{"guid": "ussr:6c74b45b-615e-4201-a6e0-1b361cdde83b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.68.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 68/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 68/2017 z 2. 2. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 2. februára 2017, sp. zn. II. ÚS 68/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.68.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2017-02-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6c74b45b-615e-4201-a6e0-1b361cdde83b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.68.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.68.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.68.2017.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 68/2017-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. februára 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Tatianou Polkovou,\nNa priekope 174/13, Žilina, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nuznesením\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp. zn. 4 Cdo 94/2016 z 1. augusta 2016, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\n27. septembra 2016 doručená sťažnosť\n(ďalej\n\nlen\n\n„sťažovateľ“),\n\nzastúpeného\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n,\nadvokátkou\n\nJUDr.\n\nTatianou\n\nPolkovou,\n\nNa Priekope 174/13, Žilina, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\n\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Cdo 94/2016\nz 1. augusta 2016 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Okresný súd Bratislava III (ďalej len „okresný\nsúd“) rozsudkom č. k. 6 C 6/2004-123 z 13. apríla 2007 (okrem iného) uložil žalovanej\nSlovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej\naj „žalovaná“), povinnosť zaplatiť sťažovateľovi ako žalobcovi sumu 500 000 Sk\n(t. j. 16 596,96 €) z titulu náhrady nemajetkovej ujmy. Uznesením č. k. 6 C 6/2004-138\nz 13. apríla 2007 okresný súd priznal sťažovateľovi ako žalobcovi voči žalovanej náhradu\ntrov konania v sume 79 446 Sk (t. j. 2 637,12 €). Krajský súd v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“) na základe odvolania žalovanej rozsudkom sp. zn. 9 Co 262/2014,\n9 Co 263/2014 z 19. marca 2015 rozsudok, ako aj uznesenie okresného súdu\nz 13. apríla 2007 v označenej časti potvrdil. Proti označenému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu podala žalovaná dovolanie, konanie o ktorom vedie najvyšší súd pod sp. zn.\n4 Cdo 94/2016.\nNajvyšší súd napadnutým uznesením sp. zn. 4 Cdo 94/2016 z 1. augusta 2016\nna základe návrhu dovolateľky (žalovanej) podľa § 444 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) odložil vykonateľnosť rozsudku\nokresného súdu č. k. 6 C 6/2004-123 z 13. apríla 2007 a uznesenia okresného súdu\nč. k. 6 C 6/2004-138\n\nz 13.\n\napríla\n\n2007\n\nv spojení\n\ns rozsudkom\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nsp. zn. 9 Co 262/2014, 9 Co 263/2014 z 19. marca 2015, a to do právoplatného rozhodnutia\no podanom dovolaní.\nSťažovateľ namietané porušenie svojich v sťažnosti označených práv odôvodňuje\nnajmä takto:\n«Sťažovateľ sťažnosťou napáda uznesenie dovolacieho súdu pre absenciu\nkonkrétnych skutkových, právnych (alebo iných) skutočností, ktoré možno kvalifikovať ako\ndôvody hodné osobitného zreteľa, čím sa rozhodnutie dovolacieho súdu stalo ústavne\nnekonformným a porušujúcim právo sťažovateľa na spravodlivý proces priznané čl. 46\n\n2\n\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\nNa rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy (§ 243 zákona č. 99/1963 Zb. v znení\nneskorších predpisov - ďalej O. S. P.) nová právna úprava účinná od 01. 07. 2016 (§ 444\nzákona č. 160/2015 Z. z. - ďalej CSP) pre rozhodnutie o odklade vykonateľnosti dovolacím\nsúdom vyžaduje splnenie dvoch podmienok a to návrh účastníka konania a existenciu\ndôvodov hodných osobitného zreteľa.\nV okolnostiach sťažovateľovej veci je zrejmé, že dovolateľ podal návrh na odloženie\nvykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, ale z rozhodnutia dovolacieho súdu, ktorým\nvyhovel návrhu, nie sú identifikovateľné žiadne dôvody osobitného zreteľa a rozhodnutie\nani neodkazuje na dôvody návrhu dovolateľa na odklad vykonateľnosti.\nPodľa názoru sťažovateľa, ak dôvody hodné osobitného zreteľa nie sú „tajné“, je\npotom povinnosťou dovolacieho súdu tieto dôvody hodné osobitného zreteľa zverejniť\na naplniť tak aj týmto rozhodnutím princípy spravodlivého súdneho konania, ale i princípy\nprávnej istoty, na ktorých je postavený podľa čl. 2 CSP. Sťažovateľ, ale ani nikto iný, sa\nz rozhodnutia dovolacieho súdu nedozvie akého konania sa má v budúcnosti vyvarovať, aby\nsa nenaplnili dôvody hodné osobitného zreteľa, na podklade ktorých sa povolí odklad\nvykonateľnosti právoplatného rozhodnutia.\nO ľubovôľu ide aj v prípade, keď všeobecný súd si nesplní povinnosť svoje\nrozhodnutie v príslušnom ohľade riadne, t.j. adekvátne, racionálne a logicky odôvodniť.\nDovolací súd aplikáciu ust. § 444 CSP nevybudoval na serióznom, racionálnom, logickom\na presvedčivom odôvodnení. Prihliadal iba na záujmy dovolateľa, keď zároveň absolútne\nopomenul argumenty sťažovateľa uvedené vo vyjadrení k dovolaniu ako i význam inštitútu\nvykonateľnosti právoplatného rozhodnutia z hľadiska právnej istoty účastníkov občianskeho\nsúdneho konania a neprihliadal ani k tomu, že ide už v rovnakej veci o druhé dovolacie\nkonanie, pričom odvolací súd rozhodol na podklade právneho názoru vysloveného\ndovolacím súdom v otázke, ktorou odôvodňuje dovolateľ prípustnosť a dôvodnosť svojho\ndovolania.\n... CSP v ust. § 444 neuvádza dôvody hodné osobitného zreteľa a to ani\nexemplifíkatívne, čo však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovateľnú voľnú\núvahu súdu.\n\n3\n\nHranice sudcovskej úvahy sú dané účelom vykonateľnosti právoplatného súdneho\nrozhodnutia a účastník konania má potom právo poznať dôvody hodné osobitného zreteľa\n(čiže nie akékoľvek dôvody), ktoré (i keď dočasne) prelamujú zásadu vykonateľnosti\nprávoplatného súdneho rozhodnutia, ktorým bola vytvorená právna istota účastníka\nkonania.\nNeuvedenie dôvodov hodných osobitného zreteľa a ich intenzity, ktoré do volaciemu\nsúdu musia byť známe, keď na podklade ich existencie (údajnej) odôvodňuje výrok\no odklade vykonateľnosti, vykazuje znaky neprípustnej, ústavne nekonformnej ľubovôle.\n... Žalovaná strana po právoplatnosti rozsudku krajského súdu najskôr vyzvala\nsťažovateľa o oznámenie čísla účtu, na ktorý bude plniť uloženú povinnosť, svoj zámer však\nnerealizovala a podala dovolanie. Z tohto dôvodu sťažovateľ inicioval exekučné konanie,\nktoré je v súčasnosti vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 63 Er/266/2016,\npričom exekučný súd k dnešnému dňu nerozhodol o námietkach povinnej... Sťažnosťou\nnapadnuté uznesenie dovolacieho súdu znamená fakticky stratu (i keď dočasne) titulu pre\nvýkon rozhodnutia (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku) a môže ovplyvniť rozhodnutie\nexekučného súdu o námietkach povinnej strany vzhľadom na úkony exekučného súdu, ktoré\nvyplývajú z komunikácie medzi týmto súdom a oprávneným. Za tejto situácie sťažovateľ\nnavrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti odložil vykonateľnosť sťažnosťou\nnapadnutého uznesenia dovolacieho súdu, pretože sa nestane podkladom pre rozhodnutie\no námietkach povinnej strany, pričom exekučný súd môže vyhovieť návrhu povinnej\no odklad exekúcie do rozhodnutia dovolacieho súdu o dovolaní, s ktorým rozhodnutím\nsťažovateľ súhlasí.»\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd\npo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1/ Základné právo\n\npriznané čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4 Cdo 94/2016 z 01. 08. 2016 porušené bolo.\n2/ Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4 Cdo 94/2016\nz 01. 08. 2016 sa zrušuje a prikazuje Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky vo veci znova\nkonať a rozhodnúť.\n\n4\n\n3/ Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť\n\ntrovy\n\nprávneho zastúpenia...“\nPodaním doručeným ústavnému súdu 16. decembra 2016 sťažovateľ predložil\nústavnému súdu fotokópiu uznesenia Okresného súdu Bratislava I č. k. 63 Er 266/2016-124\nzo 6. decembra 2016, ktorým boli námietky povinnej (v základnom konaní žalovanej, pozn.)\nproti exekúcii vedenej na podklade dovolaním napadnutých rozhodnutí okresného súdu\nv spojení s rozsudkom krajského súdu zamietnuté (výrok I označeného uznesenia) a ktorým\nbol povolený odklad exekúcie na čas do právoplatného rozhodnutia o dovolaní podanom\nproti rozhodnutiam predstavujúcim exekučný titul v označenom exekučnom konaní\n(výrok II označeného uznesenia). Sťažovateľ v označenom podaní uviedol, že „výrok\nuznesenia pod bodom II a dôvody uznesenia pod bodom 42 preukazujú negatívne dôsledky\nústavnou sťažnosťou napadnutého rozhodnutia dovolacieho súdu“.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n5\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\na o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nÚstavný súd v rámci predbežného prerokovania preskúmal, či sťažnosť sťažovateľa\nobsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde (§ 20\na § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\n\n6\n\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej\nneopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna\nintenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní\npríslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami\nprípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).\nPodľa sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo\n(v podstate) tým, že najvyšší súd dostatočne neodôvodnil svoje napadnuté uznesenie,\nktorým odložil vykonateľnosť dovolaním napadnutých rozhodnutí súdov nižšieho stupňa,\npriznávajúcich sťažovateľovi právo na peňažné plnenie.\nÚstavný súd v nadväznosti na právnu povahu a účel napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu v súlade so svojou konštantnou judikatúrou v prvom rade zdôrazňuje, že\nposúdenie podmienok na vydanie predbežného procesného rozhodnutia je predovšetkým\nvecou všeobecných súdov (čl. 142 ústavy). Ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti\n(čl. 124 ústavy) sa ústavný súd spravidla nepovažuje za oprávneného zasahovať\ndo predbežných rozhodnutí, keďže nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov, a okrem\ntoho v takýchto prípadoch ide o rozhodnutia, ktoré do práv a povinností účastníkov konania\nnezasahujú konečným spôsobom (IV. ÚS 82/09). Ústavný súd posudzuje problematiku\npredbežných procesných rozhodnutí zásadne iba v ojedinelých prípadoch a k ich zrušeniu\npristupuje len za celkom výnimočných okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť\ndo rozhodnutí predbežnej povahy všeobecných súdov iba za predpokladu, že by\nrozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný\nrozpor s princípmi spravodlivého procesu. Na druhej strane však aj v konaní o predbežnom\nrozhodnutí musia byť rešpektované minimálne požiadavky zodpovedajúce princípom\nspravodlivého procesu, resp. základnému právu na súdnu ochranu. Preto aj procesné\n\n7\n\nrozhodnutie dovolacieho súdu o odklade vykonateľnosti dovolaním napadnutého\nrozhodnutia musí mať rovnako ako aj iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané\npríslušným orgánom, nemôže byť prejavom svojvôle a musí byť ústavne akceptovateľným\nspôsobom odôvodnené (m. m. II. ÚS 531/2011, II. ÚS 481/2012).\nVychádzajúc z uvedených právnych názorov, ústavný súd preskúmal napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu z hľadiska jeho ústavnej akceptovateľnosti a zlučiteľnosti jeho\núčinkov s obsahom sťažovateľom označeného základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nresp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nNajvyšší súd odloženie vykonateľnosti „rozsudku Okresného súdu Bratislava III\nz 13. apríla 2007 č. k. 6 C 6/2004-123 a uznesenia Okresného súdu Bratislava III\nz 13. apríla 2007 č. k. 6 C 6/2004-138 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nz 19. marca 2015 sp. zn. 9 Co 262/2014, 9 Co 263/2014 do právoplatnosti rozhodnutia\no dovolaní žalovanej“ v relevantnej časti napadnutého uznesenia odôvodnil takto:\n„... 3. V rámci podaného dovolania žiadala dovolateľka odložiť vykonateľnosť\nnapadnutého rozhodnutia.\n4. V zmysle ustanovenia § 444 ods. 1 C.s.p. dovolací súd môže na návrh odložiť\nvykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k názoru, že v prejednávanej veci sú\ndané dôvody hodné osobitného zreteľa pre vyhovenie predmetnému procesnému návrhu,\npreto odložil vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí, a to až do právoplatnosti rozhodnutia\no dovolaní žalovanej.“\nPo preskúmaní sťažnosti, ako aj k nej priloženej dokumentácie, poukazujúc najmä\nna obsah napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ktorého relevantná časť je citovaná,\nústavný súd akceptuje výhradu sťažovateľa, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu\nje odôvodnené len stručne, s poukazom na zákonné ustanovenie, ktoré bolo podkladom\nrozhodnutia, bez bližšieho objasnenia dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré najvyšší\nsúd viedli k odkladu vykonateľnosti dovolaním napadnutých rozhodnutí. Z pohľadu\nústavného súdu sú však účinky napadnutého uznesenia najvyššieho súdu v okolnostiach\n\n8\n\nposudzovanej veci zlučiteľné s obsahom sťažovateľom označeného základného práva podľa\nústavy, resp. práva podľa dohovoru.\nÚstavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa\nktorej posudzuje spravodlivosť procesu ako celku (napr. m. m. II. ÚS 307/06), preto\nk vyhoveniu sťažnosti dochádza zásadne iba v prípadoch, ak dospeje k názoru, že namietané\na relevantné procesné pochybenia zo strany príslušného orgánu verejnej moci umožňujú\nprijatie záveru, že proces ako celok bol nespravodlivý a vzhľadom na to aj jeho výsledok\nmôže vyznievať ako nespravodlivý. Ústavný súd preto nepristupuje k vyhoveniu sťažnosti\nv prípadoch, keď zo strany orgánov verejnej moci síce k určitému pochybeniu došlo, avšak\njeho intenzita a existujúca príčinná súvislosť medzi namietaným porušením ústavou\ngarantovaného práva a jeho dôsledkami na spravodlivosť procesu ako celku nemala\npodstatný, resp. rozhodujúci dosah (m. m. IV. ÚS 320/2011). V nadväznosti na uvedené\nústavný súd zdôrazňuje, že nie každé porušenie zákona orgánom verejnej moci má\nautomaticky za následok porušenie ústavou, resp. dohovorom garantovaného práva,\nv danom prípade základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. IV. ÚS 104/2012).\nÚstavný súd svoj záver o ústavne udržateľných účinkoch napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu zakladá primárne na právnej povahe napadnutého uznesenia dovolacieho\nsúdu o odklade vykonateľnosti dovolaním napadnutých rozhodnutí, ktoré má dočasný\na predbežný charakter, pričom z hľadiska naplnenia ústavou a dohovorom garantovaných\npráv účastníkov konania (vrátane sťažovateľa) bude rozhodujúce až meritórne rozhodnutie\nnajvyššieho súdu o podanom dovolaní. Predpokladom na záver o porušení sťažovateľom\noznačených základných práv môže byť iba také ich porušenie, ktoré nie je napraviteľné\nalebo odstrániteľné v činnosti súdu pred začatím konania alebo v konaní o veci samej,\nresp. ktoré nemožno napraviť procesnými prostriedkami, ktoré zákon (v danom prípade\nCivilný sporový poriadok, pozn.) účastníkom konania účinne poskytuje v záujme ochrany\nich ústavou garantovaných práv. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu v posudzovanej\nveci pritom predstavuje len dočasné a predbežné obmedzenie oprávnení sťažovateľa\nako v spore úspešného účastníka konania, ktoré môže byť v prípade jeho účinnej obrany\n\n9\n\nv dovolacom konaní odstránené konečným meritórnym rozhodnutím najvyššieho súdu\no dovolaní. Na odôvodnenie rozhodnutia o odložení vykonateľnosti rozhodnutia aj preto\nnemožno klásť rovnaké požiadavky ako na odôvodnenie rozhodnutia vo veci samej\n(m. m. I. ÚS 357/2012).\nV nadväznosti na už uvedené ústavný súd tiež poukazuje na skutočnosť, že účelom\ninštitútu odkladu vykonateľnosti rozhodnutia v dovolacom konaní je zabrániť výkonu\nexekúcie počas dovolacieho konania, v dôsledku ktorého by účastníkovi konania, ktorý\ndovolanie inicioval, v prípade jeho úspechu v tomto konaní vznikla škoda. Zo sťažovateľom\npredloženého uznesenia Okresného súdu Bratislava I č. k. 63 Er 266/2016-124\nzo 6. decembra 2016 vyplýva, že označený okresný súd ním povolil odklad exekúcie\nvedenej na podklade dovolaním napadnutých rozhodnutí podľa § 56 ods. 2 Exekučného\nporiadku práve z dôvodu odloženia vykonateľnosti exekučného titulu napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu (bod 42 uznesenia). V súvislosti s prípravou predbežného\nprerokovania sťažnosti ústavný súd zistil, že označené uznesenie Okresného súdu\nBratislava I vo výroku o odklade exekúcie nadobudlo právoplatnosť 29. decembra 2016,\nz čoho vyplýva, že sťažovateľ v procesnom postavení oprávneného proti rozhodnutiu\nexekučného súdu o odklade exekúcie nepodal odvolanie. Sťažovateľ aj vo svojej sťažnosti\nadresovanej ústavnému súdu uvádza, že „... exekučný súd môže vyhovieť návrhu povinnej\no odklad exekúcie do rozhodnutia dovolacieho súdu o dovolaní, s ktorým rozhodnutím\nsťažovateľ súhlasí“. Z uvedeného možno vyvodiť, že sťažovateľ namieta porušenie svojich\npráv rozhodnutím, ktorého relevantné právne dôsledky (dočasné odloženie vykonateľnosti\nexekučného titulu, ktoré však neznamená zánik jeho vykonateľnosti, pozn.) zároveň\nakceptuje.\nVychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd konštatuje, že napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu nevykazuje také nedostatky, ktoré by mali ústavnú intenzitu\na na základe ktorých by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie mohol reálne\nvysloviť, že ním došlo k porušeniu sťažovateľom označeného základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\n\n10\n\nods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho významu zaoberať\nsa ďalšími návrhmi sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. februára 2017\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "vykonateľnosť-odklad", "dovolanie", "exekúcia"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3a3a5303-6366-4ff9-b70c-dfe022354ce4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 481/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 481/2012 z 14. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-14", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a3a5303-6366-4ff9-b70c-dfe022354ce4"}, {"guid": "ussr:655fb22d-8d9b-4ace-b004-371675a76b33", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 357/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 357/2012 z 11. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-11", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:655fb22d-8d9b-4ace-b004-371675a76b33"}, {"guid": "ussr:03682140-32fd-4771-8f9b-27de78798eec", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2012 z 1. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-01", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03682140-32fd-4771-8f9b-27de78798eec"}, {"guid": "ussr:adf37596-4c83-40b0-b6dd-a3c0b4e78b05", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 531/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 531/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:adf37596-4c83-40b0-b6dd-a3c0b4e78b05"}, {"guid": "ussr:d89577a3-c202-4b93-8c21-2cf12b91b87a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 177, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d89577a3-c202-4b93-8c21-2cf12b91b87a"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 496, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "099a4b02-aec3-4d93-8736-103c1695a5ce:d14c23a1-c745-4987-955b-684859eb1a18", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5112233448.2", "spisova_znacka": "9Co/263/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/263/2014 z 14. 5. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-05-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5112233448.2"}, {"guid": "ef8465be-8760-4488-b142-e8acd0943a74:c5438fd4-d174-43ca-a2ad-fee9e90a83d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "63Er/266/2016", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 63Er/266/2016 z 6. 12. 2016", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2016-12-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ef8465be-8760-4488-b142-e8acd0943a74:c5438fd4-d174-43ca-a2ad-fee9e90a83d6"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:9c6ecb13-123f-4260-bae1-8258a7bb87d3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.136.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 136/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 136/2019 z 13. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.136.2019.1"}, {"guid": "ussr:541317eb-d5ff-4eb2-8606-4bc1e2c29600", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.25.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 25/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 25/2018 z 11. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.25.2018.1"}]}