{"guid": "ussr:2935fc3f-3d6d-40d3-9c99-1ff2ba96ac45", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.674.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 674/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 674/2016 z 14. 12. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 14. decembra 2016, sp. zn. II. ÚS 674/2016, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.674.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2016-12-14", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "nazov": "čl. 8 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-1", "nazov": "čl. 41 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "nazov": "čl. 41 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-41", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2935fc3f-3d6d-40d3-9c99-1ff2ba96ac45", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.674.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.674.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.674.2016.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 674/2016-38\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. decembra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti\n, zastúpeného advokátkou\nJUDr. Ivetou Kalinovou, Cukrová 14, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojich\nzákladných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 1 a 4 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Em 1/2012,\nza účasti Okresného súdu Michalovce, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd v spojení so základným právom na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, základným právom na ochranu rodičovských práv podľa čl. 41 ods. 1 a 4 Ústavy\nSlovenskej republiky a právom na rešpektovanie rodinného života podľa čl. 8 Dohovoru\n\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Michalovce\nv konaní vedenom pod sp. zn. 17 Em 1/2012 p o r u š e n é b o l i .\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume\n\n4 000 € (slovom štyritisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Michalovce p o v i n n ý zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Okresný súd Michalovce j e p o v i n n ý uhradiť\ntrovy konania v sume 454,74 € (slovom štyristopäťdesiatštyri eur a sedemdesiatštyri centov)\nna účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Ivety Kalinovej, Cukrová 14, Bratislava, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. februára\n2016 doručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Kalinovou,\nCukrová 14, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19\nods. 2, čl. 41 ods. 1 a 4 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Michalovce (ďalej aj „okresný súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 17 Em 1/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\nZo sťažnosti, z jej príloh a zo spisu okresného súdu sp. zn. 17 Em 1/2012 vyplýva, že\nsťažovateľ bol v procesnom postavení navrhovateľa účastníkom napadnutého konania,\nktorého predmetom bol súdny výkon rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I sp. zn.\n1 P 50/2011 z 1. júla 2011, ktorým bol v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave\n\n2\n\nsp. zn. 20 CoP 57/2011 z 26. októbra 2011 nariadený návrat maloletých detí\n(spolu ďalej aj „maloleté\ndeti“), do Írska ako krajiny ich obvyklého pobytu.\nSťažovateľ vo svojej sťažnosti podanej ústavnému súdu okrem iného uvádza:\n„... Dňa 31. 1. 2011 sťažovateľ doručil Okresnému súdu Bratislava I návrh na\nnariadenie návratu maloletých detí\n\nna územie ich obvyklého pobytu do\n\nÍrska. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 1. 7. 2011, č. k. 1 P/50/2011 nariadil\nnávrat maloletých detí\n\nna územie a pod jurisdikciu krajiny ich obvyklého\n\npobytu do Írska.\n... Keďže matka na žiadosť sťažovateľa, aby mu odovzdala deti, nereagovala\na dobrovoľne neplnila vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, dňa 1. 2.\n2012 poslal sťažovateľ Okresnému súdu Michalovce návrh na súdny výkon rozhodnutia\no nariadenie návratu maloletých detí. Konaniu bola pridelená spis. značka 17 Em/1/2012.\nDňa 13. 2. 2012 Okresný súd Michalovce vyzval matku na podrobenie sa\na rešpektovanie povinností vyplývajúcich z rozhodnutí Okresného súdu Bratislava I zo dňa\n1. 7. 2011 č. k. 1 P/50/2011 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa\n26. 10. 2011 č. k. 20 CoP/57/2011. Matka na výzvu nereagovala.\nDňa 1. 3. 2012 matka podala návrh na prerušenie konania na Okresnom súde\nMichalovce s odôvodnením, že podala podnet na podanie mimoriadneho dovolania na\nNajvyšší súd Slovenskej republiky Generálnym prokurátorom Slovenskej republiky. Okresný\nsúd Michalovce konanie o výkon rozhodnutia prerušil uznesením zo dňa 26. 3. 2012.\nDňa 12. 7. 2012 podal sťažovateľ Okresnému súdu Michalovce návrh na\npokračovanie v konaní.\nDňa 14. 8. 2012 Okresný súd Michalovce uznesením zrušil uznesenie o prerušení\nvýkonu rozhodnutia vydané Okresným súdom Michalovce dňa 26. 3. 2012 pod\nč. k. 17 Em/1/2012.\nDňa 18. 10. 2012 Okresný súd Michalovce uznesením zamietol návrh na súdny výkon\nrozhodnutia o nariadenie návratu maloletých detí...\nKrajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 26. 6. 2013, č. k. 8 CoP/521/2012-145,\nuznesenie prvostupňového súdu potvrdil.\n\n3\n\nDňa 22. 10. 2013 sťažovateľ podal na Ústavný súd Slovenskej republiky... sťažnosť...\nÚstavný súd nálezom zo dňa 27. 5. 2015, č. k. II. ÚS 361/2014-49, rozhodol tak, že\nzákladné práva\n\npodľa čl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods.\n\n1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 dohovoru uznesením Krajského súdu v Košiciach\nč. k. 8 CoP 521/2012-145 z 26. júna 2013 porušené boli.\nÚstavný súd uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 8 CoP 521/2012-145\nz 26. júna 2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n... Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 3. 8. 2015, č. k. 8 CoP/330/2015-175\nzrušil uznesenie Okresného súdu Michalovce z 18. 10. 2012, č. k. 17 Em/1/2012-119, a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie. Okresnému súdu Michalovce bolo uznesenie krajského súdu\ndoručené dňa 18. 8. 2015.\nKeďže Okresný súd Michalovce vo veci č. k. 17 Em/1/2012 nekonal, sťažovateľ\nposlal dňa 14. 1. 2016 predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Okresný\nsúd Michalovce na túto sťažnosť do dnešného dňa neodpovedal, ani vo veci nekoná.“\nV časti namietaného porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľ odôvodňuje sťažnosť najmä takto:\n«Od podania návrhu na Okresnom súde Michalovce dňa 1. 2. 2012 do dnešného dňa\nuplynuli 4 roky. Odo dňa doručenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach Okresnému súdu\nMichalovce dňa 18. 8. 2015 uplynulo 6 mesiacov, počas ktorých okresný súd nekonal.\n... Prieťahy v konaní treba posudzovať ako celok od začiatku konania dňa 1. 2. 2012,\nkedy bol podaný návrh na súdny výkon rozhodnutia o nariadenie návratu maloletých detí na\nokresnom súde. Súdny systém počas štyroch rokov spôsoboval prieťahy v konaní, ktoré sú\nv prípade konania o návrat maloletých detí neospravedlniteľné a v skutočnosti plynutie času\n„rieši“ situáciu za účastníkov konania aj za rozhodnutia súdov.\nPokiaľ by sa mali posudzovať prieťahy v konaní až od doručenia uznesenia\nKrajského súdu v Košiciach Okresnému súdu Michalovce, aj v takom prípade ide o prieťahy\nvzhľadom na šesťmesačnú nečinnosť súdu, keďže ako skonštatoval európsky súd, konanie\no návrat maloletých detí vrátane konania o výkon rozhodnutia vyplývajúci z tohto konania,\nje prednostným konaním.»\n\n4\n\nSťažovateľ vo svojej sťažnosti ďalej uvádza:\n„Sťažovateľ namieta, že bolo porušené jeho právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života podľa článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života podľa článku 8\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na ochranu rodičovstva\na na starostlivosť o deti a ich výchovu podľa čl. 41 ods. 1 a 4 Ústavy SR.\nUvedené práva boli porušené tým, že sťažovateľovi bola postupom súdov odňatá\nmožnosť starať sa osobne o svoje maloleté deti napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu.\n... Sťažovateľ je toho názoru, že právo na rešpektovanie jeho súkromného\na rodinného života nebolo chránené účinnými spôsobom, ako to vyžaduje ústava a dohovor.\nSťažovateľovi bolo porušené právo na rešpektovanie jeho rodinného života tým, že mu bola\nodňatá možnosť starať sa osobne o svoje maloleté deti napriek právoplatnému rozhodnutiu\nsúdu.\nKeďže postupom Okresného súdu Michalovce sťažovateľ nemohol vykonávať svoje\nrodičovské práva a povinnosti, bolo tým porušené aj jeho právo na ochranu rodičovstva\npodľa čl. 41 ods. 1 ústavy a právo na starostlivosť o deti a ich výchovu podľa čl. 41 ods. 4\nústavy.\n... V danom prípade je nesporné, že dĺžka konania o návrat dieťaťa mala rozhodujúci\nvplyv na kvalitu rodinného života sťažovateľa, pretože kvôli trvajúcemu premiestneniu\ndieťaťa bol v podstatnej miere obmedzený vo výkone rodičovských práv.“\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti potom sťažovateľ navrhuje, aby\nústavný súd takto rozhodol:\n„1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod spis. zn.\n17 Em/1/2012 porušené bolo.\n2. Právo\n\nna ochranu pred neoprávneným zasahovaním do\n\nsúkromného a rodinného života podľa článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života podľa článku 8. Dohovoru\n\n5\n\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na ochranu rodičovstva a na\nstarostlivosť o deti a ich výchovu podľa čl. 41 ods. 1 a 4 Ústavy SR postupom Okresného\nsúdu Michalovce v konaní vedenom pod spis. zn. 17 Em/1/2012 porušené bolo.\n3. Okresnému súdu Michalovce sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n17 Em/1/2012 konal bez zbytočných prieťahov.\n4. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20.000,- €.\n5. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia...“\nUznesením sp. zn. II. ÚS 674/2016 z 8. septembra 2016 ústavný súd prijal sťažnosť\nsťažovateľa na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“).\nÚstavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 17 Em 1/2012 zistil tento\npriebeh napadnutého konania:\n1. Dňa 6. februára 2012 sťažovateľ ako otec maloletých detí podal okresnému súdu\nnávrh na výkon uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1 P 50/2011 z 1. júla 2011\nv spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 20 CoP 57/2011 z 26. októbra\n2011 (spolu ďalej aj „rozhodnutie o nariadení návratu maloletých detí do krajiny ich\nobvyklého pobytu“).\n2. Dňa 9. februára 2012 okresný súd vyzval povinnú (matku maloletých, pozn.) na\npodrobenie sa a rešpektovanie povinností vplývajúcich jej z rozhodnutia o nariadení návratu\nmaloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu.\n3. Dňa 10. februára 2012 okresný súd ustanovil za opatrovníka maloletých detí Úrad\npráce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce (ďalej len „ÚPSVaR Michalovce“).\n4. Dňa 14. februára 2012 okresný súd požiadal o súčinnosť ÚPSVaR Michalovce.\n5. Dňa 1. marca 2012 povinná podala návrh na prerušenie konania z dôvodu, že\npodala podnet generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny\nprokurátor“) na podanie mimoriadneho dovolania proti rozhodnutiu o nariadení návratu\nmaloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu.\n\n6\n\n6. Dňa 16. marca 2012 povinná doplnila svoj návrh na prerušenie konania.\n7. Dňa 22. marca 2012 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu povinnej na\nzabezpečenie doručenia výzvy na podrobenie sa a rešpektovanie povinností vyplývajúcich\njej z rozhodnutia o nariadení návratu maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu,\nkeďže povinná si výzvu okresného súdu k uvedenému dňu neprevzala.\n8. Dňa 26. marca 2012 okresný súd uznesením (právoplatným 3. mája 2012) konanie\nprerušil.\n9. Dňa 10. apríla 2012 povinná podala vyjadrenie vo veci.\n10. Dňa 23. apríla 2012 okresný súd po doplnení potrebného počtu rovnopisov\nprávnou zástupkyňou povinnej zaslal vyjadrenie povinnej právnej zástupkyni oprávneného\n(sťažovateľa) a ÚPSVaR Michalovce.\n11. Dňa 18. júla 2012 sťažovateľ ako oprávnený prostredníctvom právnej zástupkyne\npodal návrh na pokračovanie v konaní z dôvodu odloženia podnetu povinnej na podanie\nmimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom.\n12. Dňa 30. júla 2012 okresný súd požiadal právnu zástupkyňu povinnej a Krajskú\nprokuratúru v Bratislave o vyjadrenie, akým spôsobom bol vybavený podnet povinnej na\npodanie mimoriadneho dovolania proti rozhodnutiu o nariadení návratu maloletých detí do\nkrajiny ich obvyklého pobytu.\n13. Dňa 7. augusta 2012 Krajská prokuratúra v Bratislave okresnému súdu oznámila,\nže podnet povinnej na podanie mimoriadneho dovolania bol odložený prípisom sp. zn.\nKc 343/11 z 20. februára 2012.\n14. Dňa 14. augusta 2012 okresný súd zrušil svoje uznesenie o prerušení konania.\n15. Dňa 18. októbra 2012 okresný súd uznesením č. k. 17 Em 1/2012-119 návrh\noprávneného na výkon rozhodnutia o nariadenie návratu maloletých detí zamietol.\n16. Dňa 19. novembra 2012 sťažovateľ podal proti uzneseniu okresného súdu\nz 18. októbra 2012 odvolanie.\n17. Dňa 13. decembra 2012 okresný súd po vyjadrení povinnej k odvolaniu\noprávneného predložil spis odvolaciemu Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský\nsúd“).\n18. Dňa 26. júna 2013 krajský súd uznesením č. k. 8 Cop 521/2012-145 potvrdil\nodvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu z 18. októbra 2012.\n\n7\n\n19. Dňa 22. júna 2015 bol krajskému súdu doručený nález ústavného súdu č. k.\nII. ÚS 361/2014-49 z 27. mája 2015, ktorým bolo okrem iného zrušené uznesenie krajského\nsúdu č. k. 8 Cop 521/2012-145 z 26. júna 2013 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.\n20. Dňa 3. augusta 2015 krajský súd uznesením č. k. 8 CoP 330/2015-175 zrušil\nuznesenie okresného súdu č. k. 17 Em 1/2012-119 z 18. októbra 2012 a vec mu vrátil na\nďalšie konanie.\n21. Dňa 18. augusta 2015 krajský súd zaslal okresnému súdu uznesenie z 3. augusta\n2015.\n22. Dňa 28. septembra 2015 zákonná sudkyňa dala pokyn na doručenie uznesenia\nkrajského súdu účastníkom konania.\n23. Dňa 5. októbra 2015 okresný súd vyzval povinnú a ÚPSVaR Michalovce na\nsúčinnosť v zmysle pokynov krajského súdu.\n24. Dňa 27. októbra 2015 povinná prostredníctvom právnej zástupkyne podala\nvyjadrenie vo veci, požiadala o predĺženie lehoty na predloženie požadovaných dokladov\na navrhla prerušenie konania až do právoplatného skončenia konania o úprave práv\na povinností k maloletým deťom vedeného Okresným súdom Michalovce pod sp. zn.\n15 P 233/2014, v ktorom boli predbežným opatrením z 5. novembra 2014 maloleté deti\núčastníkov zverené do jej osobnej starostlivosti.\n25. Dňa 16. novembra 2015 okresný súd doručil vyjadrenie povinnej z 27. októbra\n2015 právnej zástupkyni sťažovateľa a ÚPSVaR Michalovce. Toho istého dňa povinná\ndoručila okresnému súdu požadované písomné doklady.\n26. Dňa 20. novembra 2015 ÚPSVaR Michalovce podal vyjadrenie vo veci, v ktorom\nokrem iného navrhol vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru detskej\npsychológie.\n27. Dňa 26. januára 2016 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu povinnej na\npredloženie\na\n\noriginálov\n\nlekárskych\n\nspráv\n\no\n\nzdravotnom\n\nstave\n\nmaloletých\n\ndetí\n\npožiadal o vyjadrenie, aký je aktuálny zdravotný stav maloletých\n\ndetí.\n28. Dňa 8. februára 2016 právna zástupkyňa povinnej doručila okresnému súdu ním\npožadované písomné doklady.\n\n8\n\n29. Dňa 3. marca 2016\n\npodala okresnému súdu vyjadrenie\n\no zdravotnom stave maloletých.\n30. Dňa 15. apríla 2016 okresný súd uznesením č. k. 17 Em 1/2012-315 návrh\noprávneného na súdny výkon rozhodnutia o nariadenie návratu maloletých detí zamietol.\n31. Dňa 13. mája 2016 oprávnený podal proti uzneseniu okresného súdu z 15. apríla\n2016 odvolanie.\n32. Dňa 9. júna 2016 okresný súd (po doručení odvolania právnej zástupkyni\npovinnej a UPSVaR Michalovce) predložil spis na rozhodnutie o odvolaní krajskému súdu.\nPodľa vyjadrenia predsedu okresného súdu sp. zn. 1 SprV 132/2016 z 3. októbra\n2016 krajský súd o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 15. apríla 2016\nrozhodol uznesením z 3. augusta 2016 tak, že rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.\nV nadväznosti na toto vyjadrenie ústavný súd pri príprave rozhodovania o sťažnosti zistil,\nže uznesenie okresného súdu č. k. 17 Em 1/2012-315 z 15. apríla 2016, ktorým bol návrh\nsťažovateľa na súdny výkon rozhodnutia o nariadení návratu maloletých detí zamietnutý,\nv spojení s uznesením krajského súdu č. k. 8 CoP 199/2016-334 z 3. augusta 2016\nnadobudlo právoplatnosť 22. augusta 2016.\nK sťažnosti sťažovateľa sa ešte pred jej prijatím na ďalšie konanie po\npredchádzajúcej výzve ústavného súdu vyjadril predseda okresného súdu, pričom vo svojom\nprípise sp. zn. 1 SprV 132/2016 zo 4. mája 2016 okrem iného uviedol:\n„Porušovanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov spôsobené\nOkresným súdom Michalovce sťažovateľ časovo vymedzuje na obdobie od 18. 8. 2015 /od\ndoručenia zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach/ do podania predmetnej\nsťažnosti. Keďže sa spisový materiál veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn.\n17 Em 1/2012 v súčasnej dobe nachádza na Ministerstve spravodlivosti SR, pri spracovaní\ntohto stanoviska som vychádzal z vyjadrenia zákonnej sudkyne a zo záznamov o úkonoch\nsúdu vyznačených v elektronickom súdnom registri.\n... Z vyššie uvedeného chronologického prehľadu procesných úkonov súdu, po\nvrátení veci z odvolacieho súdu je zrejmé, že vo veci boli vykonávané úkony smerujúce\nk rozhodnutiu o predmetnom návrhu na súdny výkon rozhodnutia. Efektivitu týchto úkonov\n\n9\n\nako aj časové intervaly medzi týmito úkonmi súdu však hodnotím tak, že zákonná sudkyňa\nmohla v súčinnosti s vyššou súdnou úradníčkou postupovať efektívnejšie a na základe\ntakéhoto plynulejšieho a efektívnejšieho postupu mohlo byť o návrhu rozhodnuté skôr, ako\ntakmer po 8 mesiacoch od doručenia spisu z odvolacieho súdu. V tejto súvislosti je však\npotrebné objektívne vyhodnotiť aj fakt, že požadované písomné podklady, ktoré museli byť\nzákonnou sudkyňou vyžiadané v dôsledku jej viazanosti právnym názorom odvolacieho\nsúdu, neboli súdu predkladané v uložených sudcovských lehotách. Aj z tohto dôvodu\ndochádzalo k predlžovaniu časových úsekov medzi jednotlivými úkonmi súdu.\nK namietanému porušeniu práva sťažovateľa na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života, práva na rešpektovanie jeho súkromného\nrodinného života a práva na ochranu rodičovstva a starostlivosti o deti a ich výchovu\nuvádzam, že z doterajšieho dôkazného stavu sa javí, že sťažovateľovi nebola spôsobená\nujma spočívajúca v pocitoch neistoty a krivdy, ktoré mali byť vyvolané postupom súdu, ako\naj ujmy spôsobenej absenciou jeho kontaktu s maloletými deťmi. Sťažovateľ síce namietal,\nže sa nemohol osobne stretávať a starať sa o maloleté deti, avšak z vyjadrenia zákonnej\nsudkyne vyplýva, že dôkazný stav nasvedčuje tomu, že sťažovateľ dlhodobo neprejavuje\no maloleté deti skutočný záujem, deti ho nepoznajú a za svojho otca považujú manžela\nmatky. Sťažovateľ od roku 2011 maloleté deti nenavštívil a nezaujímal sa o ne ani\nprostredníctvom kontaktu cez sociálne siete, prípadne telefonicky. Zákonná sudkyňa\nuviedla, že jej fakticky nie je ani známy aktuálny pobyt sťažovateľa, nakoľko z relácii\npoštového doručovateľa vyplýva, že sťažovateľ na jedinej súdu známej adrese nie je známy\na jeho právna zástupkyňa aktuálnu adresu sťažovateľa súdu neoznámila. Takisto plnenie\nvyživovacej povinnosti zo strany sťažovateľa sa realizuje prostredníctvom súdneho\nexekútora.“\nSťažovateľ po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie v reakcii na vyjadrenia okresného\nsúdu vo svojom podaní z 21. októbra 2016 okrem iného uviedol:\n«Predseda Okresného súdu Michalovce vo svojom stanovisku uviedol, že sťažovateľ\nčasovo vymedzuje porušovanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov na\nobdobie od 18. 8. 2015. Sťažovateľ však v ústavnej sťažnosti jednoznačne poukázal na to, že\nprieťahy v konaní treba posudzovať ako celok od začiatku konania dňa 1. 2. 2012, kedy bol\n\n10\n\npodaný návrh na súdny výkon rozhodnutia o nariadenie návratu maloletých detí na\nokresnom súde. Súdny systém spôsoboval prieťahy v konaní, ktoré sú v prípade konania\no návrat maloletých detí neospravedlniteľné a v skutočnosti plynutie času „rieši“ situáciu\nza účastníkov konania.\nKrajský súd v Košiciach v uznesení zo dňa 3. 8. 2015, č. k. 8 CoP/330/2015-175,\nuviedol: „je nevyhnutné zistiť všetky relevantné skutočnosti pre nariadenie výkonu\nrozhodnutia, t. j. kde a u koho sa maloleté deti nachádzajú, aký je ich súčasný zdravotný\nstav a so zreteľom na tento, či je možný ich okamžitý prípadne v akej lehote návrat do\nkrajiny obvyklého pobytu.“\nZ uvedeného nevyplýva povinnosť zákonnej sudkyne žiadať od Úradu práce,\nsociálnych vecí a rodiny Michalovce o prešetrenie rodinných pomerov, ani o psychologické\nvyšetrenie maloletých detí. Podľa záverov Krajského súdu v Košiciach, ktorým vrátil vec\nokresnému súdu, mal Okresný súd Michalovce zisťovať len to, kde sa maloleté deti\nnachádzajú, aký je ich zdravotný stav apo tomto zistení nariadiť okamžitý návrat do krajiny\nobvyklého pobytu, prípadne vzhľadom na možný prechodný zhoršený zdravotný stav takýto\nnávrat posunúť na neskorší vhodný čas. Zákonná sudkyňa teda postupovala nad rámec\npokynov krajského súdu, čím svojvoľne rozšírila dokazovanie, ktoré malo za následok\nďalšie prieťahy v konaní.\nPredseda Okresného súdu Michalovce v stanovisku uviedol, že zákonná sudkyňa dala\ndňa 28. 9. 2015, teda viac ako mesiac po doručení uznesenia Krajského súdu v Košiciach,\npokyn vyššej súdnej úradníčke a následne „boli vykonané dôkazy, ktoré nariadil doplniť\nKrajský súd v zrušujúcom uznesení“. Poukazujem na to, že okresný súd urobil prvý úkon až\n5. 10 .2015, kedy vyzval právnu zástupkyňu povinnej na podanie správy o zdravotnom stave\nmaloletých detí, pričom uznesenie krajského súdu bolo okresnému súdu doručené už\n18. 8. 2015. Od výzvy právnej zástupkyne povinnej po doručenie originálov lekárskych\nspráv preukazujúcich zdravotný stav maloletých detí dňa 8. 2. 2016 prešli ďalšie štyri\nmesiace. Okresný súd však pravdepodobne čakal na doručenie správy zo psychologického\nvyšetrenia maloletých detí, na čo nebol krajským súdom zaviazaný.\nČo sa týka posúdenia namietaného porušenia práva sťažovateľa na ochranu pred\nneoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, práva na rešpektovanie\njeho súkromného a rodinného života, práva na ochranu rodičovstva a práva na\n\n11\n\nstarostlivosť o deti a ich výchovu, tvrdenie predsedu okresného súdu, respektíve vyjadrenie\nzákonnej sudkyne, že sťažovateľ od roku 2011 maloleté deti nenavštívil, nezodpovedá\nskutočnosti, keďže sťažovateľ sa o maloleté deti zaujímal a niekoľkokrát sa s nimi chcel\nstretnúť.\nPokiaľ sa okresný súd obrátil na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce\no prešetrenie rodinných pomerov, tento mal okresný súd informovať o tom, že sťažovateľ\nžiadal v máji 2013 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce o súčinnosť pri\nrealizovaní styku s jeho maloletými deťmi, keďže sa niekoľkokrát snažil navštíviť maloleté\ndeti v Klokočove, avšak matka mu dlhodobo bráni v styku a odmieta mu umožniť telefonický\nstyk s deťmi. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce listom zo dňa 30. 5. 2013\ninformoval sťažovateľa o šetrení v rodine matky, avšak súčinnosť mu neposkytol.\n... Z uvedeného je zrejmé, že zákonná sudkyňa vychádzala len z tvrdení povinnej,\npričom sťažovateľa o tom neinformovala a nedala mu tak možnosť vyjadriť sa. Sťažovateľ\nbol pritom po celý čas zastúpený advokátkou. Postup zákonnej sudkyne nasvedčuje tomu, že\nsa uspokojila s tvrdeniami matky a nepreverovala si na Úrade práce, sociálnych vecí\na rodiny Michalovce ani u sťažovateľa pravdivosť takýchto jednostranných informácií.\nSťažovateľ navyše nebol informovaný o úkonoch okresného súdu a nemohol sa\nk dôkazom, ktoré produkovala povinná, vyjadriť. Okresný súd komunikoval len s povinnou,\nso sťažovateľom však nie, a žiadne dôkazy, ktoré povinná predložila, sťažovateľovi\nnedoručil na vyjadrenie, ani ho o nich neinformoval.»\nVzhľadom na oznámenia predsedu okresného súdu z 3. októbra 2016 a právnej\nzástupkyne sťažovateľa z 21. októbra 2016, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne\npojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od\nústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\n\n12\n\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľ sa v posudzovanej veci domáha vyslovenia porušenia svojho základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj porušenia práva na prejednanie jeho\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nSťažovateľ zároveň v priamej príčinnej súvislosti s namietaným porušením svojho\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na\nprejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote, namieta aj porušenie svojho základného\npráva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života\npodľa čl. 19 ods. 2 ústavy, základného práva na ochranu rodičovstva a na ochranu\nrodičovských práv podľa čl. 41 ods. 1 a 4 ústavy, ako aj práva na ochranu rodinného života\npodľa čl. 8 dohovoru.\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní\nÚstavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre\nľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).\nPri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy vychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\n„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\n\n13\n\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04).\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu a sudcu do 30. júna 2016 vyplývala z ustanovení zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (najmä z § 6, § 100\nods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1) a s účinnosťou od 1. júla 2016 aj vo vzťahu k výkonu\nrozhodnutia vo veciach maloletých vyplýva zo zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný\nmimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), najmä z jeho čl. 5 ods. 2 a čl. 12. Podľa čl. 5\nods. 2 CMP súd postupuje z úradnej povinnosti na základe zákona na účely prejednania\na rozhodnutia veci tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Podľa čl. 12 CMP súd\npostupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza\nzbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania\núčastníkov konania a iných osôb.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade\nso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje\ntri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),\nsprávanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade\ns judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria\nprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre\nsťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií\nposudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.\n\n14\n\n1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd\nkonštatuje, že konanie o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých tvorí štandardnú\na pomerne početnú súčasť rozhodovacej činnosti súdov, pričom napriek špecifickej povahe\ntakéhoto konania vyžadujúcej citlivý prístup orgánov verejnej moci ho v zásade nemožno\npovažovať za zložitú vec. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že ani\nokresný súd vo svojich vyjadreniach k sťažnosti netvrdil, že v danom prípade ide o právne\nalebo skutkovo zložitú vec. Zložitosť veci preto ústavný súd nepovažuje za skutočnosť,\nktorá by podstatnou mierou prispela k celkovej dĺžke napadnutého konania.\nÚstavný súd pri posudzovaní označeného kritéria prihliadol aj na význam predmetu\nkonania pre sťažovateľa, ktorý sa v napadnutom konaní domáhal výkonu právoplatného\na vykonateľného rozhodnutia súdu, ktorým bol nariadený návrat jeho dvoch maloletých detí\ndo krajiny ich obvyklého pobytu. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že napadnuté\nkonanie malo vzhľadom na svoju povahu pre sťažovateľa mimoriadny význam, keďže jeho\nvýsledok mal podstatný vplyv na možnosť riadneho výkonu rodičovských práv a povinností\nsťažovateľa.\n2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či\nv konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Z obsahu\nvyžiadaného spisu okresného súdu nevyplýva, že by celková dĺžka napadnutého konania\nbola negatívne ovplyvnená správaním sťažovateľa. Správanie povinnej (matky maloletých\ndetí) na druhej strane malo zjavne negatívny vplyv na dĺžku napadnutého konania\n(prerušenie konania na základe jej návrhu odôvodneného podaním podnetu generálnemu\nprokurátorovi na podanie mimoriadneho dovolania proti rozhodnutiu, ktoré bolo podkladom\nna výkon rozhodnutia, riadne neprevzatie doručovanej zásielky, žiadosti o predĺženie lehôt\nna predloženie písomných podkladov). V tejto súvislosti však ústavný súd zdôrazňuje, že\nbolo predovšetkým zodpovednosťou vo veci konajúceho okresného súdu, aby sa\nvysporiadal so všetkými uplatnenými procesnými návrhmi a postupmi účastníkov tak, aby\nbola naplnená z povahy predmetu napadnutého konania vyplývajúca požiadavka na\nurýchlené rozhodnutie veci. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že\n\n15\n\nsprávaním sťažovateľa, ale ani povinnej ako účastníkov napadnutého konania nemožno\nospravedlňovať zjavne neprimeranú celkovú dĺžku napadnutého konania.\n3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný\nsúd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy\nv konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho\nneefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej\nneistoty účastníkov konania (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\nÚstavný súd v súvislosti s preskúmaním postupu okresného súdu v napadnutom\nkonaní v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že posudzoval celý priebeh napadnutého\nkonania, teda aj štádium konania pred zrušením právoplatného uznesenia krajského súdu\nč. k. 8 CoP 521/2012-145 z 26. júna 2013, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu\nč. k. 17 Em 1/2012-119 z 18. októbra 2012 o zamietnutí návrhu sťažovateľa na nariadenie\nvýkonu rozhodnutia, ku ktorému došlo nálezom ústavného súdu č. k. II. ÚS 361/2014-49\nz 27. mája 2015. Ústavný súd pri tom vychádzal z odôvodnenia označeného nálezu, podľa\nktorého zrušené uznesenie krajského súdu, ako aj s ním spoločne posudzované\npredchádzajúce uznesenie okresného súdu bolo výsledkom ústavne nekonformného výkladu\nvo veci aplikovaných právnych noriem, ktorý popieral ich účel a zmysel, čo viedlo\nk vysloveniu porušenia základných práv sťažovateľa podľa čl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 1 a 4\na čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. jeho práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 dohovoru označeným\nuznesením krajského súdu. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor\nvyslovený v jeho doterajšej judikatúre, podľa ktorého arbitrárne rozhodnutie všeobecného\nsúdu nemožno z ústavného hľadiska považovať za také, ktoré by účinným spôsobom\nodstraňovalo právnu neistotu účastníkov konania (m. m. III. ÚS 340/2015). Z uvedeného\ndôvodu ústavný súd považoval sa správne posudzovať napadnuté konanie okresného súdu\nako jeden celok o to viac, že v konaní o sťažnosti vedenej pod sp. zn. II. ÚS 361/2014\nsťažovateľ nenamietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\n\n16\n\nPri posudzovaní, či postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo\nk zbytočným prieťahom, bolo podľa názoru ústavného súdu nevyhnutné prihliadnuť tiež na\nosobitnú povahu napadnutého konania, v ktorom okresný súd rozhodoval o návrhu na súdny\nvýkon rozhodnutia, ktorým bol nariadený návrat maloletých detí do krajiny ich obvyklého\npobytu.\nOsobitosť výkonu rozhodnutí o návrate dieťaťa, ktoré bolo na územie Slovenskej\nrepubliky neoprávnene premiestnené alebo je na jej území neoprávnene zadržiavané,\nspočíva v špecifickej povahe týchto rozhodnutí, ktoré sú vydávané justičnými orgánmi\nSlovenskej republiky na základe prameňov medzinárodného práva, konkrétne Dohovoru\no občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej len „Haagsky\ndohovor“) a európskeho práva, konkrétne nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003\nz 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských\nveciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES)\nč. 1347/2000 (ďalej len „nariadenie rady“). Nútený výkon takéhoto rozhodnutia, aj keď je\nupravený v rámci výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých [§ 272 a nasl. Občianskeho\nsúdneho poriadku (do 30. júna 2016) a § 370 a nasl. CMP (od 1. júla 2016)], je špecifickým\ndruhom výkonu rozhodnutia. Ide o výkon rozhodnutia podľa medzinárodnej zmluvy, kedy\nje potrebné prihliadať na účel Haagskeho dohovoru a nariadenia rady. Účelom Haagskeho\ndohovoru a nariadenia rady je prioritne ochrana práv dieťaťa a jeho okamžitý návrat do\nkrajiny obvyklého pobytu (teda do pôsobnosti jeho zákonného sudcu), ako aj ochrana práv\ntoho z rodičov, ktorému sa neoprávneným premiestnením dieťaťa porušili jeho opatrovnícke\npráva. Vzťah nariadenia rady k Haagskemu dohovoru je komplementárny, teda vo vzťahoch\nmedzi členskými štátmi Európskej únie sa prednostne použije nariadenie rady pre rovnaký\nokruh otázok, ktoré rieši aj Haagsky dohovor (čl. 60 nariadenia rady); k tomu pozri aj nález\nsp. zn. II. ÚS 566/2016 zo 4. novembra 2016.\nŠpecifickosť výkonu rozhodnutia o nariadení návratu akcentuje aj dôvodová správa\nk návrhu zákona, ktorým sa súčasťou právneho poriadku stalo ustanovenie § 273a OSP\n(účinné od 1. januára 2002 do 30. júna 2016), v ktorej sa po odkaze na rozhodnutia podľa\nHaagskeho dohovoru uvádza, že „V týchto medzinárodných veciach je pri výkone\n\n17\n\nrozhodnutia na jednej strane žiaduce dodržať obdobný postup ako pri výkone rozhodnutí\no výchove detí, avšak súčasne je potrebné tento proces urýchliť a sprísniť. Vzhľadom na\nšpecifickú situáciu sa ukladanie pokút v týchto prípadoch neodporúča a navrhuje sa\nmandatórne odňatie dieťaťa a vrátenie dieťaťa tomu, komu má byť podľa rozhodnutia\nvrátené...“.\nVychádzajúc z priebehu napadnutého konania popísaného v časti I tohto nálezu,\nústavný súd konštatuje, že okresný súd sa v napadnutom konaní už zdôraznenou\npožiadavkou na urýchlené konanie v posudzovanej veci dôsledne neriadil, pričom jeho\npostup v tomto konaní možno považovať za neefektívny, a teda nesmerujúci sústredene\nk urýchlenému odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania. Ústavný súd v tejto\nsúvislosti poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia okresného súdu č. k. 17 Em 1/2012-315\nz 15. apríla 2016 potvrdeného uznesením krajského súdu č. k. 8 CoP 199/2016-334\nz 3. augusta 2016, ktorým okresný súd návrh sťažovateľa na súdny výkon rozhodnutia\no nariadenie návratu maloletých detí zamietol. Z odôvodnenia označeného uznesenia\nvyplýva, že podstatným dôvodom tohto rozhodnutia bola práve dĺžka času, ktorá uplynula\nod premiestnenia maloletých detí na územie Slovenskej republiky, s ktorou okresný súd\nspájal všetky kľúčové dôvody svojho rozhodnutia (obava o zdravotný stav a psychický\nvývoj maloletých v prípade ich „vytrhnutia“ z prostredia, na ktoré si už zvykli, úplná\nintegrácia detí a ich vôľa ostať v tomto prostredí).\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ podal návrh na\nvýkon rozhodnutia 6. februára 2012, to znamená viac ako štyri roky pred ostatným\nmeritórnym rozhodnutím okresného súdu, z čoho vyplýva, že ak by okresný súd\nv napadnutom konaní postupoval v súlade s požiadavkami kladenými na takýto druh\nkonania, ním uvádzané rozhodujúce dôvody na zamietnutie návrhu na výkon rozhodnutia by\nneexistovali. Postup okresného súdu v napadnutom konaní (prerušenie konania, prvé\nrozhodnutie poznačené arbitrárnosťou vo veci, zdĺhavé a neefektívne vykonávanie\nprocesných úkonov) pritom podľa názoru ústavného súdu nemožno hodnotiť ako taký, ktorý\nby koncentrovane smeroval k naplneniu účelu tohto špecifického druhu konania.\n\n18\n\nNa základe uvedených skutočností dospel ústavný súd k záveru, že k celkovej dĺžke\nnapadnutého konania, ktorá nie je primeraná jeho povahe, rozhodujúcou mierou prispel\nneefektívny a nekoncentrovaný postup okresného súdu, čím došlo k porušeniu základného\npráva sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp.\njeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nÚstavný súd preto vyslovil porušenie označených práv sťažovateľa postupom okresného\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Em 1/2012 (bod 1 výroku tohto nálezu).\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva na ochranu pred\nneoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2\nústavy a práva na rešpektovanie rodinného života podľa čl. 8 dohovoru postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní\nSťažovateľ v spojení s namietaným porušením základného práva podľa čl. 48 ods. 2\nústavy namieta aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 19 ods. 2 ústavy a práva\npodľa čl. 8 dohovoru.\nPodľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\nPodľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného\na rodinného života, obydlia a korešpondencie. Podľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán\nnemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom\na nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej\nbezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti,\nochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.\nÚstava pojem „súkromný a rodinný život“ bližšie nedefinuje. Keďže základné práva\na slobody podľa ústavy je potrebné vykladať a uplatňovať v zmysle a duchu\nmedzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách (PL. ÚS 5/93,\nPL. ÚS 15/98), ústavný súd pri vymedzení obsahu uvedených pojmov prihliadal aj na\n\n19\n\npríslušnú judikatúru ESĽP týkajúcu sa predovšetkým čl. 8 dohovoru, ktorého porušenie\npostupom okresného súdu v napadnutom konaní sťažovateľ taktiež namieta.\nPrávo na rešpektovanie rodinného života sa aplikuje na rodinné vzťahy,\na predpokladá existenciu rodiny (Marckx proti Belgicku, rozsudok z 13. 6. 1979,\nč. 6833/74, bod 31). Rodinou je v prvom rade vzťah medzi manželmi a medzi rodičmi\na neplnoletými deťmi. Spolužitie rodičov a detí je základným prvkom rodinného života\n(Bronda proti Taliansku, rozsudok z 9. 6. 1998, č. 22430/93, bod 51).\nOchrana „rodinného života“ sa týka súkromia jednotlivca v jeho rodinných vzťahoch\nvoči iným fyzickým osobám, čo v sebe zahŕňa vzťahy sociálne, kultúrne, ale aj morálne či\nmateriálne (I. ÚS 13/00).\nÚstava v čl. 19 ods. 2 nezaručuje ochranu súkromného a rodinného života pred\nakýmkoľvek zasahovaním. Zaručuje ochranu len pred takým zasahovaním, ktoré je\nneoprávnené. V súlade s účelom práva na súkromie môžu orgány verejnej moci, fyzické aj\nprávnické osoby zasahovať do súkromného a rodinného života iných vtedy, ak ich\nzasahovanie možno hodnotiť ako oprávnené. Podmienkou ústavnosti takéhoto obmedzenia\npráva na súkromie je jeho určenie v súlade so všetkými normami ústavy, ktoré sú právne\nvýznamné pri uplatňovaní práva na súkromie (II. ÚS 7/99). Takouto ústavnou normou je aj\nčl. 13 ods. 4 ústavy, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať\nna ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ\n(I. ÚS 13/00).\nÚstavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už vyslovil právny názor, v zmysle\nktorého nesplnenie pozitívneho záväzku štátu a jeho orgánov vrátane všeobecných súdov\nzabezpečiť, resp. poskytnúť účinnú ochranu práv a slobôd jednotlivcov v primeranej lehote,\nmožno považovať aj za neoprávnený zásah do rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy\nvtedy, ak je nepochybné, že v dôsledku nedostatku existencie meritórneho rozhodnutia sa\nzhoršuje postavenie dotknutého rodiča v tom zmysle, že rozvíjanie, respektíve obnova,\n\n20\n\nvzťahu dotknutého rodiča so svojím dieťaťom je v súvislosti s uplynutím času podstatne\nsťažená (m. m. III. ÚS 351/2014, tiež II. ÚS 566/2016).\nV nadväznosti na už uvedené ústavný súd, vychádzajúc zo skutočnosti, že už\nvyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného\npráva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy, ako aj k porušeniu jeho práva na prejedanie jeho záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zohľadňujúc intenzitu porušenia označených práv, dospel\nk názoru, že v priamej príčinnej súvislosti s neefektívnym a nekoncentrovaným postupom\nokresného súdu došlo k zhoršeniu postavenia sťažovateľa ako rodiča, pretože počas\nneprimerane dlho trvajúceho konania o výkon rozhodnutia nemal možnosť realizovať svoje\nrodičovské práva a povinností, resp. domáhať sa ich úpravy v takej miere, aká mu vyplývala\nz právoplatného rozhodnutia súdu, výkonu ktorého sa v napadnutom konaní domáhal.\nV dôsledku uvedených skutočností zároveň došlo aj k podstatnému sťaženiu budúceho\nvýkonu rodičovských práv sťažovateľa. Na základe uvedeného vzhľadom na intenzitu\nneoprávneného zásahu do rodinného života sťažovateľa postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní ústavný súd vyslovil, že k porušeniu základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na\nprejednanie záležitosti primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo v spojení\ns porušením jeho základného práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do rodinného\nživota podľa čl. 19 ods. 2 ústavy, ako aj jeho práva na rešpektovanie rodinného života podľa\nčl. 8 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\nII.3 K namietanému porušeniu základného práva na ochranu rodičovských práv\npodľa čl. 41 ods. 1 a 4 ústavy postupom okresného súdu v napadnutom konaní\nV spojení s namietaným porušením základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľ namieta aj porušenie svojich základných\npráv vyvoditeľných z čl. 41 ods. 1 a 4 ústavy.\n\n21\n\nPodľa čl. 41 ods. 1 ústavy manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou.\nSlovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo,\nrodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí\na mladistvých.\nPodľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti\nmajú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť\na maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na\nzáklade zákona.\nDomáhať sa ochrany základných práv podľa čl. 41 ods. 1 až 5 ústavy je možné len\nv medziach zákona, ktorý tieto ustanovenie vykonáva (čl. 51 ods. 1 ústavy).\nAko už bolo uvedené, účelom konania podľa nariadenia rady, ako aj podľa\nHaagskeho dohovoru je okamžitý návrat uneseného dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu,\na tým obnovenie stavu pred porušením, resp. vrátenie dieťaťa do pôsobnosti jeho zákonného\nsudcu, aby ten mohol rozhodnúť o opatrovníckom práve. Pojem „opatrovnícke právo“\nv Haagskom dohovore a v nariadení rady (čl. 2 bod 9) zodpovedá v podmienkach právneho\nporiadku Slovenskej republiky pojmu „rodičovské práva a povinnosti“.\nV zmysle čl. 19 Haagskeho dohovoru rozhodnutie o návrate dieťaťa nemožno\npovažovať za rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva. V okolnostiach posudzovanej\nveci je nesporné, že v napadnutom konaní okresného súdu sa nerozhodovalo priamo\no opatrovníckom práve sťažovateľa, resp. o jeho rodičovských právach či povinnostiach\nk maloletým deťom (starostlivosť o maloleté deti, úprava styku). Na druhej strane však niet\npochýb o tom, že neoprávneným premiestnením maloletých detí došlo k porušeniu\nopatrovníckeho práva sťažovateľa, ktorému bol z tohto dôvodu znemožnený, resp. sťažený\nvýkon jeho rodičovských práv. Keďže v dôsledku zbytočných prieťahov v napadnutom\nkonaní nedošlo k naplneniu účelu nariadenia rady a Haagskeho dohovoru výkonom\nrozhodnutia o nariadení návratu maloletých detí, a tým k obnoveniu porušeného\nopatrovníckeho práva sťažovateľa, resp. k vytvoreniu možnosti ďalšej úpravy rodičovských\n\n22\n\npráv a povinností sťažovateľa príslušným justičným orgánom krajiny obvyklého pobytu\nmaloletých, došlo v príčinnej súvislosti s porušením práv sťažovateľa garantovaných\nv čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru aj k neoprávnenému zásahu do jeho\nrodičovských práv. Z tohto dôvodu ústavný súd vyslovil, že v spojení s porušením\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo aj\nk porušeniu základného práva sťažovateľa garantovaného čl. 41 ods. 1 a 4 ústavy (bod 1\nvýroku tohto nálezu).\nIII.\nIII.1 K návrhu sťažovateľa konať v napadnutom konaní bez zbytočných\nprieťahov\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak\nporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nSťažovateľ sa vo svojej sťažnosti tiež domáhal, aby ústavný súd prikázal okresnému\nsúdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na skutočnosť, že\nnapadnuté konanie okresného súdu bolo podľa zistenia ústavného súdu v čase jeho\nrozhodovania o sťažnosti už právoplatne skončené (pozri časť I tohto nálezu), ústavný súd\ntomuto návrhu sťažovateľa už nemohol vyhovieť, a preto rozhodol o ňom tak, ako to je\nuvedené v bode 4 výroku tohto nálezu, t. j. nevyhovel mu.\nIII.2 K návrhu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\n\n23\n\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd\nrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo\nalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz\nna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).\nSťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume\n20 000 €. Tento svoj návrh odôvodňuje najmä takto:\n„Samotné deklarovanie porušenia základných práv a slobôd ústavným súdom\nnemožno považovať v tomto prípade za dostatočné, pretože zásah do rodičovských práv sa\nuž nedá napraviť ani odstrániť. Nemajetková ujma sťažovateľa spočíva v pocitoch neistoty\na krivdy, ktoré boli vyvolané postupom súdu a ujmy spôsobenej absenciou kontaktu\nsťažovateľa so svojimi deťmi. Postupom súdu bola sťažovateľovi odňatá možnosť osobne sa\nstretávať so svojimi deťmi, starať sa o ne, vychovávať ich, tráviť s nimi voľné chvíle, čo je\npre otca frustrujúce. Deti tak vyrastajú bez jeho vplyvu a vzájomnej lásky. Pocit márnosti\njeho snahy dovolať sa spravodlivosti je v súčasnosti nevyvrátiteľný.\n... Sťažovateľ žiada, aby mu Ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie\nvo výške 20.000,- €. Uvedené zadosťučinenie zohľadňuje duševnú ujmu sťažovateľa, ako aj\nskutočnosť, že boli porušené viaceré články ústavy a dohovoru a ide o opakované porušenie\nčlánkov ústavy a dohovoru, a to čl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 1 a 4 ústavy a čl. 8 dohovoru.\nKonanie súdu ako kompetentného štátneho orgánu, ktoré ochranu práv zaručených ústavou\na medzinárodným dohovorom môže zabezpečiť, je pre sťažovateľa ujmou, ktorú ani ďalší\npriebeh konania nemôže napraviť.“\n\n24\n\nPri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý\nspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na\nkonkrétne okolnosti prípadu.\nZohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä zjavne neprimeranú\ndĺžku napadnutého konania spôsobenú neefektívnou a nesústredenou činnosťou okresného\nsúdu, povahu a rozsah práv sťažovateľa, ktoré boli porušené, predmet konania, ktorým bol\nsúdny výkon rozhodnutia o nariadenie návratu maloletých detí do krajiny ich obvyklého\npobytu, ako aj význam konania pre sťažovateľa, ústavný súd dospel k záveru, že v danom\nprípade je spravodlivé a konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci primerané priznanie\nfinančného zadosťučinenia v sume 4 000 € (bod 2 výroku tohto nálezu).\nIII.3 K úhrade trov konania\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľ si v sťažnosti v spojení so svojím vyjadrením po prijatí sťažnosti na\nďalšie konanie uplatnil nárok na úhradu trov konania spojených s jeho právnym\nzastupovaním advokátom v celkovej sume 454,74 €.\nÚstavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov\nkonania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním v konaní\npred ústavným súdom, a priznal mu úhradu trov konania v požadovanej sume 454,74 € (bod\n4 výroku tohto nálezu).\nÚstavným súdom priznaná suma úhrady trov konania pozostáva z odmeny vo výške\n429 € za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti\na vyjadrenie doručené ústavnému súdu 27. októbra 2016) podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c)\n\n25\n\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“), pri tarifnej odmene za jeden úkon právnej služby vo výške 143 €\n(§ 11 ods. 3 vyhlášky), a z režijného paušálu v celkovej výške 25,74 € (§ 16 ods. 3\nvyhlášky). Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2015 (§ 1\nods. 3 vyhlášky), ktorá bola 858 €.\nPriznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona\no ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového poriadku).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. decembra 2016\n\n26", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "preskúmanie rozhodnutia súdov", "maloletý-obvyklý pobyt", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "výkon rozhodnutia", "maloletý-obvyklý pobyt", "výkon rozhodnutia", "prieťahy v konaní-neefektívny postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "17Em/1/2012", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:702353cd-ee95-4c89-8521-b3b6dded1294", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.566.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 566/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 566/2016 z 4. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-04", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.566.2016.1"}, {"guid": "ussr:e83376f3-5cb3-4190-b020-00bc98c413fe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.340.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 340/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 340/2015 z 17. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.340.2015.1"}, {"guid": "ussr:ecf1248e-0a10-4e54-9442-556147c2606e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.361.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 361/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 361/2014 z 27. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-27", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.361.2014.1"}, {"guid": "ussr:1eafd1b9-4cab-4b49-b59a-5ab5de64916b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 351/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 351/2014 z 15. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-15", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eafd1b9-4cab-4b49-b59a-5ab5de64916b"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}, {"guid": "ussr:02b4da50-9eed-409b-9e4b-d47d15909896", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.7.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 7/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 7/99 z 18. 2. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-02-18", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.7.1999.1"}, {"guid": "ussr:a17ca6f0-719a-4b21-bf2e-826f2b5e0b74", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.5.1993.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/93 z 18. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-18", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.5.1993.1"}, {"guid": "132e5d13-677d-444d-99ef-bc893253dc9f:78a48ae9-53df-4846-82b1-2f0175d36fb5", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7712201832.2", "spisova_znacka": "8CoP/199/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/199/2016 z 2. 8. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-08-02", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7712201832.2"}, {"guid": "fcf4415d-2cb0-49a3-841e-f24dc468879b:bf1f46a4-505c-4ed2-8c28-9e599e0d56dc", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7712201832.1", "spisova_znacka": "8CoP/330/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/330/2015 z 2. 8. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-08-02", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7712201832.1"}, {"guid": "5017bab9-a2d1-42a4-942f-ee8c80413bd6:08bedbdb-7bd2-41df-b8fa-c30bc36d30b2", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7712201832.1", "spisova_znacka": "8CoP/521/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/521/2012 z 25. 6. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-06-25", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7712201832.1"}, {"guid": "9459842e-a8c6-4c85-968e-056254f34605:a8353707-bc54-4423-801c-7bbf2b10467d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2011:1111210456.1", "spisova_znacka": "20CoP/57/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/57/2011 z 25. 10. 2011", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2011-10-25", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2011:1111210456.1"}, {"guid": "fd4ea7ec-749c-4279-82f6-dddb0928cf3b:ccc64db2-99a4-4733-bad5-a25e0d0db5ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Em/1/2012", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Michalovce sp. zn. 17Em/1/2012 z 18. 10. 2012", "sud": "Okresný súd Michalovce", "datum_vydania": "2012-10-18", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/fd4ea7ec-749c-4279-82f6-dddb0928cf3b:ccc64db2-99a4-4733-bad5-a25e0d0db5ec"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:952db6f1-aafb-498a-aea3-17e0da99b3ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.647.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 647/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 647/2021 z 20. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-20", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.647.2021.1"}, {"guid": "ussr:e32b94b4-9c9b-4969-b56e-04d4109dad95", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.377.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 377/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2021 z 21. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.377.2021.1"}, {"guid": "ussr:b8dfd0d4-36ae-40bc-b3ed-6ac7589e70f7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.324.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 324/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 324/2021 z 17. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.324.2021.2"}, {"guid": "ussr:25a6e704-e73b-44ca-9fff-3b389625fee3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.98.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 98/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 98/2021 z 25. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.98.2021.2"}, {"guid": "ussr:30b02d94-23c3-4aea-92b3-8e7e6614e1b8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.425.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 425/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 425/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.425.2019.1"}, {"guid": "ussr:4c889527-0460-4892-91c2-f985d3d8121b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.113.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 113/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 113/2020 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.113.2020.1"}, {"guid": "ussr:b64ecd7d-260e-4fef-a5c0-92f6f1978830", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.312.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 312/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 312/2018 z 16. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.312.2018.1"}]}