{"guid": "ussr:34010ed8-9bc1-447b-9b91-1b32ed644a2b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.660.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 660/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 660/2017 z 24. 10. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 24. októbra 2017, sp. zn. II. ÚS 660/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.660.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2017-10-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/34010ed8-9bc1-447b-9b91-1b32ed644a2b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.660.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.660.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.660.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 660/2017-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. októbra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátskou kanceláriou AS Legal s. r. o.,\nHlučínska 1, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Milan Šulva, ktorou namieta\nporušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 142/2010 a jeho\nrozsudkom z 25. júna 2013, postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom\npod sp. zn. 6 Co 517/2013, 6 Co 518/2013 a jeho rozsudkom z 23. februára 2015\na postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.\n5 Cdo 358/2015 a jeho uznesením z 22. júna 2016, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n14. septembra 2016 osobne doručená sťažnosť\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátskou kanceláriou AS Legal s. r. o.,\nHlučínska 1, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Milan Šulva, ktorou namieta\nporušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len\n„listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu\nBratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 142/2010 a jeho\nrozsudkom z 25. júna 2013 (ďalej len „napadnutý rozsudok okresného súdu“), postupom\nKrajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n6 Co 517/2013, 6 Co 518/2013 a jeho rozsudkom z 23. februára 2015 (ďalej len „napadnutý\nrozsudok krajského súdu“) a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cdo 358/2015 (ďalej len „napadnuté\nkonanie najvyššieho súdu“) a jeho uznesením z 22. júna 2016 (ďalej len „napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka bola účastníčkou\nkonania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 6 C 142/2010 v procesnom postavení\nžalovanej, proti ktorej sa obchodná spoločnosť\n\n(ďalej len „žalobkyňa“)\n\ndomáhala zaplatenia sumy 8 240,25 € s príslušenstvom z titulu nárokov vyplývajúcich\nzo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi sťažovateľkou a žalobkyňou ako zhotoviteľkou diela –\nrodinného domu. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobe vyhovel a sťažovateľku\nzaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 8 240,25 € s príslušenstvom s úrokom z omeškania 8 %\nročne od 1. júla 2006 do zaplatenia a trovy konania v sume 494 €.\n\n2\n\nSťažovateľka podala proti napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie.\nOkresný súd v tejto súvislosti uznesením sp. zn. 6 C 142/2010 z 29. júla 2013 (ďalej len\n„uznesenie z 29. júla 2013“) sťažovateľke uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok\nza odvolanie v sume 494 €. Krajský súd o jej odvolaní rozhodol napadnutým rozsudkom\ntak, že napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola sťažovateľke\n(žalovanej) uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 7 794,99 €, potvrdil ako vecne\nsprávny a vo zvyšnej časti rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vec v tomto rozsahu\nvrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Napadnutým rozsudkom krajského súdu bolo\nzároveň zrušené uznesenie okresného súdu z 29. júla 2013.\nProti napadnutému rozsudku krajského súdu sťažovateľka podala dovolanie,\no ktorom rozhodol napadnutým uznesením najvyšší súd ako dovolací súd tak, že ho\nodmietol ako procesne neprípustné.\nSťažovateľka v sťažnosti zdôrazňuje, že v jej veci mali byť aplikované ustanovenia\nzákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady\nč. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, pričom v jej veci konajúce\nvšeobecné súdy sa v napadnutých rozhodnutiach nevysporiadali s jej argumentáciou,\nv zmysle ktorej mala ako žalovaná postavenie spotrebiteľky, z ktorého jej vyplýva zvýšená\nochrana, ktorú jej právny poriadok priznáva.\nSťažovateľka v tejto súvislosti argumentuje, že „v dodatku č. 3 zmluvy o dielo nebola\nvyjadrená určitostne, jasne a zrozumiteľne cena za vykonanie týchto prác, resp. nebola\ncena určená vôbec. Keďže podstatná náležitosť zmluvy – cena... nebola dojednaná pred\nuzavretím zmluvy, resp. dodatku č. 3, umožňuje to dodatočné určenie ceny. Dodávateľ –\nžalobca si v tomto dodatku vyhradil právo jednostranne rozhodnúť o výške tohto plnenia,\nkedykoľvek po dokončení diela. Nakoľko cena nebola v tejto časti dodatku č. 3 vôbec\nstanovená, mali súdy na daný prípad aplikovať príslušné predpisy na úseku ochrany\nspotrebiteľa, predovšetkým ust. § 52 a nasl. OZ. Pokiaľ hlavný predmet alebo cena nie sú\nvymedzené určito, jasne a zrozumiteľne, tak majú súdy rozhodnúť o absolútnej neplatnosti\n(ex offo) aj v týchto esenciálnych náležitostiach zmluvy.“.\n\n3\n\nSťažovateľka namieta, že jej nebola priznaná ochrana s poukazom na § 52 ods. 1\nObčianskeho zákonníka, pričom v napadnutých rozhodnutiach všeobecných súdov\nabsentuje identifikácia relevantných úvah o tom, „na základe čoho považovali zmluvné\npodmienky za vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo na základe akých skutočností ich\npovažovali za individuálne dojednané. Nijako sa súdy nevysporiadali ani s námietkou\nsťažovateľky, že v zmysle § 54 ods. 2 Obč. zák. v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských\nzmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Sťažovateľka uzatvorila zmluvu\no dielo a jej dodatky v postavení spotrebiteľky, pričom oba súdy zvolili celkom formalistický\nvýklad opomínajúci zmysel právnej úpravy zaisťujúcej ochranu spotrebiteľa.“.\nPodľa sťažovateľky je záver o neexistencii neprijateľných zmluvných podmienok\nvyslovený v napadnutých rozhodnutiach všeobecných súdov neodôvodnený a zároveň\nodporuje požiadavkám „Smernice Rady 93/13/EHS – Nekalé podmienky v spotrebiteľských\nzmluvách. Súd síce odkazuje na ust. § 53 ods. 1 veta druhá OZ, avšak toto ustanovenie si\nvyložil v rozpore s citovanou Smernicou Rady 93/13/EHS, ako aj v rozpore so znením\ndodatku č. 3 zmluvy o dielo... Predovšetkým pri výklade vety druhej cit. ustanovenia zákona\nneprihliadal na znenie bodu 2, ktoré upravuje cenu za vyhotovenie prístavby, ako aj na\nsúdom zistený skutkový stav. Oba súdy rozhodli v danej veci celkom svojvoľne a arbitrárne\nbez toho, aby mal ich výrok rozumný základ v obsahu spisu a ktorý je naopak v zjavnom\nrozpore s obsahom spisu. Z postupu a rozhodovania súdov v danej veci vyplýva nízka miera\npochopenia pre situáciu a skutočné možnosti spotrebiteľky v danom vzťahu s dodávateľom.\nNajmä je neprijateľné posudzovať vôľu sťažovateľky ako spotrebiteľky pri podpisovaní\nrôznych dokumentov, predložených jej dodávateľom – žalobcom bez zohľadnenia jej reálnej\npozície v danom právnom vzťahu.“.\nOsobitne sťažovateľka formuluje výhrady k záveru krajského súdu o tom, že\npodpísaním dokladu predloženého žalobkyňou zároveň potvrdila cenu práce a vyjadrila svoj\nsúhlas s vyúčtovaním nákladov. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že skutočnosť, že podpísala\noznačený doklad, treba vnímať v kontexte tlaku, ktorý bol na ňu vyvíjaný, pričom nemala\nmožnosť ovplyvniť obsah týchto dokumentov a na rovnakej listine musela podpísať aj\n„prevzatie projektovej dokumentácie, ako aj ďalších podstatných dokumentov –\n\n4\n\nprávoplatných rozhodnutí, dokladov o ústrednom kúrení, záručných listov, bez prevzatia\nktorých by sa dostala do núdznej pozície. Sťažovateľka tak reálne ani nemala možnosť, iba\ndoklady podpísať, aby jej dodávateľ odovzdal potrebné dokumenty. V rozhodnutiach súdov\nopäť nie je žiadna zmienka o tejto námietke, nie je vysvetlené, prečo súd takýto postup\nnepovažoval za nekalú obchodnú praktiku, a pokiaľ týmto skutočnostiam súdy nepripisujú\nvýznam, nevysvetlili ani to, prečo im žiadny význam nepripisujú.“.\nSťažovateľka tvrdí, že v jej veci konajúce všeobecné súdy nevyhodnotili zásadný\ndôkaz, ktorým malo byť odborné stanovisko\n\n, v ktorom je uvedené, že\n\ndielo bolo vykonané na základe jedného projektu, čím vyvrátil tvrdenie žalobkyne o tom, že\nna prístavbu bol vypracovaný osobitný projekt okrem pôvodného projektu.\nVo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu sťažovateľka namieta, že\n„niet pochýb o tom, že vyššie popísané skutočnosti, nielen, ale aj vzhľadom na to, že\nsťažovateľke úplne odňali celý súbor zákonných opatrení určených na ochranu spotrebiteľa,\nsú natoľko závažné a zároveň výnimočnej povahy, že aj v zmysle nového zjednocujúceho\nstanoviska č. 2/2016 by založili prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O. s. p.,\nv dôsledku čoho Najvyšší súd SR dovolanie odmietol nesprávne“.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie rozhodol o nej nálezom, ktorým vysloví porušenie jej\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť napadnutým uznesením najvyššieho súdu,\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu a napadnutým rozsudkom okresného súdu, ako aj\npostupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov zruší\na vec vráti na ďalšie konanie, pričom jej zároveň prizná úhradu trov konania.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\n\n5\n\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nsťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom\nokresného súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu\nRozhodovanie o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založené na princípe\nsubsidiarity. Vzhľadom na princíp subsidiarity ústavný súd môže konať a rozhodovať\no namietanom porušení práv sťažovateľov a vecne sa zaoberať ich sťažnosťami iba vtedy,\nak sa nemôžu domáhať ochrany svojich práv v konaniach pred všeobecným súdom.\nNamietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky\nnezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany\ntohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže\ndomôcť (a aj sa domáhal) využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov\n\n6\n\nnápravy, prípadne iným zákonom upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným\nštátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci\nna jej prerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05,\nIV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio\ninštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných\norgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú (m. m. III. ÚS 149/04,\nIV. ÚS 135/05).\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka mohla proti\nnapadnutému rozsudku okresného súdu, ako aj postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu,\npodať odvolanie (čo aj využila), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský\nsúd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky v danom prípade\nvylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný súd preto túto časť sťažnosti pri predbežnom\nprerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej\nprávomoci.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu\nPodľa čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom\nustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\nÚstavný súd si pri výklade práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\n(obdobne čl. 36 ods. 1 listiny) osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6\nods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto\n\n7\n\npráv neexistuje zásadná odlišnosť (m. m. IV. ÚS 195/07), čo umožňuje posudzovať ich\nnamietané porušenie spoločne.\nV rámci predbežného prerokovania sťažnosti sa ústavný súd sústredil na posúdenie,\nči ju nemožno považovať za zjavne neopodstatnenú. Ústavný súd vychádzal pritom\nzo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci (v danom prípade krajského súdu) nemohlo dôjsť k porušeniu základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nZo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že vo vzťahu ku všeobecným\nsúdom nie je prieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou\n(m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05) a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní\npred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (m. m. II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Ústavný\nsúd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej\nprávomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti nemôže zastupovať všeobecné\nsúdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Sú to teda\nvšeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej\núrovni. Táto ochrana sa prejavuje aj v tom, že všeobecný súd odpovedá na konkrétne\nnámietky účastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky kľúčové\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd už\nopakovane vo svojej judikatúre zdôraznil (napr. II. ÚS 13/01, I. ÚS 241/07), že ochrana\nústavou, prípadne dohovorom garantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie\nje zverená len ústavnému súdu, ale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri\n\n8\n\nrozhodovaní viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7\nods. 2 a 5 ústavy a zákonom (čl. 144 ods. 1 ústavy). Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní\no sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na súdnu ochranu rozhodnutím súdu\nsa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonov s ústavou\na dohovorom najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené,\nresp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv\n(napr. I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07).\nPodstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ústavy).\nDo obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho\nveci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom\nprávnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré\nSlovenská republika ratifikovala, a bola vyhlásená spôsobom, ktorý predpisuje zákon\n(IV. ÚS 77/02).\nSúčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania\nna také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania\n(I. ÚS 234/2014).\nNapadnutým rozsudkom krajského súdu bol potvrdený rozsudok okresného súdu\nz 25. júna 2013 v časti, ktorou bola sťažovateľke uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni\nsumu 7 794,99 €, a vo zvyšnej časti odvolací súd zrušil sťažovateľke uloženú povinnosť\n\n9\n\nzaplatiť sumu 92,59 €, napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a v relevantnej časti vrátil\nokresnému súdu na ďalšie konanie. Napadnutým rozsudkom krajského súdu bolo zároveň\nzrušené uznesenie okresného súdu z 29. júla 2013 ukladajúce sťažovateľke povinnosť\nzaplatiť súdny poplatok v sume 494 €.\nSťažovateľka svojou argumentáciou (prirodzene) nenapáda výroky týkajúce sa\núhrady za dodávku médií v sume 92,59 € a uznesenia okresného súdu z 29. júla 2013\no uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume 494 €, keďže sú v jej\nprospech, a preto príslušná časť odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu\ntýkajúca sa týchto výrokov nemohla byť predmetom prieskumu ústavného súdu.\nZ napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd vyhodnotil zmluvu o zhotovení\ndiela uzavretú medzi žalobkyňou a žalovanou (sťažovateľkou) ako spotrebiteľskú, a teda aj\nvzťah založený touto zmluvou medzi stranami sporu ako spotrebiteľský. Sťažovateľka\nv tejto súvislosti namieta záver vyslovený v napadnutom rozsudku krajského súdu, podľa\nktorého zmluvné podmienky týkajúce sa predmetu plnenia a ceny boli individuálne\ndojednané, a preto zmluvné podmienky týkajúce sa predmetu uzavretej zmluvy a ceny diela\nnemožno považovať za neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 53 Občianskeho\nzákonníka.\nV relevantnej časti napadnutého rozsudku krajského súdu týkajúcej sa výroku,\nktorým bol rozsudok okresného súdu z 25. júna 2013 potvrdený ako vecne správny (výrok\no uložení povinnosti sťažovateľke zaplatiť žalobkyni sumu 7 794,99 €) sa predovšetkým\nuvádza:\n«V konaní bolo preukázané, že predmetom zmluvy o zhotovení diela č. 09/03/EU\nbolo zhotovenie novej veci - vilového domu ako hmotného predmetu. Podľa obsahu tejto\nzmluvy ide preto o zmluvu v zmysle § 644 a nasl. Obč. zák., t. j. ide o zhotovenie veci na\nzákazku.\nŽalobca v konaní tvrdil, že po odstránení vád uvedených v preberacom\nprotokole dňa 16. 02. 2005 vystavil faktúru č. 50000004 na sumu 135.050,- Sk bez DPH, čo\nje 160.070,- Sk s DPH. Z tejto sumy žalovaná zaplatila 100.000,- Sk, nezaplatila teda\n\n10\n\n60.070,- Sk. Dňa 25. 10. 2005 žalobca vystavil konečnú faktúru č. 50000072\nna sumu 187.526,- Sk. Touto faktúrou boli vyúčtované všetky naviac práce dohodnuté\ndodatkom č. 1 s výnimkou ceny hrubej stavby prístavby, ktorá bola fakturovaná podľa\ndodatku č. 3. Túto faktúru žalovaná nezaplatila. Žalovaná suma teda pozostáva\nzo sumy 60.710,- Sk a zo sumy 187.526,- Sk, čo je spolu 248.236,- Sk a v prepočte na eurá\nide o sumu 8.239,92 eur. Z toho vyplýva, že súd prvého stupňa nesprávne prepočítal\nžalovanú sumu 248.236,- Sk uvedenú v žalobe na eurá (žaloba bola na súd prvého stupňa\npodaná ešte pred zavedením eura).\nV podaní zo 07. 02. 2011 (č. l. 58) žalobca uviedol, že konečnou faktúrou\nč. 50000072 z 25. 10. 2005 žalobca vyfakturoval tieto naviac objednané položky: 1/\nústredné kúrenie - 124.321,- Sk, projekt ÚK - 3.000,- Sk, garážová brána - 13.000,- Sk,\nzabezpečovací systém - 6.000,- Sk, spolu 146.321,- Sk bez DPH. Ďalej touto faktúrou\nvyfakturoval sumu 2.344,- Sk bez DPH predstavujúcu náklady, ktoré mu vznikli za dodávku\nplynu, elektriny, vody. Tieto náklady mu mali vzniknúť v čase, keď už žalovaná dielo\nužívala, ale odberné miesto bolo ešte nahlásené u dodávateľov na žalobcu a teda aj\nspotreba médií zo strany žalovanej bola fakturovaná žalobcovi. Napokon žalobca touto\nfaktúrou vyfakturoval aj náklady, ktoré špecifikoval takto: „réžia - kompletizačná\na realizačná činnosť - úhrada zabezpečenia koordinácie dodávateľov pri naviac prácach,\nzabezpečenie zmeny stavebného povolenia a iných povolení súvisiacich s odporcom\npožadovanými naviac prácami a samotnou prístavbou.“ V uvedenom podaní však žalobca\ntieto náklady nevyčíslil. Uvedeným podaním teda žalobca z faktúry č. 50000072 znejúcej na\nsumu 187.526,- Sk s DPH špecifikoval finančne iba sumu 148.665,- Sk bez DPH (146.321 +\n2.344 - 148.665,- Sk). Zo samotnej faktúry č. 50000072 (č. l. 18) vyplýva, že za réžiu kompletizačnú a realizačnú činnosť žalobca vyfakturoval sumu 8.920,- Sk bez DPH. Touto\nfaktúrou teda žalobca vyfakturoval sumu 157.585,- Sk bez DPH (146.321 + 2.344 + 8.920\n= 157.585,- Sk), čo je suma 187.526,- Sk s DPH. Faktúrou zo 16.02.2005 č. 50000004\nžalobca vyúčtoval žalovanej sumu 135.050,- Sk bez DPH, resp. 160.710,- Sk s DPH. Táto\nfaktúra (č. l. 17) sa odvoláva na čl. IV. ods. 2 písm. f/ zmluvy o dielo. V čl. IV. ods. 2 zmluvy\no dielo je dojednaná splatnosť ceny diela, pričom podľa písm. f/ suma 135.050,- Sk bez\nDPH bola poslednou splátkou kúpnej ceny splatnou po odstránení vád.\n\n11\n\nŽalovaná v konaní uvádzala, že žalobca neodstránil všetky vady diela, odstránil iba\nvady zodpovedajúce sume 100.000,- Sk, preto mu nevznikol nárok na zaplatenie\nsumy 135.050,- Sk bez DPH, resp. 160.710,- Sk s DPH (faktúra č. 50000004), ale iba nárok\nna zaplatenie sumy 100.000,- Sk. Zvyšok, t. j. sumu 60.710,- Sk preto žalobcovi nezaplatila.\nPokiaľ ide o faktúru č. 50000072, žalovaná uvádzala, že žiadne naviac práce si u žalobcu\nneobjednala a tieto práce žalobca ani nevykonal. Preto mu sumu 187.526,- Sk s DPH\nnezaplatila.\nÚčastníci konania teda zhodne potvrdili, že z ceny diela žalovaná nezaplatila\nžalobcovi sumu 248.236,- Sk, čo je 8.239,92 eur. Preto je právne bezvýznamná odvolacia\nargumentácia žalovanej týkajúca sa faktúr č. 40000144, 40000146, 40000147. Pokiaľ ide\no sumu 500.000,- Sk, ktorú podľa žalovanej mal žalobca od nej prijať neoprávnene, zo spisu\nvyplýva, že išlo o zálohovú faktúru na žalovanou požadované naviac práce. Túto zálohovú\nsumu 500.000,- Sk žalobca odpočítal vo faktúre č. 40000147, čo napokon vyplýva aj\nz odvolania žalobkyne. V ňom totiž samotná žalovaná uviedla, že pôvodná, neskôr\nstornovaná faktúra 40000144 znela na sumu 2.649.010,- Sk a faktúra č. 40000147, ktorá ju\nnahradila, znela na sumu 2.149.000,- Sk.\nNa č. l. 78 spisu sa nachádza doklad z 25. 10. 2005 označený ako „Viacnáklady\nspojené so zmluvou o dielo č. 09/03/EU a dodatkami k zmluve a prevzatie dokladov\nsúvisiacich s vydaním rozhodnutí.“ V ňom žalovaná podpisom potvrdila cenu prác naviac\nvo výške 187.526,- Sk, ktorá jej bola vyfakturovaná faktúrou č. 50000072 a vyjadrila súhlas\ns vyúčtovaním nákladov vo výške 187.526,- Sk. V prehlásení z 25. 10. 2005 (č. l. 81)\nžalovaná prehlásila, že faktúru z 25. 10. 2005 č. 50000072 zaplatí do 30. 06. 2006. Nie je\npreto podľa názoru odvolacieho súdu dôvod pochybovať o tom, že žalobca skutočne vykonal\nnaviac práce za cenu 146.321,- Sk bez DPH, čo je 174.121,99 Sk s DPH (5.779,79 eur),\nktorú vyfakturoval touto faktúrou. Súd prvého stupňa teda postupoval správne, keď\nžalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.779,79 eur z titulu ceny diela. Preto\nodvolací súd podľa § 219 ods. 1 O. s. p., potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým\nbola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.779,79 eur.»\nV súlade s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. marca 2010 za\nneprijateľné nemožno považovať podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia\n\n12\n\na primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne,\npričom neprijateľnou nemôže byť taká podmienka, ktorá bola dojednaná individuálne.\nSťažovateľka vyslovuje osobitnú výhradu proti záveru krajského súdu, podľa ktorého\npodpísaním dokladu predloženého žalobkyňou zároveň potvrdila cenu práce a vyjadrila svoj\nsúhlas s vyúčtovaním nákladov. Zdôrazňuje ďalej, že skutočnosť, že podpísala označený\ndoklad, je potrebné vnímať v kontexte tlaku vyvíjaného na ňu ako spotrebiteľku s tým, že\nnemala možnosť ovplyvniť obsah týchto dokumentov a na rovnakej listine musela podpísať\naj „prevzatie projektovej dokumentácie, ako aj ďalších podstatných dokumentov“.\nÚstavný súd považuje námietku sťažovateľky o nekalej obchodnej praktike\nžalobkyne za právne irelevantnú, keďže z napadnutého rozsudku krajského súdu osobitne\nvyplýva, že okrem dokladu na č. l. 78 označeného „Viacnáklady spojené so zmluvou o dielo\nč. 09/03/EU a dodatkami k zmluve a prevzatie dokladov súvisiacich s vydaním rozhodnutí“\npodpísala 25. októbra 2005 ďalší doklad, ktorým vyslovila súhlas s cenou, ako aj s jej\nsplatnosťou (doklad na č. l. 81). Za uvedenej situácie preto argumentácia sťažovateľky\no tom, že reálne nemala inú možnosť ako doklad na č. l. 78 podpísať, keďže v jej záujme\nbolo prevzatie potrebných dokladov súvisiacich so zhotoveným dielom, stráca zásadnejšiu\nprávnu relevanciu.\nVo vzťahu k namietanému postupu krajského súdu, ktorý nevykonal sťažovateľkou\nnavrhnutý dôkaz, ústavný súd zdôrazňuje, že každému rozhodnutiu súdu vo veci samej musí\npredchádzať činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie skutkového stavu – dokazovanie\nzodpovedajúce garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nnajmä garanciám obsiahnutým v princípe rovnosti zbraní a práve na kontradiktórne konanie\n(II. ÚS 52/03). Všeobecný súd však nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie\ndokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Rozhodnutie o tom, ktoré\ndôkazy budú zo strany všeobecného súdu vykonané, patrí výlučne všeobecnému súdu, a nie\núčastníkovi konania či stranám sporu [§ 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj\n„OSP“), pozri obdobne aj § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku].\n\n13\n\nNámietka sťažovateľky, v zmysle ktorej všeobecný súd nevykonal dôkaz, ktorý ona\npovažuje za zásadný, je v podstate výhradou proti zistenému skutkového stavu, keďže tvrdí,\nže závery odborného stanoviska vyvracajú konečné tvrdenie žalobkyne o vykonaní prác\nnavyše. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že zisťovanie a následne hodnotenie\nskutkových okolností je úlohou všeobecných súdov a ústavný súd by do neho mohol\nzasiahnuť len v prípade zistenia extrémneho nesúladu medzi skutkovými zisteniami a z nich\nvyvodenými skutkovými či právnymi závermi. Pôjde predovšetkým o prípady, keď\nskutkové zistenia z vykonaných dôkazov vôbec nevyplývajú, prípadne ak pre ne vykonané\ndôkazy nemohli byť v žiadnom prípade dostatočným podkladom. Takáto situácia však\nv preskúmavanom prípade nenastala. Ústavný súd je toho názoru, že krajský súd záver\no každom čiastkovom priznanom nároku žalobkyne podporil dostatočným množstvom\ndôkazov, z ktorých vyvodil logické závery. Dôkazy vykonané v konaní pred všeobecnými\nsúdmi predstavujú logický celok a sú podľa názoru ústavného súdu dostatočným podkladom\npre záver o dôvodnosti žaloby v časti nároku na zaplatenie sumy 7 794,99 €, pričom svoj\nzáver dostatočným spôsobom odôvodnili. Opis skutkového stavu, tak ako bol ustálený\nvšeobecnými súdmi, nevykazuje žiadne znaky extrému či svojvôle.\nÚstavný súd na základe uvedeného konštatuje, že krajský súd sa v napadnutom\nrozsudku ústavne akceptovateľným spôsobom zaoberal námietkami sťažovateľky,\nposúdenie ktorých bolo relevantné pre rozhodnutie o veci, a závery v ňom obsiahnuté sú\ndostatočne odôvodnené, pričom ústavný súd nezistil ani to, že by závery, ku ktorým krajský\nsúd dospel, boli svojvoľné.\nSkutočnosť, že sťažovateľka sa s právnymi závermi krajského súdu nestotožňuje,\nnemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti týchto\nzáverov a nezakladá ani právomoc ústavného súdu nahradiť právne závery krajského súdu\nsvojimi vlastnými. Vzhľadom na to ústavný súd uzavrel, že námietky sťažovateľky\nnesignalizujú také pochybenie krajského súdu, ktoré by umožnilo ústavnému súdu po prijatí\nsťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu reálne dospieť k záveru, že\nnimi došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36\nods. 1 listiny, ako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n14\n\nNa tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní časť sťažnosti smerujúcu\nproti napadnutému rozsudku krajského súdu a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu,\nodmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nII.3 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu\nNajvyšší súd v napadnutom uznesení, ktorým bolo dovolanie sťažovateľky proti\nnapadnutému rozsudku krajského súdu odmietnuté, v prvom rade preskúmal prípustnosť\ndovolania podľa § 238 ods. 1 až 3 OSP platného a účinného do 30. júna 2016, pričom\ndospel k záveru, že dovolanie v predmetnej veci nie je procesne prípustné. Vychádzajúc\nz dikcie druhej vety § 242 ods. 1 OSP a povinnosti prihliadať na prípadnú vadu konania\nuvedenú v § 237 ods. 1 OSP preskúmal najvyšší súd prípustnosť dovolania aj podľa\noznačeného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Sťažovateľka v dovolaní osobitne\nnamietala, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) OSP, a to\nv dôsledku toho, že jej nebola umožnená skutková a právna argumentácia, ako aj\nz dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu.\nV podstatnej časti napadnutého uznesenia najvyšší súd k procesnej vade odňatia\nmožnosti konať pred súdom podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP uviedol:\n„O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní\npostupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi\npredpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18\nO. s. p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný\nzabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - viď napríklad právo účastníka\nvykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O. s. p.), nazerať do\nspisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O. s. p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým\nvykonaným dôkazom (§ 123 O. s. p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115\nO. s. p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O. s. p.)].\n\n15\n\nZ obsahu spisu vyplýva, že žalovaná bola v konaní kvalifikovane zastúpená (advokátmi)\na pred súdom prvého stupňa v plnom rozsahu realizovala svoje procesné práva\na oprávnenia, zúčastnila sa pojednávania 6. júna 2013, vyjadrila sa k žalobe, k podaniam\nprotistrany a súdu predložila listinné dôkazy (viď č. l. 216 až 219 spisu), pred skončením\ndokazovania jej bola súdom vytvorená procesná možnosť navrhnúť doplnenie dokazovania,\nvyužila právo záverečnej reči a po riadnom doručení rozsudku súdu prvého stupňa voči\nnemu podala odvolanie. Všeobecné tvrdenia o nemožnosti skutkovej a právnej\nargumentácie v konaní neboli zistené.“\nExistenciu procesnej vady odňatia možnosti konať pred súdom sťažovateľka\nodôvodňovala zároveň nesprávnosťou postupu v jej veci konajúcich súdov v procese\ndokazovania a hodnotenia výsledkov, ako aj pri obstarávaní skutkových podkladov pre\nrozhodnutie. V konkrétnostiach k námietkam sťažovateľky najvyšší súd uviedol:\n„3.1 V prípade neúplnosti skutkových zistení alebo nesprávností skutkových záverov\nnejde o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný\nza dôvod zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (viď\nviaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 248/2011,\n5 Cdo 244/2011,6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012).\n3.2. Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky účastníkom navrhované\ndôkazy, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237\nods. 1 písm. f/ O. s. p., lebo týmto postupom sa účastníkovi neodníma možnosť pred súdom\nkonať (porovnaj R 37/1993 a R 125/1999).\n3.3. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 ods. 1\nO. s. p. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho\nrozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá\nprípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 O. s. p. (viď tiež napríklad uznesenia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010 a 2 Cdo 29/2011).\n3.4. Ani nespokojnosť s právnym posúdením veci súdmi (§ 241 ods. 2\npísm. c/ O. s. p.) nezakladá žiadnu z vád konania na ktorú dopadá § 237 ods. 1 O. s. p.\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne\nzávery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne\n\n16\n\nposúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak\nsúd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny\npredpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil\nnesprávne právne závery. Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je Najvyšším súdom\nSlovenskej republiky považované za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť\nprocesné prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), o taký prípad ale v danej\nveci nešlo, zároveň je ale zhodne zastávaný názor, že nesprávne právne posúdenie veci\nsúdmi nižších stupňov nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 O. s. p. (viď\nR 54/2012 a tiež niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nnapríklad vo veciach sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011,\n5 Cdo 44/2011, sp. zn. 6 Cdo4l/20n, 7 Cdo 49/2012, 7 Cdo 212/2013).“\nV súvislosti s procesnou vadou podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP, ktorá podľa\nsťažovateľky mala spočívať aj v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutí všeobecných\nsúdov, najvyšší súd v napadnutom uznesení uviedol:\n«4.1 Otázka, či pod procesnú vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.\nmožno (treba) subsumovať aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia, nemá iba procesnoprávny\nrozmer, dopad a dosah, ale tiež mimoriadne významné ústavnoprávne konzekvencie. Závery\nz jej riešenia majú totiž kľúčový význam z hľadiska charakteristiky dovolania ako\nmimoriadneho opravného prostriedku a tiež dovolacieho konania, účelom ktorého je ale len\nv úzko vymedzenom rámci, ktorým zákon upravuje prípustnosť dovolania - preskúmať\nrozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré už nadobudlo právoplatnosť (atribúty záväznosti\na nezmeniteľnosti).\nZodpovedanie tejto otázky je tesne späté s potrebou vylúčiť možnosť, že dovolanie\nbude neprípustné slúžiť ako „skryté odvolanie“ a môže viesť iba na nápravu zásadných\nnereparovateľných (nezvratných) procesných pochybení v občianskom súdnom konaní ako\ncelku, prípadne - avšak striktne len vo vymedzenom rámci - tiež k náprave hmotnoprávnych\npochybení súdov. Potvrdzuje to aj náhľad ústavného súdu vyjadrený vo viacerých jeho\nrozhodnutiach, v zmysle ktorého základné právo na súdnu ochranu treba vnímať „ako\nvýsledkové“, t . j . právo, ktorému musí zodpovedať proces ako celok. Teda nie čiastkové\nrozhodnutia predchádzajúce konečnému rozhodnutiu (m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05,\n\n17\n\nII. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08). Z ústavnoprávneho, procesnoprávneho, ale aj koncepčného\nhľadiska je neprijateľné, aby sa dovolaniu a dovolaciemu konaniu pripisoval účel, zmysel\na význam, ktorý zodpovedá skôr odvolaniu a odvolaciemu konaniu, teda štádiu občianskeho\nsúdneho konania, ktoré predchádza právoplatnému skončeniu. V plnej miere je preto aj\nv týchto súvislostiach opodstatnený názor, vyjadrený v publikácii „Občiansky súdny\nporiadok. Komentár.“, Števček / Ficová a kol., C-H-BECK, 2009. str. 671, podľa ktorého\npod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa\nznemožnila, odňala alebo sťažila účastníkovi konania realizácia tých procesných práv,\nktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov právom chránených v tom\nktorom konkrétnom konaní, a súdu sa nepodarí nedostatky tohto postupu zákonným\nspôsobom odstrániť do okamihu, v ktorom odvolací súd vyhlási konečné rozhodnutie\nvo veci.\n4.2. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty\na riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou\nktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov\nv konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len\nvtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd\nmôže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred\nobčianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).\nDovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania\nosobitné postavenie. Na rozdiel od odvolania (riadneho opravného prostriedku), ktorým\nmožno napadnúť ešte neprávoplatné rozhodnutie, ide v prípade dovolania o mimoriadny\nopravný prostriedok, ktorým možno - iba v prípadoch Občianskym súdnym poriadkom\nvýslovne stanovených - napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré už nadobudlo\nprávoplatnosť.\nPri uplatnení tézy, vyplývajúcej z rozhodnutí ESĽP, podľa ktorej rozhodnutia súdov\npredstavujúce res iudicata „majú zostať nedotknuté“, je potrebné na prípady možnosti\nprelomenia záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí hľadieť ako na výnimky\nz tejto zásady. Aj Občiansky súdny poriadok upravuje takto podmienky prípustnosti\ndovolania a prípady, v ktorých možno právoplatné rozhodnutie napadnúť dovolaním,\npovažuje striktne len za výnimku zo zásady jeho záväznosti a nezmeniteľnosti. Právnu\n\n18\n\núpravu, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa môže táto výnimka uplatniť, nemožno\nv žiadnom prípade vykladať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad.\nInterpretácia niektorého ustanovenia zákona, nech by bola motivovaná akoukoľvek snahou\ndosiahnuť nápravu procesného pochybenia všeobecného súdu, nesmie popierať samotný\núčel komplexu právnej úpravy, do ktorej je toto ustanovenie zaradené. Odôvodnenie\nrozhodnutia je obsahovou náležitosťou písomného vyhotovenia rozhodnutia, ktorá má\nstručne, jasne, výstižne a presvedčivo uviesť, čoho a z akých dôvodov sa žalobca domáhal,\nako sa vyjadril žalovaný, a vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval súd za (ne)preukázané,\nz ktorých dôkazov (ne)vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec\nprávne posúdil (viď § 157 ods. 2 O. s. p.). Účastník však - ale opäť iba v rámci limitov\ndaných právnou úpravou prípustnosti opravných prostriedkov samozrejme, nie zbavený\nmožností brániť sa tomu, čo v rozhodnutí súdu považuje za nesprávne, nespravodlivé,\nnezodpovedajúce zákonu. Ani vtedy, keď zastáva názor, že odôvodnenie písomného\nvyhotovenia rozhodnutia je nedostatočné, nevýstižné alebo neúplné, účastník nezostáva\n„procesné bezbranný“. Pokiaľ sa totiž nazdáva, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia\nje nepreskúmateľné, má v plnom rozsahu zachované právo namietať túto nesprávnosť\nv procesné prípustnom opravnom prostriedku.\n4.3 V minulosti sa na najvyššom súde vyskytli odlišné názory, argumentačné\nprotichodnosti a nejednotné interpretačné východiská v otázke, ako má byť z hľadiska\nprípustnosti dovolania - nazerané na nepreskúmateľnosť rozhodnutia napadnutého\ndovolaním, preto 3. decembra 2015 pristúpil najvyšší súd k prijatiu zjednocujúceho\nstanoviska, ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu\nkonania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď\npísomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre\nrozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237\nods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“ (uverejnené v Zbierke stanovísk\nnajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016)...\nDovolací súd dospel k záveru, že potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu\n(v spojení s potvrdeným rozhodnutím súdu prvého stupňa) spĺňa kritériá pre odôvodňovanie\nrozhodnutí... a podľa názoru dovolacieho súdu nepredstavuje prípad výnimky, na ktorú\ndopadá druhá veta citovaného stanoviska najvyššieho súdu.\n\n19\n\nOdôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa predovšetkým zodpovedá... (formálnej)\nštruktúre odôvodnenia rozhodnutia (1/ čoho sa žalobkyňa domáha a z akých dôvodov, 2/\naké je stanovisko žalovanej k žalobe, 3/ aké relevantné dôkazy boli súdom vykonané a aké\nskutočnosti z nich súd zistil, 4/ aký skutkový stav bol súdom ustálený (zistený), 5/ aké právne\nnormy na vec aplikoval, 8/ ako tieto normy vyložil, 9/ ako subsumoval zistený skutkový stav\npod aplikovanú právnu normu, 10/ aké právne závery vyplývajú vo vzťahu k podanej\nžalobe), súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia, ale aj ich obsahovej (materiálnej)\nnáplni, čím sa napĺňajú najmä kritériá určitosti (prehľadnosti), zrozumiteľnosti\na presvedčivosti rozhodnutia. Odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu\nzodpovedá ustanoveniu § 219 ods. 1 O. s. p. V konkrétnostiach dovolací súd poukazuje, že\nodôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s prvostupňovým rozhodnutím\nobsahuje vysvetlenie dôvodov, pre ktoré bolo žalobe v časti vyhovené i to, prečo bolo\npotrebné rozsudok súdu v zostávajúcej časti zrušiť a vec vrátiť k opätovnému prejednaniu\nsúdu prvého stupňa... Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol\nrozhodujúci skutkový a právny stav zistený súdom prvého stupňa, primeraným spôsobom\nopísal obsah odvolania a citoval právne predpisy, na základe ktorých vec prerokoval\na z ktorých vyvodil svoje závery. Čiastočne sa stotožnil so závermi prijatými súdom prvého\nstupňa a vysvetlil i to v čom ich nepovažuje za správne. V potvrdzujúcej časti rozhodnutie\nodvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvého stupňa umožňuje preskúmať ako,\nna základe čoho a z akých dôvodov súdy rozhodli, ich skutkové a právne závery nie sú\nv danom prípade zjavne neodôvodnené (či zjavne neudržateľné alebo arbitrárne) a tak\nnezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky; odôvodnenie dovolaním\nnapadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu ako celok... spĺňa parametre zákonného\nodôvodnenia (§ 157 ods. 2 O. s. p.).»\nS prihliadnutím na citované časti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ústavný\nsúd konštatuje, že najvyšší súd ako dovolací súd sa v ňom zaoberal a ústavne\nakceptovateľným spôsobom aj vysporiadal so všetkými dovolacími námietkami\nsťažovateľky, ktorými odôvodňovala prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f)\nOSP. Najvyšší súd sa s dovolacími námietkami sťažovateľky nestotožnil, a preto jej\ndovolanie odmietol ako neprípustné. Postup najvyššieho súdu, ktorý vyústil do vydania\n\n20\n\nnapadnutého uznesenia, nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať za taký, ktorým\nby došlo k popretiu podstaty, zmyslu alebo účelu vo veci sťažovateľky použitých procesnoprávnych noriem. Vzhľadom na uvedené ani uznesenie najvyššieho súdu vydané\nv napadnutom konaní nemožno považovať za neodôvodnené či arbitrárne.\nÚstavný súd zdôrazňuje, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy (obdobne čl. 6 ods. 1 dohovoru) nie je povinnosť súdu akceptovať\ndôvody prípustnosti opravného prostriedku uvádzané sťažovateľom, v dôsledku čoho ich\n„nerešpektovanie“ súdom ani nemožno bez ďalšieho považovať za porušenie označeného\nzákladného práva. V inom prípade by totiž súdy stratili možnosť posúdiť, či zákonné\ndôvody prípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania vôbec boli naplnené. Takýto\npostup a rozhodnutie dovolacieho súdu príslušný procesno-právny predpis výslovne\numožňuje, preto použitý spôsob v konkrétnom prípade nemohol znamenať odoprenie\nprístupu sťažovateľky k súdnej ochrane v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v časti, ktorou sťažovateľka namietala\nporušenie svojho základného práva podľa čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní a jeho\nnapadnutým uznesením, odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa\nďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. októbra 2017\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "občianske súdne konanie-Občiansky súdny poriadok", "zmluva-zmluva o dielo", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo-neprijateľné podmienky"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6a652946-66fc-4119-ba8f-2a8eaffaa3e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 234/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 234/2014 z 21. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-21", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a652946-66fc-4119-ba8f-2a8eaffaa3e6"}, {"guid": "ussr:d4803749-1cc9-44ce-a009-c48aca612e31", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 4/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 4/2011 z 27. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-27", "citacie_n": 728, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4803749-1cc9-44ce-a009-c48aca612e31"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 122/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/05 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 1152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c"}, {"guid": "ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 90/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 90/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877"}, {"guid": "ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 243/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 243/05 z 11. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-11", "citacie_n": 1164, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668"}, {"guid": "ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 179/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 179/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 1265, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 33/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/04 z 4. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-04", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1"}, {"guid": "ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 1165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:7d1ce3e6-2e3e-4c35-a65a-371d602d1d08", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 52/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 52/03 z 16. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d1ce3e6-2e3e-4c35-a65a-371d602d1d08"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "e3b6585f-8bbb-4c1c-bc73-0a51f17219e7:f3e18e0d-f025-4ce7-8b96-7024cb030773", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5712214912.3", "spisova_znacka": "6Co/518/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/518/2013 z 30. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-10-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5712214912.3"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6440acd9-dff7-4a17-9c26-1b27924a0fa1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.1.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/2018 z 11. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-11", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.1.2018.1"}]}