{"guid": "ussr:1a458ad5-0b45-42ca-84e6-72d80c0053d5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.720.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 720/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 720/2016 z 9. 2. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 9. februára 2017, sp. zn. II. ÚS 720/2016, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.720.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2017-02-09", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1a458ad5-0b45-42ca-84e6-72d80c0053d5", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.720.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.720.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.720.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 720/2016-56\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. februára 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval prijatú sťažnosť\n\n, zastúpených advokátom JUDr. Petrom Koscelanským, Fraňa Mojtu 24, Nitra,\nvo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 97/2009\n(pôvodne vedenom pod sp. zn. 9 C 163/98), za účasti Okresného súdu Nitra, a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\na\n\n,\n\n,\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nNitra v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 97/2009 v období po nadobudnutí právoplatnosti\nnálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 270/04-31 z 27. januára 2005\nporušené boli.\n\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom\n\ntritisíc eur) a\n\n,\n\na\n\npriznáva\n\nfinančné zadosťučinenie každému v sume po 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré\nim j e Okresný súd Nitra p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n3. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý nahradiť\na\n\n,\n\n,\n\ntrovy konania v sume 691,32 € (slovom\n\nšesťstodeväťdesiatjeden eur a tridsaťdva centov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. Petra\nKoscelanského, Fraňa Mojtu 24, Nitra, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. novembra\n2015 doručená sťažnosť\na\n\n,\n\n,\n\n(spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho\n\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 9 C 97/2009 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 9 C 163/98) (ďalej len „napadnuté\nkonanie okresného súdu“).\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka\n\nspolu s už nebohým manželom\n\npodali na okresnom súde ešte 19. mája 1998 žalobu o určenie vlastníckeho\npráva k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území\n\n2\n\n.\n\nSťažovatelia\n\n,\n\na\n\nnástupcami po nebohom\n\nsú právnymi\n\n.\n\nSťažovatelia namietajú, že od podania žaloby okresnému súdu ku dňu podania\nsťažnosti ústavnému súdu už uplynulo 17 rokov a 5 mesiacov a vec stále nie je právoplatne\nskončená.\nOkresný súd najskôr rozsudkom z 27. januára 1999 vyhovel žalobe v plnom rozsahu.\nTento rozsudok bol sťažovateľom doručený až 8. marca 2001, keď medzičasom „došlo\nk strate celého súdneho spisu zavinením nezistených pracovníkov Okresného súdu Nitra\na vo veci sa konalo s výraznými prieťahmi...“. Výsledkom bolo, že sťažovateľka\nspolu s jej nebohým manželom\n\npodali 12. augusta 2004 sťažnosť\n\nústavnému súdu, ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. V čase podania sťažnosti bol spis\nokresného súdu vedený pod sp. zn. 9 C 163/98. Ústavný súd nálezom sp. zn. III. ÚS 270/04\nz 27. januára 2005 rozhodol, že základné právo sťažovateľky\n\na jej\n\nnebohého manžela na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 9 C 163/98 porušené bolo,\na okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd im zároveň\npriznal aj primerané finančné zadosťučinenie a trovy právneho zastúpenia.\nPodľa sťažovateľov „toto rozhodnutie ústavného súdu bolo vydané pred vyše 10\naj pol rokmi a k dnešnému dňu vec nie je právoplatne skončená a podľa stavu, v akom sa\nkonanie nachádza a v akom stave sa nachádza aj samotný súdny spis, je predpoklad,\nže v najbližších rokoch sa toto konanie ani neskončí“. Sťažovatelia sa preto opätovne\nobracajú so sťažnosťou na ústavný súd s tým, že sťažovatelia\na\n, zomrelom\n\n,\n\nsú už právni nástupcovia po ich nebohom otcovi\n.\n\n3\n\nSťažovatelia zastávajú názor, že okresný súd napriek príkazu, že má konať\nbez zbytočných prieťahov, ktorý dostal od ústavného súdu v označenom náleze, sa týmto\nneriadi, čo v nich vyvoláva pocit doslovnej bezmocnosti a zúfalstva.\nSťažovatelia sa obracajú priamo na ústavný súd bez toho, aby opätovne podávali\nsťažnosť na prieťahy predsedovi okresného súdu, pretože vzhľadom na predchádzajúce\nrozhodnutie ústavného súdu, ktoré nie je rešpektované, by sa touto sťažnosťou podľa nich\nnič nevyriešilo a aj „samotný ústavný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval,\nže v takýchto prípadoch by sťažnosť vedeniu súdu bola kontraproduktívna“.\nKeďže konanie ešte nebolo ukončené právoplatným rozhodnutím, žiadajú,\naby sa ústavný súd zaoberal prieťahmi v konaní na strane okresného súdu a zároveň\naj posúdením celkovej dĺžky konania, ktorá je neprimeraná (17 rokov a 5 mesiacov, pozn.).\nV tejto súvislosti poukazujú aj na prax Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj\n„ESĽP“), pričom podľa nich, vychádzajúc z čl. 35 dohovoru, „umožňuje tento stav\nústavnému súdu poskytnúť primeranú a dostatočnú nápravu iba vtedy, keď sa pristúpi\nk preskúmaniu tohto súdneho konania v jeho celku“. Sťažovatelia uvádzajú, že podľa\njudikatúry ESĽP stav právnej neistoty v kontexte súdnych konaní môže byť odstránený,\niba ak bolo konanie skončené, preto je potrebné skúmať celkovú dĺžku konania až po jeho\nskončenie konečným rozsudkom.\nNález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 270/04 z 27. januára 2005 bol podľa\nsťažovateľov okresnému súdu doručený vo februári 2005. Od doručenia rozhodnutia\nústavného súdu nastali podľa sťažovateľov skutočnosti, pre ktoré sú naďalej vo veci\nzbytočné prieťahy, pričom sa len zvýšila ich právna neistota ako účastníkov tohto\nnapadnutého konania.\nSťažovatelia uvádzajú, že proti rozsudku okresného súdu č. k. 9 C 163/98-19\nz 27. januára 1999 podal\n\nako odporca v 1. rade (ďalej len „odporca\n\nv 1. rade“) odvolanie, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský\nsúd“) č. k. 6 Co 5/2005-85 z 28. februára 2005 odmietnuté, pretože bolo podané po lehote.\n4\n\nProti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal 28. mája 2005 odporca v 1. rade dovolanie,\no ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozhodol rozsudkom\nč. k. 5 Cdo 213/2007-172 z 27. februára 2008 tak, že uznesenie o odmietnutí odvolania\nzrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Sťažovatelia namietajú, že konanie\no dovolaní trvalo dva roky a deväť mesiacov.\nKrajský súd následne, riadiac sa názorom najvyššieho súdu, uznesením č. k.\n6 Co 212/2008-190 z 31. marca 2009 rozsudok okresného súdu č. k. 9 C 163/98-19\nz 27. januára 1999 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedoručenia tohto\nrozsudku všetkým účastníkom napadnutého konania. Sťažovatelia považujú za potrebné\nzdôrazniť, že od doručenia rozhodnutia najvyššieho súdu po rozhodnutie krajského súdu\n„stála“ táto vec na krajskom súde 11 mesiacov.\nSťažovatelia poukazujú na to, že od podania dovolania začal vo veci okresný súd\nopäť konať až v roku 2009, t. j. po viac ako 4 rokoch od podania dovolania. Zároveň tomuto\nkonaniu po vrátení veci na okresný súd bola pridelená nová spisová značka, a to sp. zn.\n9 C 97/2009. Sťažovatelia žiadajú, aby obdobie týchto štyroch rokov, z ktorých najdlhšiu\ndobu vec „stála“ na najvyššom súde, ústavný súd posúdil z hľadiska skúmania doterajšej\ndĺžky konania, ktorá je výrazne a neprimerane dlhá.\nPo doručení spisu z krajského súdu v roku 2009 okresný súd po doplnení\ndokazovania rozsudkom č. k. 9 C 97/2009-293 z 23. septembra 2010 podanej žalobe\nvyhovel. Proti tomuto rozsudku podal odporca v 1. rade opäť odvolanie, na základe ktorého\nkrajský súd uznesením č. k. 6 Co 338/2010-324 z 24. augusta 2011 rozsudok okresného\nsúdu č. k. 9 C 97/2009-293 z 23. septembra 2010 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie\n„s tým, že napriek tomu, že si krajský súd bol vedomý toho, že pôvodný spis bol stratený\nvinou súdu a od podania žaloby k tomuto dátumu uplynulo už 12 rokov, prikázal zopakovať\ncelé dokazovanie“. Uznesenie krajského súdu č. k. 6 Co 338/2010-324 z 24. augusta 2011\nbolo okresnému súdu doručené v novembri 2011.\n\n5\n\nOd roku 2011 až ku dňu podania tejto sťažnosti ústavnému súdu okresný súd vo veci\npodľa sťažovateľov konal tým spôsobom, že nariadil niekoľko pojednávaní, kde vypočul\núčastníkov, ktorí sú už právnymi nástupcami pôvodných účastníkov, ktorí vzhľadom\nna extrémnu dĺžku konania medzičasom zomreli, a k veci sa vôbec nevedeli vyjadriť,\nprípadne vypočul svedkov, ktorí si vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav už nepamätali\nrelevantné skutočnosti, prípadne svedkovia, ktorí vypovedali v „stratenom spise“,\nmedzičasom zomreli a nebolo možné tak doplniť dokazovanie požadované krajským súdom.\nSťažovatelia ďalej uvádzajú, že medzičasom 15. augusta 2012 zomrel pôvodný\nžalobca\n\na na základe oznámenia tejto skutočnosti okresnému súdu prípisom\n\nzo 14. septembra 2012 okresný súd pripustil do konania na miesto neho sťažovateľov\n,\n\na\n\nako žalobcov, pretože sú jeho právnymi\n\nnástupcami.\nPodľa sťažovateľov okresný súd robí „opakovane dotazy za účelom výsluchu\núčastníkov na dožiadané súdy (napr. výsluch žalovanej\n\nsa pred\n\npražským súdom rieši viac ako rok), vytyčuje pojednávanie, ktoré následne ruší, pretože sa\nnedajú doručiť predvolania žalovaným a toto sa sústavne opakuje a nás to privádza\ndo stavu totálnej právnej neistoty, zúfalstva a v spise ako-takom je neporiadok, že máme\npocit, že sa v ňom nevyzná ani samotný súd“.\nOdporca v 1. rade, ktorý jediný sa sústavne odvolával, zomrel 23. 11. 2014. Jeho\nprávny zástupca túto skutočnosť oznámil okresnému súdu 13. januára 2015 a požiadal\no prerušenie konania až do právoplatného skončenia dedičského konania po tomto\nodporcovi.\nPosledné pojednávanie v tomto napadnutom konaní sa uskutočnilo 30. októbra 2014.\nOd tejto doby bol okresnému súdu 16. júla 2015 doručený návrh zo strany právneho\nzástupcu zomrelého účastníka\n\nna vstup do konania iného účastníka\n\nnamiesto neho, ku ktorému sťažovatelia podali 26. augusta 2015 vyjadrenie, avšak okresný\n\n6\n\nsúd o tomto návrhu do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu žiadnym spôsobom\nnerozhodol.\nSťažovatelia namietajú, že napriek tomu, že odporca v 1. rade zomrel\n\n,\n\nokresný súd nekoná ďalej s jeho právnymi nástupcami, ale čaká na skončenie dedičského\nkonania, pričom „občiansky súdny poriadok súdu umožňuje, aby konal s jeho právnymi\nnástupcami bez prejednania dedičstva, pretože charakter tohto sporu to jednoznačne\npripúšťa“.\nSťažovatelia uvádzajú, že okresný súd až po podaní ich námietok z 26. augusta 2015\nvydal uznesenie o prerušení napadnutého konania do právoplatného rozhodnutia dedičského\nkonania po odporcovi v 1. rade, ktoré je vedené Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn.\n60 D 166/2014, t. j. až po 8 mesiacoch odkedy sa okresný súd dozvedel, že odporca\nv 1. rade zomrel. Keďže toto uznesenie o prerušení konania považovali sťažovatelia\nza nezákonné a spôsobujúce len ďalšie prieťahy v napadnutom konaní, podali proti nemu\nodvolanie. Sťažovatelia namietajú, že toto ich odvolanie je ku dňu podania sťažnosti\nna ústavný súd založené v spise a okresný súd s týmto odvolaním nič nerobí, hoci\n„predmetné uznesenie o prerušení konania, ktoré bolo vydané vyšším súdnym úradníkom\nby mohol vybaviť sudca aj sám, takto neurobil, ale ani spis nepredložil na rozhodnutie\nodvolaciemu súdu“.\nSťažovatelia tiež poukazujú na to, že v spise okresného súdu sa nachádza\naj protinávrh z roku 2014, ktorý ich právnemu zástupcovi nebol do dňa podania tejto\nsťažnosti doručený, ani o ňom nebolo doteraz rozhodnuté. Sťažovateľom sa preto toto\nnapadnuté konanie javí ako chaotické, «vzbudzuje dojem ako by sa celý tento prípad súdu\n„vymkol z rúk“ a na oko sa robia rôzne administratívne úkony v spise, ktoré však v žiadnom\nprípade nevedú k rozhodnutiu v merite veci a spôsobujú len ďalšie a ďalšie prieťahy\nvo veci».\nPodľa sťažovateľov už samotná celková dĺžka napadnutého konania (17 rokov\na 5 mesiacov v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu, pozn.) by mala byť pre okresný\n7\n\nsúd alarmujúca a aj vzhľadom na predchádzajúci príkaz ústavného súdu, aby sa vo veci\nkonalo bez zbytočných prieťahov, okresný súd by mal tomuto spisu venovať zvýšenú\npozornosť a robiť všetko pre to, aby to viedlo k ukončeniu veci meritórnym rozhodnutím.\nSťažovatelia zastávajú názor, že vo veci sa koná so zbytočnými prieťahmi, a preto\nbolo porušené ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo zaručené v čl. 6\nods. 1 dohovoru. K tomuto presvedčeniu ich vedie jednak samotná činnosť okresného súdu,\nno najmä celková neprimerane dlhotrvajúca dĺžka tohto súdneho konania.\nSťažovatelia uvádzajú, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu, kúpili\nv roku 1982 a dosiaľ nemajú právoplatné rozhodnutie okresného súdu o tom, či tieto\nnehnuteľnosti patria do ich vlastníctva alebo nie, preto sa vnáša do ich postavenia výrazná\nneistota a strata viery vo funkčnosť všeobecného súdnictva.\nSťažovatelia zároveň žiadajú aj primerané finančné zadosťučinenie z dôvodu, že oni\nsvojím konaním nespôsobili žiadne prieťahy v konaní, tieto sú výlučne na strane okresného\nsúdu, krajského súdu aj najvyššieho súdu, ktoré podľa nich zavinili doterajšiu neprimeranú\ndĺžku napadnutého konania, ktorá je aj v pomeroch Slovenskej republiky podľa\nsťažovateľov veľmi výrazná. Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia\nnavrhujú ústavnému súdu, aby vychádzal zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad\nspravodlivosti, o ktoré sa opiera aj ESĽP, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa\nčl. 41 dohovoru so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\nNa základe uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd sťažnosť\npo predbežnom prerokovaní prijal na ďalšie konanie a po vykonaní dokazovania vydal tento\nnález:\n„Okresný súd Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 97/2009 porušil základné\nprávo sťažovateľov:\n, bytom\n\n8\n\n, bytom\n, bytom\n, bytom\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nOkresnému súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 97/2009 prikazuje konať\nbez zbytočných prieťahov.\nÚstavný súd Slovenskej republiky priznáva\nprimerané finančné zadosťučinenie v sume\n3.000 EUR\nprimerané finančné zadosťučinenie v sume\n1.000 EUR\nprimerané finančné zadosťučinenie\nv sume 1.000 EUR\nprimerané finančné zadosťučinenie v sume\n1.000 EUR, ktoré je Okresný súd Nitra povinný im vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti\ntohto rozhodnutia.\nOkresný súd Nitra je povinný nahradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa\nJUDr. Petra Koscelanského trovy konania do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nÚstavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 720/2016-36\nz 22. septembra 2016 ju v časti týkajúcej sa porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní\nv období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 270/04-31 z 27. januára 2005\nprijal na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“). Vo zvyšnej časti sťažnosť odmietol ako neprípustnú.\n\n9\n\nPo\n\nprijatí\n\nsťažnosti\n\nna\n\nďalšie\n\nkonanie\n\nústavný\n\nsúd\n\nvyzval\n\nprípisom\n\nz 24. novembra 2016 predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k vecnej stránke\nprijatej sťažnosti a k otázke vhodnosti ústneho pojednávania.\nDňa 2. januára 2017 bol ústavnému súdu doručený prípis podpredsedníčky okresného\nsúdu sp. zn. Spr. 797/2016 z 19. decembra 2016, v ktorom uviedla, že „k vecnej stránke\nsťažnosti sa Okresný súd Nitra už podrobne chronologicky vyjadril v písomnom podaní\nz 20. 06. 2016, z ktorého je zrejmé, že k namietanej dĺžke konania prispeli aj iné\nzainteresované subjekty a účastníci konania (realizujúci svoje práva), ktorých postup\nnemohol prvostupňový súd z procesného hľadiska ovplyvniť“. Zároveň uviedla, že súhlasí\ns tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania.\nÚstavný súd následne prípisom zo 4. januára 2017 vyzval právneho zástupcu\nsťažovateľov, aby zaujal stanovisko k vyjadreniu podpredsedníčky okresného súdu, ktoré\nmu v prílohe zaslal, vrátane jej vyjadrenia z 20. júna 2016 a oznámil ústavnému súdu\nči súhlasí s tým, aby sa podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustilo od ústneho\npojednávania.\nStanovisko sťažovateľov a ich právneho zástupcu bolo ústavnému súdu doručené\n23. januára 2017. Sťažovatelia v ňom uviedli, že sa pridržiavajú ich sťažnosti z 5. novembra\n2016. Podľa sťažovateľov a ich právneho zástupcu „podstata veci zostáva stále neznemená,\na to že predmetná právna vec v čase podania sťažnosti na ÚS dňa 5.11.2015 bola\nnerozhodnutá 17 rokov a 5 mesiacov.\nDnes je začiatok roku 2017 a od podania sťažnosti na ÚS Okresný súd v Nitre\ndo konca roku 2016 nevytýčil žiadne pojednávanie a teda celkové prieťahy predstavujú\n18 rokov a 7 mesiacov.\nDovolíme si tvrdiť, že táto vec patrí k najstarším nerozhodnutým veciam\nna všeobecných súdoch SR.\nJe to prejavom jednak akútneho nedostatku sudcov, ako aj ich odbornosti a kvality.\nOkresný súd Nitra vo svojom vyjadrení uvádza, že okrem iného sa jedná o skutkovo\na právne zložitú vec a aj preto je tak dlho nerozhodnutá.\n10\n\nDovolíme si tvrdiť, že sa jedná o jednoduchý spor o určenie vlastníckeho práva,\nktorých sa ešte prednedávnom na slovenských súdoch prejednávalo stovky mesačne a boli\nskončené spravidla na prvom pojednávaní. Ako advokát s 34-ročnou praxou som týmto\nobdobím v slovenskej justície prešiel a prežil som ho.\nV tomto konkrétnom prípade je podstata veci v tom, že súd stratil pôvodný spis\na teraz sa koná iba s tzv. rekonštruovaným spisom a za tú dobu zomreli skoro všetci pôvodní\núčastníci sporu a súčasní sa k skutkovým okolnostiam nevedia vyjadriť.\nA to Krajský súd Nitra vo svojom rozhodnutí prikázal vypočuť všetkých účastníkov\na svedkov, ktorí sú t. č. mŕtvy.“\nSťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd ich sťažnosti vyhovel, a zároveň súhlasia\ns tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože dospel k názoru,\nže od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nÚstavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 9 C 97/2009 zistil tento\npriebeh napadnutého konania v relevantnom období – t. j. po právoplatnosti nálezu\nústavného súdu č. k. III. ÚS 270/04-31 z 27. januára 2005 (ústavný súd prihliadol aj na\nprocesné úkony bezprostredne predchádzajúce tomuto obdobiu, ktoré ale svojimi účinkami\nzasiahli do relevantného obdobia, pozn.):\nOkresný súd rozsudkom č. k. 9 C 163/98-19 z 27. januára 1999 právoplatným\n24. septembra 2002 (ďalej len „rozsudok okresného súdu z 27. januára 1999“) určil,\nže navrhovatelia (vtedy\n\na t. č. neb.\n\n) sú výlučnými\n\nbezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností týkajúcich sa predmetu konania.\nDňa 10. decembra 2001 odporca v 1. rade doručil okresnému súdu odvolanie voči\nrozsudku okresného súdu z 27. januára 1999 a návrh na vydanie predbežného opatrenia, aby\nnavrhovatelia nemohli nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom konania. Okresný\n11\n\nsúd 23. januára 2002 rozhodol o návrhu odporcu na vydanie predbežného opatrenia tak, že\nkonanie zastavil a zároveň prípisom vyzval odporcu v 1. rade, aby spresnil dôvody\npodaného odvolania v lehote 5 dní pod hrozbou zastavenia odvolacieho konania, následne\nzaslal odvolanie na vyjadrenie ostaným účastníkom konania. Medzitým okresný súd tiež\nvykonával úkony súvisiace s podaným návrhom odporcu v 1. rade na prikázanie veci inému\nsúdu z dôvodu vhodnosti, ktorý mu odstúpil krajský súd 20. decembra 2001. Najvyšší súd\nuznesením č. k. 5 Ndc 110/2004-78 z 22. septembra 2004 nevyhovel návrhu odporcu\nv 1. rade na prikázanie veci inému súdu a 29. októbra 2004 vrátil spis späť okresnému súdu.\nDňa 7. februára 2005 okresný súd predložil spis krajskému súdu na konanie\no odvolaní odporcu v 1. rade.\nKrajský súd uznesením č. k. 6 Co 35/2005-85 z 28. februára 2005 právoplatným\n20. apríla 2005 (ďalej len „uznesenie krajského súdu z 28. februára 2005“) odmietol\nodvolanie odporcu v 1. rade.\nSpis bol okresnému súdu vrátený 8. apríla 2005.\nDňa 11. mája 2005 právny zástupca odporcu v 1. rade doručil okresnému súdu\ndovolanie proti uzneseniu krajského súdu z 28. februára 2005.\nOkresný súd prípisom z 13. mája 2005 vyzval ostatných účastníkov konania\nna vyjadrenie sa k podanému dovolaniu (navrhovatelia sa k podanému dovolaniu vyjadrili\npodaním doručeným okresnému súdu 23. mája 2005, pozn.). Zároveň okresný súd\nvykonával úkony súvisiace so zisťovaním stavu dedičského konania po nebohej odporkyni\n(ďalej len „zomrelá odporkyňa“), ako aj okruhu jej dedičov, aby\nim mohol zaslať dovolanie na vyjadrenie.\nDňa 27. septembra 2005 okresný súd prípisom vyzval Mestský úrad v\n(opatrovník maloletej dedičky po zomrelej odporkyni\n\n) a ostatných\n\ndedičov po zomrelej odporkyni, aby sa vyjadrili k podanému dovolaniu odporcu v 1. rade,\na notárku, aby doručila rovnopis uznesenia č. k. NC 140/2005-15 z 21. júla 2005\no ustanovení opatrovníka maloletej dedičke.\nDňa 12. decembra 2005 okresný súd predložil spis na rozhodnutie o dovolaní\nnajvyššiemu súdu.\nDňa 5. septembra 2006 najvyšší súd vrátil spis okresnému súdu ako predčasne\npredložený z dôvodu, že v spise okresného súdu sa nenachádzala zápisnica z pojednávania\n12\n\nz 27. januára 1999, a napriek tomu, že došlo k strate spisu v roku 2000, ani zápisnica\nz pojednávania z 19. januára 2001. Bolo ich preto potrebné zabezpečiť a tiež aj vykonať\nvýsluch odporcu v l. rade, či sa zdržiaval v mieste bydliska v dňoch 5. marca 2001\na 6. marca 2001, a zistiť, či už bolo ukončené dedičské konanie po zomrelej odporkyni\ns uvedením jej právnych zástupcov.\nDňa 21. novembra 2006 okresný súd vyzval prípisom odporcu v 1. rade (odpoveď\ndoručená 11. decembra 2006) a právneho zástupcu navrhovateľov (odpoveď doručená\n4. decembra 2006) na poskytnutie súčinnosti podľa pokynov najvyššieho súdu.\nDňa 3. januára 2007 bol vyzvaný právny zástupca odporcu v l. rade, aby oznámil\nmená a adresy príbuzných odporcu v l. rade, u ktorých sa mal v spornom období odporca\nv l. rade zdržiavať, teda v čase doručovania rozhodnutia súdu prvého stupňa. Právny\nzástupca odporcu v l. rade požiadal o predĺženie lehoty na splnenie požiadaviek okresného\nsúdu žiadosťou doručenou tunajšiemu súdu 9. februára 2007. Okresný súd mu túto lehotu\npredĺžil oznámením z 12. februára 2007.\nOkresný súd medzitým opätovne zisťoval na účely rekonštrukcie spisu všetky\npojednávania od roku 1998.\nDňa 29. marca 2007 okresný súd urgoval zaslanie správy právneho zástupcu odporcu\nv l. rade, ktorý na túto urgenciu reagoval odpoveďou doručenou mu 11. apríla 2007.\nDňa 20. apríla 2007 okresný súd urobil dožiadanie na Okresný súd Námestovo\nna účely vypočutia\n\nk skutočnosti, či sa odporca u neho zdržiaval v roku\n\n2001, teda išlo o preverovanie tvrdení odporcu, že sa nezdržiaval na adrese bydliska v čase\ndoručovania rozhodnutia súdu prvého stupňa.\nDňa 2. mája 2007 okresný súd vykonal dopyt na Okresný súd Praha 1 − Západ\n(odpoveď doručená 18. júla 2007) a notárku (odpoveď doručená 24. mája 2007) vo veci\nukončenia dedičského konania po zomrelej odporkyni. Okresný súd tiež vykonal dopyt na\nkonkrétnu poštu v Bratislave a účely zistenia zamestnanca pošty ‒ doručovateľa poštovej\nzásielky odporcovi v l. rade v období, keď sa nemal údajne zdržiavať na adrese svojho\nbydliska (odpoveď doručená 5. júna 2007), a na právneho zástupcu odporcu v l. rade\nna účely oznámenia ambulancie ošetrujúceho lekára odporcu v l. rade v mesiacoch január až\nmáj 2001 (odpoveď doručená 31. mája 2007).\n\n13\n\nDňa 4. júna 2007 okresný súd vykonal dopyt na lekárku odporcu v l. rade (odpoveď\ndoručená 22. júna 2007) a zároveň bol urgovaný aj Okresný súd Námestovo o vybavenie\ndožiadania.\nDňa 18. júna 2007 bol prípisom vyzvaný bývalý zamestnanec pošty, aby oznámil\nskutočnosti potrebné pre zisťovanie otázky doručovania zásielky odporcovi v l. rade\ndo vlastných rúk a 13. júla 2007 bol bývalý zamestnanec pošty v tejto veci urgovaný\n(odpoveď doručená 19. júla 2007).\nDňa 25. júla 2007 bol opätovne daný pokyn kancelárii okresného súdu na zistenie\nvšetkých pojednávaní v predmetnej veci, na zistenie, kedy bol vyhlásený rozsudok\nz 27. januára 1999 expedovaný, a zároveň bol prípisom vyzvaný právny zástupca\nnavrhovateľov a ostatných odporcov, aby oznámili, na aký účel boli v predmetnej veci\npredvolaní na okresný súd 19. januára 2001, keďže v spise sa nenachádzala žiadna zápisnica\na rozhodnutie okresného súdu bolo z 27. januára 1999 (odpoveď právneho zástupcu\nnavrhovateľov doručená 2. augusta 2007).\nDňa 17. septembra 2007 bolo dovolanie spolu so spisom okresného súdu opätovne\npredložené na najvyšší súd.\nDňa 31. marca 2008 bol okresnému súdu doručený rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.\n5 Cdo 213/2007 z 22. februára 2008 (ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“), ktorým\nnajvyšší súd zrušil uznesenie krajského súdu č. k. 6 Co 35/2005-85 z 28. februára 2005\na vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok najvyššieho súdu nadobudol právoplatnosť\n17. septembra 2008. Podľa najvyššieho súdu nebola odporcovi v 1. rade riadne doručená\nzásielka obsahujúca rozsudok okresného súdu z 27. januára 1999 do vlastných rúk, pretože\nsa v mieste doručenia v čase doručovania nezdržiaval. Nemôže preto platiť ani fikcia\ndoručenia rozhodnutia uplynutím tretieho dňa od jeho uloženia a odvolanie tohto odporcu,\nktoré podal až po faktickom doručení zásielky, bolo podané včas, teda v zákonnej lehote,\npreto krajský súd, ktorý odmietol jeho odvolanie ako podané oneskorene, odňal odporcovi\nv 1. rade možnosť konať pred súdom [§ 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku\núčinného do 30. júna 2016].\nV nasledujúcom období okresný súd doručoval rozsudok najvyššieho súdu\núčastníkom konania a 29. septembra 2008 bola predmetná vec predložená krajskému súdu.\n\n14\n\nKrajský súd 15. mája 2009 vrátil spis okresnému súdu spolu s uznesením č. k.\n6 Co 212/2008-190 z 31. marca 2009, ktorým zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu\nz 27. januára 1999 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa krajského súdu bol napadnutý\nrozsudok okresného súdu z 27. januára 1999 nepreskúmateľný pre nedostatok dôkazov\n(skutkový stav bol nedostatočný, vykonanie a vyhodnotenie dôkazov absentovalo úplne,\nprávne zdôvodnenie bolo vymedzené iba citáciou zákonných ustanovení a ich výklad bol\nbez konkrétneho zdôvodnenia okresným súdom podľa skutkových a právnych záverov),\nv spise chýbajú zápisnice o pojednávaniach, v danej veci sa už asi viedlo konanie\ns rovnakým predmetom konania. Krajský súd preto uložil okresnému súdu, aby vykonal\nrekonštrukciu spisu sp. zn. 14 C 110/1997 (asi rovnaký predmet konania, pozn.), doplnil\nrekonštrukciu spisu sp. zn. 9 C 163/1998, vypočul účastníkov konania, príp. vykonal ďalšie\ndokazovanie, opätovne rozhodol a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil.\nOd 18. mája 2009 je spis na okresnom súde vedený pod novou sp. zn.\n9 C 97/2009, uznesenie krajského súdu bolo zároveň doručované účastníkom konania.\nV máji 2009 okresný súd vykonával rekonštrukciu spisu, a to nielen spisu pôvodne\nvedeného pod sp. zn. 9 C 163/1998, ale aj spisu sp. zn. 14 C 110/1997, ktorý bol pripojený\nk uvedenému spisu, a teda došlo k strate oboch spisov.\nDňa 28. septembra 2009 okresný súd nariadil vo veci termín pojednávania\nna 24. november 2009, ktoré sa napokon neuskutočnilo, pretože nebolo doručené\npredvolanie na pojednávanie odporcovi v 10. rade, ktorý má bydlisko v Českej republike.\nDňa 26. novembra 2009 bol určený nový termín pojednávania na 28. január 2010.\nDňa 28. januára 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom boli vypočutí prítomní\nodporcovia a pojednávanie bolo odročené na neurčito na účely vypočutia odporcu v l. rade\ncestou dožiadaného Okresného súdu Bratislava IV. Dožiadanie pre Okresný súd\nBratislava IV bolo vypracované 18. februára 2010, pričom predmetný súd bol urgovaný\nna vybavenie dožiadania 12. apríla 2010 a 24. mája 2010 bolo vybavené dožiadanie vrátené\nokresnému súdu.\nDňa 26. mája 2010 bol určený termín pojednávania na 10. august 2010, ktorý bol\n8. júna 2010 z dôvodu žiadosti právneho zástupcu navrhovateľov zmenený na 2. september\n2010.\n\n15\n\nDňa 2. septembra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd\npo vykonanom\n\ndokazovaní\n\nodročil\n\npojednávanie\n\nna účely\n\nvyhlásenia\n\nrozsudku\n\nna 23. september 2010.\nDňa 23. septembra 2010 okresný súd vyhlásil rozsudok č. k. 9 C 97/2009-293\n(ďalej len „rozsudok okresného súdu z 23. septembra 2010“), ktorým vyhovel návrhu\nnavrhovateľov.\nDňa 8. októbra 2010 bolo okresnému súdu doručené odvolanie odporcu v l. rade proti\nrozsudku z 23. septembra 2010. V nasledujúcom období okresný súd zaslal odvolanie\nna vyjadrenie účastníkom konania.\nDňa 1. decembra 2010 bol spis okresného súdu predložený krajskému súdu\nna konanie o odvolaní odporcu v 1. rade.\nDňa 11. novembra 2011 krajský súd vrátil spis okresnému súdu spolu s uznesením\nč. k. 6 Co 338/2010-324 z 24. augusta 2011 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“), ktorým\nkrajský súd zrušil rozsudok okresného súdu z 23. septembra 2010 a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 29. novembra 2011. Krajský\nsúd okresnému súdu okrem iného vytýkal, že odporkyňa v 11. rade nadobudla 20. júla 2009\nplnoletosť, pričom okresný súd s ňou nekonal, nedoručoval jej písomnosti ani predvolania\nna pojednávania, ani na výsluch odporcu v l. rade pred dožiadaným súdom a nevypočul ju.\nKrajský súd mu tiež vytýkal aj nevykonanie riadnej rekonštrukcie spisu, nedostatočné\npreskúmanie pasívnej legitimácie odporcov a skutočnosť, že prvostupňový súd nevenoval\npozornosť geometrickému plánu, ktorý bol vyhotovený v roku 1993.\nOkresný súd prípisom z 12. decembra 2011 vykonal dopyt na Správu katastra\nvo veci geometrického plánu (odpoveď doručená 13. januára 2012) a následne\n16. januára 2012 prípisom zasielal vyjadrenie Správy katastra\n\na kópiu\n\ngeometrického plánu účastníkom konania a ich právnym zástupcom.\nDňa 27. januára 2012 bolo okresnému súdu doručené podanie právneho zástupcu\nnavrhovateľov, ktorým žiadal okresný súd, aby vo veci konal.\nDňa 5. marca 2012 okresný súd nariadil termín pojednávania na 26. apríl 2012.\nDňa 24. apríla 2012 právny zástupca navrhovateľov požiadal o zmenu termínu\npojednávania z dôvodu svojho nepriaznivého zdravotného stavu.\n\n16\n\nPojednávanie nariadené na 26. apríl 2012 bolo napokon odročené na 26. jún 2012,\nzároveň bolo zistené aj úmrtie predvolaného svedka\nsprávy o doručení predvolania ďalšiemu svedkovi\n\n, ako aj nezaslanie\n.\n\nPojednávanie 26. júna 2012 bolo odročené na 11. september 2012 z dôvodu neúčasti\nodporcov v 2. až 4. rade pod hrozbou poriadkovej pokuty s tým, že právny zástupca\nnavrhovateľov má zabezpečiť účasť navrhovateľov na konaní a predložiť návrhy\nna doplnenie dokazovania.\nDňa 16. augusta 2012 okresný súd vykonal dopyt na odporcu v 9. rade v súvislosti\ns preverením skutočnosti, či odporca v 10. rade zomrel (ide o odporcov s bydliskom na\núzemí Českej republiky), a tiež bola táto skutočnosť oznámená právnemu zástupcovi\nnavrhovateľov aj právnemu zástupcovi odporcu v l. rade.\nDňa 5. septembra 2012 právny zástupca navrhovateľov oznámil, že\nzomrel navrhovateľ v l. rade −\n\n.\n\nPojednávanie nariadené na 11. september 2012 bolo odročené na neurčito z dôvodu\númrtia navrhovateľa v l. rade, ako aj preverenia úmrtia odporcu v 10. rade. Bolo potrebné\nzistiť nástupcov po zomrelých.\nDňa 24. septembra 2012 bol vykonaný dopyt u odporcu\ndo Českej republiky prostredníctvom polície, urgovaný bol úpravou z 29. októbra 2012\na bol robený aj dopyt na notára\n\ntýkajúci sa zistenia právnych nástupcov\n\nnavrhovateľa v l. rade (odpoveď doručená 26. novembra 2012).\nDňa 31. decembra 2012 bol prípisom žiadaný úmrtný list\nmeste\n\nod Úradu\n\n(odpoveď doručená 31. januára 2013).\nDňa 4. februára 2013 bol prípisom urobený dopyt na Okresný súd Plzeň v Českej\n\nrepublike týkajúci sa zistenia dedičského konania po poručiteľovi\n\n,\n\nktorý bol účastníkom konania na strane odporcov.\nDňa 1. marca 2013 okresný súd uznesením č. k. 9 C 97/2009-463 rozhodol\no pripustení zmeny návrhu (navrhovateľka mala byť podielovou spoluvlastníčkou polovice\nnehnuteľnosti a druhá mala patriť do dedičstva po neb. navrhovateľovi). Uznesenie\nnadobudlo právoplatnosť 30. apríla 2013.\nDňa 22. mája 2013 bol určený termín pojednávania na 18. júl 2013.\n\n17\n\nDňa 18. júna 2013 bol daný pokyn na preverenie úmrtia odporcu v 2. rade, čo bolo\nzistené z poštovej zásielky, a 19. júna 2013 bola daná úprava na preverenie bydliska\nodporcov v Českej republike, ktorí nemali doručené predvolanie na termín pojednávania,\na zároveň prípisom bol vyzvaný notár, aby oznámil mená a adresy právnych nástupcov\npo odporcovi v 2. rade (odpoveď doručená 15. júla 2013).\nDňa 27. júna 2013 bolo telefonicky oznámené právnym zástupcom zrušenie termínu\npojednávania z dôvodu úmrtia odporcu v 2. rade a boli zisťovaní jeho právni nástupcovia.\nDňa 17. júla 2013 po zistení právnych nástupcov odporcu v 2. rade bol nariadený\ntermín pojednávania na 5. november 2013.\nDňa 5. novembra 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené\nna 20. február 2014 s tým, že budú predvolaní odporcovia vo 4. až v 13. rade\ns upozornením, že ak sa nemôžu dostaviť z vážnych dôvodov, výsluch je možné vykonať\nv mieste bydliska, zároveň odporkyňa vo 4. rade mala predložiť listinné dôkazy.\nTermín pojednávania nariadený na 20. február 2014 bol napokon zrušený z dôvodu\ndlhodobej práceneschopnosti zákonnej sudkyne.\nDňa 18. júna 2014 okresný súd požiadal Okresný súd Beroun o vypočutie odporcu\nv 11. rade (odpoveď doručená 16. septembra 2014), Okresný súd Praha 1 – Západ\no vypočutie odporcov v 11. a 12. rade, Okresný súd Trnava o vypočutie odporcu vo 4. rade\n(odpoveď doručená 26. augusta 2014), Okresný súd Trenčín o vypočutie odporcu v 9. rade\n(odpoveď doručená 21. októbra 2014), Okresný súd Žilina o vypočutie odporcu v 8. rade\n(odpoveď doručená 24. septembra 2014).\nDňa 20. júla 2014 bol nariadený termín pojednávania na 30. október 2014.\nPrípismi z 30. júla 2014 okresný súd upovedomil odporcov v 5., 6. a 7. rade, keďže\nsa nedostavovali na pojednávania, že 10. septembra 2014 sa vykoná výsluch v mieste ich\nbydliska.\nDňa 10. septembra 2014 sa vykonal výsluch odporcov v 5. (\n6. (\n\n, pozn.) a 7. (\n\n, pozn.),\n\n, pozn.) rade v mieste bydliska\n\nvyšším súdnym úradníkom.\nDňa 19. októbra 2014 bol prípisom urgovaný na vybavenie dožiadania Okresný súd\nTrenčín aj Okresný súd Praha 1 ‒ Západ z dôvodu, že vo veci bol nariadený termín\npojednávania na 30. október 2014.\n18\n\nDňa 22. októbra 2014 bol opätovne urgovaný Okresný súd Praha 1 − Západ\nna vybavenie dožiadania.\nDňa 30. októbra 2014 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo napokon odročené\nna 15. január 2015 z dôvodu, že je potrebné doručiť predvolanie odporkyni v 13. rade,\nopätovne urgovať Okresný súd Praha l − Západ na vybavenie dožiadania a rozhodnúť\no vzájomnom návrhu odporcu v 1. rade, ktorý podal podaním z 22. decembra 2012,\nno okresný súd ho za vzájomný návrh vtedy nepovažoval.\nDňa 4. októbra 2014 bola Okresným súdom Praha 1 − Západ vypočutá iba odporkyňa\nv 12. rade\n\n.\n\nDňa 4. novembra 2014 bolo okresnému súdu doručené doplnenie vzájomného návrhu\nzo strany odporcu v 1. rade, ako aj vyjadrenie k veci.\nDňa 13. január 2015 právny zástupca odporcu v l. rade oznámil okresnému súdu,\nže odporca v l. rade zomrel\na následne\n\npokračovať\n\ns\n\n, a zároveň navrhol konanie prerušiť\ndedičmi\n\nzomrelého\n\núčastníka.\n\nPojednávanie\n\nnariadené\n\nna 15. január 2015 bolo zrušené, o čom boli upovedomení ostatní účastníci konania.\nDňa 14. januára 2015 okresný súd mailom oznámil právnemu zástupcovi odporcu\nv l. rade, že úmrtím odporcu v l. rade zaniklo jeho splnomocnenie na zastupovanie v konaní.\nDňa 16. januára 2015 bola daná úprava na opravu dožiadania týkajúceho sa\nvypočutia odporcov v 12. a 13. rade a tiež bol urgovaný Okresný súd Bratislava IV\nna oznámenie dedičského konania vo veci nebohého odporcu v l. rade (odpoveď doručená\nemailom 5. februára 2015).\nDňa 20. januára 2015 okresný súd urgoval dožiadanie na Okresnom súde Praha 1 –\nZápad na výsluch odporkyne v 13. rade (\n\n, pozn.). Dňa 6. februára 2015\n\nbol doručený prípis z Okresného súdu Praha 1 – Západ, že sa nepodarilo vybaviť\ndožiadanie. Okresný súd ešte mailom zo 16. marca 2015 a 29. apríla 2015 zisťoval stav\nvybavenia dožiadania. Dňa 25. mája 2015 bolo dožiadanie z Okresného súdu Praha 1 –\nZápad vrátené z dôvodu, že sa nepodarilo predvolať odporkyňu v 13. rade na výsluch.\nDňa 9. júna 2015 bol urobený dopyt na notárku, aby oznámila, v akom štádiu je\ndedičské konanie po odporcovi v l. rade, a tiež prípisom bolo zisťované u odporcov\nv 10. rade a\n\nbydlisko odporkyne v 13. rade.\n\n19\n\nDňa 13. júla 2015 okresný súd prostredníctvom Okresného súdu Praha 1 – Západ\nzisťoval emailom bydliská odporcov v Českej republike.\nDňa 16. júla 2015 bol okresnému súdu doručený návrh právneho zástupcu pôvodne\nodporcu v l. rade na vstup do konania namiesto doterajšieho účastníka konania, namiesto\nnebohého odporcu v l. rade návrh\n\n.\n\nPrípisom z 20. augusta 2015 bol zaslaný návrh na zámenu odporcu v l. rade\nprávnemu zástupcovi navrhovateľov na vyjadrenie (vyjadrenie doručené 27. augusta 2015)\na bola urgovaná notárka v súvislosti s právnymi zástupcami odporcu v l. rade.\nDňa 26. augusta 2015 okresný súd uznesením č. k. 9 C 97/2009-791 rozhodol\no prerušení\n\nkonania\n\ndo\n\nprávoplatného\n\nskončenia\n\ndedičského\n\nkonania\n\nvedeného\n\nna Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 60 D 166/2014 po neb. odporcovi v 1. rade.\nDňa 8. septembra 2015 bolo okresnému súdu doručené odvolanie proti uzneseniu\no prerušení konania zo strany právnych zástupcov navrhovateľov.\nDňa 14. septembra 2015 notárka\n\nokresnému súdu\n\noznámila ukončenie dedičského konania vo veci neb. odporcu v l. rade a zároveň oznámila\naj dedičov poručiteľa.\nPrípisom z 19. novembra 2015 okresný súd zaslal odvolanie ostatným účastníkom\nkonania na vyjadrenie.\nDňa 17. decembra 2015 bolo okresnému súdu doručené podanie právneho zástupcu\npôvodne odporcu v l. rade, ktorý trval na tom, aby okresný súd rozhodol o návrhu\nna zámenu nebohého odporcu v l. rade za iného účastníka konania, ktorého zastupuje\nv konaní.\nDňa 26. januára 2016 okresný súd uznesením č. k. 9 C 97/2009-819 vyhovel\nodvolaniu navrhovateľov v 1. až 4. rade a zrušil uznesenie o prerušení konania do skončenia\ndedičského konania.\nDňa 2. marca 2016 okresný súdu uznesením č. k. 9 C 97/2009-824 vylúčil vzájomný\nnávrh pôvodne odporcu v l. rade na samostatné konanie a zároveň ho zaslal na vyjadrenie\nprávnemu zástupcovi sťažovateľov (vyjadrenie doručené 30. marca 2016). Uznesenie\nokresného súdu č. k. 9 C 97/2009-824 z 2. marca 2016 nadobudlo právoplatnosť 16. júna\n2016.\n\n20\n\nDňa 18. apríla 2016 okresný súd zistil úmrtie ďalšieho z odporcov, a to odporcu\nv 9. rade\nnotárom\n\na prípisom vyzval notára, aby zistil okruhu dedičov (odpoveď\ndoručená 3. mája 2016).\n\nÚstavný súd zistil, že napadnuté konanie dosiaľ nie je právoplatne skončené,\nnajbližší termín pojednávania je nariadený na 16. marec 2017.\nIII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPredmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 97/2009 došlo po právoplatnosti nálezu ústavného\nsúdu č. k. III. ÚS 270/04-31 z 27. januára 2005 k porušeniu základného práva sťažovateľov\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov...\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\nÚstavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“,\nktoré je garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru,\npokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto\npráv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).\n21\n\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nkonania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu\nvyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016 (ďalej aj „OSP“),\nktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak,\naby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa\nktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec\nbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nSudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa\nzabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná\npovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže\nodročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,\npredseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové\npojednávanie.\nÚstavný súd hodnotil postup okresného súdu v napadnutom konaní a jeho jednotlivé\nprocesné úkony podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna\n2016, keďže prevažná časť úkonov okresného súdu bola vykonaná do 30. júna 2016.\nVychádzajúc však z toho, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu\nprávoplatne skončené, ústavný súd poukazuje na to, že 1. júla 2016 nadobudol účinnosť\n22\n\nzákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Podľa § 470 ods. 1\nCSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom\nnadobudnutia jeho účinnosti.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup\nsamotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.\n1. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosť veci, ktoré ústavný súd\nuplatňuje pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy, resp.\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd, vychádzajúc z toho, že predmetom napadnutého konania\nje určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, konštatoval, že po právnej stránke ide\no štandardnú občianskoprávnu vec, ktorá patrí do rozhodovacej agendy všeobecného\nsúdnictva, a preto namietané konanie nemožno považovať za právne zložité. Iná je však\nsituácia, pokiaľ ide o posudzovanie skutkovej zložitosti veci. V tejto súvislosti ústavný súd\nzastáva názor, že predmetná vec vykazuje znaky skutkovej zložitosti (na čo poukazovala aj\npodpredsedníčka okresného súdu vo svojom prípise z 20. júna 2016, na ktorého obsahu\nzotrvala aj vo svojom vyjadrení k vecnej stránke sťažnosti z 19. decembra 2016, pozn.)\nnajmä vzhľadom na veľký počet účastníkov konania, kde niektorí majú pobyt aj v Českej\nrepublike. K skutkovej zložitosti prispieva aj to, že v priebehu napadnutého konania viacero\núčastníkov konania zomrelo a bolo potrebné zisťovať okruh ich dedičov, okrem iného aj\nv rámci Českej republiky. Okrem toho stupeň skutkovej zložitosti veci zvyšuje aj rozsah\nspisového materiálu, ako aj to, že v priebehu konania došlo k strate predmetného spisu\na bolo potrebné vykonať jeho rekonštrukciu. Napriek uvedenému skutková zložitosť veci\nnemôže ospravedlňovať doterajšiu dĺžku konania, uvedené skutočnosti možno nanajvýš\nzohľadniť pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia.\n\n23\n\n2. Správanie sťažovateľov ako účastníkov konania je druhým kritériom, ktoré\nústavný súd uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred všeobecným súdom došlo\nk zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd v tejto súvislosti\nkonštatuje, že nezistil žiadnu takú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na\nťarchu sťažovateľov pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom\nkonaní k zbytočným prieťahom.\n3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní.\nAko už bolo uvedené, ústavný súd preskúmaval postup okresného súdu\nv napadnutom konaní po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 270/04-31\nz 27. januára 2005. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej judikatúry (napr. IV. ÚS 22/02,\nIII. ÚS 103/09, II. ÚS 768/2015), podľa ktorej nielen nečinnosť, ale aj nesprávna\na neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť\nnesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým\nsa sťažovateľ na neho obrátil s návrhom, aby o veci rozhodol.\nAj napriek tomu, že okresnému súdu nemožno v napadnutom konaní vytýkať\nobdobia neprimeranej nečinnosti (obdobia, keď sa spis nachádzal na najvyššom súde, resp.\nna krajskom súdu z dôvodu konania o dovolaní, resp. odvolaní, nemožno pripísať na vrub\nokresnému súdu, pozn.), jeho postup bol vo viacerých smeroch neefektívny. Svedčí o tom\njednak to, že aj keď okresný súd predložil vec najvyššiemu súdu na konanie o dovolaní\nodporcu v 1. rade v relatívne krátkom období po doručení dovolania, spis mu bol vrátený\nako predčasne predložený z dôvodu chýbajúcich zápisníc z pojednávaní, potreby vypočutia\nodporcu v 1. rade, ako aj z dôvodu, že bolo potrebné zistiť, či už bolo ukončené dedičské\nkonanie po zomrelej odporkyni. Okresnému súdu následne trvalo približne jeden rok, kým\n24\n\nodstránil všetky nedostatky a spis opätovne predložil na konanie a rozhodnutie najvyššiemu\nsúdu. Potom, ako najvyšší súd zrušil uznesenie krajského súdu z 28. februára 2005 a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že odporcovi v 1. rade nebola riadne doručená zásielka\nobsahujúca rozsudok okresného súdu z 27. januára 1999 do vlastných rúk, bol zrušený\nrozsudok okresného súdu z 27. januára 1999, pretože bol nepreskúmateľný pre nedostatok\ndôkazov (skutkový stav bol nedostatočne zistený, vykonanie a vyhodnotenie dôkazov\nabsentovalo úplne, právne zdôvodnenie bolo vymedzené iba citáciou zákonných ustanovení\na ich výklad bol bez konkrétneho zdôvodnenia okresným súdom podľa skutkových\na právnych záverov), v spise chýbali zápisnice o pojednávaniach a v danej veci už bolo\npravdepodobne vedené konanie s rovnakým predmetom konania. V nasledujúcom období\nsíce okresný súd opäť vo veci rozhodol (23. septembra 2010, pozn.), ale po podanom\nodvolaní zo strany odporcu v 1. rade bolo opätovne jeho rozhodnutie zrušené pre procesné\npochybenia a vec bola okresnému súdu vrátená na ďalšie konanie.\nNeefektívnosť postupu okresného súdu badať aj v tom, že aj napriek tomu,\nže sa niektorí odporcovia dlhšiu dobu nezúčastňovali nariadených pojednávaní, okresný súd\naž v priebehu roka 2014 nariadil výsluchy odporcov už dožiadaním na okresné súdy\nv obvode ich bydliska alebo priamo v ich bydlisku. Ako neefektívny možno napokon\nhodnotiť postup okresného súdu aj vo vzťahu k jeho rozhodovaniu o vzájomnom návrhu\nt. č. nebohého odporcu v 1. rade, ktorý bol obsahom jeho podania z 22. decembra 2012, no\nokresný súd ho za vzájomný návrh vtedy nepovažoval a rozhodol o ňom až 2. marca 2016\ntak, že ho vylúčil na samostatné konanie, ako aj v prípade konania a rozhodovania\no odvolaní sťažovateľ proti uzneseniu o prerušení konania z 26. augusta 2015, ktoré\nokresnému súdu doručili 8. septembra 2015, o ktorom okresný súd rozhodol až 26. januára\n2016 napriek tomu, že už 14. septembra 2015 okresný súd vedel, že dedičské konanie\nvo veci neb. odporcu v l. rade už bolo skončené.\nPodpredsedníčka okresného súdu odôvodňovala ústavným súdom posudzovanú dĺžku\nnapadnutého konania (takmer 12 rokov) okrem iného aj nadmernou zaťaženosťou zákonnej\nsudkyne, ktorá má pridelených v senáte ďalších cca 700 spisov, ako aj limitovanými\nmožnosťami administratívnych síl. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju\n25\n\nustálenú judikatúru (napr. I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06), podľa ktorej nadmerné množstvo\nvecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika\nnevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších\npracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej\nneistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé\nkonanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (napr. IV. ÚS 169/08,\nIV. ÚS 207/09).\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, ktoré boli spôsobené predovšetkým\njeho neefektívnou činnosťou. Ústavný súd preto rozhodol, že postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj k porušeniu ich práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku\ntohto nálezu).\nIV.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,\nvo veci konal.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti\nvyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou\nnečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov.\nAj keď napadnuté konanie okresného súdu nebolo v čase rozhodovania ústavného\nsúdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd neprikázal okresnému súdu, aby v konaní\nvedenom pod sp. zn. 9 C 97/2009 konal bez zbytočných prieťahov, pretože považoval\n\n26\n\nza dostatočné, že túto povinnosť uložil okresnému súdu už nálezom č. k. III. ÚS 270/04-31\nz 27. januára 2005.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha.\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz\nna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).\nSťažovatelia sa domáhajú priznania primeraného finančného zadosťučinenia\nv celkovej sume 6 000 € (\n1 000 € a\n\n3 000 €,\n\n1 000 €,\n\n1 000 €), ktoré odôvodňujú celkovou dĺžkou napadnutého\n\nkonania, v dôsledku ktorej sa nachádzajú v právnej neistote, pričom už strácajú vieru v to,\nže predmetná vec bude v dohľadnej dobe právoplatne skončená.\nPodľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie\nfinančného zadosťučinenia.\nPri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý\n27\n\nspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna konkrétne okolnosti prípadu.\nPo posúdení okolností prípadu vrátane doterajšej dĺžky napadnutého konania (takmer\n12 rokov), jeho skutkovej a právnej zložitosti, významu pre sťažovateľov, ústavný súd\npovažoval v konkrétnych okolnostiach daného prípadu priznanie finančné zadosťučinenie\nv sťažovateľmi požadovanej sume za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4\nzákona o ústavnom súde (bod 3 výroku tohto nálezu).\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd rozhodoval aj o úhrade trov konania, ktoré vznikli sťažovateľom\nv dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Sťažovatelia vo svojej sťažnosti síce\nžiadali o úhradu trov právneho zastúpenia, avšak bez toho, aby trovy konania aj vyčíslili.\nÚstavný súd preto vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej mesačnej\nmzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839 €\n(za dva úkony v roku 2015). Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie\na príprava zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1\npísm. a) a c) Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“), pričom výšku základnej sadzby tarifnej odmeny bolo potrebné\nv súlade s § 13 ods. 2 vyhlášky znížiť o 50 %, lebo ide o spoločné úkony pri zastupovaní\n„dvoch alebo viacerých osôb“. Keďže v predmetnej veci ide o spoločné úkony pri\nzastupovaní štyroch sťažovateľov, výška základnej tarifnej odmeny po znížení o 50 %\npredstavuje sumu 559,32 €, teda 139,83 € na každého sťažovateľa. Trovy právneho\nzastúpenia spolu s režijným paušálom 2 x 8,39 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) tak spolu\npredstavujú sumu 576,10 €.\n\n28\n\nKeďže právny zástupca sťažovateľov preukázal, že je platiteľom dane z pridanej\nhodnoty, predložením kópie osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, ústavný\nsúd zvýšil priznanú úhradu o daň z pridanej hodnoty v rozsahu 20 % (115,22 €) podľa § 18\nods. 3 vyhlášky, teda priznaná náhrada trov sťažovateľov celkovo predstavuje sumu\n691,32 € (bod 3 výroku tohto nálezu).\nPriznanú náhradu trov konania v uvedenej sume je okresný súd povinný zaplatiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263\nods. 1 CSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. februára 2017\n\n29", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie pred ústavným súdom-prípustnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "vlastníctvo-úprava vlastníckych vzťahov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:02081afd-01b6-4b5d-913d-d5ebae9f96c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.768.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 768/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 768/2015 z 21. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-21", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.768.2015.1"}, {"guid": "ussr:009afbe2-5356-4d8a-8772-669e9702b5d4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 207/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 207/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:009afbe2-5356-4d8a-8772-669e9702b5d4"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:03635349-95bf-4ca4-a411-2a031a458153", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 169/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 169/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03635349-95bf-4ca4-a411-2a031a458153"}, {"guid": "ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 311/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 311/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 252, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff"}, {"guid": "ussr:cd382a3a-922d-4349-b25a-d27fa5adb2b7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 270/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 270/04 z 27. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd382a3a-922d-4349-b25a-d27fa5adb2b7"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 127/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 127/04 z 4. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-04", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 28/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}], "citovane_v": []}