{"guid": "ussr:ffaaa0b7-b7eb-49cb-b13b-5af14efbd59d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.64.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 64/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 64/2017 z 2. 2. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 2. februára 2017, sp. zn. II. ÚS 64/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.64.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2017-02-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ffaaa0b7-b7eb-49cb-b13b-5af14efbd59d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.64.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.64.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.64.2017.1/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 64/2017-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. februára 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészarosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej\nspoločnosti B. O. L. Real spol. s r. o., Dolná 4, Banská Bystrica, zastúpenej AK MS s. r. o.,\nGalandova 3, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Miloslav Šimkovič, ktorou\nnamieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj porušenie čl. 2 ods. 2\nÚstavy Slovenskej\n\nrepubliky\n\nuznesením\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp. zn. 5 Cdo 11/2016 z 9. marca 2016, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti B. O. L. Real spol. s r. o., o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. mája 2016\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti B. O. L. Real spol. s r. o., Dolná 4, Banská\nBystrica (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej AK MS s. r. o.,\n\nGalandova 3, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Miloslav Šimkovič, ktorou\nnamieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),\nako aj porušenie čl. 2 ods. 2 ústavy uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Cdo 11/2016 z 9. marca 2016 (ďalej len „napadnuté\nuznesenie“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou\nkonania vedeného najvyšším súdom pod sp. zn. 5 Cdo 11/2016, v rámci ktorého bolo\n9. marca 2016 vydané napadnuté uznesenie, ktorým bola odložená vykonateľnosť rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 16 Co 179/2015\nz 3. septembra 2015 (ďalej len „rozsudok z 3. septembra 2015“) do rozhodnutia o dovolaní.\nRozsudkom krajského súdu z 3. septembra 2015 bol\n- potvrdený rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“)\nsp. zn. 8 C 103/2005 z 20. februára 2007 (ďalej len „rozsudok z 20. februára 2007“)\nvo výroku, ktorým okresný súd uložil odporkyni (Slovenskej republike, zastúpenej\nMinisterstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky) zaplatiť\nsťažovateľke sumu 995 817,56 €;\n- zmenený rozsudok okresného súdu z 20. februára 2007 vo výroku o náhrade trov\nkonania do vydania citovaného rozhodnutia okresného súdu tak, že odporkyňa je povinná\nsťažovateľke zaplatiť náhradu trov konania v sume 35 449,30 €. Vo zvyšnej časti bol\nrozsudok okresného súdu z 20. februára 2007 nedotknutý.\nNapadnutým rozsudkom krajského súdu bola zároveň odporkyňa zaviazaná\nna náhradu trov konania po vydaní rozsudku okresného súdu z 20. februára 2007\nv sume 46 248,33 €.\nSťažovateľka namieta, že napadnutým uznesením najvyššieho súdu bol porušený\nprincíp legitímneho očakávania a právnej istoty prameniaci zo skôr vyjadrených právnych\nnázorov najvyššieho súdu v tej istej veci. Podľa sťažovateľky má inštitút odkladu\n\n2\n\nvykonateľnosti mimoriadny charakter a nemôže byť založený iba na svojvôli všeobecného\nsúdu. Aplikácia fakultatívnych ustanovení, ako je aj ustanovenie § 243 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), ktoré bolo v relevantnom čase ešte platné a účinné,\nkladie prísne kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Podľa\nsťažovateľky „zákonná možnosť odloženia vykonateľnosti má len výnimočne narúšať\nukončené súdne konanie a ním založené právne istoty. Preto dovolací súd má povinnosť\nvždy zvážiť, či skutočne treba použiť a aplikovať v konkrétnej právnej veci ustanovenie\n§ 243 OSP. Dôvodom pre odloženie vykonateľnosti nikdy nemôže byť iba snaha odvolateľa\nnegovať napadnuté rozhodnutie a snaha o oddialenie výkonu rozhodnutia, tak ako je to\nv tomto prípade.“.\nNajvyšší súd sa v napadnutom uznesení nezaoberal skutočnosťou, či dovolanie\nspĺňalo základné požiadavky z pohľadu, či bolo podané oprávneným účastníkom konania,\na z jeho obsahu nemožno zistiť ani to, či a ako najvyšší súd „hodnotil prípadnú ujmu\nv dôsledku ne/odloženia vykonateľnosti rozsudku... Sťažovateľ má za to, že v jeho\nprávoplatne skončenej veci všeobecný súd pri vydávaní Uznesenia pod sp. zn.\n5 Cdo 11/2016 zo dňa 9. 3. 2016 aplikoval ustanovenie § 243 OSP ústavne neudržateľným\nspôsobom tak, že poškodil ústavou garantované práva sťažovateľa a princíp právnej\nistoty.“.\nSťažovateľka zdôrazňuje, že dovolanie, o ktorom koná najvyšší súd v rámci konania\nvedeného pod sp. zn. 5 Cdo 11/2016, je v poradí už piatym, pričom v predchádzajúcich\nkonaniach v totožnej veci sťažovateľky vyslovil najvyšší súd záväzný právny názor vo veci\nnáhrady škody – ušlého zisku (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 175/2013\nzo 4. februára 2015), ktorým sa riadil krajský súd pri vydávaní rozsudku z 3. septembra\n2015. Rozsudok krajského súdu z 3. septembra 2015, ktorého vykonateľnosť bola\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu odložená, teda podľa sťažovateľky netrpí\n„žiadnou procesnou a ani inou vadou súdneho rozhodnutia, všetky právne významné\nskutočnosti boli v konaní vo veci samej, ktoré trvá neúmerne dlho (viac než 10 rokov)\npreukázané, procesne mu predchádzali záväzné právne názory, ktoré boli následne\n\n3\n\nv rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16 Co/179/2013-692 z 03. 09. 2015\naj riadne zohľadnené a premietnuté v odôvodnení“.\nNapadnuté\n\nuznesenie\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nje\n\npodľa\n\nsťažovateľky\n\nabsolútne\n\nnepreskúmateľné, čo je v rozpore s požiadavkami na odôvodnenie súdneho rozhodnutia\nvyplývajúcimi z § 157 ods. 2 OSP, a zároveň popiera princíp právnej istoty a legitímneho\nočakávania sťažovateľky, keďže je v rozpore z rozhodovacou činnosťou toho istého súdu\nvo veci samej.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Práva spoločnosti B. O. L. Real, spol. s r. o... na súdnu a inú právnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, princíp právnej istoty podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd v Uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\npod sp. zn. 5 Cdo 11/2016 zo dňa 9. 3. 2016 porušené boli.\nUznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 11/2016 zo dňa\n9. 3. 2016 sa ruší v celom rozsahu.\nSpoločnosti... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 30.000,- €, ktoré\nje Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu advokátskej kancelárie\nAK MK...\nNajvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť spoločnosti B. O. L. Real,\nspol. s r. o... trovy právneho zastúpenia v sume 7.737,22 € vrátane DPH...“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n4\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať\nzáver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp.\nústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo\nrozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi\nokolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).\n\n5\n\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu\nSťažovateľka namieta porušenie práv podľa ústavy a dohovoru napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu, ktorým bola odložená vykonateľnosť rozsudku krajského súdu\nz 3. septembra 2015 do rozhodnutia o dovolaní proti citovanému rozhodnutiu.\nV napadnutom uznesení najvyšší súd zdôraznil, že v prerokúvanej veci sú „dané dôvody\npre vyhovenie predmetnému procesnému návrhu, do rozhodnutia o dovolaní žalovanej“,\na preto odložil vykonateľnosť rozsudku krajského súdu z 3. septembra 2015 s poukazom\nna § 243 OSP.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPri ústavnom prieskume sťažnosti sťažovateľky ústavný súd vychádzal zo svojej\nkonštantnej judikatúry, podľa ktorej zásadne nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nprávne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli\nk rozhodnutiu. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie práva s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Z postavenia ústavného súdu ako nezávislého\nsúdneho orgánu ochrany ústavnosti však vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia\nvšeobecných súdov v prípade, ak v konaní, ktoré im predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Ústavný súd je oprávnený\n\n6\n\na povinný posúdiť neústavnosť konania a rozhodovania všeobecných súdov vo veciach,\nv ktorých niet iného súdu, aby prerokoval a rozhodol o tom, či bolo, alebo nebolo porušené\nzákladné právo alebo sloboda účastníka konania pred všeobecným súdom (m. m. I. ÚS 5/00,\nII. ÚS 143/02, III. ÚS 60/04, II. ÚS 83/06).\nÚstavný súd ďalej vo všeobecnej rovine uvádza, že rozhodnutiu všeobecného súdu\nmusí predchádzať postup zodpovedajúci garanciám spravodlivého súdneho konania\nvyvoditeľným z príslušných ustanovení ústavy a príslušnej medzinárodnej zmluvy\no ľudských právach a základných slobodách. Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane\nzdôrazňuje, že dohovor a k nemu sa vzťahujúca judikatúra Európskeho súdu pre ľudské\npráva (ďalej aj „ESĽP“) predstavujú pre vnútroštátne orgány záväzné výkladové smernice\npre výklad a uplatňovanie zákonnej úpravy jednotlivých komponentov práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy, a tým normujú rámec,\nv ktorom je pred týmito orgánmi možné domáhať sa rešpektovania jednotlivých aspektov\n„práva na spravodlivé súdne konanie“ (m. m. I. ÚS 49/01, I. ÚS 230/03).\nK porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie môže dôjsť predovšetkým vtedy,\nak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom\na nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe)\nfyzickej osoby alebo právnickej osoby (napr. I. ÚS 35/98), ale tiež v prípade, ak by\nrozhodnutie všeobecného súdu bolo arbitrárne, a teda prejavom zjavnej svojvôle pri výklade\na aplikácii právnej normy alebo ak by výrok rozhodnutia nebol v súlade s priebehom\nkonania.\nRešpektujúc judikatúru ESĽP, ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre neustále\npripomína, že jedným z kľúčových princípov spravodlivého súdneho konania, ako ich\ngarantuje čl. 6 ods. 1 dohovoru, je aj právo na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia.\nJeho obsahom je právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré\npreskúmateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Princíp spravodlivosti\n(„fairness“) pritom zaväzuje súdy, aby pre svoje rozhodnutia poskytli dostatočné\n\n7\n\na relevantné dôvody (napr. III. ÚS 135/04, III. ÚS 198/05, III. ÚS 34/07). Potreba náležite\nodôvodniť súdne rozhodnutie je daná tiež vo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk,\nže výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný a že rozhodovanie súdu je\nkontrolovateľné verejnosťou (IV. ÚS 296/09).\nEurópsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre vzťahujúcej sa na interpretáciu\nčl. 6 ods. 1 dohovoru zdôrazňuje, že toto ustanovenie dohovoru zaväzuje súd uviesť dôvody\nsvojho rozhodnutia, pričom rozsah tejto povinnosti sa môže líšiť v závislosti od povahy\nrozhodnutia. Vzhľadom na nevyhnutnosť prihliadať inter alia na rôznorodosť vyjadrení\núčastníkov konania a procesnoprávne predpisy platné v tom-ktorom štáte, môže byť otázka\nposúdenia porušenia povinnosti všeobecného súdu uviesť v rozhodnutí dôvody vyplývajúce\nz čl. 6 ods. 1 dohovoru posúdená len s prihliadnutím na okolnosti prípadu (rozsudok ESĽP\nvo veci Torija v. Španielsko z 9. 12. 1994, Annuaire, č. 303-B, bod 29).\nPri rešpektovaní uvedených všeobecných východísk je nevyhnutné v konkrétnych\nokolnostiach posudzovanej veci vziať do úvahy právnu povahu a účel napadnutého\nuznesenia, ktoré má charakter predbežného opatrenia. Ústavný súd v tejto súvislosti\npoukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje, že posúdenie\npodmienok na vydanie predbežného procesného rozhodnutia je predovšetkým vecou\nvšeobecných súdov (čl. 142 ústavy). Ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti (čl. 124\nústavy) sa ústavný súd spravidla nepovažuje za oprávneného zasahovať do predbežných\nrozhodnutí, keďže nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov, a okrem toho v takýchto\nprípadoch ide o rozhodnutia, ktoré do práv a povinností účastníkov konania nezasahujú\nkonečným spôsobom (IV. ÚS 82/09). Ústavný súd posudzuje problematiku predbežných\nprocesných rozhodnutí zásadne iba v ojedinelých prípadoch a k ich zrušeniu pristupuje len\nza celkom výnimočných okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí predbežnej\npovahy všeobecných súdov iba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo\nk procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu.\nNa druhej strane však aj v konaní o predbežnom rozhodnutí musia byť rešpektované\nminimálne požiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého procesu, resp. základnému\nprávu na súdnu ochranu. Preto aj procesné rozhodnutie dovolacieho súdu o odklade\n\n8\n\nvykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia musí mať rovnako ako aj iné\nrozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom, nemôže byť prejavom\nsvojvôle\n\na\n\nmusí\n\nbyť\n\nústavne\n\nakceptovateľným\n\nspôsobom\n\nodôvodnené\n\n(m. m. II. ÚS 531/2011, II. ÚS 481/2012).\nZ argumentácie sťažovateľky možno vyvodiť, že k porušeniu jej základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru malo dôjsť (v podstate) tým, že najvyšší súd dostatočne\nneodôvodnil napadnuté uznesenie, ktorým odložil vykonateľnosť dovolaním napadnutých\nrozhodnutí súdov nižšieho stupňa priznávajúcich sťažovateľke právo na peňažné plnenie.\nÚstavný súd po preskúmaní sťažnosťou napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu\nkonštatuje, že nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup tohto\nsúdu nemajúci oporu v zákone.\nNapadnuté uznesenie má nepochybne zákonný podklad, keďže bolo vydané\nna základe § 243 OSP, podľa ktorého môže súd pred rozhodnutím o dovolaní, ktorý má\no ňom rozhodnúť, odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.\nVychádzajúc z dikcie citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku,\nústavný súd poznamenáva, že dôvody odkladu vykonateľnosti (zákonom bližšie\nnevymedzené) môžu materiálne spočívať iba na dvoch predpokladoch (a tak ich prijala aj\nprávna teória a prax), a to na úvahe súdu o možnom úspechu dovolania a v zabránení\n(neuskutočnení) výkonu exekúcie počas dovolacieho konania, pričom obe podmienky musia\nbyť splnené súčasne. Pri tejto konštrukcii podporenej a ustálenej súdnou praxou a právnou\nteóriou nemožno materiálne „dohľadať“ v napadnutom rozhodnutí svojvôľu či zjavnú\nneodôvodnenosť, keďže žiadna iná konštrukcia dôvodov odkladu vykonateľnosti\nneprichádzala do úvahy.\nNapadnuté uznesenie je nepochybne odôvodnené veľmi stroho. Napriek tomu\nústavný súd zastáva názor, že je z ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné\n\n9\n\nPrihliadajúc na predvídateľnosť a stabilitu materiálnych dôvodov odloženia vykonateľnosti\npodľa § 243 OSP a berúc do úvahy dočasnosť a predbežnosť napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu, ústavný súd zastáva názor, že sťažnostnej argumentácii sťažovateľky\nchýba požadovaný ústavný rozmer. Na podporu tohto záveru ústavný súd poukazuje\nna svoju doterajšiu judikatúru, v ktorej už viackrát vyslovil právny názor, v zmysle ktorého\nna odôvodnenie rozhodnutia o odložení vykonateľnosti rozhodnutia nemožno vzhľadom\nna jeho dočasné právne účinky a účel klásť rovnaké požiadavky ako na odôvodnenie\nrozhodnutia vo veci samej (m. m. I. ÚS 357/2012).\nAj keď odloženie vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia v rámci dovolacieho\nkonania predstavuje vážny zásah do kľúčových charakteristík právoplatného rozhodnutia\nsúdu, ktorými sú nezmeniteľnosť, záväznosť a nimi založené právne istoty, zároveň platí,\nže ide o rozhodnutie dočasné a predbežné a odloženie vykonateľnosti bude dôvodné v tých\nprípadoch, kedy priebeh dovolacieho konania vedie k záveru, že v ňom dovolateľ bude mať\núspech a odložením vykonateľnosti sa predíde následnej reparácii už vykonanej exekúcii\n(m. m. R 90/2000).\nÚstavný súd považuje za dôležité v súvislosti s právnou povahou napadnutého\nuznesenia poukázať aj na právne názory vyslovené v odbornej literatúre. Napr. v diele\nWINTEROVÁ, A. a kolektív. Civilní právo procesní. Praha: Linde, a. s., 1999, s. 300 sa\nvo vzťahu k inštitútu odkladu vykonateľnosti súdnych rozhodnutí uvádza: Smysl toho, proč\nbyla (všeobecná úprava o odklade vykonateľnosti, pozn.) zavedena, spočívá v tom, aby\npokračujícím plněním rozhodnutí (ať dobrovolným nebo exekučním) se zbytečně\nnezvyšovala částka, kterou bude popř. třeba vracet v případech, kdy opravný prostředek\nje zřejmě důvodný.“ Obdobne v diele komentárového charakteru (BUREŠ – DRÁPAL –\nMAZANEC. Občanský soudní řád. Komentář. 2. vydání. Praha: C. H. Beck 1996, s. 644 sa\nvo vzťahu k predbežným opatrenia okrem iného uvádza: „Rozhodnutí o odkladu\nvykonatelnosti (pri rovnakom znení § 243 OSP v Českej republike, pozn.) je výsledkem\nuvážení soudu. Z toho plyne, že dovolací soud rozhoduje jen tehdy, má-li za to, že je na\nmístě odložit vykonatelnost rozhodnutí... Zákon nestanoví výslovně podmínky, za kterých\nmůže být odložena vykonatelnost rozhodnutí odvolacího soudu. Odklad vykonatelnosti\n\n10\n\nsleduje cíl zabránit provedení exekuce tam, kde by mohl být zmařen účinek rozhodnutí\no opravném prostředku. Odklad vykonatelnosti rozhodnutí je proto na místě všude tam, kde\ndosavadní výsledky řízení osvědčují předpoklad úspěšnosti dovoláni.“.\nS prihliadnutím na uvedené nemožno postup najvyššieho súdu, ktorého výsledkom\nbolo\n\nvydanie\n\nnapadnutého\n\nuznesenia,\n\nhodnotiť\n\nako\n\nrozporný\n\ns príslušnými\n\nprocesnoprávnymi predpismi. Dočasnosť a predbežný charakter napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu (odloženie vykonateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu do rozhodnutia\no dovolaní), ako aj predvídateľnosť a stabilita materiálnych dôvodov odloženia\nvykonateľnosti podľa § 243 OSP má za následok, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu\nnemožno hodnotiť ako také, ktorým mohlo dôjsť dochádzať k porušeniu sťažovateľkou\noznačených práv zaručených ústavou a dohovorom, a to aj napriek jeho v zásade strohému\nodôvodneniu (k tomu pozri aj I. ÚS 357/2012 a I. ÚS 369/2012).\nZ uvedených skutočností vyplýva, že medzi napadnutým uznesením najvyššieho\nsúdu a možnosťou porušenia základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je taký vzťah, ktorý by odôvodňoval prijatie\nsťažnosti na ďalšie konanie po jej predbežnom prerokovaní.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd časť sťažnosti, ktorou sťažovateľka namietala\nporušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu, už pri jej\npredbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde).\nII.2 K namietanému porušeniu čl. 2 ods. 2 ústavy napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu\nV súlade s čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n\n11\n\nÚstavný súd vo vzťahu k tejto časti sťažnosti uvádza, že čl. 2 ods. 2 ústavy má\npovahu ústavného princípu, t. j. jeho obsahom nie sú základné ľudské práva a slobody,\na preto nie je priamo aplikovateľný v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.\nZ uvedeného dôvodu ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou aj túto časť\nsťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú\nneopodstatnenosť (I. ÚS 32/98, IV. ÚS 258/2010).\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi\nsťažovateľky obsiahnutými v petite sťažnosti nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. februára 2017\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodnutie-odôvodnenie", "vykonateľnosť-odklad", "dovolanie-dovolacie konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3a3a5303-6366-4ff9-b70c-dfe022354ce4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 481/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 481/2012 z 14. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-14", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a3a5303-6366-4ff9-b70c-dfe022354ce4"}, {"guid": "ussr:8beddab3-cf52-4297-875b-9f5b506e315e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 369/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 369/2012 z 22. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-22", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8beddab3-cf52-4297-875b-9f5b506e315e"}, {"guid": "ussr:655fb22d-8d9b-4ace-b004-371675a76b33", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 357/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 357/2012 z 11. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-11", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:655fb22d-8d9b-4ace-b004-371675a76b33"}, {"guid": "ussr:adf37596-4c83-40b0-b6dd-a3c0b4e78b05", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 531/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 531/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:adf37596-4c83-40b0-b6dd-a3c0b4e78b05"}, {"guid": "ussr:0f711515-db3d-4b46-90c4-2760f8e4ce30", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 258/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 258/2010 z 26. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-26", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f711515-db3d-4b46-90c4-2760f8e4ce30"}, {"guid": "ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 296/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 296/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 496, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 34/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/07 z 26. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-26", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a"}, {"guid": "ussr:c18b3555-ca73-44e0-85f3-590511559fe1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 83/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 83/06 z 7. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-07", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c18b3555-ca73-44e0-85f3-590511559fe1"}, {"guid": "ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 314, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/04 z 10. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-10", "citacie_n": 755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:a43968f9-56b7-4fda-b2e1-56c07fa6fe87", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 230/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 230/03 z 31. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-31", "citacie_n": 165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a43968f9-56b7-4fda-b2e1-56c07fa6fe87"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:e2a9f6f4-76d1-41c6-8ba1-b44c538409bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 49/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 49/01 z 19. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-19", "citacie_n": 214, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2a9f6f4-76d1-41c6-8ba1-b44c538409bb"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:56489fc9-d0c0-412e-94dc-bf9ac51e2d0d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.35.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 35/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/98 z 5. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-05", "citacie_n": 563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.35.1998.1"}, {"guid": "35e24800-907d-42d9-846c-aae281ace592:5597825a-ed9d-4cdd-ab9b-2255d4ec8232", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:1205221618.16", "spisova_znacka": "16Co/179/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/179/2015 z 2. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-09-02", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:1205221618.16"}, {"guid": "d31c3a0d-ec7f-49be-ba59-a17b1a3fd73a:59f27d1a-2239-4cbf-b1c3-d4e4a659d321", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Co/179/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/179/2013 z 25. 6. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-06-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d31c3a0d-ec7f-49be-ba59-a17b1a3fd73a:59f27d1a-2239-4cbf-b1c3-d4e4a659d321"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:2360fc15-fb30-4c1c-ae74-ba193f16a4dc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.467.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 467/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 467/2025 z 9. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.467.2025.1"}, {"guid": "ussr:72ac78e1-0794-4da1-8797-24a7672ba782", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.217.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 217/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 217/2023 z 27. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.217.2023.1"}, {"guid": "ussr:0f2df86e-4617-42e3-b163-855d6e36eeb0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.172.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 172/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 172/2020 z 12. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.172.2020.1"}, {"guid": "ussr:ff18240b-1999-44e6-bea6-191e43e82ec2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.391.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 391/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 391/2019 z 26. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-26", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.391.2019.1"}, {"guid": "ussr:41eb0679-0ccb-4128-8c2b-aed2c040fa5b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.261.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 261/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 261/2019 z 11. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.261.2019.1"}, {"guid": "ussr:dea9b0bd-df5e-45aa-9bba-c5af912f02e5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.4.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 4/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 4/2019 z 10. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.4.2019.1"}, {"guid": "ussr:9f1af9e8-c289-4bb4-b46f-86f1ee96f046", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.305.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 305/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 305/2018 z 16. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.305.2018.1"}, {"guid": "ussr:b6091c6e-615a-472a-b44e-2102a6c3777b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.263.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 263/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 263/2018 z 19. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-19", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.263.2018.1"}]}