{"guid": "ussr:371df1fd-5b3f-4bb5-8c8d-f8d0875967c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.721.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 721/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 721/2016 z 22. 9. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. septembra 2016, sp. zn. II. ÚS 721/2016, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.721.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2016-09-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/371df1fd-5b3f-4bb5-8c8d-f8d0875967c6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.721.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.721.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.721.2016.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 721/2016-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. septembra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mgr. Jozef\nVida, s. r. o., Turecká 36, Nové Zámky, v mene ktorej koná advokát Mgr. Jozef Vida,\nvo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Tos 126/2015\na jeho uznesením č. k. 6 Tos 126/2015-2410 zo 17. septembra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. decembra\n2015 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta\n\nporušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len\n\n„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Tos 126/2015 (ďalej len „konanie krajského\nsúdu“) a jeho uznesením č. k. 6 Tos 126/2015-2410 zo 17. septembra 2015 (ďalej len\n„uznesenie krajského súdu“).\nSťažovateľka v sťažnosti uvádza, že 13. marca 2013 Krajská prokuratúra v Trnave\n(ďalej len „krajská prokuratúra“) požiadala príslušný kompetentný úrad Nemeckej\nspolkovej republiky o poskytnutie právnej pomoci vo veci obzvlášť závažného zločinu\npodvodu podľa § 221 ods. 1 a 4 písm. a) Trestného zákona. Krajská prokuratúra\ns odvolaním sa na čl. 1 ods. 1 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných\nveciach podpísaného 20. apríla 1959 v Štrasburgu, čl. 4 ods. 1 Dohovoru o vzájomnej\npomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie vypracovaného Radou\nv súlade s čl. 34 Zmluvy o Európskej únii, podpísaného 29. mája 2000 v Bruseli, čl. 2\nProtokolu k Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi\nEurópskej únie vypracovaného Radou v súlade s čl. 34 Zmluvy o Európskej únii\nzo 16. októbra 2001 v Luxemburgu, ako aj na čl. 15 ods. 1 a čl. 16 Dohovoru o praní\nšpinavých peňazí, vyhľadávaní, zaistení a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti\na o financovaní terorizmu prijatého 16. mája 2005 vo Varšave žiadala v rámci právnej\npomoci okrem iného aj zaistenie peňažných prostriedkov, ktoré sa v tom čase mali\nnachádzať na účte\n(ďalej len „banka\n“), a to pre účely trestného konania, pretože zistené skutočnosti nasvedčovali tomu, že\npochádzajú z trestnej činnosti. Po poskytnutí informácie o zaistení týchto peňažných\nprostriedkov mal byť dodatočne dohodnutý ďalší postup nakladania s uvedenými\nfinanciami. Zároveň krajská prokuratúra žiadala zadovážiť výpisy z ďalších peňažných\nústavov Spolkovej republiky Nemecko, a to na účely ustálenia, kde sa nachádza suma\n319 000 €.\nSťažovateľka ďalej uvádza, že zo záverečnej správy z vyšetrovania riaditeľa polície\nKrajinského kriminálneho úradu v Berlíne z 18. novembra 2013 vyplýva, že krajská\nprokuratúra bola informovaná, že na žiadosť nemeckej prokuratúry Okresný súd Tiergarten\nv Berlíne sp. zn. (353 Gs) 214 AR 467/13 (4970/13) uznesením z 25. októbra 2013 nariadil\n\n2\n\nzhabanie pohľadávky v sume 282 000 € z účtu\n\n, ktorý\n\npatrí sťažovateľke na účel pomoci, t. j. vrátenia týchto finančných prostriedkov\npoškodeným. Toto uznesenie bolo vykonateľné v ten istý deň prostredníctvom zhabania\npohľadávky. Okresný súd Tiergarten v Berlíne v predmetnom uznesení uviedol, že\nvo vyhlásení poddlžníka banka uviedla, že zhabanie bolo uznané, avšak nie je k dispozícii\ndostačujúci zostatok na uspokojenie celej pohľadávky. Podľa telefonickej informácie banky\nbolo zaistených 252 000,88 €. Po oznámení o zhabaní bol zostatok 29. októbra 2013\nz technických dôvodov interne v rámci banky\n\nodoslaný na účet sťažovateľky.\n\nSťažovateľka proti už uvedenému uzneseniu Okresného súdu Tiergarten v Berlíne\npodala sťažnosť. Krajinský súd v Berlíne uznesením sp. zn. 506 Qs 8/14 z 11. februára 2014\nzamietol jej sťažnosť z 25. októbra 2013. Sťažovateľka uvádza, že „v predmetnom uznesení\nbolo vyzdvihnuté, že sťažovateľka nie je postavená mimo právnu ochranu. Krajinský súd\nv Berlíne konštatoval, že viac-menej záleží na sťažovateľke, aby predkladala písomnosti\nvo svojej záležitosti príslušným miestam v Slovenskej republike a tieto podnietila\nk opätovnému prehodnoteniu dôkazov a stiahnutiu žiadosti o právnu pomoc. V závere\nuznesenia Krajinský súd v Berlíne poukázal na skutočnosť, že napadnutie rozhodnutia\no zaistení, pričom aj urýchlenie vybavovania, je potrebné vykonať súdmi štátu, ktorý\nrozhoduje pričom sa odvolal na článok 11 ods. 2 Rámcového rozhodnutia Rady 2003/577 JI\nzo dňa 22. 07. 2003 o vykonávaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej\núnii (v Slovenskej republike známe pod číslom 2003/577/SVV).“.\nPrípisom sp. zn. 214 AR 467/13 z 18. júna 2014 najvyšší prokurátor v Berlíne\ninformoval krajskú prokuratúru o vybavení žiadosti o právnu pomoc (2 Kn 135/13-4)\na zároveň uviedol, že „zhabanie vkladov na účte sťažovateľky je v súlade s nemeckým\nprávom. Záverom konajúci nemecký prokurátor požiadal Krajskú prokuratúru Trnava, aby\nbez meškania oznámila, ak by z jej strany nebol záujem o zaistenie a zhabaná pohľadávka\nmôže byť opäť uvoľnená. V opačnom prípade žiadal konajúci nemecký prokurátor, aby im\nKrajská prokuratúra v Trnave tak ako jej to okolnosti dovolia, doručila právoplatné\nrozhodnutie o zhabaní, konfiškácii alebo prepadnutí zaisteného majetku.“.\n\n3\n\nSťažovateľka uvádza, že prípis Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave,\nodboru kriminálnej polície sp. zn. KRP-122/1-VYS-TT-2014 z 9. septembra 2014, v ktorom\nbola upovedomená o tom, že jej boli zaistené peniaze nemeckými orgánmi pre účely\ntrestného konania, prevzala až 20. októbra 2014.\nSťažovateľka prostredníctvom splnomocneného zástupcu podala 24. marca 2015\nkrajskej prokuratúre žiadosť o zrušenie zaistenia peňažných prostriedkov podľa § 95 ods. 8\nTrestného poriadku, v ktorej poukázala predovšetkým na absenciu zákonného postupu pri\nzaisťovaní jej peňažných prostriedkov, teda na absenciu príkazu na zaistenie peňažných\nprostriedkov podľa § 95 ods. 1 Trestného poriadku, ako aj na vedomosť orgánov činných\nv trestnom konaní o zaistení peňažných prostriedkov sťažovateľky.\nKrajská prokuratúra jej na uvedenú žiadosť odpovedala prípisom z 30. marca 2015,\nv ktorom vo veci konajúci prokurátor uviedol, že k zaisteniu peňažných prostriedkov\nsťažovateľky nedošlo podľa § 95 Trestného poriadku, ale na základe výsledku právnej\npomoci dožiadaného štátu, t. j. medzinárodného práva a práva Spolkovej republiky\nNemecko, ktorého kompetentné orgány už dôvodnosť a zákonnosť daného postupu posúdili\na v celom rozsahu odobrili. „Zároveň uviedol, že nie je v kompetencii tunajších orgánov\nčinných v trestnom konaní v zmysle Trestného poriadku bezprostredne rozhodnúť o zrušení\nzaistenia takýchto finančných prostriedkov, ale pre naplnenie zákonného postupu bude\nnevyhnutné, aby došlo primárne k vyhodnoteniu legálnosti týchto prostriedkov v príslušnom\nkonaní, čím je ich ďalší osud bezprostredne spätý s ukončením trestnej veci obvineného.\nĎalej upriamil pozornosť na ustanovenie § 7 Trestného poriadku, podľa ktorého orgány\nčinné v trestnom konaní ale aj súd posudzujú samostatne predbežné otázky. Konajúci\nprokurátor v predmetnom upovedomení zdôraznil, že až po obdržaní výsledkov právnej\npomoci zo SRN dňa 14. 08. 2014 tunajšie orgány zistili všetky rozhodné skutočnosti\ntýkajúce sa účtov (majiteľ, stav a pod.) a preto iba potom mohli dotknutú osobu −\nsťažovateľku s daným stavom oboznámiť. Zároveň uviedol, že forma upovedomenia o\nzaistení predmetných peňažných prostriedkov vyšetrovateľkou nevykazuje žiadne znaky\nnezákonnosti.“\n\n4\n\nSťažovateľka ďalej uvádza, že keďže jej splnomocnený zástupca nemohol\nakceptovať argumentáciu konajúceho prokurátora krajskej prokuratúry uvedenú v prípise\nz 30. marca 2015, podal 5. mája 2015 žiadosť o zrušenie zaistenia peňažných prostriedkov\nsťažovateľky na Okresnom súde Galanta (ďalej len „okresný súd“). Konanie bolo v tom\nčase na okresnom súde vedené pod sp. zn. 29 T 59/2015, pretože 1. apríla 2015 podal\nkonajúci prokurátor v tejto trestnej veci na okresnom súde obžalobu. V predmetnej žiadosti\nmal splnomocnený zástupca okrem iného poukázať na to, že «v podaní Najvyššieho\nprokurátora v Berlíne spis. zn. 214 AR 467/13 z 18. 06. 2014 adresovanom Krajskej\nprokuratúre Trnava k spis. zn. 2 Kn 135/13-4 dozorujúci prokurátor apeloval, aby Krajská\nprokuratúra Trnava tak ako jej to okolnosti dovolia doručila na úrad Najvyššieho\nprokurátora v Berlíne právoplatné rozhodnutie o zhabaní, konfiškácii alebo prepadnutí\nzaisteného majetku a teda príkaz na zaistenie v zmysle článku 4 ods. 1 Rámcového\nrozhodnutia rady č. 2003/577/SVV resp. § 7 ods. 1 zák. č. 650/2005 Z. z. resp. § 95 ods. 1\nzák. č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok“. Splnomocnený zástupca mal tiež poukázať na\n«paradoxnú situáciu kedy Krajinský súd v Berlíne odkazoval sťažovateľku na napádanie\nneexistujúceho rozhodnutia t. j. príkazu na zaistenie. V žiadosti ďalej splnomocnený\nzástupca uviedol, že práve s prihliadnutím na podanie Najvyššieho prokurátora v Berlíne\nspis. zn. 214 AR 467/13 z 18.06.2014 adresovanom Krajskej Prokuratúre Trnava k spis. zn.\n2 Kn 135/13-4 a na Uznesenie Krajinského súdu v Berlíne číslo spisu 506 Qs 8/14 zo dňa\n11. 02. 2014 je zrejmá opodstatnenosť námietok ohľadom absencie Príkazu na zaistenie\nv zmysle článku 4 ods. 1 Rámcového rozhodnutia Rady 2003/577/SSV, resp. v zmysle § 7\nods. 1 zák. č. 650/2005 Z. z. resp. § 95 ods. 1 zák. č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok\na dôvodnosť pochybností o správnom procesnom postupe zaistenia peňažných prostriedkov\nzo strany orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom konaní. Splnomocnený zástupca\npoukázal, že sú hrubým spôsobom porušované majetkové a občianske práva sťažovateľky\ngarantované Ústavou SR ako aj Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, Rím, 04.11.1950 (ďalej len „EDĽP“) t. j. predpis č. 209/1992 Zb. a to\nnajmä právo na pokojné užívanie majetku − článok 1 Dodatkového protokolu EDĽP, Paríž,\n20. 03. 1952...». V závere žiadosti splnomocnený zástupca žiadal „per analogiam § 95\nods. 8 Trestného poriadku, aby Okresný súd Galanta bezodkladne rozhodol o predloženej\nžiadosti a nakoľko žiaden príkaz na zaistenie peňažných prostriedkov neexistuje upovedomil\n\n5\n\no tejto skutočnosti kompetentné nemecké orgány aj spolu so žiadosťou o zrušenie zaistenia\npeňažných prostriedkov“.\nOkresný súd uznesením č. k. 29 T 59/2015-2308 z 8. júla 2015 (ďalej len „uznesenie\nokresného súdu“) zrušil zaistenie finančných prostriedkov nachádzajúcich sa na účtoch\nsťažovateľky. Sťažovateľka uvádza, že v odôvodnení uznesenia okresný súd poukázal\nna v tejto sťažnosti už spomenuté skutočnosti a zároveň uviedol, že základným\npredpokladom zákonnosti a použiteľnosti dôkazu je spôsob vykonania procesného úkonu,\nktorým sa získava a musí byť vykonaný v súlade s právom dožiadaného i dožadujúceho\nštátu. Okresný súd podľa sťažovateľky správne vyhodnotil, že k zaisteniu peňažných\nprostriedkov v Nemeckej spolkovej republike došlo na základe dožiadania krajskej\nprokuratúry, na základe ktorého Okresný súd Tiergarten v Berlíne nariadil zhabanie\npohľadávky v sume 282 000 € sťažovateľke v nemeckej úverovej banke\n\npričom\n\nnemecký súd pri tomto zaistení postupoval podľa svojho vnútroštátneho práva. Okresný súd\ntiež skonštatoval, že k zaisteniu peňažných prostriedkov v cudzine v danom prípade došlo\nv rozpore s právom dožadujúceho štátu, a teda v rozpore s Trestným poriadkom a v rozpore\nso zákonom č. 650/2005 Z. z. o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov\nv Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákona\nč. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.\no priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vykonaní príkazu\nna zaistenie majetku alebo dôkazu v Európskej únii“), a z toho dôvodu žiadosti\nsťažovateľky vyhovel. V závere uznesenia okresný súd ozrejmil, že po právoplatnosti\nuvedeného uznesenia budú justičné orgány dožiadaného štátu o zrušení zaistenia\nupovedomené.\nProti uzneseniu okresného súdu 22. júla 2015 podal vo veci konajúci prokurátor\nkrajskej prokuratúry sťažnosť. Podľa sťažovateľky táto sťažnosť v rozpore s § 189 ods. 3\nTrestného poriadku neobsahovala odôvodnenie, resp. v odôvodnení si konajúci prokurátor\nsvojvoľne určil lehotu 10 pracovných dní na doručenie podrobného odôvodnenia sťažnosti.\nPredmetnú sťažnosť prokurátor krajskej prokuratúry odôvodnil podaním z 30. júla 2015.\nSťažovateľka uvádza, že v odôvodnení konajúci prokurátor namietal, že okresný súd\n\n6\n\npri svojom rozhodovaní zjavne nevyhodnotil skutočnosť, že dožiadanie o právnu pomoc\nkonajúcej krajskej prokuratúry z 13. marca 2013 sa opiera o už citované články\nmedzinárodných dohovorov a zmlúv. Sťažovateľka uvádza, že vo veci konajúci prokurátor\nvyjadril názor, že uvedené ratifikované medzinárodné zmluvy sú legitímnym rámcom pre\nzabezpečenie stavu a dôkazov vyžadovaných tuzemským právnym poriadkom; v čase\ndožiadania o právnu pomoc konajúca prokuratúra nemala ani možnosť identifikovať\nkonkrétny účet, na ktorom sa predmetné finančné prostriedky v tom čase nachádzali;\nv uvedenom prípade došlo iba k vykonaniu priameho zaisťovacieho úkonu slúžiacemu\nk zamedzeniu prevedenia podozrivých finančných prostriedkov na ďalšie neznáme účty,\nčo prirovnal k väzobnému stíhaniu. S poukazom na § 23 zákona o vykonaní príkazu\nna zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii konajúci prokurátor konštatoval,\nže postup orgánov činných v trestnom konaní bol v predmetnej veci zákonný a vecne\nsprávny a že až po právoplatnom rozhodnutí v trestnej veci obvineného bude môcť byť\nreálne rozhodnuté o osude zaistených finančných prostriedkov. V závere konajúci\nprokurátor poukázal na „procesný nedostatok prvostupňového rozhodnutia, keď z pohľadu\nmedzinárodného práva je neprípustné direktívne v zmysle práva SR nariaďovať subjektom\nnachádzajúcich sa mimo územnej pôsobnosti právneho poriadku SR, rešpektovanie súdnej\ninštitúcie SR“.\nKrajský súd napadnutým uznesením podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku zrušil\nuznesenie okresného súdu. Sťažovateľka uvádza, že krajský súd v odôvodnení napadnutého\nuznesenia deklaroval, že sťažnosť prokurátora krajskej prokuratúry bola podaná riadne\na včas a z toho dôvodu sa oboznámil s argumentmi v nej obsiahnutými a následne\nskonštatoval, že okresný súd nepostupoval zákonným spôsobom, keď na základe\nopakovaných žiadostí sťažovateľky rozhodol o zrušení zaistených finančných prostriedkov;\nna takýto postup podľa názoru konajúceho prokurátora krajskej prokuratúry nemal žiadny\ndôvod. Podľa krajského súdu boli v plnej miere akceptovateľné argumenty krajskej\nprokuratúry v podanej sťažnosti, ako aj argumenty obsiahnuté vo vyjadrení vypracovanom\npoškodenou stranou. Krajský súd si tieto argumenty v plnej miere osvojil, pretože ich\npovažoval za priliehavé a súladné so skutočným stavom v danej veci tak, ako sa táto vec\nchronologicky vyvíjala v prípravnom konaní, a nepovažoval za potrebné tieto argumenty\n\n7\n\npodrobne opakovať. Sťažovateľka ďalej uvádza, že krajský súd „podotkol, že okresný súd\nnebol oprávnený postupovať v danom prípade podľa § 95 ods. 8 Trestného poriadku,\npretože tento postup sa viaže na postup uvedený v § 95 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku,\nktorý postup však v danom prípade nebol zvolený, ale bolo postupované podľa\nmedzinárodných zmlúv, ktoré boli citované jednak v sťažnosti krajského prokurátora, ale\nhlavne vo vyjadrení poškodenej strany. Krajský súd v Trnave vyjadril názor, že uznesením\nOkresného súdu Galanta je dotknutá kontinuita v právnych prameňoch pri rozhodovaní\no predmetných finančných prostriedkoch, pretože Okresný súd Galanta si zamenil práva\na povinnosti stanovené Trestným poriadkom s právami a povinnosťami uvedenými\nv spomínaných medzinárodných zmluvách. Krajský súd v Trnave sa obmedzil na to, že zrušil\nnapadnuté uznesenie Okresného súdu Galanta s tým, že úlohou okresného súdu\nje postupovať v štandardnom súdnom konaní a rozhodovať hlavne o vine a treste\nobžalovaného, resp. o jeho nevine a vo vykonávaní dôkazov za týmto účelom.“.\nSťažovateľka je toho názoru, že už uvedeným postupom krajskej prokuratúry,\nako aj postupom krajského súdu a jeho uznesením došlo k porušeniu jej základného práva\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13\ndohovoru.\nZa porušenie označeného základného práva podľa ústavy a práv podľa dohovoru\nsťažovateľka považuje v prvom rade skutočnosť, že sťažnosť prokurátora krajskej\nprokuratúry neobsahovala riadne odôvodnenie. Podľa sťažovateľky svojvoľné určenie\nlehoty na podanie podrobného odôvodnenia nemožno akceptovať. Sťažovateľke ani nie je\nzrejmé, aké podrobné odôvodnenie mal prokurátor krajskej prokuratúry na mysli, keďže\nv sťažnosti neuviedol jediný dôvod jej podania. Zastáva názor, že sťažnosť síce bola podaná\nvčas, no nebola riadne odôvodnená, a preto ju mal krajský súd vyhodnotiť ako neprípustnú.\nZároveň k porušeniu označených práv podľa sťažovateľky došlo aj tým,\nže odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu je neprijateľné, absurdné, arbitrárne\na nezákonné. Uvedené sťažovateľka odôvodňuje takto:\n\n8\n\n- postup\n\npri\n\nzaisťovaní\n\npredmetných\n\nfinančných\n\nprostriedkov\n\nv\n\nzmysle\n\nmedzinárodných dohovorov, resp. zmlúv citovaných v sťažnosti prokurátora krajskej\nprokuratúry a vo vyjadrení poškodenej strany nebol krajskou prokuratúrou v prípravnom\nkonaní dodržaný, preto je neakceptovateľný argument konajúceho prokurátora krajskej\nprokuratúry, že vytvoril legitímny rámec pre zabezpečenie stavu a dôkazov vyžadovaný\nvnútroštátnym právnym poriadkom;\n- z dohovorov, na ktoré sa odvoláva krajská prokuratúra vo svoje žiadosti z 13. marca\n2013, je otázka zaistenia peňažných prostriedkov pochádzajúcich z trestnej činnosti\nosobitne riešená len v Dohovore o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zaistení\na konfiškácii ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu, pričom krajská\nprokuratúra podľa sťažovateľky z uvedeného dohovoru použila v procese zaisťovania len tie\nustanovenia, ktoré považovala pri zaistení za vhodné, bez posudzovania dohovoru ako celku\na povinnosti uložené dohovorom odignorovala, v opačnom prípade by bola príslušná na\nzačatie konania o „konfiškácií“ podľa vnútroštátneho poriadku, a teda na postup podľa § 95\na nasl. Trestného poriadku;\n- neobstojí argument krajskej prokuratúry, že v čase dožiadania nemali tunajšie\norgány možnosť ani identifikovať konkrétny účet, na ktorom sa údajne vylákané finančné\nprostriedky mali nachádzať, pretože po vybavení právnej pomoci nemeckou stranou krajskej\nprokuratúre nič nebránilo postupovať v zmysle spomenutého dohovoru, resp. vydať príkaz\nna zaistenie podľa § 95 ods. 1 Trestného poriadku alebo postupovať podľa zákona\no vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazu v Európskej únii;\n- krajská prokuratúra neposkytla sťažovateľke v prípravnom konaní žiadne inštrukcie\no možnosti podania opravného prostriedku proti zaisteniu predmetných finančných\nprostriedkov;\n- krajský súd podľa sťažovateľky prehliadol, že v spomenutom dohovore je „v\nčlánku 8 ustanovená povinnosť strán dohovoru prijať potrebné legislatívne a iné opatrenia,\naby strany dotknuté opatreniami podľa článkov 3, 4 a 5 Dohovoru a inými príslušnými\nustanoveniami 1. oddielu III. kapitoly Dohovoru mali účinné opravné prostriedky\nna ochranu svojich práv“, prehliadol aj to, že Krajinský súd v Berlíne vo svojom uznesení\nodkázal sťažovateľku na napádanie neexistujúceho rozhodnutia o zaistení a predkladanie\npísomností v jej záležitosti príslušným orgánom na Slovensku, preto zastáva názor, že jej\n\n9\n\nžiadosť o zrušenie zaistenia bola opodstatnená a uznesenie okresného súdu správne\na zákonné;\n- tvrdenie krajského súdu o stotožnení sa s argumentmi krajskej prokuratúry je podľa\nsťažovateľky zarážajúce a jeho akceptovanie argumentov poškodenej strany zase zmätočné.\nPodľa sťažovateľky akceptovaním argumentov konajúceho prokurátora krajskej prokuratúry\nv plnej miere ju krajský súd postavil mimo akúkoľvek právnu alebo súdnu ochranu.\nNa základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prijal tento nález:\n„1. Základné právo\n\n, bytom\n\n,\n\n, na súdnu a inú právnu ochranu upravené v čl. 46 a nasl. Ústavy\nSlovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na účinný opravný prostriedok podľa\nčl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutím\nKrajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod spis. zn. 6 Tos/126/2015-2410 porušené\nbolo.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Trnave spis. zn. 6 Tos/126/2015-2410 z 28. 02. 2012\n(správne má byť 17. 9. 2015, pozn.) sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.\n3.\n\n, bytom\n\n,\n\n,\n\nsa priznáva finančné zadosťučinenie v sume vo výške 7000,00 EUR (slovom sedem tisíc\neur), ktoré je Krajský súd v Trnave povinný\n\nvyplatiť do 15 dní\n\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).\n4.\n\n, bytom\n\n,\n\n,\n\nsa priznávajú trovy konania a právneho zastúpenia v sume vo výške 296,44 €, a to za dva\núkony právnej služby − prevzatie veci a príprava a spísanie sťažnosti na Ústavný súd, 2 x\n139,83 € + paušál 2 x 8,39 €, ktoré je Krajský súd v Trnave povinný zaplatiť na účet\nprávneho zástupcu sťažovateľky vedený v banke\n, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).“\nPožadovanú sumu finančného zadosťučinenia sťažovateľka odôvodňuje jednak tým,\nže\n\njej\n\nbola\n\nspôsobená\n\nmateriálna\n\nujma\n\nspočívajúca\n\nvo\n\nvzniknutých\n\ntrovách,\n\nako aj v súvislosti s ďalšími prostriedkami právnej ochrany, ktoré využila, a tiež\n\n10\n\naj nemateriálna ujma vo forme výrazného zhoršenia jej zdravotného stavu, ktoré podľa nej\npriamo súviselo s nezákonným postupom krajskej prokuratúry a krajského súdu.\nSťažovateľka poukazuje na to, že len úroky z omeškania zo zaistenej sumy prevyšujú\npožadovanú čiastku primeraného finančného zadosťučinenia, a tiež na to, že je osobou\nvyššieho veku „a prináleží jej osobitná ochrana práv a právom chránených záujmov nielen\nv zmysle Trestného zákona a preto formou primeraného finančného zadosťučinenia\npožaduje vyšší stupeň ochrany porušených základných práv“.\nDňa 30. júna 2016 sťažovateľka doručila ústavnému súdu ďalšie podanie, ktorým\nústavný súd žiada vzhľadom na jej rýchlo sa zhoršujúci zdravotný stav o konanie vo veci\njej sťažnosti.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\n\n11\n\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nPodľa judikatúry ústavného súdu je sťažnosť zjavne neopodstatnená predovšetkým vtedy,\nkeď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej\nmoci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,\na to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nPredmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu\na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru\npostupom krajského súdu a jeho uznesením. Podľa názoru sťažovateľky porušenie\noznačených práv spočíva jednak v tom, že sťažnosť prokurátora krajskej prokuratúry\nneobsahovala riadne odôvodnenie, a preto ju mal krajský súd vyhodnotiť ako neprípustnú,\na tiež v tom, že napadnuté uznesenie krajského súdu je neprijateľné, absurdné, arbitrárne\na nezákonné.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\n\n12\n\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek obvinenie proti nemu...\nPodľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom\nboli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom,\naj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\nVo vzťahu k základnému právu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru ústavný súd uvádza, že z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnemožno vidieť zásadnú odlišnosť a prípadné porušenie týchto práv je potrebné posudzovať\nspoločne (II. ÚS 71/97, III. ÚS 470/2010, IV. ÚS 438/2010, IV. ÚS 195/07).\nProstredníctvom čl. 46 ods. 1 ústavy sa môže každý domáhať ochrany svojich práv\nna súde. Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 339/2013). Súčasťou obsahu základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia (napr. II. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 206/07), t. j. na také odôvodnenie,\nktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany.\nÚstavný súd vo svojej judikatúre už viackrát zdôraznil, že vo veciach, ktoré patria do\nprávomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou\n(II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, IV. ÚS 339/2013). Ústavný súd je oprávnený preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Ústavný súd nie je súdom\nvyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných\nsúdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré\n\n13\n\nho pri výklade a aplikácii právnych predpisov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu,\nani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav\na aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (III. ÚS 78/07,\nIV. ÚS 27/2010).\nÚstavný súd pri uplatňovaní právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany\nústavnosti (čl. 124 ústavy) nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým\nprislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 13/01, II. ÚS 193/2010). Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\nO svojvôli pri výklade alebo aplikácii právneho predpisu všeobecným súdom by bolo\nmožné zase uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení tohto právneho predpisu, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03, IV. ÚS 792/2013).\nVo vzťahu k námietke sťažovateľky, ktorá spočívala v tom, že keďže krajská\nprokuratúra v lehote na podanie sťažnosti predložila neodôvodnenú sťažnosť, mal krajský\nsúd jej sťažnosť odmietnuť ako neprípustnú, ústavný súd uvádza:\nOkresný súd uznesením zrušil zaistenie finančných prostriedkov nachádzajúcich sa\nna účtoch sťažovateľky. Predmetné uznesenie bolo krajskej prokuratúre doručené 20. júla\n2015, ktorá proti nemu 22. júla 2015 podala sťažnosť, v ktorej uviedla, že podrobné\nodôvodnenie sťažnosti doručí v lehote desiatich pracovných dní. Následne krajská\nprokuratúra doručila okresnému súdu podrobné odôvodnenie sťažnosti prípisom\nč. k. Kv 21/13-136 z 30. júla 2015. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu\nvyplýva, že toto odôvodnenie sťažnosti bolo okresnému súdu doručené 3. augusta 2015.\n\n14\n\nPodľa § 185 ods. 1 Trestného poriadku opravným prostriedkom proti uzneseniu\nje sťažnosť.\nPodľa § 185 ods. 2 Trestného poriadku... Uznesenie súdu alebo prokurátora možno\nsťažnosťou napadnúť len v tých prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa,\na ak rozhoduje vo veci v prvom stupni.\nPodľa § 187 ods. 1 Trestného poriadku sa sťažnosť podáva orgánu, proti ktorého\nuzneseniu smeruje, a to do troch dní od oznámenia uznesenia, s výnimkou sťažnosti proti\nuzneseniu o nevzatí do väzby.\nPodľa § 189 ods. 3 Trestného poriadku ak podáva sťažnosť prokurátor, štátny orgán\nstarostlivosti o mládež alebo obhajca za obvineného alebo vo vlastnom mene, musí byť\nsťažnosť zároveň odôvodnená, s výnimkou sťažnosti prokurátora proti uzneseniu o nevzatí\nobvineného do väzby.\nPodľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma\nnadriadený orgán\na) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal\nsťažnosť, a\nb) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.\nPodľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak\na) nie je prípustná,\nb) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne\nvzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo\nc) nie je dôvodná.\nVzhľadom na uvedené možno konštatovať, že sťažnosť bola prípustná proti\nuzneseniu okresného súdu, ktorým zrušil zaistenie finančných prostriedkov na účtoch\n\n15\n\nsťažovateľky. Prokurátor krajskej prokuratúry predmetnú sťažnosť zahlásil v zákonnej\nlehote a následne 3. augusta 2015 doručil okresnému súdu aj jej odôvodnenie.\nV tejto súvislosti ústavný súd považuje za potrebné poukázať na to, že aj keď\npovinnosť prokurátora odôvodniť sťažnosť vyplýva priamo z § 189 ods. 3 Trestného\nporiadku, toto ustanovenie nespája so skutočnosťou, že prokurátor neodôvodní svoju\nsťažnosť v lehote 3 dní od oznámenia uznesenia, proti ktorému sťažnosť smeruje (lehota\nustanovená v § 187 ods. 1 Trestného poriadku, pozn.), jej neprípustnosť v zmysle § 193\nods. 1 písm. a) Trestného poriadku. Správnosť tohto výkladu nepriamo potvrdzuje aj § 192\nods. 1 Trestného poriadku a v ňom obsiahnutý tzv. obmedzený revízny princíp, podľa\nktorého nadriadený orgán na základe sťažnosti preskúmava jednak napadnuté výroky\nuznesenia, a to zo všetkých hľadísk bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú alebo nie sú\nv sťažnosti uvedené, a jednak správnosť postupu konania, ktoré napadnutým výrokom\npredchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť nesprávnosť\nnapadnutých výrokov uznesenia (opäť bez ohľadu na to, či sú v sťažnosti konkretizované,\nalebo nie). Ak v sťažnosti nie je špecifikované, ktorý konkrétny výrok sa ňou napáda,\nnadriadený orgán preskúma všetky výroky napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ\n(v tomto prípade prokurátor, pozn.) mohol sťažnosť podať, aj konanie predchádzajúce týmto\nvýrokom.\nNavyše z judikatúry všeobecných súdov vyplýva, že všeobecný súd zamietne\nsťažnosť ako neprípustnú vtedy, ak je podaná proti uzneseniu, proti ktorému Trestný\nporiadok sťažnosť nepripúšťa. Trestný poriadok však nevylučuje, aby včas podanú sťažnosť\nproti uzneseniu, ktorému je sťažnosť prípustná, vzhľadom na krátku zákonnú lehotu na jej\npodanie oprávnená osoba nemohla odôvodniť aj dodatočne, teda po uplynutí zákonom\nstanovenej lehoty na jej podanie. K takémuto postupu dochádza najčastejšie v tých\nprípadoch, ak si odôvodnenie sťažnosti vyžaduje dlhší čas ako tri dni.\nÚstavný súd na základe uvedeného konštatuje, že vo vzťahu k tejto námietke\nsťažovateľky neexistuje medzi namietaným postupom krajského súdu a základným právom\nsťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru taká príčinná\n\n16\n\nsúvislosť, ktorá by signalizovala možné porušenie týchto práv, a preto ústavný súd v tejto\nčasti sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu\nzjavnej neopodstatnenosti.\nVo vzťahu k námietke sťažovateľky, že napadnuté uznesenie krajského súdu je\nneprijateľné, absurdné, arbitrárne a nezákonné, pretože krajský súd zrušil uznesenie\nokresného súdu, ktoré podľa sťažovateľky bolo správne, ústavný súd najskôr poukazuje\nna to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je právo na rozhodnutie\nv súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní\n(II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08). Do práva na spravodlivý\nproces nepatrí ani právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi\nnázormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov.\nKrajský súd podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie\nokresného súdu, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil takto: «... Na základe sťažnosti\nkrajského prokurátora, ktorá bola riadne a včas podaná sa oboznámil krajský súd\ns argumentmi krajského prokurátora, a to v nasledovnom znení:\nPodľa názoru krajského prokurátora okresný súd pri svojom rozhodovaní zjavne\nnevyhodnotil skutočnosť, že dožiadanie o právnu pomoc krajskej prokuratúry zo dňa\n13.03.2013 do Spolkovej republiky Nemecko sa opiera o článok 1 ods. 1 Európskeho\ndohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach, konkrétne o článok 4 ods. 1 Dohovoru\nvypracovaného v súlade s článkom 34 Zmluvy o Európskej únii. Uvedené ratifikované\nmedzinárodné zmluvy sú legitímnym rámcom pre zabezpečenie stavu a dôkazov\nvyžadovaných tuzemským právnym poriadkom (§ 531 a nasl. v spojení s § 119 ods. 2\nTrestného poriadku k vyššie naznačenému postupu orgánov činných v trestnom konaní).\nNaopak právnu normu označenú Okresným súdom v Galante podľa § 3 ods. 1\nzákona č. 650/2005 Z. z. je možné aplikovať a príkaz na zaistenie vydať iba na účely\nzaistenia majetku, ak má byť predmetom prepadnutia majetku, alebo zaistenia dôkazov.\nŽiadna z týchto zákonných podmienok však splnená v predmetnej veci nie je. Orgány\nčinné v trestnom konaní nemali dokonca možnosť ani identifikovať konkrétny účet,\n\n17\n\nna ktorom sa vylákané finančné prostriedky v tom čase nachádzali a nemali ani ďalšie\núdaje spôsobilé k postupu podľa daného zákona. K zaisteniu finančných prostriedkov tak\nv tomto prípade nedošlo ani z dôvodu, že by mali byť prostriedky predmetom prepadnutia,\nani z dôvodu zaistenia dôkazov. Došlo iba k vykonaniu priameho zaisťovacieho úkonu\nslúžiacieho k zamedzeniu prevedenia podozrivých finančných prostriedkov na ďalšie\nneznáme účty. V tomto prípade sú dôkazmi nie samotné finančné prostriedky na účte, ale\nlistinné materiály banky, takže žiadne zaistenie prostriedkov cez zákon č. 650/2005 Z. z.\nmožné nebolo.\nAj s poukazom na § 23 zákona č. 650/2005 Z. z. o vykonaní príkazu na zaistenie\nmajetku, alebo dôkazov v Európskej únii, podľa ktorého týmto zákonom nie je dotknutý\npostup justičných orgánov Slovenskej republiky podľa medzinárodných zmlúv, ktorými\nje Slovenská republika viazaná, krajský prokurátor má za to, že postup orgánov činných\nv trestnom konaní bol v predmetnej veci zákonný a vecne správny.\nVzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti prokurátor je toho názoru, že až po\nprávoplatnom rozhodnutí trestnej veci obvineného\n\nbude môcť byť reálne\n\nrozhodnuté o osude zaistených finančných prostriedkov a následne na základe tohto\nrozhodnutia požiadaná nemecká strana o konkrétne naloženie s danými finančnými\nprostriedkami. V závere sťažnosti krajský prokurátor tiež poukazuje na procesný nedostatok\nI. stupňového rozhodnutia v tom smere, že z pohľadu medzinárodného práva bez odkazu na\nkonkrétne ustanovenie medzinárodnej zmluvy je neprípustné direktívne v zmysle práva\nSlovenskej republiky nariadiť subjektom nachádzajúcim sa mimo územnej pôsobnosti\nprávneho poriadku SR rešpektovanie rozhodnutia súdnej inštancie SR.\nS prihliadnutím na tieto skutočnosti, krajský súd (správne má byť krajský prokurátor,\npozn.) navrhol, aby II. stupňový súd podľa § 194 ods. 1 písmeno b/ Trestného poriadku\nzrušil napadnuté uznesenie a uložil I. stupňovému súdu, aby o veci znovu konal a rozhodol.\nKrajský súd dňa 28. augusta doručenú sťažnosť krajskej prokuratúry zaslal\nna vyjadrenie obhajkyni obžalovaného, samotnému obžalovanému, ako aj poškodenej\nstrane.\nObhajkyňa obžalovaného sa vyjadrila tak, že sťažnosť krajského prokurátora\nneobsahovala odôvodnenie, krajský prokurátor si svojvoľne určil lehotu na podanie\nodôvodnenia sťažnosti, a preto považuje túto sťažnosť za nedôvodnú a odôvodnenie\n\n18\n\nsťažnosti zo dňa 30.07.2015 nebral do úvahy. Okrem toho však vyjadruje aj nesúhlas\ns odôvodnením sťažnosti krajskej prokuratúry, pričom poukazuje na svoju žiadosť\no zrušenie zaistenia peňažných prostriedkov zo dňa 05.05.2015. Tejto žiadosti Okresný súd\nv Galante napadnutým uznesením vyhovel. Preto rozhodnutie okresného súdu považuje\nza vecne správne.\nPodrobnejšie sa k predmetnej sťažnosti krajského prokurátora vyjadril aj zástupca\npoškodenej strany\n\n.\n\nPodľa názoru poškodenej strany je uznesenie Okresného súdu v Galante nesprávne\na nezákonné. V odôvodnení okresného súdu sa uvádza, že krajská prokuratúra žiadala\nzaistiť peňažné prostriedky ako dôkaz, ktorý má byť použiteľný v trestnom konaní vedenom\nv SR proti obvinenému\n\n.\n\nSlovenské orgány podľa názoru okresného súdu nepostupovali v súlade\nso Slovenským právnym poriadkom, a to v tom smere, že v prípravnom konaní nebol vydaný\npríkaz na zaistenie majetku v zmysle § 95 ods. 1 Trestného zákona (pravdepodobne\nTrestného poriadku) a § 7 ods. 1 zákona č. 650/2005 Z. z. Takýto úsudok Okresného súdu\nv Galante je nesprávny. Krajská prokuratúra nežiadala zaistiť predmetné peňažné\nprostriedky ako dôkaz, ako sa to mylne domnieva okresný súd a nežiadal ich zaistiť ani\nza účelom zaistenia nároku poškodeného podľa § 50 Trestného poriadku.\nPodľa názoru poškodenej strany Krajská prokuratúra v Trnave žiadala zaistiť\npredmetné peňažné prostriedky za účelom zabezpečenia nároku poškodeného na náhradu\nškody v zmysle § 95 ods. 1 v spojení s ods. 9 Trestného poriadku, a to prostredníctvom\nžiadosti o právnu pomoc v súlade s Európskym dohovorom o vzájomnej pomoci v trestných\nveciach, Európskym dohovorom o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými\nštátmi Európskej únie; Protokolom k dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach\nmedzi členskými štátmi Európskej únie a Dohovorom o praní špinavých peňazí,\nvyhľadávaní, zaistení a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu.\nUvedené skutočnosti o zaisťovaní finančných prostriedkov za účelom zabezpečenia\nnároku poškodeného znamenajú, že krajská prokuratúra nemohla postupovať podľa zákona\nč. 650/2005 Z. z., a to najmä z dôvodu, že tento zákon v § 3 ods. 1 výslovne a taxatívne\nvymenúva účely, na ktoré je možné vydať príkaz na zaistenie, a to konkrétne len na účel\nzaistenia majetku, ak má byť predmetom prepadnutia majetku, alebo na účel zaistenia\n\n19\n\ndôkazov. Aj podľa názoru poškodenej strany účelom zaistenia nebolo zaistenie k budúcemu\nprepadnutiu majetku, ani k zaisteniu dôkazov. Väčšina uvedených skutočností je uvedená\nuž v námietkach krajskej prokuratúry voči uzneseniu Okresného súdu v Galante, ako aj\nv samotnom uznesení Okresného súdu Tiergarten Berlín zo dňa 25. 10. 2013. Okresný súd\nTiergarten\n\nBerlín\n\nudáva,\n\nže\n\nzhabanie\n\npohľadávky\n\nnariaďuje\n\n„na\n\nzaistenie\n\nobčianskoprávnych nárokov poškodených“, teda nie za účelom zabezpečenia dôkazov, ako\nto nesprávne vyhodnotil okresný súd. Okresný súd Tiergarten riadne vyhodnotil prípustnosť\nžiadosti o právnu pomoc a jasne dospel k záveru o prípustnosti Krajskou prokuratúrou\nv Trnave žiadanej právnej pomoci. Okresný súd postupoval v súlade s článkom 1 ods. 1\na článkom 3 ods. 1, ako aj článkom 14 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci\nv trestných veciach zo dňa 20. 4. 1959, rovnako tak v súlade s článkom 1, článkom 3 ods. 2,\nčlánkom 4, článkom 6 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi\nčlenskými štátmi Európskej únie zo dňa 29.05.2000, článkom 1, článkom 2, článkom 4,\nčlánkom 7 Protokolu zo dňa 16.10.2001 k Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných\nveciach medzi členskými štátmi Európskej únie zo dňa 29. 05. 2000 a tiež v súlade\ns článkom 15 odsek 1, článkom 16 Dohovoru o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní,\nzhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti a terorizmu zo dňa 16. 05. 2015.\nKrajská prokuratúra v Trnave, Okresný súd Tiergarten, ako aj Krajinský súd\nv Berlíne vychádzali z toho, že zaistenie predmetných finančných prostriedkov na základe\nžiadosti o právnu pomoc je potrebné, správne a zákonné. Jediným orgánom, ktorý túto\nskutočnosť popiera je Okresný súd v Galante, ktorého krokmi môže byť zmarená práca\nuvedených orgánov s tým výsledkom, že nárok poškodeného na náhradu škody a vrátenie\npodvodne získaných peňazí bude postupom tohto súdu navždy zmarený.\nPoškodená strana aj poukazuje na to, že slovenský súd nemá žiadne oprávnenie\nzrušiť zaistenie, ktoré nariadil nemecký súdny orgán, ktorá možnosť mu nevyplýva\nzo žiadneho právneho predpisu.\nKrajský súd podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku na základe sťažnosti krajského\nprokurátora a oboznámiac sa s vyjadreniami obhajkyne obvineného, ako aj s vyjadrením\npoškodenej strany preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako\naj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť krajského prokurátora je\nplne dôvodná.\n\n20\n\nKrajský súd preskúmajúc právne aspekty celého prípadu konštatuje, že okresný súd\nnepostupoval zákonným spôsobom, keď na základe opakovaných žiadostí obhajkyne\nobvineného rozhodol o zrušení zaistených finančných prostriedkov, na ktorý postup podľa\nnázoru sťažnostného nemal žiadny dôvod.\nKrajský súd mal k dispozícii pri posudzovaní sťažnosti krajského prokurátora jednak\nprávne úvahy vyslovené súdom I. stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia, jednak mal\nk dispozícii právne úvahy a argumenty obsiahnuté v sťažnosti krajského prokurátora,\nobhajkyne obvineného, ako aj poškodenej strany, pričom dospel k záveru, že v plnej miere\nsú akceptovateľné argumenty krajského prokurátora v podanej sťažnosti, ako aj argumenty\nobsiahnuté vo vyjadrení vypracovanom poškodenou stranou. Krajský súd tieto argumenty\nv plnej miere si osvojuje, pretože sú priliehavé a súladné so skutočným stavom v danej veci\ntak, ako táto chronologicky sa vyvíjala v prípravnom konaní, pričom nepovažuje za\npotrebné tieto argumenty, (keďže boli v dostatočnej miere reprodukované) podrobne\nopakovať. Len nad rámec týchto argumentov krajský súd podotýka, že okresný súd nebol\noprávnený postupovať v danom prípade podľa § 95 ods. 8 Trestného poriadku, pretože\ntento postup sa viaže na postup uvedený v § 95 ods. 1 a nasl., ktorý postup však v danom\nprípade nebol zvolený, ale bolo postupované podľa medzinárodných zmlúv, ktoré boli\nvycitované jednak v sťažnosti krajského prokurátora, ale hlavne vo vyjadrení poškodenej\nstrany.\nTeda nie je tu kontinuita v právnych prameňoch pri rozhodovaní o týchto finančných\nprostriedkoch, pretože okresný súd si zamenil práva a povinnosti stanovené Trestným\nporiadkom s právami a povinnosťami uvedenými v spomínaných medzinárodných zmluvách.\nZ týchto dôvodov krajský súd sa obmedzil na to, že zrušil napadnuté uznesenie s tým,\nže úlohou okresného súdu je postupovať v štandardnom súdnom konaní a rozhodovať\nhlavne o vine a treste obžalovaného, resp. jeho nevine a vo vykonávaní dôkazov za týmto\núčelom.»\nPodľa názoru ústavného súdu z citovaného odôvodnenia uznesenia krajského súdu\nnevyplýva, že by toto rozhodnutie bolo ústavne neakceptovateľné. Krajský súd relevantným\na zákonne prípustným spôsobom vysvetlil, prečo zrušil uznesenie okresného súdu,\nodkazujúc na príslušné medzinárodné zmluvy, na základe ktorých došlo k uskutočneniu\n\n21\n\nvzájomnej pomoci medzi príslušnými orgánmi. Krajská prokuratúra na základe žiadosti\no vzájomnú pomoc podľa už uvedených ustanovení medzinárodných zmlúv žiadala\npríslušné nemecké orgány zadovážiť výpis účtu v žiadosti označenej banky nachádzajúcej\nsa v Nemeckej spolkovej republike, zistiť majiteľa tohto účtu a ďalších disponentov, kedy\nbol predmetný bankový účet založený, kto ho založil, a tiež zaistiť peňažné prostriedky pre\núčely trestného konania, ktoré sa na účte v tom čase nachádzali. Ústavný súd v tejto\nsúvislosti poukazuje na to, že tak ako orgány Slovenskej republiky môžu vykonať\npožadovanú právnu pomoc spôsobom upraveným v Trestnom poriadku, v medzinárodnej\nzmluve, či spôsobom upraveným v právnom predpise dožadujúceho štátu, môžu si aj zvoliť,\nakým spôsobom budú žiadať o poskytnutie právnej pomoci. Trestný poriadok totiž\nnevylučuje, aby orgány Slovenskej republiky žiadali o pomoc do cudziny aj na základe\npríslušných medzinárodných zmlúv. Na druhej strane Trestný poriadok neumožňuje, aby\norgány Slovenskej republiky zasahovali do právomoci orgánov iného štátu, a preto ani\nokresný súd nebol oprávnený zrušiť príkaz na zaistenie finančných prostriedkov, ktorý\nvydali nemecké orgány.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti aj v tomto\nprípade dospel k záveru, že medzi napadnutým uznesením krajského súdu a obsahom\nsťažovateľkou označeného základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom\nprijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie mohol reálne dospieť k záveru o jeho porušení,\npreto sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nVo vzťahu k namietanému porušeniu práva sťažovateľky na účinný opravný\nprostriedok podľa čl. 13 dohovoru ústavný súd odkazuje na judikatúru Európskeho súdu pre\nľudské práva, podľa ktorej uplatňovanie práva vyplývajúceho z čl. 13 dohovoru musí\nnadväzovať na aspoň obhájiteľné tvrdenie (arguable claim) o porušení iného práva\nchráneného dohovorom (napr. rozhodnutie vo veci Silver a ostatní proti Spojenému\nkráľovstvu z 25. 3. 1983). Článok 13 dohovoru sa tak vzťahuje iba na prípady, v ktorých sa\njednotlivcovi\n\n22\n\npodarí\n\npreukázať\n\npravdepodobnosť\n\ntvrdenia,\n\nže\n\nsa\n\nstal\n\nobeťou\n\nporušenia práv garantovaných dohovorom (Boyle a Rice proti Spojenému kráľovstvu,\nrozsudok z 27. 4. 1988, séria A, č. 131, nálezy ústavného súdu III. ÚS 24/2010,\nIV. ÚS 325/2011, IV. ÚS 90/2013).\nZ citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva zrejmá súvislosť\npráva zaručeného čl. 13 dohovoru s ostatnými právami, ktoré dohovor garantuje. Vzhľadom\nna to, že ústavný súd nedospel k záveru o možnom porušení iného práva sťažovateľky\nzaručeného ustanoveniami dohovoru (čl. 6 ods. 1, pozn.), nemohol dospieť k záveru, že by\nkrajský súd porušil jej právo zaručené čl. 13 dohovoru.\nKeďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo už bez právneho významu zaoberať\nsa ďalšími návrhmi sťažovateľky obsiahnutými v petite jej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. septembra 2016\n\n23", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodnutie-nepreskúmateľnosť", "arbitrárnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e17d9ef0-e54f-47b1-80b2-109e1ff42dee", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 792/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 792/2013 z 18. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-18", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e17d9ef0-e54f-47b1-80b2-109e1ff42dee"}, {"guid": "ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 339/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 339/2013 z 13. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-13", "citacie_n": 139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa"}, {"guid": "ussr:2f61ff96-5ff5-4bba-8839-277dd6016847", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2013 z 14. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-14", "citacie_n": 114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f61ff96-5ff5-4bba-8839-277dd6016847"}, {"guid": "ussr:bd64fbfc-9315-441b-8091-7f2df269aeb4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 325/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 325/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd64fbfc-9315-441b-8091-7f2df269aeb4"}, {"guid": "ussr:70bc389e-1554-4235-96cc-fea76683d458", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 470/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 470/2010 z 7. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-07", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:70bc389e-1554-4235-96cc-fea76683d458"}, {"guid": "ussr:325c00ec-e275-417e-a9ed-d2f6a9138c87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 438/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 438/2010 z 25. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-25", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:325c00ec-e275-417e-a9ed-d2f6a9138c87"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 385, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558"}, {"guid": "ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 1207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:8bedd595-bb99-485f-9fe5-7d6e70226d6b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/07 z 21. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-21", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8bedd595-bb99-485f-9fe5-7d6e70226d6b"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 95/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 1498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 209/04 z 20. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-20", "citacie_n": 316, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/01 z 14. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-14", "citacie_n": 768, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a991a074-7495-4518-8145-cfbd087a4312", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.583.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 583/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 583/2020 z 15. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-15", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.583.2020.1"}, {"guid": "ussr:fa2edd39-148f-419e-b5a8-029a0649b5be", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.74.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 74/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/2020 z 4. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-04", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.74.2020.1"}]}