{"guid": "ussr:ab2967ca-7d3e-45c6-b481-24293f20ec70", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.587.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 587/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 587/2017 z 5. 10. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. októbra 2017, sp. zn. II. ÚS 587/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.587.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2017-10-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ab2967ca-7d3e-45c6-b481-24293f20ec70", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.587.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.587.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.587.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 587/2017-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. októbra 2017 v senáte\nzloženom\n\nz\n\npredsedu\n\nLadislava\n\nOrosza,\n\nzo\n\nsudkyne\n\nĽudmily\n\nGajdošíkovej\n\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpenej Advokátskou kanceláriou FUTEJ\n& Partners, s. r. o., Radlinského 2, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Daniel\nFutej, CSc., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Co 146/2014 z 12. augusta 2015 a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 100/2016 z 12. júla 2017, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n11. septembra 2017 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľka“, v texte sťažnosti aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho\n\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Co 146/2014 z 12. augusta 2015 (ďalej\nlen „napadnutý rozsudok“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 1 Cdo 100/2016 z 12. júla 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených – napadnutého uznesenia a napadnutého\nrozsudku – vyplýva, že sťažovateľka sa v konaní pred Okresným súdom Bratislava I (ďalej\nlen „okresný súd“) proti žalovanej [Slovenská republika, zastúpená Národnou bankou\nSlovenska (ďalej aj „NBS“)], domáhal náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.\no zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci“). Okresný súd rozsudkom sp. zn. 21 C 209/2011\nz 9. decembra 2013 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) žalobu a návrh sťažovateľky\nna prerušenie konania a začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej\núnie zamietol. Proti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom\nrozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom z 12. augusta 2015 tak, že rozsudok\nokresného súdu potvrdil ako vecne správny. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu\nz 12. augusta 2015 podala sťažovateľka dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd\nnapadnutým uznesením z 12. júla 2017 tak, že ho odmietol.\nK skutkovým a právnym okolnostiam právnej veci, ktorá bola predmetom\nrozhodovania v napadnutých konaniach pred okresným súdom a krajským súdom,\nsťažovateľka uvádza, že ako členka vložila do družstva\n(ďalej len „družstvo“), peňažné prostriedky, ktoré družstvo\nzhodnocovalo v zmysle zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných\nslužbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o cenných papieroch“). Družstvo túto činnosť malo vykonávať na základe verejnej\nponuky majetkových hodnôt podľa § 126 zákona o cenných papieroch, na základe\nzverejneného prospektu investície, ktorý schvaľuje Národná banka Slovenska. Prospekt\ninvestície bol schválený rozhodnutím Úradu pre finančný trh č. UFT-002/2002/SPI\n2\n\nz 21. marca 2002 o schválení prospektu investície. Družstvo využívalo na zhodnocovanie\npeňažných prostriedkov členov a na nadobudnutie majetkových hodnôt výhradne\nobchodníka s cennými papiermi\n\n(ďalej\n\nlen „obchodník s cennými papiermi“), ktorý vykonával činnosť obchodníka s cennými\npapiermi podľa zákona o cenných papieroch na základe povolenia na poskytovanie\ninvestičných služieb vydaného NBS do 1. marca 2011, keď mu NBS odobrala povolenie\nna poskytovanie investičných služieb. Nadobúdanie majetkových hodnôt z peňažných\nprostriedkov zhromaždených na základe verejnej ponuky družstva a ich spracovanie v rámci\nprospektu investície upravovala zmluva o správe portfólia cenných papierov podľa zákona\nč. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov a podľa zákona\nč. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, ktorú uzatvorili ako\nzmluvné strany družstvo a obchodník s cennými papiermi „a ktorá bola počas jej platnosti\nzmluvnými stranami menená a doplnená, naposledy v znení zmien a doplnení\nuskutočnených Zmluvou o riadení portfólia uzatvorenej dňa 2. 6. 2008“ (ďalej len\n„zmluva“).\nMiera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených sťažovateľkou do družstva\nmala byť v súlade s prospektom investície a na základe činnosti obchodníka s cennými\npapiermi podľa zmluvy 8 % p. a. Nad činnosťou družstva ako vyhlasovateľom verejnej\nponuky majetkových hodnôt a nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi vykonávala\ndohľad podľa zákona o cenných papieroch NBS, ktorej právomoci v oblasti dohľadu\nvyplývajú zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke\nSlovenska v znení neskorších predpisov. Okrem týchto právnych predpisov NBS\nvykonávala dohľad nad družstvom a obchodníkom s cennými papiermi aj podľa zákona\nč. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov.\nSťažovateľka sa v konaní pred okresným súdom a krajským súdom domáhala proti\nžalovanej (Slovenská republika, za ktorú koná NBS) náhrady škody v sume 10 096,70 €\ns príslušenstvom a tvrdila, že išlo o škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym\núradným postupom NBS pri výkone bankového dohľadu nad družstvom.\n\n3\n\nSťažovateľka v konaní pred okresným súdom argumentovala tým, že peňažné\nprostriedky do družstva „vkladal výhradne a len z dôvodu, že sa spoľahol na to, že Družstvo\na aj Obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad NBS a tak, že bude\nzabezpečené ich riadne fungovanie a tým budú nielen ochránené jeho peňažné prostriedky,\nale aj budú zhodnotené v garantovanej výške...\nSťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že nemal vedomosť o tom, že môže dôjsť\nku škode na jeho investícii. Ako uvádzalo Družstvo, obchodník s CP mu počas trvania\nzmluvy predkladal vyúčtovania, ktoré nenasvedčovali neplnenie jeho záväzkov zo Zmluvy,\ns obsahom vyúčtovaní Družstvo ubezpečoval, že zhodnocovanie vkladov, ktoré Družstvu\nzverili členovia u Obchodníka s CP prebieha v dohodnutej výške. Takéto ubezpečenie\nvyplývalo okrem iného aj z toho, že si Obchodník s CP vyúčtovával za činnosť podľa\nZmluvy odmenu vo výške zhodnotenia portfólia Družstva obchodníkom s CP nad zmluvne\ndohodnuté 8 %-né zvýšenie hodnoty portfólia Družstva podľa Zmluvy.\nV dôsledku... konania subjektu finančného trhu – Obchodníka s CP... tak vznikla\nSťažovateľovi škoda, ktorá predstavuje sumu, o ktorú sa zmenšil majetok Sťažovateľa,\npretože túto sumu mu Družstvo nevrátilo a ani nevráti, a ktorú žalobca v predmetnom\nkonaní preukázal predloženými dôkazmi.“.\nPodľa sťažovateľky je napadnutý rozsudok krajského súdu z 12. augusta 2015\nzaložený na skutkových a právnych záveroch, ktoré sú arbitrárne, keďže v ňom nebol\n„... rešpektovaný ústavný príkaz minimalizovať formalistický výklad práva.\nKonkrétne sa jedná o nasledujúce závery:\n(i)\n\nlimitácia dohľadu zo strany NBS a jej postup v medziach zákona a Ústavy SR\n\n(ii)\n\nzodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť Obchodníka\n\ns CP voči Družstvu, či sekundárnu zodpovednosť Družstva voči Sťažovateľovi\n(iii)\n\nsubsidiarita uplatneného nároku voči NBS vo vzťahu k pohľadávke uplatnenej\n\nv konkurze Družstva.\nNBS mala vedomosť o verejne známych skutočnostiach, že činnosťou Obchodníka\ns CP a Družstva vzniká bezprostredne hroziace nebezpečenstvo vzniku škody, no napriek\ntomu však nekonala tak, aby včas vykonala preventívne opatrenia na predchádzanie vzniku\ntejto škody. NBS mala prístup k všetkým informáciám v dôsledku informačnej povinnosti\n\n4\n\nDružstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a to vrátane aktuálneho\nstavu hospodárenia Družstva. NBS vo svojom vyjadrení sama uviedla a potvrdila,\nže vykonávala dohľad nad dodržiavaním povinností Družstva, kontrolovala zverejnenie\nschváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky, aktuálnosť prospektu\ninvestície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností\nvyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, splnenie povinnosti predložiť NBS pred\nzverejnením\n\nna\n\nposúdenie\n\noznámenia\n\no\n\nverejnej\n\nponuke\n\nmajetkových\n\nhodnôt,\n\nako aj dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 Zákona o CP...\nKrajský súd odvodzuje limitovaný dohľad NBS od § 129 ods. 3 Zákona o CP, ktorý\nbol doplnený do Zákona o CP s účinnosťou až od 1. 6. 2010. V tejto súvislosti je nevyhnutné\nuviesť, že uvedené ustanovenie obsahuje povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky\nmajetkových hodnôt dodržiavať schválený prospekt investície. Z tohto znenia však nemožno\nvyvodiť jednoznačný záver o tom, že pred jeho doplnením NBS vykonávala dohľad iba\nv limitovanom rozsahu. Povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 Zákona o CP je a bolo\nzisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú\ndohliadaných subjektov aj ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 Zákona o CP (ktorý platí\nv tomto znení už od 1. 5. 2007), Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových\nhodnôt, ako aj Obchodník s CP patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany\nNBS. Podľa § 135 ods. 2 Zákona o CP mala NBS zisťovať (čo v prípade Družstva ani\nObchodníka s CP neurobila) všetky informácie a podklady o dodržiavaní resp.\nnedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS Družstvu a Obchodníkovi s CP. Zákonný\ndohľad zo strany NBS bol dokonca upravený tak široko, že NBS má zisťovať informácie\na podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík,\nktorým sú, resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo\nčinnosťou Obchodníka s CP, vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov\ndohliadaných subjektov. Ak NBS mala informácie o celkovej činnosti Družstva, nemohla\nvykonávať a ani nevykonávala dohľad v limitovanom rozsahu.“\nVšeobecné súdy podľa názoru sťažovateľky taktiež pri svojom rozhodovaní\nnezohľadnili „správu správcu konkurznej podstaty úpadcu - Družstva o stave konkurzu\na jeho výpoveď v konaní sp. zn. 7 C 206/2011...“.\n\n5\n\nPodmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom podľa § 9 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci\nnie je podľa názoru sťažovateľky, „aby poškodený preukázal bezúspešnosť vydania\npohľadávky v konkurznom konaní, pretože Zákon o zodpovednosti za škodu nedefinuje\nuvedenú podmienku ako jednu z jej (osobitných) predpokladov. Zákon o zodpovednosti\nza škodu o ktorý Sťažovateľ opieral svoju žalobu, neustanovuje, nevyžaduje a dokonca ani\nnepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak,\npripúšťa regresnú náhradu. Pokiaľ by sa pripustil názor, že prebiehajúce konkurzné\nkonanie vylučuje podanie občianskoprávnej, či inej žaloby o náhradu škody, potom by\nzákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky suspendoval občiansky zákonník. Zákon\no zodpovednosti za škodu, ako i trestný zákon, a to až do doby právoplatného skončenia\nkonkurzného konania. Súčasne by to znamenalo, že občianskoprávna zodpovednosť,\nzodpovednosť štátu či trestnoprávna zodpovednosť je subsidiárna voči zodpovednosti\núpadcu podľa zákona o konkurze.“.\nSťažovateľka prostredníctvom dovolania adresovaného najvyššiemu súdu namietala\nporušenie práva na spravodlivý proces. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu podľa\njej názoru nevychádza z objektívneho a komplexného posúdenia rozhodujúcich skutočností\na je založené na nesprávnych skutkových a právnych zisteniach. Podľa sťažovateľky\nje namieste úvaha, že najvyšší súd „... namietaným uznesením vybočil z ústavných medzí\nrozhodovania príslušného orgánu ochrany práv. Svojím rozhodnutím Najvyšší súd de facto\nodmietol právo Sťažovateľa na súdnu ochranu... nedostatočne odôvodnil svoj záver\na Sťažovateľ považuje Uznesenie Najvyššieho súdu za nedostatočne odôvodnené.\nZ odôvodnenia Uznesenia Najvyššieho súdu vyplýva, že podané dovolanie odmietol\ns poukazom na to, že dovolanie nie je prípustné, nakoľko Sťažovateľom namietaná procesná\nvada ako aj iné vady v danom súdnom konaní nevyšli najavo. Sťažovateľ je toho názoru,\nže Najvyšší súd sa dostatočne nevysporiadal s tým, čo je možné za procesnú vadu v zmysle\nplatnej právnej úpravy považovať. Z daného odôvodnenia rovnako nie je zrejme akých úvah\nsa Najvyšší súd pri odmietnutí ním podaného dovolania pridržiaval.“.\nSťažovateľka na základe uvedených skutočností navrhuje, aby ústavný súd nálezom\nrozhodol tak, že vysloví porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\n6\n\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nrozsudkom krajského súdu z 12. augusta 2015 a napadnutým uznesením najvyššieho súdu\nz 12. júla 2017, napadnuté rozhodnutia zruší a veci vráti krajskému súdu na ďalšie konanie\na rozhodnutie. Sťažovateľka si zároveň uplatnila úhradu trov konania.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nSťažovateľka namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu a napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu.\n\n7\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\nÚstavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nie je podstatná odlišnosť\n(II. ÚS 27/07).\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu\nz 12. augusta 2015\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnený návrh preto možno považovať taký návrh, pri predbežnom prerokovaní\nktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu a preskúmavať ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\n\n8\n\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže\nstať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa\nvšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02,\nI. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nIntegrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\nAj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1\ndohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak,\nže vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto\npovinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť\nodôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom\nna okolnosti daného prípadu. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda\nnevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie\nbezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,\nktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento\nargument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, bod 29; Hiro\n\n9\n\nBalani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997;\nHiggins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\nKrajský súd napadnutým rozsudkom z 12. augusta 2015 potvrdil rozsudok okresného\nsúdu z 9. decembra 2013. Poukázal na odôvodnenie tohto rozsudku, pričom následne\nna zdôraznenie správnosti jeho dôvodov uviedol podrobne vlastné právne závery.\nStotožnil sa s právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého v konaní neboli\npreukázané predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, a to predovšetkým nesprávny\núradný postup NBS. V tejto súvislosti uviedol:\n„... až od 1. 6. 2010 mohla NBS dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený Prospekt\ninvestície. Tiež povinnosť aktualizovať Prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1 v spojení\ns § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových\nhodnôt stanovená až od 1. 1. 2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák.\nč. 566/2001 Z. z... Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt\nzodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície štatutárny\nzástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§128 ods. 1 písm. h/ zák.\nč. 566/2001 Z. z. pokiaľ ide o rizikovosť portfólia. zák. č 566/2001 Z. z. neukladal\nvyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda ani Družstvu, žiadne\npovinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, napr.\nsprávcovských spoločnosti pre kolektívne investovanie...\nNebolo možné sa stotožniť ani s námietkou žalobkyne o povinnosti Národnej banky\nSlovenska v oblasti skúmania rizikovosti portfólia Družstva, nakoľko zákon č. 566 2001 Z.\nz. o cenných papieroch neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt\nv tomto smere žiadne povinnosti - preto ani Národnej banke Slovenska z neho nevyplývala\npovinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu takúto povinnosť ukladala...“\nKrajský súd následne poukázal na povahu zmluvy medzi družstvom a obchodníkom\ns cennými papiermi, z ktorej vyplýva, že primárne družstvo znášalo riziko spojené\ns finančnými operáciami obchodníka s cennými papiermi. Za relevantné považoval tiež to,\nže sťažovateľka bol členkou družstva, t. j. právnickej osoby, ktorá podnikala a mala\nmožnosť a aj povinnosť kontrolovať jeho aktivity. V tejto súvislosti tiež uviedol, že\n\n10\n\n„zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka s cennými\npapiermi voči Družstvu, či sekundárnu zodpovednosť Družstva voči žalobkyni“.\nKrajský súd sa vysporiadal aj s námietkou sťažovateľky týkajúcou sa aplikácie\nprávnych záverov Najvyššieho súdu Českej republiky v rozsudku sp. zn. 29 Cdo 4968/2009,\nna ktorý poukázala. Krajský súd poukázal na závery, ktoré vyplývajú z predmetného\nrozsudku, a uviedol:\n„Z tohto rozsudku Najvyššieho súdu ČR vyplýva, že: 1/ predpokladom vzniku\nzodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je\nzrejme, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní žiadnu sumu, 2/ to, v akej výške vznikla\nveriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu a to napr. pri vydaní čiastočného\nrozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy. V prejednávanej veci\nv konkurznom konaní vyhlásenom na majetok Družstva nedošlo k speňažovaniu majetku\nz podstaty, preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu\no speňažovaní majetku z podstaty a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému\nrozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti pohľadávky žalobkyne nie je vyriešená (nie je\ncelkom zrejmé, že v rámci konkurzného konania nedostane nič) a vzhľadom na to nemožno\nustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvého stupňa i v tom, že žaloba bola\npodaná predčasne.“\nKrajský súd poukázal aj na jednotlivé opatrenia NBS voči obchodníkovi s cennými\npapiermi a družstvu – ukladanie pokút a následne aj odobratie povolenia na poskytovanie\ninvestičných služieb obchodníkovi s cennými papiermi, pričom tieto opatrenia nepovažoval\nza nedostatočné.\nKrajský súd sa vysporiadal aj s námietkou sťažovateľky o spôsobe vykonania\ndokazovania okresným súdom, ktorá mala predstavovať tzv. inú vadu konania spôsobujúcu\nnesprávnosť rozhodnutia.\nÚstavný súd pri preskúmavaní napadnutého rozsudku krajského súdu ako\nodvolacieho súdu vychádzal zo svojho ustáleného právneho názoru, podľa ktorého\nodôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať\n\n11\n\nizolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie\nkonanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa\naj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov\n(tak prvostupňového, ako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného\nsúdneho konania (IV. ÚS 350/09).\nÚstavný súd vychádzal aj z toho, ako bolo odôvodnenie rozsudku okresného súdu\nv odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu vymedzené.\nOkresný súd rozsudkom z 9. decembra 2013 zamietol žalobu sťažovateľky z dôvodu,\nže „nepreukázala nesprávny úradný postup, ani vznik škody a teda ani príčinnú súvislosť\nmedzi uplatnenou škodou a vytýkaným nesprávnym úradným postupom“.\nOkresný súd poukázal na postup NBS s tým, že sťažovateľka nepreukázala,\nže z jej strany išlo o nesprávny úradný postup. V tejto súvislosti uviedol:\n„... dohľad Národnej banky Slovenska nad činnosťou družstva ako vyhlasovateľa\nverejnej ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný zák. č. 566/2001 Z. z., pričom dohľad\nvykonávala v obmedzenom, resp. vymedzenom rozsahu, spočívajúcom v kontrole povinností\nuložených vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt zákonom a k takým\npovinnostiam patrila od 1. 1. 2009 i povinnosť aktualizácie Prospektu investície podľa ust.\n§ 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. a od 1. 6. 2010 povinnosť\ndodržiavania Prospektu investície podľa ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z. z.. Dospel\npreto k záveru, že v prípade vzniku novej významnej skutočnosti, vecnej chyby alebo\nnepresnosti týkajúcej sa údajov zahrnutých do Prospektu investície, ktorá by mohla\novplyvniť správne hodnotenie majetkových hodnôt, malo Družstvo tieto uviesť v dodatku\nProspektu investície a povinnosť aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala primárne\nna Družstvo, ktoré malo v takom prípade vypracovať dodatok Prospektu investície\na predložiť ho na schválenie Národnej banke Slovenska, ktorá mohla tieto skutočnosti zistiť\naž s určitým časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej periodickej\ninformačnej povinnosti Družstva s tým, že nie je možné opomenúť, že štatutárny orgán\nDružstva počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal za pravdivosť a úplnosť údajov v\nProspekte investície, pričom schválenie Prospektu investície nemalo za následok aj\n12\n\nschválenie Zmluvy o riadení portfólia. V tejto súvislosti uviedol, že Národná banka\nSlovenska nemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva s tým, že\nDružstvo až do 15. 4. 2010 nesignalizovalo Národnej banke Slovenska zhoršenie jeho\nfinančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi a až pri\nvýkone dohľadu na mieste samom v dňoch od 20. 4. do 6. 5. 2010 Národná banka Slovenska\nzistila zmeny v údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie\nmajetkových hodnôt, s následkom neaktuálnosti Prospektu investície, nie však jeho\nneplatnosti, pretože zo žiadnych ustanovení zák. č. 566/2001 Z. z. nevyplýva neplatnosť\nProspektu investície pre neaktuálnosť jeho údajov. Poukázal na skutočnosť, že Národná\nbanka Slovenska vyzvala Družstvo na predloženie žiadosti o schválenie dodatku Prospektu\ninvestície, ktorú síce predložilo, táto však neobsahovala všetky náležitosti podľa zák. č.\n747/2004 Z. z., pričom rovnaké nedostatky mal aj dodatok Prospektu investície v zmysle\nzák. č. 566/2001 Z. z. s tým, že Národná banka Slovenska konala v rámci svojich oprávnení\nstanovených zákonom a súd prvého stupňa v jej postupe nezistil namietaný nesprávny\núradný postup.“\nPokiaľ ide o tvrdenie o nesprávnom úradnom postupe NBS spočívajúcom\nv nedostatočných opatreniach voči obchodníkovi s cennými papiermi, okresný súd uviedol,\nže týmto postupom NBS mohla prípadne vzniknúť škoda družstvu, nie však priamo\nsťažovateľke. Okresný súd po vyhodnotení jednotlivých opatrení NBS voči obchodníkovi\ns cennými papiermi dospel k záveru, že ani v tomto smere nemožno identifikovať nesprávny\núradný postup NBS.\nOkresný súd považoval za relevantné, že sťažovateľka bola členkou družstva, preto\nsa mala „aktívne a včas zaujímať o svoje práva a ich výkon voči Družstvu a jeho orgánom“\na zamedziť ,,tak znehodnocovaniu, príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv\nsúvisiacich s Družstvom“.\nOkresný súd tiež poukázal na to, že na majetok družstva bol vyhlásený konkurz,\nv ktorom si sťažovateľka svoju pohľadávku prihlásila a následne podala aj incidenčnú\nžalobu, pričom uvedené konania – konkurzné konanie a konanie o incidenčnej žalobe –\nneboli v čase rozhodovania okresného súdu právoplatne skončené. V tomto smere okresný\n13\n\nsúd tiež uviedol, že sťažovateľka „nepreukázala bezúspešnosť uplatňovania svojich práv\nvoči Družstvu“.\nZ argumentácie krajského súdu v napadnutom rozsudku v spojení s rozsudkom\nokresného súdu dostatočne vyplýva záver, z akých dôvodov konajúce súdy dospeli k záveru,\nže sťažovateľka nepreukázala predpoklady na vznik zodpovednosti za škodu – nesprávny\núradný postup NBS, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi uplatnenou škodou\na vytýkaným nesprávnym úradným postupom NBS. Tento právny záver ústavný súd\nnepovažuje za arbitrárny a ani zjavne neodôvodnený, preto je ústavne udržateľný. Uvedený\nprávny záver je zároveň dostatočným podkladom pre výrok konajúcich súdov o zamietnutí\nnávrhu sťažovateľky na náhradu škody.\nPokiaľ ide o námietky sťažovateľky, možno konštatovať, že sú výlučne výrazom\nodlišného právneho hodnotenia zisteného skutkového stavu. Odlišné právne hodnotenie\nskutkového stavu je klasickým východiskom sporového konania, kde v súdnom konaní proti\nsebe stoja účastníci konania, ktorí majú odlišný a protichodný názor na vzniknutú skutkovú\nsituáciu. Súd, ktorý rozhoduje spor účastníkov konania, pri rozhodnutí v prospech jedného\nz účastníkov rozhodne v zásade aj v súlade s právnym názorom úspešného účastníka, teda\nspravidla\n\nv\n\nrozpore\n\ns\n\nprávnym\n\nnázorom\n\nneúspešného\n\núčastníka\n\n(porovnaj\n\nm. m. IV. ÚS 135/2012, II. ÚS 659/2016). Skutočnosti, ktoré sťažovateľka uvádza\nv sťažnosti, sú podľa názoru ústavného súdu výrazom výlučne odlišného právneho názoru\nsťažovateľky na predmet sporu. Sťažovateľkou uvádzané skutočnosti nijako neindikujú také\npochybenia v postupe krajského súdu a v jeho rozsudku, ktoré by mali ústavnoprávny\nrozmer, teda ktoré by vytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv\nsťažovateľky podľa ústavy a dohovoru.\nUvedené skutočnosti zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľky\nz dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nNa tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť\nsťažovateľky v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n\n14\n\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu z 12. júla 2017\nArgumentácia sťažovateľky, ktorou odôvodňuje porušenie svojho základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu, ktorým bolo jej dovolanie odmietnuté ako neprípustné podľa v tom čase\nplatného a účinného § 243b ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“)\nv spojení s § 218 ods. 1 písm. c) OSP, sa sústreďuje predovšetkým na „nedostatočné\nodôvodnenie“ rozhodnutia najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu. Sťažovateľka\nv dovolaní proti rozhodnutiu odvolacieho súdu namietala, že ním došlo k odňatiu možnosti\nkonať pred súdom podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP, keďže toto rozhodnutie je založené\nna nesprávnych skutkových a právnych zisteniach, ktoré vychádzajú z dokazovania, ktoré\nje neúplné, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné a arbitrárne.\nSťažovateľka rovnako namietala, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia, čím je daná existencia vady podľa § 241 ods. 2 písm. c) OSP,\nresp. argumentovala tzv. inou vadou podľa § 241 ods. 2 písm. b) OSP.\nZ už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní\nktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež\nnapr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n\n15\n\nVychádzajúc z obsahu sťažnosti ústavný súd sa v rámci predbežného prerokovania\nsústredil na posúdenie, či sa najvyšší súd ústavne akceptovateľným spôsobom vysporiadal\ns dovolacími námietkami sťažovateľky, ktorými odôvodňovala prípustnosť dovolania\nv súlade s § 237 ods. 1 písm. f) a § 241 ods. 2 písm. a), b) a c) OSP, sledujúc pritom\nskutočnosť, či nemožno sťažnosť v tejto časti považovať za zjavne neopodstatnenú.\nV súvislosti s preskúmavaním napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ústavný súd\npoukazuje v prvom rade na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje,\nže otázka posúdenia, či sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí v zásade do výlučnej právomoci najvyššieho súdu, nie do právomoci\nústavného súdu. Otázka posúdenia prípustnosti dovolania je otázkou zákonnosti a jej\nriešenie samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení označených práv sťažovateľa (napr.\nII. ÚS 324/2010).\nNajvyšší súd v napadnutom uznesení poukázal na dovolaciu argumentáciu\nsťažovateľky a uviedol:\n„8. Žalobkyňa vyvodzovala procesnú vadu konania vymenovanú v ustanovení § 237\nods. 1 písm. f/ O. s. p. z toho, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné.\n9. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na prijaté zjednocujúce stanovisko,\nktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky pod č. 2/2016, nakoľko dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia\nodvolacieho súdu (v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie) obsahuje vysvetlenie\ndôvodov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie. Správnosť takéhoto nazerania\nna problematiku nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia a jej dôsledkov potvrdzujú tiež\nrozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. sp. zn. I. ÚS 184/2010,\nIII. ÚS 184/2011, I. ÚS 264/2011, I. ÚS 141/2011, IV. ÚS 481/2011, III. ÚS 148/2012,\nIV. ÚS 208/2012, III. ÚS 551/2012, IV. ÚS 90/2013, IV. ÚS 196/2014, I. ÚS 287/2014,\nI. ÚS 606/2014, I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015, III. ÚS 288/2015.\n10. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že postup súdu v procese zisťovania skutkových\npodkladov pre rozhodnutie nebol správny, neúplný, dovolací súd uvádza, že v prípade\nneúplnosti alebo nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok,\nktorý by bol v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považovaný\n16\n\nza dôvod zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/\nO. s. p. (obdobne tiež R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000 a rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad sp. zn. 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 248/2011,\n5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012).\n11. Žalobkyňa tiež namietala, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.).\n12. Nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež\nR 54/2012 a viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad\nsp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011,\n6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Nejde totiž o vadu konania, ktorá bola\nuvedená v § 237 ods. 1 O. s. p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol\nuvedený v § 238 alebo § 239 O. s. p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania.\n13. Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania\nžalobkyne nemožno vyvodiť z ustanovení § 238 O. s. p., ani z ustanovenia § 237 O. s. p.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. c/ CSP ako\nprocesne neprípustné odmietol.“\nVychádzajúc z citovaného ústavný súd zastáva názor, že najvyšší súd sa\nv napadnutom uznesení ústavne konformným spôsobom zaoberal kľúčovými dovolacími\nnámietkami, ktoré sťažovateľka uplatnila vo svojom dovolaní smerujúcom proti\nnapadnutému rozsudku krajského súdu, pričom právne závery, ktoré k nim zaujal,\nsú primeraným spôsobom odôvodnené a zodpovedajú obsahu a zmyslu právnych noriem,\nktoré najvyšší súd pri rozhodovaní o dovolaní aplikoval. Napadnuté uznesenie najvyššieho\nsúdu je preto podľa názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľné\na udržateľné a nesignalizuje takú príčinnú súvislosť medzi ním a sťažovateľkou označenými\nprávami, ktorá by zakladala reálnu možnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie.\nÚstavný súd poukazuje na to, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je\npovinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku uvádzané\nsťažovateľom, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani nemožno bez ďalšieho\n17\n\npovažovať za porušenie označeného základného práva podľa ústavy a práva podľa\ndohovoru. V inom prípade by totiž súdy stratili možnosť posúdiť, či zákonné dôvody\nprípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania boli vôbec naplnené. Takýto postup\na rozhodnutie dovolacieho súdu Občiansky súdny poriadok výslovne umožňuje, preto\npoužitý spôsob v konkrétnych prípadoch nemohol znamenať odoprenie prístupu\nsťažovateľky k súdnej ochrane v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku.\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že\nmedzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu a obsahom základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých vyslovenia porušenia sa\nsťažovateľka domáha, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom\nprijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný\nsúd preto túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nPo odmietnutí sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími\nnávrhmi uplatnenými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. októbra 2017\n\n18", "vazby": {"registre": ["náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "arbitrárnosť", "dovolanie-dovolacie dôvody", "rozhodnutie-nepreskúmateľnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "nesprávny úradný postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:aeccb912-4339-4a05-bc84-5cabcb02d0e5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.659.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 659/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 659/2016 z 7. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-07", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.659.2016.1"}, {"guid": "ussr:7d786ac1-03df-4301-afb8-a595f9ea76cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2015 z 25. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-25", "citacie_n": 541, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2015.1"}, {"guid": "ussr:642f3f9f-d215-4faa-86d5-c88f5d0560fc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.184.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 184/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/2015 z 11. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-11", "citacie_n": 551, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.184.2015.1"}, {"guid": "ussr:32c9bb19-7f74-4ad4-846e-4ddcf0fb0cf9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.364.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 364/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 364/2015 z 26. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-26", "citacie_n": 516, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.364.2015.1"}, {"guid": "ussr:c83df7cc-84d7-4a92-9eb3-571e1555d2fc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 606/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 606/2014 z 28. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-28", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c83df7cc-84d7-4a92-9eb3-571e1555d2fc"}, {"guid": "ussr:ac91faef-f7e8-4f52-9f0a-b6d3098a297f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 287/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 287/2014 z 4. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-04", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac91faef-f7e8-4f52-9f0a-b6d3098a297f"}, {"guid": "ussr:7286c173-ddb8-4994-81d0-261416257e91", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 196/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 196/2014 z 27. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-27", "citacie_n": 284, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7286c173-ddb8-4994-81d0-261416257e91"}, {"guid": "ussr:2f61ff96-5ff5-4bba-8839-277dd6016847", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2013 z 14. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-14", "citacie_n": 114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f61ff96-5ff5-4bba-8839-277dd6016847"}, {"guid": "ussr:41d3133b-7619-4640-9854-a9f535e3dd1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 551/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 551/2012 z 30. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-30", "citacie_n": 280, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:41d3133b-7619-4640-9854-a9f535e3dd1a"}, {"guid": "ussr:173a3ac3-1ed8-447e-981f-8d88afee199c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 208/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 208/2012 z 19. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-19", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:173a3ac3-1ed8-447e-981f-8d88afee199c"}, {"guid": "ussr:5f33f13d-273c-4c2a-9f31-7249aaca8089", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 148/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 148/2012 z 3. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-03", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5f33f13d-273c-4c2a-9f31-7249aaca8089"}, {"guid": "ussr:f9ae6dd6-5ecc-43a5-b4fc-d62c4a53eed2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/2012 z 8. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-08", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9ae6dd6-5ecc-43a5-b4fc-d62c4a53eed2"}, {"guid": "ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 481/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 481/2011 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4"}, {"guid": "ussr:dccd8113-29ba-4580-ace7-e960d81f94ca", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 264/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 264/2011 z 30. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-30", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dccd8113-29ba-4580-ace7-e960d81f94ca"}, {"guid": "ussr:1390f188-ce31-43ec-a546-a490b5e936e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 141/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 141/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1390f188-ce31-43ec-a546-a490b5e936e1"}, {"guid": "ussr:4c46f352-cb5e-424d-bdb0-395a3e11b0db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 184/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 184/2011 z 19. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-19", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c46f352-cb5e-424d-bdb0-395a3e11b0db"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:9990762d-28c4-47ae-8fe8-c2fcc188b638", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 184/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 184/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9990762d-28c4-47ae-8fe8-c2fcc188b638"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}], "citovane_v": []}