd-1f53-4796-8550-dc5edb09da18:f940c4ef-d0b1-49af-a62b-ccd2551e4ca2", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7618202156.2", "spisova_znacka": "11Co/376/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/376/2019 z 30. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7618202156.2"}, {"guid": "db0f5ddd-1f53-4796-8550-dc5edb09da18:6cad20f2-4eb3-4082-bbab-b898611f959b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7618202156.2", "spisova_znacka": "11Co/376/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/376/2019 z 30. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7618202156.2"}, {"guid": "db0f5ddd-1f53-4796-8550-dc5edb09da18:2a61e655-74f2-4dd9-985b-d356465d3cd9", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7618202156.2", "spisova_znacka": "11Co/376/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/376/2019 z 30. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-01-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7618202156.2"}, {"guid": "db0f5ddd-1f53-4796-8550-dc5edb09da18:d8ecf19e-279b-41f9-8795-286d1b250acd", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7618202156.2", "spisova_znacka": "11Co/376/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/376/2019 z 30. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7618202156.2"}, {"guid": "6de700ca-1496-49e5-8283-7b18339a173f:dc1ba362-650a-4136-ab17-178c1d748952", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2025:1423204005.4", "spisova_znacka": "50C/16/2023", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 50C/16/2023 z 26. 6. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2025-06-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:1423204005.4"}]}