{"guid": "ussr:3e78fe7a-04c0-4b0f-987a-2d30d975ef6d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.643.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 643/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 643/2016 z 16. 11. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 16. novembra 2016, sp. zn. II. ÚS 643/2016, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.643.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2016-11-16", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3e78fe7a-04c0-4b0f-987a-2d30d975ef6d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.643.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.643.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.643.2016.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 643/2016-38\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. novembra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom JUDr. Radoslavom Olijášom, Ph.D.,\nGrösslingová 58, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl.\n48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaniach\nvedených pod sp. zn. 2 Co 700/2014 a sp. zn. 2 Co 702/2014, za účasti Krajského súdu\nv Bratislave, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie\njej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaniach vedených\npod sp. zn. 2 Co 700/2014 a sp. zn. 2 Co 702/2014 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Krajskému súdu v Bratislave p r i k a z u j e , aby v konaniach vedených\npod sp. zn. 2 Co 700/2014 a sp. zn. 2 Co 702/2014 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €\n\n(slovom dvetisíc eur), ktoré jej j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 363,79 € (slovom tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatdeväť centov) na účet\njej právneho zástupcu JUDr. Radoslava Olijáša do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. mája 2016\ndoručená sťažnosť\n„sťažovateľka“),\n\n,\nzastúpenej\n\nadvokátom\n\n(ďalej len\nJUDr.\n\nRadoslavom\n\nOlijášom,\n\nPh.D.,\n\nGrӧsslingová 58, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote\npodľa č. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaniach\nvedených pod sp. zn. 2 Co 700/2014 a 2 Co 702/2014 (ďalej aj „napadnuté konania“).\nZo sťažnosti, ako i z vyžiadaného spisu krajského súdu sp. zn. 2 Co 700/2014\nústavný súd zistil, že sťažovateľka v procesnom postavení žalobcu je účastníčkou\nnapadnutého konania o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho\norgánu. Návrh na začatie konania bol Okresnému súdu Bratislava I (ďalej len „okresný\nsúd“) doručený 4. novembra 2008. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 21 C 209/08\n\n2\n\nz 25. apríla 2014 zaviazal žalovanú v III. rade — Slovenskú republiku, zastúpenú\nGenerálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, zaplatiť sťažovateľke sumu 234 515,40 €\ns príslušenstvom od 31. marca 2009 z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym\núradným postupom, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a priznal žalobkyni nárok na náhradu\ntrov konania. Proti tomto rozsudku v časti, ktorou nebolo vyhovené jej žalobnému návrhu,\npodala sťažovateľka odvolanie 7. júla 2014, o ktorom vedie krajský súd konanie\npod sp. zn. 2\n\nCo\n\n700/2014.\n\nV tom\n\nistom\n\nkonaní\n\nokresný\n\nsúd\n\nuznesením\n\nsp. zn. 21 C 209/2008 z 3. septembra 2014 zamietol návrh žalobkyne na vrátenie zloženého\npreddavku na trovy konania v sume 11 725,75 €. Žalobkyňa podala 11. septembra 2014\nproti tomuto uzneseniu odvolanie. Odvolacie konanie je krajským súdom vedené\npod sp. zn. 2 Co 702/2014. Okresný súd predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie\no odvolaniach 19. septembra 2014, pričom odvolací súd do dňa doručenia sťažnosti\nústavnému súdu o odvolaniach ešte nerozhodol.\nSťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:\n„Dňa 04. 11. 2008 podala moja matka\n\n, vtedy bytom\n\n, ako pôvodná žalobkyňa na Okresný súd Bratislava I. proti žalovanej Slovenskej\nrepublike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR, Ministerstvom vnútra SR\na Generálnou prokuratúrou SR, žalobu o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným\npostupom štátneho orgánu podľa zák. č. 514/2003 Z. z. na tom skutkovom základe, že\nzo strany orgánov činných v trestnom konaní došlo v trestnom konaní k zaisteniu 143 ks\nzlatých mincí vysokej numizmatickej hodnoty, ktoré po skončení trestného konania orgány\nčinné v trestnom konaní nevrátili mojej matke ako vlastníčke týchto zlatých mincí (zjavne\nz dôvodu, že ich počas zaistenia tieto orgány buď stratili alebo rovno rozkradli).\nRozsudkom Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 25. 04. 2014 č. k. 21 C 209/2008390 bola žalovanej Slovenskej republike zastúpenej Generálnou prokuratúrou SR uložená\npovinnosť zaplatiť mi ako žalobkyni sumu 234.515,04 € s 8,5 % ročným úrokom\nz omeškania od 31. 03. 2009 do zaplatenia; vo zvyšku bola žaloba zamietnutá. Uvedený\nrozsudok mi bol doručený dňa 23. 06. 2014.\nPodaním zo dňa 07. 07. 2014 som žiadala o vrátenie zloženého preddavku na trovy\nkonania v sume 11.725,75 €, o ktorom Okresný súd Bratislava I. uznesením zo dňa\n\n3\n\n03. 09. 2014 č. k. 21 C 209/2008-416 rozhodol tak, že môj návrh zamietol. Proti tomuto\nuzneseniu som podala odvolanie dňa 11. 09. 2014.\nProti\n\nrozsudku\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nBratislava\n\nI.\n\nzo\n\ndňa\n\n25.\n\n04.\n\n2014\n\nč. k. 21 C 209/2008-390 v zamietajúcej časti som dňa 07. 07. 2014 podala odvolanie\na žalovaná Slovenská republika zastúpená Generálnou prokuratúrou SR podala proti nemu\nodvolanie dňa 02. 07. 2014. Vec bola predložená dňa 19. 09. 2014 Krajskému súdu\nv Bratislave na rozhodnutie o podaných odvolaniach proti vyššie citovanému rozsudku aj\nuzneseniu a vedie sa pod č. k. 2 Co 700/2014 a 2 Co 702/2014. Odvtedy je Krajský súd\nv Bratislave absolútne nečinný. Žiadosťou o skoré rozhodnutie o podaných odvolaniach\npodanou dňa 25. 11. 2015 a 03. 02. 2016 som sa bezvýsledne domáhala u predsedníčky\nsenátu skorého rozhodnutia o podaných odvolaniach. Dňa 07. 03. 2016 som sama podala\npredsedovi Krajského súdu v Bratislave sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.\nPodpredseda Krajského súdu v Bratislave na moju sťažnosť reagoval listom zo dňa\n31. 03. 2016 sp. zn. Spr. 2068/2016, v ktorom vyhodnotil moju podanú sťažnosť\nako dôvodnú, prieťahy v odvolacom konaní označil za objektívne spôsobené vysokým\nnápadom vecí a nedostatkom sudcov na krajskom súde a stručne oznámil, že je predpoklad,\nže vec bude prejednaná a rozhodnutá koncom roka 2016. Naďalej však Krajský súd\nv Bratislave ako odvolací súd nevykonal vo veci žiadny úkon, hoci už vo svojom uznesení\nzo dňa 31. 10. 2012 č. k. 2 Co 282/2011-251 na vec vyslovil jasný a záväzný právny názor,\npričom vybavuje veci, ktoré napadli na Krajský súd v Bratislave neskôr, ako táto vec,\na nejde len o veci vyžadujúce si prednostné vybavenie. Pritom táto vec nie je po skutkovej\na právnej stránke náročná, odvolací súd má len posúdiť vecnú správnosť napadnutých\nrozhodnutí súdu prvého stupňa, čo znamená, že i bez vykonania procesných úkonov\n(§ 213 O. s. p.) by mal v lehote 6 mesiacov rozhodnúť a to aj bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 214 O. s. p.), inak je nečinný, koná neefektívne a spôsobuje prieťahy\nv konaní. Ak by mala byť vec podľa vyjadrenia podpredsedu krajského súdu vybavená\nkoncom roku 2016 (čo nie je isté), od jej nápadu na tento súd uplynú viac ako 2 roky,\nčo neznamená nič iné, ako zbytočný prieťah a na mojej strane porušenie základných práv\npodľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1, veta prvá, Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n\n4\n\nV nečinnosti Krajského súdu v Bratislave v odvolacom konaní č. k. 2 Co 700/2014\na 2 Co 702/2014 je evidentné porušenie môjho základného práva ako účastníka súdneho\nkonania (žalobcu) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote (čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd).\nCelková dĺžka súdneho konania od podania žaloby dodnes predstavuje vyše 7 a pol\nroka, a na jej dĺžke sa okrem nečinnosti Krajského súdu v Bratislave podieľal výraznou\nmierou aj Okresný súd Bratislava I., čo je potrebné v danej veci tiež zohľadniť. Sťažnosť\nvšak nesmeruje proti Okresnému súdu Bratislava I. ako porušovateľovi základného práva\niba preto, že tento ešte pred podaním ústavnej sťažnosti už v danej veci meritórne rozhodol\n(s odkazom na právne názory ústavného súdu napr. II. ÚS 55/02, IV. ÚS 102/05,\nII. ÚS 387/06, IV. ÚS 223/10).\nSamotná celková dĺžka konania už predstavuje vyše 7 a pol roka (od podania žaloby\ndodnes). Ak sa má podľa predpokladu podpredsedu krajského súdu vec rozhodnúť koncom\nroka 2016, tak v čase predpokladaného rozhodnutia bude konanie trvať vyše 8 rokov, čo už\nspadá do kategórie tzv. extrémnych prieťahov v konaní. Krajský súd v Bratislave je\nod predloženia veci na rozhodnutie o odvolaní (druhom v poradí) nečinný od 19. 9. 2014\nt. j. 1 rok a 8 mesiacov, predtým odvolacie konanie na rozhodnutie o odvolaní (prvom\nv poradí) trvalo od januára 2010 do 2. 6. 2010 (keď Krajský súd v Bratislave rozhodol\nrozsudkom zo dňa 2. 6. 2010 č. k. 2 Co 12/2010-205), a dovolacie konanie vyvolané\nuvedeným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 2. 6. 2010 trvalo od 28. 7. 2010\nod 24. 5. 2011; následne po zrušení Najvyšším súdom Slovenskej republiky uvedeného\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 2. 6. 2010 odvolacie konanie na Krajskom\nsúde v Bratislave trvalo od 20. 7. 2011 (spis prišiel z Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky) do dňa 31. 10. 2012 (keď Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31. 10.\n2012 č. k. 2 Co 282/2011-251 zrušil skorší rozsudok Okresného súdu Bratislava I.).\nSumárne vyjadrené spis sa nachádzal na Krajskom súde v Bratislave v štádiu odvolacieho\nkonania celkovo 3 roky a 8 mesiacov.“\nSťažovateľka sa domáha aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume\n3 000 € s odôvodnením, že „S ohľadom na okolnosti uvedené vyššie (celková dĺžka konania\n\n5\n\nvyše 7 a pol roka, z toho na Krajskom súde v Bratislave celkovo 3 roky a 8 mesiacov,\nnemám absolútne žiadny podiel na vzniknutých prieťahoch v konaní, tie sú podľa vyjadrenia\npodpredsedu Krajského súdu v Bratislave výlučne zapríčinené objektívnymi okolnosťami\nako nedostatok sudcov a vysoký počet nerozhodnutých vecí, veľmi veľký osobný význam veci\npre mňa, nakoľko vec sa týka pamiatky na mojich starých rodičov a moju matku a vysoká\nsuma náhrady škody), už začínam mať pocit márnosti môjho konania a pocit, že\nod slovenských súdov sa bežný človek spravodlivosti nedočká; pripomínam, že vec ma\nzatiaľ stála 11.725,75 € (plus trovy konania) bez akéhokoľvek výsledku v súdnom konaní,\nzjavne iba preto, že som si dovolila podať proti štátu žalobu o náhradu škody. Žiadam preto\npriznať mi (aj v rámci generálnej prevencie proti podobným prieťahom) primerané finančné\nzadosťučinenie vo výške 3.000,00 €...“.\nNa základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný\nsúd nálezom vyslovil porušenie jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v napadnutých konaniach, prikázal\nkrajskému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľke finančné\nzadosťučinenie v sume 3 000 € a úhradu trov konania v sume 363,79 €.\nPred predbežným prerokovaním sťažnosti sa k nej po predchádzajúcej výzve\nústavného súdu písomne vyjadril predseda krajského súdu v prípise sp. zn. Spr. 3358/16\nzo 7. júla 2016, v ktorom sa okrem iného uvádza:\n„V tejto veci sp. zn. 2 Co/700/2014 sa už písomne vyjadrila listom zo dňa\n30. 03. 2016 - k sťažnosti na prieťahy sa sťažovateľke následne vyjadril písomne\npodpredseda Krajského súdu v Bratislave dňa 31. 03. 2016, ktorý konštatoval,\nže v predmetnom konaní neboli zistené subjektívne príčiny vzniku prieťahov na strane\nsenátu 2Co, s prihliadnutím na poddimenzovanosť Krajského súdu v Bratislave.\nV písomnom vyjadrení predsedníčka senátu 2Co ďalej uviedla, že doteraz predmetná\nvec sp. zn. 2Co 700/2014 nie je rozhodnutá najmä z dôvodu existencie okolností objektívnej\npovahy, so zreteľom na aktuálne množstvo spisov v senáte 2Co (ku koncu februára 2016\nstav v senáte 2Co bol 458 nevybavených spisov; z toho JUDr. Darina Kriváňová - 179\nnevybavených vecí, popri ďalšom novom nápade vecí, pričom niektoré veci je potrebné\n\n6\n\nvybavovať prednostne, ako napr. poručenské veci v oddelení 20CoP a pod.), tak ako je to\nstanovené rozhodovacou praxou štrasburských orgánov ochrany práva a rozvrhom práce\nKrajského súdu v Bratislave. Okrem tejto veci jej boli pridelené Dodatkami č. 10 a č. 11\nk Rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2014 spisy v počte 232, a to z roku\n2012 a 2013, ako aj veci z roku 2014, ktoré napadli na odvolací súd skôr, ako je predmetná\nvec sp. zn. 2 Co 700/2014 a doteraz tiež nie sú rozhodnuté.\nK dnešnému dňu sú v senáte 2Co vybavené všetky veci z roku 2012 a 2013, ktoré jej\nboli pridelené a v súčasnej dobe vybavuje veci predložené odvolaciemu súdu začiatkom\nroku 2014.\nVec je potrebné v senáte prerokovať a následne bude rozhodnuté. Záujem\nJUDr. Dariny Kriváňovej bol vybaviť staré veci, ktoré jej boli pridelené v roku 2014, a to\nz rokov 2012 a 2013 nerozhodnuté veci a tento nežiaduci stav odstránila tým, že nemá\nžiadnu vec z rokov 2012 a 2013.\nRýchlosť a plynulosť rozhodovania v senáte 2Co je prerušovaná nápadom veci\nv poručenskom oddelení 20CoP, poručenské veci, predbežné opatrenia a konanie\nvo veciach starostlivosti o maloleté deti a aj v tomto oddelení má nápad vecí, ktoré ako\npredsedníčka senátu musí vybaviť prednostne.“\nUznesením sp. zn. II. ÚS 643/2016 z 11. augusta 2016 ústavný súd prijal predmetnú\nsťažnosť na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) v rozsahu namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nKrajský súd v prípise sp. zn. 3358/2016 z 13. októbra 2016 na výzvu ústavného súdu\nuviedol, že netrvá na ústnom prerokovaní veci, a doplnil svoje vyjadrenie k veci poukazom\nna objektívne dôvody, pre ktoré vec nebola dosiaľ rozhodnutá (preťaženosť zákonnej\nsudkyne a potreba vybavovania neodkladných opatrení v poručenskej agende, pozn.).\n\n7\n\nSťažovateľka v podaní z 24. októbra 2016 ústavnému súdu oznámila, že na vykonaní\nústneho pojednávania v danej veci netrvá, a k stanovisku okresného súdu najmä uviedla:\n„Subjektívne zavinenie predsedníčky senátu na vzniknutých prieťahoch nebolo ani\ntvrdené v podanej ústavnej sťažnosti, a ani nemôže mať vplyv na objektívnu zodpovednosť\nKrajského súdu v Bratislave za vzniknuté zbytočné prieťahy.“\nVzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľky a predsedu krajského\nsúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade\ns § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel\nk záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPredmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom\nkrajského súdu v napadnutých konaniach došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky\nzaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\n„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).\n\n8\n\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala\nz príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (predovšetkým § 6, § 100 ods. 1,\n§ 117 ods. 1 a § 119 ods. 1), ktorý bol platný a účinný do 30. júna 2016, a v súčasnosti\nje implikovaná v zásade vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Podľa čl. 17 CSP „súd postupuje v konaní tak,\naby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,\nkoná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“\na podľa § 157 ods. 1 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo\na hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade\nso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje\ntri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),\nsprávanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade\ns judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria\nprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam\npre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií\nposudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.\n1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd\nkonštatuje, že rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postup\nštátneho orgánu tvorí štandardnú a pritom početnú súčasť rozhodovacej činnosti súdov,\na preto ju nemožno považovať za právne zložitú. Obsah spisu a doterajší priebeh\nnapadnutých konaní nenaznačuje ani to, že by vec sťažovateľky bola zložitá zo skutkového\nhľadiska. Z uvedeného vyplýva, že zložitosť veci nemožno považovať za skutočnosť, ktorá\nby výraznejšou mierou prispela k dĺžke napadnutých konaní.\n\n9\n\n2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania je druhým kritériom, ktoré sa\nuplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu zistil, že sťažovateľka aktívne\nvyužívala svoje procesné oprávnenia a opravné prostriedky. Táto skutočnosť však nemôže\nbyť na ťarchu strany sporu. Sťažovateľka poskytovala aktívnu súčinnosť pri obstarávaní\ndôkazných prostriedkov, žiadala o nariadenie termínov pojednávania a zúčastňovala sa\npojednávaní. Z uvedeného možno vyvodiť, že ako účastníčka konania neprispela\nk predĺženiu napadnutých konaní.\n3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu krajského súdu\nv napadnutých konaniach, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej\nzbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou\nvšeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie\nefektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\nZo súdneho spisu sp. zn. 2 Co 700/2014 vyplýva, že rozsudok krajského súdu sp. zn.\n2 Co 12/2010 z 2. júna 2010 bol na základe dovolania sťažovateľky zrušený Najvyšším\nsúdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) a vec bola vrátená na ďalšie konanie\nkrajskému súdu s odôvodnením, že (okrem iného) „Obsah rozhodnutia odvolacieho súdu\nneumožňuje verifikáciu správnosti ním prijatých právnych záverov v dôsledku úplnej\nabsencie hmotnoprávnej úpravy, ktorú mal (mienil) vo veci aplikovať.“.\nK predĺženiu napadnutého konania teda došlo aj tým, že najvyšší súd v priebehu\nkonania zrušil meritórny rozsudok krajského súdu, a to v zásade z dôvodu spočívajúceho\nv jeho\n\nnedostatočnom\n\na nepresvedčivom\n\nodôvodnení.\n\nAkceptujúc\n\nargumentáciu\n\ndovolacieho súdu v jeho zrušujúcom rozhodnutí, ústavný súd konštatuje, že uvedené\nskutočnosti naznačujú, že k predĺženiu napadnutého konania došlo aj v dôsledku\nneefektívnej činnosti krajského súdu. Išlo totiž o postup, ktorý nesmeruje k odstráneniu\nstavu právnej neistoty strany sporu v primeranom čase, a preto nie je zlučiteľný\nso základným právom sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\n\n10\n\nZo spisového materiálu odporcu ďalej vyplýva, že od predloženia veci krajskému\nsúdu na odvolacie konanie 19. septembra 2014 neboli vykonané žiadne procesné úkony\nsmerujúce k meritórnemu rozhodnutiu vo veci, čo možno vyhodnotiť ako zbytočné prieťahy\nv konaní, za ktoré nesie zodpovednosť krajský súd.\nZohľadňujúc doterajšiu celkovú dĺžku napadnutého konania (viac ako sedem rokov,\npozn.), význam predmetu sporu pre sťažovateľku (majetkový i morálny, pozn.), ako aj\nskutočnosť, že rozhodujúcou príčinou neprimeranej dĺžky súdneho konania v danom\nprípade je neefektívna činnosť a identifikované obdobie úplnej nečinnosti krajského súdu,\nústavný súd dospel k záveru, že v jeho doterajšom priebehu došlo k zbytočným prieťahom.\nNa tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom krajského súdu v napadnutých\nkonaniach bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej právo\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\nObranu krajského súdu spočívajúcu v poukaze na neprimeranú zaťaženosť súdu\na potrebu prednostného vybavovania neodkladných úkonov v poručenských veciach\nústavný súd neakceptoval, keďže v súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu nemá\nnedostatok materiálneho a personálneho vybavenia súdu povahu okolnosti, ktorá by\nzbavovala všeobecný súd zodpovednosti za prieťahy tým spôsobené a nemôže byť\nna ťarchu účastníkov súdneho konania.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nVzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konania neboli v čase rozhodovania\nústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal\n\n11\n\nkrajskému súdu, aby v konaniach vedených pod sp. zn. 2 Co 700/2014 a sp. zn.\n2 Co 702/2014 konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd\nrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo\nalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz\nna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).\nSťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume\n3 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.\nPri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý\nspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna konkrétne okolnosti prípadu.\nZohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä doterajšiu zjavne\nneprimeranú dĺžku napadnutého konania, ako aj zistené nedostatky v postupe krajského\n\n12\n\nsúdu a význam predmetu konania pre sťažovateľku, dospel ústavný súd k záveru,\nže v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 2 000 € primerané\nkonkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov\nkonania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátom\nJUDr. Radoslavom Olijášom. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov\nkonania z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky\nza I. polrok 2015, ktorá bola 858 € (za dva úkony v roku 2016).\nÚhradu priznal za dva uplatnené úkony právnej služby (prevzatie a prípravu\nzastúpenia, podanie sťažnosti a podanie vyjadrenia) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11\nods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nSťažovateľke priznal za každý úkon vykonaný v roku 2016 sumu 143 €, čo spolu\npredstavuje sumu 286 €, a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané\nv roku 2016 v sume 8,58 €, čo spolu predstavuje sumu 303,16 €. Právny zástupca\nsťažovateľky preukázal, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, predložením osvedčenia\no registrácii pre daň, preto ústavný súd zvýšil priznanú úhradu o daň z pridanej hodnoty\nv rozsahu 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, teda priznaná úhrada trov sťažovateľky celkovo\nčiní 363,79 € (bod 4 výroku tohto nálezu).\nPriznanú úhradu trov konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n\n13\n\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. novembra 2016\n\n14", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "podmienky konania", "nesprávny úradný postup", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Co/700/2014", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "2Co/702/2014", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c"}, {"guid": "ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 387/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c"}, {"guid": "ussr:6c41e571-945e-40af-b248-1aceb6084a93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6c41e571-945e-40af-b248-1aceb6084a93"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:baa5d60b-ca5c-4324-acbf-1c855faafd82", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/02 z 17. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-17", "citacie_n": 174, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:baa5d60b-ca5c-4324-acbf-1c855faafd82"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "1605f908-39d0-40d3-a58a-156900c0c529:71b89b6e-016d-40fd-8864-2d714b3ba5cf", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1108236640.3", "spisova_znacka": "2Co/700/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/700/2014 z 27. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-02-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1108236640.3"}, {"guid": "22d847e4-353a-4d82-8576-e61fae5493b9:423fb4ab-6001-475c-9356-4b08da02bafe", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1108236640.1", "spisova_znacka": "2Co/282/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/282/2011 z 30. 10. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-10-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1108236640.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:2cbd7e63-199b-4667-80b5-cd7c8926673e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.507.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 507/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 507/2022 z 11. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.507.2022.1"}, {"guid": "ussr:c3a1bb5c-9c5f-46d5-a040-f77e54165fc0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.727.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 727/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 727/2017 z 31. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-31", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.727.2017.1"}]}