{"guid": "ussr:dcb93f18-2b44-4dcd-86f9-50b1e13939c7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.709.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 709/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 709/2016 z 22. 6. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 22. júna 2017, sp. zn. II. ÚS 709/2016, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.709.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-06-22", "forma": "Nález", "povaha": ["priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/dcb93f18-2b44-4dcd-86f9-50b1e13939c7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.709.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.709.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.709.2016.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 709/2016-28\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. júna 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou,\nAdvokátska kancelária, L. Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného\nsúdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 54/2012 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.\n6 C 54/2012 p o r u š e n é b o l i .\n2.\n\npriznáva\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie\n\nv sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý\nvyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\n3. Mgr.\n\np r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia\n\nv sume 303,16 € (slovom tristotri eur a šestnásť centov), ktorú j e Okresný súd\nBratislava III\n\np o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokátky JUDr. Emílie Korčekovej,\n\nAdvokátska kancelária, L. Novomeského 25, Pezinok, do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nII. ÚS 709/2016-10 z 22. septembra 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu\nBratislava III (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n6 C 54/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že:\nSťažovateľ je žalobcom v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 6 C 54/2012\nna základe ním podanej žaloby z 12. júna 2012, predmetom ktorej je sťažovateľom\nuplatnený nárok na náhradu škody voči Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným\npostupom\n\nokresného\n\nsúdu,\n\nkonkrétne\n\npredčasným\n\nvyznačením\n\nprávoplatnosti\n\na vykonateľnosti na platobnom rozkaze č. k. 42 Rob 2/04-13 z 8. januára 2004, v dôsledku\n\n2\n\nčoho žiada náhradu škody v sume 14 882,46 eur s ročným úrokom 9,5 % od 9. augusta 2010\ndo zaplatenia a uhradenie trov konania a právneho zastúpenia.\nSťažovateľ ďalej vo svojej sťažnosti uvádza, že: „Posledné pojednávanie vo veci\nsamej sa uskutočnilo na Okresnom súde Bratislava III dňa 22. 01. 2013(...) – pojednávanie\nodročené na 19.03.2013 bolo zrušené(...) pričom za viac ako 3 roky a jeden mesiac\nneuskutočnilo žiadne pojednávanie vo veci samej, hoc Okresnému súdu Bratislava III nič\nnebránilo, aby vo veci riadne a účinne, bez zbytočných prieťahov konal a rozhodol,\npredvolal sťažovateľa na pojednávanie a zabezpečil jeho účasť na pojednávaní(...)“\nNásledne sťažovateľ poukazuje na to, že listom z 24. februára 2016 podal sťažnosť\nna prieťahy predsedovi okresného súdu, „hoc na intenzitu a absolútnu nečinnosť Okresného\nsúdu Bratislava III od 22.01.2013, teda viac ako 3 ROKY a 1 MESIAC (ku dňu podania\ntejto ústavnej sťažnosti) sa porušovateľ o vec riadne nestaral, so sťažovateľom riadne\nnekonal, vo veci nerozhodol ani len v prvom stupni, sťažovateľovi nedoručil účinne do\nvlastných rúk žiadne písomnosti ani do ÚVV a ÚVTOS\n\na ani na jeho adresu, čo\n\nsťažovateľ ustálil nahliadnutím do spisu dňa 03.03.2016 na Okresnom súde Bratislava III.“.\nSťažovateľ tiež uvádza, že sám k prieťahom neprispel, pričom vec považuje za\njednoduchú po právnej aj skutkovej stránke, a to najmä vzhľadom na to, že „hodnoverne\npreukázal súdu splnenie kumulatívnych podmienok k priznaniu odškodnenia“, pričom vec\nmá preňho mimoriadny význam.\nSvoju argumentáciu podporuje aj odkazmi na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské\npráva (napr. Cocchiarella proti Taliansku, Sartory proti Francúzsku, Simaldone proti\nTaliansku) a uvádza, že podľa „judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa\nodškodnenie za prieťahy v kompenzačných veciach posudzuje prísnejšie“.\nSťažovateľ žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 750 eur, ktorá\nje podľa neho „primeraná a spravodlivá, súladná s rozhodovacou praxou ESĽP v prípade\nkompenzačných vecí proti Slovenskej republike, teda 1.000,- EURO a viac za každý rok\nstavu právnej neistoty sťažovateľa o výsledok kompenzačného konania o odškodnení obete\nporušenia práva zo strany Slovenskej republiky, čo judikoval aj Najvyšší súd SR (uznesenie\nč.k. 6 Cdo 193/2011 zo dňa 25. apríla 2012), ktorý sa prihlásil k rozhodovacej praxi\nštrasburských orgánov.“.\n\n3\n\n2.1 Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti\nnálezom takto „rozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na\nprerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v Bratislave\nv kompenzačnom konaní č.k. 6 C 54/2012 porušené boli.\n2. Okresnému súdu Bratislava III v Bratislave sa prikazuje, aby v konaní vedenom\npod č.k. 6 C 54/2012 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\npriznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.750,- Eur, ktoré\n\nje Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.\n4.\n\npriznáva úhradu trov konania v sume 303,08 EUR, ktoré je\n\nOkresný súd Bratislava III povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne – advokátky\nJUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“.\n3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:\nokresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. Spr. 3680/2016 zo 7. novembra\n2016, ku ktorému bolo pripojené vyjadrenie zákonnej sudkyne, ako aj chronológia úkonov\nvykonaných v napadnutom konaní.\n3.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol tieto relevantné\nskutočnosti:\n„(...) V prílohe Vám zasielam vyjadrenie zákonnej sudkyne zo dňa 09.03.2016 ku\nsťažnosti sťažovateľa a vyjadrenie zákonnej sudkyne k ústavnej sťažnosti zo dňa 18.10.2016\nako aj súdny spis sp. zn. 6C 54/2012 vzťahujúci sa k veci. Vzhľadom k tomu, že v rámci\nmôjho vyjadrenia nežiadate uviesť okolnosti, ktoré mali podľa môjho názoru vplyv na\nprieťahy v konaní v súvislosti s otázkami zaťaženosti súdu a organizácie práce /ktoré\ndôvody vzniku prieťahov na tunajšom súde považujem za ťažiskové vzhľadom na\nneprimerane vysokú zaťaženosť súdu za jeho súčasného personálneho poddimenzovania/,\nstotožňujem sa s vyjadrením zákonnej sudkyne.\nSúhlasím s tým, aby ústavný súd vo vecí rozhodol bez nariadenia ústneho\npojednávania o prijatej sťažnosti.“\n4\n\n3.2 Zákonná sudkyňa sa k sťažnosti na zbytočné prieťahy v napadnutom konaní\nvyjadrila najprv 9. marca 2016 takto:\n«Z podanej sťažnosti vyplýva, že navrhovateľ sa v danej veci sťažuje na\nneopodstatnené prieťahy v konaní, k čomu uvádzam nasledovné:\nUvedená vec mi bola prerozdelená spolu s ďalšími vecami dňa 15.07.2014, (č. l. 100\nspisu), po mojom nástupe do práce z rodičovskej dovolenky (Dodatok č. 7 Rozvrhu práce\nOS Bratislava III na rok 2014, účinného od 03.07.2014).\nOd pridelenia veci v nej konám priebežne a to aj s ohľadom na množstvo vecí\nv oddelení ktoré vybavujem, pričom posledným úkonom bolo procesné rozhodnutie podľa\n§ 109 ods. 2 písm. e) O.s.p. o prerušení konania uznesením zo dňa 17.02.2016.\nPre úplnosť uvádzam, že po mojom nástupe do práce z rodičovskej dovolenky, mi\nbolo na základe Dodatku č. 7 Rozvrhu práce OS Bratislava III, na rok 2014 od 15.07.2014\ndo súdneho oddelenia ,,16C“, ktoré vybavujem, naraz pridelené (prerozdelené) všetky\nnevybavené veci k 30.06.2014, ktoré boli do jednotlivých oddelení prerozdelené po sudkyni\nMgr. Ingrid Pospíšilovej Degmovej a nerozhodnuté veci k 30.6.2014 zo súdneho oddelenia\n43C, Cpr, sudkyni JUDr. Anny Klepáčovej, a to pomerom 50 % z vecí od 1 roka do 2 rokov,\n50 % z vecí od 2 rokov do 4 rokov a 50 % z vecí starších ako 4 roky, celkom 158\nnevybavených vecí (z toho viac ako 40 reštančných nad 3 roky). Zároveň od 01.08.2014 do\n31.08.2014 som mala zvýšený nápad nových vecí v porovnaní s ostatnými aktívnymi senátmi\nobčiansko-právneho oddelenia a to v pomere 100/70 % nápadu vecí do jednotlivých\noddelení podľa programu elektronickej podateľne, pričom k 12/2014 stav oddelenia bol 283\nnevybavených vecí.\nNakoľko mi k 15.07.2014 bolo naraz pridelených množstvo spisov a z toho väčšie\nmnožstvo reštančných (nad 3 roky), bolo potrebné aby som tieto spisy naštudovala, čo\nsamozrejme nie je možné vykonať naraz vo všetkých pridelených veciach, pričom\nzdôrazňujem, že v mnohých prípadoch sa jedná o veci náročné a rozsiahle tak po skutkovej\nako aj právnej stránke a ktoré práve z tohto dôvodu neboli doposiaľ rozhodnuté, resp.\nprávoplatne skončené (vybavené), navyše v ktorých sa opakovane menila osoba sudcu, čo\nsa negatívne odrazilo aj na spôsobe a plynulosti konania v týchto veciach.\n\n5\n\nV súvislosti so zmenami v organizácii súdnych oddelení (zrušenie súd. registrov\n„Ro“, „Rob“), sa od 01/2015 do oddelenia ktoré vybavujem, zvýšil nápad nových vecí,\nza 10/2015 priemerne na cca 86 vecí mesačne a k 10/2015 bol stav môjho oddelenia 548\nnevybavených vecí (z toho 273 nerozh.), pričom som k 12/2015 rozhodla 697+61 vecí\n(z toho 492 vecí vybavených), pri nápade 733 vecí.\nKu dnešnému dňu som znížila stav oddelenia, ktoré k 02/2016 je 486 nevybavených\nveci (z toho 226 nerozh.).\nTiež dávam do pozornosti, že k 01.07.2015 v senáte „16C“ došlo aj k zmene vyššieho\nsúdneho úradníka (Dodatok č. 7k RP Mgr. Hradský namiesto Mgr. Šmondrk) a to aj\nv súvislosti s absolútne nedostačujúcou prácou VSÚ Mgr. Šmondrka, tak po odbornej\nstránke ako aj z hľadiska precíznosti a dôslednosti, čo sa rovnako odrazilo na možnosti\nplynule a bez zbytočných prieťahov konať vo všetkých pridelených veciach, nakoľko som\nbola nútená vykonávať úkony, ktoré za bežných okolností vykonáva VSÚ podľa poverenia,\npríp. stále činnosť VSÚ kontrolovať a opravovať,\nV mesiaci december 2014, január, máj, august a december 2015, január 2016 som\nčerpala dovolenku (17.12.-31.12.2014, 02.01.-09.01.2015; 23.-30.05.2015, 03.-10.08.2015\na 21.12.2015 až 08.01.2016) a tiež voľno v súvislosti ošetrovaním maloletého dieťaťa\n(OČR).\nK predloženej sťažnosti záverom uvádzam, že od pridelenia veci v nej konám plynule,\npriebežne a to s ohľadom na stav konania, v akom mi bola táto vec pridelená a aj na\nmnožstvo a obtiažnosť vecí v oddelení 16C, ktoré vybavujem. K úkonom súdu pred\npridelením veci sa nevyjadrujem.\nNa základe takéhoto stavu, Vás pán predseda súdu, zároveň týmto upozorňujem\nv zmysle ustanovenia § 30 ods. 4 a § 34 ods. 3 zákona 385/00 Z. z. o sudcoch a prísediacich\nv znení neskorších predpisov, že nie som s ohľadom na daný stav, objektívne schopná\nvybavovať mne pridelenú agendu plynulo a bez zbytočných prieťahov.»\n3.3 Zákonná sudkyňa sa k predmetnej sťažnosti vyjadrila 18. októbra 2016 takto:\n„Z podanej sťažnosti vyplýva, že navrhovateľ sa v danej veci sťažuje na\nneopodstatnené prieťahy v konaní, k čomu poukazujem na pripojené vyjadrenie\n\n6\n\nz 09.03.2016 a dopĺňam, že vo veci od jej pridelenia (júl 2014) konám priebežne a to aj\ns ohľadom na množstvo a obtiažnosť vecí v oddelení, ktoré vybavujem.\nPosledným úkonom bolo procesné rozhodnutie podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.\no prerušení konania uznesením zo dňa 17.02.2016, voči ktorému sťažovateľ podal dňa\n15.04.2016 odvolanie a z ktorého dôvodu bola dňa 26.07.2016 vec predložená na\nrozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave.\nKrajský súd v Bratislave o odvolaní doposiaľ nerozhodol.\nK veci samej uvádzam nasledovné:\nV danom prípade ide o sťažovateľa, ktorý najskôr ako konateľ a jediný spoločník\nspoločnosti\n–\n\n, s.r.o.(...), resp. fyzická osoba - živnostník (\n...) a neskôr ako fyzická osoba podával množstvo žalôb, najmä voči\n\nspoločnosti LIVAK PLAST s.r.o.(...), na ktorú bol v dôsledku úpadku uznesením\nz 07.12.2004 vyhlásený konkurz a dňa 27.05.2010 bola z obchodného registra vymazaná\na neskôr voči štátu (SR zastúpená MS SR), avšak založených takmer na rovnakom\nskutkovom základe (základ veci vychádza z neuhradených faktúr, ktoré eviduje spoločnosť\nsťažovateľa voči predĺženej spol. LIVAK PLAST, s.r.o.).\nNa základe toho sťažovateľ ako spoločník a konateľ spoločnosti\n, s.r.o., neúspešnej v uvedených konaniach, podal viacero žalôb voči štátu\no náhradu majetkovej škody, opätovne ako konateľ menom tejto spoločnosti a zároveň ako\nfyzická osoba, na základe postúpenia sporných pohľadávok od tejto spoločnosti (v ktorej je\njediným spoločníkom a konateľom) na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa\n06.06.2012.\nJedným z týchto konaní je aj predmetná vec (žaloba z 12.06.2012), ktorej skutkovým\nzákladom je sťažovateľom namietaný nesprávny úradný (postup, pozn.) Okresného súdu\nBratislava III v obchodnoprávnom spore, v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.\n23Cb 69/2006, v ktorom sa spoločnosť\n\n, s.r.o., domáhala voči\n\nspoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o., zaplatenia pohľadávky vo výške 14.882,46 Euro\ns príslušenstvom. Uvedené konanie (sp. zn. 23Cb 69/2006), bolo z dôvodu vyhláseného\nkonkurzu na LIVAK PLAST, s.r.o., prerušené, pričom v konkurznom konaní vedenom na\nKrajskom súde v Bratislave voči úpadcovi LIVAK PLAST s.r.o. (sp. zn. 8K 1/04) správca\n\n7\n\nkonkurznej podstaty dňa 12.03.2007 poprel predmetnú spornú pohľadávku voči spoločností\nvoči LIVAK PLAST, s.r.o., vo výške 14,882,46 Euro.\nNásledne sťažovateľ ako konateľ neúspešnej spoločnosti\n, s.r.o., podal dňa 12.06.2012 voči Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom\nspravodlivosti SR žalobu o náhradu nemajetkovej škody (vzniknutej morálnej ujmy) vo\nvýške 10.500 Euro, titulom nesprávneho úradného postupu tunajšieho v totožnom\nobchodnoprávnom spore (sp. zn. 23Cb 69/2006), založenej na rovnakých skutkových\nokolnostiach ako v predmetnom konaní. I keď ide o nároky samostatné, ktoré môžu\na nemusia byť priznané súčasne a táto súvisiaca vec je vedená na tunajšom súde pod sp. zn.\n12C 217/2012. V ten istý deň (12.06.2012) podal sťažovateľ aj predmetnú žalobu voči SR\nzastúp. MS SR zároveň ako fyzická osoba. V súvisiacej veci sp. zn. 12C 217/2012,\nprvostupňový súd rozhodol dňa 22.11.2013 rozsudkom č. k. 12C 217/2012-109, ktorým\nnávrh zamietol z dôvodu, že vykonaným dokazovaním súd zistil, že na majetok úpadcu\n(dlžníka) LIVAK PLAST, s.r.o. bol konkurz vyhlásený v roku 2004 a v konkurze nedošlo\nk uspokojeniu žiadnej pohľadávky veriteľov I. triedy pre nedostatok prostriedkov a preto nie\nje daná žiadna príčinná súvislosť medzi údajným nesprávnym úradným postupom\na nárokom navrhovateľa, keď predmetné súdne konanie nebolo spôsobilé ovplyvniť\npostavenie navrhovateľa v žiadnom smere. Toto rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo\nprávoplatnosť, nakoľko sa sťažovateľ, ako konateľ LIVAK PLAST, s.r.o. voči rozsudku\nodvolal.\nV predmetnom spore vzhľadom na uvedené okolnosti súd konanie, podľa v tom čase\núčinného § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. prerušil(...), pričom rozhodnutie z dôvodu\nsťažovateľom podaného odvolania doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť.\nO prerušení konania až do právoplatného skončenia konania vedeného pred OS\nBratislava III, sp. zn. 12C 217/2012, rozhodol súd z dôvodu účelnosti a hospodárnosti\nkonania, nakoľko otázka existencie/neexistencie základu nároku (nesprávneho úradného\npostupu a príčinnej súvislosti medzi ním a žalovanou náhradou škody - majetkovou\ni nemajetkovou) je otázkou zásadnou pre posúdenie sporného nároku aj v prejednávanej\nveci, pričom túto otázku prejudiciálne už vyriešil súd v konaní sp. zn. 12C 217/2012,\nzaloženom na totožných skutkových okolnostiach a dôvodoch.\n\n8\n\nPodľa môjho názoru aj z popísaných okolností je možné odvodiť, že sťažovateľ,\nktorého spoločnosť bola neúspešná v súdnych sporoch o zaplatenie neuhradených faktúr,\nmá snahu nielen uplatňovať svoje legitímne práva prostredníctvom súdu, ale podávaním\nviacerých žalôb aj vytvoriť priestor na prípadné odškodnenie od štátu za prieťahy,\nku ktorým uvedeným spôsobom sám prispieva. (...)“\n3.4 Sťažovateľ prostredníctvom svojej splnomocnenej právnej zástupkyne na\nuvedené vyjadrenie predsedu okresného súdu a zákonnej sudkyne nereagoval, ústavnému\nsúdu iba oznámil:\n„(...) dávam Vám týmto na vedomie, že súhlasíme s upustením od ústneho\npojednávania danej veci.“\n4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nII.\nZ obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania\na z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav\nkonania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 6 C 54/2012:\nDňa 12. júna 2012 podal sťažovateľ (ako fyzická osoba) na okresnom súde žalobný\nnávrh proti Slovenskej republike, v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „odporca“), na náhradu škody vo výške 14 882,46 € s prísl. z titulu\nnesprávneho úradného postupu spočívajúceho v predčasnom vyznačení právoplatnosti\na vykonateľnosti na označenom platobnom rozkaze. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn.\n6 C 54/2012.\nDňa 15. augusta 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 9. október 2012.\nDňa 19. septembra 2012 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu k podanému návrhu.\n\n9\n\nDňa 9. októbra 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 22. október\n2012, a to na návrh sťažovateľa, ktorému bolo vyjadrenie odporcu doručené s minimálnym\nčasovým odstupom od termínu pojednávania.\nDňa 11. októbra 2012 bolo súdu doručené stanovisko sťažovateľa k vyjadreniu\nodporcu.\nDňa 22. októbra 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 22. január\n2013 na účely zaujatia stanoviska odporcom k skutkovým okolnostiam uvedených\nsťažovateľom.\nDňa 9. januára 2013 bolo súdu doručené stanovisko odporcu k vyjadreniam\nsťažovateľa.\nDňa 22. januára 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 19. marec\n2013.\nDňa 1. marca 2013 súd zrušil nariadený termín pojednávania z dôvodu pridelenia\nzákonnej sudkyne Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej na Krajský súd v Bratislave (ďalej\nlen „krajský súd“).\nDňa 5. apríla 2013 vec bola pridelená zákonnému sudcovi Mgr. Mariánovi Degmovi.\nDňa 11. októbra 2013 vec bola pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Márii\nZbyňovcovej.\nDňa 6. marca 2014 vec bola pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Dáši Onuferovej.\nDňa 15. júla 2014 vec bola pridelená zákonnej sudkyni Mgr. Ivane Fekete.\nDňa 4. marca 2015 zákonná sudkyňa vydala pokyn na pripojenie spisov okresného\nsúdu sp. zn. 21 C 44/2012, sp. zn. 12 C 217/2012, sp. zn. 14 C 57/2012, sp. zn.\n11 C 58/2012 a sp. zn. 12 C 69/2012.\nDňa 12. marca 2015 zákonná sudkyňa vydala pokyn na vyhotovenie fotokópií\nz pripojených spisov.\nDňa 17. februára 2016 okresný súd vydal uznesenie č. k. 6 C 54/2012-216 (pod\nchybným označením č. k. 16 C 54/2012-216), ktorým prerušil napadnuté konanie do\nprávoplatného skončenia konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 217/2012.\nDňa 25. februára 2016 bola súdu doručená sťažnosť sťažovateľa na prieťahy, ktorú\nsúd uznal ako opodstatnenú.\n\n10\n\nDňa 15. apríla 2016 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k.\n16 C 54/2012-216, v ktorom upozornil súd na to, že nie je účastníkom konania vedeného\npod uvedenou spisovou značkou.\nDňa 18. apríla 2016 okresný súd vydal opravné uznesenie č. k. 6 C 54 2012-221.\nDňa 13. júna 2016 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za\npodané odvolanie a vyzval odporcu na vyjadrenie k odvolaniu.\nDňa 18. júla 2016 sťažovateľ uhradil súdny poplatok za podané odvolanie.\nDňa 26. júla 2016 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní\nsťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k. 6 C 54/2012-216.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak\nporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPredmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného\nsúdu v konaní o náhradu škody vo výške 14 882,46 € s prísl. vedenom pod sp. zn.\n6 C 54/2012 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa (ako navrhovateľa) na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na\nprejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n11\n\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov(...)\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)\nÚstavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.\nII. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\nÚstavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že\núčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej\nneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.\nII. ÚS 26/95).\nJudikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo\nalebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované\nv čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého\njednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie\núčastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný\nsúd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre\nsťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný\nsúd postupoval aj v danom prípade.\n1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie\nv napadnutom konaní je po skutkovej stránke zložitejšie, pretože sťažovateľ „ako spoločník\na konateľ spoločnosti\n\n, s.r.o.(...) podal viacero žalôb voči štátu\n\no náhradu majetkovej škody, opätovne ako konateľ menom tejto spoločnosti a zároveň ako\nfyzická osoba, na základe postúpenia sporných pohľadávok od tejto spoločnosti“. Napriek\ntomu, že zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub\nzložitosti veci, na túto okolnosť nemohol neprihliadať pri určení primeraného finančného\n\n12\n\nzadosťučinenia. Po právnej stránke možno danú vec považovať za štandardnú, nijako sa\nnevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.\n2.\n\nPri\n\nhodnotení\n\npodľa\n\nďalšieho\n\nkritéria,\n\nteda\n\nsprávania\n\nsťažovateľa\n\nv preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala\nbyť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov\ndošlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Pokiaľ sťažovateľ vo veci podal\nodvolanie proti uzneseniu o prerušení konania, ústavný súd pripomína svoju ustálenú\njudikatúru, podľa ktorej využitie možností daných účastníkom konania procesnými\npredpismi na uplatňovanie a presadzovanie ich práva v občianskom súdnom konaní\nspôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup,\nktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01). Zbytočné prieťahy v\nnapadnutom konaní teda v zásade neboli vyvolané správaním sťažovateľa.\n3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci\na konštatuje, že okresný súd bol v napadnutom konaní bez akýchkoľvek zákonných alebo\niných relevantných dôvodov nečinný v období od 1. marca 2013 do 4. marca 2015 (dva\nroky) a od 12. marca 2015 do 17. februára 2016 (jedenásť mesiacov).\nUvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas\ntakmer troch rokov okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať\nk odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ v predmetnej veci\npočas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom\nčlánku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným\nprieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci a v zásade ani správania účastníkov,\nale v dôsledku postupu súdu. Na „objektívne okolnosti“, teda na „množstvo pridelených\nvecí“, na skutočnosť, že sa „opakovane menila osoba zákonného sudcu“, na zmenu\n„súdneho úradníka“, na ktoré v danej veci poukázala zákonná sudkyňa, nebolo možné\nprihliadať. Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr.\nI. ÚS 23/03 a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné\npersonálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne\nkonanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak\nsa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje\n13\n\npredovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce\nprerokovanie veci ‒ a teda vykonanie spravodlivosti ‒ bez zbytočných prieťahov. I keď nie\nvšetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére\nvedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu\nspravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva\nzaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne\nkapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd\nopakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo\nbolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho\ndanú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na\nskutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení okresného súdu (I. ÚS 6/06).\nVzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva\nsťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48\nods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku\ntohto rozhodnutia v bode 1.\n4. Pretože uznesením č. k. 6 C 54/2012-216 zo 17. februára 2016 bolo napadnuté\nkonanie prerušené, ústavný súd v danom štádiu konania (spis sa nachádza na krajskom súde,\naby rozhodol o odvolaní sťažovateľa proti uvedenému uzneseniu, preto sa v napadnutom\nkonaní v súčasnosti nemôžu vykonávať úkony) nevyhovel návrhu sťažovateľa podľa § 56\nods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde, a o tomto návrhu rozhodol tak, ako to je uvedené\nvo výroku tohto nálezu v bode 4.\n5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.\nSťažovateľ požadoval priznať finančné zadosťučinenie vo výške 3 750 €, táto suma\nje podľa neho „primeraná a spravodlivá, súladná s rozhodovacou praxou ESĽP v prípade\nkompenzačných vecí proti Slovenskej republike“.\n\n14\n\nVzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k záveru, že len konštatovanie\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 dohovoru nie\nje dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené\npriznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom\nsúde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného\nporušenia práv sťažovateľa považuje za primerané vo výške 2 000 €. Ústavný súd pritom\nprihliadol aj na to, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie\nnemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody (napr. II. ÚS 67/03), ako aj na určitú\nskutkovú zložitosť veci. Ústavný súd napokon pri určení finančného zadosťučinenia vzal do\núvahy aj stanoviská iných senátov ústavného súdu, podľa ktorých správanie sťažovateľa\nvo vzťahu k jeho neobyčajne početným obdobným podaniam (zatiaľ viac než 117 sťažností)\n„vyvoláva otázku, či jeho postup nemá znaky účelovosti“ (napr. I. ÚS 286/2013,\nI. ÚS 30/2014 a iné).\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia v bode 2.\n6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľ si uplatnil trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za\ndva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 1. marca 2016 a podanie\nsťažnosti zo 4. marca 2016). Za dva úkony vykonané v roku 2016 patrí odmena v sume\ndvakrát po 143 € a režijný paušál dvakrát po 8,58 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\n\n15\n\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov),\npreto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 303,16 €.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa\nrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.\n7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. júna 2017\n\n16", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "prieťahy v konaní", "prieťahy v konaní", "náhrada škody (ujma)"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/54/2012", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fcabc23c-9a88-44fd-9f53-0f15e518b9ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 30/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 30/2014 z 7. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-07", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fcabc23c-9a88-44fd-9f53-0f15e518b9ee"}, {"guid": "ussr:57031631-a26e-402b-a4dc-22465a559e9d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 286/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 286/2013 z 2. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-02", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57031631-a26e-402b-a4dc-22465a559e9d"}, {"guid": "ussr:d7c91a1f-df3e-4792-a057-a0cd3c12805f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/06 z 19. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-19", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7c91a1f-df3e-4792-a057-a0cd3c12805f"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0"}, {"guid": "ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/03 z 5. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-05", "citacie_n": 244, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7"}, {"guid": "ussr:6a0a1d12-6e84-444c-b1ca-fe905b5a5f78", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/03 z 24. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-24", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a0a1d12-6e84-444c-b1ca-fe905b5a5f78"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/01 z 25. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7c24baba-c56c-4e3d-86b3-608f16803fa9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.636.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 636/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 636/2023 z 7. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.636.2023.1"}, {"guid": "ussr:fba33700-54bb-4800-b953-38b202eff0ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.260.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 260/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 260/2021 z 13. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-13", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.260.2021.2"}, {"guid": "ussr:cbad0cef-5c69-4351-926a-325e8526978b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.55.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2020 z 13. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.55.2020.1"}, {"guid": "ussr:7f66ddd8-6be0-451a-b10a-2f149b46b55c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.2.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 2/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 2/2020 z 16. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-16", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.2.2020.1"}, {"guid": "ussr:c6d58f16-de56-486c-9d53-87ae4dbbd439", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.308.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 308/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 308/2019 z 20. 8. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-08-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.308.2019.1"}, {"guid": "ussr:efd5a9f7-5a04-4afd-828e-d661d2d459c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.247.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 247/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 247/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.247.2018.2"}, {"guid": "6742aa98-68bc-40bd-8039-f1c65f948247:14e04774-7cd9-4c69-af6b-5447bd983c2f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1312207427.1", "spisova_znacka": "15Co/46/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/46/2019 z 25. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1312207427.1"}]}