{"guid": "ussr:290ee59c-4895-47d6-a16c-e129bc44621f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.672.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 672/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 672/2016 z 10. 11. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. novembra 2016, sp. zn. II. ÚS 672/2016, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.672.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2016-11-10", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/290ee59c-4895-47d6-a16c-e129bc44621f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.672.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.672.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.672.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 672/2016-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. novembra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) o sťažnosti\n\n,\n\nzastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Chovanec s. r. o.,\nVojtecha Tvrdého 17, Žilina, v mene ktorej koná advokát JUDr. Milan Chovanec, ktorou\nnamieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní\nvedenom pod sp. zn. 8 C 84/2009, za účasti Okresného súdu Žilina, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina\nv konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 84/2009 p o r u š e n é b o l o .\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom\n\ndvetisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý zaplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy konania\n\nv sume 537,62 € (slovom päťstotridsaťsedem eur a šesťdesiatdva centov) na účet jej právnej\nzástupkyne Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s. r. o., Vojtecha Tvrdého 17,\nŽilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. septembra\n2015 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej Advokátskou kanceláriou\nJUDr. Milan Chovanec s. r. o., Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, v mene ktorej koná advokát\nJUDr. Milan Chovanec, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 8 C 84/2009 (ďalej len „napadnuté konanie“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou\nkonania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 8 C 84/2009 v procesnom postavení\nžalobkyne, ktorá sa žalobou doručenou okresnému súdu 22. mája 2009 domáha proti\nžalovanému\n\nzrušenia\n\npodielového\n\nspoluvlastníctva\n\nk\n\nnehnuteľnostiam\n\nbližšie\n\nšpecifikovaných v žalobe.\nSťažovateľka uvádza prehľad procesných úkonov, ktoré boli vykonané v\nnapadnutom konaní vedenom okresným súdom, a zdôrazňuje, že „Napriek odstupu času,\nktorý ubehol od podania návrhu, do dnešného dňa nebolo konanie riadne skončené.\nSťažovateľ vidí porušenie svojho ústavného práva v neprimeraných časových prieťahoch\nspôsobených nečinnosťou súdu...“.\nPriznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 10 000 € sťažovateľka\nodôvodňuje doterajšou dĺžkou napadnutého konania, právnou neistotou vyvolanou\nzbytočnými prieťahmi v napadnutom konaní a „nedostatkom finančných prostriedkov, na\nktoré by jej pri právoplatnom skončení veci vznikol nárok“. Sťažovateľka k tomu uvádza, že\n„je matka starajúca sa o dve spoločné detí účastníkov... Nevyriešené právne vzťahy sú\n\n2\n\ndôvodom neustálych sporov, vzájomného napádania, neustáleho a zároveň stupňujúceho sa\nnapätia medzi účastníkmi konania. Pretrvávajúce napätie a právna neistota sú značnou\npsychickou záťažou pre sťažovateľa, čo sa negatívne odráža na jeho zdravotnej pohode.“.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní\nvedenom pod sp. zn. 8 C/84/2009 o zrušenie podielového spoluvlastníctva porušené bolo.\n2. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10 000,00 €, ktoré je\nOkresný súd Žilina povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\nOkresný súd Žilina je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 781,30 €\nna účet právneho zástupcu...“\nÚstavný súd si prípisom zo 16. mája 2016 na účely objektívneho posúdenia\nskutočností uvádzaných v sťažnosti vyžiadal od okresného súdu spis vzťahujúci sa na\nnapadnuté konanie. Podpredseda okresného súdu spis ústavnému súdu predložil 3. augusta\n2016, pričom predovšetkým uviedol, že žiadosti o preloženie spisu nemohol vyhovieť skôr\nz dôvodu, že dotknutý spis bol zaslaný disciplinárnemu senátu Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“). Najvyšší súd spis okresnému súdu vrátil až v júli 2016.\nK prípisu podpredsedu okresného súdu sp. zn. 1 SprS/247/2015 z 28. júla 2016 bolo\npripojené vyjadrenie zákonného sudcu, v ktorom sa predovšetkým uvádza:\n„... skutkovo ide o nadpriemerne zložitý spor vzhľadom na rozsah vlastníckych\nvzťahov nielen k predmetu sporu, ale aj k okolitým predmetom vlastníctva, zohľadňovaným\npri vyporiadaní. Právne išlo východiskovo o priemerne zložitý spor vzhľadom na\npravidelnosť obdobných sporov v praxi, tu ale došlo k sťaženiu právnej stránky konania\njeho vzťahom k inému administratívnemu konaniu katastrálneho orgánu, a primerane podľa\nmôjho profesijného názoru je vybavovanie sporu poznačené aj konaním súdu vyššej\ninštancie. ... Odvolací súd ani po oboznámení úkonov prvostupňového súdu a účastníkov\nv odvolacom konaní neuvádza konkrétny právny názor, ako by ktorékoľvek oboznámené\n\n3\n\nskutočnosti\n\nvplývali\n\nna\n\npredmet\n\nsúdneho\n\nkonania\n\no vyporiadanie\n\npodielového\n\nspoluvlastníctva. ... Podľa môjho názoru je tak konanie poznačené aj faktickým konaním\nodvolacieho súdu, ktorý vytvoril neistotu pre vykonávanie akýchkoľvek úkonov účastníkov\nkonania alebo súdu, ktoré sa v opakovanom prvostupňovom konaní môžu javiť ako\nnehospodárne.“\nZákonný sudca k právnej zložitosti prerokúvanej veci ďalej uvádza, že „... v tomto\nprípade sa viedlo účastníkom dodatočne iniciované katastrálne konanie o oprave chyby\nv katastrálnom operáte ..., o ktorom rozhodoval Najvyšší súd SR rozsudkom 1 Sžr/64/2011\nzo dňa 14. 2. 2012 v konaní správneho súdnictva..., ktorý zmenil rozsudok Krajského súdu\nŽilina č. k. 21 S/77/2010 a zrušil napadnuté administratívne rozhodnutie. Následne\nrozsudkom Krajského súdu Žilina č. k. 20 S/64/2012 zo dňa 15. 4. 2013 bol v konaní\nsprávneho súdnictva zamietnutý návrh na zrušenie katastrálneho rozhodnutia týkajúceho sa\nopravy chyby v katastrálnom operáte... Prakticky ide o to, že posledné oboznámené\nrozhodnutie v konaní správneho súdnictva bolo zamietavé proti administratívnemu\nrozhodnutiu, ktorým mal byť predmet tohto konania z\n\nvymazaný a zapísaný\n\nv prospech výlučného vlastníka na nový LV, čím by predmet tohto konania odpadol, ale\npodľa informatívnych výpisov z katastra nehnuteľností zápis na LV bol pôvodný zápis\nvlastníckeho práva zodpovedajúci predmetu tohto konania zachovaný. Na jednu stranu tak\nbol spochybnený zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, na druhú stranu\ntunajšiemu súdu systematicky prirodzenie nie je známe iné konanie súdu v agende\nsprávneho súdnictva, ktorého stav by mohol sledovať priamou súčinnosťou... Výsledok\nkatastrálneho konania vyplynul z výsledkov súčinnosti tunajšieho súdu s Okresným úradom\n– katastrálny odbor Kysucké Nové Mesto dňa 1. 12. 2014.“.\nK podaniam účastníkov konania z 5. decembra 2014, 18. decembra 2014 a 12. marca\n2015 týkajúcim sa mimosúdneho zmieru zákonný sudca uvádza, že tieto boli zmätočné,\nkeďže z ich obsahu mimosúdny zmier nevyplýval. V neposlednom rade zákonný sudca\npoukazuje aj na vysokú zaťaženosť sudcov okresného súdu vo všeobecnosti a nedostatočné\npersonálne zabezpečenie, keďže „Osobitne do 31. 12. 2015 nebol ani plný stav sudcov\nvybavujúcich civilnú agendu na Okresnom súde Žilina. Aj v súčasnosti zostatok\n\n4\n\nnevybavených sporov predstavuje jeden až dva ročné nápady občianskoprávnych sporov\na tento stav aj do budúcna vylučuje možnosť vybavovania takého množstva právnych vecí\nbez vzniku prieťahov.“.\nÚstavný súd uznesením sp. zn. II. ÚS 672/2016 z 8. septembra 2016 sťažnosť\nsťažovateľky prijal na ďalšie konanie.\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu,\naby oznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, a aby prípadne\ndoplnil stanovisko k sťažnosti, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 3. augusta 2016.\nPredseda okresného súdu sa v prípise sp. zn. 1 SprS/247/2016 z 11. októbra 2016\nk sťažnosti nevyjadril a ústavnému súdu oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho\npojednávania.\nÚstavný súd následne vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby sa vyjadrila\nk tomu, či trvá na ústnom pojednávaní vo veci, a zároveň jej zaslal prípis podpredsedu\nokresného súdu z 28. júla 2016 a prípis predsedu okresného súdu z 11. októbra 2016 na\nvedomie a prípadné zaujatie stanoviska. Právna zástupkyňa sťažovateľky v podaní\ndoručenom ústavnému súdu 31. októbra 2016 oznámila, že netrvá na ústnom pojednávaní\nvo veci, pričom zároveň zdôraznila, že trvá na podanej sťažnosti, a konkrétne okrem iného\nuviedla: „Pokiaľ súd I. inštancie vo svojom vyjadrení poukazuje na preťaženosť a zložitosť\nprejednávanej veci, s týmto tvrdením si dovolím nesúhlasiť. Poukazujem na moje podanie\nzo dňa 04. 12. 2014, v ktorom som po predchádzajúcej dohode s protistranou navrhla\nschválenie súdneho zmieru, ktorý protistrana akceptovala. Som si teda istá, že minimálne\nod dátumu 05. 12. 2014 nešlo o mimoriadne komplikovanú vec, pretože súd mal iba\nrozhodnúť o jeho schválení alebo neschválení. Bez ohľadu na vyššie uvedené som však\npresvedčená, že ani predtým vec mimoriadne komplikovaná nebola, pretože predmetom je\nlen zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.“\nVzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedu okresného\nsúdu, že netrvajú na konaní ústneho pojednávania, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2\n\n5\n\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože\ndospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nZo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie vedené okresným súdom ústavný\nsúd zistil tento priebeh konania:\n1. Sťažovateľka podala 22. mája 2009 žalobu o zrušenie podielového\nspoluvlastníctva a zároveň zaplatila súdny poplatok.\n2. Okresný súd vyzval sťažovateľku 8. júna 2009 na doplatenie súdneho poplatku, na\nzáklade čoho sťažovateľka 25. júna 2009 požiadala o oslobodenie od platenia súdneho\npoplatku.\n3. Dňa 22. júla 2009 sťažovateľka okresnému súdu doručila vyplnené potvrdenie\no osobných, majetkových a zárobkových pomeroch k rozhodnutiu o žiadosti o oslobodenie\nod platenia súdnych poplatkov. Okresný súd uznesením č. k. 8 C 84/2009-24 z 30. júla 2009\nsťažovateľke priznal oslobodenie od súdneho poplatku.\n4. Dňa 18. augusta 2009 okresný súd vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe.\nŽalovaný na výzvu reagoval podaním doručeným okresnému súdu 14. septembra 2009.\n5. Dňa 5. novembra 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 25. november 2009,\nktoré sa uskutočnilo a okresný súd na ňom vyhlásil rozsudok č. k. 8 C 84/2009-60 (ďalej len\n„rozsudok z 25. novembra 2009“), ktorým bolo podielové spoluvlastníctvo sťažovateľky\na žalovaného zrušené a ktorým okresný súd prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva\nsťažovateľky, pričom ju zároveň zaviazal povinnosťou vyplatiť žalovanému sumu\n23 776,12 € z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva.\n6. Dňa 27. januára 2010 podal žalovaný proti rozsudku okresného súdu\nz 25. novembra 2009 odvolanie, ktoré bolo 18. februára 2010 doručované sťažovateľke na\nvyjadrenie. Okresný súd uznesením č. k. 8 C 84/2009-102 z 18. februára 2010 (ďalej len\n„uznesenie z 18. februára 2010“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za\nodvolanie proti rozsudku okresného súdu z 25. novembra 2009.\n\n6\n\n7. Žalovaný 24. februára 2010 požiadal okresný súd o prerušenie konania do\nukončenia správneho konania o oprave chyby v katastrálnom operáte vedeného Správou\nkatastra Kysucké Nové Mesto pod sp. zn. X-11/2010. Návrh žalovaného na prerušenie\nkonania okresný súd uznesením č. k. 8 C 84/2009-109 z 3. marca 2010 zamietol (ďalej len\n„uznesenie z 3. marca 2010“).\n8. Dňa 9. marca 2010 sa k odvolaniu žalovaného proti rozsudku okresného súdu\nz 25. novembra 2009 vyjadrila sťažovateľka.\n9. Žalovaný podal 15. marca 2010 proti uzneseniu okresného súdu z 18. februára\n2010 odvolanie a 17. marca 2010 požiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.\n10. Okresný súd uznesením č. k. 8 C 84/2009-140 z 19. marca 2010 priznal\nžalovanému oslobodenie od súdneho poplatku za odvolanie proti rozsudku okresného súdu\nz 25. novembra 2009 vo výške 50 %.\n11. Žalovaný okresnému súdu doručil 19. marca 2010 odvolanie proti uzneseniu\nokresného súdu z 3. marca 2010.\n12. Uznesením č. k. 8 C 84/2009-154 z 30. apríla 2010 okresný súd svoje uznesenie\nz 18. februára 2010 o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť súdny poplatok v sume\n1 426,50 € zrušil.\n13. Sťažovateľka okresnému súdu 13. mája 2010 predložila rozhodnutie Správy\nkatastra Kysucké Nové Mesto č. X 11/2010 z 3. mája 2010, ktorým bola zamietnutá oprava\nchyby v katastrálnom operáte v zmysle § 59 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv\nk nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.\n14. Dňa 5. augusta 2010 sťažovateľka okresnému súdu predložila rozhodnutie\nKatastrálneho úradu v Žiline č. Xo-27/2010-Ha z 2. augusta 2010, ktorým Katastrálny úrad\nv Žiline v súlade s § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona nevyhovel návrhu žalovaného.\n15. Dňa 11. novembra 2010 bol spis vzťahujúci sa na napadnuté konanie predložený\nKrajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní proti rozsudku\nokresného súdu z 25. novembra 2009.\n16. Krajský súd uznesením sp. zn. 5 Co 381/2010 z 21. decembra 2010 rozsudok\nokresného súdu z 25. novembra 2009 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\nSpis bol okresnému súdu vrátený 9. marca 2011.\n\n7\n\n17. Dňa 8. apríla 2013 bolo nariadené pojednávanie na 22. máj 2013. Právny\nzástupca sťažovateľky požiadal 10. apríla 2013 o odročenie pojednávania pre kolíziu\npojednávaní, na základe čoho bolo pojednávanie nariadené na 22. máj 2013 preročené na\n5. jún 2013.\n18. Dňa 5. júna 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito\nna účely ustálenia predmetu vyporiadania. Sťažovateľka okresnému súdu 6. júna 2013\ndoručila doplnenie žaloby o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a 23. októbra 2014\npodala návrh na úpravu petitu a čiastočné späťvzatie žaloby.\n19. Okresný súd 12. novembra 2014 účastníkov konania a Okresný úrad Kysucké\nNové Mesto vyzval na predloženie informácií o aktuálnych konaniach týkajúcich sa zápisu\nvlastníckych práv k nehnuteľnostiam, ktoré tvoria predmet napadnutého konania. Okresný\núrad Kysucké Nové Mesto na výzvu reagoval podaním doručeným okresnému súdu\n1. decembra 2014. Žalovaný okresnému súdu na výzvu 3. decembra 2014 oznámil, že na\nzáklade rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 10 Sžr 125/2013 z 20. augusta 2014 je výlučným\nvlastníkom pozemku, ktorý je predmetom napadnutého konania, a okresný súd zároveň\ninformoval o prebiehajúcom mimosúdnom urovnaní.\n20. Dňa 5. decembra 2014 sťažovateľka doručila okresnému súdu návrh žalovaného\nz 2. decembra 2014 na schválenie súdneho zmieru, ktorý v plnom rozsahu akceptovala. Dňa\n18. decembra 2014 sa sťažovateľka opätovne vyjadrila k návrhu žalovaného na schválenie\nsúdneho zmieru a podala protinávrh na schválenie súdneho zmieru.\n21. Okresný súd 18. marca 2016 vyzval sťažovateľku na oznámenie, či žalovaný\nprijal jej protinávrh na uzavretie súdneho zmieru. Výzva bola na vedomie doručovaná aj\nžalovanému.\n22. Dňa 21. apríla 2016 na prípis okresného súdu reagoval žalovaný. Sťažovateľka\npodaniami doručenými okresnému súdu 3. júna 2016 a 4. júla 2016 oznámila, že žalovaný\ns mimosúdnym riešením sporu nesúhlasí.\nIII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\n\n8\n\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\n„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04).\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu a sudcu vychádzala z príslušných ustanovení Občianskeho\nsúdneho poriadku (predovšetkým § 6, § 100 ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1), ktorý bol\nplatný a účinný do 30. júna 2016, a v súčasnosti je implikovaná v zásade vyplývajúcej\nz čl. 17 a § 157 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“).\nV zmysle čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná\na rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného\na neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, a v zmysle § 157 ods. 1 CSP súd\npostupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom\npojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.\n\n9\n\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade\nso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje\ntri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),\nsprávanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade\ns judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rámci prvého kritéria\nústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho\nvýznam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval\nústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.\n1. Pokiaľ ide o otázku právnej a faktickej zložitosti posudzovanej veci, ústavný súd\nkonštatuje, že predmetom konania je rozhodovanie o zrušení podielového spoluvlastníctva\nk nehnuteľnostiam, ktoré tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.\nZ obsahu spisu ústavný súd zistil, že paralelne s napadnutým konaním bolo vedené\nadministratívne konanie a následne konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\npríslušných správnych orgánov, pričom predmetom týchto konaní boli (spolu)vlastnícke\npráva k tým istým nehnuteľnostiam. Uvedená skutočnosť nepochybne zvyšuje skutkovú\nzložitosť posudzovanej veci (potreba ustáliť predmet napadnutého konania), na jej právnu\nzložitosť v zásade ale nemá vplyv.\n2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,\nči v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. V rámci\nhodnotenia prípadných zbytočných prieťahov v súdnom konaní z hľadiska druhého kritéria\nnezistil ústavný súd také skutočnosti, ktoré by signalizovali výraznejší podiel sťažovateľky\nako jeho účastní\nky na predĺžení konania narušením jeho plynulosti. Zo zistení ústavného súdu\nvyplýva, že právny zástupca sťažovateľky požiadal 10. apríla 2013 o odročenie\npojednávania pre kolíziu pojednávaní, v dôsledku čoho bol učený nový termín pojednávania\nna 5. jún 2013. Uvedené však s prihliadnutím na časové obdobie odročenia pojednávania\n\n10\n\nnemalo zásadnejší vplyv na predĺženie konania a nemôže byť pripisované na ťarchu\nsťažovateľky.\n3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu.\nNa základe prehľadu procesných úkonov, ktoré boli vykonané v napadnutom konaní,\nústavný súd identifikoval jedno kratšie obdobie absolútnej nečinnosti (od apríla 2010, keď\nokresný súd zrušil uznesenie z 18. februára 2010 o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny\npoplatok, do novembra 2010, keď bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie\no opravnom prostriedku) a dve dlhšie obdobia absolútnej nečinnosti (od marca 2011, keď\nbol spis vrátený krajským súdom po rozhodnutí o opravnom prostriedku, až do apríla 2013,\nkeď okresný súd vo veci nariadil pojednávanie, a od decembra 2014, keď účastníci konania\npredložili návrh na schválenie súdneho zmieru, až do marca 2016, keď okresný súd\núčastníkov konania vyzval na predloženie vyjadrenia k tomuto návrhu).\nÚstavný súd akceptuje tvrdenie zákonného sudcu, podľa ktorého bol návrh na\nschválenie súdneho zmieru žalovaného z 2. decembra 2014 zmätočný, a to z dôvodu „chyby\nv písaní“, ktorú v návrhu urobil podľa jeho vyjadrenia právny zástupca žalovaného. Táto\nzmätočnosť však bola okresnému súdu známa už z podania sťažovateľky, ktoré bolo\nokresnému súdu doručené 18. decembra 2014, pričom sťažovateľka podala protinávrh na\nschválenie súdneho zmieru, ktorým sa zmätočnosť týkajúcu sa celkovej sumy výplaty, ktorú\nbol\n\nžalovaný\n\npovinný\n\nv súvislosti\n\ns navrhovaným\n\nvyporiadaním\n\npodielového\n\nspoluvlastníctva zaplatiť, snažila odstrániť. Vzhľadom na zákonnú povinnosť všeobecného\nsúdu súdny zmier schváliť a vzhľadom na to, že schválený súdny zmier má účinky\nprávoplatného rozsudku (§ 99 ods. 2 a 4 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom\ndo 30. júna 2016), nemožno akceptovať absolútnu nečinnosť okresného súdu, v dôsledku\nktorej účastníkov konania vyzval na vzájomné vyjadrenia (k návrhu žalovaného\nz 2. decembra 2014, resp. protinávrhu sťažovateľky z 18. decembra 2014) až po viac ako\nroku od ich predloženia.\n\n11\n\nÚstavný súd sa k otázke posudzovania dĺžky konania a jej primeranosti (resp.\nneprimeranosti) vo svojej doterajšej judikatúre viackrát vyjadroval, pričom spravidla\nzdôrazňoval, že ju nemožno vyjadriť numericky, lebo je podmienená objektívne\ncharakterom prerokúvanej veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétne okolnosti\nprípadu, zložitosť veci, požiadavky na vykonávanie dokazovania v priebehu konania, ako\ni správanie účastníkov a samotného súdu; do úvahy je pritom nutné vziať i to, čo je pre\nsťažovateľa v konaní predmetom sporu, resp. jeho význam (porov. rozsudok Európskeho\nsúdu pre ľudské práva vo veci Záborský a Šmáriková v. Slovensko, k tomu pozri aj\nI. ÚS 31/2016).\nZáver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno teda formulovať\nvždy s ohľadom na uvedené faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne ovplyvnené,\npričom pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je nutné ku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať,\nči s ohľadom na okolnosti prípadu ide o prieťahy neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu,\na teda zakladajúce dôvod na vyslovenie porušenia základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov. Toto základné právo totiž nie je dotknuté, ak sú prieťahy\nspôsobené výlučne konaním účastníka, prípadne ak ide o vec, pri ktorej dĺžka konania\nzodpovedá jej zložitosti. V takých prípadoch trvanie konania istú dobu spravidla nie je\nnedôvodné a potreba zásahu ústavného súdu nie je daná.\nV posudzovanej veci je primárne neprehliadnuteľné, že konanie vo veci zrušenia\na vyporiadania podielového spoluvlastníctva pred všeobecnými súdmi trvá už viac ako\n7 rokov, pričom do dňa rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti konanie nie je právoplatne\nskončené.\nÚstavný\n\nsúd\n\npri\n\nzohľadňovaní\n\nprvého\n\nkritéria\n\nzdôraznil,\n\nže\n\nv dôsledku\n\nprebiehajúceho administratívneho konania a následného konania o preskúmanie rozhodnutia\nsprávneho orgánu v správnom súdnictve sa prerokúvaná vec javí ako zložitejšia. Uvedená\nskutočnosť však nemôže ospravedlniť celkovú dobu konania, a to aj s prihliadnutím na\nskutočnosť, že najvyšší súd už rozsudkom sp. zn. 10 Sžr 125/2013 z 20. augusta 2014\n\n12\n\nrozhodol o tom, že výlučným vlastníkom pozemku, ktorý tvorí zároveň predmet\nnapadnutého konania o zrušenie podielového spoluvlastníctva účastníkov konania, je\nžalovaný. Na základe uvedeného bol teda predmet napadnutého konania ustálený už\nv auguste 2014, pričom k neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu došlo aj v období od\ndecembra 2014.\nUž len pre úplnosť ústavný súd uvádza, že obranu okresného súdu spočívajúcu\nvo vysokom počte vecí na tomto súde a v jeho nedostatočnom personálnom obsadení\nnemožno s ohľadom na doterajšiu judikatúru ústavného súdu (zohľadňujúcu judikatúru\nESĽP) ústavného súdu akceptovať. Nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí\nzabezpečiť súdne konanie, nezbavuje totiž štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy\nv súdnom konaní (III. ÚS 17/02). Námietka pretrvávajúceho vysokého nápadu pracovných\nvecí či námietka personálneho obsadenia tohto úseku a v tejto súvislosti neprimeraného\nzaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo\nznižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil. Tieto\nokolnosti ústavný súd nezohľadňuje v súvislosti s pozitívnym záväzkom štátu zabezpečiť\nprávo občana na súdne konanie bez zbytočných prieťahov (m. m. III. ÚS 69/2011).\nNa tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak\nporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nSťažovateľka sa v petite sťažnosti nedomáhala, aby ústavný súd prikázal okresnému\nsúdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd aj preto\nneuplatnil svoju právomoc vyplývajúcu z čl. 127 ods. 2 ústavy, čo však nezbavuje okresný\n\n13\n\nsúd povinnosti vo veci konať bez zbytočných prieťahov, keďže mu táto vyplýva nepriamo\nz čl. 48 ods. 2 ústavy a priamo z už citovaných príslušných ustanovení Občianskeho\nsúdneho poriadku a Civilného sporového poriadku.\nIV.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd\nrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo\nalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz\nna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).\nSťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume\n10 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu. Argumentuje predovšetkým dĺžkou\nnapadnutého konania a nevyriešenými právnymi vzťahmi, ktoré sú dôvodom vzájomného\nnapádania a stupňujúceho sa napätia medzi účastníkmi konania.\nPri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné\nzadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n\n14\n\nVychádzajúc z doterajšej neprimeranej dĺžky napadnutého konania, ktoré nie je ani\npo viac ako 7 rokoch právoplatne skončené, ako aj s prihliadnutím na dlhotrvajúcu\nabsolútnu nečinnosť okresného súdu, ústavný súd dospel k názoru, že priznanie finančného\nzadosťučinenia v sume 2 500 € bude primerané konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci\n(bod 2 výroku tohto nálezu).\nÚstavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej\nvznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom právnou\nzástupkyňou Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Chovanec s. r. o., Vojtecha\nTvrdého 17, Žilina.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd priznal úhradu za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu\nzastúpenia, podanie sťažnosti a vyjadrenie doručené ústavnému súdu 31. októbra 2016\nvykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“). Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania\nz priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok\n2014, ktorá bola 839 € (za 2 úkony urobené v roku 2015), a z priemernej mesačnej mzdy\nzamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2015, ktorá bola 858 €\n(za úkon urobený v roku 2016).\nSťažovateľke priznal za každý úkon vykonaný v roku 2015 sumu 139,83 €,\nčo predstavuje sumu 279,66 €, a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané\nv roku 2015 po 8,39 €. Za vyjadrenie doručené ústavnému súdu 31. októbra 2016 priznal\nústavný súd sumu 143 € a režijný paušál 8,58 €, čo spolu predstavuje sumu 448,02 €, a po\n\n15\n\nzvýšení o 20 % DPH (právna zástupkyňa sťažovateľky je platcom DPH, pozn.) celkovú\nsumu 537,62 € (bod 3 výroku tohto nálezu).\nPriznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. novembra 2016\n\n16", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "podmienky konania", "prieťahy v konaní-nadmerná zaťaženosť, nadmerné množstvo vecí", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/84/2009", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ea309449-2057-46d6-b70e-da08678c81f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.31.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 31/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/2016 z 9. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-09", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.31.2016.2"}, {"guid": "ussr:b24c15cf-24fd-489d-8b43-91fae75413ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 69/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 69/2011 z 3. 5. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-05-03", "citacie_n": 128, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b24c15cf-24fd-489d-8b43-91fae75413ee"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 17/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 17/02 z 30. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-30", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": []}