{"guid": "ussr:423cfaa3-e78c-433e-8f5b-d11792571e61", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.662.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 662/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 662/2016 z 7. 9. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. septembra 2016, sp. zn. II. ÚS 662/2016, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.662.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2016-09-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/423cfaa3-e78c-433e-8f5b-d11792571e61", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.662.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.662.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.662.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 662/2016-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. septembra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného advokátom\nJUDr. Jánom Súkeníkom, Stred 60/55, Považská Bystrica, vo veci namietaného porušenia\njeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd\n\nuznesením\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nPovažská\n\nBystrica\n\nč. k.\n\n2 T 192/2015-392\n\nz 19. apríla 2016 a uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 23 Tos 47/2016-401\nz 25. mája 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júla 2016\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie\n\nsvojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy\n\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu\nPovažská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) č. k. 2 T 192/2015-392 z 19. apríla 2016 (ďalej\nlen „napadnuté uznesenie okresného súdu“) a uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej\nlen „krajský súd“) č. k. 23 Tos 47/2016-401 z 25. mája 2016 (ďalej len „napadnuté\nuznesenie krajského súdu“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo uznesením vyšetrovateľa\nKrajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne ČVS: KRP-32/1-OVK-TN-2015\nzo 16. apríla 2015 vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby\nomamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania\ns nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2 písm. a) Trestného zákona.\nUznesením okresného súdu sp. zn. 0 Tp 23/2015 zo 17. apríla 2015 bol sťažovateľ\nvzatý do väzby podľa § 72 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku z dôvodov podľa § 71 ods. 1\npísm. a) a c) Trestného poriadku. Väzba sťažovateľa začala plynúť 15. apríla 2015\no 10.40 h.\nProkurátor Okresnej prokuratúry Považská Bystrica podal 14. októbra 2015\nna sťažovateľa obžalobu okresnému súdu pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby\nomamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania\ns nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2 písm. a) Trestného zákona.\nDňa 19. novembra 2015 na hlavnom pojednávaní bol sťažovateľ rozsudkom\nokresného súdu č. k. 2 T 192/2015-311 uznaný za vinného. Okresný súd zároveň uznesením\nsp. zn. 2 T 192/2015 zamietol žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu.\nNa základe sťažovateľom podaného odvolania bol uznesením krajského súdu č. k.\n23 To 130/2015-340 z 26. januára 2016 zrušený rozsudok okresného súdu č. k.\n2 T 192/2015-311 z 19. novembra 2015 a vec bola okresnému súdu vrátená na ďalšie\nkonanie, pričom bola zároveň zamietnutá žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby.\n\n2\n\nOkresný súd po vrátení veci opätovne vo veci rozhodol na hlavnom pojednávaní\n19. apríla 2016, a to tak, že rozsudkom č. k. 2 T 192/2015-387 uznal sťažovateľa za vinného\nzo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných\nlátok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1\npísm. c) a d) a ods. 2 písm. a) Trestného zákona a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní\n12 rokov, na výkon ktorého ho zaradil do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Proti\ntomuto rozsudku sťažovateľ podal v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom nebolo dosiaľ\nrozhodnuté.\nSťažovateľ na hlavnom pojednávaní 19. apríla 2016 podal aj žiadosť o prepustenie\nz väzby na slobodu, ktorú však okresný súd zamietol napadnutým uznesením. Proti tomuto\nuzneseniu podal sťažovateľ ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú písomne odôvodnil\npodaním z 10. mája 2016. Na základe tejto sťažnosti krajský súd napadnutým uznesením\nzrušil uznesenie okresného súdu a o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu\nsám rozhodol tak, že ju zamietol a väzbu sťažovateľa nenahradil dohľadom probačného\na mediačného úradníka.\nPodľa sťažovateľa boli napadnutým uznesením krajského súdu a konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu, porušené jeho základné práva podľa čl. 17 ods. 2 a 5, čl. 46\nods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy, ako aj právo podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru.\nSťažovateľ v prvom rade namieta, že mu ako obvinenému bolo odopreté právo\nnazrieť do spisu, pričom okresný súd aj napriek tomu rozhodoval o jeho žiadosti\no prepustenie z väzby na hlavnom pojednávaní 19. apríla 2016. Sťažovateľ k tomu uvádza,\nže po zrušení rozsudku okresného súdu č. k. 2 T 192/2015-311 z 19. novembra 2015\nsa vo veci uskutočnili na okresnom súde hlavné pojednávania 18. februára 2016, 10. marca\n2016 a 19. apríla 2016. Sťažovateľ pred každým hlavným pojednávaním podal\nv dostatočnom časovom predstihu písomnú žiadosť o nazretie do spisu. Urobil tak aj pred\npojednávaním, na ktorom podával svoju žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu. Okresný\nsúd mu však napriek tomu odoprel právo nazrieť do spisu, pričom týmito žiadosťami\nsťažovateľa sa ani len nezaoberal.\n\n3\n\nPodľa sťažovateľa je takýto postup okresného súdu nepochopiteľný aj z toho dôvodu,\nže 5. apríla 2016 bol eskortovaný z Ústavu na výkon väzby Žilina na okresný súd bez toho,\naby sa uskutočnilo hlavné pojednávanie. Podľa jeho názoru takýmto konaním došlo\nzo strany okresného súdu k porušeniu jeho práva na obhajobu a tiež k porušeniu zásady\nkontradiktórnosti, pretože týmto mu bola odňatá možnosť, aby sa osobne oboznámil\ns obsahom spisu, z ktorého okresný súd vychádzal pri rozhodovaní o jeho žiadosti\no prepustenie z väzby. Sťažovateľ uvádza, že toto „porušenie svojich základných práv\nnamietal aj v písomnom odôvodnení sťažnosti zo dňa 10. 5. 2015, ktorú voči uzneseniu\npodal“. Sťažovateľ uvádza, že krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že\n„nedošlo k porušeniu práv sťažovateľa, nakoľko súd rozhodoval o jeho žiadosti\no prepustenie z väzby na slobodu v čase, keď už bol sťažovateľ oboznámený s výsledkami\nvyšetrovania, pričom jeho obhajca niekoľkokrát spis študoval. ... od posledného\nrozhodovania odvolacieho súdu boli vykonané len administratívno-procesné úkony, teda\nhlavné pojednávania, ktorých sa sťažovateľ zúčastnil a všetky vydané rozhodnutia mu boli\ndoručené. ... po zhodnotení obsahu toho, čo v súvislosti s rozhodovaním o väzbe bolo\nv priebehu celého konania zadovážené, došiel k tomu, že žiadne nové skutočnosti sa v spise\nnenachádzali.“.\nSťažovateľ sa s uvedeným názorom krajského súdu nestotožňuje a považuje ho\nza nesprávny. V tejto súvislosti poukazuje na „§ 76 ods. 1 Trestného poriadku, v zmysle\nktorého má väzba trvať len nevyhnutý čas. Orgány činné v trestnom konaní a súd sú\npovinné v sa každom štádiu trestného stíhania náležite zaoberať, či sú dané dôvody väzby a\nak tieto pominú sú povinné prepustiť obvineného na slobodu. Taktiež z ustanovenia § 69\nTrestného poriadku nevyplýva, že by bolo právo obvineného na nazretie do spisu nejakým\nspôsobom časovo obmedzené. Práve naopak v zmysle ods. 3 daného ustanovenia nemožno\nprávo nazrieť do spisu v konaní pred súdom obvinenému odoprieť. Vzhľadom na uvedené sa\nnemožno stotožniť s argumentáciou Krajského súdu v Trenčíne, že sa sťažovateľ oboznámil\ns výsledkami vyšetrovania. Pokiaľ by bol daný právny názor správny, znamenalo by to,\nže pri rozhodovaní o väzbe v rámci konania pred súdom, možno vychádzať len podkladov,\nktoré sa v spise nachádzali ku skončeniu prípravného konania a obvinený by už nemal\nprávo nazrieť do spisu. Toto je však v úplnom rozpore s ustanoveniami, na ktoré sťažovateľ\n\n4\n\npoukázal. Podľa jeho názoru je podstatný skutkový stav, ktorý tu je ku dňu rozhodovania\no väzbe, nakoľko je povinnosťou súdu skúmať existenciu dôvodov väzby k tomuto dňu.\nV trestnom konaní vedenom proti sťažovateľovi sa pritom uskutočnili po preštudovaní spisu\na zrušení prvého rozsudku tri hlavné pojednávania a v zmysle ustanovenia § 2 ods. 19 bolo\npovinnosťou súdu, aby rozhodol len na základe dôkazov, ktoré boli na týchto vykonané.\nVzhľadom na znenie ustanovenia § 63 ods. 3 Trestného poriadku má obvinený v konaní\npred súd bezpodmienečné právo nazrieť do spisu, ktoré mu nemožno odoprieť, a preto\nje povinnosťou súdu zabezpečiť, aby mohol obvinený toto právo využiť. Vôbec nie sú\nna mieste úvahy Krajského súdu o tom aký bol obsah spisu, resp. ako sa zmenil, keďže\nzo žiadneho ustanovenia Trestného poriadku nevyplýva jeho oprávnenie posudzovať, či má\nsťažovateľ právo nazrieť do spisu. Takýto postup zo strany Krajského súdu v Trenčíne\nporušuje tiež čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko koná nad rozsah svojej právomoci. Napokon\nneobstojí ani argument Krajského súdu v Trenčíne, že do súdneho spisu bol nazrieť obhajca\nsťažovateľa. Ako totiž vyplýva z ustanovenia § 69 ods. 1 a ods. 3 Trestného poriadku jedná\nsa o osobné právo obvineného, keď priamo zo znenia, že samostatné právo nazrieť do spisu\nmá tak obvinený ako aj obhajca. Podľa názoru sťažovateľa tým, že si zvolil obhajcu,\nnezaniklo jeho právo na obhajobu v materiálnom zmysle. I naďalej mu patria všetky práva,\nktoré mu Trestný poriadok priznáva, a teda i právo nazrieť do vyšetrovacieho spisu.\nSťažovateľ má za to, že bolo povinnosťou Krajského súdu v Trenčíne, aby napravil\npochybenie Okresného súdu Považská Bystrica a umožnil mu nazrieť do spisu predtým\nako sám rozhodol o jeho sťažnosti, čo potvrdzuje tiež nález Ústavného súdu SR. sp. zn.\nIII. ÚS 41/2001 zo dňa 12.7.2001.“. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ tiež poukázal\naj na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 163/03 z 25. februára 2004.\nSťažovateľ uvádza, že k existencii dôvodov väzby krajský súd uviedol, že je osobou\ndlhodobo nezamestnanou bez príjmu, nemá stále bydlisko, keď uviedol inú adresu, pričom\nsa mal zdržiavať v byte, v ktorom malo dôjsť k páchaniu trestnej činnosti. Poukázal tiež na\nminulosť sťažovateľa. „Z týchto dôvodov, keď má byť sťažovateľ bez práce, stáleho príjmu\na bez rodinných väzieb má byť daná obava, že sťažovateľ ujde alebo sa bude skrývať,\npretože mu hrozí vysoký trest ako aj obava, že bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti.\nK\n\ntakýmto\n\nzáverom\n\ndošiel\n\nKrajský\n\n5\n\nsúd\n\nnapriek\n\ntomu,\n\nže\n\nuznesenie\n\nOkresného súdu Považská Bystrica, č. k. 2 T/192/2015-392 zo dňa 19. 4. 2016 zrušil pre\njeho nepreskúmateľnosť a sťažovateľa nevypočul.“\nPodľa názoru sťažovateľa skutočnosti uvedené v napadnutom uznesení krajského\nsúdu nevyplývajú z vykonaných dôkazov. Nie je podľa neho pravdou, že by nemal žiadny\npríjem, pretože je poberateľom invalidného dôchodku. Rovnako nie je podľa neho pravdivé\nani tvrdenie, že nemá stále bydlisko a rodinné väzby, keďže pred nástupom do výkonu\nväzby býval v spoločnej domácnosti so svojou manželkou a dvoma deťmi na adrese, ktorú\nuviedol na doručovanie písomností. Sťažovateľ namieta, že nevie, z čoho krajský súd\nvychádzal pri svojich úvahách, keď nemá vedomosť, že by sa v spise nachádzali dôkazy,\nz ktorých by dané skutočnosti vyplývali. Podľa sťažovateľa skutočnosť, že mu hrozí vysoký\ntrest, dôvodom väzby byť nemôže, čo potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky\nvo svojom uznesení sp. zn. 3 Tošs 12/2009 z 20. mája 2005.\nSťažovateľ teda namieta, že nemal možnosť oboznámiť sa s obsahom spisu\nod skončenia prípravného konania, nebol vypočutý pred krajským súdom a nemal možnosť\nvyjadriť sa k skutočnostiam, na ktoré krajský súd prihliadal pri rozhodovaní o väzbe.\nSťažovateľ uvádza, že v písomnom odôvodnení sťažnosti z 10. mája 2016 totiž reagoval\nvýlučne na skutkové závery okresného súdu. Z tohto dôvodu práve teraz uvádza i skutkové\nokolnosti, ktoré sú podľa jeho názoru podstatné. Sťažovateľ považuje napadnuté uznesenie\nkrajského súdu za nepreskúmateľné. Podľa jeho názoru uznesenie krajského súdu nemá\nnáležitosti, ktoré vyžaduje § 176 ods. 2 Trestného poriadku. Z obsahu napadnutého\nuznesenia krajského súdu podľa sťažovateľa vôbec nevyplýva, z akých dôkazov krajský súd\nvychádzal, keď dospel k skutočnostiam, ktoré uvádza v odôvodnení vo vzťahu k dôvodom\nväzby, a rovnako z neho „nie je zrejmé, ktoré skutočnosti majú preukazovať dôvodnosť\nútekovej väzby a ktoré skutočnosti majú preukazovať dôvody preventívnej väzby“.\nVzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti\nna ďalšie konanie a zistení stavu veci vydal tento nález:\n„Základné právo\n, štátneho občana\n\n6\n\nSR garantované podľa čl. 17 ods. 2 a 5, čl. 46 ods. 1, čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nKrajského súdu v Trenčíne, č. k. 23 Tos/47/2016-401 zo dňa 25.5.2016 porušené bolo.\nZákladné právo\n, štátneho občana\nSR garantované podľa čl. 17 ods. 2 a 5, čl. 46 ods. 1, čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nOkresného súdu Považská Bystrica, č. k. 2 T/192/2015- 392 zo dňa 19.4.2016 porušené\nbolo.\nUznesenie Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 23 Tos/47/2016-401 zo dňa 25.5.2016\na uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. 2 T/192/2015-392 zo dňa 19.4.2016 sa\nzrušujú a vec sa vracia na ďalšie konanie.\n, štátnemu občanovi SR sa priznáva\nprimerané finančné zadosťučinenie vo výške 15.000 EUR, ktoré je povinný Krajský súd\nv Trenčíne zaplatiť\n\ndo dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti\n\nnálezu.\nKrajský súd v Trenčíne je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia\nadvokátovi JUDr. Jánovi Súkeníkovi so sídlom\nStred 60/55 Považská Bystrica vo výške 363,79 EUR do 15 dni odo dňa právoplatnosti\nnálezu.“\nVýšku primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje tým,\nže okresný súd ani krajský súd sa pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby\nneriadili zásadou primeranosti, ktorá je vyjadrená v § 2 ods. 2 Trestného poriadku, a jeho\nobmedzenie osobnej slobody tak predstavuje neprimeraný zásah, ktorý trvá už takmer rok\na pol.\n\n7\n\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nSťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5,\nčl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru uznesením okresného\nsúdu a uznesením krajského súdu.\nPodľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako\nz dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon...\nPodľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom a na základe rozhodnutia súdu.\n\n8\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť\nna prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.\nPodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným\nspôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné.\n1. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa uznesením\nokresného súdu\nÚstavný súd stabilne vo svojej judikatúre týkajúcej sa otázky právomoci ústavného\nsúdu na prerokovanie sťažnosti v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy uvádza, že právomoc\nústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní\nsvojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen\nzákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až\nvtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07, tiež\nII. ÚS 602/2015). Každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie\nsvojho základného práva, preto musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať\no ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý pred uplatnenie\nprávomoci ústavného súdu (napr. II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04,\nIV. ÚS 380/04, II. ÚS 372/08).\nAk ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany\nzákladných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných\n\n9\n\nprostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu\nnedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\nKeďže proti napadnutému uzneseniu okresného súdu bol prípustný riadny opravný\nprostriedok − sťažnosť, právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa\nvo vzťahu k okresnému súdu mal krajský súd v rámci opravného konania – konania\no sťažnosti. Sťažovateľ proti napadnutému uzneseniu okresného súdu podal sťažnosť\na krajský súd o nej riadne rozhodol.\nÚstavný súd preto nemá právomoc na prerokovanie sťažnosti v časti, ktorá smeruje\nproti uzneseniu okresného súdu, a preto sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.\n2. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa uznesením\nkrajského súdu\nV súvislosti s namietaným porušením základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy ústavný súd považoval za potrebné v zhode so svojou doterajšou\njudikatúrou (m. m. III. ÚS 135/04, I. ÚS 124/08, IV. ÚS 71/2012) najskôr poukázať\nna vzťah čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy týkajúcich sa špecificky základného práva na osobnú\nslobodu k čl. 46 ods. 1 ústavy. Z obsahu čl. 17 ústavy vyplýva, že tento vo svojich\nustanoveniach zahŕňa základné hmotné a tiež procesné atribúty základného práva na osobnú\nslobodu vrátane práva na jej súdnu ochranu v prípadoch pozbavenia osobnej slobody\nväzbou. Táto súdna ochrana zahŕňa základné procesné garancie spravodlivého súdneho\nkonania s prihliadnutím na povahu a účel konania o väzbe, a preto sú na konanie\na rozhodovanie súdu o väzbe aplikovateľné špeciálne ustanovenia, a to čl. 17 ods. 1, 2 a 5\nústavy o osobnej slobode, a nie „všeobecné“ ustanovenie, a to čl. 46 ods. 1 ústavy.\nVzhľadom na skutočnosť, že ochrana práv a slobôd súvisiaca s rozhodovaním\nvšeobecných súdov o zákonnosti väzby, resp. jej ďalšieho trvania spadá ratione materiae\npod ochranu garantovanú prostredníctvom čl. 17 ústavy a čl. 5 dohovoru, ktoré obsahujú\n\n10\n\nzákladné hmotné a tiež procesné atribúty osobnej slobody vrátane práva na súdnu ochranu\npri jej pozbavení (obdobne pozri III. ÚS 135/04, III. ÚS 108/06), ústavný súd odmietol\nsťažnosť v časti, v ktorej sa sťažovateľ domáhal vyslovenia porušenia svojho základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým uznesením krajského súdu, z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nÚstavný súd následne pri predbežnom prerokovaní pristúpil k preskúmaniu sťažnosti\nsťažovateľa v časti, v ktorej namieta porušenie základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5\na čl. 50 ods. 3 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru napadnutým uznesením krajského\nsúdu.\nPodľa sťažovateľa k namietanému porušeniu jeho práv napadnutým uznesením\nkrajského súdu došlo z dôvodu, že sťažovateľ nemal možnosť oboznámiť sa s obsahom\nspisu od skončenia prípravného konania, nebol vypočutý pred rozhodnutím krajského súdu\no jeho sťažnosti, nemal možnosť sa vyjadriť k skutočnostiam, na ktoré krajský súd pri\nrozhodovaní o jeho väzbe prihliadal, a z dôvodu, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia\nnevyplýva, z akých dôkazov krajský súd vychádzal, keď dospel k skutočnostiam, ktoré\nuvádza v odôvodnení vo vzťahu k dôvodom väzby, ani to, ktoré skutočnosti majú\npreukazovať dôvodnosť tzv. útekovej väzby a ktoré dôvodnosť tzv. preventívnej väzby.\nSťažovateľ preto zastáva názor, že napadnuté uznesenie krajského súdu je nepreskúmateľné\na nemá náležitosti, ktoré vyžaduje § 176 ods. 2 Trestného poriadku.\nÚstavný súd považuje za potrebné poukázať na to, že vo vzťahu k rozhodovaniu\nvšeobecných súdov vo väzobných veciach je daná právomoc ústavného súdu len na\npreskúmanie dôvodu a spôsobu obmedzenia osobnej slobody, t. j. či proti osobe, ktorá\nsa berie do väzby (alebo je vo väzbe), bolo vznesené obvinenie, rozhodnutie o väzbe sa\nodôvodnilo aj skutkovými okolnosťami, o väzbe rozhodoval súd, obvinený bol do väzby\nvzatý pre konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu vyjadrenú v § 71 ods. 1 písm. a)\naž c) Trestného poriadku alebo okolnosti uvedené v odseku 2 tohto ustanovenia, a osoba\nbola vzatá a držaná vo väzbe len na čas dovolený zákonom, resp. konkrétnym rozhodnutím\nväzobného súdu o predĺžení väzby (II. ÚS 76/02). Ústavný súd je zároveň oprávnený\n\n11\n\na povinný preskúmať, či všeobecný súd rešpektoval možnosť uplatniť právo na prepustenie\nz väzby, či o každej žiadosti o prepustenie rozhodol a či jeho rozhodnutie vychádzalo\nzo skutkových dôvodov, ktoré viedli k uvaleniu a trvaniu väzby. Úlohou ústavného súdu je\ntiež sledovať, či všeobecné súdy v namietaných rozhodnutiach správne aplikujú právo, či\ndané rozhodnutia sú odôvodnené a či nenesú znaky arbitrárnosti vyúsťujúce do porušenia\nniektorého zo základných práv a slobôd (III. ÚS 271/07, II. ÚS 465/2011). Ústavný súd\npreto nemôže zasahovať do skutkových a právnych záverov všeobecných súdov, ak ich\nz danej perspektívy možno pokladať za udržateľné.\nÚstavný súd stabilne uvádza k obsahu a podstate základného práva na osobnú\nslobodu, že každé pozbavenie slobody musí byť „zákonné“, t. j. musí byť vykonané\n„v súlade s konaním ustanoveným zákonom“, a okrem toho každé opatrenie, ktorým je\njednotlivec pozbavený slobody, musí byť zlučiteľné s účelom čl. 17 ústavy, ktorým je\nochrana jednotlivca proti svojvôli (m. m. II. ÚS 55/98, I. ÚS 177/03, III. ÚS 7/00).\nPožiadavka obsiahnutá v tomto článku sa nemôže definovať in abstracto, ale musí sa\nposúdiť vo svetle okolností každej veci vrátane toho, čo v sťažnosti uviedol sťažovateľ\n(I. ÚS 109/03). Ústavný súd preto v prípade čl. 17 ústavy môže a musí uplatniť určitú\nrevíznu právomoc, avšak bez toho, aby sám hodnotil skutočnosti, ktoré viedli všeobecný\nsúd k tomu, že uprednostnil určité rozhodnutie pred iným. Jeho úlohou ako nezávislého\nsúdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) je preskúmať zlučiteľnosť opatrenia,\nktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s ústavou alebo príslušnou medzinárodnou\nzmluvou o ľudských právach a základných slobodách, nie však konať ako všeobecný súd\ntretej alebo štvrtej inštancie; takéto konanie by bolo porušením obmedzenia, ktoré vyplýva\nz rozdelenia ústavnej ochrany základných práv alebo slobôd medzi všeobecné súdy\na ústavný súd v čl. 127 ods. 1 ústavy (I. ÚS 165/02).\nZ judikatúry ústavného súdu tiež možno vyvodiť, že z hľadiska rozsahu práv\ngarantovaných prostredníctvom čl. 17 ústavy a práv vyplývajúcich z čl. 5 ods. 3 a 4\ndohovoru, neexistujú medzi týmito právami zásadné rozdiely, keďže základné práva\ngarantované v čl. 17 ústavy korešpondujú s právom vyplývajúcim z čl. 5 ods. 3 a 4\ndohovoru (napr. III. ÚS 255/03, III. ÚS 199/05, IV. ÚS 181/07).\n\n12\n\nKrajský súd na neverejnom zasadnutí napadnutým uznesením v bode I zrušil podľa\n§ 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku uznesenie okresného súdu, v bode II podľa § 79\nods. 3 Trestného poriadku zamietol žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu\na v bode III podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku účel väzby nenahradil dohľadom\nprobačného a mediačného úradníka.\nKrajský súd preskúmal podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku správnosť výrokov\nnapadnutého uznesenia okresného súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel\nk záveru, že sťažnosť sťažovateľa je vzhľadom na okolnosti prípadu len čiastočne dôvodná.\nPodľa krajského súdu okresný súd dôvody zamietnutia žiadosti sťažovateľa o prepustenie\nz väzby na slobodu uviedol len veľmi stručne, bez ich podrobnejšieho rozvedenia, najmä\ndostatočne neodôvodnil, prečo aj v tomto štádiu konania dôvody väzby naďalej trvajú, čím\nsa napadnuté uznesenie okresného súdu v tomto smere stalo nepreskúmateľným, a preto ho\nkrajský súd v celom rozsahu zrušil a o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby sám\nrozhodol.\nZ odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že krajský súd sa aj v tomto štádiu\nkonania stotožnil s existenciou skutočností odôvodňujúcich väzbu sťažovateľa podľa § 71\nods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku k čomu uviedol: „Z dôkaznej situácie vyplýva,\nže obžalovaný je osobou dlhodobo nezamestnanou, bez zdroja obživy. Nemá stále bydlisko,\nadresu na doručovanie písomností uviedol inú, zdržiavať sa mal bez prihlásenia\nv prenajatom byte, v ktorom malo dochádzať práve k trestnej činnosti. Navyše bol doposiaľ\n6-krát súdne trestaný pre rôznu trestnú činnosť. Naposledy to bolo Okresným súdom\nv Žiline pod sp. zn. 9 T 26/10 dňa 07.11.2012 na nepodmienečný trest odňatia slobody\nv trvaní 8 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom\nstráženia. Z výkonu trestu bol podmienečne prepustený dňa 29.07.2013 a bola mu určená\nskúšobná doba v trvaní 2 roky. Aktuálne mu za vinu kladeného skutku sa mal teda dopustiť\nv skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu iného trestu odňatia slobody.\nV ďalšom je potrebné uviesť, že Okresným súdom v Považskej Bystrici bol už dvakrát\nodsúdený pre drogovú trestnú činnosť, v jednom prípade to bolo pod sp. zn. 1 T 216/03 dňa\n30.03.2004 na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 26 mesiacov, so zaradením\n\n13\n\ndo I. nápravnovýchovnej skupiny. V druhom prípade to bolo pod sp. zn. 2 T 150/07 dňa\n16.10.2007, na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, pričom sa v skúšobnej\ndobe neosvedčil, a výkon trestu odňatia slobody mu bol nariadený 24.07.2012. Z výkonu\ntrestu odňatia slobody bol podmienečne prepustený 29.07.2013.“\nKrajský súd bol vzhľadom na uvedené toho názoru, že v prípade sťažovateľa „ide\no osobu s veľmi negatívnym osobnostným profilom, na ktorú ani doterajšie odsúdenia, a to\naj za závažné trestné činy, nemali žiaden prevýchovný efekt a neodradili ho od páchania\nďalšej, závažnej a spoločensky vysoko nebezpečnej trestnej činnosti. Všetky vyššie uvedené\nskutočnosti odôvodňujú obavu, že obžalovaný nakoľko je bez práce, stáleho príjmu na\nobživu a bez rodinných, resp. iných väzieb ujde, alebo sa bude skrývať, pretože mu hrozí\nvysoký trest, ako aj obavu, že bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti.“.\nVo vzťahu k možnosti nahradenia väzby sťažovateľa dohľadom probačného\na mediačného úradníka krajský súd dospel k záveru, že „vzhľadom k osobe obžalovaného,\njeho predchádzajúcemu životu, ale aj závažnosti trestnej činnosti kladenej mu aktuálne za\nvinu, na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, respektíve iným\ninštitútom Trestného poriadku nie sú u\n\nabsolútne splnené zákonné\n\npodmienky“.\nPokiaľ ide o námietku sťažovateľa týkajúcu sa nedostatočnosti odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia krajského súdu, resp. že toto uznesenie je nepreskúmateľne, ústavný\nsúd dospel k záveru, že táto námietka nie je opodstatnená. Podľa názoru ústavného súdu\ntrvanie dôvodov väzby sťažovateľa krajský súd skúmal v rozsahu ich zákonného\nvymedzenia, väzobné dôvody odôvodnil konkrétnymi skutkovými okolnosťami a výklad\npríslušných ustanovení Trestného poriadku nevykazuje znaky svojvôle. Odôvodnenie\nnapadnutého uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavného súdu zodpovedá\npožiadavkám, ktoré vyplývajú z čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a z čl. 5 ods. 4 dohovoru pre\nrozhodnutia o väzbe. Napadnuté uznesenie krajského súdu ako celok pôsobí presvedčivo\na nevyvoláva žiadne pochybnosti o správnosti prijatých záverov. Ústavný súd preto\nkonštatuje, že krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil ústavne akceptovateľným spôsobom\n\n14\n\na toto nevykazuje znaky arbitrárnosti, a preto nevidí dôvod, aby zasahoval do skutkových\na právnych záverov krajského súdu.\nKrajský súd sa podľa názoru ústavného súdu ústavne akceptovateľným spôsobom\nvysporiadal aj s námietkou sťažovateľa týkajúcou sa porušenia jeho základného práva\nna obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy, ktorá spočívala v tom, že okresný súd mu napriek\nviacerým žiadostiam neumožnil nahliadnutie do spisu a o jeho žiadostiach nerozhodol.\nKrajský súd v tejto súvislosti uviedol (námietka týkajúca sa porušenia jeho práva na\nobhajobu je v sťažnosti sťažovateľa proti napadnutému uzneseniu okresného súdu v tejto\nčasti obdobná, ako ju formuloval aj v sťažnosti pred ústavným súdom, pozn.): „Citované\nstate z rozhodnutia Ústavného súdu SR obsahujú právo na nahliadnutie do trestného spisu.\nJe zrejmé, že pokiaľ by v prípravnom konaní pri rozhodovaní o väzbe uvedené právo bolo\nobvinenému upreté, jednalo by sa v danom prípade o závažné porušenie práva na obhajobu.\nAvšak v tomto konkrétnom prípade obžalovaný už oboznámený s výsledkami vyšetrovania\nbol, jeho obhajca navyše spis v konaní pred súdom niekoľkokrát študoval. Aj keď\nz obhajcovej požiadavky o nahliadnutie do spisu nevyplývalo, že toto chce v súvislosti\ns podaním žiadosti o prepustenie z väzby, nahliadnutie do spisu mu bolo umožnené v dňoch\n16.02.2016, 07.03.2016 a dňa 15.04.2016 a následne na hlavnom pojednávaní dňa\n19.04.2016 si podal obžalovaný žiadosť o prepustenie z väzby. Od posledného\nrozhodovania odvolacieho súdu vo veci boli vykonané len administratívno − procesné\núkony, teda hlavné pojednávania, na ktorých sa obžalovaný zúčastnil, resp. bolo vo veci\nrozhodované, pričom všetky rozhodnutia boli obžalovanému aj doručené a zvukové záznamy\nz pojednávaní boli obhajcovi poskytnuté. Odvolací súd hodnotil aj obsah toho, čo v\nsúvislosti s rozhodovaním o väzbe bolo v priebehu celého konania pred súdom v spisovom\nmateriáli zadovážené, pričom je potrebné uviesť, že žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli\novplyvniť zmenu tohto rozhodnutia neboli zadokumentované. Krajský súd preto dospel k\nzáveru, že právo obžalovaného nebolo nijak závažným spôsobom narušené. Preto v tomto\nohľade jeho sťažnostné námietky považoval za neopodstatnené.“\n\n15\n\nVo vzťahu k námietke sťažovateľa, že nebol vypočutý pred rozhodnutím krajského\nsúdu o jeho sťažnosti a nemal možnosť sa vyjadriť k skutočnostiam, na ktoré krajský súd pri\nrozhodovaní o jeho väzbe prihliadal, ústavný súd uvádza, že tieto pochybenia sťažovateľa\nnedosahujú takú intenzitu, aby bolo možné dospieť k záveru o porušení jeho práv podľa\nčl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru.\nSťažovateľ svoju žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu podal na pojednávaní\n19. apríla 2016 po vyhlásení rozsudku, ktorým ho okresným súd uznal za vinného a uložil\nmu trest. Sťažovateľ svoju žiadosť odôvodnil v podstate tým, že dôvody väzby pominuli.\nKeďže okresný súd jeho žiadosť zamietol, sťažovateľ proti uzneseniu okresného súdu podal\nsťažnosť, ktorú následne prostredníctvom svojho právneho zástupcu aj písomne odôvodnil.\nKrajský súd o tejto sťažnosti rozhodoval na neverejnom zasadnutí.\nPodľa § 302 ods. 1 Trestného poriadku neverejné zasadnutie sa koná za stálej\nprítomnosti všetkých členov senátu a zapisovateľa.\nPodľa § 302 ods. 2 Trestného poriadku iné osoby sú z účasti na neverejnom zasadnutí\nvylúčené; pri rozhodovaní o väzbe má právo zúčastniť sa na neverejnom zasadnutí\naj prokurátor, obvinený a jeho obhajca; pri rozhodovaní o sťažnosti proti rozhodnutiu\no väzbe môže predseda senátu účasť týmto osobám umožniť. Predseda senátu postupuje pri\nzabezpečovaní účasti prokurátora, obvineného a obhajcu podľa § 72 ods. 2...\nAko z už uvedeného vyplýva, obvinený a jeho obhajca síce majú právo zúčastniť sa\nna neverejnom zasadnutí, avšak v prípade, ak všeobecný súd koná a rozhoduje o sťažnosti\nproti rozhodnutiu o väzbe, predseda senátu týmto osobám môže účasť umožniť. Všeobecný\nsúd spravidla umožní účasť obvinenému a jeho obhajcovi na neverejnom zasadnutí,\nna ktorom sa koná a rozhoduje o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, vtedy, ak v danom\nprípade sa ich prítomnosť považuje za potrebnú alebo aj vhodnú. Teda je na uvážení\nvšeobecného súdu po posúdení všetkých okolností dôležitých pre jeho rozhodnutie,\nči je nevyhnutná aj účasť obvineného a obhajcu.\n\n16\n\nV súvislosti s uvedeným ústavný súd poukazuje na závery svojej ustálenej\nrozhodovacej činnosti, podľa ktorej je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú\nneopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo\nslobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím, postupom alebo iným zásahom\norgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej\nmožnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody namietaným rozhodnutím,\npostupom orgánom štátu, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(m. m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 4/00, III. ÚS 138/02, IV. ÚS 1/2012, IV. ÚS 523/2012). Ústavný\nsúd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez\nnajmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený.\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že medzi napadnutým\nuznesením krajského súdu na jednej strane a sťažovateľom označenými základnými\nprávami na strane druhej neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by naznačovala reálnu\nmožnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie.\nVzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nsťažnosť v tejto časti odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nKeďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa\nďalšími návrhmi sťažovateľa obsiahnutými v petite jeho sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. septembra 2016\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "väzba-žiadosť o prepustenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na obhajobu", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "konanie pred ústavným súdom-vyčerpanie prostriedkov nápravy", "väzba-dôvody väzby"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e07aca7d-ab69-4ee6-a686-0825dc353146", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.602.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 602/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 602/2015 z 24. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-24", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.602.2015.1"}, {"guid": "ussr:1447d295-ca02-4469-a117-60ec48e3f9b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 523/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 523/2012 z 25. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-25", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1447d295-ca02-4469-a117-60ec48e3f9b4"}, {"guid": "ussr:57e731df-2bbd-4727-bac3-b1a613c5ad62", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 71/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 71/2012 z 2. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-02", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57e731df-2bbd-4727-bac3-b1a613c5ad62"}, {"guid": "ussr:fc9af813-6fd4-4256-970a-f3793247a0be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/2012 z 12. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-12", "citacie_n": 172, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fc9af813-6fd4-4256-970a-f3793247a0be"}, {"guid": "ussr:9963cca3-5229-4d62-ae03-09789783136a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2011 z 20. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-20", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9963cca3-5229-4d62-ae03-09789783136a"}, {"guid": "ussr:99e81126-b9fc-4d04-ae01-5b7c0eaa4776", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 372/08 z 16. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-16", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:99e81126-b9fc-4d04-ae01-5b7c0eaa4776"}, {"guid": "ussr:0f228dd6-346a-49ea-a9b7-cb75911bdd1d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 124/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 124/08 z 17. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-17", "citacie_n": 98, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f228dd6-346a-49ea-a9b7-cb75911bdd1d"}, {"guid": "ussr:c9e87ebd-77fe-49c0-842b-3165c86b43bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 181/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 181/07 z 10. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-10", "citacie_n": 120, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c9e87ebd-77fe-49c0-842b-3165c86b43bd"}, {"guid": "ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/07 z 11. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-11", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:9de8b69f-fcc4-41fe-894e-1e257074a884", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 108/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 108/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9de8b69f-fcc4-41fe-894e-1e257074a884"}, {"guid": "ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/05 z 24. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-24", "citacie_n": 425, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd"}, {"guid": "ussr:cd7b7e01-63b4-485c-9aa7-2d8f04d6e49c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/04 z 25. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-25", "citacie_n": 279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd7b7e01-63b4-485c-9aa7-2d8f04d6e49c"}, {"guid": "ussr:8b4a22c0-ea1c-4703-9f81-c6babacc1a57", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 178/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 178/04 z 20. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-20", "citacie_n": 262, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b4a22c0-ea1c-4703-9f81-c6babacc1a57"}, {"guid": "ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/04 z 10. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-10", "citacie_n": 755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec"}, {"guid": "ussr:b6f8e342-fbe4-46ae-b278-b681992733f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 78/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/04 z 24. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-24", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6f8e342-fbe4-46ae-b278-b681992733f2"}, {"guid": "ussr:6fc3ec89-286e-4c9b-8d3b-3b54e126e0a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 163/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 163/03 z 25. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-25", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6fc3ec89-286e-4c9b-8d3b-3b54e126e0a9"}, {"guid": "ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/02 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 482, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5"}, {"guid": "ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 255/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 255/03 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a"}, {"guid": "ussr:e300cf3b-5147-4b11-a393-58c9530a630e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 177/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 177/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 292, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e300cf3b-5147-4b11-a393-58c9530a630e"}, {"guid": "ussr:58a54f5f-7a38-4a9e-be6b-cddddff81ec6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 109/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 109/03 z 11. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-11", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58a54f5f-7a38-4a9e-be6b-cddddff81ec6"}, {"guid": "ussr:326410ce-1e2c-4602-b27d-9da2c2167a29", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 138/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 138/02 z 25. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-25", "citacie_n": 356, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:326410ce-1e2c-4602-b27d-9da2c2167a29"}, {"guid": "ussr:0780c825-d457-4b73-b323-2aeb68dedc94", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 148/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/02 z 18. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-18", "citacie_n": 318, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0780c825-d457-4b73-b323-2aeb68dedc94"}, {"guid": "ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/02 z 7. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-07", "citacie_n": 391, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:f0079f7f-a7d1-4aef-ac94-7a0dc45cbff5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/00 z 16. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-16", "citacie_n": 850, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:64292a08-9bc2-42a2-b0bb-cd96a621ea8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.79.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 79/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/2022 z 10. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-10", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.79.2022.1"}]}