{"guid": "ussr:f6321d41-e384-4f9c-b760-21cbca48be68", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.599.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 599/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 599/2016 z 26. 4. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 26. apríla 2017, sp. zn. II. ÚS 599/2016, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.599.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-04-26", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "odmieta", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "odmieta", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "nazov": "čl. 36 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "nazov": "čl. 38 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f6321d41-e384-4f9c-b760-21cbca48be68", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.599.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.599.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.599.2016.1/text", "citacie_n": 12, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 599/2016-46\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. apríla 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátkou Mgr. Elenou Szabóovou, Advokátska\nkancelária, Hlavné námestie 7, Nové Zámky, vo veci namietaného porušenia základných\npráv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 a 2\na čl. 38 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nv konaní vedenom pod sp. zn. 10 So 57/2015 a takto\nrozhodol:\n1. Základné práva\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2\n\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd, základné\nprávo na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v konaní vedenom pod sp. zn. 10 So 57/2015 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky p r i k a z u j e Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky, aby konal a rozhodol o odvolaní\n\nz 20. mája 2015 proti\n\nrozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 19 Sd 253/2014-40 z 24. marca 2015.\n3.\n\np r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume\n\n448,02 € (slovom štyristoštyridsaťosem eur a dva centy), ktorú j e Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky Mgr. Eleny Szabóovej, Advokátska\nkancelária, Hlavné námestie 7, Nové Zámky, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nII. ÚS 599/2016-18 z 21. júla 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“) v časti, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1\na 2 a čl. 38 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa\nčl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 10 So 57/2015 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Podstatou veci je posúdenie toho, či „trojdňová lehota na doplnenie podania\nurobeného elektronickými prostriedkami (§ 42 ods. 1 O.s.p.) je lehotou procesnou alebo\nhmotnou“, a preskúmanie, či (i) neprerokovanie odvolania proti prvostupňovému rozsudku\nsprávneho súdu, pretože e-mailom podané odvolanie bolo doplnené v trojdňovej lehote\n\n2\n\npočítanej podľa aktuálne platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj\n„OSP“) procesne, a nie „hmotnoprávne“, je porušením práva na prístup k súdu. (ii)\nRovnako je nutné preskúmať, či neformálny procesný postup, ktorým najvyšší súd len voči\nKrajskému súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“), a nie priamo vo vzťahu k sťažovateľke\nako účastníčke konania vyjadril, že nemôže odvolanie prerokovať, je súladný s právom na\nsúdnu ochranu a s právom na zákonného sudcu.\n3. Skutkový stav možno na základe sťažnosti a jej príloh zhrnúť tak, že sťažovateľka\nsa opravným prostriedkom podľa § 250m vtedy účinného OSP domáhala preskúmania\nrozhodnutia Ústredia Sociálnej poisťovne (ďalej len „Sociálna poisťovňa“) zo 6. októbra\n2014, ktorým nebolo vyhovené jej žiadosti o prepočítanie výšky (zvýšenie) starobného\ndôchodku. Rozsudkom č. k. 19 Sd 253/2014-40 z 24. marca 2015 krajský súd toto\nrozhodnutie potvrdil. Rozsudok bol právnej zástupkyni sťažovateľky doručený 5. mája\n2015.\n3.1 Odvolanie sťažovateľky proti uvedenému rozsudku zaslala jej právna zástupkyňa\nkrajskému súdu elektronicky (e-mailom) bez zaručeného elektronického podpisu v posledný\ndeň odvolacej lehoty, teda 20. mája 2015 (streda). Dňa 22. mája 2015 (piatok) podala na\npošte zásielku pre krajský súd, ktorej obsahom bol originál odvolania zaslaného\nelektronicky dva dni predtým; krajskému súdu bola zásielka doručená 25. mája 2015\n(pondelok). Krajský súd na základe toho predložil spis najvyššiemu súdu na rozhodnutie\no podanom odvolaní, kde mu bola pridelená spisová značka 10 So 57/2015.\n3.2 Najvyšší súd listom z 25. júna 2015 vrátil spis krajskému súdu bez rozhodnutia,\nčo odôvodnil tým, že žalobkyňa bola povinná „podanie urobené elektronickou formou\ndoplniť do troch dní (do 23.5.2015). Odvolanie žalobcu bolo doplnené až dňa 25.05.2015,\nt. j. zjavne oneskorene. Uvedená trojdňová lehota je lehotou hmotnoprávnou, a teda na\npodanie, ktoré nebolo v tejto lehote doplnené (nestačí, aby sa doplnenie podania v lehote\npodalo na poštovú prepravu, ale doplnenie podania sa musí v stanovenej lehote reálne\nnachádzať na súde), súd neprihliada.“. Tento list zaslal krajský súd na vedomie právnej\nzástupkyni sťažovateľky, ktorá naň zareagovala žiadosťou o opätovné predloženie spisu\n\n3\n\nnajvyššiemu súdu na rozhodnutie o odvolaní s podrobným odôvodnením. Tomu však\nkrajský súd nevyhovel a na svojom rozsudku vyznačil, že nadobudol právoplatnosť 21. mája\n2015.\n3.3 Sťažovateľka tvrdí, že ak aj najvyšší súd vychádzal z toho, že na odvolanie\npodané elektronicky sa neprihliada, nesmel ignorovať nasledujúce písomné podanie, ale mal\nho považovať za samostatné podanie. Sťažovateľka ďalej považuje názor najvyššieho súdu\no hmotnoprávnej povahe lehoty na doplnenie elektronického podania za rozporný\ns ustálenou judikatúrou ústavného súdu i všeobecných súdov. V tejto súvislosti vytýka\nnajvyššiemu súdu i arbitrárnosť jeho postupu, keďže vo svojom liste sa nevyrovnal práve\ns uvedenou judikatúrou. Meritórnym neprerokovaním odvolania najvyšší súd odoprel\nsťažovateľke prístup k súdu. Tým došlo k zásahu do práva sťažovateľky na spravodlivý\nproces, keďže bola obmedzená v možnosti realizovať svoje procesné práva. Okrem toho je\npodľa sťažovateľky odmietnutie meritórneho prieskumu odvolania najvyšším súdom\nsvojvoľné a založené na reštriktívnom výklade procesných ustanovení.\n3.4 Sťažovateľka navrhuje aj priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nv sume 1 500 €, keďže ide o konanie vo veci, ktorá sa týka jej existenčných zdrojov\n(príjmu). Okrem toho najvyšší súd svojím postupom v podstate vytvoril zbytočné prieťahy\nv konaní, ktoré sú neodstrániteľné.\n3.5 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný\nsúd o prijatej časti jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„I. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní sp. zn. 10So/57/2015(...) porušil(...)\nzákladné právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie, na spravodlivý proces, prístup\nk súdu, zákonného sudcu(...) podľa čl. 6(...) Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd(...) s článkami 46 ods. 1, 2 a čl. 48 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky(...) a článkami 36 ods. 1, 2 a čl. 38 ods. 1,2 Listiny základných práv a slobôd.\nII. Ústavný súd SR prikazuje\na)(...)\n\n4\n\nb) Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby prejednal odvolanie sťažovateľky\nproti rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 19Sd/253/2014 zo dňa 24. marca 2015, ktoré\nbolo Krajskému súdu v Nitre doručené 20.5.2015, a o podanom odvolaní sťažovateľky\nrozhodol.\nIII. Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1500 EUR,\nktoré sú Krajský súd v Nitre a Najvyšší súd Slovenskej republiky povinní spoločne\na nerozdielne vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nIV. Priznáva sťažovateľke náhradu trov konania(...)“\n4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:\nnajvyšší súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom č. k. KP 3/2016-53 z 24. augusta 2016\na právna\n\nzástupkyňa\n\nsťažovateľky\n\nstanoviskom\n\nk vyjadreniu\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nz 29. septembra 2016 a jeho doplnením z 5. októbra 2016.\n4.1 Predsedníčka najvyššieho súdu pri zaujatí právneho názoru vychádzala\nz argumentácie, podľa ktorej kolégium najvyššieho súdu v tejto otázke neprijalo judikát,\nktorým by bol viazaný, preto sa najvyšší súd priklonil k právnemu názoru, ktorý vyslovil\ndoc. Marek Števček, všeobecne uznávaný odborník na občianske procesné právo,\nv komentári k Občianskemu súdnemu poriadku, že ide o lehotu hmotnoprávnu. Pokiaľ\nsťažovateľka poukazuje na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 219/2007\nz 26. februára 2008, odvolací súd sa s ním oboznámil, ale záver, že ide o lehotu procesnú,\nje odôvodnený iba nepresvedčivým konštatovaním, že „interpretovať zachovanie tejto\nlehoty ako výnimku zo všeobecného pravidla nemá oporu v zákone a bol by aj v rozpore\ns účelom, ktorému má táto lehota slúžiť“. Naproti tomu doc. Marek Števček svoj názor, že\nide o lehotu hmotnoprávnu, podrobne vysvetlil vo svojom článku publikovanom v časopise\nJustičná revue č. 1/2002 pod názvom „K výkladu ustanovenia § 42 ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku“, ktorého spoluautorkou je Katarína Škultétyová. Nie bez významu je aj\nskutočnosť, že „nový Civilný sporový poriadok už výslovne stanovuje, že ide o lehotu\nhmotnoprávnu“. Vychádzajúc z uvedeného, považuje najvyšší súd sťažnosť za nedôvodnú\na navrhuje, aby ústavný súd sťažnosti nevyhovel.\n\n5\n\n4.2 Sťažovateľka v replike na vyjadrenie najvyššieho súdu uvádza, že je nepochybné,\nže v čase, keď najvyšší súd dospel k záveru, že vráti vec krajskému súdu bez prerokovania\na rozhodnutia, bolo už takmer mesiac súčasťou súdneho spisu aj písomné podanie\nsťažovateľky z 20. mája 2015, ktoré bolo vypravené na poštovú prepravu 22. mája 2015.\nPokiaľ by aj najvyšší súd nebral do úvahy elektronické podanie sťažovateľky, v čase pred\nvrátením veci krajskému súdu a zároveň v čase, keď odmietol prerokovať odvolanie\nsťažovateľky a rozhodnúť o ňom, bolo jeho povinnosťou zaoberať sa písomným podaním,\nktoré bolo doručené do súdneho spisu pred postúpením veci. O dôvodoch, ktoré najvyšší\nsúd viedli k tomu, že sa touto písomnosťou nezaoberal, sa (napriek tomu, že sťažovateľka\ncitovala priamo súvisiacu judikatúru ústavného súdu a najvyššieho súdu – 5 Sžo 37/2012)\nnajvyšší súd vo vyjadrení nezmieňuje a neponúka žiaden argument, ktorý by takýto\nneštandardný (ne)procesný postup vysvetľoval či odôvodňoval.\nNa rozhodovanie súdov o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych\norgánov a rovnako aj o preskúmaní zákonnosti takýchto rozhodnutí sa do 30. júna 2016 bez\nzásadných odchýlok aplikovali všeobecné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku,\npreto sťažovateľka poukazuje na judikát najvyššieho súdu R 143/2014, podľa ktorého\ntrojdňová lehota na doplnenie podania urobeného elektronickými prostriedkami (§ 42 ods. 1\nOSP) je lehotou procesnou. Pre jej počítanie, plynutie a zachovanie platia ustanovenia § 55\na § 57 OSP.\nSťažovateľka poukazuje okrem judikátov aj na zásadu formulovanú ústavným\nsúdom, že odklon od ustálenej rozhodovacej praxe, zakladajúc tak vlastnú, avšak\npreskúmateľnú argumentačnú líniu, obdobne ako je aktuálne zakotvené v § 139 ods. 3\nSprávneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“): „Ak sa správny súd odkloní od ustálenej\nrozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto\nodklonu.“ ‒ porovnateľne aj v § 220 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“):\n„Ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj\ndôkladné odôvodnenie tohto odklonu.“ V danom prípade sa tak nestalo aj s prihliadnutím na\nto, že k odňatiu spravodlivosti nedošlo rozhodnutím, ale práve odmietnutím vydania\nrozhodnutia o odvolaní sťažovateľky.\nArgumentácia najvyššieho súdu odvolávajúca sa na ustanovenia Civilného sporového\nporiadku vo vzťahu k posúdeniu charakteru lehôt je pre posúdenie správnosti postupu\n\n6\n\nporušovateľa práva bezpredmetná, a to z dôvodu, že sťažnosť nadväzuje na právnu úpravu\nz Občianskeho súdneho poriadku, keď zakotvuje povinnosť odvolacieho súdu odmietnuť\nneskoro podané odvolanie ‒ teda nie vrátiť vec súdu nižšej inštancie bez prerokovania.\nSťažnosťou namietaný postup najvyššieho súdu preto nemá oporu ani v právnom predpise,\nna ktorý sa (hoci bez právnej relevancie) porušovateľ práva odvoláva, ale ani v aktuálnej\nprávnej úprave.\nSťažovateľka sa stotožňuje s tým, že nový procesný predpis pre občianskoprávne\nsporové konania (Civilný sporový poriadok) lehotu na doplnenie elektronického podania\npovažuje za lehotu hmotnoprávnu (hoci je upravená predpisom procesným, a nie\nhmotnoprávnou úpravou). Poukazuje však na to, že hmotnoprávna lehota podľa § 125 ods. 2\nCSP je viac než trojnásobne dlhšia než lehota podľa § 42 ods. 1 OSP, a teda „nová“ lehota\nje bezpochyby postačujúca na doručenie podania správnemu orgánu po odoslaní\nelektronického podania. Ak by trojdňová lehota v zmysle Občianskeho súdneho poriadku\nmala byť posudzovaná ako lehota hmotnoprávna, popierala by pre svoju krátkosť význam\na zmysel elektronických a telefaxových podaní v samotnej jeho podstate.\nPodľa sťažovateľky je pozoruhodné, že vyjadrenie najvyššieho súdu obsahuje odkaz,\nresp. odvolanie sa na Civilný sporový poriadok (v správnom súdnictve!), ktorý počnúc\n1. júlom 2016 nie je aplikovateľným právnym predpisom vo veciach správneho súdnictva\n(v konaniach\n\npreskúmavajúcich\n\nrozhodnutia\n\nsprávnych\n\norgánov\n\na\n\nrozhodujúcich\n\no opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam v správnom konaní). Civilný sporový\nporiadok, na ktorý sa vo svojom vyjadrení najvyšší súd odvoláva, nemožno ani aktuálne\nv danom type konania použiť, keďže konanie o preskúmaní rozhodnutia o dôchodku súdom\nsa po 1. júli 2016 spravuje výhradne Správnym súdnym poriadkom. Zákonodarca však ani\nv Správnom súdnom poriadku pri novozavedenom inštitúte kasačnej sťažnosti neuvažuje\no možnosti nerozhodnúť o kasačnej sťažnosti (obsahovo a formálne takmer totožná\ns odvolaním proti prvoinštančnému rozhodnutiu súdu o správnych žalobách), a to ani\nv prípade, že bola podaná oneskorene.\nSťažovateľka napriek úcte, ktorú prechováva nielen k doc. Markovi Števčekovi, ale\naj k ostatným publikačne činným sudcom, pedagógom, advokátom a ďalším odborníkom,\nnepovažuje názory jednotlivých autorov publikované na odborných fórach či ich príspevky\nv odbornej tlači za prameň práva, ktorý by bolo možné favorizovať pred rozhodnutiami\n\n7\n\nsúdov a povyšovať nad ustálené rozhodovacie línie najvyššieho súdu a ústavného súdu.\nNaopak, sťažovateľka namieta, že fundovane vyargumentovaná polemika uvedeného autora\n(príp. viacerých autorov) s rozhodovacou praxou síce môže byť pre dovolací súd a ústavný\nsúd podnetom na zmenu rozhodovacej praxe, prípadne zjednotenie odlišných právnych\nnázorov, nemôže však (už v zmysle právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí)\ntúto súdnu prax nahrádzať, či dokonca byť nad ňu nadraďovaná, ako sa udialo aktuálnym\nvyjadrením najvyššieho súdu. Argumentáciou, ktorú vo svojom vyjadrení do aktuálneho\nsťažnostného konania vniesol najvyšší súd, spochybňuje tým tak právny význam\na relevanciu rozhodnutí vlastných, ako aj záväznosť a právny význam rozhodnutí ústavného\nsúdu (aj v kontexte § 131 SSP druhej vety, § 193 CSP druhej vety, porovnateľne k § 135\nods. 1 druhej vete OSP) týkajúcich sa práva na spravodlivé konanie.\nSťažovateľka tiež poznamenáva, že vzhľadom na absenciu rozhodnutia sa o dôvode\nprocesného postupu najvyššieho súdu vo svojom spore dozvedela až z vyjadrenia\nporušovateľa práv k podanej ústavnej sťažnosti, čo nesporne nie je v súlade s právom na\nspravodlivé súdne konanie a základnou doktrínou zákazu prekvapivých rozhodnutí\na právom na riadne odôvodnenie rozhodnutia (primerane aplikovanú aj na „postup“ súdu pri\nodmietnutí zaoberať sa opravným prostriedkom.\nSťažovateľka tvrdí, že ak nesprávne rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania,\nstrane sporu odníma právo na preskúmanie jeho opravného prostriedku, je porušením práva\núčastníka na spravodlivý súdny proces (uznesenie najvyššieho súdu 4 So 18/2009), tým viac\nsa atribútmi nespravodlivosti a nezákonnosti vyznačuje postup, ktorým súd odmieta\no opravnom prostriedku rozhodnúť, teda sa odvolaním čo i len procesne zaoberať.\nV doplnení svojho vyjadrenia sťažovateľka upozornila, že medzičasom Sociálna\npoisťovňa vydala nové dôchodkové rozhodnutie a že krajský súd konanie o správnej žalobe\nproti novému rozhodnutiu prerušil do rozhodnutia ústavného súdu v predmetnej veci.\n5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci.\n\n8\n\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže\nzároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv\na slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nalebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,\nobnovil stav pred porušením.\n7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom\nnajvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 So 57/2015 došlo k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľky na súdnu ochranu (na prístup k súdu) podľa čl. 46 ods. 1 a 2\nústavy a čl. 36 ods. 1 a 2 listiny, základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1\nústavy a čl. 38 ods. 1 listiny, ako aj základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 dohovoru.\n8. Skôr ako ústavný súd pristúpi k posúdeniu sťažnosti, dáva do pozornosti, že v čase\npodania sťažnosti ústavnému súdu a konania správneho orgánu bol účinný a platný\nObčiansky súdny poriadok, ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016 nahradený novými\nprocesnými kódexmi, konkrétne Civilným sporovým poriadkom, Civilným mimosporovým\nporiadkom a Správnym súdnym poriadkom. Ústavný súd tak musí vychádzať pri\nposudzovaní sťažnosti aj z tejto skutočnosti a prihliadať na v rozhodujúcom čase účinnú\n\n9\n\na platnú legislatívu vzťahujúcu sa na vec sťažovateľky a rozhodovaciu činnosť ústavného\nsúdu.\nA. K namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 36 ods. 1 a 2 listiny,\nako aj čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\npostupom najvyššieho súdu\n9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať\nzákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde\na v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne(...)\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy a podľa čl. 36 ods. 2 listiny kto tvrdí, že bol na svojich\nprávach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby\npreskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu\nvšak nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv\na slobôd(...)\nPodľa čl. 48 ods. 1 ústavy a podľa čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať jeho\nzákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu (aj sudcu) ustanoví zákon.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch(...)\n9.1 Ústavný súd predovšetkým akcentuje, že čl. 46 ods. 1 ústavy svojím textom\n(Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom\na nestrannom súde.) v prvom rade chráni právo na prístup k súdu, ktoré je v danej veci\nv stávke (porov. bod 7.1 nálezu II. ÚS 591/2012, uznesenie II. ÚS 30/2016 bod 11).\nZ konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že do obsahu základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy patrí aj ochrana, ktorá sa účastníkovi poskytuje v konaní\no opravných prostriedkoch. Ak účastník konania splní predpoklady vyžadované zákonom na\nposkytnutie ochrany v opravnom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí poskytnúť\n(napr. II. ÚS 78/05, II. ÚS 249/05). Judikatúra najvyššieho súdu považuje nezákonné\nodmietnutie odvolania za odňatie možnosti konať pred súdom (R 23/1994, II. ÚS 30/2016\nbod 14). Zákonná a ústavná ochrana prístupu k súdu sa tu plne prekrývajú.\n\n10\n\n9.2 Uvedená judikatúra ústavného súdu vychádza z konceptu zákonnej konkretizácie\npráva na súdnu ochranu a z požiadavky zabezpečiť reálnosť prístupu (I. ÚS 84/97,\nII. ÚS 88/01, II. ÚS 400/2011) k jednotlivým zákonom upraveným štádiám a inštanciám\nkonania [porov. Feťková, G., Klučka, J. (eds.): Právne vety z rozhodovacej činnosti\nústavného súdu SR 1993 ‒ 2000, s. 71 a nasl.]. Z toho vyplýva, že ak už zákon pozná určitý\ninštitút, opravný prostriedok, tak sa na jeho uplatňovanie vzťahujú záruky vyplývajúce\nz čl. 46 ods. 1 ústavy, aj keď, prirodzene, nie každé porušenie zákona je porušením čl. 46\nods. 1 ústavy.\n9.3 Ústavný súd už uviedol (II. ÚS 398/08, II. ÚS 65/2010, II. ÚS 212/2013), že\nrešpektuje kompetenciu najvyššieho súdu ústavne konformným spôsobom vymedzovať si\nprípustnosť vecí vo svojich konaniach a vychádza z právneho názoru, podľa ktorého je\nv prvom rade vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti\nopravných prostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany\nzákladných práv a slobôd. Z ústavného hľadiska je podmienkou, aby takáto interpretácia\nnebola svojvoľná, aby bola čo najustálenejšia, a tak súladná s právom na súdnu ochranu.\n9.4 V prerokúvanej veci sťažovateľka napáda postup najvyššieho súdu, ktorého\ndôsledkom bolo, že tento sa nezaoberal jej odvolaním proti prvostupňovému rozsudku\na nevydal o ňom žiadne rozhodnutie predpokladané § 218 až § 221 OSP. Podstatou veci je\npreskúmanie, či (i) neprerokovanie odvolania proti prvostupňovému rozsudku správneho\nsúdu, pretože e-mailom podané odvolanie bolo doplnené v trojdňovej lehote počítanej podľa\nObčianskeho súdneho poriadku procesne, a nie „hmotnoprávne“, je porušením práva na\nprístup k súdu. (ii) Rovnako je nutné preskúmať, či neformálna procesná forma ‒ list,\nktorou najvyšší súd len voči krajskému súdu, a nie účastníkovi konania vyjadril, že nemôže\nodvolanie prerokovať, je súladná s právom na súdnu ochranu.\n10. Ako je známe, bývalý Občiansky súdny poriadok umožňoval okrem\nkonzervatívneho doručenia podaní voči súdu poštou a osobným doručením aj doručenie\n„nemateriálnym“ spôsobom, ktoré prirodzene vyžadovalo doplnenie fyzického originálu.\n\n11\n\n10.1 Skutkovo vec nie je sporná. Vec je sporná právne v tom, že sťažovateľka tvrdí,\nže lehota na doplnenie podania je tzv. procesnoprávna a najvyšší súd vo svojom vyjadrení\ntvrdí, že ide o lehotu hmotnoprávnu. Podľa sťažovateľky sa (i) najvyšší súd mal vysporiadať\ns doručeným doplnením podania, teda nemal len neprihliadať na elektronicky doručené\npodanie akoby nebolo doplnené, (ii) najvyšší súd nerešpektoval svoju vlastnú judikatúru\ntýkajúcu sa Občianskeho súdneho poriadku a zvlášť takýto odklon riadne nevysvetlil, (iii)\nnajvyšší súd argumentoval neaplikovateľným predpisom Civilného sporového poriadku,\npričom Civilný sporový poriadok sa na správne súdnictvo neaplikuje a „keď už“, tak mal\nnajvyšší súd rozhodovať uznesením, ako to predpokladá Civilný sporový poriadok aj\nSprávny súdny poriadok, (iv) najvyšší súd akcentoval význam odborného článku až tak, že\nz neho urobil prameň práva.\n10.2 Ako to ustanovuje § 42 ods. 1 OSP, podanie možno urobiť elektronickými\nprostriedkami. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej, ktoré bolo urobené elektronickými\nprostriedkami, treba doplniť písomne najneskôr do troch dní. Na podania, ktoré neboli\nv tejto lehote doplnené, sa neprihliada. V predmetnej veci išlo o elektronické podanie\nodvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho súdu. Podanie odvolania je\nrozumne judikatúrou považované za podanie obsahujúce návrh vo veci samej, a preto ak je\nelektronické, je nutné doplniť do troch dní pod sankciou neprihliadania.\n10.3 Najvyšší súd na účely vyjadrenia v predmetnej veci vychádza z názoru\ndoc. Škultétyovej a doc. Števčeka publikovaného v Justičnej revue (K výkladu ustanovenia\n§ 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Justičná revue, 54, 2002, č. 1, s. 58 ‒ 64.) .\nPodstata ich názoru, ako ho vykladá ústavný súd, vychádza z konceptu úplnosti procesného\núkonu,\n\nktorý\n\nsa\n\npri\n\nelektronickom\n\n(s\n\nnezaručeným\n\npodpisom)\n\npodaní\n\nstáva\n\nperfektným až riadnym doplnením. Kým nie je takého podanie riadne doplnené, tak sa\nvrátane doplnenia a zvlášť doplnenia nenachádza na pôdoryse Občianskeho súdneho\nporiadku, a čo je mimo Občianskeho súdneho poriadku, tak je ne-procesnoprávne, teda je\nz opaku hmotnoprávne, a preto je potrebné doplnenie podania vnímať hmotnoprávne\nz hľadiska počítania včasnosti.\n\n12\n\n10.4 Ústavný súd konštatuje, že najvyšším súdom (po 13 rokoch od uverejnenia\nčlánku doc. Škultétyovej a doc. Števčeka) prevzatý právny názor je invenčný, ale ústavný\nsúd tu preferuje text a systematiku zákona. Ustanovenie § 57 ods. 3 OSP (Lehota je\nzachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu,\nktorý má povinnosť ho doručiť.) je všeobecným právnym základom počítania lehôt pre celý\nObčiansky súdny poriadok. Podľa ústavného súdu sa tak (i) tradičné podanie, ale aj (ii)\nčiastkové doplnenie elektronického podania nachádzajú na platforme Občianskeho súdneho\nporiadku, a preto už doplnenie podania je potrebné počítať prostredníctvom § 57 ods. 3\nOSP. Zo súčtu noriem podľa § 42 ods. 1 a § 57 ods. 3 OSP platí, že lehota je zachovaná, ak\nsa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo písomné doplnenie podania obsahujúce\nnávrh vo veci samej odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť . Opačný spôsob by si\nvyžadoval explicitné textuálne vyjadrenie, tak ako to bolo v minulosti [porov. § 1 ods. 3\nVládního nařízení č. 120/1923 Sb. ze dne 14. června 1923 o telegrafických podáních\nv soudním řízení a v řízení před úřady poručenskými (sirotčími) na Slovensku\na v Podkarpatské Rusi].\n10.5 Uvedenú pozíciu by bolo možné podporiť aj účelom normy. Ak je zmyslom\nprocesnej lehoty istota dostupnosti vzdialenejšieho súdu, tak nutnosť doručenia doplnenia\npodania na súd do troch dní by bolo v napätí so zmyslom procesnej lehoty. Na druhej strane\nby cenou za možnosť elektronického „zachytenia lehoty“ mohla byť nutnosť včasného\nfyzického doručenia. Z tohto dôvodu ostáva hlavným argumentom text zákona.\n10.6 Veľmi presvedčivým podporným argumentom v prospech tzv. procesnej lehoty\nje však stálosť judikatúry. Judikatúra v tomto smere sa mohla rozvinúť až po roku 1995,\nkeď bola do Občianskeho súdneho poriadku zavedená možnosť podania telefaxom. Dôležité\nje ešte predoslať, že z hľadiska kritérií na doručenie podaní nie je rozdiel medzi civilným\na správnym súdnictvom, ktoré vyrastajú zo spoločného Občianskeho súdneho poriadku,\na preto rozhodnutia civilného kolégia najvyššieho súdu sú aplikovateľné aj pre správne\nsúdnictvo. Najvyšší súd dvakrát v procesnej forme právnej vety uverejnenej v Zbierke\nstanovísk ustálil, že lehota na doplnenie podania je lehotou procesnou. V právnej vete\nuviedol: „Trojdňová lehota na doplnenie podania urobeného telefaxom (§ 42 ods. 1 O.s.p.)\nje lehotou procesnou; pre jej počítanie, plynutie a zachovanie platia ustanovenia § 55\n13\n\na § 57 O.s.p.“ (R 18/2008; rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 219/2007 z 26. februára\n2008). Šesť rokov na to svoj právny názor zopakoval v judikáte č. R 143/2014: „Trojdňová\nlehota na doplnenie podania urobeného elektronickými prostriedkami (§ 42 ods. 1 O.s.p.) je\nlehotou procesnou; pre jej počítanie, plynutie a zachovanie platia ustanovenia § 55 a § 57\nO.s.p.“ (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 360/2013 z 27. februára 2014). Ústavný\nsúd našiel ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu s rovnakým právnym názorom –\n5 Cdo 253/2012, 2 Cdo 360/2013 či 1 Cdo 183/2013. Nepriamo potvrdil túto judikatúru aj\nústavný súd nálezom sp. zn. III. ÚS 305/2011, v ktorom bolo zrušené uznesenie najvyššieho\nsúdu o odmietnutí odvolania, pretože faxové podanie nebolo posudzované podľa času\nskutočného doručenia súdu, ale podľa zapísania do registra. V širšom kontexte ústavný súd\ncitoval judikát R 18/2008. Je potrebné poznamenať, že nález sp. zn. III. ÚS 305/2011\nsmeroval práve proti rozhodnutiu správneho kolégia najvyššieho súdu. Naopak, ústavný súd\ndohľadal len jediné rozhodnutie (nie zásah listom, ktoré sa nezverejňujú, pozn.) najvyššieho\nsúdu, ktoré by považovalo lehotu na doplnenie za hmotnoprávnu, a to uznesenie sp. zn.\n2 Sžo 208/2008 z 18. marca 2009. Z prehľadu rozhodovacej činnosti vyplýva, že judikatúra\nv takej zásadnej otázke je konštantná. Zmena takto fixovanej judikatúry, a to v spojení\nso spornou procesnou formou listu je svojvoľná a nesie v sebe prvky „retroaktivity“ (porov.\nuznesenie II. ÚS 65/2010; KÜHN, Z., BOBEK, M., POLČÁK, R. a kol. Judikatura a právní\nargumentace. Praha: Auditorium, 2006, s. 22, 29. ISBN 80-903786-0-9, s. 152 a nasl.),\na navyše tu nejde o riadnu zmenu judikatúry, ale o ad hoc netransparentný odklon. Možno\ndodať, že zmena judikatúry spravidla reflektuje nejaké zmeny spoločenské alebo vývoj\nprávneho myslenia. Počítanie lehoty v predmetnej veci je však „technickou“ (avšak\nv praktickom živote mimoriadne dôležitou) otázkou v podstate nepodliehajúcou vývoju.\nZvlášť by sa takto nemala meniť judikatúra v neprospech účastníka, a to vo vertikálnom\nodvetví správneho súdnictva. A ak áno, tak riadnym procesným postupom [§ 20 ods. 1\npísm. b) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov: Plénum najvyššieho súdu prijíma stanoviská k zjednocovaniu\nvýkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v otázkach týkajúcich sa\nviacerých kolégií alebo v otázkach sporných medzi kolégiami] alebo ešte lepšie vôľou\nzákonodarcu než spontánnou nepremyslenou a neformalizovanou zmenou. Prakticky\nrovnakú právnu situáciu, aká nastala v prerokúvanej veci, riešil ústavný súd v náleze sp. zn.\n\n14\n\nI. ÚS 106/2016 z 18. mája 2016, kde potvrdil procesnoprávny charakter lehoty na doplnenie\npodania. Ústavný súd konštatuje, že nezákonnou interpretáciou § 57 ods. 3 v spojení s § 42\nods. 1 OSP došlo k porušeniu princípu legality zásahu, a tak k porušeniu základného práva\nsťažovateľky na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\n11. Takmer rovnakou záťažou, akou je výklad povahy lehoty na doplnenie\nelektronického podania, je forma, akou najvyšší súd vyjadril svoj procesný úkon\nneprihliadania a odmietnutia. Za adresáta tohto úkonu nepovažoval sťažovateľku, ale len\nkrajský súd. Sťažovateľka (odvolateľka) sa o „odmietnutí“ odvolania dozvedela z „prípisu\nna vedomie“, ktorý jej zaslal krajský súd.\n11.1 Občiansky súdny poriadok rozoznáva základné formy rozhodovania, ktorými sú\nrozsudok a uznesenie. Podľa § 167 ods. 1 prvej vety OSP ak zákon neustanovuje inak,\nrozhoduje súd uznesením. Občiansky súdny poriadok vyžaduje, aby bolo oneskorené\nodvolanie odmietnuté. Podľa § 218 ods. 1 písm. a) OSP odvolací súd odmietne odvolanie,\nktoré bolo podané oneskorene. Napokon podľa § 36 ods. 3 OSP v odvolacom konaní koná\na rozhoduje senát. Uvedené ustanovenia sú zárukou formy, ako aj rozhodovacej formácie,\nktorá má o odmietnutí rozhodnúť. O odvolaní proti rozhodovaniu krajských súdov\nv správnom súdnictve rozhoduje trojčlenný senát najvyššieho súdu. Nie je jasné, kto bol\nautoritou, ktorá na odvolacom správnom súde neprihliadala na nesprávne doplnené podanie\n‒ či to bol sudca spravodajca alebo senát. Ústavný súd v predmetnej veci nestanovuje, ako\nsa má aplikovať neprihliadanie vo všeobecnosti. Procesné právo inak nazývané aj právo\nformálne vyžaduje z rozumných dôvodov rozhodovanie v zásade v prísnych formách,\na preto je potrebné pasívne neprihliadanie vykladať reštriktívne. Zákon, Občiansky súdny\nporiadok, požaduje, aby v odvolacom konaní bolo doplnenie elektronického podania\nposúdené senátom a rozhodnuté o ňom uznesením. Ak by odvolateľ podal odvolanie\ntradične ‒ printovo a oneskorene, bolo by odmietnuté senátnym uznesením. Nie je zákonný\ndôvod, aby to bolo inak pri doplnení elektronicky podaného odvolania. Sám najvyšší súd\nuviedol v uznesení sp. zn. 1 Sžr 168/2011, že preferuje rozhodnutie uznesením (bod 10:\nV hore uvedenom ustanovení § 42 ods. 1 O.s.p. nemal krajský súd na podanie urobené\ntelefaxom a nedoplnené v zákonnej lehote prihliadať. Avšak na druhej strane má účastník\npasívne právo byť informovaný o priebehu súdneho konania. Nebolo preto chybou\n15\n\nkonajúceho súdu, že vydal procesné rozhodnutie, ktorým dal účastníkom najavo dôvody,\nktoré ho viedli k zastaveniu konania. Potom, ak navrhovateľky podali proti zastavujúcemu\nuzneseniu odvolanie, bolo celkom zákonné, že krajský súd vec predložil Najvyššiemu súdu\nSlovenskej republiky na ďalšie konanie.). Ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd porušil\nzložku princípu legality základného práva na prístup k súdu aj tým, že nerozhodol\no odmietnutí dovolania uznesením, a že postupom najvyššieho súdu bolo sťažovateľke\nodňaté rozhodovanie senátom najvyššieho súdu, a preto došlo k neústavnému zásahu do jej\nzákladného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy.\n11.2 Ústavný súd ešte dodáva, že z argumentácie vyplýva, že sa stotožňuje v podstate\nso všetkými argumentmi sťažovateľky. Úvahy, aký význam má označenie lehoty ako\nhmotnoprávnej v dôvodovej správe pre nové procesné kódexy, a to pri rovnakom zákonnom\ntexte, stoja napriek pochybnostiam mimo rámec predmetnej veci a ústavný súd ich\nprenecháva budúcej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.\n11.3 Ústavný súd zastáva názor, že čl. 46 ods. 2 ústavy možno vnímať aj ako\nustanovenie garantujúce právo na prístup špecificky k správnemu súdu. Z tohto dôvodu\ndošlo v okolnostiach danej veci zároveň k porušeniu aj ustanovenia čl. 46 ods. 2 ústavy\n(podobne vníma toto ustanovenie aj najvyšší súd ‒ porov. napr. 6 Sžhuv 3/2008).\n11.4 Ústavný súd v tejto časti uzatvára, že neakceptovanie doplnenia podania\nodoslaného poštou v trojdňovej lehote a nerozhodnutie o odvolaní senátnym rozhodnutím\nbolo nielen porušením príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ale aj\nneprípustným zásahom do ústavného práva na prístup k (správnemu) súdu a ústavného\npráva na zákonného sudcu (bod 1 výroku nálezu). Z nálezu je zrejmé, že lehota bola\nzachovaná, a preto ústavný súd priamo prikazuje najvyššiemu súdu vec prerokovať už\nmeritórne a nezaoberať sa včasnosťou odvolania (bod 2 výroku nálezu).\n11.5 K bodu 2 výroku nálezu je nutné uviesť, že ústavný súd v zhode\nso sťažovateľkou a nálezom sp. zn. I. ÚS 106/2016 interpretoval neprerokovanie odvolania\nako iný zásah do ústavou garantovaných práv sťažovateľky. Ústavný súd, aby zohľadnil\na zdôraznil nedostatočnú procesnú formu „listu“, ktorý ani nebol sťažovateľke doručený, ho\n\n16\n\nvníma ako iný zásah, nie ako rozhodnutie, a tak zároveň ako zásah, ktorý nie je potrebné\nzrušiť (porov. čl. 127 ods. 2 prvú vetu ústavy). Ústavný súd považuje právnu situáciu, ktorá\nvznikla, za zvláštny druh nečinnosti (odlišnej od prieťahov) pri odvolaní. Z tohto dôvodu\nprikazuje najvyššiemu súdu, aby v zmysle druhej vety čl. 127 ods. 2 ústavy konal\na rozhodol o predmetnom odvolaní sťažovateľky, pričom v ďalšom konaní bude najvyšší\nsúd viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n12. Ústavný súd napokon konštatuje, že vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti\nboli zároveň porušené aj namietané čl. 36 ods. 1 a 2 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré\nrovnako chránia právo na prístup k súdu, resp. čl. 38 ods. 1 listiny, ktorý chráni právo na\nzákonného sudcu (bod 1 nálezu).\nB. K namietanému porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny postupom\nnajvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 So 57/2015\n13. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov\n13.1 Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.\nÚstavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na\nústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo\n(napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému\nsúdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť\nodmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na\nto, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).\nZ podania sťažovateľky vyplýva, že napadnuté konanie bolo na najvyššom súde\nskončené listom najvyššieho súdu z 25. júna 2015, keď spis vrátil krajskému súdu bez\nrozhodnutia. Sťažovateľka sa na ústavný súd obrátila so svojou sťažnosťou až podaním\nz 26. augusta 2015, t. j. v čase, keď porušenie označeného základného práva na súde, ktorý\nsťažovateľka označila za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jej sťažnosti pred\nústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje\n17\n\nvo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).\nVzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľka sa v predmetnej veci\ndomáhala ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v čase, keď\nv označenom konaní pred najvyšším súdom namietané porušenie práva už netrvalo, a teda\nbola odstránená jej právna neistota, jej sťažnosti v tejto časti nebolo možné vyhovieť (bod 4\nnálezu).\n13.2 Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že neušlo jeho pozornosti, že\nsa nesprávnym postupom predĺži rozhodovanie o nároku sťažovateľky. Napriek tomu je\nvšak presvedčený, že je nutné rozlišovať samostatnosť konaní o prieťahoch, ktorými sa\npreskúmava postup súdu, a nie samotné meritum veci na jednej strane a konaniami, ktoré sa\ntýkajú veci samej, na strane druhej. Každé pochybenie súdu, na ktoré je potrebné kasačne\nreagovať, je aj predĺžením konania, ale predĺžením v záujme ochrany subjektívnych práv.\nV meritórnych konaniach preto v zásade nie je nutné rozhodovať o namietaných prieťahoch,\na teda v tejto časti ústavný súd návrhu nevyhovel. Na tieto úvahy možno nadviazať aj tým,\nže vzhľadom na pokračovanie konania na najvyššom súde nie je nutné sťažovateľke priznať\nprimerané finančné zadosťučinenie (bod 4 výroku nálezu).\n14. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou. Za tri\núkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 24. augusta 2015 a podanie sťažnosti\nz 26. augusta 2015) patrí odmena v sume 139,83 € a režijný paušál 8,39 € a za jeden úkon\nvykonaný v roku 2016 (písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 29. septembra\n2016) patrí odmena v sume 143 € a režijný paušál 8,58 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov),\npreto trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove sumu 448,02 €.\n\n18\n\nVzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky\nrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.\n15. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. apríla 2017\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "lehota-počítanie času", "lehota-procesnoprávna", "lehota-na podanie žaloby", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prístup k súdu", "lehota-hmotnoprávna", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "10So/57/2015", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:879195a2-85f8-4295-8aa0-0c2b02460c24", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.106.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 106/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 106/2016 z 18. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-18", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.106.2016.2"}, {"guid": "ussr:1e751cc7-8d58-4894-a1b4-2f6f7695e5b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.30.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 30/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 30/2016 z 21. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-21", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.30.2016.1"}, {"guid": "ussr:32d5e877-8057-49a1-9a75-5057e55d6212", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 212/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 212/2013 z 24. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32d5e877-8057-49a1-9a75-5057e55d6212"}, {"guid": "ussr:55fc7671-7970-4e60-b706-94ee2a748e87", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 591/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 591/2012 z 4. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-04", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55fc7671-7970-4e60-b706-94ee2a748e87"}, {"guid": "ussr:f09f58dd-1529-4edd-99cd-7e4e67699e5d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 400/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 400/2011 z 11. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-11", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f09f58dd-1529-4edd-99cd-7e4e67699e5d"}, {"guid": "ussr:6a922c15-fe61-492f-bee8-dd2d0340ba67", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/2011 z 25. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-25", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a922c15-fe61-492f-bee8-dd2d0340ba67"}, {"guid": "ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2010 z 27. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-27", "citacie_n": 644, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b"}, {"guid": "ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 398/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/08 z 1. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-01", "citacie_n": 420, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12"}, {"guid": "ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/05 z 18. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-18", "citacie_n": 199, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:8b92a6da-1ece-4910-afbf-13a840429cc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/03 z 15. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-15", "citacie_n": 829, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b92a6da-1ece-4910-afbf-13a840429cc1"}, {"guid": "ussr:dc5cfd76-05a0-43c5-aca6-120386ec940d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 116/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 116/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 846, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dc5cfd76-05a0-43c5-aca6-120386ec940d"}, {"guid": "ussr:c70b2119-c03a-4e19-b6a1-b41adf57b9c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 139/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 139/02 z 21. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-21", "citacie_n": 344, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c70b2119-c03a-4e19-b6a1-b41adf57b9c3"}, {"guid": "ussr:aa73e40f-ef0c-4179-89c4-14fdb345c4ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 77/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 77/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aa73e40f-ef0c-4179-89c4-14fdb345c4ad"}, {"guid": "ussr:e9f64148-0beb-48f8-a689-33430e12bc4e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 775, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e9f64148-0beb-48f8-a689-33430e12bc4e"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:71747d0f-e48f-4dd5-84e5-e9a313ba5c84", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.84.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 84/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 84/97 z 20. 11. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-11-20", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.84.1997.1"}, {"guid": "fe499003-4c15-495d-b9fe-9ddf675b1e4d:ed91f054-b3ba-4552-b336-f0feae8d2159", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4014201111.4", "spisova_znacka": "19Sd/253/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 19Sd/253/2014 z 23. 3. 2015", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2015-03-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4014201111.4"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:79a84778-ce06-4b41-94e0-94809aa8c0d2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.49.2024.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/2024 z 16. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-16", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.49.2024.2"}, {"guid": "ussr:5d3dbb03-f9b2-42c0-8906-f583036da5df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.475.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 475/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 475/2023 z 19. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.475.2023.1"}, {"guid": "ussr:a825be50-fc98-402d-b684-93b8a00ffed9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.223.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 223/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 223/2019 z 4. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.223.2019.1"}, {"guid": "ussr:c268cd9b-4b4a-47d3-bfd4-f0aa6804a866", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.755.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 755/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 755/2017 z 7. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.755.2017.2"}, {"guid": "ussr:d645e5f9-94f8-4afb-9955-a144902eb04c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.53.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 53/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 53/2018 z 10. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.53.2018.2"}, {"guid": "ussr:8ba77169-e8cc-425d-86d0-a1eb9c87ad80", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.392.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 392/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 392/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.392.2017.2"}, {"guid": "ussr:ddc7787c-e30c-4a62-b13a-4cc73be31c87", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.446.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 446/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 446/2017 z 6. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.446.2017.1"}, {"guid": "ussr:2c69cfc8-c0ae-4e62-ba81-b10756289563", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.216.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 216/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 216/2017 z 4. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-04", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.216.2017.1"}, {"guid": "8375518b-440d-46c2-a977-4786b1cbeb66:14bbf03e-c32a-4745-bbc3-99f0e55e6da1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:3122205608.2", "spisova_znacka": "5Cdo/61/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/61/2024 z 30. 4. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:3122205608.2"}, {"guid": "33456b9c-7090-474e-a0a0-f6ce5eddfb1b:dd8f4bd6-ef5e-4dd0-9e85-102bbe28c863", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:5115209260.1", "spisova_znacka": "2Obdo/16/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/16/2022 z 14. 6. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-06-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:5115209260.1"}, {"guid": "f67b1d79-4488-4423-9808-8bbc450b0499:8bcabdec-b390-4f3d-ac7e-12511919b969", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4014201111.5", "spisova_znacka": "19Sd/253/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 19Sd/253/2014 z 16. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2018-09-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4014201111.5"}, {"guid": "a7d1da3f-4062-44ca-9486-3e61e32160ab:5ed8874b-991e-4d1e-b1e4-1534027967d9", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7017200883.1", "spisova_znacka": "8S/55/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8S/55/2017 z 17. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7017200883.1"}]}