{"guid": "ussr:8bb006a5-7178-4848-b126-bbc6c8fc1b14", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.659.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 659/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 659/2017 z 24. 10. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 24. októbra 2017, sp. zn. II. ÚS 659/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.659.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2017-10-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "nazov": "čl. 41 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-41", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8bb006a5-7178-4848-b126-bbc6c8fc1b14", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.659.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.659.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.659.2017.1/text", "citacie_n": 9, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 659/2017-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. októbra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom\n\nNovotným, A. Sládkoviča 1801/4, Dolný Kubín, vo veci namietaného porušenia jeho\nzákladných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom\npod sp. zn. 4 P 78/2013 a jeho rozsudkom zo 14. februára 2017 a postupom Krajského súdu\nv Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 11 CoP 35/2017 a jeho rozsudkom z 25. júla 2017\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n13. októbra 2017 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n,\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 19\nods. 2, čl. 41 ods. 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej\nlen „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 P 78/2013 (ďalej len „napadnuté\nkonanie okresného súdu“) a jeho rozsudkom zo 14. februára 2017 (ďalej len „napadnutý\nrozsudok okresného súdu“) a postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 11 CoP 35/2017 (ďalej len „napadnuté konanie krajského\nsúdu“) a jeho rozsudkom z 25. júla 2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“).\nZo sťažnosti vyplýva, že okresný súd v napadnutom konaní rozhodoval o návrhu\n– manželky sťažovateľa („ďalej len „navrhovateľka“ alebo „matka\nmaloletého“) doručenom 3. decembra 2013 o rozvod manželstva a o úpravu práv\na povinností k maloletému\n\n, nar.\n\n(ďalej len „maloletý“).\n\nSťažovateľ v napadnutom konaní navrhol, aby bol maloletý zverený do striedavej osobnej\nstarostlivosti oboch rodičov a tiež podával návrhy na nariadenie predbežného opatrenia.\nOkresný súd vo veci samej rozhodol napadnutým rozsudkom č. k. 4 P 78/2013-559\nzo 14. februára 2017 tak, že\n-\n\nmanželstvo sťažovateľa a navrhovateľky rozviedol,\n\n-\n\nmaloletého zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky s právom oboch\n\nrodičov zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok,\n-\n\nzaviazal sťažovateľa platiť na výživu maloletého 70 € mesačne,\n\n-\n\nurčil styk sťažovateľa s maloletým tak, že je oprávnený stretávať sa s ním\n\nkaždý párny víkend v mesiaci od piatku 17.00 h do nedele do 17.00 h a každý nepárny\ntýždeň od stredy od 16.00 h do štvrtka do 7.00 h, pričom sťažovateľ maloletého prevezme\naj odovzdá v bydlisku navrhovateľky,\n-\n\nnavrhovateľku zaviazal povinnosťou informovať sťažovateľa každú nepárnu\n\nnedeľu o 17.00 h telefonicky, resp. cez sociálne siete o maloletom a umožniť sťažovateľovi\ntelefonicky, resp. cez sociálne siete kontakt s maloletým,\n-\n\nnávrh sťažovateľa na striedavú osobnú starostlivosť zamietol,\n\n2\n\n-\n\nvo zvyšku zamietol návrh navrhovateľky.\n\nSťažovateľ podal odvolanie proti druhému až šiestemu výroku a navrhovateľka proti\ntretiemu, štvrtému a piatemu výroku napadnutého rozsudku okresného súdu.\nO odvolaniach rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom č. k. 11 CoP 35/2017652 z 25. júla 2017 tak, že rozsudok okresného súdu\n- potvrdil vo výrokoch o zverení maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky,\no zamietnutí návrhu sťažovateľa na striedavú osobnú starostlivosť a vo výroku, ktorým\nzamietol návrh navrhovateľky vo zvyšnej časti,\n- zmenil vo výroku o výživnom tak, že zaviazal sťažovateľa platiť na výživu\nmaloletého sumou 90 € mesačne, vo výroku o úprave styku tak, že pridal režim stretávania\nsa sťažovateľa s maloletým v čase veľkonočných a vianočných sviatkov, a piaty výrok\no informačnej povinnosti navrhovateľky zrušil.\nSťažovateľ namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tým,\nže napadnuté rozsudky konajúcich súdov sú nepreskúmateľné pre nedostatok riadneho\nodôvodnenia. Sťažovateľ uvádza, že v napadnutých konaniach navrhol, aby bol maloletý\nvypočutý, resp. aby bol relevantne zistený jeho názor podľa § 38 zákona č. 161/2015 Z. z.\nCivilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), resp. podľa § 43 ods. 1 zákona\nč. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no rodine“) a podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa. Okresný súd nezistil názor\nmaloletého a ani ho nevypočul, pričom tento postup v napadnutom rozsudku ani relevantne\nnevysvetlil. Krajský súd v napadnutom rozsudku poukázal na to, že maloletého vypočul\nznalec, pričom poukázal na nízky vek maloletého. Sťažovateľ nesúhlasí s uvedeným\nprávnymi názormi, uvádza, že maloletý v čase rozhodovania okresného súdu prípadne\nkrajského súdu „s ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť bol schopný formulovať svoj\nvlastný názor, resp. sa slobodne vyjadriť k prejednávanej veci a tento názor mal byť súdom\nzistený spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a rozumovej vyspelosti...“.\n\n3\n\nSťažovateľ ďalej uvádza:\n„14. O maloletom tak príslušné súdy rozhodovali bez prihliadnutia na jeho názor,\ntento nezisťovali ani cestou kolízneho opatrovníka (v súlade s ust. § 21 zákona\no sociálnoprávnej ochrane detí).\nNavyše práva maloletého neboli dostatočne zabezpečené ani v rámci jeho\nzastúpenia, nakoľko na pojednávaní dňa 26. 11. 2015 pojednával okresný súd aj napriek\nneospravedlnenej neprítomnosti kolízneho opatrovníka ako zástupcu maloletého.“\nV tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje na právne závery v náleze ústavného\nsúdu sp. zn. III. ÚS 454/2011 a tiež v nálezoch Ústavného súdu Českej republiky\nsp. zn. I. ÚS 3304/13 a IV. ÚS 3900/14. Následne sťažovateľ uvádza:\n„16. Za daných okolností je tak sťažovateľ presvedčený o tom, že nevypočutie\nmaloletého v konaní a nezistenie jeho názoru ani prostredníctvom kolízneho opatrovníka\na ani prostredníctvom znalca je zásadným pochybením, ktoré je umocnené aj tým, že\nvšeobecné súdy túto vadu ani vo svojich rozhodnutiach náležite neodôvodnili a zaťažili tak\ndané rozsudky namietaným ústavným deficitom.“\nSťažovateľ ďalej namieta, že konajúce súdy sa nekriticky stotožnili so závermi\nznalca\n\n, č. 33/2016, nezohľadnili ostatné dôkazy a nevyhodnotili\n\nich vo vzájomnej súvislosti. Osobitne sťažovateľ namieta, že konajúce súdy neprihliadli\nna súkromný znalecký posudok znalca\n\nč. 1/2017, ktorý predložil.\n\nV tejto súvislosti sťažovateľ uvádza:\n„... znalcovi zásadne neprislúcha vyjadrovať názor na prejednávanú vec, prípadne\nnavrhovať úpravu pomerov účastníkov konania. Odporúčanie znalca o frekvencii styku\nnemôžu byť bez ďalšieho podkladom pre rozhodnutie súdu, pretože hodnotenie dôkazov\na zodpovednosť za rozhodnutie má súd, navyše keď súd nie je v tomto smere viazaný\nzávermi znalca o rozsahu a frekvencii styku rodiča s dieťaťom.\nZa týchto okolností potom súdy porušili jednu zo základných zásad civilného\nkonania, teda že súd hodnotí každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti,\npričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v dôsledku čoho bol\nuvedený znalecký posudok pre oba súdy prakticky nespochybniteľný.\n\n4\n\nSúdy tak skutočne relevantne a racionálne nezdôvodnili, prečo je posudok č. 33/2016\ntak zásadný, že ním bolo negované právo sťažovateľa rovnako\nak ako aj maloletého na rovnocennú výchovu od oboch rodičov bez ohľadu na ich povahu,\nosobnostné rysy a sociálne pomery.\n18. V danej súvislosti potom sťažovateľ poukazuje aj na znalecký posudok\nč. 1/2017, ktorý však všeobecné súdy nezohľadnili pri svojom\nrozhodovaní, nakoľko okresný súd v odôvodnení rozsudku iba uviedol, že tento znalecký\nposudok pri rozhodovaní nebral do úvahy, pretože tento bol podľa jeho názoru zameraný\njednostranne na vyšetrenie osobnosti otca a preto nebol spôsobilý byť dôkazom\nv predmetnom konaní.\nNavyše skutočnosť, že predmetom znaleckého skúmania u\nbol iba otec maloletého, bola zapríčinená nedostatkom súčinnosti zo strany matky\na jej neochotou zúčastniť sa dané znaleckého skúmania ako aj (vzhľadom k silne\noklieštenému spôsobu úpravy stretávania sa sťažovateľa s maloletým) nemožnosťou\ndostaviť sa s maloletým k znalcovi počas úradných hodín, pretože mu to v danom čase\nmatka neumožnila.\nV danej súvislosti sťažovateľ iba dodáva, že na znalecký posudok sa v danej veci\nčakalo takmer jeden rok, čo je vo veciach starostlivosti súdu o maloleté skutočne\nneprimerane dlhý čas a preto aj z tohto dôvodu požiadal o vypracovanie (súkromného)\nznaleckého posudku.\nSťažovateľ preto zdôrazňuje, že predložený znalecký posudok č. 1/2017 je spôsobilý\nprispieť k náležitému objasneniu veci a bol získaný zákonným spôsobom. Preto aj tento\npostup súdov, ktorým bol daný dôkaz celkom opomenutý a vyhodnotený ako nespôsobilý byť\ndôkazom v predmetnom konaní, považuje za postup znemožňujúci účastníkovi konania aby\nuskutočňoval jemu patriace procesné práva porušujúci jeho práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces.“\nPodľa sťažovateľa postupom konajúcich súdov v napadnutých konaniach došlo\nk zbytočným prieťahom a tiež k neefektívnemu konaniu týchto súdov, čím bolo porušené\njeho základné právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n5\n\nSťažovateľ v tejto súvislosti uvádza, že predmetom konania bolo rozhodovanie\no úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, ktorá tvorí bežnú agendu\nrozhodovania všeobecných súdov, kde je ustálená judikatúra s tým, že v prejednávanej veci\nnebol prítomný prvok skutkovej alebo právnej náročnosti. Sťažovateľ zároveň zdôrazňuje,\nže „uvedené konanie pre neho má a malo zásadný význam, nakoľko išlo o konanie týkajúce\nsa maloletého, teda jeho jediného dieťaťa. U týchto konaní sa navyše aj obecne prezumuje\nzvýšený význam predmetu konania pre účastníka.“.\nSťažovateľ ďalej argumentuje tým, že jeho správanie neprispelo k celkovej dĺžke\nnapadnutých konaní – na výzvy okresného súdu reagoval, zúčastňoval sa pojednávaní.\nK jeho návrhom na nariadenie predbežných opatrení sťažovateľ uvádza, že „tieto\nsamozrejme neboli vedené snahou predlžovať konanie, ale iba nutnosťou mať aspoň\ndočasne upravený styk s maloletým. Pokiaľ by totiž uvedené návrhy nepodával, nemal by\npočas daného konania ani možnosť stretávať sa s maloletým. V danej súvislosti sťažovateľ\nešte dodáva, že ak by v konaní bolo meritórne rozhodnuté skôr, nemusel by podávať ani\ntoľko návrhov na vydanie predbežného opatrenia. Navyše sťažovateľ poukazuje aj na fakt,\nže o časti týchto návrhov na vydanie predbežného opatrenia bolo rozhodnuté až po uplynutí\nzákonnej lehoty stanovenej v procesnom predpise.\nNa neprimerané dĺžku súdneho konania na okresnom súde si ostatne sťažovateľ\naj v konaní viac razy sťažoval a to svojimi sťažnosťami zo dňa 14. 01. 2015, 11. 05. 2015,\n05. 08. 2015, 26. 08. 2015, 09. 10. 2015, 21. 01. 2016, 05. 02. 2016, 17. 03. 2016\na 12. 08. 2016.“.\nNapokon sťažovateľ argumentuje tým, že okresný súd v napadnutom konaní\nneefektívnym a nesústredeným postupom spôsobil, že nedošlo k odstráneniu stavu právnej\nneistoty v primeranej lehote, pričom vzhľadom na predmet konania mali konajúce súdy\npostupovať s osobitnou rýchlosťou. Sťažovateľ ďalej uvádza:\n„Samotné konanie na súde prvej inštancie bolo začaté už dňa 03. 12. 2013 pričom\nokresný súd vo veci rozhodol po viac ako 3 rokoch a 3 mesiacoch – dňa 14. 02. 2017.\nUvedenú dĺžku konania tak považuje sťažovateľ za neprimerane dlhú najmä s ohľadom\nna skutočnosť, že beh času, obzvlášť v konaní o starostlivosti o maloletých, môže mať\n6\n\nnezvratné následky, a to najmä na vzťah maloletého s rodičom, s ktorým po túto dobu\nnežije.\nVo veci sa uskutočnilo 6 pojednávaní na okresnom súde (25. 09. 2014, 30. 10. 2014,\n05. 03. 2015, 30. 07. 2015, 26. 11. 2015 a 14. 02. 2017) a jedno na krajskom súde, pričom\nv konaní bol vyhotovený jeden znalecký posudok na základe ustanovenia okresného súdu.\nNečinnosť okresného súdu (resp. jeho neefektívnu a neúčelnú činnosť) sťažovateľ\nnamieta aj v prípade neprimeranej lehoty potrebnej na vypracovanie znaleckého posudku.\nOkresný súd uznesením zo dňa 13. 01. 2016... ustanovil za znalca\n, ktorého poveril vypracovaním znaleckého posudku v lehote 50 dní od doručenia\nuznesenia o ustanovení znalca. Napriek vyššie uvedenému, znalecký posudok bol\nvypracovaný až ku dňu 07. 11. 2016, čo vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o konanie\no starostlivosti súdu o maloletých, predstavuje viac ako flagrantné prekročenie súdom\nstanovenej lehoty, bez efektívneho riešenia vzniknutej situácie okresným súdom napr.\nprostredníctvom uloženia sankcie znalcovi vo forme poriadkovej pokuty.“\nPodľa sťažovateľa porušením základného práva na súdnu ochranu a práva\nna spravodlivé súdne konanie a tým, že vec nebola prerokovaná v primeranej lehote\na bez zbytočných prieťahov, došlo aj k porušeniu základných práv podľa čl. 19 ods. 2\na čl. 41 ods. 4 ústavy a práva podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru, «nakoľko neposkytnutím účinnej\nochrany jeho právam a slobodám v primeranej dobe došlo k porušeniu jeho základného\npráva na nerušený rodinný život, s ktorého porušením je spojená nevyčísliteľná\nnemateriálna ujma spočívajúca najmä v nemožnosti riadne rozvíjať a udržiavať vzťah medzi\nmaloletým...\nPokiaľ išlo o úpravu styku predbežnými opatreniami (t. j. v období od apríla 2014,\nresp. od novembra 2014 do právoplatnosti rozsudku krajského súdu, t. j. do 11. 08. 2017)\nmal sťažovateľ umožnený styk s maloletým každú sobotu v mesiaci od 14:00 hod.\ndo 18:00 hod za prítomnosti matky, resp. každú párnu sobotu v čase od 09:00 hod\ndo 17:00 hod a každú nepárnu nedeľu od 09:00 hod. do 17:00), tak v tomto viac ako\ntrojročnom období mal sťažovateľ možnosť pobývať s maloletým iba 2,5 % času, resp. 6 %\nčasu a to ešte za prítomnosti matky maloletého.\n\n7\n\nTakáto úprava je o to absurdnejšia v situácii, kedy sa vyvíjala osobnosť maloletého,\nnakoľko je všeobecne známou skutočnosťou, že osobnosť človeka sa utvára do jeho\n3 rokov...\n28. Fakticky tak došlo k nenapraviteľným škodám, nakoľko sťažovateľ sa jednak\nv dôsledku predbežných opatrení okresného a krajského súdu a súčasne aj v dôsledku\ndaných prieťahov nemohol viac ako 3 roky podieľať na výchove svojho jediného dieťaťa,\nnakoľko za takú výchovu totiž bezpochyby nie je možné považovať iba „zdvorilostné“\nstretávania sa s maloletým za prítomnosti jeho matky.\nNa jednej strane tak bol rodinný život sťažovateľa po dobu viac ako 3 rokov\noklieštený na absolútne minimum, avšak na strane druhej nebola matka maloletého\nvo svojej výchove nikým a ničím obmedzovaná.\n29. Súčasne ani samotné meritórne rozhodnutie nenapravilo zásadný nepomer\nv starostlivosti o maloletého, hoci sa zvýšila možnosť sťažovateľa tráviť čas s maloletým\nna cca 19 % času, pretože nie je možné konštatovať, že by sa právo styku sťažovateľa\ns maloletým ani len priblížilo k polovici času, tak ako sťažovateľ požadoval svojím návrhom\nna striedavú starostlivosť.\nPráva rodičov na starostlivosť o dieťa sú totiž zásadne rovnaká a toto právo\nsťažovateľa nie je naplnené stykom po cca pätinu času, navyše keď nie je daný žiaden\nlegitímny záujem, ktorý by tento zásah (odchýlku) mohol ospravedlniť.\nPokiaľ krajský súd argumentoval nedostatočnou komunikáciou medzi sťažovateľom\na matkou pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti, nie je zrejmé, z akých dôkazov\nvychádzal, keď takýto záver vztiahol aj na sťažovateľa, nakoľko zo strany sťažovateľa\nk takýmto obštrukciám nedochádzalo.\nNavyše absencia komunikácie medzi rodičmi, popr. ich vzťah nemôže byť dôvodom\nobmedzenia práv jedného z rodičov tým, že dieťa je zverené do osobnej starostlivosti iba\njedného z nich, navyše keď bolo zverené do starostlivosti toho rodiča, ktorý je za špatnú\nkomunikáciu zodpovedný, čo vo svojom dôsledku znamená, že je tento rodič za svoju\nnekonštruktívne správanie ešte aj odmenený tým, že má dieťa zverené.\nKrajský súd potom podľa sťažovateľa pochybil aj tým, že zrušil výrok V. rozsudku\nokresného súdu a to aj v časti kde bolo sťažovateľovi umožnené komunikovať cez sociálne\nsiete s maloletým, nakoľko tým ešte viacej redukoval už aj tak minimálny styk s maloletým.\n\n8\n\nStyk rodiča s dieťaťom je totiž potrebné chápať nielen ako priamy styk, teda osobný\nkontakt rodiča s dieťaťom po súdom stanovenú alebo rodičmi dohodnutú dobu, ale súčasne\naj ako nepriamy styk, ktorý je realizovaný prostredníctvom najrôznejších foriem\nkomunikácie ako je kontakt prostredníctvom listov, telefonátov, SMS správ, e-mailov alebo\niných foriem elektronickej komunikácie (napríklad prostredníctvom programu Skype alebo\nsociálnej siete Facebook).».\nNa tomto základe sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo (sťažovateľa, pozn.)... na súdnu a inú právnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru,\nna prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR\na právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru,\nna ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa\nčl. 19 ods. 2 Ústavy SR, 41 ods. 4 Ústavy SR a práva na rešpektovanie súkromného\na rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru boli porušené postupom Okresného\nsúdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn.: 4 P/78/2013 a jeho rozsudkom\nč. k.: 4 P/78/2013-559 zo dňa 14. 02. 2017 ako aj postupom Krajského súdu v Žiline\nv konaní vedenom pod sp. zn.: 11 CoP/35/2017-652 a jeho rozsudkom zo dňa 25. 07. 2017,\nč. k. 11 CoP/35/2017-652.\n2. Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25. 07. 2017, č. k. 11 CoP/35/2017-652\na rozsudok Okresného súdu Námestovo, č. k.: 4 P/78//2013-559 zo dňa 14. 02. 2017\nsa zrušujú a vec sa vracia na ďalšie konanie.\n3. (Sťažovateľovi, pozn.)... sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- eur,\nktoré mu je Okresný súd Námestovo povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n4. Okresný súd Námestovo je povinný nahradiť (sťažovateľovi, pozn.)... trovy\nkonania vo výške 374,81 eur na účet jeho právneho zástupcu... do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\nNávrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje\ntým, že mu konajúce súdy „svojím postupom spôsobili nielen materiálnu ale\naj nemateriálnu ujmu spojenú jednak s prežívaním stavu právnej neistoty zapríčineným\n9\n\ndlhotrvajúcim konaním a najmä odlúčením od maloletého dieťaťa, a taktiež aj ujmu jeho\nmaloletému dieťaťu.\nPri určení primeraného finančného zadosťučinenia s ohľadom na zásadu\nspravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 Dohovoru... priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu\n(predovšetkým na prieťahy okresného súdu v skúmanom období, neprimeranú dĺžku\nkonania, predmet sporu - určenie rodičovských práv a povinností k maloletým deťom\na nemožnosť podieľať sa po dobu viac ako 3,5 roka na výchove maloletého), požaduje\nsťažovateľ priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 5.000,- eur.“.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nmedzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n\n10\n\nII.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 4\na čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 dohovoru postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní a jeho rozsudkom zo 14. februára 2017\nŠpecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy spočíva okrem iného aj v tom,\nže k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity\nvyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou\nústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci\npredovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti\ninštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných\ndo úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.\nK namietanému porušeniu základných práv základných práv podľa čl. 19 ods. 2,\nčl. 41 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 dohovoru postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní a jeho rozsudkom zo 14. februára 2017 ústavný súd\npoukazuje na princíp subsidiarity ustanovený v čl. 127 ods. 1 ústavy, z ktorého vyplýva,\nže právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd\nnerozhoduje iný súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc preskúmať\nnapadnutý rozsudok okresného súdu a postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, pretože\nho preskúmal krajský súd na základe odvolania sťažovateľa.\nNa tomto základe ústavný súd sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol v tejto časti pre nedostatok právomoci na jej\nprerokovanie.\nII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 4\na čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 dohovoru postupom\nkrajského súdu v napadnutom konaní a jeho rozsudkom z 25. júla 2017\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\n\n11\n\nmedzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej\nústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento\nnatoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nIntegrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\n12\n\nAj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre\nzdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale\nnemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná\nodpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd\nsplnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno\nposúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje,\naby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná\nodpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie\nrozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija\nc. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, bod 29; Hiro Balani c. Španielsko\nz 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko\nz 19. 2. 1998).\nKrajský súd ako odvolací súd napadnutým rozsudkom z 25. júla 2017 v časti potvrdil\na v časti zmenil rozsudok okresného súdu. Krajský súd poukázal na rozsudok okresného\nsúdu, na odvolania sťažovateľa a navrhovateľky a následne v relevantnej časti odôvodnenia\nuviedol:\n„18. Hmotno-právnymi podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti, ktoré\nmusia byť kumulatívne splnené, sú – ak obidvaja rodičia sú spôsobili dieťa vychovávať, –\nobidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, – je to v záujme dieťaťa, –\nbudú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.\n19. V súdenej veci niet pochybnosti, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa\nvychovávať a majú na to vytvorené vhodné podmienky. Rovnako nie je sporné, že obidvaja\nrodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem. Podľa názoru odvolacieho súdu však\nv danom prípade nie sú splnené ďalšie podmienky nariadenia osobnej starostlivosti,\nkeď nemožno konštatovať, že nariadenie striedavej osobnej starostlivosti je v záujme\ndieťaťa a že by takto boli lepšie zaistené potreby dieťaťa ako v prípade, keď bude dieťa\nzverené do osobnej starostlivosti matky.\n20. Vhodnosť či nevhodnosť zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti\nzávisí od viacerých faktorov, ktorými sú napr. osobnosť dieťaťa, jeho vek, povahové\nvlastnosti dieťaťa, vývojové možnosti, adaptovateľnosť, citové väzby rodičov k dieťaťu,\n13\n\ncitové väzby detí k rodičom, výchovné schopnosti a povahové vlastnosti rodičov, životné\na materiálne pomery obidvoch rodičov, úroveň komunikácie medzi rodičmi, vzdialenosť\nmedzi oddelenými bydliskami rodičov a iné. Všetky tieto kritériá musia byť posudzované\nv najlepšom záujme dieťaťa.\n21. Pokiaľ sa jedná o citové väzby dieťaťa a výchovné prostredie u obidvoch rodičov,\nz vykonaného dokazovania možno konštatovať, že dieťa má citové väzby k obidvom\nrodičom. Rovnako je zvyknuté na prostredie u obidvoch rodičov.\n22. Sú tu však faktory, ktoré odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie viedli\nk záveru, že striedavá osobná starostlivosť by nezabezpečila dieťaťu stabilitu a zdravý\npsychomotorický vývoj. Obidvaja rodičia sú výrazne odlišné osobnosti žijúce v úplne\nodlišnom prostredí a majú diametrálne odlišne predstavy o fungovaní rodiny\na rodičovského vzťahu. Výrazným faktorom, ktorý je potrebné brať do úvahy pri rozhodnutí\no striedavej starostlivosti, je vzájomný vzťah a vzájomná komunikácia rodičov. Nejde síce\no jediný rozhodujúci faktor, pri nariadení striedavej starostlivosti je však vzájomná\nkomunikácia dôležitá. Pri striedavej osobnej starostlivosti je potrebné, aby rodičia spolu\nkomunikovali, a to nielen pri odovzdávaní dieťaťa, ale aj o jeho výchove, školských,\nmimoškolských aktivitách, zdravotnom stave, trávení voľného času a vôbec všetkých\nzáležitostiach, ktoré s výchovou dieťaťa súvisia. Z obsahu spisu vyplýva, že konflikty medzi\nrodičmi vznikajú už aj pri odovzdávaní dieťaťa za účelom realizácie styku. Tieto skutočnosti\nnepochybne vplývajú na zdravý vývoj maloletého\naby maloletý\n\n. Je preto nepredstaviteľné,\n\nvyrastal v dvoch navzájom nepriateľských prostrediach.\n\n23. Nepochybne v súčasnom období je preferenčnou osobou maloletého dieťaťa\nmatka, ktorá od jeho narodenia celodenne zabezpečovala starostlivosť o dieťa a naďalej ju\naj zabezpečuje s tým, že dieťa už navštevuje kolektívne zariadenie.\n24. Za účelom posúdenia, aké výchovné prostredie je pre maloletého najvhodnejšie,\nokresný súd vykonal znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie (znalecký\nposudok č. 33/2016), z ktorého záverov vyplýva nevhodnosť nariadenia striedavej\nstarostlivosti vzhľadom na nedostatok osobnostných predpokladov otca, ktorý si hľadá v\ndieťati útočisko, utieka sa k dieťaťu, ku ktorému si vytvoril tesný citový vzťah, ktorým si\nkompenzuje svoje neúspechy (rozpad manželstva, strata zamestnania, choroby). Tieto\nodborne vysvetlené závery znalca nespochybnil ani znalecky posudok č. 1/2017\n\n14\n\nvypracovaný na žiadosť otca, ktorý, ako správne na to poukázal súd prvej inštancie,\nnemohol posúdiť a ani neposudzoval vhodnosť navrhovanej striedavej osobnej\nstarostlivosti, keďže predmetom znaleckého skúmania nebolo dieťa ani matka.\n25. Krajský súd k odvolacím námietkam otca udáva, že znalecký posudok je\ndôležitým dôkazným prostriedkom pri rozhodovaní o výchove dieťaťa, nie však jediným,\npričom všetky dôkazy musia byť vyhodnocované jednotlivo, ako aj vo vzájomných\nsúvislostiach. Nariadenie ďalšieho kontrolného znaleckého dokazovania v danom prípade\nnebolo potrebné, keďže nielen znalecký posudok, ale aj iné priame a nepriame dôkazy\nvykonané v konaní poskytli súdu dostatočný skutkový podklad pre rozhodnutie o osobnej\nstarostlivosti.\n26. Odvolací súd má za to, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti striedavá\nstarostlivosť o maloletého by nebola na prospech maloletému a nebola by v súlade s jeho\nnajlepším záujmom.\n27. Dieťa má právo na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, toto právo\ndieťaťa (nie právo rodiča) nemusí byť zabezpečené iba inštitútom striedavej starostlivosti,\nale môže byt zabezpečené aj úpravou styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do\nosobnej starostlivosti. Práve hmotnoprávna úprava Zákona o rodine v ust. § 24 dáva\npriestor, aby súd zvážil, akým spôsobom sa po rozvode manželstva ktorý z rodičov bude\npodieľať na výchove maloletého dieťaťa, či je v súlade s jeho záujmom, aby dieťa bolo\nzverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov za súčasnej úpravy styku druhého\nrodiča alebo zverené do striedavej starostlivosti, z vyššie uvedených dôvodov dospel\nodvolací súd k záveru, že striedavá starostlivosť v danom prípade nie je vhodná. Vzhľadom\nvšak na pozitívny citový vzťah otca a syna je podľa názoru súdu potrebné, aby otec bol\nv čo najširšom styku s maloletým dieťaťom a takouto formou sa podieľal na prehlbovaní\ntohto citového vzťahu a výchove dieťaťa.\n28. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že vychádzajúc z výsledkov vykonaného\ndokazovania, kedy bol zistený pozitívny citový vzťah medzi otcom a dieťaťom, okresný súd\ndostatočne široko upravil styk otca s dieťaťom, a to každý druhý víkend v mesiaci a každý\ndruhý týždeň od stredy do štvrtka. Napriek námietkam matky túto úpravu styku považuje\nodvolací súd za optimálnu, tak, aby bol budovaný citový vzťah syna nielen k matke, ktorá je\npreferečným rodičom, ale aj k otcovi, ktorý sa takouto formou bude podieľať na jeho\n\n15\n\nvýchove. Odvolací súd zároveň považoval za potrebné, aj keď došiel k záveru o nevhodnosti\nstriedavej osobnej starostlivosti, aby sa otec ešte v širšom rozsahu podieľal na výchove\ndieťaťa formou úpravy styku, a to aj počas veľkonočných a vianočných sviatkov, keď ide\no osobitné obdobia, kedy je dôležité, aby sa najbližší príbuzní, čo nepochybne otec\ns dieťaťom sú, stretávali. Preto zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a upravil styk otca\ns dieťaťom aj počas veľkonočných a vianočných sviatkov.\n29. Pokiaľ ide o námietky matky k rozsahu styku v čase od stredy do štvrtka (skoré\nvstávanie dieťaťa), odvolací sud tieto považoval za účelové a neopodstatnené.\n30. Naopak odvolací sud apeluje na matku, aby si uvedomila, že ako preferenciu\nrodič, ktorému dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti, je povinná okrem riadneho\nzabezpečovania tejto osobnej starostlivosti vytvoriť priestor na to, aby otcovi bol umožnený\nv nariadenom rozsahu styk so svojim dieťaťom. Aj po rozpade manželstva rodičia a deti\nmajú naďalej prirodzený biologický vzťah, ktorý je potrebné prehlbovať a je dôležitou\núlohou rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti, aby vytvoril priestor pre vplyv\ndruhého rodiča aj po rozvode manželstva na výchovu dieťaťa. Pokiaľ by preferenčný rodič,\nv tomto prípade matka, nebola schopná takýto priestor zabezpečiť, mohlo by to byť\ndo budúcnosti dôvodom pre zmenu osobnej starostlivosti dieťaťa.\n31. Na druhej strane ale odvolací sud konštatuje, že z obsahu spisu nemôže\nkonštatovať, že matka bráni otcovi v styku s maloletým dieťaťom a nariadený styk\n(predbežným opatrením) nedodržiava, keď upozornenia otca, ktoré doručil súdu,\nsú jednostranné a nemožno z nich vyvodiť, že by matka otcovi styk neumožnila.\n32. Otec namieta v konaní nevypočutie maloletého dieťaťa a nezisťovanie jeho\nnázoru, v čom vidí rozpor s ustanoveniami Zákona o rodine, ako aj CMP. Odvolací súd\nsa ale s touto odvolacou námietkou nestotožňuje. Predovšetkým je treba poukázať\nna skutočnosť, že maloletý\n\nmal v čase začatia konania 1 rok. V súčasnosti je vo veku\n\ntakmer 5 rokov. Vzhľadom na takýto nízky vek dieťaťa podľa názoru odvolacieho súdu nie\nje schopné formulovať svoje názory. Z obsahu spisu však vyplýva, že v súdenej veci bolo\ndieťa vypočuté znalcom, ktorý vykonal pohovor s dieťaťom, a to s prihliadnutím na jeho vek\na s odborným prístupom...\n38. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje výroky II. (zverenie maloletého\ndo osobnej starostlivosti matky), VI. (zamietnutie návrhu otca na striedavú osobnú\n\n16\n\nstarostlivosť), VII. (zamietnutie návrhu matky vo zvyšku) za vecne správne, a preto v tomto\nrozsahu rozsudok okresného súdu potvrdil.\n39. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok o úprave styku otca\ns maloletým\n\n, keď sa stotožnil so širokou úpravou styku, tak ako ju upravil súd\n\nprvej inštancie každý parný víkend v mesiaci v čase od piatku od 17:00 hod. do nedele\ndo 17:00 hod. a každý nepárny týždeň v mesiaci od stredy od 16:00 hod. do štvrtka\ndo 07:00 hod. považoval za potrebné upraviť styk aj počas Vianoc a Veľkej noci, tak ako\nto vyplýva z výroku rozsudku, aby otec mohol aj počas týchto významných sviatkov tráviť\nčas s maloletým\n\na vplývať tak na jeho výchovu.\n\n40. So zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky úzko súvisí aj informačná\npovinnosť, ktorú súd uložil matke vo výroku V. napadnutého rozsudku, a to každú nepárnu\nnedeľu o 17:00 hod. telefonicky, resp. cez sociálne siete informovať otca o aktuálnom\nzdravotnom stave a vývine maloletého a umožniť otcovi telefonicky, resp. cez sociálne siete\nkontakt s maloletým. Odvolací súd po preskúmaní veci došiel k záveru, že na uloženie\ntakejto povinnosti matke neboli splnené hmotnoprávne podmienky.\n41. Nepochybne informačná povinnosť vyplýva rodičovi, ktorému bolo dieťa zverené\ndo osobnej starostlivosti voči druhému rodičovi z ust. § 24 ods. 5 Zákona o rodine. Možno\nju však uložiť len ak sa jej rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti,\ndomáha na súde a za predpokladu, že druhý rodič túto povinnosť dobrovoľne nerešpektuje\nto však z vykonaného dokazovania nevyplýva.\n42. Rodičia by sa mali zásadne dobrovoľne informovať o všetkých zdravotných\nproblémoch a vážnejších výchovných problémoch, ktoré nastali v dobe, keď sa o dieťa\nosobne starali. Uloženie informačnej povinnosti rodičovi musí sledovať práve tento zmysel.\nUloženie informačnej povinnosti by nemalo byť prostriedkom na šikanovanie preferenčného\nrodiča.\n43. Súd prvej inštancie uložil matke informačnú povinnosť každú druhú nedeľu\nv mesiaci, čo podľa názoru odvolacieho súdu nezodpovedá zmyslu a účelu zákona. Podľa\nnariadenej úpravy styku sa otec s dieťaťom bude stretávať prakticky každý týždeň (každý\ndruhý víkend v týždňoch, keď sa s dieťaťom nebude stretávať cez víkend, bude sa s ním\nstretávať zo stredy na štvrtok), teda bude mať nielen dostatočný kontakt s dieťaťom,\nale bude mať aj dostatočný prehľad o zdraví a správaní sa maloletého\n\n17\n\n. Zároveň\n\naj v prípade zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti matky je otec naďalej zákonným\nzástupcom dieťaťa a vzhľadom aj na miesto jeho bydliska v prípade potreby mu nič nebráni\ninformovať sa o zdravotnom stave dieťaťa aj u ošetrujúceho lekára. Medzi účastníkmi ide\no prvé meritórne rozhodnutie dotýkajúce sa ich vzájomných vzťahov, čo aj pre matku\nznamená novú situáciu, keď matka sa bude musieť vysporiadať s povinnosťami, ktoré jej\nvyplývajú zo zverenia dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a vytvoriť otcovi priestor, aby sa\nmohol podieľať na výchove dieťaťa. V súčasnom štádiu konania sa preto nejaví vhodne\nukladať matke túto povinnosť takýmto formálnym spôsobom, keď už vzhľadom na frekvenciu\nstyku, keď otec bude v pravidelnom osobnom styku s dieťaťom, ako aj pri zohľadnení\nskutočnosti, že v prípade maloletého\n\nide v zásade o zdravé dieťa, nie je potrebné\n\ntak časté plnenie informačnej povinnosti, ktoré je v zásade potrebné iba pri chorobe alebo\nporuchách správania maloletého\n\n.\n\n44. Zároveň vzhľadom na frekvenciu styku, ako aj vek dieťaťa nie je dôvod ukladať\nmatke povinnosť umožňovať otcovi styk aj telefonicky alebo cez sociálne siete, ktorá\nmožnosť sa spravidla v súdnej praxi volí vtedy, keď nie je možný osobný kontakt.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd zrušil výrok V. rozsudku okresného súdu.“\nÚstavný súd pri preskúmavaní napadnutého rozsudku krajského súdu vychádzal\nzo svojho\n\nustáleného\n\nprávneho\n\nnázoru,\n\npodľa\n\nktorého\n\nodôvodnenia\n\nrozhodnutí\n\nprvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05,\nIII. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska\npredmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku\nkomplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového,\nako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania\n(IV. ÚS 350/09).\nÚstavný súd preto preskúmal aj rozsudok okresného súdu zo 14. februára 2017,\nktorým tento rozhodol o rozvode manželstva sťažovateľa a navrhovateľky a upravil výkon\nich práv a povinností k maloletému. K otázke zverenia maloletého do osobnej starostlivosti\nnavrhovateľky a úprave styku so sťažovateľom okresný súd uviedol:\n„15. Vzhľadom na to, že rodičia sa nedokázali zhodnúť v otázke starostlivosti\no maloletého, súd uznesením zo dňa 13. 01. 2016 ustanovil znalca z odboru psychológia,\n18\n\nzo záverov, ktorého vyplynulo, že matka dieťaťa má k otcovi negatívny vzťah miernej\nintenzity. Jeho počínanie v nej vyvoláva iracionálnu obavu, že ju chce o dieťa pripraviť.\nOtec dieťaťa má k matke intenzívny ambivalentný vzťah, v ktorom sa miešajú city lásky\na hnevu. Zo záverov znaleckého posudku ďalej vyplynulo, že znalec odporúča zveriť dieťa\ndo osobnej starostlivosti matky. Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti otca, alebo\nstriedavá osobná starostlivosť rodičov v tomto prípade je kontraindikovaná. Znalec\nodporučil upraviť styk otca s dieťaťom na frekvenciu 2 x do mesiaca (každý druhý týždeň)\nv intervale od piatku do nedele s dvomi prenocovaniami.\n16. Vzhľadom na námietky manžela a otca maloletého, že vyšetrenie u znalca\nneprebehlo štandardným spôsobom a on bol v čase vyšetrenia pod vplyvom liekov, súd\npredvolal znalca na pojednávanie, kde uviedol, že si už presne na hodinu kedy došlo\nk vyšetreniu nepamätal, ale zvyčajne k vyšetreniu dochádza o 09:00 hod. ráno.\nKeďže strávil 40 rokov na psychiatrii, preto vie aké je správanie ľudí pod vplyvom liekov\na čo sa týka otca maloletého, správal sa tak, ako teraz v pojednávacej miestnosti.\nVyšetrenie otca prebehlo štandardným spôsobom. Bežne prichádza do styku aj s psychicky\nchorými ľuďmi a na ich zdravotný stav aktuálny v čase vyšetrenia sa ich pýta v prípade\nak predchádza anamnestický údaj.\n17. Na záveroch svojho znaleckého posudku zotrval s tým, že matka dieťaťa má\nk otcovi dieťaťa negatívny vzťah miernej intenzity. Jeho počínanie v nej vyvoláva\niracionálnu obavu, že ju chce o dieťa pripraviť. Otec dieťaťa má k matke dieťaťa intenzívny\nambivalentný vzťah, v ktorom sa miešajú city lásky a hnevu. Maloletý má pozitívny vzťah\nk obom rodičom, pričom na základe vyšetrenia doporučil zveriť maloletého do osobnej\nstarostlivosti matky, pričom prípadné zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca,\nalebo do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je v tomto prípade\nkontraindikovaná. Odporučil upraviť styk otca s dieťaťom na frekvenciu dvakrát do mesiaca\nv intervale od piatku do nedele.\n18. Vyjadril sa, že to, že neodporúčal zveriť maloletého do osobnej starostlivosti\notca, prípadne do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, bližšie rozobral\nv znaleckom posudku s tým, že hlavným problémom je to, že otec si pletie potreby dieťaťa so\nsvojimi potrebami. V podstate sa k maloletému utieka a vzhľadom na rôzne životné peripetie\nje pre neho dieťa útočiskom, čo v danom prípade nepovažuje za dobré. Jednoducho\n\n19\n\npovedané, otec si z dieťaťa robí partnera, čo v tomto veku nie je vhodné ani dobré a teda je\nto zaťažujúce pre dieťa. Otec je traumatizovaný zážitkom, že jeho otec ich opustil\na nasťahoval sa k inej žene a teraz sa bojí, že to isté sa stane jeho synovi. Takéto zmýšľanie\nvšak nie je dobrá analógia. Odporučil styk otca s dieťaťom dvakrát do mesiaca dlhšieho\ntrvania aj s prespaním, ale podľa jeho názoru to ťažisko rozhodovania a zodpovednosti\nby malo byť na matke...\n28. Pri určení zverenia maloletého\n\ndo starostlivosti toho ktorého z rodičov,\n\nsúd vychádzal najmä zo záverov znaleckého posudku, z ktorého vyplynulo, že matka dieťaťa\nmá k otcovi dieťaťa negatívny vzťah miernej intenzity. Jeho počínanie v nej vyvoláva\niracionálnu obavu, že ju chce o dieťa pripraviť. Otec dieťaťa ma k matke dieťaťa intenzívny\nambivalentný vzťah, v ktorom sa miešajú city lásky a hnevu. Maloletý má pozitívny vzťah\nk obom rodičom, pričom na základe vyšetrenia znalec doporučil zveriť maloletého\ndo osobnej starostlivosti matky, pričom prípadné zverenie maloletého do osobnej\nstarostlivosti otca, alebo do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je v tomto\nprípade kontraindikovaná. Odporučil upraviť styk otca s dieťaťom na frekvenciu dvakrát\ndo mesiaca v intervale od piatku do nedele.\n29. Aj napriek tomu, že otec maloletého namietal predmetný posudok, pričom\npredložil súdu znalecký posudok č. 1/2017\n\n, ktorý si dal\n\nvypracovať, súd tento znalecký posudok pri rozhodovaní nebral do úvahy, nakoľko tento bol\nzameraný len jednostranne na vyšetrenie osobnosti otca a preto nebol spôsobilý byť\ndôkazom v predmetnom konaní. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto súd zveril maloletého\ndo osobnej starostlivosti matky s právom oboch rodičov zastupovať maloletého a spravovať\njeho majetok.\n30. Rovnako súd vychádzal zo znaleckého posudku aj pri úprave styku otca\ns maloletým, pričom tento upravil tak, že otec maloletého je oprávnený stretávať sa\ns maloletým každý párny víkend v mesiaci v čase od piatku od 17:00 hod. do nedele\ndo 17:00 hod., a každý nepárny týždeň v mesiaci od stredy od 16:00 hod. do štvrtka\ndo 07:00 hod., pričom si maloletého prevezme od matky v mieste bydliska maloletého\nv určený čas, kde ho aj v určený čas matke maloletého odovzdá. Zároveň uložil matke\nmaloletého povinnosť každú nepárnu nedeľu v mesiaci o 17:00 hod. telefonicky, resp.\n\n20\n\ncez sociálne siete informovať otca o aktuálnom zdravotnom stave a vývine maloletého\na umožniť otcovi telefonicky, resp. cez sociálne siete kontakt s maloletým.\n31. Súd je toho názoru, že pri takejto frekvencii stretnutí otca s maloletým, tento bude\nmať dostatočný vplyv na výchovu maloletého a súčasne obaja budú mať dostatok priestoru\nna vybudovanie si vzájomných vzťahov.\n32. S poukazom na tieto skutočnosti, keďže podľa znalca striedavá starostlivosť\nby nebola maloletému na prospech, návrh otca v tejto časti zamietol.“\nVychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu v spojení\ns rozsudkom okresného súdu, okresný súd pri rozhodovaní o zverení maloletého ustanovil\nznalca a následne znalca vypočul. Poukázal na závery znalca – ktoré vyplynuli\nzo znaleckého posudku a taktiež z jeho výsluchu – podľa ktorých vzhľadom na vzťah\nsťažovateľa k maloletému – ktorý je skôr partnerský ako otcovsko-synovský, rozhodol tak,\nže zveril maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Vo vzťahu k súkromnému\nznaleckému posudku, ktorý predložil sťažovateľ – okresný súd uviedol, že na tento znalecký\nposudok neprihliadol z dôvodu, že sa zameral len na vyšetrenie osobnosti otca. Krajský súd\nv odvolacom konaní uviedol, že súkromný znalecký posudok nespochybnil závery\nznaleckého posudku vypracovaného súdom ustanoveným znalcom – týkajúci sa povahy\nvzťahu sťažovateľa s maloletým, ktorý sa skrze tento vzťah snaží prekonať neúspechy\nv živote. Poukázal tiež na to, že tento súkromný znalecký posudok nijako neskúma\nmaloletého, prípadne navrhovateľku. Uvedené právne závery považuje ústavný súd\nza dostatočný podklad pre výroky napadnutých rozsudkov – ktorými bol maloletý zverený\ndo osobnej starostlivosti navrhovateľky a ktorým bol upravený režim styku sťažovateľa\ns maloletým. Tieto právne závery ústavný súd nepovažuje za arbitrárne a ani za zjavne\nneodôvodnené, preto sú ústavne udržateľné.\nPokiaľ ide o námietku sťažovateľa – že maloletý nebol vypočutý, prípadne že nebol\nzisťovaný jeho názor – ústavný súd poukazuje na to, že primárne ide o právo maloletého\nbyť vypočutý, prípadne právo na zistenie jeho názoru. Ústavný súd v tejto súvislosti\nodkazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej sťažnosť nemôže podať fyzická osoba\nalebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných práv alebo slobôd iných osôb,\nnie svojich (m. m. I. ÚS 56/98, IV. ÚS 298/2011). Vychádzajúc z argumentácie\n21\n\nsťažovateľa, že nevypočutím maloletého, resp. tým, že nebol zisťovaný jeho názor –\nsa rozhodlo o jeho zverení do osobnej starostlivosti navrhovateľky – a tak mali byť\nporušené označené práva sťažovateľa – ústavný súd preskúmal aj túto námietku, keďže\ntouto argumentáciou sťažovateľ preukazuje porušenie svojich práv podľa ústavy\na dohovoru.\nV súvislosti s námietkou nevypočutia maloletého, resp. nezisťovania jeho názoru –\nústavný súd poukazuje na odôvodnenie napadnutých rozsudkov, podľa ktorých konajúce\nsúdy poukázali zhodne na vek maloletého, na základe ktorého dospeli k záveru o tom,\nže nebolo možné zisťovať názor maloletého na prejednávané skutočnosti. Krajský súd\nnavyše poukázal na to, že postoj maloletého zisťoval súdom ustanovený znalec, ktorý\nho vypočul pri vypracovaní znaleckého posudku.\nÚstavný súd v tomto smere poukazuje na to, že maloletý v čase začatia konania –\n3. decembra 2013 – mal jeden rok a štyri mesiace. V čase rozhodnutia okresného súdu –\n14. februára 2017 – mal maloletý štyri roky a sedem mesiacov a v čase rozhodnutia\nkrajského súdu – 25. júla 2017 – mal maloletý necelých päť rokov. Vychádzajúc\nz uvedeného nemožno právny záver konajúcich súdov o tom, že maloletý v uvedenom\nveku nebol schopný sformulovať svoj názor na prejednávané skutočnosti, považovať\nza arbitrárny a ani zjavne neodôvodnený, preto je ústavne udržateľný.\nPokiaľ ide argumentáciu sťažovateľa judikatúrou Ústavného súdu Českej republiky\nresp. ústavného súdu – ústavný súd poukazuje, že okolnosti vecí, na ktoré odkazuje\nsťažovateľ, boli odlišné od skutkových okolností v tejto veci. Vo veci sp. zn. I. ÚS 3304/13\nišlo o rozhodovanie o neúčinnosti darovacej zmluvy a týkala sa maloletých vo veku\n16 a 9 rokov. Vo veci sp. zn. IV. ÚS 3900/14 išlo o súhlas so zmenou priezviska\nmaloletého, ktorý mal takmer 15 rokov. Ústavný súd v náleze sp. zn. III. ÚS 454/2011\nvyslovil porušenie špecifikovaných práv maloletej podľa ústavy, dohovoru a Dohovoru\no právach dieťaťa z dôvodu, že konajúce súdy nezisťovali názor maloletej (ktorá v čase\nrozhodovania dovolacieho súdu mala dva roky, pozn.) prostredníctvom príslušného orgánu\nsociálnoprávnej ochrany detí – výsluchom na pojednávaní v konaní o návrat maloletej\ndo krajiny obvyklého pobytu.\n22\n\nÚstavný súd považuje výklad príslušných ustanovení CMP a zákona o rodine\nkrajským súdom v spojení s okresným súdom za logický a racionálny, tento výklad nie je\nv rozpore so zmyslom a účelom uvedených zákonných ustanovení, nemožno ho preto\npovažovať za arbitrárny. Ústavný súd tiež konštatuje, že krajský súd v spojení s okresným\nsúdom svoje právne závery primerane odôvodnili, tieto závery preto nie sú zjavne\nneodôvodnené. Odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu v spojení s napadnutým\nrozsudkom okresného súdu ako súdu prvej inštancie predstavuje dostatočný podklad\npre výroky napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorým tento z časti potvrdil a z časti\nzmenil napadnutý rozsudok okresného súdu.\nÚstavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej konštatoval,\nže postup súdneho orgánu, ktorý koná v súlade s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi\npredpismi konania v občianskoprávnej alebo trestnoprávnej veci, nemožno považovať\nza porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru (I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97). Ústavný súd nezistil také skutočnosti, ktoré by\nnaznačovali možnosť porušenia základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho\nvydaniu. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom krajského súdu v spojení\ns právnym názorom okresného súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru\no zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie\nústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. O svojvôli pri výklade\na aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,\nak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel\nich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny výklad príslušných\nustanovení CMP a zákona o rodine krajským súdom ako odvolacím súdom v spojení\ns okresným súdom ako súdom prvej inštancie takéto nedostatky nevykazuje.\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľom namietané\nskutočnosti neindikujú možnosť vysloviť porušenie v sťažnosti označených práv hmotného\n\n23\n\ncharakteru, t. j. základných práv podľa čl. 19 ods. 2 a čl. 41 ods. 4 ústavy a práva podľa čl. 8\nods. 1 dohovoru.\nNa tomto základe ústavný súd sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú.\nII.3 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní a postupom krajského súdu v napadnutom konaní\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom\nv súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím\norgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ,\na to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,\nale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo\nprocesný stav, ktorý vylučuje, aby ten orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené\nzákladné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú\n(III. ÚS 263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, III. ÚS 342/08).\nZjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať\naj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,\nv ktorom už v sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy označený všeobecný súd meritórne\nrozhodol pred jej podaním (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu\ntýchto práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti nemohlo dochádzať\n(m. m. II. ÚS 387/06).\nJednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to,\nže musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci\n\n24\n\ndo základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť\nzohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo\nzásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto\npráv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.\nÚstavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola\nna ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať\n(napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému\nsúdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd\nsťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde),\npretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel\nochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike,\nrozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).\nPri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,\npreto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,\nI. ÚS 280/08, I. ÚS 326/2010).\nÚstavný súd konštatuje, že predmetom predbežného prerokovania tejto časti\nsťažnosti je preskúmanie opodstatnenosti tvrdenia sťažovateľa, podľa ktorého postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní a postupom krajského súdu v napadnutom konaní\nmalo dôjsť k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru.\n\n25\n\nZo sťažnosti je zrejmé, že okresný súd v napadnutom konaní rozhodol rozsudkom\nzo 14. februára 2017 s tým, že sťažovateľ aj navrhovateľka proti tomuto rozsudku podali\nodvolanie. O odvolaniach rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom z 25. júla 2017,\npričom sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že tento rozsudok krajského súdu nadobudol\nprávoplatnosť 11. augusta 2017. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie\nsvojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom okresného súdu v napadnutom konaní a postupom krajského súdu v napadnutom\nkonaní vedenom sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 13. októbra 2017, t. j. v čase,\nkeď tieto konania boli právoplatne skončené. Na tomto základe ústavný súd dospel\nk záveru, že k namietanému porušovaniu v sťažnosti označeného základného práva podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní a postupom krajského súdu v napadnutom konaní už nemohlo\ndochádzať, preto sťažnosť v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol v tejto\nčasti ako zjavne neopodstatnenú.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. októbra 2017\n\n26", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "arbitrárnosť", "manželstvo-rozvod", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na nedotknuteľnosť osoby, súkromia", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "maloletý-práva dieťaťa", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "rodičovské práva, rodina"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:801045fa-9006-4ab9-aa6f-cdd397a2b6eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 454/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 454/2011 z 13. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-13", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:801045fa-9006-4ab9-aa6f-cdd397a2b6eb"}, {"guid": "ussr:83b98529-865d-49db-af13-553c1a5ac5a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 298/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 298/2011 z 27. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-27", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83b98529-865d-49db-af13-553c1a5ac5a9"}, {"guid": "ussr:c3b0e676-5615-4436-bbe7-8eff6f4963f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 326/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 326/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3b0e676-5615-4436-bbe7-8eff6f4963f2"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:1896eec5-9730-4c37-938e-151314c04e38", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 342/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 342/08 z 15. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-15", "citacie_n": 169, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1896eec5-9730-4c37-938e-151314c04e38"}, {"guid": "ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 280/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 280/08 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 522, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 387/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c"}, {"guid": "ussr:da812314-96ec-48f2-8b72-f62017ad1f3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 184/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/06 z 31. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-31", "citacie_n": 374, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da812314-96ec-48f2-8b72-f62017ad1f3c"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:5faa1dbd-42b0-4b70-887d-8f433b27bbbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 73/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 73/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5faa1dbd-42b0-4b70-887d-8f433b27bbbb"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:5a182581-2c9b-430d-b724-c6f126d435ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 670, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a182581-2c9b-430d-b724-c6f126d435ad"}, {"guid": "ussr:8b92a6da-1ece-4910-afbf-13a840429cc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/03 z 15. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-15", "citacie_n": 829, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b92a6da-1ece-4910-afbf-13a840429cc1"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:dc5cfd76-05a0-43c5-aca6-120386ec940d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 116/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 116/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 846, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dc5cfd76-05a0-43c5-aca6-120386ec940d"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e9f64148-0beb-48f8-a689-33430e12bc4e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 775, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e9f64148-0beb-48f8-a689-33430e12bc4e"}, {"guid": "ussr:aa73e40f-ef0c-4179-89c4-14fdb345c4ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 77/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 77/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aa73e40f-ef0c-4179-89c4-14fdb345c4ad"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:611b3e1f-725e-43c3-abca-80cd26a573fa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.408.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 408/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 408/2020 z 27. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-27", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.408.2020.1"}, {"guid": "81f4da2a-094d-4f06-9b77-9f19feb89445:eb4ed236-9781-4e39-90c8-e88eea5eebb3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:5623216556.1", "spisova_znacka": "7CdoR/14/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7CdoR/14/2025 z 28. 1. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:5623216556.1"}, {"guid": "8e02e792-0d97-4604-8b10-a1125bf08b65:446281ab-3af0-4061-a24c-e48d909adb69", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:1417213861.1", "spisova_znacka": "7CdoR/15/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7CdoR/15/2023 z 29. 11. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-11-29", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:1417213861.1"}, {"guid": "7c863b1d-a750-4b06-8147-75925eec55ad:b4c5c825-4708-4d68-b4a9-87f55dbee160", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8317203305.1", "spisova_znacka": "4Cdo/111/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/111/2022 z 28. 6. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-06-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8317203305.1"}, {"guid": "ca3ca1a0-d840-4a84-9645-31d1daf91d11:aec474b5-0f48-40dc-9d72-4dd3d81b855c", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:4623200301.3", "spisova_znacka": "12CoP/124/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 12CoP/124/2025 z 28. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-08-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:4623200301.3"}, {"guid": "92ea6c77-7240-4751-ab70-50e4a9ac86b0:59c8470b-4301-4c5a-9ecb-9cb541d07058", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2623208895.2", "spisova_znacka": "12CoP/47/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 12CoP/47/2025 z 29. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-04-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2623208895.2"}, {"guid": "f0bd2a25-0eb2-4cae-bfba-3905f957e0d9:418acf42-5559-4830-9ea0-cbaa430c7346", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5624201164.1", "spisova_znacka": "14CoP/208/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoP/208/2024 z 30. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5624201164.1"}, {"guid": "39fb40f1-9379-4913-a500-230cf7190109:682fa47f-e82c-4487-b8c9-a1bd6cdc4a91", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2718201891.2", "spisova_znacka": "24CoP/4/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoP/4/2020 z 17. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-03-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2718201891.2"}, {"guid": "5aa41e48-9adb-4773-a9bd-8ba5498604f7:58859899-d8fa-4e29-a248-c73f8657fced", "ecli": "ECLI:SK:OSTN:2025:3124212170.4", "spisova_znacka": "76Em/1/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 76Em/1/2024 z 12. 3. 2025", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-03-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTN:2025:3124212170.4"}]}