{"guid": "ussr:22e32dea-27d6-4888-a65b-5a3dbc0049af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.585.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 585/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 585/2017 z 5. 10. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. októbra 2017, sp. zn. II. ÚS 585/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.585.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2017-10-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/22e32dea-27d6-4888-a65b-5a3dbc0049af", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.585.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.585.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.585.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 585/2017-8\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. októbra 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Darinou Hanáčkovou, Záhradnícka 41,\nBratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn.\n4 C 249/2010, postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.\n8 Co 482/2013 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom\npod sp. zn. 1 Cdo 358/2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. augusta 2017\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci\n\nnamietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len\n„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 249/2010 (ďalej len „napadnuté konanie\nokresného súdu“), postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 8 Co 482/2013 (ďalej len „napadnuté konanie krajského súdu“)\na postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 1 Cdo 358/2015 (ďalej len „napadnuté konanie najvyššieho súdu“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd rozsudkom č. k. 4 C 249/2010102 z 26. februára 2013 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) rozhodol, že sťažovateľ\nje povinný zaplatiť navrhovateľovi (Sociálnej poisťovni, so sídlom v Bratislave) 4 164,97 €\ndo troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň rozhodol, že sťažovateľ má zaplatiť\nsúdny poplatok v sume 249,84 €. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom\nOkresného súdu Bratislava III sp. zn. 2 T 132/07 z 12. septembra 2007 bol sťažovateľ\nuznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vydierania, v príčinnej\nsúvislosti s ktorým spôsobil poistencovi navrhovateľa zranenia, na následky ktorých\npoškodený na mieste zomrel. V dôsledku úmrtia poškodeného vznikol jeho pozostalej\nmanželke nárok na výplatu vdovského dôchodku a pozostalej dcére nárok na výplatu\nsirotského dôchodku. Povinnosť navrhovateľa poskytovať dávky dôchodkového poistenia\nvznikla po splnení príslušných zákonom ustanovených podmienok bez ohľadu na to,\nz akého dôvodu došlo k vzniku nároku na tieto dávky. Proti vo veci vydanému platobnému\nrozkazu podal sťažovateľ odpor.\nSťažovateľ bol ako účastník konania vypočutý dožiadaným súdom v obvode výkonu\ntrestu odňatia slobody (Okresným súdom Piešťany), k návrhu ani k predloženým listinným\ndôkazom sa nevyjadril a namietal „neprípustnosť“ jeho výsluchu dožiadaným súdom,\npretože to predstavuje „porušenie jeho ochranných práv“.\n\n2\n\nSťažovateľ následne podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie. Tvrdil,\nže mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a že okresný súd vec nesprávne právne\nposúdil.\nKrajský\n\nsúd\n\nrozsudkom\n\nč. k.\n\n8 Co 482/2013-124\n\nz 30.\n\nseptembra\n\n2014\n\n(ďalej len „rozsudok krajského súdu“) zrušil rozsudok okresného súdu v časti uloženia\npovinnosti sťažovateľovi zaplatiť súdny poplatok a v tejto časti mu vec vrátil na ďalšie\nkonanie, vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu potvrdil. Sťažovateľ podal proti\nrozsudku krajského súdu dovolanie, v ktorom namietal odňatie možnosti konať pred súdom\na nesprávne právne posúdenie veci.\nNajvyšší súd uznesením sp. zn. 1 Cdo 358/2015 z 30. novembra 2016 dovolanie\nsťažovateľa, ktoré bolo podané 20. novembra 2014, teda v čase účinnosti zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“),\nodmietol. Najvyšší súd dospel k záveru, že dovolanie smerovalo proti rozsudku, proti\nktorému dovolanie podľa § 238 OSP nebolo prípustné, a že v konaní nedošlo\nani k procesným vadám podľa § 237 OSP.\nSťažovateľ pred ústavným súdom namieta, že napadnutým postupom všeobecných\nsúdov došlo k porušeniu jeho základného práva na verejné prerokovanie veci podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože mu\nbola odňatá možnosť konať pred súdom.\nVzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„Okresný súd Pezinok v konaní č. k.: 4 C 249/2010 v spojitosti s Krajským súdu\nv Bratislave v konaní 8 Co 482/2013 a konaním Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1 Cdo 358/2015 porušil základné právo\n\nzákladného práva\n\nna verejné prerokovanie veci podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\nZ tohto dôvodu vec vracia vec na ďalšie konanie Okresnému súdu Pezinok\n\n3\n\npriznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 164,97,Euro (slovom štyritisícstošesdesiatštyri eur a 97 centov), ktoré je Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu\npriznáva náhradu trov právneho zastúpenia...“\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n1. K namietanému porušeniu práv sťažovateľa postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo\n\n4\n\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127\nods. 1 ústavy nie je v jeho právomoci preskúmanie namietaného postupu okresného súdu,\npretože na základe prípustného opravného prostriedku jeho preskúmanie patrilo\ndo právomoci všeobecného súdu (krajský súd). Sťažovateľ prípustný riadny opravný\nprostriedok aj využil a proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie, na základe ktorého\nboli rozsudok okresného súdu, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu,\nv odvolacom konaní preskúmané krajským súdom. Z uvedeného dôvodu ústavný súd\nv súlade so svojou doterajšou judikatúrou (m. m. IV. ÚS 236/07, IV. ÚS 115/07,\nI. ÚS 688/2016, II. ÚS 782/2016, III. ÚS 198/2017) odmietol sťažnosť sťažovateľa v časti\nsmerujúcej proti okresného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok\nprávomoci.\n2. K namietanému porušeniu práv sťažovateľa postupom krajského súdu\nv napadnutom konaní\nSťažovateľ v tejto časti svojej sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva\nna verejné prerokovanie veci podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom konaní.\nAj napriek skutočnosti, že z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ (výslovne) napáda len\npostup krajského súdu v napadnutom konaní, z povahy veci vyplýva, že namietaný postup\nvyústil do rozhodnutia, konkrétne rozsudku č. k. 8 Co 482/2013-124 z 30. septembra 2014,\na preto ústavný súd v medziach vymedzených sťažnosťou sťažovateľa vychádzal pri svojom\nprieskume napadnutého konania krajského súdu najmä z obsahu tohto rozsudku.\nZo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že tento vo vzťahu\nk všeobecným súdom nie je prieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou\ninštanciou (m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05) a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav\n\n5\n\na aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (m. m. II. ÚS 21/96,\nII. ÚS 134/09). Ústavný súd už opakovane uviedol (napr. II. ÚS 13/01, I. ÚS 241/07),\nže ochrana ústavou prípadne dohovorom garantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako\ntakej) nie je zverená len ústavnému súdu, ale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri\nrozhodovaní viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7\nods. 2 a 5 ústavy a zákonom (čl. 144 ods. 1 ústavy). Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní\no sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na súdnu ochranu rozhodnutím súdu\nsa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonov s ústavou\na dohovorom najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené,\nresp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv\n(napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07).\nKrajský súd vo svojom rozsudku v relevantnej časti uviedol: «Aj účastník konania,\nktorý je vo výkone trestu, má právo byť riadne predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115\nods. 1 O. s. p.), má právo na prípravu na pojednávania (§ 115 ods. 2 O. s. p.), právo\npredniesť alebo doplniť svoje návrhy (§ 118 ods. 1 O. s. p.), zhrnúť ich a vyjadriť\nsa k dokazovaniu i k právnej stránke veci (§ 118 ods. 4 O. s. p.), ktoré práva môže\nrealizovať buď priamo na pojednávaní, na ktoré konajúci súd predvolá účastníka\nprostredníctvom ústavu na výkon trestu, rovnako však môže ochranu práv zabezpečiť\ntakémuto účastníkovi jeho vypočutím v priestoroch nápravnovýchovného ústavu alebo\nprostredníctvom dožiadaného súdu (R 70/2003).\nV posudzovanej veci súd prvého stupňa vytvoril odporcovi, ktorý sa nachádza\nvo výkone trestu odňatia slobody, reálnu možnosť uplatnenia procesných práv priznaných\nmu Občianskym súdnym poriadkom, a pokiaľ takúto možnosť odporca nevyužil,\na pred dožiadaným súdom si neuplatnil svoje právo byť vypočutý ako účastník konania\n(§ 131 ods. 1 O. s. p.), právo nazrieť do spisu (§ 44 ods. 1 O. s. p.) a vyjadriť sa k listinným\ndôkazom predložených navrhovateľom v konaní (§ 123 O. s. p.), nemôže sa v konaní\ndovolávať porušenia jeho procesných práv.\nZ obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa požiadal formou „dožiadania“ miestne\npríslušný súd o vykonanie dôkazu − výsluchu odporcu v ústave pre výkon trestu odňatia\nslobody a vyzval ho na vyjadrenie sa k návrhu navrhovateľa, ako aj k listinným dôkazom\n\n6\n\nzaloženým v spise, aby označil dôkazy, ktoré navrhuje v konaní vykonať. O vykonaní\ndožiadania bol dožiadaným súdom upovedomený aj navrhovateľ. Zo zápisnice z výsluchu\nodporcu spísanej dožiadaným súdom vyplýva, že odporca namietol prípustnosť vykonania\ndožiadania.\nOdporca nedôvodne spochybňuje prípustnosť vykonania dožiadania konajúcim\nsúdom s poukazom na § 68 ods. 1 vyhl. 543/2005 Z. z., pretože úkon − výsluch odporcu,\nvykonal dožiadaný súd na žiadosť konajúceho súdu po tom, ako bol navrhovateľ včas o jeho\nuskutočnení upovedomený a povinnosť dožiadaného súdu upovedomiť odporcu o mieste\na čase vykonania jeho výsluchu z dikcie uvedeného ustanovenia nevyplývala. Odporca mal\nteda faktickú možnosť realizovať svoje práva v konaní prostredníctvom dožiadaného súdu,\na teda mohol uplatniť svoje právo byť vypočutý ako účastník konania, vyjadriť\nsa k listinným dôkazom založeným navrhovateľom do spisu, mohol realizovať svoje právo\nnazrieť do spisu, ako aj právo označiť dôkazy, ktoré navrhuje vykonať v konaní. Odvolací\nsúd nezistil žiadne pochybenie zo strany konajúceho súdu v súvislosti s vykonaním\ndokazovania prostredníctvom dožiadania, a nezistil ani žiaden relevantný dôvod\npre doplnenie či opakovanie dokazovania pred konajúcim súdom (§ 122 ods. 2, 3 O. s. p.).\nZ obsahu spisu ďalej vyplýva, že odporca bol o termíne pojednávania nariadeného na deň\n26. 02. 2013 upovedomený v súlade s § 48 ods. 1 vyhlášky číslo 543/2005 Z. z. doručením\nmu predvolania na pojednávanie prostredníctvom ústavu na výkon trestu dňa 11. 12. 2012,\na pokiaľ súd prvého stupňa vec prejednal na pojednávaní dňa 26. 02. 2013 v neprítomnosti\nodporcu, postupom podľa § 101 ods. 2 O. s. p., neodňal mu svojím postupom možnosť konať\npred súdom, za stavu, keď odporca si mohol svoje procesné práva plnohodnotne uplatniť\nv konaní prostredníctvom dožiadaného súdu, a preto mu v súvislosti s postupom súdu\nprvého stupňa na pojednávaní dňa 26. 02. 2013, konajúceho v jeho neprítomnosti, nebola\nznemožnená realizácia jeho procesných práv.»\nÚstavný súd konštatuje, že citované závery krajského súdu nevykazujú žiadne znaky\narbitrárnosti či svojvôle. Krajský súd zrozumiteľným a dostatočným spôsobom odôvodnil\nsvoje rozhodnutie, keď správne poukázal na skutočnosť, že sťažovateľ mal možnosť\nuplatniť svoje právo na verejné prerokovanie veci a že túto svoju možnosť na základe\nvlastného rozhodnutia nevyužil.\n\n7\n\nSťažovateľ v uvedenej súvislosti namieta aj porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. K tejto časti jeho argumentácie ústavný súd poukazuje na judikatúru Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k vzdaniu sa práva. Z tejto judikatúry vyplýva,\nže čl. 6 dohovoru nebráni tomu, aby sa osoba vzdala svojich práv na základe svojho\nvlastného rozhodnutia, ktoré urobí výslovne alebo mlčky. Takéto vzdanie sa však musí byť\npre účely dohovoru vykonané jednoznačným spôsobom a musia ho sprevádzať minimálne\nzáruky zodpovedajúce jeho významu (Scoppola proti Taliansku, č. 2, rozsudok\nzo 17. 9. 2009, sťažnosť č. 10249/03, bod 135). V prípade vzdania sa práva pôjde v zmysle\njudikatúry ESĽP predovšetkým o vzdanie sa procesného práva (Albert and Le Compte proti\nBelgicku, rozsudok z 10. 2. 1983, sťažnosti č. 7299/75 a č. 7496/76, bod 35). Takéto\nvzdanie sa práva musí byť jednoznačné, nemusí však byť urobené písomnou formou\n(Borotyuk proti Ukrajine, rozsudok zo 16. 12. 2010, sťažnosť č. 33579/04, bod 80).\nDotknutá osoba musí byť zároveň informovaná o tom, že právo, ktorého by sa mohla vzdať,\nmá k dispozícii (Dorozhko a Pozharskiy proti Estónsku, 24. 4. 2008, sťažnosti č. 14659/04\na č. 16855/04, bod 49). Vzdanie sa práva musí byť taktiež autentické (Bortnik v. Ukraine,\nrozsudok z 27. 1. 2011, sťažnosť č. 39582/04, body 42 – 44). Napokon musí byť splnená\npodmienka, že vzdanie sa práva nie je v rozpore s verejným záujmom (Schuler-Zgraggen\nv. Switzerland, rozsudok z 24. 6. 1993, sťažnosť č. 14518/89, bod 58).\nV tejto veci sa sťažovateľ na základe vlastného rozhodnutia vzdal svojich procesných\npráv vyplývajúcich z čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľ mal v konaní\npred okresným súdom možnosť vyjadriť sa k návrhu navrhovateľa, vyjadriť sa k dôkazom\npredloženým navrhovateľom, mal taktiež možnosť nahliadnuť do spisu a mal aj možnosť\nsám navrhnúť vykonanie dôkazov. Na základe vlastného rozhodnutia však túto možnosť,\nktorú mal prostredníctvom dožiadaného súdu výslovne k dispozícii, nevyužil. Tým\nsa v podstate svojich procesných práv vyplývajúcich z už citovaných ustanovení ústavy\na dohovoru a z príslušných ustanovení procesných predpisov vzdal. Vzdanie sa práva v jeho\nprípade navyše nemôže byť v rozpore s verejným záujmom, čo sťažovateľ v skutočnosti\nani nenamietal.\n\n8\n\nAk sa teda sťažovateľ sám na základe vlastného rozhodnutia vzdal určitého\nprocesného práva, ktorého sa vzdať mohol, nemôže neskôr pred (ústavným) súdom\nnamietať, že toto právo mu bolo odňaté. Túto časť sťažnosti preto ústavný súd odmieta\nz dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n3. K namietanému porušeniu práv sťažovateľa postupom najvyššieho súdu\nPokiaľ ide o časť sťažnosti smerujúcu proti napadnutému postupu najvyššieho súdu,\nústavný súd v prvom rade konštatuje, že tento postup najvyššieho súdu vyústil do rozsudku\nsp. zn. 1 Cdo 358/2015 z 30. novembra 2016, pričom ústavný súd v medziach vymedzených\nsťažnosťou sťažovateľa, obdobne ako to bolo pri namietanom porušení práv sťažovateľa\npostupom krajského súdu, vychádzal pri svojom prieskume napadnutého konania\nnajvyššieho súdu najmä z obsahu označeného rozsudku.\nÚstavný súd konštatuje, že najvyšší súd v označenom rozsudku jasným\na zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, prečo z procesného hľadiska nebolo dovolanie\nsťažovateľa prípustné. Svoje rozhodnutie najvyšší súd odôvodnil takto:\n«7. Dovolanie bolo podané dňa 20. novembra 2014. Podľa prechodného ustanovenia\n§ 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť\n1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom\nnadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky\núkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú\nzachované.\n8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana\nsporu zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), v neprospech ktorej boli rozhodnutia\nvydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru,\nže dovolanie je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiam, proti ktorým\ndovolanie nie je prípustné (§ 447 písm. c/ CSP).\n9. Na odôvodnenie svojho záveru najvyšší súd v zmysle § 451 ods. 3 CSP stručne\nuvádza, že podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo dovolaním možné\n\n9\n\nnapadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal\n(§ 236 ods. 1 O. s. p.). Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238\nO. s. p. a proti uzneseniu § 239 O. s. p. Dovolanie bolo prípustné proti každému\nrozhodnutiu tiež vtedy, ak v konám došlo k závažnejším procesným vadám uvedeným v §\n237 O. s. p.\n10. Dovolanie žalovaného, ktorým je napadnutý potvrdzujúci výrok rozsudku\nodvolacieho súdu vo veci samej, smeruje proti rozsudku, ktorý nemá znaky rozsudkov, proti\nktorým bolo dovolanie v zmysle § 238 O. s. p. prípustné. Zároveň žalovaný napadol\ndovolaním aj potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, ktoré taktiež nevykazuje znaky\nuznesení, proti ktorým bolo dovolanie prípustné v zmysle § 239 O. s. p. Preto jeho\ndovolanie v zmysle § 238 a § 239 O. s. p. nevyvolalo účinky, ktoré by podľa právneho stavu\ndo 30. júna 2016 umožňovali uskutočniť meritórny dovolací prieskum oboch rozhodnutí\nodvolacieho súdu.\n11. V danej veci by preto dovolanie bolo prípustné, iba ak by v konám došlo\nk procesným vadám uvedeným v § 237 písm. a/ až g/ O. s. p. Dovolateľ procesné vady\nkonania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. nenamietal a vady tejto povahy nevyšli\nv dovolacom konaní najavo.\n12. Dovolateľ tvrdí, že mu bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle § 237\npísm. f O. s. p. Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie\nprocesné nesprávny postup súdu znemožňujúci účastníkovi konania realizácie jeho\nprocesných oprávnení (v zmysle § 18 O. s. p. mali účastníci rovnaké postavenie a súd bol\npovinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv − napríklad právo\núčastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O. s. p.),\nnazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O. s. p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy\na k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O. s. p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie\n(§ 115 O. s. p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2\nO. s. p.).\n13. Dovolateľom namietaná nepreskúmateľnosť rozhodnutí odvolacieho súdu\n(rozsudku aj uznesenia) bola už dávnejšou judikatúrou považovaná nie za procesnú vadu\nkonania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., ale za tzv. inú vadu konania, ktorá prípustnosť\n\n10\n\ndovolania nezakladá (R 111/1998). Na tom zotrvalo aj neskoršie zjednocujúce stanovisko\nnajvyššieho súdu R 2/2016.\n14. Najvyšší súd už v minulosti konštatoval, že ak je niektoré rozhodnutie (prípadne)\nnepreskúmateľné, neznemožňuje sa tým účastníkovi konania uskutočňovať jemu patriace\nprocesné\n\noprávnenia,\n\nani\n\nvtedy\n\nnezostáva\n\n„procesné\n\nbezbranným“\n\n(napríklad\n\nrozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 7 Cdo 1367/2015. Vo viacerých rozhodnutiach\ntiež uviedol, že ak je účastník\n\nkonania\n\npresvedčený,\n\nže\n\nodôvodnenie\n\nnapadnutého\n\nrozhodnutia je nedostatočne odôvodnené alebo nepreskúmateľné, má plne zachované právo\nnamietať túto nesprávnosť v procesne prípustnom opravnom prostriedku (porovnaj\nrozhodnutia sp. zn. 3 Cdo 89/2011, 3 Cdo 145/2012, 3 Cdo 158/2012, 3 Cdo 648/2015,\nresp. 1 ECdo 10/2014).\n15. Obdobne do 30. júna 2016 prípustnosť dovolania nezakladalo (a účinky\numožňujúce meritórny dovolací prieskum nevyvolávalo) ani to, že napadnuté rozhodnutie\nodvolacieho súdu (prípadne) spočívalo na nesprávnych právnych záveroch v zmysle § 241\nods. 2 písm. d O. s. p. (najmä judikát R 54/2012, ale aj viaceré rozhodnutia najvyššieho\nsúdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011,\n5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014).\n16. Z dôvodov uvedených vyššie dospel preto najvyšší súd k záveru, že dovolanie\nžalovaného, ktoré bolo podľa právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 procesné\nneprípustné, nevyvolalo účinok umožňujúci uskutočnenie meritórneho dovolacieho\nprieskumu oboch rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý by zostal zachovaný aj po tomto dni\n(§ 470 ods. 2 CSP). Najvyšší súd preto jeho dovolanie odmietol podľa ustanovenia § 447\npísm. c/ CSP.»\nPodľa názoru ústavného súdu uznesenie najvyššieho súdu o odmietnutí dovolania\nsťažovateľa nenesie žiadne znaky arbitrárnosti či svojvôle. Jeho právne závery sú ústavne\nakceptovateľné a vylučujú akúkoľvek príčinnú súvislosť medzi uznesením najvyššieho súdu\na namietaným porušením sťažovateľom označených práv. Vzhľadom na uvedené ústavný\nsúd aj túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n\n11\n\nZ dôvodu, že sťažnosť sťažovateľa bola ako celok pri jej predbežnom prerokovaní\nodmietnutá, ústavný súd sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa nezaoberal, pretože\nrozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody,\nk čomu v danom prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. októbra 2017\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "výsluch, výpoveď, vypočutie-výsluch obvineného", "dokazovanie-právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom", "platobný rozkaz", "pojednávanie-účasť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fe8196ae-f0ea-4129-bce7-331309b6c5bb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.688.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 688/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 688/2016 z 18. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-18", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.688.2016.1"}, {"guid": "ussr:fd1e712b-1540-4758-9a5f-072dc5b85e00", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.198.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 198/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/2017 z 21. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-21", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.198.2017.1"}, {"guid": "ussr:262623ad-c8a6-4e89-a8dc-1fdb7444c296", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.782.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 782/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 782/2016 z 27. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.782.2016.1"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "f4183fa9-502c-48f0-bd50-4c2223a8775e:7d56c798-c6e6-4bbf-a277-f5703f5524f8", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5610201987.2", "spisova_znacka": "8Co/482/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/482/2013 z 29. 4. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-04-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5610201987.2"}], "citovane_v": []}