{"guid": "ussr:9f9d18f3-42bc-445a-be96-a2f016793041", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.675.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 675/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 675/2016 z 12. 1. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 12. januára 2017, sp. zn. II. ÚS 675/2016, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.675.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2017-01-12", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "nazov": "čl. 46 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9f9d18f3-42bc-445a-be96-a2f016793041", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.675.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.675.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.675.2016.1/text", "citacie_n": 89, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 675/2016-33\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. januára 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) o sťažnosti\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom Ľubomírom Samuelom prom. práv., Horná 27,\nBanská Bystrica, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3\nv spojení s čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 161/2015 zo 14. decembra 2015, za účasti Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, takto\nrozhodol:\n1. Základné práva\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky a na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím\nsúdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným\npostupom podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 161/2015 zo 14. decembra\n2015 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 161/2015\nzo 14. decembra 2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n\n3.\n\np r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia\n\nv sume 303,16 € (slovom tristotri eur a šestnásť centov), ktorú j e Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu Ľubomíra Samuela\nprom. práv., Horná 27, Banská Bystrica, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. marca 2016\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Ľubomírom Samuelom prom. práv., Horná 27,\nBanská Bystrica, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3\nv spojení s čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) v spojení s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 Co 511/2012 z 30. septembra 2014 (ďalej len\n„napadnutý rozsudok“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 2 Cdo 161/2015 zo 14. decembra 2015 (ďalej len „napadnuté\nuznesenie“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom\nkonania vedeného Okresným súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.\n21 C 95/2010 v postavení žalobcu, v ktorom sa domáhal proti Ministerstvu spravodlivosti\nSlovenskej republiky (ďalej aj „žalovaný“) náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.\no zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu“).\nSvojou žalobou sa sťažovateľ domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 3 429,29 €\n\n2\n\ns príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho\norgánu. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 21 C 95/2010 z 9. októbra 2012 (ďalej len\n„rozsudok z 9. októbra 2012“) žalobu zamietol s odôvodnením, že sťažovateľ „sa náhrady\ndomáhal voči Ministerstvu spravodlivosti SR a nie Slovenskej republike, v zastúpení\nMinisterstva spravodlivosti SR. Sťažovateľ voči uvedenému rozsudku podal odvolanie,\nv ktorom už žalovaný subjekt opravil na Slovenskú republiku – Ministerstvo spravodlivosti\nSR (orgán konajúci v mene štátu).“.\nKrajský súd napadnutým rozsudkom rozsudok okresného súdu z 9. októbra 2012\npotvrdil ako správny bez toho, že by si „všimol opravu žalovaného subjektu v podanom\nodvolaní. Zároveň dodal, že týmto postupom neodníma sťažovateľovi možnosť konať pred\nsúdom, lebo do tejto procesnej situácie sa dostal svojim pričinením.“.\nProti napadnutému rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, ktoré\nnajvyšší súd napadnutým uznesením odmietol ako neprípustné.\nSťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:\n„... Aj rozsah poučovacej povinnosti, ústavne zakotvenej v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,\nbez ohľadu na povahu či predmet konania, má byť primeraný situácii a brať do úvahy\nvšetky okolnosti prípadu. Nie je síce vecou súdu, aby žalobcu poučovali o hmotnom práve,\nale určite je jeho povinnosťou neuplatňovať pozitivistický prístup nad podstatu práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj nad hľadanie individuálnej\nspravodlivosti... Poučovacia povinnosť vystupuje do popredia hlavne v takýchto prípadoch\nzodpovednosti štátu za škodu spôsobenú občanovi nezákonným súdnym rozhodnutím\nv zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, najmä keď štát sám za seba konať nemôže, ale vždy\nza neho koná určitá organizačná zložka, v tomto prípade ministerstvo spravodlivosti, ktoré\nžalobca označil za žalovaného. Preto v danej veci obstála aj poučovacia povinnosť súdu\nvo väzbe na správne určený žalovaný procesný subjekt tak, aby sa urobilo zadosť zákonu\nč. 514/2003 Z. z., najmä keď za štát od predbežného prerokovania návrhu podľa § 15\ncit. zákona, konalo ministerstvo spravodlivosti. Tento nesprávny postup, uvažovaný\nz hľadiska zachovania postupu súdu určeného § 95 v spojení s § 211 OSP, sa prejavil\n\n3\n\nv priebehu konania negatívne /nekonanie so štátom/, v čom treba vidieť vadu konania\nuvedenú v ustanovení § 237 písm. f/ OSP.“\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„a) Základné práva\n\n, garantované čl. 46 ods. 1, 3 ústavy\n\na čl. 6 ods. 1 Dohovoru v spojení s čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu\nč. 1 k Dohovoru, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 9. 2014, sp. zn.\n8 Co 511/2012 a uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. 12. 2015 sp. zn.\n2 Cdo 161/2015 boli porušené.\nb) Uvedený rozsudok Krajského súdu v Bratislave a uznesenie Najvyššieho súdu SR\nzrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\nc) Krajský súd v Bratislave je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania\n303,16 EUR...“\nÚstavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 675/2016-9\nz 8. septembra 2016 ju v časti namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1\na 3 v spojení s čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 1 dodatkového\nprotokolu uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 161/2015 zo 14. decembra 2015 prijal\nna ďalšie konanie a vo zvyšnej časti sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci ústavného\nsúdu.\nPo prijatí časti sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku\nnajvyššieho súdu, aby sa vyjadrila k sťažnosti a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa\nvo veci konalo ústne pojednávanie.\n\nPredsedníčka najvyššieho súdu v prípise sp. zn. KP 3/2016-67, Cpj 30/2016\nz 26. októbra 2016 doručenom ústavnému súdu 2. novembra 2016 uviedla tieto skutočnosti:\n\n4\n\n«Návrh sťažovateľa, ktorým sa domáhal náhrady škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím štátneho orgánu, bol súdom prvého stupňa zamietnutý z dôvodu nesprávnej\nvecnej legitimácie odporcu.\nSťažovateľ sa svojím odvolaním proti rozsudku súdu prvého stupňa domáhal jeho\nzrušenia a vrátenia veci mu na ďalšie konanie dôvodiac, že bolo povinnosťou súdu ho\npoučiť o oprave jeho podania, resp. návrhu vo vzťahu k pomenovaniu odporcu. Navyše\nsúdu boli zrejmé okolnosti jeho návrhu a mal brať na zreteľ jeho skutočnú vôľu, nie rozpory\nv jej prejave. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.\nDôvody jeho rozhodnutia sú zákonné a vecne správne. Skoncipované odvolanie nebolo\nmožné vnímať ako „opravu“ návrhu sťažovateľa a takto k nej ani odvolací súd nepristúpil.\nV skutočnosti sťažovateľ len vo všeobecnosti v odvolaní uviedol ako odporcu štát Slovenskú republiku, t. j. bez toho, aby účinne požiadal odvolací súd o pripustenie ďalšieho\nodporcu do konania, resp. jeho zámenu. V takom prípade, by odvolací súd len prosto\npoukázal na ustanovenie § 216 O. s. p., z ktorého jednoznačne vyplýva, že ustanovenie § 92\nods. 1 a 4 O. s. p. pre odvolacie konanie neplatí.\nOdvolací súd jasne a zrozumiteľne reagoval na všetky podstatné argumenty\nsťažovateľa - opísal podstatu vecnej legitimácie, jej hmotnoprávny charakter a nemožnosť\nsúdu poskytnúť poučenie navrhovateľovi. Pristúpenie účastníka alebo zámena účastníka\nkonania (nominatio auctoris) je totiž možná výlučne na návrh účastníkov (a s ich\nsúhlasom), súd ju sám z úradnej povinnosti nenariaďuje. Odpovede, ktoré odvolací súd\nposkytoval sťažovateľovi na jeho odvolacie námietky, spĺňajú kritéria práva na spravodlivý\nproces.\nNad rámec dôvodov uvádzaných odvolacím súdom dovolací súd vo svojom\nrozhodnutí reagoval v podstatnej miere na obe námietky sťažovateľa („oprava“ jeho\nnávrhu v osobe odporcu a absencia poučenia zo strany súdu prvého stupňa). Bez toho, aby\nbolo potrebné rekapitulovať odôvodnenie napádaného uznesenia dovolacieho súdu, treba\nzdôrazniť, že postup podľa § 92 ods. 1 a 4 O. s. p. je právom navrhovateľa, ktorý nesie\nzodpovednosť za dôsledky s tým spojené. Poučenie súdu o tom, či má alebo nemá byť\nžalovaný ešte ďalší žalovaný, však zreteľne z medzí procesných pravidiel, ktorých sa\npoučovacia povinnosť súdu výlučne týka, vybočuje. V opačnom prípade by súd nemohol\nvystupovať ako nestranný orgán a poučením by zakladal nerovnosť medzi účastníkmi\n\n5\n\nobčianskeho súdneho konania (podobne napr. nález Ústavného súdu Českej republiky\nsp. zn. I. ÚS 56/1995, či rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.\n30 Cdo 4947/2007, 29 Cdo 2494/1999). Dovolací súd v stručnosti poukázal na platnú súdnu\njudikatúru v podmienkach Slovenskej republiky a objasnil dôvody, pre ktoré nebolo možné\nkonštatovať odňatie možnosti sťažovateľa konať pred súdom.»\nPredsedníčka najvyššieho súdu zároveň ústavnému súdu oznámila, že netrvá na tom,\naby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.\nDňa 4. novembra 2016 ústavný súd zaslal sťažnosť a vyjadrenie predsedníčky\nnajvyššieho súdu z 26. októbra 2016 žalovanému ako osobe, ktorá môže byť rozhodnutím\nvo veci sťažnosti dotknutá na svojich právach na prípadné zaujatie stanoviska.\nŽalovaný v podaní doručenom ústavnému súdu 23. novembra 2016 k sťažnosti\na k vyjadreniu predsedníčky najvyššieho súdu uviedol:\n«Z napadnutého uznesenia vyplýva, že sa najvyšší súd vysporiadal s námietkou\nsťažovateľa ohľadom nesprávneho právneho posúdenia otázky pasívnej legitimácie\nžalovaného, poukazujúc aj na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 70/2008 zo dňa\n22. júla 2008, keď konštatoval, že právne posúdenie veci súdom v súvislosti s nastolenou\notázkou vecnej legitimácie je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a preto nemôže\nzakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ OSP, lebo súd svojím\nrozhodovaním neporušil žiadnu procesnú povinnosť. Dovolací súd pritom z tohto ohľadu\nani rozhodnutie neposudzoval a súčasne nevzhliadol ani prípustnosť dovolania podľa § 238\nOSP. Uvedenú argumentáciu najvyššieho súdu k námietke sťažovateľa považuje\nMinisterstvo spravodlivosti SR za ústavne akceptovateľnú a konformnú aj s právnymi\nnázormi vyslovenými v doterajšej judikatúre ústavného súdu. Ústavný súd totiž vo svojej\ndoterajšej judikatúre viackrát vyslovil, že „skutkové a právne závery všeobecného súdu\nmôžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody“\n(podobne aj I. ÚS 13/00, I. ÚS 20/03, IV. ÚS 43/04). Najvyšší súd prostredníctvom výkladu\n\n6\n\npatriaceho do jeho výlučnej právomoci, posúdením relevantnej právnej úpravy ustanovenia\n§ 237 písm. f/ OSP v kontexte posúdenia otázky pasívnej vecnej legitimácie, dospel\nk právnemu záveru, že sťažovateľom označený dovolací dôvod nie je daný, pretože\nv dovolacom konaní nevyšli najavo procesné vady. Výsledok predloženej interpretácie\nmožno považovať za dostatočný, majúci základ v aplikovanej právnej úprave a ak\nposúdenie najvyššieho súdu nie je v súlade s názorom sťažovateľa, tento postup nie je\nodňatím možnosti konať pred súdom.\nPokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že súd nesprávne vyhodnotil spresnenie\noznačenia žalovaného a toto spresnenie nesprávne vyhodnotil, keď nepripustil zmenu\núčastníka konania na strane žalovaného, Ministerstvo spravodlivosti SR sa stotožňuje\ns názorom najvyššieho súdu, že za účastníka konania nemožno považovať toho, kto nebol\nžalobcom v žalobe označený. V danom prípade žalobca až v odvolacom konaní\nza žalovaného označil Slovenskú republiku - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky. Nešlo preto o spresnené, doplnené alebo opravené označenie v žalobe už skôr\noznačeného účastníka konania, ale o označenie úplne iného (odlišného subjektu), ktorý\nv konaní doposiaľ nevystupoval. Dovolací súd tak vyhodnotil postup odvolacieho súdu ako\nprocesné správny, ktorý nemal za následok odňatie možnosti konať pred súdom. Takýto\npostup a rozhodnutie dovolacieho súdu v konkrétnom prípade nemohol znamenať odopretie\nprístupu sťažovateľa k súdnej ochrane v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch.\nRovnako je potrebné uviesť, že v prejednávanej veci bol žalobca zastúpený\nadvokátom (teda realizoval právo podľa čl. 47 ods. 2 a 3 ústavy) a bolo vecou\n(povinnosťou) advokáta, aby sa postaral o to, aby na súd podal kvalifikované podanie\nza situácie, kedy je (z obsahu zákona č. 514/2003 Z. z.) nepochybné, že žalovaným môže byť\nlen štát zastúpený príslušným orgánom. Okrem toho názor, že v sporovom konaní nemožno\nspresniť, doplniť alebo opraviť označenie žalovaného zo štátneho orgánu na štát je\npotvrdené platnou súdnou judikatúrou v podmienkach Slovenskej republiky.»\nPodľa žalovaného sa najvyšší súd akceptovateľným spôsobom vyrovnal aj\ns námietkou sťažovateľa týkajúcou sa prípustnosti dovolania pre procesnú vadu konania\nspočívajúcu v nesplnení poučovacej povinnosti odvolacím súdom. Žalovaný v tejto\nsúvislosti zdôrazňuje, že:\n\n7\n\n«Ústavný súd v súvislosti s námietkou sťažovateľa už vyjadril názor, že zákonodarca\nzakotvil v Občianskom súdnom poriadku všeobecnú poučovaciu povinnosť súdov\nv občianskom súdnom konaní, pričom vymedzil vecný a osobný rozsah tejto povinnosti.\nSúdy sú povinné poučovať účastníkov konania, ktorí nie sú zastúpení advokátom. Poučenie\nposkytujú o procesných právach a povinnostiach účastníka. Je preto absurdné, keď sa\nadvokát poznajúci právnu úpravu, konkrétne zákon č. 514/2003 Z. z. a zároveň nereagujúci\nna námietku pasívnej vecnej legitimácie, pokúša prenášať svoje pochybenie na súd.\nĎalej tiež podľa názoru ústavného súdu „poučovaciu povinnosť súdu nemožno\nvo všeobecnosti vykladať tak, že by mal súd poučovať účastníkov o hmotnom práve,\npretože potom by už nešlo o odstraňovanie vád podania, ktoré bránia prerokovaniu\na rozhodnutiu veci, ale išlo by o radu účastníkovi, ako by mal postupovať, aby bol prípadne\nvo veci úspešný. To by znamenalo inter alia tiež porušenie práva účastníka na rovnaké\npostavenie v prebiehajúcom súdnom konaní“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nč. k. I. ÚS 223/2013-56 zo dňa 19. júna 2013). Vo svetle rozhodnutí ústavného súdu možno\npreto názor najvyššieho súdu ohľadom poučovacej povinnosti súdu len o procesných\nprávach a povinnostiach účastníka považovať za ústavne súladný.»\nPrávny zástupca sťažovateľa podaním z 5. decembra 2016 ústavnému súdu oznámil,\nže netrvá na ústnom pojednávaní vo veci, a zdôraznil, že dôvody uvedené v sťažnosti\npovažuje za správne.\nVzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedníčky najvyššieho\nsúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade\ns § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,\npretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\nII.\n\n8\n\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažnostná argumentácia sťažovateľa je v podstatnom založená na tvrdení, že právny\nzáver najvyššieho súdu vyjadrený v napadnutom uznesení o neprípustnosti dovolania proti\nnapadnutému rozsudku krajského súdu podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „OSP“) vyslovený v súvislosti s posúdením otázky pasívnej vecnej\nlegitimácie žalovaného je nesprávny a z ústavného hľadiska neakceptovateľný.\nSťažovateľ sa v prvom rade domáha, aby ústavný súd vyslovil, že napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3\nv spojení s čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 1\ndodatkového protokolu.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 3 ústavy každý má právo na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo\nnesprávnym úradným postupom.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\n\n9\n\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nV súlade s čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony,\nktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným\nzáujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu\nÚstavný súd rešpektoval pri ústavnom prieskume veci sťažovateľa svoju ustálenú\njudikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje, že zásadne nie je oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie práva s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Z postavenia ústavného súdu ako nezávislého\nsúdneho orgánu ochrany ústavnosti však vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia\nvšeobecných súdov v prípade, ak v konaní, ktoré im predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Ústavný súd je oprávnený\na povinný posúdiť neústavnosť konania a rozhodovania všeobecných súdov vo veciach,\nv ktorých niet iného súdu, aby prerokoval a rozhodol o tom, či bolo, alebo nebolo porušené\nzákladné právo alebo sloboda účastníka konania pred všeobecným súdom (m. m. I. ÚS 5/00,\nII. ÚS 143/02, III. ÚS 60/04, II. ÚS 83/06).\nÚstavný súd ďalej považuje za žiaduce v rámci formulovania všeobecných\nvýchodísk, ktoré tvoria ústavnoprávny základ jeho rozhodovania o sťažnosti sťažovateľa\nzvýrazniť, že každému rozhodnutiu všeobecného súdu musí predchádzať taký postup, ktorý\n\n10\n\nzodpovedá garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle príslušných ustanovení\nústavy a príslušnej medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných slobodách\n(v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci ide dohovorom a nim garantované právo\nna prístup k súdu). Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre opakovane zdôrazňuje,\nže dohovor a k nemu sa vzťahujúca judikatúra predstavujú pre vnútroštátne orgány záväzné\nvýkladové smernice pre výklad a uplatňovanie zákonnej úpravy jednotlivých komponentov\npráva na súdnu a inú právnu ochranu zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy,\na tým normujú rámec, v ktorom je pred týmito orgánmi možné domáhať sa rešpektovania\njednotlivých aspektov „práva na spravodlivé súdne konanie“ (m. m. I. ÚS 49/01,\nI. ÚS 230/03).\nK porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie môže dôjsť predovšetkým vtedy,\nak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom\na nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe)\nfyzickej osoby alebo právnickej osoby (napr. I. ÚS 35/98).\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa musí brať do úvahy,\nže sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu (resp. práva\nna spravodlivé súdne konanie), ktoré je v demokratickej spoločnosti natoľko favorizované,\nže pri jeho výkone neprichádza do úvahy (zo strany súdov) ani jeho zužujúci výklad a ani\ntaké formálne interpretačné postupy, následkom ktorých by mohlo byť jeho neodôvodnené\n(svojvoľné) obmedzenie, či dokonca popretie (I. ÚS 2/08).\nÚstavný súd vo svojej doterajšej judikatúre vychádza z uplatňovania zásady\nprednosti ústavne konformného výkladu, pričom v konaniach o sťažnostiach fyzických osôb\na právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v tejto súvislosti zdôrazňuje, že z tejto\nzásady „vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód\nvýkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol\nuprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu\nústavou garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Inak povedané, všetky\norgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech\n\n11\n\nrealizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv\na slobôd.“ (II. ÚS 148/06, m. m. IV. ÚS 96/07, IV. ÚS 95/08).\nV súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti sťažovateľa ústavný súd považuje za\nžiaduce tiež pripomenúť, že vo svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne\npoňatie právneho štátu, pričom pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov vychádza\nzo zmyslu a účelu príslušnej právnej úpravy a dbá o to, aby prijaté riešenie bolo\nakceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07,\nI. ÚS 57/07, IV. ÚS 182/07). Výklad relevantných právnych noriem nemôže byť taký\nformalistický, aby sa ním v konečnom dôsledku nielen zmaril účel požadovanej súdnej\nochrany, ale aj zabránilo v prístupe k súdnej ochrane z dôvodov, ktoré nemožno v\nprávnom štáte spravodlivo pričítať účastníkovi konania, ktorý sa tejto ochrany domáha.\nSťažovateľ\n\nspochybňuje\n\nústavnú\n\nudržateľnosť\n\nzáveru\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\no neprípustnosti dovolania z dôvodu podľa (v čase rozhodovania platného a účinného) §\n237 ods. 1 písm. f) OSP, t. j. z dôvodu, že sa mu ako účastníkovi konania postupom súdu\nodňala možnosť konať pred súdom, a to z hľadiska ním namietaných vád konania pred\nokresným súdom a krajským súdom spočívajúcich v nedostatku poučovacej povinnosti\nv otázke pasívnej legitimácie a v neprihliadnutí na ním uskutočnenú úpravu označenia\nžalovaného v odvolaní proti rozsudku okresného súdu z 9. októbra 2012.\nNajvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľa ako procesne\nneprípustné odmietol podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c) OSP, pričom\nk námietke sťažovateľa týkajúcej sa vady nesprávneho poučenia zo strany všeobecných\nsúdov uviedol, že\n„... poučovacia povinnosť súdu je obmedzená na poučenie účastníkov o ich\nprocesných právach a povinnostiach (procesných úkonoch, ktoré môžu vykonať, ich\ndôsledkoch a procesnom postupe). Zo žiadnych ustanovení Občianskeho súdneho poriadku\nnemožno vyvodiť povinnosť súdu poučiť žalobcu o tom, že žalovaný nie je v spore pasívne\nlegitimovaný, nebolo by to poučením o procesných právach a povinnostiach, ale poučením\no hmotnom práve, ktoré súd nie je povinný ani oprávnený poskytnúť (rozsudok Najvyššieho\n\n12\n\nsúdu Slovenskej republiky 4 Obo 285/1993). Teda nepoučenie súdov nižších stupňov\no tomto nedostatku žalobcu nie je vadou, ktorou by bola odňatá možnosť žalobcovi konať\npred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.“.\nV nadväznosti na citované ústavný súd v prvom rade zdôrazňuje, že odňatím\nmožnosti konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) OSP sa rozumie taký závadný\n(nesprávny) procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho\nprocesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva na účely ochrany jeho práv\na právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 ods. 1 písm. f) OSP\nvýznamná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne\ns ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi\nkonania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva (k tomu pozri\nnapr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 96/2010 z 20. mája 2010).\nNedostatok pasívnej legitimácie znamená, že niekto, o kom žalobca tvrdí, že je\nnositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nositeľom hmotnoprávnej povinnosti nie je. Určenie\nprávneho subjektu, ktorý je v danom prípade nositeľom hmotnoprávnej povinnosti,\nmá zásadný význam z hľadiska určenia vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného.\nV konkrétnych okolnostiach veci sťažovateľ označil ako žalovaného v konaní\no zaplatenie škody v sume 3 429,29 € s príslušenstvom na základe zákona o zodpovednosti\nza škodu, ktorá mu mala vzniknúť následkom nezákonného rozhodnutia (ide o rozsudok\nOkresného súdu Nitra sp. zn. 4 T 29/2006 z 23. apríla 2007, ktorým bol sťažovateľ uznaný\nza vinného zo spáchania trestného činu všeobecného ohrozenia a ktorý bol na základe\nodvolania rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4 To 12/2008 z 29. apríla 2008 zrušený\na sťažovateľ bol spod obžaloby oslobodený, pozn.) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky, teda orgán oprávnený konať v mene štátu v súlade s § 4 ods. 1 zákona o náhrade\nškody. Okresný súd rozsudkom z 9. októbra 2012 žalobu zamietol, pričom zdôraznil,\nže otázka vecnej legitimácie nie je takou vadou návrhu, pri výskyte ktorej má všeobecný\nsúd povinnosť účastníka konania vyzývať na jej odstránenie. Okresný súd zároveň uviedol,\nže jeho povinnosťou je len skúmať, či žalovaný, ktorý bol v žalobe označený žalobcom, má\n\n13\n\nalebo nemá byť zaviazaný na plnenie, ktorého sa žalobca v žalobe domáha. Keďže\nsťažovateľ sa domáhal nároku od žalovaného, ktorému povinnosť plniť nevznikla, okresný\nsúd žalobu zamietol. V súvislosti s poučovacou povinnosťou okresný súd zdôraznil, že táto\nje daná len vo vzťahu k procesným právam a povinnostiam, a to len za predpokladu,\nže účastník konania nie je zastúpený advokátom (§ 5 ods. 1 a 2 OSP), pričom zo žiadneho\nustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva povinnosť súdu poučiť žalobcu\no tom, že žalovaný nie je v spore pasívne legitimovaný, keďže by išlo o poučenie\no hmotnom práve. Podľa okresného súdu teda nesprávne určenie okruhu účastníkov nemôže\nsúd odstrániť z úradnej povinnosti a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť v súlade\ns § 5 OSP.\nPodľa § 1 písm. a) zákona o zodpovednosti za škodu tento zákon upravuje\nzodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.\nPodľa § 3 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu štát zodpovedá za podmienok\nustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,\nokrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci\na) nezákonným rozhodnutím,\nb) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,\nc) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo\nd) nesprávnym úradným postupom.\nV súlade s § 4 ods. 1 písm. a) bodom 1 zákona o zodpovednosti za škodu vo veci\nnáhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene\nštátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku\nrozhodnutia vydaného súdom...\nPodľa § 79 ods. 1 piatej vety OSP ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať\noznačenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať.\n\n14\n\nV súlade s § 43 ods. 1 OSP sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením\nvyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo\nopravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako\ntreba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho\nobsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie do 60 dní od doručenia takéhoto\npodania.\nVo vzťahu k výkladu a aplikácii § 43 ods. 1 a 2 OSP už ústavný súd judikoval, že\nmusí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy. Všeobecný súd musí vykladať a používať označené ustanovenia Občianskeho\nsúdneho poriadku v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Interpretáciou\na aplikáciou týchto ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nemožno obmedziť základné\nprávo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať\nz toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu\nochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených\nzáujmov účastníkov. Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho\nsúdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov\núčastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú\nzákladný význam na ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi\nspravodlivého procesu. Sám Občiansky súdny poriadok to vyjadroval tak, že umožňoval\nodmietnuť podanie podľa § 43 ods. 2 len vtedy, ak v konaní nebolo možné pre nedostatky\npodania pokračovať. Pokračovanie v konaní treba chápať ako možnosť súdu konať\na rozhodovať bez zásadnejších prekážok, akými sú neodstrániteľné alebo neodstránené\nnedostatky podaní (m. m. I. ÚS 139/02 a II. ÚS 154/08).\nÚstavný súd už rovnako vo svojej doterajšej judikatúre konštatoval, že zákonodarca\nzakotvil v Občianskom súdnom poriadku všeobecnú poučovaciu povinnosť súdov\nv občianskom súdnom konaní, pričom vymedzil vecný a osobný rozsah tejto povinnosti.\nSúdy sú povinné poučovať účastníkov konania, ktorí nie sú zastúpení advokátom. Poučenie\nposkytujú o procesných právach a povinnostiach účastníka. V ďalších častiach Občianskeho\nsúdneho poriadku je zakotvená osobitná poučovacia povinnosť súdu (napr. § 43 ods. 1, § 49\n\n15\n\nods. 5 a § 52 ods. 1), ktorou je súdu výslovne uložené, aby v konkrétnych procesných\nsituáciách osobitne poučil účastníka, a to v záujme ochrany jeho záujmov. Poučovacia\npovinnosť uvedená v § 43 ods. 1 OSP smeruje k tomu, aby boli vady žaloby odstránené,\na preto je súd povinný účastníka konania (žalobcu) poučiť, ako treba opravu alebo\ndoplnenie žaloby vykonať. Po splnení tejto povinnosti všeobecným súdom záleží už len\nna účastníkovi konania, či tieto vady odstráni alebo či bude jeho podanie odmietnuté\n(k tomu pozri I. ÚS 540/2015).\nÚstredný orgán štátnej správy, ktorý v žalobe označil sťažovateľ, nie je síce orgánom\nzodpovedným za škodu v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu, nie je teda ani\nnositeľom právnej povinnosti a nie je ani pasívne legitimovaný. Už zo samotnej žaloby ale\nvyplýva, že sa ňou sťažovateľ domáhal zaplatenia finančnej sumy z titulu náhrady škody\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci v súlade\nso zákonom o zodpovednosti za škodu, pričom svoj nárok vyvodzoval zo zákona\no zodpovednosti za škodu, z ktorého je v súlade s § 1 a § 3 ods. 1 písm. a) zrejmá\nzodpovednosť štátu, aj keď v žalobe označil za pasívne legitimovaný subjekt Ministerstvo\nspravodlivosti Slovenskej republiky, teda orgán, ktorý je oprávnený v mene štátu konať.\nUvedenú skutočnosť, preferujúc materiálny prístup k ochrane ústavnosti, ústavný súd\npovažuje za podstatnú z hľadiska posudzovania sťažnosti sťažovateľa. Ak bol totiž\nžalobcom (sťažovateľom) v žalobe ako žalovaný označený len orgán oprávnený v mene\nštátu konať (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky), pričom z iných častí žaloby\nzjavne vyplývalo, že smeruje proti štátu, bolo podľa názoru ústavného súdu namieste, aby\nvo veci sťažovateľa konajúci všeobecný súd pristúpil k aplikácii § 43 ods. 1 OSP pre vadu\nžaloby spočívajúcu v jej nezrozumiteľnosti z dôvodu neurčitosti. V zmysle označeného\nustanovenia Občianskeho súdneho poriadku bolo podľa názoru ústavného súdu povinnosťou\nokresného súdu sťažovateľa na odstránenie tejto vady vyzvať. Okresný súd však takto\nnepostupoval, ale žalobu meritórne posúdil a zamietol ju. Aj napriek tomu, že v odvolaní\nproti rozsudku okresného súdu z 9. októbra 2012 sťažovateľ namietal nedodržanie\npoučovacej povinnosti zo strany okresného súdu, keďže z jeho žaloby jednoznačne\nvyplývalo, že sa svojho nároku na náhradu škody domáha proti štátu, krajský súd\n\n16\n\nz nedostatku v postupe okresného súdu nevyvodil žiadny dôsledok, naopak, odvolací súd\nsvojím postupom a rozhodnutím prísne formalistický postup okresného súdu odobril.\nNa podporu svojej doterajšej argumentácie ústavný súd pripomína, že aj samotný\nnajvyšší súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre už viackrát dospel k právnemu záveru,\nže riadne označenie štátu ako žalovaného účastníka konania je náležitosťou riadneho\nnávrhu, bez ktorého nemožno v konaní pokračovať. Štát je ako účastník konania označený\nriadne, ak je súčasne s ním označený príslušný orgán, ktorý má v mene štátu konať,\ns uvedením jeho názvu a sídla. Pokiaľ nie je žalovaný takto riadne označený, súd\nv zmysle § 43 OSP žalobcu poučí a vyzve ho na doplnenie alebo opravu žaloby\n(uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 64/2011 z 28. októbra\n\n2011, uznesenie\n\nnajvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 149/2011 z 26. septembra 2012 a uznesenie najvyššieho\nsúdu sp. zn. 4 Cdo 193/2009 z 29. septembra 2009).\nVzhľadom na dosiaľ uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že vo veci\nsťažovateľa sú splnené podmienky na jeho ingerenciu do záverov najvyššieho súdu\nvyjadrených v napadnutom uznesení, ktoré z materiálneho hľadiska nerešpektujú kľúčové\nobsahové súčasti základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu nemožno z hľadiska jeho záveru o neprípustnosti dovolania proti\nnapadnutému rozsudku krajského súdu vo vzťahu k sťažovateľom uplatnenému\ndovolaciemu dôvodu podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP z dôvodu odňatia možnosti\nsťažovateľa konať pred súdom považovať z ústavného hľadiska za akceptovateľné\na udržateľné. Neuplatnenie osobitnej poučovacej povinnosti vo veci sťažovateľa konajúcich\nvšeobecných súdov podľa názoru ústavného súdu v posudzovanej veci predstavovala taký\nzávadný procesný postup, ktorým sa sťažovateľovi ako účastníkovi konania znemožnila\nrealizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva na účely\nochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Výklad, ktorý najvyšší súd uplatnil\npri posudzovaní prípustnosti dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP pri rozhodovaní\no dovolaní sťažovateľa, považuje ústavný súd za prehnane formalistický, ktorý vo svojich\n\n17\n\ndôsledkoch zasiahol do podstaty základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu a jeho\npráva na spravodlivé súdne konanie s účinkami denegationis iustitiae.\nNa tomto základe ústavný súd rozhodol, že najvyšší súd napadnutým uznesením\nporušil základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\nKeďže ústavný súd vyslovil, že napadnutým uznesením najvyššieho súdu v súvislosti\ns námietkou týkajúcou sa osobitnej poučovacej povinnosti a existencie vady majúcej\nza následok odňatie možnosti konať pred súdom došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nbolo bez právneho dôvodu, aby sa ústavný súd zaoberal osobitne námietkou sťažovateľa\no existencii vady spočívajúcej v odňatí možnosti konať pred súdom z dôvodu, že krajský\nsúd\n\nneprihliadol\n\nna\n\nsťažovateľom\n\nuskutočnenú\n\núpravu\n\noznačenia\n\nžalovaného.\n\nV konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci však aj táto skutočnosť bez osobitného\nvyhodnocovania podporuje z hľadiska naplnenia požiadavky spravodlivého súdneho\nrozhodovania záver ústavného súdu vyjadrený v bode 1 výroku tohto nálezu.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva na podľa čl. 46 ods. 3 ústavy\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu\nVo vzťahu k základnému právu na náhradu škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom garantovanému\nprostredníctvom čl. 46 ods. 3 ústavy ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre vyslovil,\nže nie je absolútne, ale v záujme zabezpečenia právnej istoty podlieha (čl. 46 ods. 4\nv spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy) zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jeho\nuplatnenie (III. ÚS 155/2011).\nZmyslom a účelom zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej\nmoci je ustanoviť v súlade s čl. 46 ods. 3 ústavy podmienky, za ktorých vzniká právo\nna náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či\n\n18\n\norgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom, a to spôsobom, ktorý\numožňuje odškodniť všetky prípady, v ktorých bola poškodenému spôsobená škoda takým\nrozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci, ktoré boli neskôr posúdené ako\nnezákonné.\nV konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci je celkom zjavná priama príčinná\nsúvislosť medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu a základným právom podľa čl. 46\nods. 3 ústavy. Ak ústavný súd už dospel k záveru, že vo veci sťažovateľa došlo prehnane\nformalistickým posúdením prípustnosti dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP\nnajvyšším súdom k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, tak nemohol dospieť k inému záveru vo vzťahu k namietanému porušeniu\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 3 ústavy, keďže sťažovateľovi bolo v dôsledku\ndenegationis iustitiae znemožnené vôbec si uplatňovať právo na náhradu škody, ktorá mu\npodľa jeho názoru vznikla v súvislosti s nezákonným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci (bod 1 výroku tohto nálezu).\nII.3 K namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20\nods. 1 ústavy a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu\nVo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 20\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu sa ústavný súd riadil princípom\nminimalizácie svojich zásahov do právomoci všeobecných súdov, rozhodnutia ktorých sú\nv konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy preskúmavané (IV. ÚS 303/04,\nIV. ÚS 64/2010).\nUvedené vyplýva z jeho subsidiárneho postavenia pri ochrane základných práv\na slobôd. Vychádzal pritom v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. II. ÚS 182/06,\nIV. ÚS 311/08) z toho, že v nadväznosti na vyslovenie porušenia základných práv podľa\nčl. 46 ods. 1 a 3 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu a jeho zrušením (pozri ďalej) sa otvára priestor na to, aby sa všeobecné\n\n19\n\nsúdy v ďalšom konaní samy vysporiadali s ochranou uvedených práv hmotného charakteru.\nVyslovením porušenia základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1\ndodatkového protokolu by zároveň ústavný súd prejudikoval samotné rozhodnutie\nvšeobecného súdu vo veci uplatneného nároku na náhradu škody z titulu nezákonného\nrozhodnutia orgánu verejnej moci.\nÚstavný súd preto tejto časti sťažnosti sťažovateľa nevyhovel, uprednostňujúc\nprávomoc všeobecného súdu na ochranu subjektívnych hmotných práv účastníkov konania\npred ich ochranou v konaní pred ústavným súdom (bod 4 výroku tohto nálezu).\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...\nÚstavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\nPodľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo\nsloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo\nopatrenie zruší.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti\nvyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\nNa účely zaistenia účinnej ochrany základných práv sťažovateľa zaručených ústavou\na práva zaručeného dohovorom ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie najvyššieho súdu\na vec mu vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku tohto nálezu).\nPodľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd právoplatné rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\n\n20\n\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\nV ďalšom konaní bude úlohou najvyššieho súdu postupovať spôsobom, ktorý bude\nústavne konformný a bude v súlade s právnymi názormi ústavného súdu vyslovenými\nv tomto náleze, a to v súvislosti s posúdením prípustnosti dovolania pre vadu spočívajúcu\nv absencii osobitnej poučovacej povinnosti majúcej za následok odňatie možnosti konať\npred súdom.\nÚstavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom právnym\nzástupcom Ľubomírom Samuelom prom. práv., Horná 27, Banská Bystrica.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľ si uplatnil úhradu trov konania v sume 303,16 €.\nÚstavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu\nzastúpenia a podanie sťažnosti) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1\npísm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení\n\nneskorších\n\npredpisov\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„vyhláška“).\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nvychádzal\n\npri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca\nhospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2015 (úkony právnej služby vykonané\nv roku 2016), ktorá bola 858 €.\nSťažovateľovi ústavný súd priznal za každý úkon sumu 143 €, čo predstavuje spolu\n286 €, a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony po 8,58 €. Celková suma úhrady\ntrov konania predstavuje sumu 303,16 € (bod 3 výroku tohto nálezu).\n\n21\n\nPriznanú úhradu trov konania je najvyšší súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového\nporiadku).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. januára 2017\n\n22", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-prípustnosť", "legitimácia-pasívna", "legitimácia-vecná", "náhrada škody (ujma)-nemajetková ujma", "legitimácia-pasívna", "legitimácia-vecná", "poučenie, poučovacia povinnosť-poučovacia povinnosť súdu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Cdo/161/2015", "guid": "d65e4df6-f0d0-4e5f-87c6-fc8fcf0edefc:55016209-c737-4109-ae6e-71c171db6c51", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bc1cc9d1-fd45-4e38-98ff-016b8be96229", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.540.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 540/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 540/2015 z 9. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-09", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.540.2015.1"}, {"guid": "ussr:039381b1-4707-4de1-bc62-03310c4d7780", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 223/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 223/2013 z 19. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-19", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:039381b1-4707-4de1-bc62-03310c4d7780"}, {"guid": "ussr:5b185bca-569a-4c3f-85af-e2c0a3adf760", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/2011 z 13. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-13", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5b185bca-569a-4c3f-85af-e2c0a3adf760"}, {"guid": "ussr:f9cd05ee-6a94-4554-a8a9-640344969add", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 64/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 64/2010 z 10. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-10", "citacie_n": 198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9cd05ee-6a94-4554-a8a9-640344969add"}, {"guid": "ussr:0bc6bd53-600b-4ef0-8ece-1290bc14c1c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 311/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 311/08 z 30. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-30", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0bc6bd53-600b-4ef0-8ece-1290bc14c1c3"}, {"guid": "ussr:baae17b0-3c20-4ca1-8dee-7481197a7071", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 154/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 154/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:baae17b0-3c20-4ca1-8dee-7481197a7071"}, {"guid": "ussr:b458c6e3-04b8-4531-b0cd-c69b53efdabb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 95/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 95/08 z 11. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-11", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b458c6e3-04b8-4531-b0cd-c69b53efdabb"}, {"guid": "ussr:bc382271-33e0-4282-8f31-feba2e9c9280", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 2/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 2/08 z 7. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-07", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc382271-33e0-4282-8f31-feba2e9c9280"}, {"guid": "ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/07 z 29. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-29", "citacie_n": 289, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d"}, {"guid": "ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 57/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 57/07 z 31. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-31", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2"}, {"guid": "ussr:21ca7018-7382-488b-b297-a45833efe7bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 182/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 182/06 z 5. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-05", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21ca7018-7382-488b-b297-a45833efe7bb"}, {"guid": "ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7"}, {"guid": "ussr:f1db4d37-b3b6-4f38-8553-c6b6b6552cf3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 96/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 96/07 z 10. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-10", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1db4d37-b3b6-4f38-8553-c6b6b6552cf3"}, {"guid": "ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 148/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/06 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee"}, {"guid": "ussr:c18b3555-ca73-44e0-85f3-590511559fe1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 83/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 83/06 z 7. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-07", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c18b3555-ca73-44e0-85f3-590511559fe1"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:a43968f9-56b7-4fda-b2e1-56c07fa6fe87", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 230/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 230/03 z 31. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-31", "citacie_n": 165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a43968f9-56b7-4fda-b2e1-56c07fa6fe87"}, {"guid": "ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 43/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 43/04 z 25. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-25", "citacie_n": 502, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:c0eb1697-12c9-400c-9259-11b45e0a2314", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/03 z 29. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-29", "citacie_n": 212, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0eb1697-12c9-400c-9259-11b45e0a2314"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:e2a9f6f4-76d1-41c6-8ba1-b44c538409bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 49/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 49/01 z 19. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-19", "citacie_n": 214, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2a9f6f4-76d1-41c6-8ba1-b44c538409bb"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:56489fc9-d0c0-412e-94dc-bf9ac51e2d0d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.35.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 35/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/98 z 5. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-05", "citacie_n": 563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.35.1998.1"}, {"guid": "d65e4df6-f0d0-4e5f-87c6-fc8fcf0edefc:55016209-c737-4109-ae6e-71c171db6c51", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1110226046.1", "spisova_znacka": "2Cdo/161/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/161/2015 z 13. 12. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-12-13", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1110226046.1"}, {"guid": "a81a73fa-739e-498f-9ec7-298c95393fe8:48b9555d-2ce7-4c6c-95ce-14d5b1cfb3df", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1110226046.1", "spisova_znacka": "8Co/511/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/511/2012 z 29. 9. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-09-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1110226046.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:260b3880-122b-4148-9ecb-990f0d8ed29a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.221.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 221/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 221/2025 z 12. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-12", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.221.2025.2"}, {"guid": "ussr:7ad51cea-d98a-47e9-9b0c-c02b959caf02", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.313.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 313/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 313/2025 z 29. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.313.2025.1"}, {"guid": "ussr:4493e908-0a61-4f2c-b31d-b2f4a46674c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.418.2024.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 418/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 418/2024 z 2. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-02", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.418.2024.2"}, {"guid": "ussr:1583962b-f9c1-48d5-a3ab-3770844b30be", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.215.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 215/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 215/2023 z 18. 7. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-07-18", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.215.2023.2"}, {"guid": "ussr:a908df40-9b2f-465f-8806-d18d6698e2f0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.227.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 227/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 227/2023 z 10. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.227.2023.1"}, {"guid": "ussr:b1763535-915c-4ab6-acd0-7f6443608715", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.186.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 186/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 186/2023 z 13. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.186.2023.1"}, {"guid": "ussr:4803df90-dd29-4869-ae91-402a1b22e6c9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.36.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 36/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 36/2023 z 12. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-12", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.36.2023.2"}, {"guid": "ussr:8b9c4e2e-2540-4c44-972f-6545967dcb6a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.99.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 99/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 99/2023 z 16. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.99.2023.1"}, {"guid": "ussr:6599a403-70f3-4ec3-8498-bee940d8e6ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.302.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 302/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 302/2021 z 11. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-11", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.302.2021.1"}, {"guid": "ussr:a49ab557-b798-4d63-bf77-acfd142e3975", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.447.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 447/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 447/2022 z 17. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-17", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.447.2022.1"}, {"guid": "ussr:8ac695f7-8dde-4616-b22c-4c92faba2c19", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.394.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 394/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 394/2020 z 15. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.394.2020.1"}, {"guid": "ussr:51171b6d-b72d-4e49-aaf3-c524e9ffd3ee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.260.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 260/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 260/2020 z 5. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-05", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.260.2020.2"}, {"guid": "ussr:934d131e-06b5-4914-aece-8d248afc5743", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.342.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 342/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 342/2020 z 24. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.342.2020.2"}, {"guid": "ussr:6b8afbf5-6bd6-4117-ba03-4419548e5ab5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.409.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 409/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 409/2020 z 27. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.409.2020.1"}, {"guid": "ussr:a1ced029-30ad-4fa8-a6e1-5f6ac787e861", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.261.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 261/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 261/2019 z 27. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-27", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.261.2019.1"}, {"guid": "ussr:f9feedb2-b804-4514-8f61-6446f1f8c2c0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.68.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 68/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 68/2020 z 23. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.68.2020.2"}, {"guid": "ussr:84286231-07d7-4f88-9614-ea3537e3cc64", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.17.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 17/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 17/2020 z 16. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.17.2020.1"}, {"guid": "ussr:d870a8a8-fb2a-4889-b351-3b6e114c4923", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.293.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 293/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 293/2018 z 17. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-17", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.293.2018.2"}, {"guid": "ussr:b26c3174-c849-4965-92cd-e87e3b734419", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.540.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 540/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 540/2018 z 9. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-09", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.540.2018.1"}, {"guid": "ussr:87e1f733-bd23-417c-a49c-599e7d5dd731", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.362.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 362/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 362/2017 z 15. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.362.2017.1"}, {"guid": "58e1b78f-475c-45f3-a529-b1d795ca9a3d:0202c621-f18f-468e-a1f9-d43ac38e1def", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8123203648.1", "spisova_znacka": "8Cdo/156/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/156/2024 z 21. 4. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-04-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8123203648.1"}, {"guid": "ed4b656c-c12c-43ac-a063-2ec54d323202:9bdf949c-49ab-4c52-be1b-ad62385d1b4c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8123201426.1", "spisova_znacka": "1Cdo/134/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/134/2024 z 31. 3. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8123201426.1"}, {"guid": "054fb12a-a3ac-4bc6-b5bb-aa81feff4909:f75c8857-9f61-4a7a-82d7-5e8dd62208e8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:4308206823.2", "spisova_znacka": "7Cdo/159/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/159/2023 z 16. 10. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-10-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:4308206823.2"}, {"guid": "a01162aa-0a4e-4708-9fb6-fc84c40ade94:b5088ada-0612-4f20-99b1-ba64db10866a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1520206161.1", "spisova_znacka": "7Cdo/72/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/72/2024 z 28. 8. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-08-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1520206161.1"}, {"guid": "d7570bab-3969-47e5-92b7-ae375df5417f:6caf21c1-f373-4a71-98b8-a242e8b6a0dd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:3121205797.1", "spisova_znacka": "2ObdoK/5/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoK/5/2023 z 24. 10. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-10-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:3121205797.1"}, {"guid": "f3d33c40-2b10-45a6-976e-501ed064e323:b0ecf6ba-f224-411a-ad6b-b0f3615ae3cb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1419203224.1", "spisova_znacka": "4Cdo/74/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/74/2023 z 25. 4. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-04-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1419203224.1"}, {"guid": "fe979d0d-cbf5-493f-b1fe-4984a1f39afd:0059907d-c12e-4640-b37f-d70df4f4acb9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:1115224542.1", "spisova_znacka": "2Cdo/227/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/227/2021 z 23. 8. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-08-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:1115224542.1"}, {"guid": "e5438545-65db-40dc-b550-6ef88b826982:5a353f5e-39cf-4969-b67a-c5cc1f984086", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6218202897.2", "spisova_znacka": "6Cdo/104/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/104/2020 z 28. 9. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-09-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6218202897.2"}, {"guid": "21d934d2-0283-4d0b-81fe-d5de251b7eda:6207b349-7b23-4df6-9536-34dd20ffd4c6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1107218000.2", "spisova_znacka": "3Cdo/183/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/183/2019 z 28. 4. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-04-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1107218000.2"}, {"guid": "69efdabb-dc9a-4c06-910c-e58960f4140e:a6815ddf-7e23-43e2-a6e0-e7b083aca21c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5017200164.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/37/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/37/2017 z 26. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5017200164.1"}]}